Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

10. Subhasuttavaṇṇanā10. スバ経釈

Subhamāṇavakavatthuvaṇṇanā

青年スバの事績の解説

444. Evaṃ me sutaṃ…pe… sāvatthiyanti subhasuttaṃ. Tatrāyaṃ anuttānapadavaṇṇanā. Aciraparinibbute bhagavatīti aciraṃ parinibbute bhagavati, parinibbānato uddhaṃ māsamatte kāle. Nidānavaṇṇanāyaṃ vuttanayeneva bhagavato pattacīvaraṃ ādāya āgantvā khīravirecanaṃ pivitvā vihāre nisinnadivasaṃ sandhāyetaṃ vuttaṃ. Todeyyaputtoti todeyyabrāhmaṇassa putto, so kira sāvatthiyā avidūre tudigāmo nāma atthi, tassa adhipatittā todeyyoti saṅkhyaṃ gato. Mahaddhano pana hoti pañcacattālīsakoṭivibhavo, paramamaccharī – ‘‘dadato bhogānaṃ aparikkhayo nāma natthī’’ti cintetvā kassaci kiñci na deti, puttampi āha –

444. 「このように私は聞いた……舎衛城において」とはスバ経である。そこにおける難解な語の釈は以下の通りである。「世尊が入滅されて間もない頃」とは、世尊が入滅されてから月日があまり経っていない時、入滅から一ヶ月ほどの時期のことである。序論の釈で述べられた通りの理路によって、世尊の鉢と衣を携えてやって来て、乳の下剤を飲んで寺院に座っていた日のことを指してこのように言われた。「トーデイヤの息子」とは、トーデイヤ・バラモンの息子である。伝えられるところでは、舎衛城の近くにトゥディという村があり、その主であったことから「トーデイヤ」と呼ばれた。彼は四億五千万の富を持つ大富豪であったが、極度の守銭奴であり、「施せば財産は尽きてしまう」と考えて誰にも何も与えず、息子にもこう言っていた。

‘‘Añjanānaṃ khayaṃ disvā, vammikānañca sañcayaṃ;

「目薬の減るのを見、蟻塚の積もるのを見、

Madhūnañca samāhāraṃ, paṇḍito gharamāvase’’ti.

蜜蜂の蜜を集めるのを見て、智者は家にとどまるべし」と。

Evaṃ adānameva sikkhāpetvā kāyassa bhedā tasmiṃyeva ghare sunakho hutvā nibbatto. Subho taṃ sunakhaṃ ativiya piyāyati. Attano bhuñjanakabhattaṃyeva bhojeti, ukkhipitvā varasayane sayāpeti. Atha bhagavā ekadivasaṃ nikkhante māṇave taṃ gharaṃ piṇḍāya pāvisi. Sunakho bhagavantaṃ disvā bhukkāraṃ karonto bhagavato samīpaṃ gato. Tato naṃ bhagavā avoca ‘‘todeyya tvaṃ pubbepi maṃ ‘bho, bho’ti paribhavitvā sunakho jāto, idānipi bhukkāraṃ katvā avīciṃ gamissasī’’ti. Sunakho taṃ kathaṃ sutvā vippaṭisārī hutvā uddhanantare chārikāya nipanno, manussā naṃ ukkhipitvā sayane sayāpetuṃ nāsakkhiṃsu.

このように不施のみを教え込み、身体が崩壊した後にまさにその家で犬として生まれた。スバはその犬を非常に可愛がった。自分が食べるのと同じ食事を食べさせ、抱き上げて立派な寝台の上に寝かせていた。ある日、青年が出出した留守中に世尊がその家へ托鉢に入られた。犬は世尊を見て吠えながら世尊の近くへ行った。そこで世尊は彼に言われた。「トーデイヤよ、お前は前世でも私を『おい、おい』と侮蔑して犬となったのに、今また吠えて阿鼻地獄へと行くつもりか」。犬はその言葉を聞いて後悔し、かまどの灰の中にうずくまった。人々が抱き上げて寝台に寝かせようとしてもできなかった。

Subho āgantvā ‘‘kenāyaṃ sunakho sayanā oropito’’ti āha. Manussā ‘‘na kenacī’’ti vatvā taṃ pavattiṃ ārocesuṃ. Māṇavo sutvā ‘‘mama pitā brahmaloke nibbatto, samaṇo pana gotamo me pitaraṃ sunakhaṃ karoti yaṃ kiñci esa mukhārūḷhaṃ bhāsatī’’ti kujjhitvā bhagavantaṃ musāvādena codetukāmo vihāraṃ gantvā taṃ pavattiṃ pucchi. Bhagavā tassa tatheva vatvā avisaṃvādanatthaṃ āha – ‘‘atthi pana te, māṇava, pitarā na akkhātaṃ dhana’’nti. Atthi, bho gotama, satasahassagghanikā suvaṇṇamālā, satasahassagghanikā suvaṇṇapādukā, satasahassagghanikā suvaṇṇapāti, satasahassañca kahāpaṇanti. Gaccha taṃ sunakhaṃ appodakaṃ madhupāyāsaṃ bhojetvā sayanaṃ āropetvā īsakaṃ niddaṃ okkantakāle puccha, sabbaṃ te ācikkhissati, atha naṃ jāneyyāsi – ‘‘pitā me eso’’ti. So tathā akāsi. Sunakho sabbaṃ ācikkhi, tadā naṃ – ‘‘pitā me’’ti ñatvā bhagavati pasannacitto gantvā bhagavantaṃcuddasa pañhe pucchitvā vissajjanapariyosāne bhagavantaṃ saraṇaṃ gato, taṃ sandhāya vuttaṃ ‘‘subho māṇavo todeyyaputto’’ti. Sāvatthiyaṃ paṭivasatīti attano bhogagāmato āgantvā vasati.

スバが帰宅して「誰がこの犬を寝台から降ろしたのか」と尋ねた。人々は「誰も降ろしていません」と言ってその経緯を告げた。青年はそれを聞いて「私の父は梵天界に生まれたのだ。沙門ゴータマは私の父を犬呼ばわりし、口から出まかせを言っている」と怒り、世尊を虚言の罪で咎めようとして寺院へ赴き、その経緯を尋ねた。世尊は彼にありのままを語り、嘘偽りでないことを示すために言われた。「青年よ、お前の父がまだ明かしていなかった財産はあるか」。「ゴータマ尊者よ、十万の価値がある黄金の首飾り、十万の価値がある黄金の靴、十万の価値がある黄金の鉢、そして十万の金貨があります」。「行ってその犬に水気の少ない蜜粥を食べさせ、寝台に載せて少し眠りについた時に尋ねてみなさい。すべてをあなたに教えるだろう。そうすれば『これは私の父だ』と知るであろう」。彼はその通りにした。犬はすべてを教えた。その時、彼は「私の父だ」と知って世尊に澄んだ信仰を抱き、赴いて世尊に十四の質問をし、回答の終わりに世尊に帰依した。それを指して「トーデイヤの子である青年スバ」と言われたのである。「舎衛城に住んでいた」とは、自らの受封の村からやって来て滞在していたという意味である。

445-446. Aññataraṃ māṇavakaṃ āmantesīti satthari parinibbute ‘‘ānandatthero kirassa pattacīvaraṃ gahetvā āgato, mahājano taṃ dassanatthāya upasaṅkamatī’’ti sutvā ‘‘vihāraṃ kho pana gantvā mahājanamajjhe na sakkā sukhena paṭisanthāraṃ vā kātuṃ, dhammakathaṃ vā sotuṃ gehaṃ āgataṃyeva naṃ disvā sukhena paṭisanthāraṃ karissāmi, ekā ca me kaṅkhā atthi, tampi naṃ pucchissāmī’’ti cintetvā aññataraṃ māṇavakaṃ āmantesi. Appābādhantiādīsu ābādhoti visabhāgavedanā vuccati, yā ekadese uppajjitvā cattāro iriyāpathe ayapaṭṭena ābandhitvā viya gaṇhati, tassā abhāvaṃ pucchāti vadati. Appātaṅkoti kicchajīvitakaro rogo vuccati, tassāpi abhāvaṃ pucchāti vadati. Gilānasseva ca uṭṭhānaṃ nāma garukaṃ hoti, kāye balaṃ na hoti, tasmā niggelaññabhāvañca balañca pucchāti vadati. Phāsuvihāranti gamanaṭhānanisajjasayanesu catūsu iriyāpathesu sukhavihāraṃ pucchāti vadati. Athassa pucchitabbākāraṃ dassento ‘‘subho’’tiādimāha.

445-446. 「ある青年を呼んで」とは、尊師が入滅された時、「アーナンダ長老が尊師の鉢と衣を持ってやって来られ、大衆が長老に拝謁するために集まっている」と聞いて、「寺院へ行って大衆の中で心安らかにもてなしたり法話を聞いたりすることはできない。我が家に来られた時に拝見して心安らかにもてなし、私には一つの疑問があるからそれも尋ねよう」と考え、ある青年を呼んだのである。「無病であるか」などの句において、「病」とは不調の感覚のことであり、身体の一部に生じて四威儀を鉄の帯で縛りつけるかのように捉えるものをいう。それがないかどうかを尋ねよ、と言っているのである。「無患であるか」とは、生活を困難にする病気のことであり、それもないかを尋ねよ、と言っているのである。病人は起き上がることすら重苦しく、身体に力がない。それゆえ無病であることと力があるかを尋ねよ、と言っているのである。「安穏な住居」とは、歩行・起立・着座・横臥の四威儀における安楽な状態を尋ねよ、と言っているのである。そこで尋ねるべき様態を示して「スバが……」等と言った。

447. Kālañca samayañca upādāyāti kālañca samayañca paññāya gahetvā upadhāretvāti attho. Sace amhākaṃ sve gamanakālo bhavissati, kāye balamattā ceva pharissati, gamanapaccayā ca añño aphāsuvihāro na bhavissati, athetaṃ kālañca gamanakāraṇasamavāyasaṅkhātaṃ samayañca upadhāretvā – ‘‘api eva nāma sve āgaccheyyāmā’’ti vuttaṃ hoti.

447. 「時と機会を考慮して」とは、時と機会を智慧によって捉え、思慮して、という意味である。もし明日、我らに赴く時があり、身体に力が行き渡り、赴くことによって他の不快な状態が生じないならば、その時と、赴く条件が整った状態である機会を思慮して、「あるいは明日赴くことができるかもしれない」と言ったのである。

448. Cetakena bhikkhunāti cetiraṭṭhe jātattā cetakoti evaṃ laddhanāmena. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyanti bho, ānanda, dasabalassa ko nāma ābādho ahosi, kiṃ bhagavā paribhuñji. Api ca satthu parinibbānena tumhākaṃ soko udapādi, satthā nāma na kevalaṃ tumhākaṃyeva parinibbuto, sadevakassa lokassa mahājāni, ko dāni añño maraṇā muccissati, yatra so sadevakassa lokassa aggapuggalo parinibbuto, idāni kaṃ aññaṃ disvā maccurājā lajjissatīti evamādinā nayena maraṇapaṭisaṃyuttaṃ sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā therassa hiyyo pītabhesajjānurūpaṃ āhāraṃ datvā bhattakiccāvasāne ekamantaṃ nisīdi.

448. 「チェータカ比丘とともに」とは、チェーティ国で生まれたことからチェータカという名を得た者とともに、という意味である。「親交を交わすべき記憶すべき対話」とは、「アーナンダ尊者よ、十力(世尊)にはどのような病があったのか、世尊は何を召し上がったのか。また、尊師の入滅によってあなた方に悲しみが起こったのか。尊師はただあなた方だけのために滅度されたのではなく、神々を含む世界にとって大いなる損失である。神々を含む世界における最上の人さえ入滅された今、他の誰が死から逃れられようか。今や死神は他に誰を見て恥じ入るであろうか」などの方法で死に関連した親交を交わすべき記憶すべき対話を交わし、長老が昨日飲んだ薬にふさわしい食事を施し、食事が終わった後に一方に座った。

Upaṭṭhāko santikāvacaroti upaṭṭhāko hutvā santikāvacaro, na randhagavesī. Na vīmaṃsanādhippāyo. Samīpacārīti idaṃ purimapadasseva vevacanaṃ. Yesaṃ so bhavaṃ gotamoti kasmā pucchati? Tassa kira evaṃ ahosi ‘‘yesu dhammesu bhavaṃ gotamo imaṃ lokaṃ patiṭṭhapesi, te tassa accayena naṭṭhā nu kho, dharanti nu kho, sace dharanti, ānando jānissati, handa naṃ pucchāmī’’ti, tasmā pucchi.

「近仕者であり、近くに行動する者」とは、給仕者であって近くに行動する者であり、あら探しをする者ではない。試そうとする意図はない。「身近に歩む者」とは、前の言葉の同義語である。「それらの法をゴータマ尊者は」となぜ尋ねるのか。彼にはこのように思われたのである。「ゴータマ尊者がこの世の人々を確立させたそれらの法は、尊者の死によって失われたのか、それとも残っているのか。もし残っているならばアーナンダは知っているだろう。さあ、彼に尋ねてみよう」と。それゆえ尋ねたのである。

449. Athassa thero tīṇi piṭakāni tīhi khandhehi saṅgahetvā dassento ‘‘tiṇṇaṃ kho’’tiādimāha. Māṇavo saṅkhittena kathitaṃ asallakkhento – ‘‘vitthārato pucchissāmī’’ti cintetvā ‘‘katamesaṃ tiṇṇa’’ntiādimāha.

449. そこで長老は三蔵を三蘊に包摂して示そうとして、「三つの……」等と言った。青年は簡潔に語られたことを理解できず、「詳しく尋ねよう」と考えて「いかなる三つか」等と言った。

Sīlakkhandhavaṇṇanā

戒蘊釈

450-453. Tato therena ‘‘ariyassa sīlakkhandhassā’’ti tesu dassitesu puna **‘‘katamo pana so, bho ānanda, ariyo sīlakkhandho’’**ti ekekaṃ pucchi. Theropissa buddhuppādaṃ dassetvā tantidhammaṃ desento anukkamena bhagavatā vuttanayeneva sabbaṃ vissajjesi. Tattha atthi cevettha uttarikaraṇīyanti ettha bhagavato sāsane na sīlameva sāro, kevalañhetaṃ patiṭṭhāmattameva hoti. Ito uttari pana aññampi kattabbaṃ atthi yevāti dassesi. Ito bahiddhāti buddhasāsanato bahiddhā.

450-453. そこで長老によって「聖なる戒蘊」としてそれらが示された時、さらに「アーナンダ尊者よ、その聖なる戒蘊とはいかなるものですか」と一つ一つ尋ねた。長老も仏の出現を示し、聖典の法を説きつつ、順を追って世尊が説かれた通りの方法ですべてを解明した。その中で「さらにここでなされるべきことがある」とは、この世尊の教えにおいては戒のみが究極の核心ではなく、これは単に基礎にすぎない。これを超えてさらに為されるべきことが他にある、と示したのである。「これより外に」とは、仏の教えの外に、ということである。

Samādhikkhandhavaṇṇanā

定蘊釈

454. Kathañca, māṇava, bhikkhu indriyesu guttadvāro hotīti idamāyasmā ānando ‘‘katamo pana so, bho ānanda, ariyo samādhikkhandho’’ti evaṃ samādhikkhandhaṃ puṭṭhopi ye te ‘‘sīlasampanno indriyesu guttadvāro satisampajaññena samannāgato santuṭṭho’’ti evaṃ sīlānantaraṃ indriyasaṃvarādayo sīlasamādhīnaṃ antare ubhinnampi upakārakadhammā uddiṭṭhā, te niddisitvā samādhikkhandhaṃ dassetukāmo ārabhi. Ettha ca rūpajjhānāneva āgatāni, na arūpajjhānāni, ānetvā pana dīpetabbāni. Catutthajjhānena hi asaṅgahitā arūpasamāpatti nāma natthiyeva.

454. 「青年よ、どのようにして比丘は諸根の門を守る者となるのか」について、尊者アーナンダは「アーナンダ尊者よ、その聖なる定蘊とはいかなるものですか」とこのように定蘊を問われたにもかかわらず、「戒を具足し、諸根の門を守り、正念と正知を具え、足ることを知る」とこのように戒の直後に、戒と定の間において両者を助ける法として挙げられている根律儀などを詳しく説いて定蘊を示そうと欲して説き始めた。そしてここには色界の禅定のみが説かれており、無色界の禅定は説かれていないが、導き入れて明らかにされるべきである。第四禅に包摂されない無色界の定というものは存在しないからである。

471-480. Atthi cevettha uttarikaraṇīyanti ettha bhagavato sāsane na cittekaggatāmattakeneva pariyosānappatti nāma atthi, itopi uttari pana aññaṃ kattabbaṃ atthi yevāti dasseti. Natthi cevettha uttarikaraṇīyanti ettha bhagavato sāsane ito uttari kātabbaṃ nāma natthiyeva, arahattapariyosānañhi bhagavato sāsananti dasseti. Sesaṃ sabbattha uttānatthamevāti.

471-480. 「さらにここでなされるべきことがある」とは、この世尊の教えにおいては心の専一性のみによって究極の達成とされることはなく、これを超えてさらに為されるべきことが他にある、と示している。「ここにおいてこれ以上になされるべきことはない」とは、この世尊の教えにおいてはこれ以上になされるべきことは何もない、阿羅漢果こそが世尊の教えの究極である、と示している。残りの部分はすべて明白な意味である。

Iti sumaṅgalavilāsiniyā dīghanikāyaṭṭhakathāyaṃ

以上で、長部註釈『スマンガラ・ヴィラーシニー』における

Subhasuttavaṇṇanā niṭṭhitā.

スバ経釈を終わる。