Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

2. Sāmaññaphalasuttaṃ二 沙門果経

Rājāmaccakathā

王と大臣たちの対話

150. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati jīvakassa komārabhaccassa ambavane mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ aḍḍhateḷasehi bhikkhusatehi. Tena kho pana samayena rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tadahuposathe pannarase komudiyā cātumāsiniyā puṇṇāya puṇṇamāya rattiyā rājāmaccaparivuto uparipāsādavaragato nisinno hoti. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tadahuposathe udānaṃ udānesi – ‘‘ramaṇīyā vata bho dosinā ratti, abhirūpā vata bho dosinā ratti, dassanīyā vata bho dosinā ratti, pāsādikā vata bho dosinā ratti, lakkhaññā vata bho dosinā ratti. Kaṃ nu khvajja samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā payirupāseyyāma, yaṃ no payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti?

150. このように私は聞いた。ある時、世尊はマガダ国の王舎城にある、童子医師ジーヴァカのマンゴー園に、千二百五十人の比丘からなる大比丘衆とともに滞在しておられた。その頃、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは、満月の布薩の日、秋の白蓮華が咲く四か月の満月の夜に、大臣たちに取り囲まれ、高殿の最上階に座っていた。そのとき、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは、その布薩の日に感興の言葉(ウダーナ)を漏らした。「ああ、月夜の晩は実に心地よい。ああ、月夜の晩は実に美しい。ああ、月夜の晩は実に素晴らしい眺めである。ああ、月夜の晩は実に心を楽しませる。ああ、月夜の晩は実に吉兆に満ちている。今日、我らはどのような沙門あるいはバラモンにお仕えすべきだろうか。その人にお仕えすることによって、我らの心が清らかに澄みわたるような人は誰であろうか」と。

151. Evaṃ vutte, aññataro rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, pūraṇo kassapo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo pūraṇaṃ kassapaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa pūraṇaṃ kassapaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

151. このように言われたとき、ある大臣がマガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥにこのように申し上げた。「大王よ、このプーラナ・カッサパという者は、教団の主であり、会衆を率いる師であり、著名で、名声があり、外道の開祖であり、多くの人に聖者と称えられ、知ることも多く、出家して久しく、年老いて高齢に達しております。大王よ、そのプーラナ・カッサパにお仕えください。プーラナ・カッサパにお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。このように言われても、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙したままであった。

152. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, makkhali gosālo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo makkhaliṃ gosālaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa makkhaliṃ gosālaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

152. また別の大臣が、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥにこのように申し上げた。「大王よ、このマッカリ・ゴーサーラという者は、教団の主であり、会衆を率いる師であり、著名で、名声があり、外道の開祖であり、多くの人に聖者と称えられ、知ることも多く、出家して久しく、年老いて高齢に達しております。大王よ、そのマッカリ・ゴーサーラにお仕えください。マッカリ・ゴーサーラにお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。このように言われても、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙したままであった。

153. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, ajito kesakambalo saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo ajitaṃ kesakambalaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa ajitaṃ kesakambalaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

153. また別の大臣が、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥにこのように申し上げた。「大王よ、このアジタ・ケーサカンバリンという者は、教団の主であり、会衆を率いる師であり、著名で、名声があり、外道の開祖であり、多くの人に聖者と称えられ、知ることも多く、出家して久しく、年老いて高齢に達しております。大王よ、そのアジタ・ケーサカンバリンにお仕えください。アジタ・ケーサカンバリンにお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。このように言われても、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙したままであった。

154. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, pakudho kaccāyano saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo pakudhaṃ kaccāyanaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa pakudhaṃ kaccāyanaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

154. また別の大臣が、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥにこのように申し上げた。「大王よ、このパクダ・カッチャーヤナという者は、教団の主であり、会衆を率いる師であり、著名で、名声があり、外道の開祖であり、多くの人に聖者と称えられ、知ることも多く、出家して久しく、年老いて高齢に達しております。大王よ、そのパクダ・カッチャーヤナにお仕えください。パクダ・カッチャーヤナにお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。このように言われても、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙したままであった。

155. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, sañcayo belaṭṭhaputto saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo sañcayaṃ belaṭṭhaputtaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa sañcayaṃ belaṭṭhaputtaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

155. また別の大臣が、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥにこのように申し上げた。「大王よ、このサンジャヤ・ベーラッティプッタという者は、教団の主であり、会衆を率いる師であり、著名で、名声があり、外道の開祖であり、多くの人に聖者と称えられ、知ることも多く、出家して久しく、年老いて高齢に達しております。大王よ、そのサンジャヤ・ベーラッティプッタにお仕えください。サンジャヤ・ベーラッティプッタにお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。このように言われても、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙したままであった。

156. Aññataropi kho rājāmacco rājānaṃ māgadhaṃ ajātasattuṃ vedehiputtaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, deva, nigaṇṭho nāṭaputto saṅghī ceva gaṇī ca gaṇācariyo ca ñāto yasassī titthakaro sādhusammato bahujanassa rattaññū cirapabbajito addhagato vayoanuppatto. Taṃ devo nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’’ti. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhī ahosi.

156. また別の大臣が、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥにこのように申し上げた。「大王よ、このニガンタ・ナータプッタという者は、教団の主であり、会衆を率いる師であり、著名で、名声があり、外道の開祖であり、多くの人に聖者と称えられ、知ることも多く、出家して久しく、年老いて高齢に達しております。大王よ、そのニガンタ・ナータプッタにお仕えください。ニガンタ・ナータプッタにお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。このように言われても、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは沈黙したままであった。

Komārabhaccajīvakakathā

童子医師ジーヴァカの対話

157. Tena kho pana samayena jīvako komārabhacco rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa avidūre tuṇhībhūto nisinno hoti. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – ‘‘tvaṃ pana, samma jīvaka, kiṃ tuṇhī’’ti? ‘‘Ayaṃ, deva, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho amhākaṃ ambavane viharati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ aḍḍhateḷasehi bhikkhusatehi. Taṃ kho pana bhagavantaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Taṃ devo bhagavantaṃ payirupāsatu. Appeva nāma devassa bhagavantaṃ payirupāsato cittaṃ pasīdeyyā’ti.

157. そのとき、童子医師ジーヴァカは、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥの近くに黙って座っていた。そこで、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは童子医師ジーヴァカにこのように言った。「親愛なるジーヴァカよ、そなたはなぜ黙っているのか」「大王よ、世尊、応供(アラハン)、正等覚者であられる方が、私たちのマンゴー園に千二百五十人の大比丘衆とともに滞在しておられます。その世尊には、このような素晴らしい名声が高く響き渡っております。『かの世尊は、まさにこのような方である。応供、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊である』と。大王よ、その世尊にお仕えください。世尊にお仕えすることにより、あるいは大王のお心が清らかに澄みわたるかもしれません」と。

158. ‘‘Tena hi, samma jīvaka, hatthiyānāni kappāpehī’’ti. ‘‘Evaṃ, devā’’ti kho jīvako komārabhacco rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa paṭissuṇitvā pañcamattāni hatthinikāsatāni kappāpetvā rañño ca ārohaṇīyaṃ nāgaṃ, rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa paṭivedesi – ‘‘kappitāni kho te, deva, hatthiyānāni, yassadāni kālaṃ maññasī’’ti.

158. 「それならば、親愛なるジーヴァカよ、象の乗り物を用意させよ」と。「かしこまりました、大王よ」と、童子医師ジーヴァカはマガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥに返答し、およそ五百頭の雌象と王が乗る雄象を用意させて、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥに報告した。「大王よ、象の乗り物は用意できました。今こそ適当と思われる時にお出かけください」と。

159. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto pañcasu hatthinikāsatesu paccekā itthiyo āropetvā ārohaṇīyaṃ nāgaṃ abhiruhitvā ukkāsu dhāriyamānāsu rājagahamhā niyyāsi mahaccarājānubhāvena, yena jīvakassa komārabhaccassa ambavanaṃ tena pāyāsi.

159. そこで、マガダ国の王であるヴァイデーヒーの子アジャータサットゥは、五百頭の雌象のそれぞれに侍女たちを乗せ、自らは王が乗る雄象に乗り、松明を掲げさせ、壮大な王の威容をもって王舎城を出発し、童子医師ジーヴァカのマンゴー園へと向かった。

Atha kho rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa avidūre ambavanassa ahudeva bhayaṃ, ahu chambhitattaṃ, ahu lomahaṃso. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhīto saṃviggo lomahaṭṭhajāto jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – ‘‘kacci maṃ, samma jīvaka, na vañcesi? Kacci maṃ, samma jīvaka, na palambhesi? Kacci maṃ, samma jīvaka, na paccatthikānaṃ desi? Kathañhi nāma tāva mahato bhikkhusaṅghassa aḍḍhateḷasānaṃ bhikkhusatānaṃ neva khipitasaddo bhavissati, na ukkāsitasaddo na nigghoso’’ti.

そのとき、マガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、マンゴー園の近くに来ると、恐れが生じ、おののきが生じ、鳥肌が立った。そこでマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、恐れおののき、身の毛もよだちながら、医師ジーヴァカ・コーマーラバッカにこう言った。「友ジーヴァカよ、私を欺くのではないか。友ジーヴァカよ、私を罠にかけるのではないか。友ジーヴァカよ、私を敵の手に渡すのではないか。千二百五十人もの多くの比丘サンガがいるというのに、どうしてくしゃみの音も、咳払いの音も、物音一つしないのか」

‘‘Mā bhāyi, mahārāja, mā bhāyi, mahārāja. Na taṃ deva, vañcemi; na taṃ, deva, palambhāmi; na taṃ, deva, paccatthikānaṃ demi. Abhikkama, mahārāja, abhikkama, mahārāja, ete maṇḍalamāḷe dīpā jhāyantī’’ti.

「大王よ、恐れてはなりません。大王よ、恐れてはなりません。大王よ、あなたを欺きません。大王よ、あなたを罠にかけません。大王よ、あなたを敵の手に渡しません。大王よ、進みなさい。大王よ、進みなさい。円形講堂には灯火が灯っています」

Sāmaññaphalapucchā

沙門果の問い

160. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto yāvatikā nāgassa bhūmi nāgena gantvā, nāgā paccorohitvā, pattikova yena maṇḍalamāḷassa dvāraṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā jīvakaṃ komārabhaccaṃ etadavoca – ‘‘kahaṃ pana, samma jīvaka, bhagavā’’ti? ‘‘Eso, mahārāja, bhagavā; eso, mahārāja, bhagavā majjhimaṃ thambhaṃ nissāya puratthābhimukho nisinno purakkhato bhikkhusaṅghassā’’ti.

160. そこで、マガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、象で行けるところまで象で行き、象から降りて徒歩となり、円形講堂の門へと近づいた。近づいてから、医師ジーヴァカ・コーマーラバッカにこう言った。「友ジーヴァカよ、世尊はどちらにおられるのか」「大王よ、あれが世尊です。大王よ、あれが世尊です。中央の柱に寄りかかり、東を向いて座られ、比丘サンガに囲まれておられます」

161. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto tuṇhībhūtaṃ tuṇhībhūtaṃ bhikkhusaṅghaṃ anuviloketvā rahadamiva vippasannaṃ udānaṃ udānesi – ‘‘iminā me upasamena udayabhaddo kumāro samannāgato hotu, yenetarahi upasamena bhikkhusaṅgho samannāgato’’ti. ‘‘Agamā kho tvaṃ, mahārāja, yathāpema’’nti. ‘‘Piyo me, bhante, udayabhaddo kumāro. Iminā me, bhante, upasamena udayabhaddo kumāro samannāgato hotu yenetarahi upasamena bhikkhusaṅgho samannāgato’’ti.

161. そこで、マガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、世尊のもとへと近づいた。近づいて、一方に立った。一方に立ったマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、清らかな湖のように静まり返っている比丘サンガを見渡して、感興のことば(ウダーナ)を発した。「この静寂を、比丘サンガがいま具えているような静寂を、わが子ウダヤバッダ王子も具えてくれますように」「大王よ、あなたは深い愛のゆえに語ったのだな」「世尊よ、私にとってウダヤバッダ王子は愛しい者です。世尊よ、この静寂を、比丘サンガがいま具えているような静寂を、わが子ウダヤバッダ王子も具えてくれますように」

162. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ abhivādetvā, bhikkhusaṅghassa añjaliṃ paṇāmetvā, ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘puccheyyāmahaṃ, bhante, bhagavantaṃ kiñcideva desaṃ ; sace me bhagavā okāsaṃ karoti pañhassa veyyākaraṇāyā’’ti. ‘‘Puccha, mahārāja, yadākaṅkhasī’’ti.

162. そこで、マガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、世尊に礼拝し、比丘サンガに合掌して、一方に座った。一方に座ったマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは、世尊にこう申し上げた。「世尊よ、もし世尊が質問に答える機会をお許しくださるなら、私は世尊に少しく尋ねたいことがあります」「大王よ、望むことを問いなさい」

163. ‘‘Yathā nu kho imāni, bhante, puthusippāyatanāni, seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsikaputtā āḷārikā kappakā nhāpakā sūdā mālākārā rajakā pesakārā naḷakārā kumbhakārā gaṇakā muddikā, yāni vā panaññānipi evaṃgatāni puthusippāyatanāni, te diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sippaphalaṃ upajīvanti; te tena attānaṃ sukhenti pīṇenti , mātāpitaro sukhenti pīṇenti, puttadāraṃ sukhenti pīṇenti, mittāmacce sukhenti pīṇenti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhapenti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Sakkā nu kho, bhante, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’’nti?

163. 「世尊よ、世にはさまざまな職業の技芸があります。すなわち、象兵、騎兵、戦車兵、弓兵、旗手、戦陣指揮官、糧食配給兵、勇士、王族の戦士、突撃兵、巨象のごとき兵士、勇敢な兵士、甲冑兵、下女の息子たち、料理人、理髪師、浴場係、調理人、花輪師、洗濯師、機織師、籠編み師、陶工、計算師、指算師、あるいはまた、これらに類するその他のさまざまな職業の技芸があります。彼らは現世において目に見える技芸の果報によって暮らしています。彼らはそれによって自身を楽しませ、満足させ、父母を楽しませ、満足させ、妻子を楽しませ、満足させ、友人や臣下を楽しませ、満足させ、沙門やバラモンたちに対して向上をもたらし、天界へ至らしめ、楽の果報をもたらし、天上へと導く布施を施します。世尊よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか」

164. ‘‘Abhijānāsi no tvaṃ, mahārāja, imaṃ pañhaṃ aññe samaṇabrāhmaṇe pucchitā’’ti? ‘‘Abhijānāmahaṃ, bhante, imaṃ pañhaṃ aññe samaṇabrāhmaṇe pucchitā’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana te, mahārāja, byākariṃsu, sace te agaru bhāsassū’’ti. ‘‘Na kho me, bhante, garu, yatthassa bhagavā nisinno, bhagavantarūpo vā’’ti . ‘‘Tena hi, mahārāja, bhāsassū’’ti.

164. 「大王よ、あなたはこの質問を他の沙門やバラモンたちに尋ねた覚えがあるか」「世尊よ、私はこの質問を他の沙門やバラモンたちに尋ねた覚えがあります」「大王よ、もし差し支えなければ、彼らがどのように答えたかを語ってみなさい」「世尊よ、世尊がおられる場所で、あるいは世尊のような方の前で、差し支えなどあろうはずがありません」「それなら大王よ、語りなさい」

Pūraṇakassapavādo

プーラナ・カッサパの教説

165. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena pūraṇo kassapo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā pūraṇena kassapena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, pūraṇaṃ kassapaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho kassapa, puthusippāyatanāni, seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsikaputtā āḷārikā kappakā nhāpakā sūdā mālākārā rajakā pesakārā naḷakārā kumbhakārā gaṇakā muddikā, yāni vā panaññānipi evaṃgatāni puthusippāyatanāni- te diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sippaphalaṃ upajīvanti; te tena attānaṃ sukhenti pīṇenti, mātāpitaro sukhenti pīṇenti, puttadāraṃ sukhenti pīṇenti, mittāmacce sukhenti pīṇenti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhapenti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Sakkā nu kho, bho kassapa, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

165. 「世尊よ、かつて私はプーラナ・カッサパのもとへと赴きました。赴いて、プーラナ・カッサパと歓談しました。歓談し、心に残る挨拶を交わして、一方に座りました。一方に座った私は、プーラナ・カッサパにこう言いました。『カッサパ殿よ、世にはさまざまな職業の技芸があります。すなわち、象兵、騎兵、戦車兵、弓兵、旗手、戦陣指揮官、糧食配給兵、勇士、王族の戦士、突撃兵、巨象のごとき兵士、勇敢な兵士、甲冑兵、下女の息子たち、料理人、理髪師、浴場係、調理人、花輪師、洗濯師、機織師、籠編み師、陶工、計算師、指算師、あるいはまた、これらに類するその他のさまざまな職業の技芸があります。彼らは現世において目に見える技芸の果報によって暮らしています。彼らはそれによって自身を楽しませ、満足させ、父母を楽しませ、満足させ、妻子を楽しませ、満足させ、友人や臣下を楽しませ、満足させ、沙門やバラモンたちに対して向上をもたらし、天界へ至らしめ、楽の果報をもたらし、天上へと導く布施を施します。カッサパ殿よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と。

166. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, pūraṇo kassapo maṃ etadavoca – ‘karoto kho, mahārāja, kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato socayato, socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātāpayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti. Itthaṃ kho me, bhante, pūraṇo kassapo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno akiriyaṃ byākāsi.

166. 世尊よ、このように問われたとき、プーラナ・カッサパは私にこう言いました。『大王よ、自ら行為し、他人にさせても、切り、切らせても、焼き、焼かせても、悲しませ、悲しませても、苦しませ、苦しませても、脅かし、脅かさせても、生き物を殺害しても、与えられていないものを奪っても、家に忍び入っても、略奪を行っても、強奪を行っても、待ち伏せをしても、他人の妻を犯しても、嘘をついても、悪をなす者であっても悪をなしたことにはなりません。もし剃刀の刃のついた輪車によって、この大地の生き物を一つの肉塊、一つの肉の山にしたとしても、それによって生じる悪はなく、悪の報いもありません。もしガンガー川の南岸に行って、人を殺し、殺害させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それによって生じる悪はなく、悪の報いもありません。もしガンガー川の北岸に行って、施しを行い、行わせ、供犠を捧げ、捧げさせたとしても、それによって生じる功徳はなく、功徳の報いもありません。布施によっても、調伏によっても、自制によっても、真実の言葉によっても、功徳はなく、功徳の報いもありません』と。世尊よ、このようにプーラナ・カッサパは、現世における沙門の果報を問われたのに、無作用論を答えたのです。

‘‘Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, pūraṇo kassapo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno akiriyaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, pūraṇassa kassapassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikositvā anattamano, anattamanavācaṃ anicchāretvā, tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ .

世尊よ、それはあたかも、マンゴーについて尋ねられたのにパンノキの実について答え、パンノキの実について尋ねられたのにマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、まさにそのように、プーラナ・カッサパは現世における沙門の果報を問われたのに、無作用論を答えました。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『私のような者が、領内に住む沙門やバラモンを非難するなど、どうしてできようか』と。世尊よ、私はプーラナ・カッサパの言葉を歓ぶこともなく、拒むこともしませんでした。歓びもせず、拒みもせず、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を受け入れもせず、論駁もせず、座から立ち上がって立ち去りました。

Makkhaligosālavādo

マッカリ・ゴーサーラの教説

167. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena makkhali gosālo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā makkhalinā gosālena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, makkhaliṃ gosālaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho gosāla, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho gosāla, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

167. 世尊よ、かつて私はマッカリ・ゴーサーラのもとへと赴きました。赴いて、マッカリ・ゴーサーラと歓談しました。歓談し、心に残る挨拶を交わして、一方に座りました。一方に座った私は、マッカリ・ゴーサーラにこう言いました。『ゴーサーラ殿よ、世にはさまざまな職業の技芸があります……(中略)……ゴーサーラ殿よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と。

168. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, makkhali gosālo maṃ etadavoca – ‘natthi mahārāja hetu natthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya, ahetū apaccayā sattā saṃkilissanti. Natthi hetu, natthi paccayo sattānaṃ visuddhiyā, ahetū apaccayā sattā visujjhanti. Natthi attakāre, natthi parakāre, natthi purisakāre, natthi balaṃ, natthi vīriyaṃ, natthi purisathāmo, natthi purisaparakkamo. Sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṅgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedenti. Cuddasa kho panimāni yonipamukhasatasahassāni saṭṭhi ca satāni cha ca satāni pañca ca kammuno satāni pañca ca kammāni tīṇi ca kammāni kamme ca aḍḍhakamme ca dvaṭṭhipaṭipadā dvaṭṭhantarakappā chaḷābhijātiyo aṭṭha purisabhūmiyo ekūnapaññāsa ājīvakasate ekūnapaññāsa paribbājakasate ekūnapaññāsa nāgāvāsasate vīse indriyasate tiṃse nirayasate chattiṃsa rajodhātuyo satta saññīgabbhā satta asaññīgabbhā satta nigaṇṭhigabbhā satta devā satta mānusā satta pisācā satta sarā satta pavuṭā satta pavuṭasatāni satta papātā satta papātasatāni satta supinā satta supinasatāni cullāsīti mahākappino satasahassāni, yāni bāle ca paṇḍite ca sandhāvitvā saṃsaritvā dukkhassantaṃ karissanti. Tattha natthi ‘‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā aparipakkaṃ vā kammaṃ paripācessāmi, paripakkaṃ vā kammaṃ phussa phussa byantiṃ karissāmī’ti hevaṃ natthi. Doṇamite sukhadukkhe pariyantakate saṃsāre, natthi hāyanavaḍḍhane, natthi ukkaṃsāvakaṃse. Seyyathāpi nāma suttaguḷe khitte nibbeṭhiyamānameva paleti, evameva bāle ca paṇḍite ca sandhāvitvā saṃsaritvā dukkhassantaṃ karissantī’ti.

168. 世尊よ、このように問われたとき、マッカリ・ゴーサーラは私にこう言いました。『大王よ、生き物が汚れる原因はなく、条件もありません。原因なく、条件なしに生き物は汚れます。生き物が清らかになる原因はなく、条件もありません。原因なく、条件なしに生き物は清らかになります。自らによる行為はなく、他人による行為はなく、人間による行為はありません。力はなく、精進はなく、人間の気力はなく、人間の勇気力はありません。一切の生き物、一切の生命、一切の生類、一切の個体は、無力であり、力なく、精進なく、運命と環境と本性によって変化させられ、六つの階級にあって苦楽を経験します。十四万の主要な胎生、六万の胎生、六百の胎生、五百の業、五つの業、三つの業、一つの業、半分の業、六十二の行道、六十二の中劫、六つの階級、八つの人間の境地、四千九百のアージーヴァカの生活、四千九百の遍歴行者の生活、四千九百の竜の住処、二千の根、三千の地獄、三十六の塵芥の界、七つの有想の胎、七つの無想の胎、七つの無節の胎、七つの天人、七つの人間、七つの夜叉、七つの湖、七つの結び目、七百の結び目、七つの絶壁、七百の絶壁、七つの夢、七百の夢、八百四十万の大劫があり、愚者も賢者も輪廻し彷徨って苦しみを終わらせるのです。そこには「私はこの戒律や、誓願や、苦行や、清浄行によって、未熟な業を成熟させ、あるいは成熟した業を次々と触れて滅尽しよう」ということはありません。このようなことはありません。苦楽は枡で量られており、輪廻は限定されていて、増減はなく、昇降もありません。あたかも糸玉を投げると、解け尽くすまで転がっていくように、まさにそのように、愚者も賢者も輪廻し彷徨って苦しみを終わらせるのです』と。

169. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, makkhali gosālo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno saṃsārasuddhiṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, makkhali gosālo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno saṃsārasuddhiṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, makkhalissa gosālassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano, anattamanavācaṃ anicchāretvā, tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

169. 世尊よ、このようにマッカリ・ゴーサーラは、現世における沙門の果報を問われたのに、輪廻による清浄を答えたのです。世尊よ、それはあたかも、マンゴーについて尋ねられたのにパンノキの実について答え、パンノキの実について尋ねられたのにマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、まさにそのように、マッカリ・ゴーサーラは現世における沙門の果報を問われたのに、輪廻による清浄を答えました。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『私のような者が、領内に住む沙門やバラモンを非難するなど、どうしてできようか』と。世尊よ、私はマッカリ・ゴーサーラの言葉を歓ぶこともなく、拒むこともしませんでした。歓びもせず、拒みもせず、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を受け入れもせず、論駁もせず、座から立ち上がって立ち去りました。

Ajitakesakambalavādo

アジタ・ケーサカンバリンの教説

170. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena ajito kesakambalo tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā ajitena kesakambalena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, ajitaṃ kesakambalaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho ajita, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho ajita, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

170. 世尊よ、かつて私はアジタ・ケーサカンバリンのもとへと赴きました。赴いて、アジタ・ケーサカンバリンと歓談しました。歓談し、心に残る挨拶を交わして、一方に座りました。一方に座った私は、アジタ・ケーサカンバリンにこう言いました。『アジタ殿よ、世にはさまざまな職業の技芸があります……(中略)……アジタ殿よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と。

171. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, ajito kesakambalo maṃ etadavoca – ‘natthi, mahārāja, dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko , natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā, ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedenti. Cātumahābhūtiko ayaṃ puriso, yadā kālaṅkaroti, pathavī pathavikāyaṃ anupeti anupagacchati, āpo āpokāyaṃ anupeti anupagacchati, tejo tejokāyaṃ anupeti anupagacchati, vāyo vāyokāyaṃ anupeti anupagacchati, ākāsaṃ indriyāni saṅkamanti. Āsandipañcamā purisā mataṃ ādāya gacchanti. Yāvāḷāhanā padāni paññāyanti. Kāpotakāni aṭṭhīni bhavanti, bhassantā āhutiyo. Dattupaññattaṃ yadidaṃ dānaṃ. Tesaṃ tucchaṃ musā vilāpo ye keci atthikavādaṃ vadanti. Bāle ca paṇḍite ca kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti, na honti paraṃ maraṇā’ti.

171. 世尊よ、このように問われたとき、アジタ・ケーサカンバリンは私にこう言いました。『大王よ、布施はなく、供犠はなく、祭祀はありません。善悪の行為の果報も報いもありません。この世はなく、あの世はなく、母はなく、父はなく、化生の生き物はいません。正しく歩み、正しく実践して、この世とあの世を自ら証知して実現し、知らせる沙門やバラモンは世に存在しません。この人間は四大(地・水・火・風)から成るものであり、死を迎えると、地は地の要素へと帰り、水は水の要素へと帰り、火は火の要素へと帰り、風は風の要素へと帰り、諸々の感覚器官は空間(虚空)へと移行します。台座を持つ四人の男たちが死人を担いで運んでいきます。墓場に至るまで足跡が認められます。骨は鳩の色(灰白色)となり、供養物は灰燼に帰します。布施を勧める教えは愚者の説くところです。実在論を語る者たちの言葉は空虚な虚妄の戯言です。愚者も賢者も、肉体が崩壊すれば断滅し滅びて、死後に存在するわけではありません』と。

172. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, ajito kesakambalo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno ucchedaṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, ajito kesakambalo sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno ucchedaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, ajitassa kesakambalassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

172. 世尊よ、このようにアジタ・ケーサカンバリンは、現世における沙門の果報を問われたのに、断滅論を答えたのです。世尊よ、それはあたかも、マンゴーについて尋ねられたのにパンノキの実について答え、パンノキの実について尋ねられたのにマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、まさにそのように、アジタ・ケーサカンバリンは現世における沙門の果報を問われたのに、断滅論を答えました。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『私のような者が、領内に住む沙門やバラモンを非難するなど、どうしてできようか』と。世尊よ、私はアジタ・ケーサカンバリンの言葉を歓ぶこともなく、拒むこともしませんでした。歓びもせず、拒みもせず、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を受け入れもせず、論駁もせず、座から立ち上がって立ち去りました。

Pakudhakaccāyanavādo

パクダ・カッチャーヤナの教説

173. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena pakudho kaccāyano tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā pakudhena kaccāyanena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, pakudhaṃ kaccāyanaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho kaccāyana, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho kaccāyana, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

173. 世尊よ、かつて私はパクダ・カッチャーヤナのもとへと赴きました。赴いて、パクダ・カッチャーヤナと歓談しました。歓談し、心に残る挨拶を交わして、一方に座りました。一方に座った私は、パクダ・カッチャーヤナにこう言いました。『カッチャーヤナ殿よ、世にはさまざまな職業の技芸があります……(中略)……カッチャーヤナ殿よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と。

174. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, pakudho kaccāyano maṃ etadavoca – ‘sattime, mahārāja, kāyā akaṭā akaṭavidhā animmitā animmātā vañjhā kūṭaṭṭhā esikaṭṭhāyiṭṭhitā. Te na iñjanti, na vipariṇamanti, na aññamaññaṃ byābādhenti, nālaṃ aññamaññassa sukhāya vā dukkhāya vā sukhadukkhāya vā. Katame satta? Pathavikāyo, āpokāyo, tejokāyo, vāyokāyo, sukhe, dukkhe, jīve sattame – ime satta kāyā akaṭā akaṭavidhā animmitā animmātā vañjhā kūṭaṭṭhā esikaṭṭhāyiṭṭhitā. Te na iñjanti, na vipariṇamanti, na aññamaññaṃ byābādhenti, nālaṃ aññamaññassa sukhāya vā dukkhāya vā sukhadukkhāya vā. Tattha natthi hantā vā ghātetā vā, sotā vā sāvetā vā, viññātā vā viññāpetā vā. Yopi tiṇhena satthena sīsaṃ chindati, na koci kiñci jīvitā voropeti; sattannaṃ tveva kāyānamantarena satthaṃ vivaramanupatatī’ti.

174. 世尊よ、このように問われたとき、パクダ・カッチャーヤナは私にこう言いました。『大王よ、これら七つの要素(身)は作られたものではなく、作られた類のものでもなく、創造されたものではなく、創造者がいるわけでもなく、不毛であり、山頂のように不動であり、石柱のように堅固に立っています。それらは揺らぐこともなく、変異することもなく、互いに害し合うこともなく、互いに苦楽をもたらすこともできません。七つとは何か。地の要素、水の要素、火の要素、風の要素、楽、苦、そして第七の霊魂(生命)です。これら七つの要素は作られたものではなく、作られた類のものでもなく、創造されたものではなく、創造者がいるわけでもなく、不毛であり、山頂のように不動であり、石柱のように堅固に立っています。それらは揺らぐこともなく、変異することもなく、互いに害し合うこともなく、互いに苦楽をもたらすこともできません。そこには殺す者も殺させる者もなく、聞く者も聞かせる者もなく、知る者も知らせる者もありません。鋭い刀で首を切り落としたとしても、誰も誰の命を奪ったわけではありません。ただ刀が七つの要素の隙間に入り込んだだけです』と。

175. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, pakudho kaccāyano sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno aññena aññaṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, pakudho kaccāyano sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno aññena aññaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, pakudhassa kaccāyanassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ, anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano, anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

175. 世尊よ、このようにパクダ・カッチャーヤナは、現世における沙門の果報を問われたのに、的外れな別のことを答えたのです。世尊よ、それはあたかも、マンゴーについて尋ねられたのにパンノキの実について答え、パンノキの実について尋ねられたのにマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、まさにそのように、パクダ・カッチャーヤナは現世における沙門の果報を問われたのに、的外れな別のことを答えました。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『私のような者が、領内に住む沙門やバラモンを非難するなど、どうしてできようか』と。世尊よ、私はパクダ・カッチャーヤナの言葉を歓ぶこともなく、拒むこともしませんでした。歓びもせず、拒みもせず、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を受け入れもせず、論駁もせず、座から立ち上がって立ち去りました。

Nigaṇṭhanāṭaputtavādo

ニガンタ・ナータプッタの教説

176. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā nigaṇṭhena nāṭaputtena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ, bhante, nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho aggivessana, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho aggivessana, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

176. 世尊よ、かつて私はニガンタ・ナータプッタのもとへと赴きました。赴いて、ニガンタ・ナータプッタと歓談しました。歓談し、心に残る挨拶を交わして、一方に座りました。一方に座った私は、ニガンタ・ナータプッタにこう言いました。『アッギヴェッサナ殿よ、世にはさまざまな職業の技芸があります……(中略)……アッギヴェッサナ殿よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と。

177. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto maṃ etadavoca – ‘idha, mahārāja, nigaṇṭho cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Kathañca, mahārāja, nigaṇṭho cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti? Idha, mahārāja, nigaṇṭho sabbavārivārito ca hoti, sabbavāriyutto ca, sabbavāridhuto ca, sabbavāriphuṭo ca. Evaṃ kho, mahārāja, nigaṇṭho cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Yato kho, mahārāja, nigaṇṭho evaṃ cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti; ayaṃ vuccati, mahārāja, nigaṇṭho gatatto ca yatatto ca ṭhitatto cā’ti.

177. 世尊よ、このように問われたとき、ニガンタ・ナータプッタは私にこう言いました。『大王よ、ここにニガンタ(裸形修行者)は四つの抑制(四禁制)によって自制しています。大王よ、どのようにしてニガンタは四つの抑制によって自制しているのでしょうか。大王よ、ここにニガンタは、一切の悪水を防ぎ、一切の悪水に備え、一切の悪水を洗い落とし、一切の悪水から解脱しています。大王よ、このようにニガンタは四つの抑制によって自制しています。大王よ、ニガンタがこのように四つの抑制によって自制しているとき、大王よ、このニガンタは「至れる者」「制せる者」「確立せる者」と呼ばれます』と。

178. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno cātuyāmasaṃvaraṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno cātuyāmasaṃvaraṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, nigaṇṭhassa nāṭaputtassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

178. 世尊よ、このようにニガンタ・ナータプッタは、現世における沙門の果報を問われたのに、四つの抑制について答えたのです。世尊よ、それはあたかも、マンゴーについて尋ねられたのにパンノキの実について答え、パンノキの実について尋ねられたのにマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、まさにそのように、ニガンタ・ナータプッタは現世における沙門の果報を問われたのに、四つの抑制について答えました。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『私のような者が、領内に住む沙門やバラモンを非難するなど、どうしてできようか』と。世尊よ、私はニガンタ・ナータプッタの言葉を歓ぶこともなく、拒むこともしませんでした。歓びもせず、拒みもせず、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を受け入れもせず、論駁もせず、座から立ち上がって立ち去りました。

Sañcayabelaṭṭhaputtavādo

サンジャヤ・ベーラッティプッタの教説

179. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhante, samayaṃ yena sañcayo belaṭṭhaputto tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā sañcayena belaṭṭhaputtena saddhiṃ sammodiṃ. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinno kho ahaṃ bhante, sañcayaṃ belaṭṭhaputtaṃ etadavocaṃ – ‘yathā nu kho imāni, bho sañcaya, puthusippāyatanāni…pe… sakkā nu kho, bho sañcaya, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

179. 世尊よ、かつて私はサンジャヤ・ベーラッティプッタのもとへと赴きました。赴いて、サンジャヤ・ベーラッティプッタと歓談しました。歓談し、心に残る挨拶を交わして、一方に座りました。一方に座った私は、サンジャヤ・ベーラッティプッタにこう言いました。『サンジャヤ殿よ、世にはさまざまな職業の技芸があります……(中略)……サンジャヤ殿よ、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と。

180. ‘‘Evaṃ vutte, bhante, sañcayo belaṭṭhaputto maṃ etadavoca – ‘atthi paro lokoti iti ce maṃ pucchasi, atthi paro lokoti iti ce me assa, atthi paro lokoti iti te naṃ byākareyyaṃ. Evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no. Natthi paro loko…pe… atthi ca natthi ca paro loko…pe… nevatthi na natthi paro loko…pe… atthi sattā opapātikā…pe… natthi sattā opapātikā…pe… atthi ca natthi ca sattā opapātikā…pe… nevatthi na natthi sattā opapātikā…pe… atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe…atthi ca natthi ca sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… nevatthi na natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko…pe… hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… na hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā…pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti ce maṃ pucchasi, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti ce me assa, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti iti te naṃ byākareyyaṃ. Evantipi me no, tathātipi me no, aññathātipi me no, notipi me no, no notipi me no’ti.

180. 世尊よ、このように問われたとき、サンジャヤ・ベーラッティプッタは私にこう言いました。『「あの世はあるか」とあなたが私に問うならば、もし私に「あの世はある」という考えがあれば、「あの世はある」と私はあなたに答えるでしょう。しかし、私にはこうでもなく、そのようでもなく、異なるようでもなく、そうでないわけでもなく、そうでないのでもない。「あの世はないか」……(中略)……「あの世はあるのでもあり、ないのでもあるか」……(中略)……「あの世はあるのでもなく、ないのでもないか」……(中略)……「化生の生き物はいるか」……(中略)……「化生の生き物はいないか」……(中略)……「化生の生き物はいるのでもあり、いないのでもあるか」……(中略)……「化生の生き物はいるのでもなく、いないのでもないか」……(中略)……「善悪の行為の果報はあるか」……(中略)……「善悪の行為の果報はないか」……(中略)……「善悪の行為の果報はあるのでもあり、ないのでもあるか」……(中略)……「善悪の行為の果報はあるのでもなく、ないのでもないか」……(中略)……「如来は死後に存在するのか」……(中略)……「如来は死後に存在しないのか」……(中略)……「如来は死後に存在するのでもあり、存在しないのでもあるのか」……(中略)……「如来は死後に存在するのではないし、存在しないのではないのか」とあなたが私に問うならば、もし私に「如来は死後に存在するのではないし、存在しないのではない」という考えがあれば、「如来は死後に存在するのではないし、存在しないのではない」と私はあなたに答えるでしょう。しかし、私にはこうでもなく、そのようでもなく、異なるようでもなく、そうでないわけでもなく、そうでないのでもない』と。

181. ‘‘Itthaṃ kho me, bhante, sañcayo belaṭṭhaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno vikkhepaṃ byākāsi. Seyyathāpi, bhante, ambaṃ vā puṭṭho labujaṃ byākareyya, labujaṃ vā puṭṭho ambaṃ byākareyya; evameva kho me, bhante, sañcayo belaṭṭhaputto sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno vikkhepaṃ byākāsi. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘ayañca imesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sabbabālo sabbamūḷho. Kathañhi nāma sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ puṭṭho samāno vikkhepaṃ byākarissatī’ti. Tassa mayhaṃ, bhante, etadahosi – ‘kathañhi nāma mādiso samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā vijite vasantaṃ apasādetabbaṃ maññeyyā’ti. So kho ahaṃ, bhante, sañcayassa belaṭṭhaputtassa bhāsitaṃ neva abhinandiṃ nappaṭikkosiṃ. Anabhinanditvā appaṭikkositvā anattamano anattamanavācaṃ anicchāretvā tameva vācaṃ anuggaṇhanto anikkujjanto uṭṭhāyāsanā pakkamiṃ.

181. 世尊よ、このようにサンジャヤ・ベーラッティプッタは、現世における沙門の果報を問われたのに、曖昧な言いくるめ(不可知論・詭弁)を答えたのです。世尊よ、それはあたかも、マンゴーについて尋ねられたのにパンノキの実について答え、パンノキの実について尋ねられたのにマンゴーについて答えるようなものです。世尊よ、まさにそのように、サンジャヤ・ベーラッティプッタは現世における沙門の果報を問われたのに、曖昧な言いくるめを答えました。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『この者はこれら沙門・バラモンたちの中で最も愚かで、最も迷妄している。どうして現世における沙門の果報を問われて、曖昧な言いくるめを答えることがあろうか』と。世尊よ、そのとき私はこう思いました。『私のような者が、領内に住む沙門やバラモンを非難するなど、どうしてできようか』と。世尊よ、私はサンジャヤ・ベーラッティプッタの言葉を歓ぶこともなく、拒むこともしませんでした。歓びもせず、拒みもせず、不満を抱きながらも不満の言葉を口にせず、その言葉を受け入れもせず、論駁もせず、座から立ち上がって立ち去りました。

Paṭhamasandiṭṭhikasāmaññaphalaṃ

第一の現世における沙門の果報

182. ‘‘Sohaṃ, bhante, bhagavantampi pucchāmi – ‘yathā nu kho imāni, bhante, puthusippāyatanāni seyyathidaṃ – hatthārohā assārohā rathikā dhanuggahā celakā calakā piṇḍadāyakā uggā rājaputtā pakkhandino mahānāgā sūrā cammayodhino dāsikaputtā āḷārikā kappakā nhāpakā sūdā mālākārā rajakā pesakārā naḷakārā kumbhakārā gaṇakā muddikā, yāni vā panaññānipi evaṃgatāni puthusippāyatanāni, te diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sippaphalaṃ upajīvanti, te tena attānaṃ sukhenti pīṇenti, mātāpitaro sukhenti pīṇenti, puttadāraṃ sukhenti pīṇenti, mittāmacce sukhenti pīṇenti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhapenti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Sakkā nu kho me, bhante, evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’nti?

182. そこで世尊よ、私は世尊にもお尋ねいたします。『世尊よ、世にはさまざまな職業の技芸があります。すなわち、象兵、騎兵、戦車兵、弓兵、旗手、戦陣指揮官、糧食配給兵、勇士、王族の戦士、突撃兵、巨象のごとき兵士、勇敢な兵士、甲冑兵、下女の息子たち、料理人、理髪師、浴場係、調理人、花輪師、洗濯師、機織師、籠編み師、陶工、計算師、指算師、あるいはまた、これらに類するその他のさまざまな職業の技芸があります。彼らは現世において目に見える技芸の果報によって暮らしています。彼らはそれによって自身を楽しませ、満足させ、父母を楽しませ、満足させ、妻子を楽しませ、満足させ、友人や臣下を楽しませ、満足させ、沙門やバラモンたちに対して向上をもたらし、天界へ至らしめ、楽の果報をもたらし、天上へと導く布施を施します。世尊よ、私に対して、それと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか』と」

183. ‘‘Sakkā, mahārāja. Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya, tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha te assa puriso dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako . Tassa evamassa – ‘acchariyaṃ, vata bho, abbhutaṃ, vata bho, puññānaṃ gati, puññānaṃ vipāko. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto manusso; ahampi manusso. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, devo maññe. Ahaṃ panamhissa dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako. So vatassāhaṃ puññāni kareyyaṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti. So aparena samayena kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto vihareyya, vācāya saṃvuto vihareyya, manasā saṃvuto vihareyya, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke. Taṃ ce te purisā evamāroceyyuṃ – ‘yagghe deva jāneyyāsi, yo te so puriso dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako; so, deva, kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto viharati, vācāya saṃvuto viharati, manasā saṃvuto viharati, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke’ti. Api nu tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘etu me, bho, so puriso, punadeva hotu dāso kammakāro pubbuṭṭhāyī pacchānipātī kiṅkārapaṭissāvī manāpacārī piyavādī mukhullokako’ti?

183. 「大王よ、できる。それでは大王よ、そのことについてあなたに問い返そう。あなたが納得するように答えるがよい。大王よ、どう思うか。ここにあなたに仕える僕婢、労働者たる男がいて、朝早く起き、夜遅く寝て、言われたことに従い、主人の意にかない、優しい言葉を語り、主人の顔色をうかがう者であったとしよう。彼がこう思ったとする。『実に驚くべきことだ、実に不思議なことだ、功徳の赴くところ、功徳の果報とは。このマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは人間であり、私もまた人間である。しかしこのマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは五つの欲望の対象を完全に享受して神のように戯れている。しかるに私は、彼の僕婢、労働者として朝早く起き、夜遅く寝て、言われたことに従い、主人の意にかない、優しい言葉を語り、主人の顔色をうかがっている。私も功徳を積むべきではないか。私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき(出家の)生活に入ろう』と。彼はのちに髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入ったとする。彼はこのように出家して、身体によって慎み、言葉によって慎み、心によって慎み、飲食と衣服の最低限で満足し、静寂を喜んで過ごすとする。もしあなたの臣下たちがあなたにこう報告したとしよう。『大王よ、ご存じでしょうか。あなたの僕婢であり、労働者として朝早く起き、夜遅く寝て、言われたことに従い、主人の意にかない、優しい言葉を語り、主人の顔色をうかがっていたあの男が、大王よ、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入りました。彼はこのように出家して、身体によって慎み、言葉によって慎み、心によって慎み、飲食と衣服の最低限で満足し、静寂を喜んで過ごしています』と。あなたはそのとき『あの男を連れてこい。再び僕婢、労働者として朝早く起き、夜遅く寝て、言われたことに従い、主人の意にかない、優しい言葉を語り、主人の顔色をうかがう者とせよ』と言うだろうか」

184. ‘‘No hetaṃ, bhante. Atha kho naṃ mayameva abhivādeyyāmapi, paccuṭṭheyyāmapi, āsanenapi nimanteyyāma, abhinimanteyyāmapi naṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi, dhammikampissa rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyāmā’’ti.

184. 「世尊よ、決してそのようなことはありません。むしろ私たちは彼に礼拝し、立ち上がって迎え、座席を勧め、衣・托鉢の食・住居・病気の備えとなる医薬品の必需品を進んで提供し、また彼のために法にかなった保護・防護・警護を手配することでしょう」

185. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, yadi evaṃ sante hoti vā sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ no vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante hoti sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphala’’nti. ‘‘Idaṃ kho te, mahārāja, mayā paṭhamaṃ diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññatta’’nti.

185. 「大王よ、どう思うか。そうであるならば、現世において目に見える沙門の果報があるだろうか、ないだろうか」「世尊よ、確かにそうであるならば、現世において目に見える沙門の果報があります」「大王よ、これがあなたに対して私が示した、現世における第一の目に見える沙門の果報である」

Dutiyasandiṭṭhikasāmaññaphalaṃ

第二の現世における沙門の果報

186. ‘‘Sakkā pana, bhante, aññampi evameva diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetu’’nti? ‘‘Sakkā, mahārāja. Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. Yathā te khameyya, tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha te assa puriso kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako. Tassa evamassa – ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho, puññānaṃ gati, puññānaṃ vipāko. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto manusso, ahampi manusso. Ayañhi rājā māgadho ajātasattu vedehiputto pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti, devo maññe. Ahaṃ panamhissa kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako. So vatassāhaṃ puññāni kareyyaṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.

186. 「世尊よ、さらにこれと同じように、現世において目に見える沙門の果報を示すことはできるのでしょうか」「大王よ、できる。それでは大王よ、そのことについてあなたに問い返そう。あなたが納得するように答えるがよい。大王よ、どう思うか。ここにあなたに税を納め、財産を増やす農民である資産家の男がいたとしよう。彼がこう思ったとする。『実に驚くべきことだ、実に不思議なことだ、功徳の赴くところ、功徳の果報とは。このマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは人間であり、私もまた人間である。しかしこのマガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは五つの欲望の対象を完全に享受して神のように戯れている。しかるに私は、彼のために税を納め、財産を増やす農民である資産家にすぎない。私も功徳を積むべきではないか。私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入ろう』と。

‘‘So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto vihareyya, vācāya saṃvuto vihareyya, manasā saṃvuto vihareyya, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke. Taṃ ce te purisā evamāroceyyuṃ – ‘yagghe, deva jāneyyāsi, yo te so puriso kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako; so deva kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito. So evaṃ pabbajito samāno kāyena saṃvuto viharati, vācāya saṃvuto viharati, manasā saṃvuto viharati, ghāsacchādanaparamatāya santuṭṭho, abhirato paviveke’’ti. Api nu tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘etu me, bho, so puriso, punadeva hotu kassako gahapatiko karakārako rāsivaḍḍhako’ti?

彼はのちに、わずかな財産を捨て、あるいは多くの財産を捨て、わずかな親族の輪を捨て、あるいは多くの親族の輪を捨てて、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入ったとする。彼はこのように出家して、身体によって慎み、言葉によって慎み、心によって慎み、飲食と衣服の最低限で満足し、静寂を喜んで過ごすとする。もしあなたの臣下たちがあなたにこう報告したとしよう。『大王よ、ご存じでしょうか。あなたのために税を納め、財産を増やしていたあの農民である資産家の男が、大王よ、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入りました。彼はこのように出家して、身体によって慎み、言葉によって慎み、心によって慎み、飲食と衣服の最低限で満足し、静寂を喜んで過ごしています』と。あなたはそのとき『あの男を連れてこい。再び税を納め、財産を増やす農民である資産家とせよ』と言うだろうか」

187. ‘‘No hetaṃ, bhante. Atha kho naṃ mayameva abhivādeyyāmapi, paccuṭṭheyyāmapi, āsanenapi nimanteyyāma, abhinimanteyyāmapi naṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi, dhammikampissa rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidaheyyāmā’’ti.

187. 「世尊よ、決してそのようなことはありません。むしろ私たちは彼に礼拝し、立ち上がって迎え、座席を勧め、衣・托鉢の食・住居・病気の備えとなる医薬品の必需品を進んで提供し、また彼のために法にかなった保護・防護・警護を手配することでしょう」

188. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja? Yadi evaṃ sante hoti vā sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ no vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante hoti sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphala’’nti. ‘‘Idaṃ kho te, mahārāja, mayā dutiyaṃ diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññatta’’nti.

188. 「大王よ、どう思うか。そうであるならば、現世において目に見える沙門の果報があるだろうか、ないだろうか」「世尊よ、確かにそうであるならば、現世において目に見える沙門の果報があります」「大王よ、これがあなたに対して私が示した、現世における第二の目に見える沙門の果報である」

Paṇītatarasāmaññaphalaṃ

さらに勝れた沙門の果報

189. ‘‘Sakkā pana, bhante, aññampi diṭṭheva dhamme sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ paññapetuṃ imehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañcā’’ti? ‘‘Sakkā, mahārāja. Tena hi, mahārāja, suṇohi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavato paccassosi.

189. 「世尊よ、これらの現世における目に見える沙門の果報よりもさらに勝れ、さらに尊い、現世における目に見える他の沙門の果報を示すことはできるのでしょうか」「大王よ、できる。それなら大王よ、聞きなさい。よく心に留めなさい。私は語るであろう」「世尊よ、そのようにいたします」と、マガダ王ヴェーデーヒの子アジャータサットゥは世尊に応えた。

190. Bhagavā etadavoca – ‘‘idha, mahārāja, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti.

190. 世尊はこう言われた。「大王よ、ここに如来が世に出現する。応供(阿羅漢)、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上士・調御丈夫、天人師、仏、世尊である。如来は、神々、悪魔、梵天を含むこの世界、沙門やバラモン、神々と人間を含む生類を、自ら証知して実現したうえで教えを示す。初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、義と文を備えた法を説き、完全に円満で純白な清浄行(聖行)を明らかにする。

191. ‘‘Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto. So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati. So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati – ‘sambādho gharāvāso rajopatho, abbhokāso pabbajjā. Nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.

191. 資産家、あるいは資産家の子、あるいは何らかの家柄に生まれた者がその法を聞く。彼はその法を聞いて、如来に対する信仰を得る。彼はその信仰を得て、このように思索する。『在家の生活は狭苦しく、塵の積もる道であり、出家の生活は開けた大空のようである。家に住みながら、完全無欠に、純白に、磨かれた貝殻のように清浄な行いを実践することは容易ではない。私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入ろう』と。

192. ‘‘So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati.

192. 彼はのちに、わずかな財産を捨て、あるいは多くの財産を捨て、わずかな親族の輪を捨て、あるいは多くの親族の輪を捨てて、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から出て家なき生活に入る。

193. ‘‘So evaṃ pabbajito samāno pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu, kāyakammavacīkammena samannāgato kusalena, parisuddhājīvo sīlasampanno, indriyesu guttadvāro , satisampajaññena samannāgato, santuṭṭho.

193. 彼はこのように出家して、別解脱律儀(戒本)の慎みによって身を慎み、正しい行儀と交友を備え、微細な過ちにも恐れを見出し、学習条項を受持して学び、善なる身の行いと口の行いを具え、清らかな生計を営み、戒を具え、諸々の感覚器官の門を守り、気づきと正知を具え、満足を知って過ごす。

Cūḷasīlaṃ

小戒

194. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu sīlasampanno hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti. Nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

194. 大王よ、比丘はどのようにして戒を具えているのだろうか。大王よ、ここに比丘は生き物を殺すことを捨て、生き物を殺すことを離れている。棒を捨て、刀を捨て、恥を知り、慈悲の心を持ち、一切の生き物・生類の利益を願って憐れみ深く過ごす。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharati. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

与えられていないものを取ることを捨て、与えられていないものを取ることを離れ、与えられたものを受け取り、与えられることを待ち、盗むことなく、清らかな自己となって過ごす。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

不浄な行いを捨てて、清浄な行いを修める者となり、離れて暮らし、交わりという低俗な営みから離れている。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

嘘をつくことを捨て、嘘をつくことを離れ、真実を語り、真実に結びつき、堅固で、信頼がおけ、世間を欺かない者となる。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti; ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya; amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā, amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā, samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

離間を招く言葉を捨て、離間を招く言葉を離れている。ここから聞いて彼らを仲違いさせるためにあちらで語ることはなく、あちらで聞いて彼らを仲違いさせるためにこちらで語ることもない。このように、仲違いした者たちを和解させ、和合した者たちを後押しし、和合を好み、和合を歓び、和合を楽しみ、和合をもたらす言葉を語る。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti; yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

粗暴な言葉を捨て、粗暴な言葉を離れている。咎がなく、耳に心地よく、親しみやすく、心に届き、都市の言葉のように上品で、多くの人に愛され、多くの人に好まれる、そのような言葉を語る。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

無益なおしゃべりを捨て、無益なおしゃべりを離れ、時宜に適ったことを語り、事実を語り、利益となることを語り、法を語り、規律を語り、時宜に応じて根拠があり、分別があり、利益に適った、心に留めるべき言葉を語る。これもまた彼の戒における一分である。

‘‘Bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti…pe… ekabhattiko hoti rattūparato virato vikālabhojanā. Naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti. Mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti. Uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti. Jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Hatthigavassavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato hoti. Dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti. Kayavikkayā paṭivirato hoti. Tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato hoti. Ukkoṭanavañcananikatisāciyogā paṭivirato hoti. Chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

種子や植物の集まりを損なうことを離れている。……(中略)……一日一食を守り、夜の食事を断ち、正午を過ぎての食事から離れている。舞踊、歌唱、音楽、見世物の観覧から離れている。花輪、香料、塗香、装身具で飾り立て、着飾ることから離れている。高い寝台や贅沢な寝台から離れている。金や銀を受け取ることから離れている。生の穀物を受け取ることから離れている。生の肉を受け取ることから離れている。女性や少女を受け取ることから離れている。下女や下僕を受け取ることから離れている。羊や山羊を受け取ることから離れている。鶏や豚を受け取ることから離れている。象、牛、馬、雌馬を受け取ることから離れている。田畑や屋敷を受け取ることから離れている。使者や使い走りの任務に携わることから離れている。売買することから離れている。秤をごまかし、金銭をごまかし、升目をごまかすことから離れている。買収、詐欺、ペテン、偽りの策略から離れている。切断、殺傷、拘束、追剥ぎ、強奪、暴力から離れている。これもまた彼の戒における一分である。

Cūḷasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

小戒終わり。

Majjhimasīlaṃ

中戒

195. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ bījagāmabhūtagāmasamārambhaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva pañcamaṃ, iti evarūpā bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

195. 世の沙門やバラモンたちの中には、信者から施された食物を食べながら、このような種子や植物の集まりを損なうことに専念して過ごす者たちがいる。すなわち、根による種子、幹による種子、節による種子、挿し木による種子、そして第五に種子そのものによる種子である。このような種子や植物の集まりを損なうことから離れている。これもまた彼の戒における一分である。

196. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ sannidhikāraparibhogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – annasannidhiṃ pānasannidhiṃ vatthasannidhiṃ yānasannidhiṃ sayanasannidhiṃ gandhasannidhiṃ āmisasannidhiṃ, iti vā iti evarūpā sannidhikāraparibhogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

一九六 『また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような蓄積することと蓄積したものを享楽することに専念して暮らしています。すなわち、食物の蓄積、飲み物の蓄積、衣服の蓄積、乗り物の蓄積、寝具の蓄積、香料の蓄積、味覚品の蓄積です。このような蓄積と享楽から離れています。これもまた彼の戒です。

197. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ visūkadassanaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – naccaṃ gītaṃ vāditaṃ pekkhaṃ akkhānaṃ pāṇissaraṃ vetāḷaṃ kumbhathūṇaṃ sobhanakaṃ caṇḍālaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ mahiṃsayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇḍayuddhaṃ kukkuṭayuddhaṃ vaṭṭakayuddhaṃ daṇḍayuddhaṃ muṭṭhiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senābyūhaṃ anīkadassanaṃ iti vā iti evarūpā visūkadassanā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

一九七 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような見世物・娯楽の観賞に専念して暮らしています。すなわち、舞踊、歌唱、器楽演奏、演劇、語り物、手拍子の拍子、死者呼びの歌、銅鼓の演奏、都市の幻影劇、旃陀羅の竹竿芸、骨洗い儀礼、象の戦い、馬の戦い、水牛の戦い、雄牛の戦い、山羊の戦い、羊の戦い、闘鶏、ウズラの戦い、棒術の戦い、拳闘、相撲、模擬戦、観兵式、陣形の配置、軍勢の閲兵です。このような見世物・娯楽の観賞から離れています。これもまた彼の戒です。

198. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ jūtappamādaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – aṭṭhapadaṃ dasapadaṃ ākāsaṃ parihārapathaṃ santikaṃ khalikaṃ ghaṭikaṃ salākahatthaṃ akkhaṃ paṅgacīraṃ vaṅkakaṃ mokkhacikaṃ ciṅgulikaṃ pattāḷhakaṃ rathakaṃ dhanukaṃ akkharikaṃ manesikaṃ yathāvajjaṃ iti vā iti evarūpā jūtappamādaṭṭhānānuyogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

一九八 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような怠惰のもととなる賭け事や遊戯に専念して暮らしています。すなわち、八条盤双六、十条盤双六、盤なし碁(空中の升目での盤上遊戯)、陣取り遊び、小石遊び、サイコロ遊び、小棒打ち、手のひらでの絵当て、小球遊び、竹笛吹き、小鋤遊び、宙返り、風車遊び、小枡での砂遊び、小車遊び、小弓遊び、文字当て、意図当て、身体の不具の真似です。このような怠惰のもととなる賭け事や遊戯から離れています。これもまた彼の戒です。

199. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ uccāsayanamahāsayanaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – āsandiṃ pallaṅkaṃ gonakaṃ cittakaṃ paṭikaṃ paṭalikaṃ tūlikaṃ vikatikaṃ uddalomiṃ ekantalomiṃ kaṭṭissaṃ koseyyaṃ kuttakaṃ hatthattharaṃ assattharaṃ rathattharaṃ ajinappaveṇiṃ kadalimigapavarapaccattharaṇaṃ sauttaracchadaṃ ubhatolohitakūpadhānaṃ iti vā iti evarūpā uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

一九九 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような高い寝具や豪奢な寝具の愛用に専念して暮らしています。すなわち、長椅子、豪奢な寝台、長毛の羊毛敷物、多彩な模様の敷物、白い羊毛敷物、花模様の刺繍敷物、綿入りの敷物、獣の絵柄の羊毛敷物、両面長毛の敷物、片面長毛の敷物、宝石で飾られた敷物、絹の敷物、大毛氈、象の背の敷物、馬の背の敷物、戦車の敷物、羚羊の皮を縫い合わせた敷物、鹿皮の最高級敷物、天蓋付きの敷物、両端に赤い枕のある敷物です。このような高い寝具や豪奢な寝具から離れています。これもまた彼の戒です。

200. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – ucchādanaṃ parimaddanaṃ nhāpanaṃ sambāhanaṃ ādāsaṃ añjanaṃ mālāgandhavilepanaṃ mukhacuṇṇaṃ mukhalepanaṃ hatthabandhaṃ sikhābandhaṃ daṇḍaṃ nāḷikaṃ asiṃ chattaṃ citrupāhanaṃ uṇhīsaṃ maṇiṃ vālabījaniṃ odātāni vatthāni dīghadasāni iti vā iti evarūpā maṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇〇 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような身の装飾や化粧に専念して暮らしています。すなわち、香油を塗ること、身体を擦ること、湯浴み、マッサージ、鏡を見ること、目の化粧、花輪・香料・塗香をつけること、顔のおしろい、顔の化粧、腕飾り、髪飾り、杖を持つこと、細筒を持つこと、刀剣を持つこと、日傘を持つこと、装飾された履物、ターバン、宝石、払子、長い裾のある白い衣を着ることです。このような身の装飾や化粧から離れています。これもまた彼の戒です。

201. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ mahāmattakathaṃ senākathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ annakathaṃ pānakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mālākathaṃ gandhakathaṃ ñātikathaṃ yānakathaṃ gāmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ janapadakathaṃ itthikathaṃ sūrakathaṃ visikhākathaṃ kumbhaṭṭhānakathaṃ pubbapetakathaṃ nānattakathaṃ lokakkhāyikaṃ samuddakkhāyikaṃ itibhavābhavakathaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānakathāya paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇一 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような無益な世俗の雑談(畜生論)に専念して暮らしています。すなわち、王についての話、盗賊についての話、大臣についての話、軍隊についての話、恐怖についての話、戦争についての話、食べ物についての話、飲み物についての話、衣服についての話、寝具についての話、花輪についての話、香料についての話、親族についての話、乗り物についての話、村についての話、町についての話、都市についての話、地方についての話、女性についての話、勇士についての話、街路についての話、水汲み場についての話、先祖の亡霊についての話、さまざまな無駄話、世界についての論議、海洋についての論議、存在と非存在についての論議です。このような無益な世俗の雑談から離れています。これもまた彼の戒です。

202. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ viggāhikakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi, kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi, micchā paṭipanno tvamasi, ahamasmi sammā paṭipanno, sahitaṃ me, asahitaṃ te, pure vacanīyaṃ pacchā avaca, pacchā vacanīyaṃ pure avaca, adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ, āropito te vādo, niggahito tvamasi, cara vādappamokkhāya, nibbeṭhehi vā sace pahosīti iti vā iti evarūpāya viggāhikakathāya paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇二 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような論争的な口論に専念して暮らしています。すなわち、『お前はこの法と規律を理解していない。私はこの法と規律を理解している。お前などにこの法と規律の何がわかるというのか。お前は誤った実践をしており、私は正しく実践している。私の言葉は筋が通っており、お前の言葉は筋が通っていない。先に言うべきことを後から言い、後から言うべきことを先に言った。お前の持論は論破された。お前の主張には欠陥が指摘された。お前はやり込められた。論破から逃れる道を探すがよい。もしできるものなら弁明してみよ』と。このような論争的な口論から離れています。これもまた彼の戒です。

203. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ dūteyyapahiṇagamanānuyogaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – raññaṃ, rājamahāmattānaṃ, khattiyānaṃ, brāhmaṇānaṃ, gahapatikānaṃ, kumārānaṃ – ‘idha gaccha, amutrāgaccha, idaṃ hara, amutra idaṃ āharā’ti iti vā iti evarūpā dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇三 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような使い走りや通信の伝達に専念して暮らしています。すなわち、国王、王の大臣、王族、バラモン、資産家、王子たちのために、『ここへ行け、あそこへ行け、これを持っていけ、あそこからこれを持ってこい』と使い走りをすることです。このような使い走りや通信の伝達から離れています。これもまた彼の戒です。

204. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te kuhakā ca honti lapakā ca nemittikā ca nippesikā ca lābhena lābhaṃ nijigīṃsitāro ca. Iti evarūpā kuhanalapanā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ’’.

二〇四 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、偽り現じ、おもねり語り、暗示を弄し、強要し、利得によってさらなる利得を求めようとします。このような偽善やへつらいから離れています。これもまた彼の戒です』

Majjhimasīlaṃ niṭṭhitaṃ.

中戒が終了した。

Mahāsīlaṃ

大戒

205. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – aṅgaṃ nimittaṃ uppātaṃ supinaṃ lakkhaṇaṃ mūsikacchinnaṃ aggihomaṃ dabbihomaṃ thusahomaṃ kaṇahomaṃ taṇḍulahomaṃ sappihomaṃ telahomaṃ mukhahomaṃ lohitahomaṃ aṅgavijjā vatthuvijjā khattavijjā sivavijjā bhūtavijjā bhūrivijjā ahivijjā visavijjā vicchikavijjā mūsikavijjā sakuṇavijjā vāyasavijjā pakkajjhānaṃ saraparittāṇaṃ migacakkaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇五 『また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術(畜生学)による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、手相占い、前兆占い、吉凶占い、夢占い、身体の特徴占い、ネズミにかじられた跡の占い、火の供養、杓での供養、籾殻の供養、糠の供養、米の供養、精製バターの供養、油の供養、口からの供養、血の供養、身体占い、地相占い、政治術、悪霊祓い、精霊術、土占術、蛇の呪術、毒の術、蠍の呪術、ネズミの呪術、鳥の呪術、烏の呪術、寿命の予知、矢を防ぐ呪文、獣の鳴き声の解釈です。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

206. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – maṇilakkhaṇaṃ vatthalakkhaṇaṃ daṇḍalakkhaṇaṃ satthalakkhaṇaṃ asilakkhaṇaṃ usulakkhaṇaṃ dhanulakkhaṇaṃ āvudhalakkhaṇaṃ itthilakkhaṇaṃ purisalakkhaṇaṃ kumāralakkhaṇaṃ kumārilakkhaṇaṃ dāsalakkhaṇaṃ dāsilakkhaṇaṃ hatthilakkhaṇaṃ assalakkhaṇaṃ mahiṃsalakkhaṇaṃ usabhalakkhaṇaṃ golakkhaṇaṃ ajalakkhaṇaṃ meṇḍalakkhaṇaṃ kukkuṭalakkhaṇaṃ vaṭṭakalakkhaṇaṃ godhālakkhaṇaṃ kaṇṇikalakkhaṇaṃ kacchapalakkhaṇaṃ migalakkhaṇaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇六 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、宝珠の相占い、衣服の相占い、杖の相占い、刀剣の相占い、剣の相占い、矢の相占い、弓の相占い、武器の相占い、女性の相占い、男性の相占い、少年の相占い、少女の相占い、男奴隷の相占い、女奴隷の相占い、象の相占い、馬の相占い、水牛の相占い、雄牛の相占い、牛の相占い、山羊の相占い、羊の相占い、鶏の相占い、ウズラの相占い、大トカゲの相占い、耳飾りの相占い、亀の相占い、鹿の相占いです。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

207. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – raññaṃ niyyānaṃ bhavissati, raññaṃ aniyyānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ upayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ apayānaṃ bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, bāhirānaṃ raññaṃ jayo bhavissati, abbhantarānaṃ raññaṃ parājayo bhavissati, iti imassa jayo bhavissati, imassa parājayo bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇七 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、『王の出陣があるだろう』『王の不出陣があるだろう』『自国の王たちの進撃があるだろう』『他国の王たちの退却があるだろう』『他国の王たちの進撃があるだろう』『自国の王たちの退却があるだろう』『自国の王たちの勝利があるだろう』『他国の王たちの敗北があるだろう』『他国の王たちの勝利があるだろう』『自国の王たちの敗北があるだろう』『このように、こちらに勝利があり、あちらに敗北があるだろう』と予言することです。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

208. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – candaggāho bhavissati, sūriyaggāho bhavissati, nakkhattaggāho bhavissati, candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, ukkāpāto bhavissati, disāḍāho bhavissati, bhūmicālo bhavissati, devadudrabhi bhavissati, candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati, evaṃvipāko candaggāho bhavissati, evaṃvipāko sūriyaggāho bhavissati, evaṃvipāko nakkhattaggāho bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ pathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipākaṃ nakkhattānaṃ uppathagamanaṃ bhavissati, evaṃvipāko ukkāpāto bhavissati, evaṃvipāko disāḍāho bhavissati, evaṃvipāko bhūmicālo bhavissati, evaṃvipāko devadudrabhi bhavissati, evaṃvipākaṃ candimasūriyanakkhattānaṃ uggamanaṃ ogamanaṃ saṃkilesaṃ vodānaṃ bhavissati iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇八 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、『月食があるだろう』『日食があるだろう』『星辰の食があるだろう』『太陽や月が正常な軌道を通るだろう』『太陽や月が軌道を外れるだろう』『星辰が正常な軌道を通るだろう』『星辰が軌道を外れるだろう』『流星の落下があるだろう』『天空の火災(赤気)があるだろう』『地震があるだろう』『天空の雷鳴(天鼓)があるだろう』『月や太陽や星辰の昇起、沈下、汚染、清浄があるだろう』『月食にはこのような果報があるだろう』『日食にはこのような果報があるだろう』『星辰の食にはこのような果報があるだろう』『太陽や月の正常な軌道進行にはこのような果報があるだろう』『太陽や月の軌道離脱にはこのような果報があるだろう』『星辰の正常な軌道進行にはこのような果報があるだろう』『星辰の軌道離脱にはこのような果報があるだろう』『流星の落下にはこのような果報があるだろう』『天空の火災にはこのような果報があるだろう』『地震にはこのような果報があるだろう』『天空の雷鳴にはこのような果報があるだろう』『月や太陽や星辰の昇起、沈下、汚染、清浄にはこのような果報があるだろう』と予言することです。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

209. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – suvuṭṭhikā bhavissati, dubbuṭṭhikā bhavissati, subhikkhaṃ bhavissati, dubbhikkhaṃ bhavissati, khemaṃ bhavissati, bhayaṃ bhavissati, rogo bhavissati, ārogyaṃ bhavissati, muddā, gaṇanā, saṅkhānaṃ, kāveyyaṃ, lokāyataṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二〇九 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、『豊かな降雨があるだろう』『日照りがあるだろう』『豊作があるだろう』『飢饉があるだろう』『平和があるだろう』『恐怖があるだろう』『疫病があるだろう』『健康があるだろう』と予言することや、手相術、計算術、勘定術、詩作、順世論(世間通俗論)を教えることです。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

210. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – āvāhanaṃ vivāhanaṃ saṃvaraṇaṃ vivaraṇaṃ saṅkiraṇaṃ vikiraṇaṃ subhagakaraṇaṃ dubbhagakaraṇaṃ viruddhagabbhakaraṇaṃ jivhānibandhanaṃ hanusaṃhananaṃ hatthābhijappanaṃ hanujappanaṃ kaṇṇajappanaṃ ādāsapañhaṃ kumārikapañhaṃ devapañhaṃ ādiccupaṭṭhānaṃ mahatupaṭṭhānaṃ abbhujjalanaṃ sirivhāyanaṃ iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二一〇 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、婚姻を結ばせること、離縁させること、和解させること、仲違いさせること、富を集めること、富を散じること、幸運をもたらす術、不運をもたらす術、堕胎させること、舌を硬直させる呪術、顎を固定する呪術、手を縛る呪文、顎を縛る呪文、耳をふさぐ呪文、鏡を用いた占い、少女を用いた神がかり占い、神託の占い、太陽の礼拝、大地神の礼拝、口から火を吹くこと、吉祥の女神を呼び寄せることです。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

211. ‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ bhūtakammaṃ bhūrikammaṃ vassakammaṃ vossakammaṃ vatthukammaṃ vatthuparikammaṃ ācamanaṃ nhāpanaṃ juhanaṃ vamanaṃ virecanaṃ uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ sīsavirecanaṃ kaṇṇatelaṃ nettatappanaṃ natthukammaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ sālākiyaṃ sallakattiyaṃ dārakatikicchā, mūlabhesajjānaṃ anuppadānaṃ, osadhīnaṃ paṭimokkho iti vā iti evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasmiṃ.

二一一 また、ある尊い沙門やバラモンたちは、信徒から布施された食物をいただきながら、次のような低俗な呪術による邪悪な生計によって命をつないでいます。すなわち、息災の儀礼、誓願の儀礼、鬼神の儀礼、地鎮の儀礼、強精術、不妊化術、宅地の儀礼、敷地のお清め、口をすすぐ儀式、沐浴の儀式、供犠の儀礼、催吐剤の処方、下剤の処方、上からの瀉下、下からの瀉下、頭部の排膿、耳の油薬、点眼薬、鼻薬、目薬、補強点眼薬、眼科治療、外科手術、小児科治療、根薬の投与、薬草の投与と解毒です。このような低俗な呪術による邪悪な生計から離れています。これもまた彼の戒です。

212. ‘‘Sa kho so, mahārāja, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. Seyyathāpi – mahārāja, rājā khattiyo muddhābhisitto nihatapaccāmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ paccatthikato; evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu sīlasampanno hoti.

二一二 大王よ、このように戒を具足した比丘は、この戒律による防護によって、いかなる処からも恐れを見出すことがありません。大王よ、あたかも灌頂を受けた刹帝利の王が、敵対する者たちを打ち破って、敵対者からのいかなる恐れも見出さないのと同じです。大王よ、まさにそのように、このように戒を具足した比丘は、この戒律による防護によって、いかなる処からも恐れを見出すことがありません。彼はこの聖なる戒蘊を具備して、内面において過ちのない安楽を享受するのです。大王よ、このようにして比丘は戒を具足した者となるのです。

Mahāsīlaṃ niṭṭhitaṃ.

大戒が終了した。

Indriyasaṃvaro

感官の防護(根護)

213. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhā domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhā domanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti.

二一三 大王よ、どのようにして比丘は感官の門を防護する者となるのでしょうか。大王よ、ここに比丘がいて、眼によって色(形・色彩)を見て、全体的な相を捉えず、細部的な特徴も捉えません。もし眼の感官を不防護のままにしておくならば、貪欲や憂いといった悪しき不善の諸法が流れ込むことになるので、それを防護するために実践し、眼の感官を守り、眼の感官において防護を保ちます。耳によって声を聞いて……(中略)……鼻によって香りを嗅いで……舌によって味を味わって……身によって触れられる感触に触れて……意によって法(対象)を認識して、全体的な相を捉えず、細部的な特徴も捉えません。もし意の感官を不防護のままにしておくならば、貪欲や憂いといった悪しき不善の諸法が流れ込むことになるので、それを防護するために実践し、意の感官を守り、意の感官において防護を保ちます。彼はこの聖なる感官の防護を具備して、内面において濁りのない清らかな安楽を享受するのです。大王よ、このようにして比丘は感官の門を防護する者となるのです。

Satisampajaññaṃ

正念と正知(念正知)

214. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu satisampajaññena samannāgato hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu satisampajaññena samannāgato hoti.

二一四 大王よ、どのようにして比丘は正念と正知を具足する者となるのでしょうか。大王よ、ここに比丘がいて、前進するときも後退するときも明瞭に自覚して行い、前を見るときも見回すときも明瞭に自覚して行い、身体を曲げるときも伸ばすときも明瞭に自覚して行い、大衣・鉢・衣を身につけるときも明瞭に自覚して行い、食べるときも飲むときも噛むときも味わうときも明瞭に自覚して行い、大小便を排泄するときも明瞭に自覚して行い、行くときも立つときも座るときも眠るときも目覚めるときも語るときも沈黙するときも明瞭に自覚して行います。大王よ、このようにして比丘は正念と正知を具足する者となるのです。

Santoso

知足

215. ‘‘Kathañca, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti? Idha, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena, kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Seyyathāpi, mahārāja, pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti, sapattabhārova ḍeti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Evaṃ kho, mahārāja, bhikkhu santuṭṭho hoti.

二一五 大王よ、どのようにして比丘は知足する者となるのでしょうか。大王よ、ここに比丘がいて、身体を守るだけの衣と、腹を満たすだけの托鉢の食物によって満足します。彼はどこへ行くにも、それらだけを携えて出発します。大王よ、あたかも翼のある鳥が、どこへ飛び去るにも、自らの翼の重みだけを携えて飛び去るようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘は身体を守るだけの衣と、腹を満たすだけの托鉢の食物によって満足します。彼はどこへ行くにも、それらだけを携えて出発します。大王よ、このようにして比丘は知足する者となるのです。

Nīvaraṇappahānaṃ

五蓋の克服

216. ‘‘So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato, imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato, vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ. So pacchābhattaṃ piṇḍapātappaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.

二一六 彼はこの聖なる戒蘊を具足し、この聖なる感官の防護を具足し、この聖なる正念・正知を具足し、この聖なる知足を具足して、人里離れた閑静な住処、すなわち森、樹の根元、山、峡谷、山窟、墓地、森林の奥地、野外、藁山に身を寄せます。彼は食後に托鉢から戻り、結跏趺坐して、身体をまっすぐに保ち、面前に気づきを確立して座ります。

217. ‘‘So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti. Byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti. Thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī, sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati, ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti. Vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati, akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.

二一七 彼は世間に対する貪欲を捨て、貪欲を離れた心で暮らし、貪欲から心を清めます。悪意と怒りを捨て、悪意のない心で暮らし、一切の生きとし生けるものの幸福を慈しみ、悪意と怒りから心を清めます。惛沈と睡眠(眠気・倦怠)を捨て、惛沈と睡眠を離れて暮らし、光の想いを持ち、気づきと明瞭な知覚を保ち、惛沈と睡眠から心を清めます。掉挙と後悔(心の浮つき・後悔)を捨て、浮つくことなく暮らし、内面において心が静まり、掉挙と後悔から心を清めます。疑念を捨て、疑念を超越して暮らし、善き諸法に対して惑うことなく、疑念から心を清めます。

218. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso iṇaṃ ādāya kammante payojeyya. Tassa te kammantā samijjheyyuṃ. So yāni ca porāṇāni iṇamūlāni, tāni ca byantiṃ kareyya , siyā cassa uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāya. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ādāya kammante payojesiṃ. Tassa me te kammantā samijjhiṃsu. Sohaṃ yāni ca porāṇāni iṇamūlāni, tāni ca byantiṃ akāsiṃ, atthi ca me uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāyā’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

二一八 大王よ、あたかも人が借金をして事業に従事したとしましょう。その事業が成功しました。彼はかつての借金の元本をすべて返済し、さらに妻子を養うだけの余剰が残りました。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『私は以前、借金をして事業に従事した。その事業は成功した。私はかつての借金の元本をすべて返済し、さらに妻子を養うだけの余剰が残っている』と。彼はそれによって歓喜を得て、喜悦に達するでしょう。

219. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso ābādhiko assa dukkhito bāḷhagilāno; bhattañcassa nacchādeyya, na cassa kāye balamattā. So aparena samayena tamhā ābādhā mucceyya; bhattaṃ cassa chādeyya, siyā cassa kāye balamattā. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe ābādhiko ahosiṃ dukkhito bāḷhagilāno; bhattañca me nacchādesi, na ca me āsi kāye balamattā. Somhi etarahi tamhā ābādhā mutto; bhattañca me chādeti, atthi ca me kāye balamattā’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

二一九 大王よ、あたかも人が病気にかかり、苦しみ、重病になったとしましょう。食事も喉を通らず、身体に体力もありませんでした。その後、ある時、彼はその病から回復しました。食事も喉を通るようになり、身体に体力もつきました。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『私は以前、病気にかかり、苦しみ、重病であった。食事も喉を通らず、身体に体力もなかった。しかし今の私はその病から回復した。食事も喉を通り、身体に体力もある』と。彼はそれによって歓喜を得て、喜悦に達するでしょう。

220. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso bandhanāgāre baddho assa. So aparena samayena tamhā bandhanāgārā mucceyya sotthinā abbhayena , na cassa kiñci bhogānaṃ vayo. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe bandhanāgāre baddho ahosiṃ, somhi etarahi tamhā bandhanāgārā mutto sotthinā abbhayena. Natthi ca me kiñci bhogānaṃ vayo’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

二二〇 大王よ、あたかも人が牢獄に囚われていたとしましょう。その後、ある時、彼はその牢獄から無事に何事もなく釈放され、財産の損失も全くありませんでした。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『私は以前、牢獄に囚われていた。しかし今の私はその牢獄から無事に何事もなく釈放された。財産の損失も全くない』と。彼はそれによって歓喜を得て、喜悦に達するでしょう。

221. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso dāso assa anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo. So aparena samayena tamhā dāsabyā mucceyya attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe dāso ahosiṃ anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo. Somhi etarahi tamhā dāsabyā mutto attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo’ti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

二二一 大王よ、あたかも人が奴隷であり、自分自身を自由に行動できず、他人に依存し、望む所へ行くことができなかったとしましょう。その後、ある時、彼はその奴隷の境遇から解放され、自分自身を自由にし、他人に依存せず、自由の身となって望む所へ行くことができるようになりました。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『私は以前、奴隷であり、自分自身を自由に行動できず、他人に依存し、望む所へ行くことができなかった。しかし今の私はその奴隷の境遇から解放され、自分自身を自由にし、他人に依存せず、自由の身となって望む所へ行くことができる』と。彼はそれによって歓喜を得て、喜悦に達するでしょう。

222. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjeyya dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. So aparena samayena taṃ kantāraṃ nitthareyya sotthinā, gāmantaṃ anupāpuṇeyya khemaṃ appaṭibhayaṃ. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjiṃ dubbhikkhaṃ sappaṭibhayaṃ. Somhi etarahi taṃ kantāraṃ nitthiṇṇo sotthinā, gāmantaṃ anuppatto khemaṃ appaṭibhaya’nti. So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.

二二二 大王よ、あたかも財産や物資を持つ人が、飢饉があり恐ろしい荒野の旅路に入ったとしましょう。その後、ある時、彼はその荒野を無事に渡り終え、安全で恐れのない村外れに到着しました。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『私は以前、財産や物資を持って、飢饉があり恐ろしい荒野の旅路に入った。しかし今の私はその荒野を無事に渡り終え、安全で恐れのない村外れに到着した』と。彼はそれによって歓喜を得て、喜悦に達するでしょう。

223. ‘‘Evameva kho, mahārāja, bhikkhu yathā iṇaṃ yathā rogaṃ yathā bandhanāgāraṃ yathā dāsabyaṃ yathā kantāraddhānamaggaṃ, evaṃ ime pañca nīvaraṇe appahīne attani samanupassati.

二二三 大王よ、まさにそのように、比丘は借金のように、病気のように、牢獄のように、奴隷の身のように、荒野の旅路のように、これら五つの蓋(心の障害)がまだ自らの内に捨てられていないのを見つめるのです。

224. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, yathā āṇaṇyaṃ yathā ārogyaṃ yathā bandhanāmokkhaṃ yathā bhujissaṃ yathā khemantabhūmiṃ; evameva kho, mahārāja, bhikkhu ime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassati.

二二四 大王よ、あたかも無借金のように、無病のように、牢獄からの解放のように、自由の身のように、安全な土地のように、まさにそのように、大王よ、比丘はこれら五つの蓋が自らの内に捨てられたのを見つめるのです。

225. ‘‘Tassime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassato pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati.

二二五 これら五つの蓋が自らの内に捨てられたのを見つめる彼に歓喜が生じます。歓喜した者に喜び(喜悦)が生じます。心に喜びがある者の身体は静まり(軽安)、身体が静まった者は安楽を感じ、安楽を感じる者の心は定まります(三昧)。

Paṭhamajjhānaṃ

初禅

226. ‘‘So vivicceva kāmehi, vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.

二二六 彼はまさに諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋(思考)と伺(省察)を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を達成して住します。彼はまさにこの身体を、離脱から生じた喜と楽によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせます。彼の身体全体において、離脱から生じた喜と楽によって満たされない部分はどこにもありません。

227. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, dakkho nhāpako vā nhāpakantevāsī vā kaṃsathāle nhānīyacuṇṇāni ākiritvā udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya, sāyaṃ nhānīyapiṇḍi snehānugatā snehaparetā santarabāhirā phuṭā snehena, na ca paggharaṇī; evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二二七 大王よ、あたかも熟練した風呂番あるいは風呂番の弟子が、青銅の器に浴用の粉を撒き、水を少しずつ注ぎながら練り合わせると、その浴用の粉の塊は水分を行き渡らせ、水分を含み、内も外も水分に満たされながらも、滴り落ちることがないようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘はまさにこの身体を、離脱から生じた喜と楽によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせます。彼の身体全体において、離脱から生じた喜と楽によって満たされない部分はどこにもありません。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Dutiyajjhānaṃ

第二禅

228. ‘‘Puna caparaṃ, mahārāja, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.

二二八 さらにまた、大王よ、比丘は尋と伺の静止により、内面における静寂と心の一極集中を得て、尋もなく伺もなく、三昧から生じた喜と楽のある第二禅を達成して住します。彼はまさにこの身体を、三昧から生じた喜と楽によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせます。彼の身体全体において、三昧から生じた喜と楽によって満たされない部分はどこにもありません。

229. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, udakarahado gambhīro ubbhidodako tassa nevassa puratthimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na dakkhiṇāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na pacchimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na uttarāya disāya udakassa āyamukhaṃ, devo ca na kālenakālaṃ sammādhāraṃ anuppaveccheyya. Atha kho tamhāva udakarahadā sītā vāridhārā ubbhijjitvā tameva udakarahadaṃ sītena vārinā abhisandeyya parisandeyya paripūreyya paripphareyya, nāssa kiñci sabbāvato udakarahadassa sītena vārinā apphuṭaṃ assa. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二二九 大王よ、あたかも水が湧き出る深い池があり、そこには東方からの水の流入口もなく、南方からの水の流入口もなく、西方からの水の流入口もなく、北方からの水の流入口もなく、雨雲も時に適って十分な雨を降らせないとしても、その池から冷たい水源が湧き出て、その池そのものを冷たい水によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせ、その池の全体において冷たい水によって満たされない部分がどこにもないようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘はまさにこの身体を、三昧から生じた喜と楽によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせます。彼の身体全体において、三昧から生じた喜と楽によって満たされない部分はどこにもありません。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Tatiyajjhānaṃ

第三禅

230. ‘‘Puna caparaṃ, mahārāja, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti, tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.

二三〇 さらにまた、大王よ、比丘は喜への執着を離れることによって平静(捨)に住し、正念と正知を保ち、聖者たちが『平静にして気づきがあり、安楽に住する』と語る、身体をもって安楽を享受する第三禅を達成して住します。彼はまさにこの身体を、喜を離れた安楽によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせます。彼の身体全体において、喜を離れた安楽によって満たされない部分はどこにもありません。

231. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni antonimuggaposīni, tāni yāva caggā yāva ca mūlā sītena vārinā abhisannāni parisannāni paripūrāni paripphuṭāni , nāssa kiñci sabbāvataṃ uppalānaṃ vā padumānaṃ vā puṇḍarīkānaṃ vā sītena vārinā apphuṭaṃ assa; evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二三一 大王よ、あたかも青蓮華や紅蓮華や白蓮華の池において、水中に生じ、水中で育ち、水面に出ることなく水中に沈んだまま養われている蓮華たちが、先端から根元に至るまで冷たい水に潤され、満たされ、浸され、隅々まで満ちていて、それらの蓮華の全体において冷たい水に満たされない部分がどこにもないようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘はまさにこの身体を、喜を離れた安楽によって潤し、満たし、浸し、隅々まで行き渡らせます。彼の身体全体において、喜を離れた安楽によって満たされない部分はどこにもありません。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Catutthajjhānaṃ

第四禅

232. ‘‘Puna caparaṃ, mahārāja, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, so imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti.

二三二 さらにまた、大王よ、比丘は快楽の放棄により、苦痛の放棄により、また以前からの歓喜と憂いの消滅により、苦もなく楽もない、平静と気づきによって清浄となった第四禅を達成して住します。彼はまさにこの身体を、清らかで純白な心で満たして座ります。彼の身体全体において、清らかで純白な心によって満たされない部分はどこにもありません。

233. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso odātena vatthena sasīsaṃ pārupitvā nisinno assa, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa odātena vatthena apphuṭaṃ assa; evameva kho, mahārāja, bhikkhu imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二三三 大王よ、あたかも人が頭から白い布をかぶって座っており、彼の身体全体において白い布に覆われない部分がどこにもないようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘はまさにこの身体を、清らかで純白な心で満たして座ります。彼の身体全体において、清らかで純白な心によって満たされない部分はどこにもありません。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Vipassanāñāṇaṃ

洞察の知(観智)

234. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti – ‘ayaṃ kho me kāyo rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādana-parimaddana-bhedana-viddhaṃsana-dhammo; idañca pana me viññāṇaṃ ettha sitaṃ ettha paṭibaddha’nti.

二三四 彼がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、知見(直観知)へと心を向け、心を傾けます。彼はこのように明確に知るのです。『私のこの身体は物質的な形をもち、四大(地水火風)から成り、父母から生じ、米飯と粥によって養われ、無常であり、擦られ、磨かれ、破壊され、散乱する性質のものである。そして私のこの意識は、ここに依存し、ここに結びついている』と。

235. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatrāssa suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā. Tamenaṃ cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya – ‘ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno; tatridaṃ suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So evaṃ pajānāti – ‘ayaṃ kho me kāyo rūpī cātumahābhūtiko mātāpettikasambhavo odanakummāsūpacayo aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammo; idañca pana me viññāṇaṃ ettha sitaṃ ettha paṭibaddha’nti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二三五 大王よ、あたかも美しい瑠璃の宝玉があり、質が良く、八つの面があり、見事に研磨され、透明で、澄みわたり、濁りがなく、あらゆる美しさを具足しているとしましょう。そこに青色、黄色、赤色、白色、あるいは黄褐色の糸が通されています。眼のある人がそれを手にとって観察し、『この美しい瑠璃の宝玉は、質が良く、八つの面があり、見事に研磨され、透明で、澄みわたり、濁りがなく、あらゆる美しさを具足している。そしてそこには青色、黄色、赤色、白色、あるいは黄褐色の糸が通されている』と知るようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、知見へと心を向け、心を傾けます。彼はこのように明確に知るのです。『私のこの身体は物質的な形をもち、四大から成り、父母から生じ、米飯と粥によって養われ、無常であり、擦られ、磨かれ、破壊され、散乱する性質のものである。そして私のこの意識は、ここに依存し、ここに結びついている』と。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Manomayiddhiñāṇaṃ

意によって作られる身体を創造する知(意生身智)

236. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte manomayaṃ kāyaṃ abhinimmānāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā aññaṃ kāyaṃ abhinimmināti rūpiṃ manomayaṃ sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ.

二三六 彼がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、意によって作られる身体の創造へと心を向け、心を傾けます。彼はこの身体から、形態をもち、意によって作られ、あらゆる手足や部分を具え、感官の欠けていない別の身体を創造します。

237. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso muñjamhā īsikaṃ pavāheyya . Tassa evamassa – ‘ayaṃ muñjo, ayaṃ īsikā, añño muñjo, aññā īsikā, muñjamhā tveva īsikā pavāḷhā’ti . Seyyathā vā pana, mahārāja, puriso asiṃ kosiyā pavāheyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ asi, ayaṃ kosi, añño asi, aññā kosi, kosiyā tveva asi pavāḷho’’ti. Seyyathā vā pana, mahārāja, puriso ahiṃ karaṇḍā uddhareyya. Tassa evamassa – ‘ayaṃ ahi, ayaṃ karaṇḍo. Añño ahi, añño karaṇḍo, karaṇḍā tveva ahi ubbhato’ti . Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte manomayaṃ kāyaṃ abhinimmānāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So imamhā kāyā aññaṃ kāyaṃ abhinimmināti rūpiṃ manomayaṃ sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二三七 大王よ、あたかも人が葦から芯を引き抜くようなものです。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『これが葦であり、これが芯である。葦は別であり、芯は別である。葦からまさに芯が引き抜かれたのだ』と。大王よ、あるいは人が鞘から剣を抜くようなものです。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『これが剣であり、これが鞘である。剣は別であり、鞘は別である。鞘からまさに剣が抜かれたのだ』と。大王よ、あるいは人が籠から蛇を取り出すようなものです。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『これが蛇であり、これが籠である。蛇は別であり、籠は別である。籠からまさに蛇が取り出されたのだ』と。大王よ、まさにそのように、比丘がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、意によって作られる身体の創造へと心を向け、心を傾けます。彼はこの身体から、形態をもち、意によって作られ、あらゆる手足や部分を具え、感官の欠けていない別の身体を創造します。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Iddhividhañāṇaṃ

神変の知(神変通)

238. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte iddhividhāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti – ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse. Pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathāpi udake. Udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyā. Ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo. Imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati. Yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti.

二三八 彼がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、神変の力へと心を向け、心を傾けます。彼はさまざまな神変の力を体験します。一つであって多くとなり、多くであって一つとなります。現れたり、姿を隠したりします。塀を通り抜け、城壁を通り抜け、山を通り抜けて、空間を行くように妨げられることなく進みます。水に入るように大地を出没します。大地の上を行くように水の上を沈むことなく歩きます。翼のある鳥のように空をあぐらをかいて飛びます。これほど大神通力があり、これほど大威力のある太陽や月をも、手で触れ、撫でさすります。身体をもって梵天の世界にまで力を及ぼします。

239. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, dakkho kumbhakāro vā kumbhakārantevāsī vā suparikammakatāya mattikāya yaṃ yadeva bhājanavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā vā pana, mahārāja, dakkho dantakāro vā dantakārantevāsī vā suparikammakatasmiṃ dantasmiṃ yaṃ yadeva dantavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Seyyathā vā pana, mahārāja, dakkho suvaṇṇakāro vā suvaṇṇakārantevāsī vā suparikammakatasmiṃ suvaṇṇasmiṃ yaṃ yadeva suvaṇṇavikatiṃ ākaṅkheyya, taṃ tadeva kareyya abhinipphādeyya. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte iddhividhāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti – ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse. Pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathāpi udake. Udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyā. Ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo. Imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati. Yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二三九 大王よ、あたかも熟練した陶工あるいは陶工の弟子が、よく練られた粘土から、望む通りのあらゆる器の形を作り出し、完成させるようなものです。大王よ、あるいは熟練した象牙細工師あるいは象牙細工師の弟子が、よく研磨された象牙から、望む通りのあらゆる象牙細工を作り出し、完成させるようなものです。大王よ、あるいは熟練した金細工師あるいは金細工師の弟子が、よく精錬された黄金から、望む通りのあらゆる黄金細工を作り出し、完成させるようなものです。大王よ、まさにそのように、比丘がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、神変の力へと心を向け、心を傾けます。彼はさまざまな神変の力を体験します。一つであって多くとなり、多くであって一つとなります。現れたり、姿を隠したりします。塀を通り抜け、城壁を通り抜け、山を通り抜けて、空間を行くように妨げられることなく進みます。水に入るように大地を出没します。大地の上を行くように水の上を沈むことなく歩きます。翼のある鳥のように空をあぐらをかいて飛びます。これほど大神通力があり、これほど大威力のある太陽や月をも、手で触れ、撫でさすります。身体をもって梵天の世界にまで力を及ぼします。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Dibbasotañāṇaṃ

天耳の知(天耳通)

240. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte dibbāya sotadhātuyā cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca ye dūre santike ca.

二四〇 彼がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、天耳の要素(神聖な聴覚)へと心を向け、心を傾けます。彼は人間の能力を超えた清浄な天耳の要素によって、神々の声と人間の声、遠くにある声と近くにある声の双方を聞き取ります。

241. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso addhānamaggappaṭipanno. So suṇeyya bherisaddampi mudiṅgasaddampi saṅkhapaṇavadindimasaddampi . Tassa evamassa – ‘bherisaddo’ itipi, ‘mudiṅgasaddo’ itipi, ‘saṅkhapaṇavadindimasaddo’ itipi . Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte dibbāya sotadhātuyā cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca ye dūre santike ca. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

二四一 大王よ、あたかも旅路を歩む人がいて、彼が大太鼓の音、小太鼓の音、法螺貝と鉦と小鼓の音を聞いたとしましょう。彼にはこのような思いが生じるでしょう。『これは大太鼓の音である』『これは小太鼓の音である』『これは法螺貝と鉦と小鼓の音である』と。大王よ、まさにそのように、比丘がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、天耳の要素へと心を向け、心を傾けます。彼は人間の能力を超えた清浄な天耳の要素によって、神々の声と人間の声、遠くにある声と近くにある声の双方を聞き取ります。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、先のものよりもさらに優れ、さらに崇高なものです。

Cetopariyañāṇaṃ

他者の心を知る知(他心通)

242. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte cetopariyañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti – sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti, saṅkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti, samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti.

二四二 彼がこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、煩悩を離れ、柔軟で、適応性に富み、不動となり、動揺のない境地に達したとき、他者の心を知る知へと心を向け、心を傾けます。彼は他の衆生たち、他の人物たちの心を自分の心で見極めて知ります。貪りのある心を『貪りのある心である』と知り、貪りのない心を『貪りのない心である』と知ります。怒りのある心を『怒りのある心である』と知り、怒りのない心を『怒りのない心である』と知ります。迷いのある心を『迷いのある心である』と知り、迷いのない心を『迷いのない心である』と知ります。縮こまった心を『縮こまった心である』と知り、散乱した心を『散乱した心である』と知ります。広大な心を『広大な心である』と知り、広大でない心を『広大でない心である』と知ります。上のある心を『上のある心である』と知り、至高の心を『至高の心である』と知ります。定まった心を『定まった心である』と知り、定まっていない心を『定まっていない心である』と知ります。解脱した心を『解脱した心である』と知り、解脱していない心を『解脱していない心である』と知ります。

243. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanajātiko ādāse vā parisuddhe pariyodāte acche vā udakapatte sakaṃ mukhanimittaṃ paccavekkhamāno sakaṇikaṃ vā ‘sakaṇika’nti jāneyya, akaṇikaṃ vā ‘akaṇika’nti jāneyya; evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte cetopariyañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti – sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti, sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti, samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti, saṅkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti, mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti, sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti, samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti, vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

243. 「大王よ、例えば、装飾を好む若い年頃の女や男が、清らかで曇りのない鏡や、澄んだ水盤に自らの顔の相を観察して、黒ずみがあれば『黒ずみがある』と知り、黒ずみがなければ『黒ずみがない』と知るようなものです。大王よ、まさにそのようにして、比丘は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、他者の心を知る智(他心智)へと心を向け、心を傾けます。彼は他の生き物たち、他の人々の心を自らの心で見極めて知ります。――貪りのある心を『貪りのある心』と知り、貪りを離れた心を『貪りを離れた心』と知ります。怒りのある心を『怒りのある心』と知り、怒りを離れた心を『怒りを離れた心』と知ります。迷いのある心を『迷いのある心』と知り、迷いを離れた心を『迷いを離れた心』と知ります。集められた(縮んだ)心を『集められた心』と知り、散らばった心を『散らばった心』と知ります。広大になった(大進した)心を『広大になった心』と知り、広大になっていない心を『広大になっていない心』と知ります。さらに上がある心を『さらに上がある心』と知り、無上の心を『無上の心』と知ります。定まった心を『定まった心』と知り、定まっていない心を『定まっていない心』と知ります。解脱した心を『解脱した心』と知り、解脱していない心を『解脱していない心』と知ります。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、これまでの現世の沙門の果報よりもさらに勝れ、さらに尊いものです。

Pubbenivāsānussatiñāṇaṃ

宿命通智

244. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe, ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

244. 「彼は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、前世の生存を思い出す智(宿命通智)へと心を向け、心を傾けます。彼は様々な前世のありさまを想起します。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、また多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を想起します。『私はあそこではこのような名であり、このような氏族であり、このような身分・容色であり、このような食物を食し、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。そこから没して、かしこに生まれた。そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分・容色であり、このような食物を食し、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。そこから没して、ここに生まれた』と。このように、様相とともに、詳細とともに、様々な前世のありさまを想起するのです。

245. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, puriso sakamhā gāmā aññaṃ gāmaṃ gaccheyya, tamhāpi gāmā aññaṃ gāmaṃ gaccheyya. So tamhā gāmā sakaṃyeva gāmaṃ paccāgaccheyya. Tassa evamassa – ‘ahaṃ kho sakamhā gāmā amuṃ gāmaṃ agacchiṃ , tatrāpi evaṃ aṭṭhāsiṃ, evaṃ nisīdiṃ, evaṃ abhāsiṃ, evaṃ tuṇhī ahosiṃ, tamhāpi gāmā amuṃ gāmaṃ agacchiṃ, tatrāpi evaṃ aṭṭhāsiṃ, evaṃ nisīdiṃ, evaṃ abhāsiṃ, evaṃ tuṇhī ahosiṃ, somhi tamhā gāmā sakaṃyeva gāmaṃ paccāgato’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe, ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti, iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

245. 「大王よ、例えば、ある人が自分の村から他の村へと行き、その村からまた他の村へと行き、その村からまさに自分の村へと戻ってきたとします。彼にはこのように思われるでしょう。『私は自分の村からかの村へ行き、そこではこのように立ち、このように座り、このように語り、このように沈黙していた。その村からまたかの村へ行き、そこでもこのように立ち、このように座り、このように語り、このように沈黙していた。そして私はその村から自分の村へと戻ってきた』と。大王よ、まさにそのようにして、比丘は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、前世の生存を思い出す智へと心を向け、心を傾けます。彼は様々な前世のありさまを想起します。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、また多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を想起します。『私はあそこではこのような名であり、このような氏族であり、このような身分・容色であり、このような食物を食し、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。そこから没して、かしこに生まれた。そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分・容色であり、このような食物を食し、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。そこから没して、ここに生まれた』と。このように、様相とともに、詳細とともに、様々な前世のありさまを想起するのです。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、これまでの現世の沙門の果報よりもさらに勝れ、さらに尊いものです。

Dibbacakkhuñāṇaṃ

天眼通智

246. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti.

246. 「彼は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、衆生の死と生の智(天眼通智・死生智)へと心を向け、心を傾けます。彼は清浄で人間の限界を超えた天眼によって、衆生が死に、生まれ、劣り、勝れ、美しい姿となり、醜い姿となり、善趣に行き、悪趣に行くのを見ます。そして、業に従って赴く衆生を如実に知ります。『ああ、これらの尊い衆生は、身体の悪行を具え、言葉の悪行を具え、心の悪行を具え、聖者たちを誹謗し、邪見を抱き、邪見の業を引き受けていた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、苦界・悪趣・堕落・地獄に生まれた。しかし、これらの尊い衆生は、身体の善行を具え、言葉の善行を具え、心の善行を具え、聖者たちを誹謗せず、正見を抱き、正見の業を引き受けていた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、善趣・天界の世界に生まれた』と。このように、清浄で人間の限界を超えた天眼によって、衆生が死に、生まれ、劣り、勝れ、美しい姿となり、醜い姿となり、善趣に行き、悪趣に行くのを見、業に従って赴く衆生を如実に知るのです。

247. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, majjhe siṅghāṭake pāsādo. Tattha cakkhumā puriso ṭhito passeyya manusse gehaṃ pavisantepi nikkhamantepi rathikāyapi vīthiṃ sañcarante majjhe siṅghāṭake nisinnepi. Tassa evamassa – ‘ete manussā gehaṃ pavisanti, ete nikkhamanti, ete rathikāya vīthiṃ sañcaranti, ete majjhe siṅghāṭake nisinnā’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate; yathākammūpage satte pajānāti. ‘Idampi kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca.

247. 「大王よ、例えば、辻の真ん中に高楼があり、そこに目のある人が立って、人々が家に入り、また出ていき、路地を行き交い、辻の真ん中に座っているのを見るようなものです。彼にはこのように思われるでしょう。『これらの人々は家に入り、これらは出ていき、これらは路地を行き交い、これらは辻の真ん中に座っている』と。大王よ、まさにそのようにして、比丘は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、衆生の死と生の智へと心を向け、心を傾けます。彼は清浄で人間の限界を超えた天眼によって、衆生が死に、生まれ、劣り、勝れ、美しい姿となり、醜い姿となり、善趣に行き、悪趣に行くのを見、業に従って赴く衆生を如実に知ります。『ああ、これらの尊い衆生は、身体の悪行を具え、言葉の悪行を具え、心の悪行を具え、聖者たちを誹謗し、邪見を抱き、邪見の業を引き受けていた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、苦界・悪趣・堕落・地獄に生まれた。しかし、これらの尊い衆生は、身体の善行を具え、言葉の善行を具え、心の善行を具え、聖者たちを誹謗せず、正見を抱き、正見の業を引き受けていた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、善趣・天界の世界に生まれた』と。このように、清浄で人間の限界を超えた天眼によって、衆生が死に、生まれ、劣り、勝れ、美しい姿となり、醜い姿となり、善趣に行き、悪趣に行くのを見、業に従って赴く衆生を如実に知るのです。大王よ、これもまた現世において得られる沙門の果報であり、これまでの現世の沙門の果報よりもさらに勝れ、さらに尊いものです。

Āsavakkhayañāṇaṃ

漏尽通智

248. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. So idaṃ dukkhanti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhasamudayoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhanirodhoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Ime āsavāti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavasamudayoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavanirodhoti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati, ‘vimuttasmiṃ vimuttami’ti ñāṇaṃ hoti, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.

248. 「彼は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、諸々の漏(煩悩)を滅尽する智(漏尽智)へと心を向け、心を傾けます。彼は『これが苦である』とありのままに知ります。『これが苦の生起(集)である』とありのままに知ります。『これが苦の滅である』とありのままに知ります。『これが苦の滅に至る道である』とありのままに知ります。『これらは漏である』とありのままに知ります。『これが漏の生起である』とありのままに知ります。『これが漏の滅である』とありのままに知ります。『これが漏の滅に至る道である』とありのままに知ります。このように知り、このように見る彼の心は、欲の漏(欲漏)からも解脱し、存在の漏(有漏)からも解脱し、無明の漏(無明漏)からも解脱します。『解脱したときに解脱した』という智が生じます。『生は尽きた。清浄行は修め終えた。なすべきことはなされた。もはやこのような存在の状態に戻ることはない』と如実に知るのです。

249. ‘‘Seyyathāpi, mahārāja, pabbatasaṅkhepe udakarahado accho vippasanno anāvilo. Tattha cakkhumā puriso tīre ṭhito passeyya sippisambukampi sakkharakathalampi macchagumbampi carantampi tiṭṭhantampi. Tassa evamassa – ‘ayaṃ kho udakarahado accho vippasanno anāvilo. Tatrime sippisambukāpi sakkharakathalāpi macchagumbāpi carantipi tiṭṭhantipī’ti. Evameva kho, mahārāja, bhikkhu evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti. ‘So idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ime āsavāti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadāti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati, ‘vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Idaṃ kho, mahārāja, sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ purimehi sandiṭṭhikehi sāmaññaphalehi abhikkantatarañca paṇītatarañca. Imasmā ca pana, mahārāja, sandiṭṭhikā sāmaññaphalā aññaṃ sandiṭṭhikaṃ sāmaññaphalaṃ uttaritaraṃ vā paṇītataraṃ vā natthī’’ti.

249. 「大王よ、例えば、山あいの水池が澄んで清らかで濁りがなく、そこに目のある人が岸辺に立って、貝殻や小石や砂利、魚の群れが泳ぎ回り、静止しているのを見るようなものです。彼にはこのように思われるでしょう。『この水池は澄んで清らかで濁りがない。そこにこれらの貝殻や小石や砂利、魚の群れが泳ぎ回り、静止している』と。大王よ、まさにそのようにして、比丘は心がこのように定まり、清浄で、曇りなく、汚れがなく、随煩悩を離れ、柔軟で、作業に適し、安定し、不動に達したとき、諸々の漏を滅尽する智へと心を向け、心を傾けます。彼は『これが苦である』とありのままに知ります。『これが苦の生起である』とありのままに知ります。『これが苦の滅である』とありのままに知ります。『これが苦の滅に至る道である』とありのままに知ります。『これらは漏である』とありのままに知ります。『これが漏の生起である』とありのままに知ります。『これが漏の滅である』とありのままに知ります。『これが漏の滅に至る道である』とありのままに知ります。このように知り、このように見る彼の心は、欲漏からも解脱し、有漏からも解脱し、無明漏からも解脱します。『解脱したときに解脱した』という智が生じます。『生は尽きた。清浄行は修め終えた。なすべきことはなされた。もはやこのような存在の状態に戻ることはない』と如実に知るのです。大王よ、これこそが現世において得られる沙門の果報であり、これまでの現世の沙門の果報よりもさらに勝れ、さらに尊いものです。そして大王よ、この現世の沙門の果報より他に、さらに勝れた、あるいはさらに尊い現世の沙門の果報はありません」

Ajātasattuupāsakattapaṭivedanā

アジャータサットゥ王の優婆塞の宣言

250. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ, bhante, bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gataṃ. Accayo maṃ, bhante, accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yohaṃ pitaraṃ dhammikaṃ dhammarājānaṃ issariyakāraṇā jīvitā voropesiṃ. Tassa me, bhante bhagavā accayaṃ accayato paṭiggaṇhātu āyatiṃ saṃvarāyā’’ti.

250. このように説かれたとき、マガダ王、ヴェーデーヒーの息子アジャータサットゥは世尊にこう申し上げた。「素晴らしいことです、尊師よ。素晴らしいことです、尊師よ。尊師よ、例えば、倒れたものを起こすように、覆われたものを露わにするように、道に迷った者に道を示すように、暗闇の中に『目のある者たちに姿が見えるように』と灯火を掲げるように、まさにそのように世尊は様々な方法で法を明らかにされました。尊師よ、私は世尊に帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依いたします。世尊よ、どうか私を、今日より命ある限り帰依した優婆塞(在家信徒)としてお認めください。尊師よ、私は愚かであり、迷妄であり、不善であったため、王権のゆえに、正法に適った法王であった父の命を奪ってしまいました。そのような私を過ちが侵しました。尊師よ、世尊はどうか私の過ちを過ちとして受け入れ、将来における自制をお導きください」

251. ‘‘Taggha tvaṃ, mahārāja, accayo accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yaṃ tvaṃ pitaraṃ dhammikaṃ dhammarājānaṃ jīvitā voropesi. Yato ca kho tvaṃ, mahārāja, accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikarosi, taṃ te mayaṃ paṭiggaṇhāma. Vuddhihesā, mahārāja, ariyassa vinaye, yo accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikaroti, āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjatī’’ti.

251. 「大王よ、確かにそなたが愚かであり、迷妄であり、不善であったため、正法に適った法王であった父の命を奪ったということは、過ちがそなたを侵したのである。しかし大王よ、そなたが過ちを過ちと見て、法に従って悔い改めるがゆえに、私たちはそなたのそれを受け入れよう。大王よ、過ちを過ちと見て法に従って悔い改め、将来において自制を保つことこそ、聖者の規律における向上・増大である」

252. Evaṃ vutte, rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘handa ca dāni mayaṃ, bhante, gacchāma bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, mahārāja, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho rājā māgadho ajātasattu vedehiputto bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi.

252. このように説かれたとき、マガダ王、ヴェーデーヒーの息子アジャータサットゥは世尊にこう申し上げた。「尊師よ、それでは私たちはこれで失礼いたします。私たちは多忙であり、なすべきことが多くあります」「大王よ、今こそそなたの適時と思うようにしなさい」そこでマガダ王、ヴェーデーヒーの息子アジャータサットゥは世尊の説法を喜び、随喜し、座から立ち上がると、世尊に礼拝し、右繞して立ち去った。

253. Atha kho bhagavā acirapakkantassa rañño māgadhassa ajātasattussa vedehiputtassa bhikkhū āmantesi – ‘‘khatāyaṃ, bhikkhave, rājā. Upahatāyaṃ, bhikkhave, rājā. Sacāyaṃ, bhikkhave, rājā pitaraṃ dhammikaṃ dhammarājānaṃ jīvitā na voropessatha, imasmiññeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ uppajjissathā’’ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

253. さて世尊は、マガダ王、ヴェーデーヒーの息子アジャータサットゥが立ち去って間もなく、比丘たちに呼びかけられた。「比丘たちよ、この王は損なわれた。比丘たちよ、この王は傷つけられた。比丘たちよ、もしこの王が正法に適った法王であった父の命を奪わなかったならば、まさにこの座において、塵なく汚れのない法眼が生じていたであろうに」世尊はこのように説かれた。比丘たちは心歓喜して世尊の説法を喜んだ。

Sāmaññaphalasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.

第二 沙門果経 終