1. Brahmajālasuttaṃ1. 梵網経
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
世尊・応供・正等覚者に礼したてまつる。
Dīghanikāyo
Sīlakkhandhavaggapāḷi
戒蘊品
Paribbājakakathā
遊行者についての談話
1. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā antarā ca rājagahaṃ antarā ca nāḷandaṃ addhānamaggappaṭipanno hoti mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi. Suppiyopi kho paribbājako antarā ca rājagahaṃ antarā ca nāḷandaṃ addhānamaggappaṭipanno hoti saddhiṃ antevāsinā brahmadattena māṇavena. Tatra sudaṃ suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itiha te ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhā honti bhikkhusaṅghañca.
1. このように私は聞いた。ある時、世尊は五百人ほどの比丘たちの大教団とともに、ラージャガハとナーランダーの間を遊行されていた。また、遍歴行者スッピヤも、弟子のバラフマダッタという若者とともに、ラージャガハとナーランダーの間を遊行していた。そこで、遍歴行者スッピヤは様々な仕方でブッダを非難し、ダンマを非難し、サンガを非難した。しかし、遍歴行者スッピヤの弟子である若者バラフマダッタは、様々な仕方でブッダを讃え、ダンマを讃え、サンガを讃えた。こうして、その師弟二人は、互いに反対の主張をしながら、世尊とその比丘教団の後を追っていた。
2. Atha kho bhagavā ambalaṭṭhikāyaṃ rājāgārake ekarattivāsaṃ upagacchi saddhiṃ bhikkhusaṅghena. Suppiyopi kho paribbājako ambalaṭṭhikāyaṃ rājāgārake ekarattivāsaṃ upagacchi antevāsinā brahmadattena māṇavena. Tatrapi sudaṃ suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itiha te ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā viharanti.
2. そして世尊は比丘衆とともに、アンバラッティカー(マンゴー園)の王宮の離宮に入り、一晩の宿をとられました。遍歴行者スッピヤもまた、弟子の青年ブラフマダッタとともに、アンバラッティカーの王宮の離宮に入り、一晩の宿をとりました。そこでもまた、遍歴行者スッピヤはさまざまに仏の悪口を言い、法の悪口を言い、僧の悪口を言いました。しかし、遍歴行者スッピヤの弟子である青年ブラフマダッタは、さまざまに仏の徳を讃え、法の徳を讃え、僧の徳を讃えました。このように、師と弟子である二人は互いに真っ向から対立する主張をしつつ滞在していました。
3. Atha kho sambahulānaṃ bhikkhūnaṃ rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhitānaṃ maṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayaṃ saṅkhiyadhammo udapādi – ‘‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sattānaṃ nānādhimuttikatā suppaṭividitā. Ayañhi suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itihame ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhā honti bhikkhusaṅghañcā’’ti.
3. そこで、夜明けの時に起き出した多くの比丘たちが円形講堂に集まり座っていると、次のような話が持ち上がりました。「友よ、驚くべきことだ。友よ、まことに不思議なことだ。かの知り見給う世尊・応供・正等覚者は、衆生たちの多様な信解を実に正しく見抜いておられる。この遍歴行者スッピヤはさまざまに仏の悪口を言い、法の悪口を言い、僧の悪口を言っているが、彼の弟子である青年ブラフマダッタはさまざまに仏の徳を讃え、法の徳を讃え、僧の徳を讃えている。このように、師と弟子である二人は互いに真っ向から対立する主張をしつつ、世尊と比丘衆のすぐ後ろをついて行ったのだ」と。
4. Atha kho bhagavā tesaṃ bhikkhūnaṃ imaṃ saṅkhiyadhammaṃ viditvā yena maṇḍalamāḷo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā sannipatitā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti? Evaṃ vutte te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, amhākaṃ rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhitānaṃ maṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ ayaṃ saṅkhiyadhammo udapādi – ‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sattānaṃ nānādhimuttikatā suppaṭividitā. Ayañhi suppiyo paribbājako anekapariyāyena buddhassa avaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa avaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa avaṇṇaṃ bhāsati; suppiyassa pana paribbājakassa antevāsī brahmadatto māṇavo anekapariyāyena buddhassa vaṇṇaṃ bhāsati, dhammassa vaṇṇaṃ bhāsati, saṅghassa vaṇṇaṃ bhāsati. Itihame ubho ācariyantevāsī aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā bhagavantaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhā honti bhikkhusaṅghañcā’ti. Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā, atha bhagavā anuppatto’’ti.
4. 世尊は比丘たちのこの談話を知り、円形講堂へと近づかれました。近づいて、設けられた席に着かれました。座られると、世尊は比丘たちに呼びかけられました。「比丘たちよ、お前たちはいま何の談話のために集まり座っていたのか。また、お前たちによって中断された話は何であったのか」と。このように問われると、比丘たちは世尊に申し上げました。「尊師よ、ここで私たちは夜明けの時に起き出し、円形講堂に集まり座っていたところ、次のような話が持ち上がったのです。『友よ、驚くべきことだ。友よ、まことに不思議なことだ。かの知り見給う世尊・応供・正等覚者は、衆生たちの多様な信解を実に正しく見抜いておられる。この遍歴行者スッピヤはさまざまに仏の悪口を言い、法の悪口を言い、僧の悪口を言っているが、彼の弟子である青年ブラフマダッタはさまざまに仏の徳を讃え、法の徳を讃え、僧の徳を讃えている。このように、師と弟子である二人は互いに真っ向から対立する主張をしつつ、世尊と比丘衆のすぐ後ろをついて行ったのだ』と。尊師よ、私たちがこの話を途中で中断していたところに、世尊が来られたのです」と。
5. ‘‘Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi na āghāto na appaccayo na cetaso anabhiraddhi karaṇīyā. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha kupitā vā anattamanā vā, tumhaṃ yevassa tena antarāyo. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha kupitā vā anattamanā vā, api nu tumhe paresaṃ subhāsitaṃ dubbhāsitaṃ ājāneyyāthā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Mamaṃ vā, bhikkhave, pare avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā avaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi abhūtaṃ abhūtato nibbeṭhetabbaṃ – ‘itipetaṃ abhūtaṃ, itipetaṃ atacchaṃ, natthi cetaṃ amhesu, na ca panetaṃ amhesu saṃvijjatī’ti.
5. 「比丘たちよ、他人が私の悪口を言おうと、法の悪口を言おうと、僧の悪口を言おうと、それに対してお前たちは怒りや不快を抱き、心に憤りを感じてはならない。比丘たちよ、他人が私の悪口を言い、法の悪口を言い、僧の悪口を言ったとして、もしお前たちがそれに対して怒ったり不機嫌になったりするなら、それによってお前たち自身の障害となるであろう。比丘たちよ、他人が私の悪口を言い、法の悪口を言い、僧の悪口を言ったとして、もしお前たちが怒ったり不機嫌になったりするなら、他人の言ったことが善い言葉か悪い言葉かを正しく知ることができるだろうか」「いいえ、できません、尊師よ」。「比丘たちよ、他人が私の悪口を言い、法の悪口を言い、僧の悪口を言うとき、お前たちは事実でないことは事実でないと解明すべきである。『これはこのような理由で事実ではない。これは真実ではない。これは我らには存在せず、我らのうちには見出されない』と。
6. ‘‘Mamaṃ vā, bhikkhave, pare vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi na ānando na somanassaṃ na cetaso uppilāvitattaṃ karaṇīyaṃ. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra ce tumhe assatha ānandino sumanā uppilāvitā tumhaṃ yevassa tena antarāyo. Mamaṃ vā, bhikkhave, pare vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, dhammassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, saṅghassa vā vaṇṇaṃ bhāseyyuṃ, tatra tumhehi bhūtaṃ bhūtato paṭijānitabbaṃ – ‘itipetaṃ bhūtaṃ, itipetaṃ tacchaṃ, atthi cetaṃ amhesu, saṃvijjati ca panetaṃ amhesū’ti.
6. 比丘たちよ、他人が私の徳を讃えようと、法の徳を讃えようと、僧の徳を讃えようと、それに対してお前たちは歓喜や喜びを感じ、心を浮き立たせてはならない。比丘たちよ、他人が私の徳を讃え、法の徳を讃え、僧の徳を讃えたとして、もしお前たちがそれに対して歓喜し、喜び、心を浮き立たせるなら、それによってお前たち自身の障害となるであろう。比丘たちよ、他人が私の徳を讃え、法の徳を讃え、僧の徳を讃えるとき、お前たちは事実を事実として認めるべきである。『これはこのような理由で事実である。これは真実である。これは我らに存在し、我らのうちに見出される』と。
Cūḷasīlaṃ
小戒
7. ‘‘Appamattakaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, oramattakaṃ sīlamattakaṃ, yena puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya. Katamañca taṃ, bhikkhave, appamattakaṃ oramattakaṃ sīlamattakaṃ, yena puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya?
7. 比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときに語るものは、些細なこと、下劣なこと、単なる戒律にすぎない。では比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときに語る些細なこと、下劣なこと、単なる戒律とはどのようなものか。
8. ‘‘‘Pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato samaṇo gotamo nihitadaṇḍo, nihitasattho, lajjī, dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharatī’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
8. 『沙門ゴータマは生き物を殺すことを捨て、生き物を殺すことを離れ、杖を捨て、剣を捨て、恥じる心を持ち、慈悲深く、すべての生きとし生けるものの幸福を憐れんで暮らしている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
‘‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato samaṇo gotamo dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharatī’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
『沙門ゴータマは与えられないものを取ることを捨て、与えられないものを取ることを離れ、与えられたもののみを受け取り、与えられることを望み、盗むことなく清らかな身となって暮らしている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
‘‘‘Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī samaṇo gotamo ārācārī virato methunā gāmadhammā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
『沙門ゴータマは不純な行いを捨て、清らかな行い(梵行)を修め、高潔に暮らし、性交という村俗の習俗を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
9. ‘‘‘Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato samaṇo gotamo saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
9. 『沙門ゴータマは嘘の言葉を捨て、嘘の言葉を離れ、真実を語り、真実に結びつき、堅固で、信頼がおけ、世間を欺かない』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
‘‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato samaṇo gotamo, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
『沙門ゴータマは中傷の言葉を捨て、中傷の言葉を離れている。ここから聞いてあちらで告げ口してこれら人々を仲違いさせず、あちらから聞いてここで告げ口してあの人たちを仲違いさせない。このように、仲違いした者たちを和解させ、結束している者たちをさらに親しませ、和合を喜び、和合を愛し、和合を楽しみ、和合をもたらす言葉を語る』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
‘‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato samaṇo gotamo, yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
『沙門ゴータマは粗悪な言葉を捨て、粗悪な言葉を離れている。傷がなく、耳に心地よく、情愛深く、心に届き、礼儀正しく、多くの人に好まれ、多くの人に喜ばれるような言葉を語る』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
‘‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato samaṇo gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhita’nti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
『沙門ゴータマは無駄話を捨て、無駄話を離れ、時にかなったことを語り、事実を語り、有益なことを語り、法を語り、律を語り、心に留めるべき価値ある言葉、時に適い、筋道が通り、節度があり、利益を伴う言葉を語る』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
10. ‘Bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave…pe….
10. 『沙門ゴータマは種子や植物の群れを傷つけることを離れている』と。比丘たちよ、このように…(略)…。
‘‘‘Ekabhattiko samaṇo gotamo rattūparato virato vikālabhojanā….
『沙門ゴータマは一日に一度だけ食事をし、夜の食事を断ち、正午を過ぎた非時の食事を離れている』…。
Naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは舞踊・歌謡・音楽・見世物を見ることを離れている』…。
Mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは花飾り・香料・塗料で身を飾り、装飾することを離れている』…。
Uccāsayanamahāsayanā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは高い寝床や大きな寝床を使うことを離れている』…。
Jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは金銀を受け取ることを離れている』…。
Āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは生の穀類を受け取ることを離れている』…。
Āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは生の肉を受け取ることを離れている』…。
Itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは婦人や少女を受け取ることを離れている』…。
Dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは奴婢(女奴隷や男奴隷)を受け取ることを離れている』…。
Ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマはヤギや羊を受け取ることを離れている』…。
Kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは鶏や豚を受け取ることを離れている』…。
Hatthigavassavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは象・牛・馬・牝馬を受け取ることを離れている』…。
Khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは田畑や宅地を受け取ることを離れている』…。
Dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは使者の使い走りや伝言に従事することを離れている』…。
Kayavikkayā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは売買・取引を離れている』…。
Tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは秤をごまかすこと、偽金を用いること、枡をごまかすことを離れている』…。
Ukkoṭanavañcananikatisāciyogā paṭivirato samaṇo gotamo….
『沙門ゴータマは賄賂、詐欺、ペテン、不正な策略を離れている』…。
Chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
『沙門ゴータマは手足の切断・殺害・束縛・強盗・略奪・暴行を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
Cūḷasīlaṃ niṭṭhitaṃ.
小戒終わる。
Majjhimasīlaṃ
中戒
11. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ bījagāmabhūtagāmasamārambhaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva pañcamaṃ ; iti evarūpā bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
11. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような種子や植物の群れを害することにふけって暮らしている。すなわち、根より生じる種、茎より生じる種、節より生じる種、挿し木より生じる種、第五に種子そのものより生じる種である。沙門ゴータマはこのような種子や植物の群れを害することを離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
12. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ sannidhikāraparibhogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – annasannidhiṃ pānasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yānasannidhiṃ sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ āmisasannidhiṃ iti vā iti evarūpā sannidhikāraparibhogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
12. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような貯蓄や物の蓄財にふけって暮らしている。すなわち、食物の蓄え、飲料の蓄え、衣服の蓄え、乗物の蓄え、寝具の蓄え、香料の蓄え、財物の蓄えである。沙門ゴータマはこのような貯蓄や蓄財を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
13. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ visūkadassanaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – naccaṃ gītaṃ vāditaṃ pekkhaṃ akkhānaṃ pāṇissaraṃ vetāḷaṃ kumbhathūṇaṃ sobhanakaṃ caṇḍālaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ mahiṃsayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇḍayuddhaṃ kukkuṭayuddhaṃ vaṭṭakayuddhaṃ daṇḍayuddhaṃ muṭṭhiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senābyūhaṃ anīkadassanaṃ iti vā iti evarūpā visūkadassanā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
13. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような見世物を見ることにふけって暮らしている。すなわち、舞踊、歌謡、器楽演奏、演劇、語り物、手拍子の音楽、吟遊詩人の歌、太鼓の演奏、絵解き、曲芸、竹のぼり、骨洗い、象の戦い、馬の戦い、水牛の戦い、雄牛の戦い、山羊の戦い、羊の戦い、鶏の戦い、ウズラの戦い、棒の戦い、拳闘、レスリング、模擬戦、観兵式、軍隊の整列、軍隊の観閲などである。沙門ゴータマはこのような見世物を見ることを離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
14. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ jūtappamādaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – aṭṭhapadaṃ dasapadaṃ ākāsaṃ parihārapathaṃ santikaṃ khalikaṃ ghaṭikaṃ salākahatthaṃ akkhaṃ paṅgacīraṃ vaṅkakaṃ mokkhacikaṃ ciṅgulikaṃ pattāḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ yathāvajjaṃ iti vā iti evarūpā jūtappamādaṭṭhānānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
14. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような賭博や放逸の遊戯にふけって暮らしている。すなわち、八条盤双六、十条盤双六、空中の盤による遊戯、道を描いて跳ぶ遊戯、小石の遊戯、賽ころ遊び、棒打ち遊び、絵解きの手遊び、玉投げ、葉の笛吹き、小鋤遊び、宙返り、風車遊び、枡遊び、小車遊び、小弓遊び、文字当て遊び、心当て遊び、身体の物まね遊びなどである。沙門ゴータマはこのような賭博や放逸の遊戯を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
15. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – āsandiṃ pallaṅkaṃ gonakaṃ cittakaṃ paṭikaṃ paṭalikaṃ tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ kadalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakūpadhānaṃ iti vā iti evarūpā uccāsayanamahāsayanā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
15. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような高い寝床や大きな寝床を用いることにふけって暮らしている。すなわち、高足の椅子、長椅子、長い羊毛の敷物、刺繍した敷物、白い毛織りの敷物、花模様の敷物、綿入りの敷物、動物の模様を織り込んだ敷物、両面毛織りの敷物、片面毛織りの敷物、宝石で飾られた敷物、絹の敷物、大敷物、象の敷物、馬の敷物、車の敷物、アンテロープの皮の敷物、カダリ鹿の皮の上等な敷物、天蓋付きの寝床、両端に赤い枕のある寝床などである。沙門ゴータマはこのような高い寝床や大きな寝床を用いることを離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
16. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – ucchādanaṃ parimaddanaṃ nhāpanaṃ sambāhanaṃ ādāsaṃ añjanaṃ mālāgandhavilepanaṃ mukhacuṇṇaṃ mukhalepanaṃ hatthabandhaṃ sikhābandhaṃ daṇḍaṃ nāḷikaṃ asiṃ chattaṃ citrupāhanaṃ uṇhīsaṃ maṇiṃ vālabījaniṃ odātāni vatthāni dīghadasāni iti vā iti evarūpā maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
16. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような身体の化粧や装飾にふけって暮らしている。すなわち、香油を塗ること、揉み療治、香湯浴、マッサージ、鏡を見ること、目墨、花飾り・香料・塗料、化粧粉、顔面塗料、腕輪、冠の飾り、杖を持つこと、水筒を持つこと、刀剣を持つこと、日傘を持つこと、装飾された履物、ターバン、宝石、払子、裾の長い白い衣服などである。沙門ゴータマはこのような身体の化粧や装飾を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
17. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ mahāmattakathaṃ senākathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ annakathaṃ pānakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mālākathaṃ gandhakathaṃ ñātikathaṃ yānakathaṃ gāmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ janapadakathaṃ itthikathaṃ sūrakathaṃ visikhākathaṃ kumbhaṭṭhānakathaṃ pubbapetakathaṃ nānattakathaṃ lokakkhāyikaṃ samuddakkhāyikaṃ itibhavābhavakathaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānakathāya paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
17. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な世間話にふけって暮らしている。すなわち、国王についての話、盗賊についての話、大臣についての話、軍隊についての話、恐怖についての話、戦争についての話、食物についての話、飲料についての話、衣服についての話、寝具についての話、花飾りについての話、香料についての話、親族についての話、乗物についての話、村についての話、町についての話、都市についての話、地方についての話、女についての話、勇士についての話、街路についての話、水汲み場についての話、先祖の霊についての話、種々雑多な世間話、世界起源の物語、海洋起源の物語、有と無についての議論などである。沙門ゴータマはこのような無益な世間話を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
18. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ viggāhikakathaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi, kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi, micchā paṭipanno tvamasi, ahamasmi sammā paṭipanno, sahitaṃ me, asahitaṃ te, purevacanīyaṃ pacchā avaca, pacchāvacanīyaṃ pure avaca, adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ, āropito te vādo, niggahito tvamasi, cara vādappamokkhāya, nibbeṭhehi vā sace pahosīti iti vā iti evarūpāya viggāhikakathāya paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
18. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような口論や論争にふけって暮らしている。すなわち、「あなたはこの法と律を知らない。私はこの法と律を知っている。あなたなどがどうしてこの法と律を知るというのか。あなたの実践は誤っており、私の実践こそ正しい。私の言葉は筋が通っているが、あなたの言葉は筋が通っていない。先に言うべきことを後から言い、後から言うべきことを先に言った。あなたの論理は覆された。あなたの主張は論破された。あなたはやり込められた。さあ、自分の説を救ってみよ。できるものなら申し開きをしてみよ」といった論争である。沙門ゴータマはこのような口論や論争を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
19. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ dūteyyapahiṇagamanānuyogaṃ anuyuttā viharanti, seyyathidaṃ – raññaṃ, rājamahāmattānaṃ, khattiyānaṃ, brāhmaṇānaṃ, gahapatikānaṃ, kumārānaṃ ‘‘idha gaccha, amutrāgaccha, idaṃ hara, amutra idaṃ āharā’’ti iti vā iti evarūpā dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
19. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような使者の使い走りや伝言に従事することにふけって暮らしている。すなわち、王、王の大臣、王族、バラモン、資産家、若者たちから、「ここへ行け、あそこへ行け、これを持って行け、あそこからこれを持って来い」と使わされることである。沙門ゴータマはこのような使者の使い走りや伝言に従事することを離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
20. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te kuhakā ca honti, lapakā ca nemittikā ca nippesikā ca, lābhena lābhaṃ nijigīṃsitāro ca iti evarūpā kuhanalapanā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
20. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、人を欺き、甘言を弄し、暗示によって要求し、脅し取り、利得によってさらなる利得を貪ろうとする。沙門ゴータマはこのような欺瞞や甘言を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.
中戒終わる。
Mahāsīlaṃ
大戒
21. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – aṅgaṃ nimittaṃ uppātaṃ supinaṃ lakkhaṇaṃ mūsikacchinnaṃ aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇḍulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ mukhahomaṃ lohitahomaṃ aṅgavijjā vatthuvijjā khattavijjā sivavijjā bhūtavijjā bhūrivijjā ahivijjā visavijjā vicchikavijjā mūsikavijjā sakuṇavijjā vāyasavijjā pakkajjhānaṃ saraparittāṇaṃ migacakkaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
21. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、身体相の占い、吉凶の兆候の占い、天変地異の占い、夢占い、特徴の占い、鼠にかじられた痕の占い、火の供養、柄杓の供養、籾殻の供養、米糠の供養、米の供養、澄ましバターの供養、油の供養、口からの供養、血の供養、手相等の占術、家相の占術、政治の術、悪霊払いの術、鬼神の術、地鎮の術、蛇封じの術、毒薬の術、蠍の術、鼠の術、鳥の術、烏の術、寿命の予言、矢除けの術、獣の声の占いなどである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
22. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇḍalakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ āvudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ purisalakkhaṇaṃ kumāralakkhaṇaṃ kumārilakkhaṇaṃ dāsalakkhaṇaṃ dāsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahiṃsalakkhaṇaṃ usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇḍalakkhaṇaṃ kukkuṭalakkhaṇaṃ vaṭṭakalakkhaṇaṃ godhālakkhaṇaṃ kaṇṇikālakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
22. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、宝石の鑑定、衣服の鑑定、杖の鑑定、刀剣の鑑定、剣の鑑定、矢の鑑定、弓の鑑定、武器の鑑定、女の相、男の相、少年の相、少女の相、男奴隷の相、女奴隷の相、象の相、馬の相、水牛の相、雄牛の相、牛の相、山羊の相、羊の相、鶏の相、ウズラの相、大蜥蜴の相、耳飾りの鑑定、亀の相、鹿の相などである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
23. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – raññaṃ niyyānaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, iti imassa jayo bhavissati, imassa parājayo bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
23. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、「王の出陣があるであろう」「王の出陣はないであろう」「国内の王が進撃するであろう」「国外の王が退却するであろう」「国外の王が進撃するであろう」「国内の王が退却するであろう」「国内の王が勝利するであろう」「国外の王が敗北するであろう」「国外の王が勝利するであろう」「国内の王が敗北するであろう」「このようにこの者が勝ち、この者が負けるであろう」と予言することである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
24. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – candaggāho bhavissati, sūriyaggāho bhavissati, nakkhattaggāho bhavissati, candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, ukkāpāto bhavissati, disāḍāho bhavissati, bhūmicālo bhavissati, devadudrabhi bhavissati, candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati, evaṃvipāko candaggāho bhavissati, evaṃvipāko sūriyaggāho bhavissati, evaṃvipāko nakkhattaggāho bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipāko ukkāpāto bhavissati, evaṃvipāko disāḍāho bhavissati, evaṃvipāko bhūmicālo bhavissati, evaṃvipāko devadudrabhi bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
24. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、「月食があるであろう」「日食があるであろう」「星辰の食があるであろう」「月と太陽が正常な軌道を進むであろう」「月と太陽が軌道を外れるであろう」「星辰が正常な軌道を進むであろう」「星辰が軌道を外れるであろう」「流星が落ちるであろう」「空が燃えるように赤くなるであろう」「地震があるであろう」「天の雷鳴がとどろくであろう」「月や太陽や星辰の出没、曇りや晴れがあるであろう」「月食にはこのような果報があるであろう」「日食にはこのような果報があるであろう」「星辰の食にはこのような果報があるであろう」「月と太陽の軌道進行にはこのような果報があるであろう」「月と太陽の軌道逸脱にはこのような果報があるであろう」「星辰の軌道進行にはこのような果報があるであろう」「星辰の軌道逸脱にはこのような果報があるであろう」「流星の落下にはこのような果報があるであろう」「空の赤光にはこのような果報があるであろう」「地震にはこのような果報があるであろう」「天の雷鳴にはこのような果報があるであろう」「月や太陽や星辰の出没・曇り・晴れにはこのような果報があるであろう」と予言することである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
25. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – suvuṭṭhikā bhavissati, dubbuṭṭhikā bhavissati, subhikkhaṃ bhavissati, dubbhikkhaṃ bhavissati, khemaṃ bhavissati, bhayaṃ bhavissati, rogo bhavissati, ārogyaṃ bhavissati, muddā, gaṇanā, saṅkhānaṃ, kāveyyaṃ, lokāyataṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
25. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、「豊作となるであろう」「凶作となるであろう」「食糧が豊かになるであろう」「飢饉になるであろう」「平穏になるであろう」「危険が生じるであろう」「疫病が流行するであろう」「健康になるであろう」、指の計算術、暗算、計算、詩作、唯物論の議論などである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
26. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – āvāhanaṃ vivāhanaṃ saṃvaraṇaṃ vivaraṇaṃ saṃkiraṇaṃ vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ jivhānibandhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthābhijappanaṃ hanujappanaṃ kaṇṇajappanaṃ ādāsapañhaṃ kumārikapañhaṃ devapañhaṃ ādiccupaṭṭhānaṃ mahatupaṭṭhānaṃ abbhujjalanaṃ sirivhāyanaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
26. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、迎える婚礼の日取り、送り出す婚礼の日取り、和解の儀式、離縁の儀式、蓄財の術、浪費の術、幸運を招く術、不運を招く術、流産させる術、舌を縛る術、顎を封じる術、手を操る術、顎を動かす術、耳打ちの術、鏡による託宣、少女による託宣、神託、太陽礼拝の術、大地の礼拝、火吹き術、吉祥を呼ぶ儀式などである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
27. ‘‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhūrikammaṃ vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikammaṃ ācamanaṃ nhāpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sālākiyaṃ sallakattiyaṃ dārakatikicchā mūlabhesajjānaṃ anuppadānaṃ osadhīnaṃ paṭimokkho iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato samaṇo gotamo’ti – iti vā hi, bhikkhave, puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
27. 『世間のある沙門・バラモンたちは、信者から施された食物を食べながら、次のような無益な呪術や邪悪な生活手段によって生計を立てている。すなわち、鎮宅の儀式、誓願成就の儀式、悪霊祓い、地鎮の術、男根化の術、去勢の術、敷地の清め、敷地を清める儀礼、口をすすぐ儀式、沐浴の儀式、火の供養、催吐法、下剤の投与、上半身の瀉下、下半身の瀉下、頭部の瀉下、耳の油薬、点眼薬、点鼻薬、目墨、塗り薬、眼科治療、外科手術、小児治療、根の薬の投与、薬草の処方などである。沙門ゴータマはこのような無益な呪術による邪命を離れている』と。比丘たちよ、凡夫が如来の徳を讃えるときには、このように語るであろう。
‘‘Idaṃ kho, bhikkhave, appamattakaṃ oramattakaṃ sīlamattakaṃ, yena puthujjano tathāgatassa vaṇṇaṃ vadamāno vadeyya.
比丘たちよ、これこそが、凡夫が如来の徳を讃えるときに語るであろう、些細なこと、下劣なこと、単なる戒律にすぎないものである。
Mahāsīlaṃ niṭṭhitaṃ.
大戒終わる。
Pubbantakappikā
過去を思索する者たち
28. ‘‘Atthi, bhikkhave, aññeva dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ. Katame ca te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ?
28. 比丘たちよ、他に深遠で、見がたく、悟りがたく、静穏で、勝れ、思弁の領域を超え、微妙で、賢者によって知られるべき諸法がある。如来はそれを自ら覚知し、現証して開示するのである。それらによってこそ、如来のありのままの徳を正しく語る者たちは語るであろう。では、比丘たちよ、如来が自ら覚知し、現証して開示し、それによって如来のありのままの徳を正しく語る者たちが語るであろう、深遠で、見がたく、悟りがたく、静穏で、勝れ、思弁の領域を超え、微妙で、賢者によって知られるべき諸法とはどのようなものか。
29. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino, pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi?
29. 比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちは過去を思索し、過去についての見解を持ち、過去に関して十八の論点に基づいてさまざまな信解の主張を唱える。かの尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何を根拠として、過去を思索し、過去についての見解を持ち、過去に関して十八の論点に基づいてさまざまな信解の主張を唱えるのであろうか。
Sassatavādo
常住論
30. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā, sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi?
30. 比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちは常住論者であり、四つの論点に基づいて自己と世界が常住であると主張する。かの尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何を根拠として常住論者となり、四つの論点に基づいて自己と世界が常住であると主張するのであろうか。
31. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte ( ) anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekānipi jātisatāni anekānipi jātisahassāni anekānipi jātisatasahassāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
31. 比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、熱意により、精進により、専念により、不放逸により、正しき作意によって、そのような心の定に達する。心が定まると、さまざまな過去の生涯を想起するのである。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、あるいは数百生、数千生、数十万生の生涯である。『私はあの世においてこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んで別の世に生まれ、そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んでこの世に生まれた』と。このように、様相と詳細とともに、さまざまな過去の生涯を想起する。
‘‘So evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekānipi jātisatāni anekānipi jātisahassāni anekānipi jātisatasahassāni – amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi ‘‘yathā sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’’nti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
彼はこのように言う。『自己と世界は常住であり、不毛であり、山頂のようにそびえ立ち、堅固な柱のように立っている。衆生たちは輪廻し、流転し、死に、生まれるが、永遠に同じように存続する。それはなぜか。私は熱意により、精進により、専念により、不放逸により、正しき作意によって、そのような心の定に達する。心が定まると、さまざまな過去の生涯を想起する。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、あるいは数百生、数千生、数十万生の生涯である。私はあの世においてこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んで別の世に生まれ、そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んでこの世に生まれたと。このように、様相と詳細とともに、さまざまな過去の生涯を想起する。これによって私は「自己と世界は常住であり、不毛であり、山頂のようにそびえ立ち、堅固な柱のように立っている。衆生たちは輪廻し、流転し、死に、生まれるが、永遠に同じように存続する」ということを知るのである』と。比丘たちよ、これが第一の根拠であり、これに依拠し、これを根拠として、ある沙門・バラモンたちは常住論者となり、自己と世界が常住であると主張する。
32. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – ekampi saṃvaṭṭavivaṭṭaṃ dvepi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tīṇipi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattāripi saṃvaṭṭavivaṭṭāni pañcapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
32. 第二に、尊い沙門・バラモンたちは何に依拠し、何を根拠として常住論者となり、自己と世界が常住であると主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、熱意により、精進により、専念により、不放逸により、正しき作意によって、そのような心の定に達する。心が定まると、さまざまな過去の生涯を想起する。すなわち、一の壊劫・成劫、二の壊劫・成劫、三の壊劫・成劫、四の壊劫・成劫、五の壊劫・成劫、十の壊劫・成劫にわたる生涯である。『私はあの世においてこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んで別の世に生まれ、そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んでこの世に生まれた』と。このように、様相と詳細とともに、さまざまな過去の生涯を想起する。
‘‘So evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Seyyathidaṃ – ekampi saṃvaṭṭavivaṭṭaṃ dvepi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tīṇipi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattāripi saṃvaṭṭavivaṭṭāni pañcapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni. Amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi ‘‘yathā sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito, te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’’nti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
彼はこのように言う。『自己と世界は常住であり、不毛であり、山頂のようにそびえ立ち、堅固な柱のように立っている。衆生たちは輪廻し、流転し、死に、生まれるが、永遠に同じように存続する。それはなぜか。私は熱意により、精進により、専念により、不放逸により、正しき作意によって、そのような心の定に達する。心が定まると、さまざまな過去の生涯を想起する。すなわち、一の壊劫・成劫、二の壊劫・成劫、三の壊劫・成劫、四の壊劫・成劫、五の壊劫・成劫、十の壊劫・成劫にわたる生涯である。私はあの世においてこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んで別の世に生まれ、そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んでこの世に生まれたと。このように、様相と詳細とともに、さまざまな過去の生涯を想起する。これによって私は「自己と世界は常住であり、不毛であり、山頂のようにそびえ立ち、堅固な柱のように立っている。衆生たちは輪廻し、流転し、死に、生まれるが、永遠に同じように存続する」ということを知るのである』と。比丘たちよ、これが第二の根拠であり、これに依拠し、これを根拠として、ある沙門・バラモンたちは常住論者となり、自己と世界が常住であると主張する。
33. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni vīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tiṃsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattālīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
33. 第三に、尊い沙門・バラモンたちは何に依拠し、何を根拠として常住論者となり、自己と世界が常住であると主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンが、熱意により、精進により、専念により、不放逸により、正しき作意によって、そのような心の定に達する。心が定まると、さまざまな過去の生涯を想起する。すなわち、十の壊劫・成劫、二十の壊劫・成劫、三十の壊劫・成劫、四十の壊劫・成劫にわたる生涯である。『私はあの世においてこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んで別の世に生まれ、そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んでこの世に生まれた』と。このように、様相と詳細とともに、さまざまな過去の生涯を想起する。
‘‘So evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisamaṃ. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Seyyathidaṃ – dasapi saṃvaṭṭavivaṭṭāni vīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni tiṃsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni cattālīsampi saṃvaṭṭavivaṭṭāni – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi ‘‘yathā sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito, te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’’nti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
彼はこのように言う。『自己と世界は常住であり、不毛であり、山頂のようにそびえ立ち、堅固な柱のように立っている。衆生たちは輪廻し、流転し、死に、生まれるが、永遠に同じように存続する。それはなぜか。私は熱意により、精進により、専念により、不放逸により、正しき作意によって、そのような心の定に達する。心が定まると、さまざまな過去の生涯を想起する。すなわち、十の壊劫・成劫、二十の壊劫・成劫、三十の壊劫・成劫、四十の壊劫・成劫にわたる生涯である。私はあの世においてこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んで別の世に生まれ、そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから死んでこの世に生まれたと。このように、様相と詳細とともに、さまざまな過去の生涯を想起する。これによって私は「自己と世界は常住であり、不毛であり、山頂のようにそびえ立ち、堅固な柱のように立っている。衆生たちは輪廻し、流転し、死に、生まれるが、永遠に同じように存続する」ということを知るのである』と。比丘たちよ、これが第三の根拠であり、これに依拠し、これを根拠として、ある沙門・バラモンたちは常住論者となり、自己と世界が常住であると主張する。
34. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī, so takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃ paṭibhānaṃ evamāha – ‘sassato attā ca loko ca vañjho kūṭaṭṭho esikaṭṭhāyiṭṭhito; te ca sattā sandhāvanti saṃsaranti cavanti upapajjanti, atthitveva sassatisama’nti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
34. 「比丘たちよ、それでは第四において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて常住論者となり、我と世界は常住であると主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、思索家であり、探究者である。彼は思索によって導き出し、探究を重ね、自らの直感によってこのように言う。『我と世界は常住であり、不毛(変化を生じないもの)であり、山頂のように不動であり、石柱のように堅固に立っている。これら諸々の衆生は流転し、輪廻し、死滅しては生まれ変わるが、永遠にひとしいものとして現に存在している』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて常住論者となり、我と世界は常住であると主張する第四の根拠である。
35. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.
35. 「比丘たちよ、実にそれらの沙門・バラモンの常住論者たちは、これら四つの根拠によって、我と世界は常住であると主張する。比丘たちよ、およそ常住論者として我と世界は常住であると主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら四つの根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。
36. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti, tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti; tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.
36. 「比丘たちよ、如来はこのことを熟知している。『これらの見解の立場をこのように執着し、このように固執するならば、このような行き場となり、来世にはこのような結果となる』と。如来はそのことを知り、さらにそれ以上のことを知っている。しかもその知覚に固執することがない。固執しないので、彼自身のうちに寂静(ニルヴァーナ)を自覚している。比丘たちよ、如来は感受作用(受)の生起と消滅、その甘美さと過患と出離をありのままに知って、執着なく解脱しているのである。
37. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
37. 「比丘たちよ、これらこそが、深遠で、見がたく、覚知しがたく、静寂であり、卓越しており、思索の領域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られる法であり、如来が自ら直接の知によって悟り証得して開示するものであり、如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Paṭhamabhāṇavāro.
第一の誦読章(初誦)。
Ekaccasassatavādo
一分常住論(部分的一部常住論)
38. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi?
38. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、一分常住・一分非常住論者であって、四つの根拠によって、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて一分常住・一分非常住論者となり、四つの根拠によって、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張するのか。
39. ‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo, yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena ayaṃ loko saṃvaṭṭati. Saṃvaṭṭamāne loke yebhuyyena sattā ābhassarasaṃvattanikā honti. Te tattha honti manomayā pītibhakkhā sayaṃpabhā antalikkhacarā subhaṭṭhāyino, ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭhanti.
39. 「比丘たちよ、長い歳月が経過したのちに、この世界が収縮(壊劫)する時がいつか訪れる。世界が収縮するとき、多くの衆生は極光音天(光音天)へと赴く。彼らはそこで意より成り、喜びを食とし、自ら光を放ち、虚空を飛行し、清浄にとどまり、長きにわたって久しく存続する。
40. ‘‘Hoti kho so, bhikkhave, samayo, yaṃ kadāci karahaci dīghassa addhuno accayena ayaṃ loko vivaṭṭati. Vivaṭṭamāne loke suññaṃ brahmavimānaṃ pātubhavati. Atha kho aññataro satto āyukkhayā vā puññakkhayā vā ābhassarakāyā cavitvā suññaṃ brahmavimānaṃ upapajjati. So tattha hoti manomayo pītibhakkho sayaṃpabho antalikkhacaro subhaṭṭhāyī, ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭhati.
40. 「比丘たちよ、長い歳月が経過したのちに、この世界が展開(成劫)する時がいつか訪れる。世界が展開するとき、空虚な梵天宮殿が現れる。そのとき、ある衆生が寿命の尽きることにより、あるいは功徳の尽きることにより、極光音天の仲間から死没して、空虚な梵天宮殿に生まれ変わる。彼はそこで意より成り、喜びを食とし、自ら光を放ち、虚空を飛行し、清浄にとどまり、長きにわたって久しく存続する。
41. ‘‘Tassa tattha ekakassa dīgharattaṃ nivusitattā anabhirati paritassanā upapajjati – ‘aho vata aññepi sattā itthattaṃ āgaccheyyu’nti. Atha aññepi sattā āyukkhayā vā puññakkhayā vā ābhassarakāyā cavitvā brahmavimānaṃ upapajjanti tassa sattassa sahabyataṃ. Tepi tattha honti manomayā pītibhakkhā sayaṃpabhā antalikkhacarā subhaṭṭhāyino, ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭhanti.
41. 「彼がそこで独りで久しく住むうちに、不満と動揺が生じる。『ああ、願わくは他の衆生たちもこの境涯に来てくれればよいのに』と。そのとき、他の衆生たちも寿命の尽きることにより、あるいは功徳の尽きることにより、極光音天の仲間から死没して、その衆生の仲間として梵天宮殿に生まれ変わる。彼らもまたそこで意より成り、喜びを食とし、自ら光を放ち、虚空を飛行し、清浄にとどまり、長きにわたって久しく存続する。
42. ‘‘Tatra, bhikkhave, yo so satto paṭhamaṃ upapanno tassa evaṃ hoti – ‘ahamasmi brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ. Mayā ime sattā nimmitā. Taṃ kissa hetu? Mamañhi pubbe etadahosi – ‘‘aho vata aññepi sattā itthattaṃ āgaccheyyu’’nti. Iti mama ca manopaṇidhi, ime ca sattā itthattaṃ āgatā’ti.
42. 「比丘たちよ、その中で、最初に生まれ変わった衆生は、このように思う。『我は梵天、大梵天、勝者、何ものにも征服されざる者、全知の展望者、自在者、主宰者、創造者、化作者、最勝者、世界の形成者、支配者、現に存在し、また生じるべきすべてのものの父である。我によってこれらの衆生は創造された。それはなぜか。我は以前に「ああ、願わくは他の衆生たちもこの境涯に来てくれればよいのに」と思ったからである。このように我が心に願ったことによって、これらの衆生はこの境涯に来たのだ』と。
‘‘Yepi te sattā pacchā upapannā, tesampi evaṃ hoti – ‘ayaṃ kho bhavaṃ brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ. Iminā mayaṃ bhotā brahmunā nimmitā. Taṃ kissa hetu? Imañhi mayaṃ addasāma idha paṭhamaṃ upapannaṃ, mayaṃ panamha pacchā upapannā’ti.
「また、後から生まれ変わった衆生たちも、このように思う。『この尊い方は梵天、大梵天、勝者、征服されざる者、全知の展望者、自在者、主宰者、創造者、化作者、最勝者、世界の形成者、支配者、現に存在し、また生じるべきすべてのものの父である。この尊い梵天によって我らは創造された。それはなぜか。我らはこの方がここに最初に生まれ変わっているのを見たからであり、我らは後から生まれ変わったからである』と。
43. ‘‘Tatra, bhikkhave, yo so satto paṭhamaṃ upapanno, so dīghāyukataro ca hoti vaṇṇavantataro ca mahesakkhataro ca. Ye pana te sattā pacchā upapannā, te appāyukatarā ca honti dubbaṇṇatarā ca appesakkhatarā ca.
43. 「比丘たちよ、その中で、最初に生まれ変わった衆生は、より長寿であり、より美しく、より強大な威光を持つ。しかるに、後から生まれ変わった衆生たちは、より短命であり、より見劣りし、より小さな威光しか持たない。
44. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati, yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte taṃ pubbenivāsaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati.
44. 「比丘たちよ、しかし、ある衆生がその境涯から死没して、この人間界に来るということが起こりうる。人間界に来て、家から出て家なき出家の身となる。家を出て出家して、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性(三昧)に達し、心が定まったとき、その過去の生涯(前世)を想起するが、それ以前のことは想起できない。
‘‘So evamāha – ‘yo kho so bhavaṃ brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ, yena mayaṃ bhotā brahmunā nimmitā, so nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo sassatisamaṃ tatheva ṭhassati. Ye pana mayaṃ ahumhā tena bhotā brahmunā nimmitā, te mayaṃ aniccā addhuvā appāyukā cavanadhammā itthattaṃ āgatā’ti. Idaṃ kho, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
「彼はこのように言う。『あの尊い梵天、大梵天、勝者、征服されざる者、全知の展望者、自在者、主宰者、創造者、化作者、最勝者、世界の形成者、支配者、現に存在し、また生じるべきすべてのものの父であり、我らを創造した尊い梵天は、常住であり、堅固であり、永遠であり、不変の性質を持ち、永遠にひとしくそのまま存続するであろう。しかし、その尊い梵天によって創造された我らは、無常であり、不堅固であり、短命であり、死滅すべき性質のものであって、この人間界に来たのだ』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する第一の根拠である。
45. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Santi, bhikkhave, khiḍḍāpadosikā nāma devā, te ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannā viharanti. Tesaṃ ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannānaṃ viharataṃ sati sammussati . Satiyā sammosā te devā tamhā kāyā cavanti.
45. 「比丘たちよ、それでは第二において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張するのか。比丘たちよ、戯忘天(遊戯に溺れる神々)と呼ばれる神々がいる。彼らは過度に笑い、戯れ、快楽に耽って過ごしている。彼らが過度に笑い、戯れ、快楽に耽って過ごしていると、正念(気づき)を失ってしまう。正念を失うことによって、それらの神々はその境涯から死没する。
46. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte taṃ pubbenivāsaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati.
46. 「比丘たちよ、しかし、ある衆生がその境涯から死没して、この人間界に来るということが起こりうる。人間界に来て、家から出て家なき出家の身となる。家を出て出家して、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、その過去の生涯を想起するが、それ以前のことは想起できない。
‘‘So evamāha – ‘ye kho te bhonto devā na khiḍḍāpadosikā, te na ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannā viharanti. Tesaṃ na ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannānaṃ viharataṃ sati na sammussati. Satiyā asammosā te devā tamhā kāyā na cavanti; niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā sassatisamaṃ tatheva ṭhassanti. Ye pana mayaṃ ahumhā khiḍḍāpadosikā, te mayaṃ ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannā viharimhā. Tesaṃ no ativelaṃ hassakhiḍḍāratidhammasamāpannānaṃ viharataṃ sati sammussati. Satiyā sammosā evaṃ mayaṃ tamhā kāyā cutā aniccā addhuvā appāyukā cavanadhammā itthattaṃ āgatā’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
「彼はこのように言う。『あの戯忘天ではない尊い神々は、過度に笑い、戯れ、快楽に耽って過ごすことがない。彼らが過度に笑い、戯れ、快楽に耽って過ごさないため、正念を失うことがない。正念を失わないことによって、それらの神々はその境涯から死没しない。彼らは常住であり、堅固であり、永遠であり、不変の性質を持ち、永遠にひとしくそのまま存続するであろう。しかし、戯忘天であった我らは、過度に笑い、戯れ、快楽に耽って過ごした。過度に笑い、戯れ、快楽に耽って過ごしたため、正念を失ってしまった。正念を失ったことによって、我らはその境涯から死没し、無常であり、不堅固であり、短命であり、死滅すべき性質のものとして、この人間界に来たのだ』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する第二の根拠である。
47. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Santi, bhikkhave, manopadosikā nāma devā, te ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyanti. Te ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni padūsenti. Te aññamaññaṃ paduṭṭhacittā kilantakāyā kilantacittā. Te devā tamhā kāyā cavanti.
47. 「比丘たちよ、それでは第三において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張するのか。比丘たちよ、意憤天(互いに怒りを抱く神々)と呼ばれる神々がいる。彼らは過度にお互いを凝視(嫉視)する。彼らは過度にお互いを凝視することで、お互いに対して心を害する。彼らはお互いに害意を抱くことで、身も心も疲弊する。そしてそれらの神々はその境涯から死没する。
48. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte taṃ pubbenivāsaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati.
48. 「比丘たちよ、しかし、ある衆生がその境涯から死没して、この人間界に来るということが起こりうる。人間界に来て、家から出て家なき出家の身となる。家を出て出家して、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、その過去の生涯を想起するが、それ以前のことは想起できない。
‘‘So evamāha – ‘ye kho te bhonto devā na manopadosikā, te nātivelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyanti. Te nātivelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni nappadūsenti. Te aññamaññaṃ appaduṭṭhacittā akilantakāyā akilantacittā. Te devā tamhā kāyā na cavanti, niccā dhuvā sassatā avipariṇāmadhammā sassatisamaṃ tatheva ṭhassanti. Ye pana mayaṃ ahumhā manopadosikā, te mayaṃ ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyimhā. Te mayaṃ ativelaṃ aññamaññaṃ upanijjhāyantā aññamaññamhi cittāni padūsimhā, te mayaṃ aññamaññaṃ paduṭṭhacittā kilantakāyā kilantacittā. Evaṃ mayaṃ tamhā kāyā cutā aniccā addhuvā appāyukā cavanadhammā itthattaṃ āgatā’ti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
「彼はこのように言う。『あの意憤天ではない尊い神々は、過度にお互いを凝視することがない。彼らは過度にお互いを凝視しないため、お互いに対して心を害することがない。彼らはお互いに害意を抱かないため、身も心も疲弊することがない。それらの神々はその境涯から死没せず、常住であり、堅固であり、永遠であり、不変の性質を持ち、永遠にひとしくそのまま存続するであろう。しかし、意憤天であった我らは、過度にお互いを凝視した。我らは過度にお互いを凝視したため、お互いに対して心を害し、お互いに害意を抱くことによって身も心も疲弊した。このようにして我らはその境涯から死没し、無常であり、不堅固であり、短命であり、死滅すべき性質のものとして、この人間界に来たのだ』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する第三の根拠である。
49. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī. So takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃpaṭibhānaṃ evamāha – ‘yaṃ kho idaṃ vuccati cakkhuṃ itipi sotaṃ itipi ghānaṃ itipi jivhā itipi kāyo itipi, ayaṃ attā anicco addhuvo asassato vipariṇāmadhammo. Yañca kho idaṃ vuccati cittanti vā manoti vā viññāṇanti vā ayaṃ attā nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo sassatisamaṃ tatheva ṭhassatī’ti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti.
49. 「比丘たちよ、それでは第四において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、思索家であり、探究者である。彼は思索によって導き出し、探究を重ね、自らの直感によってこのように言う。『眼と呼ばれ、耳と呼ばれ、鼻と呼ばれ、舌と呼ばれ、身と呼ばれるこの我は、無常であり、不堅固であり、非常住であり、変易する性質のものである。しかし、心と呼ばれ、意と呼ばれ、識と呼ばれるこの我は、常住であり、堅固であり、永遠であり、不変の性質を持ち、永遠にひとしくそのまま存続するであろう』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて一分常住・一分非常住論者となり、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する第四の根拠である。
50. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.
50. 「比丘たちよ、実にそれらの一分常住・一分非常住論者の沙門・バラモンたちは、これら四つの根拠によって、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する。比丘たちよ、およそ一分常住・一分非常住論者として、我と世界は一部は常住であり、一部は非常住であると主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら四つの根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。
51. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.
51. 「比丘たちよ、如来はこのことを熟知している。『これらの見解の立場をこのように執着し、このように固執するならば、このような行き場となり、来世にはこのような結果となる』と。如来はそのことを知り、さらにそれ以上のことを知っている。しかもその知覚に固執することがない。固執しないので、彼自身のうちに寂静を自覚している。比丘たちよ、如来は感受作用の生起と消滅、その甘美さと過患と出離をありのままに知って、執着なく解脱しているのである。
52. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
52. 「比丘たちよ、これらこそが、深遠で、見がたく、覚知しがたく、静寂であり、卓越しており、思索の領域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られる法であり、如来が自ら直接の知によって悟り証得して開示するものであり、如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Antānantavādo
有辺無辺論(世界の有限・無限論)
53. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi?
53. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、有辺無辺論者であって、四つの根拠によって世界は有限であるか無限であるかを主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて有辺無辺論者となり、四つの根拠によって世界は有限であるか無限であるかを主張するのか。
54. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte antasaññī lokasmiṃ viharati.
54. 「比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、世界に対して『有限である』という想(認識)を抱いてとどまる。
‘‘So evamāha – ‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte antasaññī lokasmiṃ viharāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi – yathā antavā ayaṃ loko parivaṭumo’ti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.
「彼はこのように言う。『この世界は有限であり、境界に取り囲まれている。それはなぜか。私は熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、世界に対して有限であるという想を抱いてとどまっているからである。これによって私は、この世界が有限であり境界に取り囲まれているということを知るのだ』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張する第一の根拠である。
55. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte anantasaññī lokasmiṃ viharati.
55. 「比丘たちよ、それでは第二において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、世界に対して『無限である』という想を抱いてとどまる。
‘‘So evamāha – ‘ananto ayaṃ loko apariyanto. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo’’ti, tesaṃ musā. Ananto ayaṃ loko apariyanto. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte anantasaññī lokasmiṃ viharāmi. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi – yathā ananto ayaṃ loko apariyanto’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.
「彼はこのように言う。『この世界は無限であり、際限がない。「この世界は有限であり境界に取り囲まれている」と言ったあの沙門・バラモンたちは誤っている。この世界は無限であり、際限がない。それはなぜか。私は熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、世界に対して無限であるという想を抱いてとどまっているからである。これによって私は、この世界が無限であり際限がないということを知るのだ』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張する第二の根拠である。
56. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte uddhamadho antasaññī lokasmiṃ viharati, tiriyaṃ anantasaññī.
56. 「比丘たちよ、それでは第三において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、世界の上と下に対しては『有限である』という想を抱き、横(水平方向)に対しては『無限である』という想を抱いてとどまる。
‘‘So evamāha – ‘antavā ca ayaṃ loko ananto ca. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo’’ti, tesaṃ musā. Yepi te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘ananto ayaṃ loko apariyanto’’ti, tesampi musā. Antavā ca ayaṃ loko ananto ca. Taṃ kissa hetu? Ahañhi ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusāmi, yathāsamāhite citte uddhamadho antasaññī lokasmiṃ viharāmi, tiriyaṃ anantasaññī. Imināmahaṃ etaṃ jānāmi – yathā antavā ca ayaṃ loko ananto cā’ti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.
「彼はこのように言う。『この世界は有限でもあり、無限でもある。「この世界は有限であり境界に取り囲まれている」と言ったあの沙門・バラモンたちも誤っており、「この世界は無限であり際限がない」と言ったあの沙門・バラモンたちもまた誤っている。この世界は有限でもあり無限でもある。それはなぜか。私は熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、世界の上と下に対しては有限であるという想を抱き、横に対しては無限であるという想を抱いてとどまっているからである。これによって私は、この世界が有限でもあり無限でもあるということを知るのだ』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張する第三の根拠である。
57. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī. So takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃpaṭibhānaṃ evamāha – ‘nevāyaṃ loko antavā, na panānanto. Ye te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ayaṃ loko parivaṭumo’’ti, tesaṃ musā. Yepi te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘ananto ayaṃ loko apariyanto’’ti, tesampi musā. Yepi te samaṇabrāhmaṇā evamāhaṃsu – ‘‘antavā ca ayaṃ loko ananto cā’’ti, tesampi musā. Nevāyaṃ loko antavā, na panānanto’ti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti.
57. 「比丘たちよ、それでは第四において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、思索家であり、探究者である。彼は思索によって導き出し、探究を重ね、自らの直感によってこのように言う。『この世界は有限でもなく、また無限でもない。「この世界は有限であり境界に取り囲まれている」と言ったあの沙門・バラモンたちも誤りであり、「この世界は無限であり際限がない」と言ったあの沙門・バラモンたちもまた誤りであり、「この世界は有限でもあり無限でもある」と言ったあの沙門・バラモンたちもまた誤りである。この世界は有限でもなく、また無限でもない』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて有辺無辺論者となり、世界の有限・無限を主張する第四の根拠である。
58. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.
58. 「比丘たちよ、実にそれらの有辺無辺論者の沙門・バラモンたちは、これら四つの根拠によって世界の有限・無限を主張する。比丘たちよ、およそ有辺無辺論者として世界の有限・無限を主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら四つの根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。
59. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.
59. 「比丘たちよ、如来はこのことを熟知している。『これらの見解の立場をこのように執着し、このように固執するならば、このような行き場となり、来世にはこのような結果となる』と。如来はそのことを知り、さらにそれ以上のことを知っている。しかもその知覚に固執することがない。固執しないので、彼自身のうちに寂静を自覚している。比丘たちよ、如来は感受作用の生起と消滅、その甘美さと過患と出離をありのままに知って、執着なく解脱しているのである。
60. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
60. 「比丘たちよ、これらこそが、深遠で、見がたく、覚知しがたく、静寂であり、卓越しており、思索の領域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られる法であり、如来が自ら直接の知によって悟り証得して開示するものであり、如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Amarāvikkhepavādo
鰻綯論(捕らえどころのない詭弁・異問異答論)
61. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā, tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi?
61. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、鰻のように捉えがたい詭弁を弄する者(鰻綯論者)がいて、あちこちで問いを投げかけられると、四つの根拠によって言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると、四つの根拠によって言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥るのか。
62. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ‘idaṃ kusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi. Ahañce kho pana ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘idaṃ kusala’nti vā byākareyyaṃ, ‘idaṃ akusala’nti vā byākareyyaṃ, taṃ mamassa musā. Yaṃ mamassa musā, so mamassa vighāto. Yo mamassa vighāto so mamassa antarāyo’ti. Iti so musāvādabhayā musāvādaparijegucchā nevidaṃ kusalanti byākaroti, na panidaṃ akusalanti byākaroti, tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘evantipi me no; tathātipi me no; aññathātipi me no; notipi me no; no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.
62. 「比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、『これが善である』とありのままに知らず、『これが不善である』とありのままに知らない。彼はこのように考える。『私は「これが善である」とありのままに知らず、「これが不善である」とありのままに知らない。私が「これが善である」とありのままに知らず、「これが不善である」とありのままに知らずして、「これが善である」と答えたり、「これが不善である」と答えたりすれば、それは私にとって虚偽(嘘)となろう。私にとって虚偽となることは、私にとって苦悶(後悔)となる。私にとって苦悶となることは、私にとって(解脱への)障害となる』と。このようにして彼は、虚偽の言葉を恐れ、虚偽の言葉を嫌悪するがゆえに、『これが善である』とも答えず、『これが不善である』とも答えない。あちこちで問いを投げかけられると、言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る。『私にはこのようでもありません。そのようでもありません。別のようでもありません。そうではないのでもありません。そうではないのではないのでもありません』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る第一の根拠である。
63. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ‘idaṃ kusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi. Ahañce kho pana ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto, ‘‘idaṃ kusala’’nti vā byākareyyaṃ, ‘‘idaṃ akusala’nti vā byākareyyaṃ, tattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paṭigho vā. Yattha me assa chando vā rāgo vā doso vā paṭigho vā, taṃ mamassa upādānaṃ. Yaṃ mamassa upādānaṃ, so mamassa vighāto. Yo mamassa vighāto, so mamassa antarāyo’ti. Iti so upādānabhayā upādānaparijegucchā nevidaṃ kusalanti byākaroti, na panidaṃ akusalanti byākaroti, tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘evantipi me no; tathātipi me no; aññathātipi me no; notipi me no; no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.
63. 「比丘たちよ、それでは第二において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥るのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、『これが善である』とありのままに知らず、『これが不善である』とありのままに知らない。彼はこのように考える。『私は「これが善である」とありのままに知らず、「これが不善である」とありのままに知らない。私が「これが善である」とありのままに知らず、「これが不善である」とありのままに知らずして、「これが善である」と答えたり、「これが不善である」と答えたりすれば、そこに私の欲求や貪りや怒りや嫌悪が生じるであろう。そこに私の欲求や貪りや怒りや嫌悪が生じるならば、それは私にとって執着となろう。私にとって執着となることは、私にとって苦悶となる。私にとって苦悶となることは、私にとって障害となる』と。このようにして彼は、執着を恐れ、執着を嫌悪するがゆえに、『これが善である』とも答えず、『これが不善である』とも答えない。あちこちで問いを投げかけられると、言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る。『私にはこのようでもありません。そのようでもありません。別のようでもありません。そうではないのでもありません。そうではないのではないのでもありません』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る第二の根拠である。
64. ‘‘Tatiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā ‘idaṃ kusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi, ‘‘idaṃ akusala’nti yathābhūtaṃ nappajānāmi. Ahañce kho pana ‘‘idaṃ kusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto ‘‘idaṃ akusala’’nti yathābhūtaṃ appajānanto ‘‘idaṃ kusala’’nti vā byākareyyaṃ, ‘‘idaṃ akusala’’nti vā byākareyyaṃ. Santi hi kho samaṇabrāhmaṇā paṇḍitā nipuṇā kataparappavādā vālavedhirūpā, te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni, te maṃ tattha samanuyuñjeyyuṃ samanugāheyyuṃ samanubhāseyyuṃ. Ye maṃ tattha samanuyuñjeyyuṃ samanugāheyyuṃ samanubhāseyyuṃ, tesāhaṃ na sampāyeyyaṃ. Yesāhaṃ na sampāyeyyaṃ, so mamassa vighāto. Yo mamassa vighāto, so mamassa antarāyo’ti. Iti so anuyogabhayā anuyogaparijegucchā nevidaṃ kusalanti byākaroti, na panidaṃ akusalanti byākaroti, tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘evantipi me no; tathātipi me no; aññathātipi me no; notipi me no; no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, tatiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.
64. 「比丘たちよ、それでは第三において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥るのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、『これが善である』とありのままに知らず、『これが不善である』とありのままに知らない。彼はこのように考える。『私は「これが善である」とありのままに知らず、「これが不善である」とありのままに知らない。私が「これが善である」とありのままに知らず、「これが不善である」とありのままに知らずして、「これが善である」と答えたり、「これが不善である」と答えたりすれば、世には賢明で、巧妙で、他人の教説を論破することに長け、毛髪を射抜く射手のような沙門・バラモンたちがいて、彼らは智慧によって他人の見解を粉砕して歩んでいるかのようである。彼らが私を問い詰め、追及し、詰問するであろう。彼らが私を問い詰め、追及し、詰問したとき、私はそれに対して首尾一貫して答えられないかもしれない。首尾一貫して答えられないならば、それは私にとって苦悶となる。私にとって苦悶となることは、私にとって障害となる』と。このようにして彼は、詰問を恐れ、詰問を嫌悪するがゆえに、『これが善である』とも答えず、『これが不善である』とも答えない。あちこちで問いを投げかけられると、言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る。『私にはこのようでもありません。そのようでもありません。別のようでもありません。そうではないのでもありません。そうではないのではないのでもありません』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る第三の根拠である。
65. ‘‘Catutthe ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā mando hoti momūho. So mandattā momūhattā tattha tattha pañhaṃ puṭṭho samāno vācāvikkhepaṃ āpajjati amarāvikkhepaṃ – ‘atthi paro loko’ti iti ce maṃ pucchasi, ‘atthi paro loko’ti iti ce me assa, ‘atthi paro loko’ti iti te naṃ byākareyyaṃ, ‘evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no’ti. ‘Natthi paro loko…pe… ‘atthi ca natthi ca paro loko…pe… ‘nevatthi na natthi paro loko…pe… ‘atthi sattā opapātikā …pe… ‘natthi sattā opapātikā…pe… ‘atthi ca natthi ca sattā opapātikā…pe… ‘nevatthi na natthi sattā opapātikā…pe… ‘atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘atthi ca natthi ca sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘nevatthi na natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti ce maṃ pucchasi, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti ce me assa, ‘neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti iti te naṃ byākareyyaṃ, ‘evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no’ti. Idaṃ, bhikkhave, catutthaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ.
65. 「比丘たちよ、それでは第四において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥るのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、愚鈍であり、極めて迷妄している。彼は愚鈍であり迷妄しているがゆえに、あちこちで問いを投げかけられると、言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る。『「他世(来世)はあるか」とあなたが私に尋ねるとして、もし私に「他世はある」という考えがあるなら、私はあなたに「他世はある」と答えるであろう。しかし、私にはこのようでもありません。そのようでもありません。別のようでもありません。そうではないのでもありません。そうではないのではないのでもありません。「他世はないか」……(中略)……「他世はあるとも言え、ないとも言えるか」……「他世はあるのでもなく、ないのでもないか」……「化生の衆生は存在するか」……「化生の衆生は存在しないか」……「化生の衆生は存在するとも言え、存在しないとも言えるか」……「化生の衆生は存在するのではないし、存在しないのではないか」……「善悪の行為(業)の果報・異熟はあるか」……「善悪の行為の果報・異熟はないか」……「善悪の行為の果報・異熟はあるとも言え、ないとも言えるか」……「善悪の行為の果報・異熟はあるのでもなく、ないのでもないか」……「如来は死後に存在するのか」……「如来は死後に存在しないのか」……「如来は死後に存在するとも言え、存在しないとも言えるのか」……「如来は死後に存在するのではないし、存在しないのではないか」とあなたが私に尋ねるとして、もし私に「如来は死後に存在するのではないし、存在しないのではない」という考えがあるなら、私はあなたに「如来は死後に存在するのではないし、存在しないのではない」と答えるであろう。しかし、私にはこのようでもありません。そのようでもありません。別のようでもありません。そうではないのでもありません。そうではないのではないのでもありません』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて鰻綯論者となり、あちこちで問いを投げかけられると言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る第四の根拠である。
66. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ, sabbe te imeheva catūhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
66. 「比丘たちよ、実にそれらの鰻綯論者の沙門・バラモンたちは、あちこちで問いを投げかけられると、これら四つの根拠によって言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る。比丘たちよ、およそ鰻綯論者として、あちこちで問いを投げかけられたときに言葉を乱し、鰻のように滑って逃げる詭弁に陥る沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら四つの根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。……(中略)……如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Adhiccasamuppannavādo
無因生論(偶発論)
67. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi?
67. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、無因生論者であって、二つの根拠によって我と世界は原因なく生じたと主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて無因生論者となり、二つの根拠によって我と世界は原因なく生じたと主張するのか。
68. ‘‘Santi, bhikkhave, asaññasattā nāma devā. Saññuppādā ca pana te devā tamhā kāyā cavanti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati, yaṃ aññataro satto tamhā kāyā cavitvā itthattaṃ āgacchati. Itthattaṃ āgato samāno agārasmā anagāriyaṃ pabbajati. Agārasmā anagāriyaṃ pabbajito samāno ātappamanvāya padhānamanvāya anuyogamanvāya appamādamanvāya sammāmanasikāramanvāya tathārūpaṃ cetosamādhiṃ phusati, yathāsamāhite citte saññuppādaṃ anussarati, tato paraṃ nānussarati. So evamāha – ‘adhiccasamuppanno attā ca loko ca. Taṃ kissa hetu? Ahañhi pubbe nāhosiṃ, somhi etarahi ahutvā santatāya pariṇato’ti. Idaṃ, bhikkhave, paṭhamaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti.
68. 「比丘たちよ、無想天(無想有情天)と呼ばれる神々がいる。想(意識)が生起することによって、それらの神々はその境涯から死没する。比丘たちよ、ある衆生がその境涯から死没して、この人間界に来るということが起こりうる。人間界に来て、家から出て家なき出家の身となる。家を出て出家して、熱意により、精進により、修行により、不放逸により、正しい作意によって、そのような心の一境性に達し、心が定まったとき、想が生起した瞬間を想起するが、それ以前のことは想起できない。彼はこのように言う。『我と世界は原因なく生じたものである。それはなぜか。私は以前には存在しなかったのに、今や存在しない状態から変じて現に存在する者となったからである』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて無因生論者となり、我と世界は原因なく生じたと主張する第一の根拠である。
69. ‘‘Dutiye ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti? Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā takkī hoti vīmaṃsī. So takkapariyāhataṃ vīmaṃsānucaritaṃ sayaṃpaṭibhānaṃ evamāha – ‘adhiccasamuppanno attā ca loko cā’ti. Idaṃ, bhikkhave, dutiyaṃ ṭhānaṃ, yaṃ āgamma yaṃ ārabbha eke samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti.
69. 「比丘たちよ、それでは第二において、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて無因生論者となり、我と世界は原因なく生じたと主張するのか。比丘たちよ、ここに、ある沙門またはバラモンがいて、思索家であり、探究者である。彼は思索によって導き出し、探究を重ね、自らの直感によってこのように言う。『我と世界は原因なく生じたものである』と。比丘たちよ、これが、ある沙門・バラモンたちが依拠し、基づいて無因生論者となり、我と世界は原因なく生じたと主張する第二の根拠である。
70. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti, sabbe te imeheva dvīhi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
70. 「比丘たちよ、実にそれらの無因生論者の沙門・バラモンたちは、これら二つの根拠によって我と世界は原因なく生じたと主張する。比丘たちよ、およそ無因生論者として我と世界は原因なく生じたと主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら二つの根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。……(中略)……如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
71. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantamārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva aṭṭhārasahi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā.
71. 「比丘たちよ、実にこれら過去を構想し、過去に見解を持つ沙門・バラモンたちは、十八の根拠によって、過去に関して多種多様な信奉の教説を主張する。比丘たちよ、およそ過去を構想し、過去に見解を持って、過去に関して多種多様な信奉の教説を主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら十八の根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。
72. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.
72. 「比丘たちよ、如来はこのことを熟知している。『これらの見解の立場をこのように執着し、このように固執するならば、このような行き場となり、来世にはこのような結果となる』と。如来はそのことを知り、さらにそれ以上のことを知っている。しかもその知覚に固執することがない。固執しないので、彼自身のうちに寂静を自覚している。比丘たちよ、如来は感受作用の生起と消滅、その甘美さと過患と出離をありのままに知って、執着なく解脱しているのである。
73. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
73. 「比丘たちよ、これらこそが、深遠で、見がたく、覚知しがたく、静寂であり、卓越しており、思索の領域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られる法であり、如来が自ら直接の知によって悟り証得して開示するものであり、如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Dutiyabhāṇavāro.
第二の誦読章(次誦)。
Aparantakappikā
未来構想論者(未来に関する見解)
74. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino, aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi?
74. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、未来を構想し、未来に見解を持つ者であって、四十四の根拠によって未来に関して多種多様な信奉の教説を主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて未来を構想し、未来に見解を持つ者となり、四十四の根拠によって未来に関して多種多様な信奉の教説を主張するのか。
Saññīvādo
有想論(死後有想論)
75. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi?
75. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、死後有想論者であって、十六の根拠によって死後の我は有想(意識を持つもの)であると主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて死後有想論者となり、十六の根拠によって死後の我は有想であると主張するのか。
76. ‘‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā saññī’ti naṃ paññapenti. ‘Arūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā saññī’ti naṃ paññapenti. ‘Rūpī ca arūpī ca attā hoti…pe… nevarūpī nārūpī attā hoti… antavā attā hoti… anantavā attā hoti… antavā ca anantavā ca attā hoti… nevantavā nānantavā attā hoti… ekattasaññī attā hoti… nānattasaññī attā hoti… parittasaññī attā hoti… appamāṇasaññī attā hoti… ekantasukhī attā hoti… ekantadukkhī attā hoti. Sukhadukkhī attā hoti. Adukkhamasukhī attā hoti arogo paraṃ maraṇā saññī’ti naṃ paññapenti.
76. 「彼らは『我は死後に物質的形態(色)を有し、無病であって、想(意識)を持つ』と主張する。また『我は死後に非物質的(無色)であり、無病であって、想を持つ』と主張する。また『我は物質的でもあり非物質的でもあり……(中略)……我は物質的でもなく非物質的でもなく……我は有限であり……我は無限であり……我は有限でもあり無限でもあり……我は有限でもなく無限でもなく……我は単一の想を持ち……我は多様な想を持ち……我は限定された想を持ち……我は無量の想を持ち……我は純粋に楽のみを感受し……我は純粋に苦のみを感受し……我は苦楽を感受し……我は不苦不楽を感受し、無病であって、想を持つ』と主張する。
77. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva soḷasahi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
77. 「比丘たちよ、実にそれらの死後有想論者の沙門・バラモンたちは、これら十六の根拠によって死後の我は有想であると主張する。比丘たちよ、およそ死後有想論者として死後の我は有想であると主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら十六の根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。……(中略)……如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Asaññīvādo
無想論(死後無想論)
78. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi?
78. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、死後無想論者であって、八つの根拠によって死後の我は無想(意識を持たないもの)であると主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて死後無想論者となり、八つの根拠によって死後の我は無想であると主張するのか。
79. ‘‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā asaññī’ti naṃ paññapenti. ‘Arūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā asaññī’ti naṃ paññapenti. ‘Rūpī ca arūpī ca attā hoti…pe… nevarūpī nārūpī attā hoti… antavā attā hoti… anantavā attā hoti… antavā ca anantavā ca attā hoti… nevantavā nānantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā asaññī’ti naṃ paññapenti.
79. 「彼らは『我は死後に物質的形態を有し、無病であって、無想である』と主張する。また『我は死後に非物質的であり、無病であって、無想である』と主張する。『我は物質的でもあり非物質的でもあり……(中略)……我は物質的でもなく非物質的でもなく……我は有限であり……我は無限であり……我は有限でもあり無限でもあり……我は有限でもなく無限でもなく、無病であって、無想である』と主張する。
80. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva aṭṭhahi vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena, natthi ito bahiddhā…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
80. 「比丘たちよ、実にそれらの死後無想論者の沙門・バラモンたちは、これら八つの根拠によって死後の我は無想であると主張する。比丘たちよ、およそ死後無想論者として死後の我は無想であると主張する沙門またはバラモンがいるとしても、彼らはみな、これら八つの根拠のいずれかによるのであって、これを超えるものはない。……(中略)……如来の真実の徳を正しく称賛する者が語るべき事柄なのである。
Nevasaññīnāsaññīvādo
非有想非無想論(死後非有想非無想論)
81. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā, uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi?
81. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちには、死後非有想非無想論者であって、八つの根拠によって死後の我は想を持つのでもなく想を持たないのではないと主張する者たちがいる。では、尊い沙門・バラモンたちは、何に依拠し、何に基づいて死後非有想非無想論者となり、八つの根拠によって死後の我は想を持つのでもなく想を持たないのではないと主張するのか。
82. ‘‘‘Rūpī attā hoti arogo paraṃ maraṇā nevasaññīnāsaññī’ti naṃ paññapenti ‘arūpī attā hoti…pe… rūpī ca arūpī ca attā hoti… nevarūpī nārūpī attā hoti… antavā attā hoti… anantavā attā hoti… antavā ca anantavā ca attā hoti… nevantavā nānantavā attā hoti arogo paraṃ maraṇā nevasaññīnāsaññī’ti naṃ paññapenti.
82. 「彼らは『我は死後に物質的形態を有し、無病であって、想を持つのでもなく想を持たないのではない』と主張する。また『我は非物質的であり……(中略)……我は物質的でもあり非物質的でもあり……我は物質的でもなく非物質的でもなく……我は有限であり……我は無限であり……我は有限でもあり無限でもあり……我は有限でもなく無限でもなく、無病であって、想を持つのでもなく想を持たないのではない』と主張する。
83. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva aṭṭhahi vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
83. 「比丘たちよ、これら八つの根拠によって、死後についての非想非非想論者である沙門・バラモンたちは、死後に非想非非想である我を説くのである。比丘たちよ、死後についての非想非非想論者として死後に非想非非想である我を説く沙門あるいはバラモンは誰であれ、みなこれら八つの根拠によって説くのであり、……(中略)……それによって如来の真実の徳を正しく称賛する人々が称賛するのである。
Ucchedavādo
断見論
84. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi?
84. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちは断見論者であり、七つの根拠によって、現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。では、それらの尊い沙門・バラモンたちは、何に依り、何を根拠として断見論者となり、七つの根拠によって現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説くのであろうか。
85. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi – ‘yato kho, bho, ayaṃ attā rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
85. 「比丘たちよ、ここに、ある沙門あるいはバラモンがいて、このように説き、このような見解を持つ。『友よ、実にこの我は色形あり、四大から成り、父母から生まれたものであるから、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
86. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā dibbo rūpī kāmāvacaro kabaḷīkārāhārabhakkho. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
86. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで完全に断滅したのではない。友よ、他天界の我があり、色形あり、欲界に属し、段食を食するものがある。それをあなたは知らず、見ない。私はそれを知り、見ている。友よ、実にその我こそが、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
87. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā dibbo rūpī manomayo sabbaṅgapaccaṅgī ahīnindriyo. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
87. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで完全に断滅したのではない。友よ、他に天界の我があり、色形あり、意より成り、すべての手足や器官を備え、諸器官に欠損がないものがある。それをあなたは知らず、見ない。私はそれを知り、見ている。友よ、実にその我こそが、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
88. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘‘ananto ākāso’’ti ākāsānañcāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
88. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで完全に断滅したのではない。友よ、他に我があり、すべての色想を超越し、有対想(抵抗の想)を消滅させ、多様想を作意しないことによって「虚空は無限である」と空無辺処に至るものがある。それをあなたは知らず、見ない。私はそれを知り、見ている。友よ、実にその我こそが、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
89. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘anantaṃ viññāṇa’’nti viññāṇañcāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
89. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで完全に断滅したのではない。友よ、他に我があり、すべての空無辺処を超越し、「意識は無限である」と識無辺処に至るものがある。それをあなたは知らず、見ない。私はそれを知り、見ている。友よ、実にその我こそが、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
90. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, so attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘‘natthi kiñcī’’ti ākiñcaññāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
90. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで完全に断滅したのではない。友よ、他に我があり、すべての識無辺処を超越し、「何ものも存在しない」と無所有処に至るものがある。それをあなたは知らず、見ない。私はそれを知り、見ている。友よ、実にその我こそが、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
91. ‘Tamañño evamāha – ‘‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā sammā samucchinno hoti. Atthi kho, bho, añño attā sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma ‘‘santametaṃ paṇītameta’’nti nevasaññānāsaññāyatanūpago. Taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi. Tamahaṃ jānāmi passāmi. So kho, bho, attā yato kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā sammā samucchinno hotī’ti. Ittheke sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti.
91. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで完全に断滅したのではない。友よ、他に我があり、すべての無所有処を超越し、「これは静寂であり、これは勝れている」と非想非非想処に至るものがある。それをあなたは知らず、見ない。私はそれを知り、見ている。友よ、実にその我こそが、身体の崩壊とともに断滅し、消滅し、死後には存在しない。友よ、この限度において、実にこの我は完全に断滅したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く。
92. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti, sabbe te imeheva sattahi vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
92. 「比丘たちよ、これら七つの根拠によって、断見論者である沙門・バラモンたちは、現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説くのである。比丘たちよ、断見論者として現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く沙門あるいはバラモンは誰であれ、みなこれら七つの根拠によって説くのであり、……(中略)……それによって如来の真実の徳を正しく称賛する人々が称賛するのである。
Diṭṭhadhammanibbānavādo
現法涅槃論
93. ‘‘Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi. Te ca bhonto samaṇabrāhmaṇā kimāgamma kimārabbha diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi?
93. 「比丘たちよ、ある沙門・バラモンたちは現法涅槃論者であり、五つの根拠によって、現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説く。では、それらの尊い沙門・バラモンたちは、何に依り、何を根拠として現法涅槃論者となり、五つの根拠によって現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説くのであろうか。
94. ‘‘Idha, bhikkhave, ekacco samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi – ‘‘yato kho, bho, ayaṃ attā pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.
94. 「比丘たちよ、ここに、ある沙門あるいはバラモンがいて、このように説き、このような見解を持つ。『友よ、実にこの我が五つの欲望の対象を十分に備え、享楽して暮らすとき、友よ、この限度において、この我は最高の現法涅槃に達したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の最高の現法涅槃を説く。
95. ‘‘Tamañño evamāha –‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Kāmā hi, bho, aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, tesaṃ vipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā. Yato kho, bho, ayaṃ attā vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.
95. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで最高の現法涅槃に達したのではない。それはなぜか。友よ、諸々の欲望は無常であり、苦であり、変易する性質のものであり、それらの変易や変異によって憂い、悲しみ、苦しみ、嘆き、絶望が生じるからである。友よ、実にこの我が諸々の欲望を離れ、不善の諸法を離れて、尋(思考)と伺(省察)を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を具足して住するとき、友よ、この限度において、この我は最高の現法涅槃に達したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の最高の現法涅槃を説く。
96. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha vitakkitaṃ vicāritaṃ, etenetaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.
96. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで最高の現法涅槃に達したのではない。それはなぜか。そこにある尋と伺の働きこそが、粗大であると言われるからである。友よ、実にこの我が尋と伺の静止により、内なる清浄と心の一境性を得て、無尋・無伺にして三昧より生じた喜と楽のある第二禅を具足して住するとき、友よ、この限度において、この我は最高の現法涅槃に達したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の最高の現法涅槃を説く。
97. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha pītigataṃ cetaso uppilāvitattaṃ, etenetaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘‘upekkhako satimā sukhavihārī’’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.
97. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで最高の現法涅槃に達したのではない。それはなぜか。そこにある喜という心の高揚こそが、粗大であると言われるからである。友よ、実にこの我が喜をも離れることによって捨(平静)に住し、正念・正知にして、聖者たちが「捨にして念あり、楽に住す」と説くところの身による楽を感受し、第三禅を具足して住するとき、友よ、この限度において、この我は最高の現法涅槃に達したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の最高の現法涅槃を説く。
98. ‘‘Tamañño evamāha – ‘atthi kho, bho, eso attā, yaṃ tvaṃ vadesi, neso natthīti vadāmi; no ca kho, bho, ayaṃ attā ettāvatā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hoti. Taṃ kissa hetu? Yadeva tattha sukhamiti cetaso ābhogo, etenetaṃ oḷārikaṃ akkhāyati. Yato kho, bho, ayaṃ attā sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettāvatā kho, bho, ayaṃ attā paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ patto hotī’ti. Ittheke sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti.
98. 「これに対し、他の者がこのように言う。『友よ、あなたが言うその我は確かに存在する。それが存在しないとは言わない。しかし、友よ、この我はそれだけで最高の現法涅槃に達したのではない。それはなぜか。そこにある楽という心の傾注こそが、粗大であると言われるからである。友よ、実にこの我が楽を捨て、苦を捨て、かつての喜悦と憂いの消滅によって、不苦不楽にして捨と念の清浄なる第四禅を具足して住するとき、友よ、この限度において、この我は最高の現法涅槃に達したのである』と。このようにして、ある者たちは現に存在する衆生の最高の現法涅槃を説く。
99. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti, sabbe te imeheva pañcahi vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
99. 「比丘たちよ、これら五つの根拠によって、現法涅槃論者である沙門・バラモンたちは、現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説くのである。比丘たちよ、現法涅槃論者として現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説く沙門あるいはバラモンは誰であれ、みなこれら五つの根拠によって説くのであり、……(中略)……それによって如来の真実の徳を正しく称賛する人々が称賛するのである。
100. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi. Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva catucattārīsāya vatthūhi…pe… yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
100. 「比丘たちよ、これら四十四の根拠によって、未来について思索し、未来の見解を持つ沙門・バラモンたちは、未来に関してさまざまな信解の言葉を言明するのである。比丘たちよ、未来について思索し、未来の見解を持って未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門あるいはバラモンは誰であれ、みなこれら四十四の根拠によって説くのであり、……(中略)……それによって如来の真実の徳を正しく称賛する人々が称賛するのである。
101. ‘‘Imehi kho te, bhikkhave, samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi.
101. 「比丘たちよ、過去について思索する者、未来について思索する者、過去と未来について思索する者、過去と未来の見解を持つ沙門・バラモンたちは、これら六十二の根拠によって、過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明するのである。
102. ‘‘Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā vā aparantakappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, etesaṃ vā aññatarena; natthi ito bahiddhā.
102. 「比丘たちよ、過去について思索する者、あるいは未来について思索する者、あるいは過去と未来について思索する者、あるいは過去と未来の見解を持って過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門あるいはバラモンは誰であれ、みなこれら六十二の根拠によるか、そのいずれかによるのであって、これ以外のものはない。
103. ‘‘Tayidaṃ, bhikkhave, tathāgato pajānāti – ‘ime diṭṭhiṭṭhānā evaṃgahitā evaṃparāmaṭṭhā evaṃgatikā bhavanti evaṃabhisamparāyā’ti. Tañca tathāgato pajānāti, tato ca uttaritaraṃ pajānāti, tañca pajānanaṃ na parāmasati, aparāmasato cassa paccattaññeva nibbuti viditā. Vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto, bhikkhave, tathāgato.
103. 「比丘たちよ、如来はこのことを了知している。『これらの見解の立場は、このように執着され、このように固執されるならば、このような趣きとなり、このような来世となる』と。如来はそのことを了知し、それよりさらに優れたことを了知している。しかし、その知見に執着しない。執着しないがゆえに、自らの内なる寂静を証知している。比丘たちよ、諸々の感受の生起と消滅、甘美と過患、そして出離を如実に知ることによって、如来は無執着により解脱しているのである。
104. ‘‘Ime kho te, bhikkhave, dhammā gambhīrā duddasā duranubodhā santā paṇītā atakkāvacarā nipuṇā paṇḍitavedanīyā, ye tathāgato sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti, yehi tathāgatassa yathābhuccaṃ vaṇṇaṃ sammā vadamānā vadeyyuṃ.
104. 「比丘たちよ、如来が自ら勝れた知恵によって現証し、開示するところの、深遠で、見がたく、覚知しがたく、静寂で、勝れ、思量を超え、微細で、賢者によってのみ知られるべき諸法とはこれらのことであり、これらによって如来の真実の徳を正しく称賛する人々が称賛するのである。
Paritassitavipphanditavāro
渇望と動揺の節
105. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
105. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって我と世界は常住であると説く常住論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受(感覚)であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
106. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
106. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって一部は常住であり一部は無常であると説く一分常住論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
107. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
107. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって世界の有限と無限を説く有限無限論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
108. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
108. 「比丘たちよ、その中で、あちこちで質問されたときに、四つの根拠によって言葉を乱し、鰻のようにぬらりくらりと曖昧に答える乱説論者(鰻捕り論者)である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
109. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
109. 「比丘たちよ、その中で、二つの根拠によって我と世界は無因によって生じたと説く無因生起論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
110. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
110. 「比丘たちよ、その中で、十八の根拠によって過去について思索し、過去の見解を持ち、過去に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
111. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
111. 「比丘たちよ、その中で、十六の根拠によって死後に想がある我を説く有想論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
112. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
112. 「比丘たちよ、その中で、八つの根拠によって死後に想がない我を説く無想論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
113. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
113. 「比丘たちよ、その中で、八つの根拠によって死後に非想非非想である我を説く非想非非想論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
114. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
114. 「比丘たちよ、その中で、七つの根拠によって現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く断見論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
115. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
115. 「比丘たちよ、その中で、五つの根拠によって現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説く現法涅槃論者である沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
116. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
116. 「比丘たちよ、その中で、四十四の根拠によって未来について思索し、未来の見解を持ち、未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
117. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, tadapi tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ ajānataṃ apassataṃ vedayitaṃ taṇhāgatānaṃ paritassitavipphanditameva.
117. 「比丘たちよ、その中で、過去について思索する者、未来について思索する者、過去と未来について思索する者、過去と未来の見解を持ち、六十二の根拠によって過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、彼ら尊い沙門・バラモンたちによるそれらの説もまた、知らず見ざるがゆえの受であり、渇愛に囚われた者たちの渇望と動揺にすぎない。
Phassapaccayāvāro
触縁の節
118. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
118. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって我と世界は常住であると説く常住論者である沙門・バラモンたち、それもまた触(接触)を条件(縁)とするものである。
119. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
119. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって一部は常住であり一部は無常であると説く一分常住論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
120. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
120. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって世界の有限と無限を説く有限無限論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
121. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
121. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって質問されると乱説に陥る乱説論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
122. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
122. 「比丘たちよ、その中で、二つの根拠によって我と世界は無因によって生じたと説く無因生起論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
123. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
123. 「比丘たちよ、その中で、十八の根拠によって過去について思索し、過去の見解を持ち、過去に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
124. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
124. 「比丘たちよ、その中で、十六の根拠によって死後に想がある我を説く有想論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
125. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
125. 「比丘たちよ、その中で、八つの根拠によって死後に想がない我を説く無想論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
126. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
126. 「比丘たちよ、その中で、八つの根拠によって死後に非想非非想である我を説く非想非非想論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
127. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
127. 「比丘たちよ、その中で、七つの根拠によって現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く断見論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
128. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
128. 「比丘たちよ、その中で、五つの根拠によって現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説く現法涅槃論者である沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
129. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
129. 「比丘たちよ、その中で、四十四の根拠によって未来について思索し、未来の見解を持ち、未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
130. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, tadapi phassapaccayā.
130. 「比丘たちよ、その中で、過去について思索する者、未来について思索する者、過去と未来について思索する者、過去と未来の見解を持ち、六十二の根拠によって過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、それもまた触を条件とするものである。
Netaṃ ṭhānaṃ vijjativāro
触なしにはあり得ない節
131. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
131. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって我と世界は常住であると説く常住論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
132. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekacca asassatikā ekaccaṃ sassataṃ ekaccaṃ asassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
132. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって一部は常住であり一部は無常であると説く一分常住論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
133. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā antānantikā antānantaṃ lokassa paññapenti catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
133. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって世界の有限と無限を説く有限無限論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
134. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā tattha tattha pañhaṃ puṭṭhā samānā vācāvikkhepaṃ āpajjanti amarāvikkhepaṃ catūhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
134. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって質問されると乱説に陥る乱説論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
135. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā adhiccasamuppannaṃ attānañca lokañca paññapenti dvīhi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
135. 「比丘たちよ、その中で、二つの根拠によって我と世界は無因によって生じたと説く無因生起論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
136. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā pubbantānudiṭṭhino pubbantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti aṭṭhārasahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
136. 「比丘たちよ、その中で、十八の根拠によって過去について思索し、過去の見解を持ち、過去に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
137. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā uddhamāghātanaṃ saññiṃ attānaṃ paññapenti soḷasahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
137. 「比丘たちよ、その中で、十六の根拠によって死後に想がある我を説く有想論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
138. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā, uddhamāghātanaṃ asaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
138. 「比丘たちよ、その中で、八つの根拠によって死後に想がない我を説く無想論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
139. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā uddhamāghātanaṃ nevasaññīnāsaññiṃ attānaṃ paññapenti aṭṭhahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
139. 「比丘たちよ、その中で、八つの根拠によって死後に非想非非想である我を説く非想非非想論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
140. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññapenti sattahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
140. 「比丘たちよ、その中で、七つの根拠によって現に存在する衆生の断滅・破滅・消失を説く断見論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
141. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā sato sattassa paramadiṭṭhadhammanibbānaṃ paññapenti pañcahi vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
141. 「比丘たちよ、その中で、五つの根拠によって現に存在する衆生の最高の現世における涅槃を説く現法涅槃論者である沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
142. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā aparantānudiṭṭhino aparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti catucattārīsāya vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
142. 「比丘たちよ、その中で、四十四の根拠によって未来について思索し、未来の見解を持ち、未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
143. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, te vata aññatra phassā paṭisaṃvedissantīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
143. 「比丘たちよ、その中で、過去について思索する者、未来について思索する者、過去と未来について思索する者、過去と未来の見解を持ち、六十二の根拠によって過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたちが、触を離れて感受するというようなことは、あり得ない。
Diṭṭhigatikādhiṭṭhānavaṭṭakathā
見解の拠所と輪廻の説
144. ‘‘Tatra, bhikkhave, ye te samaṇabrāhmaṇā sassatavādā sassataṃ attānañca lokañca paññapenti catūhi vatthūhi, yepi te samaṇabrāhmaṇā ekaccasassatikā ekaccaasassatikā…pe… yepi te samaṇabrāhmaṇā antānantikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā amarāvikkhepikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā adhiccasamuppannikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā saññīvādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā asaññīvādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā uddhamāghātanikā nevasaññīnāsaññīvādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā ucchedavādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā diṭṭhadhammanibbānavādā… yepi te samaṇabrāhmaṇā aparantakappikā… yepi te samaṇabrāhmaṇā pubbantakappikā ca aparantakappikā ca pubbantāparantakappikā ca pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti dvāsaṭṭhiyā vatthūhi, sabbe te chahi phassāyatanehi phussa phussa paṭisaṃvedenti tesaṃ vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
144. 「比丘たちよ、その中で、四つの根拠によって我と世界は常住であると説く常住論者の沙門・バラモンたち、また、一分常住論者の沙門・バラモンたち、……(中略)……また、有限無限論者の沙門・バラモンたち、……また、乱説論者の沙門・バラモンたち、……また、無因生起論者の沙門・バラモンたち、……また、過去について思索する沙門・バラモンたち、……また、有想論者の沙門・バラモンたち、……また、無想論者の沙門・バラモンたち、……また、非想非非想論者の沙門・バラモンたち、……また、断見論者の沙門・バラモンたち、……また、現法涅槃論者の沙門・バラモンたち、……また、未来について思索する沙門・バラモンたち、……また、過去について思索する者、未来について思索する者、過去と未来について思索する者、過去と未来の見解を持ち、六十二の根拠によって過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門・バラモンたち、彼らはみな、六つの触処によって繰り返し触れては感受するのである。彼らには、受(感覚)を条件として愛(渇愛)が生じ、愛を条件として取(執着)が生じ、取を条件として有(生存)が生じ、有を条件として生(誕生)が生じ、生を条件として老死・憂い・悲しみ・苦しみ・嘆き・絶望が生じる。
Vivaṭṭakathādi
輪廻からの解脱の説など
145. ‘‘Yato kho, bhikkhave, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imehi sabbeheva uttaritaraṃ pajānāti.
145. 「比丘たちよ、実に比丘が六つの触処の生起と消滅、甘美と過患、そして出離を如実に知るとき、この比丘はこれらすべての人々よりもさらに勝れたことを知るのである。
146. ‘‘Ye hi keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā vā aparantakappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva dvāsaṭṭhiyā vatthūhi antojālīkatā, ettha sitāva ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā antojālīkatāva ummujjamānā ummujjanti.
146. 「比丘たちよ、過去について思索する者、あるいは未来について思索する者、あるいは過去と未来について思索する者、あるいは過去と未来の見解を持って過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門あるいはバラモンは誰であれ、彼らはみな、まさにこれら六十二の根拠の網の中に捕らえられており、この網の中にとどまりながら浮き沈みし、この網に包まれ、網の中に捕らえられながら浮き沈みしているのである。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho kevaṭṭo vā kevaṭṭantevāsī vā sukhumacchikena jālena parittaṃ udakadahaṃ otthareyya. Tassa evamassa – ‘ye kho keci imasmiṃ udakadahe oḷārikā pāṇā, sabbe te antojālīkatā. Ettha sitāva ummujjamānā ummujjanti; ettha pariyāpannā antojālīkatāva ummujjamānā ummujjantī’ti; evameva kho, bhikkhave, ye hi keci samaṇā vā brāhmaṇā vā pubbantakappikā vā aparantakappikā vā pubbantāparantakappikā vā pubbantāparantānudiṭṭhino pubbantāparantaṃ ārabbha anekavihitāni adhimuttipadāni abhivadanti, sabbe te imeheva dvāsaṭṭhiyā vatthūhi antojālīkatā ettha sitāva ummujjamānā ummujjanti, ettha pariyāpannā antojālīkatāva ummujjamānā ummujjanti.
「比丘たちよ、それはあたかも、熟練した漁師やその弟子が、目の細かい網を小さな池に投げ入れたようなものである。彼にはこのように思われるであろう。『この池にいるすべての大きな生き物は、みな網の中に捕らえられている。ここに留まったまま浮き沈みし、網に包まれ、網の中に捕らえられながら浮き沈みしているのだ』と。比丘たちよ、それとまったく同様に、過去について思索する者、あるいは未来について思索する者、あるいは過去と未来について思索する者、あるいは過去と未来の見解を持って過去と未来に関してさまざまな信解の言葉を言明する沙門あるいはバラモンは誰であれ、彼らはみな、まさにこれら六十二の根拠の網の中に捕らえられており、この網の中にとどまりながら浮き沈みし、この網に包まれ、網の中に捕らえられながら浮き沈みしているのである。
147. ‘‘Ucchinnabhavanettiko, bhikkhave, tathāgatassa kāyo tiṭṭhati. Yāvassa kāyo ṭhassati, tāva naṃ dakkhanti devamanussā. Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā na naṃ dakkhanti devamanussā.
147. 「比丘たちよ、如来の身体は、生存へと導く綱が断ち切られた状態で存在している。この身体が存続する限り、神々や人間たちは如来を見るであろう。しかし身体が崩壊し、寿命が尽きたならば、神々も人間も如来を見ることはない。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ambapiṇḍiyā vaṇṭacchinnāya yāni kānici ambāni vaṇṭapaṭibandhāni , sabbāni tāni tadanvayāni bhavanti; evameva kho, bhikkhave, ucchinnabhavanettiko tathāgatassa kāyo tiṭṭhati, yāvassa kāyo ṭhassati, tāva naṃ dakkhanti devamanussā, kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā na naṃ dakkhanti devamanussā’’ti.
「比丘たちよ、それはあたかも、マンゴーの房の柄が切り落とされると、その柄に連なっていたすべてのマンゴーの実がそれに従うようなものである。比丘たちよ、それとまったく同様に、如来の身体は生存へと導く綱が断ち切られた状態で存在している。この身体が存続する限り、神々や人間たちは如来を見るであろう。しかし身体が崩壊し、寿命が尽きたならば、神々も人間も如来を見ることはない」と。
148. Evaṃ vutte āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante, ko nāmo ayaṃ, bhante, dhammapariyāyo’’ti? ‘‘Tasmātiha tvaṃ, ānanda, imaṃ dhammapariyāyaṃ atthajālantipi naṃ dhārehi, dhammajālantipi naṃ dhārehi, brahmajālantipi naṃ dhārehi, diṭṭhijālantipi naṃ dhārehi, anuttaro saṅgāmavijayotipi naṃ dhārehī’’ti. Idamavoca bhagavā.
148. このように説かれたとき、尊者アーナンダは世尊にこのように申し上げた。「世尊よ、驚くべきことです。世尊よ、未曾有のことです。世尊よ、この法門は何と名付けられるべきでしょうか」「それゆえにアーナンダよ、そなたはこの法門を『義網(義の網)』としても心に留めよ。『法網』としても心に留めよ。『梵網』としても心に留めよ。『見網(見解の網)』としても心に留めよ。『無上の戦勝』としても心に留めよ」と。世尊はこのように説かれた。
149. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti. Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne dasasahassī lokadhātu akampitthāti.
149. それらの比丘たちは歓喜し、世尊の説法を喜んだ。また、この解説が説かれたとき、一万の世界(一万の小世界)が震動した。
Brahmajālasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.
第一 梵網経 終わり。