7. Jāliyasuttavaṇṇanā7. ジャーリヤ経の注釈
Dve pabbajitavatthuvaṇṇanā
二人の出家者の物語の注釈
378. Evaṃ me sutaṃ…pe… kosambiyanti jāliyasuttaṃ. Tatrāyaṃ apubbapadavaṇṇanā. Ghositārāmeti ghositena seṭṭhinā kate ārāme. Pubbe kira allakapparaṭṭhaṃ nāma ahosi. Tato kotūhaliko nāma daliddo chātakabhayena saputtadāro avantiraṭṭhaṃ gacchanto puttaṃ vahituṃ asakkonto chaḍḍetvā agamāsi, mātā nivattitvā taṃ gahetvā gatā, te ekaṃ gopālakagāmaṃ pavisiṃsu. Gopālakena ca tadā bahupāyāso paṭiyatto hoti, te tato pāyāsaṃ labhitvā bhuñjiṃsu. Atha so puriso balavapāyāsaṃ bhutto jīrāpetuṃ asakkonto rattibhāge kālaṃ katvā tattheva sunakhiyā kucchismiṃ paṭisandhiṃ gahetvā kukkuro jāto, so gopālakassa piyo ahosi. Gopālako ca paccekabuddhaṃ upaṭṭhahati. Paccekabuddhopi bhattakiccapariyosāne kukkurassa ekekaṃ piṇḍaṃ deti, so paccekabuddhe sinehaṃ uppādetvā gopālakena saddhiṃ paṇṇasālampi gacchati. Gopālake asannihite bhattavelāyaṃ sayameva gantvā kālārocanatthaṃ paṇṇasāladvāre bhussati, antarāmaggepi caṇḍamige disvā bhussitvā palāpeti. So paccekabuddhe mudukena cittena kālaṃkatvā devaloke nibbatti. Tatrassa ghosakadevaputto tveva nāmaṃ ahosi. So devalokato cavitvā kosambiyaṃ ekassa kulassa ghare nibbatti. Taṃ aputtako seṭṭhi tassa mātāpitūnaṃ dhanaṃ datvā puttaṃ katvā aggahesi. Atha attano putte jāte sattakkhattuṃ ghātāpetuṃ upakkami. So puññavantatāya sattasupi ṭhānesu maraṇaṃ appatvā avasāne ekāya seṭṭhidhītāya veyyattiyena laddhajīvito aparabhāge pituaccayena seṭṭhiṭṭhānaṃ patvā ghosakaseṭṭhi nāma jāto. Aññepi kosambiyaṃ kukkuṭaseṭṭhi, pāvāriyaseṭṭhīti dve seṭṭhino atthi, iminā saddhiṃ tayo ahesuṃ.
378. 「このように私は聞いた…中略…コーサンビーにおいて」とはジャーリヤ経である。そこにおける未解説の語の釈義は以下の通りである。「ゴーシタ園において」とは、ゴーシタ長者によって造られた園においてという意味である。昔、アラカッパ国という国があった。そこからコートゥーハリカという貧しい男が飢饉の恐れから妻子を連れてアヴァンティ国へと向かう途中、息子を背負い続けることができずに遺棄して去った。母親は引き返してその子を連れて行き、彼らは一つの牛飼いの村に入った。その時、牛飼いによって多くの乳粥が用意されており、彼らはそこから乳粥を得て食べた。その男は濃厚な乳粥を食べて消化することができず、夜半に命を終えて、まさにその場で一匹の雌犬の胎内に結生を受け、犬として生まれた。その犬は牛飼いに愛された。牛飼いは独覚(辟支仏)に給仕していた。独覚もまた食事が終わるとその犬に一つずつ食物の塊を与えたので、犬は独覚に愛情を抱き、牛飼いとともに草庵へも行くようになった。牛飼いが不在の食事時には、自ら行って時間を知らせるために草庵の扉の前で吠え、途中の道でも獰猛な野獣を見ると吠えて追い払った。彼は独覚に対して柔軟な心をもって命を終え、神々の世界に生まれた。そこでの彼の名はゴーサカ天子であった。彼は神々の世界から没して、コーサンビーのある良家の家に生まれた。子どものいない長者が、その父母に財を与えて養子として引き取った。その後、実子が生まれたため、彼を七度にわたって殺害しようと企てた。しかし彼は功徳の力によって七つの場所でも死に至ることなく、最後にはある長者の娘の機転によって命を長らえ、後に父の死によって長者の地位を得て、ゴーサカ長者と呼ばれるようになった。コーサンビーには他にもクックタ長者、パーヴァーリヤ長者という二人の長者がおり、彼とともに三人の長者がいた。
Tena ca samayena himavantato pañcasatatāpasā sarīrasantappanatthaṃ antarantarākosambiṃ āgacchanti, tesaṃ ete tayo seṭṭhī attano attano uyyānesu paṇṇakuṭiyo katvā upaṭṭhānaṃ karonti. Athekadivasaṃ te tāpasā himavantato āgacchantā mahākantāre tasitā kilantā ekaṃ mahantaṃ vaṭarukkhaṃ patvā tattha adhivatthāya devatāya santikā saṅgahaṃ paccāsisantā nisīdiṃsu. Devatā sabbālaṅkāravibhūsitaṃ hatthaṃ pasāretvā tesaṃ pānīyapānakādīni datvā kilamathaṃ paṭivinodesi, ete devatāyānubhāvena vimhitā pucchiṃsu – ‘‘kiṃ nu kho, devate, kammaṃ katvā tayā ayaṃ sampatti laddhā’’ti? Devatā āha – ‘‘loke buddho nāma bhagavā uppanno, so etarahi sāvatthiyaṃ viharati, anāthapiṇḍiko gahapati taṃ upaṭṭhahati. So uposathadivasesu attano bhatakānaṃ pakatibhattavetanameva datvā uposathaṃ kārāpesi. Athāhaṃ ekadivasaṃ majjhanhike pātarāsatthāya āgato kañci bhatakakammaṃ akarontaṃ disvā – ‘ajja manussā kasmā kammaṃ na karontī’ti pucchiṃ. Tassa me tamatthaṃ ārocesuṃ. Athāhaṃ etadavocaṃ – ‘idāni upaḍḍhadivaso gato, sakkā nu kho upaḍḍhuposathaṃ kātu’nti. Tato seṭṭhissa paṭivedetvā ‘‘sakkā kātu’’nti āha. Svāhaṃ upaḍḍhadivasaṃ upaḍḍhuposathaṃ samādiyitvā tadaheva kālaṃ katvā imaṃ sampattiṃ paṭilabhi’’nti.
そしてその当時、ヒマラヤから五百人の苦行者たちが身体を温めるために時折コーサンビーへとやって来ていた。これら三人の長者たちは、それぞれの庭園に草庵を建てて彼らを給仕していた。ある日、それらの苦行者たちがヒマラヤからやって来る途中、大荒野で喉が渇き疲れ果てて一本の大きなベンガル菩提樹に辿り着き、そこに宿る樹神からのもてなしを期待して座った。樹神はあらゆる装身具で飾られた手を伸ばし、彼らに飲料水や飲み物などを与えて疲労を癒した。彼らは樹神の威力に驚嘆して尋ねた。「樹神よ、そなたはどのような行いをしてこの栄華を得たのか」と。樹神は言った。「世の中に仏と呼ばれる世尊が出現され、今サーヴァッティにおられます。給孤独長者が彼に給仕しています。長者は布薩の日に、自らの雇い人たちに普段の食事と賃金を与えた上で布薩を行わせました。ある日、私は正午に朝食のためにやって来て、雇い人が誰も働いていないのを見て『今日、人々はなぜ働かないのか』と尋ねました。彼らは私にその事情を告げました。そこで私は『今、半日が過ぎたが、半日の布薩を行うことは可能だろうか』と言いました。そして長者に知らせたところ、『行うことができる』と言われました。そこで私は半日の間、半日の布薩を受持し、まさにその日のうちに命を終えてこの栄華を得たのです」と。
Atha te tāpasā ‘‘buddho kira uppanno’’ti sañjātapītipāmojjā tatova sāvatthiṃ gantukāmā hutvāpi – ‘‘bahukārā no upaṭṭhākaseṭṭhino tesampi imamatthamārocessāmā’’ti kosambiṃ gantvā seṭṭhīhi katasakkārabahumānā ‘‘tadaheva mayaṃ gacchāmā’’ti āhaṃsu. ‘‘Kiṃ, bhante, turitāttha, nanu tumhe pubbe cattāro pañca māse vasitvā gacchathā’’ti ca vutte taṃ pavattiṃ ārocesuṃ. ‘‘Tena hi, bhante, saheva gacchāmā’’ti ca vutte ‘‘gacchāma mayaṃ, tumhe saṇikaṃ āgacchathā’’ti sāvatthiṃ gantvā bhagavato santike pabbajitvā arahattaṃ pāpuṇiṃsu. Tepi seṭṭhino pañcasatapañcasatasakaṭaparivārā sāvatthiṃ gantvā dānādīni datvā kosambiṃ āgamanatthāya bhagavantaṃ yācitvā paccāgamma tayo vihāre kāresuṃ. Tesu kukkuṭaseṭṭhinā kato kukkuṭārāmo nāma, pāvāriyaseṭṭhinā kato pāvārikambavanaṃ nāma, ghositaseṭṭhinā kato ghositārāmo nāma ahosi. Taṃ sandhāya vuttaṃ – ‘‘kosambiyaṃ viharati ghositārāme’’ti.
そこで苦行者たちは「仏が出現されたそうだ」と歓喜と喜びを生じ、その場所から直ちにサーヴァッティへ行こうとしたが、「我々に大いに役立ってくださる給仕者の長者たちにもこのことを知らせよう」とコーサンビーへ赴き、長者たちから敬意と尊崇を受けた後、「我々はまさに今日出発します」と言った。「尊者よ、なぜ急がれるのですか。以前は四、五ヶ月滞在してから行かれたではありませんか」と言われると、彼らはその経緯を伝えた。「それでは尊者よ、一緒に行きましょう」と言われると、「我々は先に行きます、あなた方はゆっくり来てください」と言ってサーヴァッティへ赴き、世尊のもとで出家して阿羅漢果に達した。長者たちもそれぞれ五百台ずつの牛車を連れてサーヴァッティへ赴き、施与などを行って世尊にコーサンビーへの来訪を請い、戻って三つの精舎を建立した。それらの中でクックタ長者によって建立されたものはクックタ園と呼ばれ、パーヴァーリヤ長者によって建立されたものはパーヴァーリヤの菴羅園と呼ばれ、ゴーシタ長者によって建立されたものはゴーシタ園と呼ばれた。それを指して「コーサンビーのゴーシタ園に滞在しておられた」と説かれたのである。
Muṇḍiyoti idaṃ tassa nāmaṃ. Jāliyoti idampi itarassa nāmameva. Yasmā panassa upajjhāyo dārumayena pattena piṇḍāya carati, tasmā dārupattikantevāsīti vuccati. Etadavocunti upārambhādhippāyena vādaṃ āropetukāmā hutvā etadavocuṃ. Iti kira nesaṃ ahosi, sace samaṇo gotamo ‘‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīra’’nti vakkhati, athassa mayaṃ etaṃ vādaṃ āropessāma – ‘‘bho gotama, tumhākaṃ laddhiyā idheva satto bhijjati, tena vo vādo ucchedavādo hotī’’ti. Sace pana ‘‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīra’’nti vakkhati, athassetaṃ vādaṃ āropessāma ‘‘tumhākaṃ vāde rūpaṃ bhijjati, na satto bhijjati. Tena vo vāde satto sassato āpajjatī’’ti. Atha bhagavā ‘‘ime vādāropanatthāya pañhaṃ pucchanti, mama sāsane ime dve ante anupagamma majjhimā paṭipadā atthīti na jānanti, handa nesaṃ pañhaṃ avissajjetvā tassāyeva paṭipadāya āvibhāvatthaṃ dhammaṃ desemī’’ti cintetvā ‘‘tena hāvuso’’tiādimāha.
「ムンディヤ」とは彼の名前である。「ジャーリヤ」というのもまた、もう一人の名前そのものである。しかし彼の師(親教師)が木製の鉢を持って托鉢に歩いていたため、「木鉢を持つ者の弟子」と呼ばれる。「このように語った」とは、非難する意図をもって論争を挑もうとしてこのように語ったのである。彼らにはこのような思惑があった。「もし沙門ゴータマが『霊魂と身体は同一である』と言うならば、そのとき我々は彼に『ゴータマ殿、あなたの見解ではまさにここで衆生は滅びる。したがってあなたの教説は断見となる』と論争を挑もう。もし『霊魂と身体は別のものである』と言うならば、そのとき彼に『あなたの教説では色(身体)は滅びるが衆生は滅びない。したがってあなたの教説では衆生は常見となる』と論争を挑もう」と。そこで世尊は「彼らは論争を挑むために質問をしている。彼らは私の教えにおいて、これら二つの極端に近づかない中道があることを知らないのだ。さあ、彼らの問いには直接答えず、まさにその中道を明らかにするために法を説こう」と考え、「それならば友よ」などと語られたのである。
379-380. Tattha kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāyāti tassetaṃ saddhāpabbajitassa tividhaṃ sīlaṃ paripūretvā paṭhamajjhānaṃ pattassa yuttaṃ nu kho etaṃ vattunti attho. Taṃ sutvā paribbājakā puthujjano nāma yasmā nibbicikiccho na hoti, tasmā kadāci evaṃ vadeyyāti maññamānā – ‘‘kallaṃ tassetaṃ vacanāyā’’ti āhaṃsu. Atha ca panāhaṃ na vadāmīti ahaṃ etamevaṃ jānāmi, no ca evaṃ vadāmi, atha kho kasiṇaparikammaṃ katvā bhāventassa paññābalena uppannaṃ mahaggatacittametanti saññaṃ ṭhapesiṃ. Na kallaṃ tassetanti idaṃ te paribbājakā – ‘‘yasmā khīṇāsavo vigatasammoho tiṇṇavicikiccho, tasmā na yuttaṃ tassetaṃ vattu’’nti maññamānā vadanti. Sesamettha uttānatthamevāti.
379-380. そこにおいて「彼がそれを語ることは相応しいだろうか」とは、信心によって出家し、三種の戒を具足して初禅に達した彼にとって、それを語ることが適切であろうかという意味である。それを聞いて遊行者たちは、凡夫というものは疑念を離れていないがゆえに、時にはこのように語ることもあるだろうと考えて「彼がそれを語ることは相応しい」と言った。「しかし私は語らない」とは、私はそれをこのように知っているが、しかしそのようには語らない。むしろ遍処(カシナ)の予備的修行を行って修習する者に、智慧の力によって生じた広大なる心であるという想いを確立したということである。「彼にとって相応しくない」とは、遊行者たちが「煩悩を滅尽した者は迷妄を離れ、疑念を乗り越えているがゆえに、彼がそれを語ることは適切ではない」と考えて述べているのである。ここにおける残りの部分は明白な意味である。
Iti sumaṅgalavilāsiniyā dīghanikāyaṭṭhakathāyaṃ
以上で、吉祥なる勝者を示すもの長部注釈書における
Jāliyasuttavaṇṇanā niṭṭhitā.
ジャーリヤ経の注釈を終わる。