Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

8. Mahāsīhanādasuttaṃ8. 大師子吼経

Acelakassapavatthu

裸形カッサパの物語

381. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā uruññāyaṃ viharati kaṇṇakatthale migadāye. Atha kho acelo kassapo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bho gotama – ‘samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosati upavadatī’ti. Ye te, bho gotama, evamāhaṃsu – ‘samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosati upavadatī’ti, kacci te bhoto gotamassa vuttavādino, na ca bhavantaṃ gotamaṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchati? Anabbhakkhātukāmā hi mayaṃ bhavantaṃ gotama’’nti.

381. このように私は聞いた――ある時、世尊はウルニャーのカンナカッタラにある鹿野苑に滞在しておられた。そのとき、裸形カッサパが世尊のもとへとやって来た。やって来て、世尊と親しく歓談した。歓談し記憶すべき言葉を交わした後、一方に立った。一方に立った裸形カッサパは世尊にこのように申し上げた。「尊きゴータマよ、私はこのように聞きました。『沙門ゴータマはすべての苦行を非難し、粗食に甘んじるすべての苦行者を一概に責め苛み、咎め立てている』と。尊きゴータマよ、『沙門ゴータマはすべての苦行を非難し、粗食に甘んじるすべての苦行者を一概に責め苛み、咎め立てている』とこのように語った人々は、尊きゴータマの説かれた通りを語る者であり、尊きゴータマを事実でないことで中傷せず、法にかなった法を説明し、同法者によるいかなる論難も非難されるべき立場に陥らないでしょうか。私たちは尊きゴータマを中傷したくはないのです」

382. ‘‘Ye te, kassapa, evamāhaṃsu – ‘samaṇo gotamo sabbaṃ tapaṃ garahati, sabbaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosati upavadatī’ti, na me te vuttavādino, abbhācikkhanti ca pana maṃ te asatā abhūtena. Idhāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannaṃ. Idha panāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ lūkhājīviṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannaṃ.

382. 「カッサパよ、『沙門ゴータマはすべての苦行を非難し、粗食に甘んじるすべての苦行者を一概に責め苛み、咎め立てている』とこのように語った者たちは、私の説いた通りを語る者ではなく、私を虚偽によって、事実でないことで中傷しているのである。カッサパよ、私はここに、清浄で人間を超えた天眼によって、ある粗食に甘んじる苦行者が身体の崩壊後、死後に、悪趣、堕所、地獄に生まれたのを見る。またカッサパよ、私はここに、清浄で人間を超えた天眼によって、ある粗食に甘んじる苦行者が身体の崩壊後、死後に、善趣、天の世界に生まれたのを見るのである」

383. ‘‘Idhāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ appadukkhavihāriṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannaṃ. Idha panāhaṃ, kassapa, ekaccaṃ tapassiṃ appadukkhavihāriṃ passāmi dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannaṃ. Yohaṃ, kassapa, imesaṃ tapassīnaṃ evaṃ āgatiñca gatiñca cutiñca upapattiñca yathābhūtaṃ pajānāmi, sohaṃ kiṃ sabbaṃ tapaṃ garahissāmi, sabbaṃ vā tapassiṃ lūkhājīviṃ ekaṃsena upakkosissāmi upavadissāmi?

383. 「カッサパよ、わたしはここに、ある苦行者がわずかな苦しみに住し、身体が崩壊して死んだ後に、悪趣・凶所・堕処・地獄に生まれたのを、清浄にして人間を超えた天の眼によって見る。しかしカッサパよ、わたしはここに、ある苦行者がわずかな苦しみに住し、身体が崩壊して死んだ後に、善趣・天界に生まれたのを、清浄にして人間を超えた天の眼によって見る。カッサパよ、このようにこれら苦行者たちの来処と去処、死と再生をありのままに知っているこのわたしが、どうしてすべての苦行を非難したり、粗食粗衣に生きるすべての苦行者を一概に責め立てたり咎めたりするだろうか。

384. ‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā paṇḍitā nipuṇā kataparappavādā vālavedhirūpā. Te bhindantā maññe caranti paññāgatena diṭṭhigatāni. Tehipi me saddhiṃ ekaccesu ṭhānesu sameti, ekaccesu ṭhānesu na sameti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti, mayampi taṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti, mayampi taṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti, mayaṃ taṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti. Yaṃ te ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti, mayaṃ taṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti.

384. 「カッサパよ、ある沙門・バラモンたちは賢明で、綿密であり、他人の異論を論破し、毛髪を射抜くかのようである。彼らは智恵をもって諸々の見解を粉砕しながら歩んでいるかのようである。彼らとわたしとは、ある点では一致し、ある点では一致しない。彼らがあることを『善い』と言うなら、わたしたちもまたそれを『善い』と言う。彼らがあることを『善くない』と言うなら、わたしたちもまたそれを『善くない』と言う。彼らがあることを『善い』と言うなら、わたしたちはそれを『善くない』と言う。彼らがあることを『善くない』と言うなら、わたしたちはそれを『善い』と言う。

‘‘Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti, parepi taṃ ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti, parepi taṃ ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘na sādhū’ti, pare taṃ ekaccaṃ vadanti ‘sādhū’ti. Yaṃ mayaṃ ekaccaṃ vadema ‘sādhū’ti, pare taṃ ekaccaṃ vadanti ‘na sādhū’ti.

「わたしたちがあることを『善い』と言うなら、他者たちもまたそれを『善い』と言う。わたしたちがあることを『善くない』と言うなら、他者たちもまたそれを『善くない』と言う。わたしたちがあることを『善くない』と言うなら、他者たちはそれを『善い』と言う。わたしたちがあることを『善い』と言うなら、他者たちはそれを『善くない』と言う。

Samanuyuñjāpanakathā

審問の教説

385. ‘‘Tyāhaṃ upasaṅkamitvā evaṃ vadāmi – yesu no, āvuso, ṭhānesu na sameti, tiṭṭhantu tāni ṭhānāni. Yesu ṭhānesu sameti, tattha viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, samaṇo vā gotamo, pare vā pana bhonto gaṇācariyā’ti?

385. 「そこでわたしは彼らに近づいてこのように言う。『友よ、わたしたちが一致しない諸々の点については、それらの点はそのままにしておこう。一致する諸々の点において、智者たちが師と師、あるいは会衆と会衆とを問い質し、糾明し、論議してみようではないか。――「尊者方にとって、不善であり、不善と名づけられ、有罪であり、有罪と名づけられ、親しむべきでなく、親しむべきでないと名づけられ、聖ならざるものであり、聖ならざるものと名づけられ、黒(悪)であり、黒と名づけられる諸法がある。これらの法を残らず捨て去って行じているのは誰であろうか。沙門ゴータマであるか、それとも他の尊き師たちであるか」と』。

386. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Samaṇo gotamo ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

386. 「カッサパよ、智者たちが問い質し、糾明し、論議してこのように言うということがあり得る。『尊者方にとって、不善であり、不善と名づけられ、有罪であり、有罪と名づけられ、親しむべきでなく、親しむべきでないと名づけられ、聖ならざるものであり、聖ならざるものと名づけられ、黒であり、黒と名づけられる諸法がある。沙門ゴータマこそが、これらの法を残らず捨て去って行じており、あるいは他の尊き師たちがそうである』と。このようにしてカッサパよ、智者たちは問い質し、糾明し、論議して、そこにおいて大方わたしたちをこそ称賛するであろう。

387. ‘‘Aparampi no, kassapa, viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, samaṇo vā gotamo, pare vā pana bhonto gaṇācariyā’ ti?

387. 「さらにまた、カッサパよ、智者たちが師と師、あるいは会衆と会衆とを問い質し、糾明し、論議する。『尊者方にとって、善であり、善と名づけられ、無罪であり、無罪と名づけられ、親しむべきであり、親しむべきと名づけられ、聖なるものであり、聖なるものと名づけられ、白(善)であり、白と名づけられる諸法がある。これらの法を残らず受持して行じているのは誰であろうか。沙門ゴータマであるか、それとも他の尊き師たちであるか』と。

388. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Samaṇo gotamo ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

388. 「カッサパよ、智者たちが問い質し、糾明し、論議してこのように言うということがあり得る。『尊者方にとって、善であり、善と名づけられ、無罪であり、無罪と名づけられ、親しむべきであり、親しむべきと名づけられ、聖なるものであり、聖なるものと名づけられ、白であり、白と名づけられる諸法がある。沙門ゴータマこそが、これらの法を残らず受持して行じており、あるいは他の尊き師たちがそうである』と。このようにしてカッサパよ、智者たちは問い質し、糾明し、論議して、そこにおいて大方わたしたちをこそ称賛するであろう。

389. ‘‘Aparampi no, kassapa, viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, gotamasāvakasaṅgho vā, pare vā pana bhonto gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti?

389. 「さらにまた、カッサパよ、智者たちが師と師、あるいは会衆と会衆とを問い質し、糾明し、論議する。『尊者方にとって、不善であり、不善と名づけられ、有罪であり、有罪と名づけられ、親しむべきでなく、親しむべきでないと名づけられ、聖ならざるものであり、聖ならざるものと名づけられ、黒であり、黒と名づけられる諸法がある。これらの法を残らず捨て去って行じているのは誰であろうか。ゴータマの弟子たちのサンガであるか、それとも他の尊き師たちの弟子たちのサンガであるか』と。

390. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā akusalā akusalasaṅkhātā, sāvajjā sāvajjasaṅkhātā, asevitabbā asevitabbasaṅkhātā, na alamariyā na alamariyasaṅkhātā, kaṇhā kaṇhasaṅkhātā. Gotamasāvakasaṅgho ime dhamme anavasesaṃ pahāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

390. 「カッサパよ、智者たちが問い質し、糾明し、論議してこのように言うということがあり得る。『尊者方にとって、不善であり、不善と名づけられ、有罪であり、有罪と名づけられ、親しむべきでなく、親しむべきでないと名づけられ、聖ならざるものであり、聖ならざるものと名づけられ、黒であり、黒と名づけられる諸法がある。ゴータマの弟子たちのサンガこそが、これらの法を残らず捨て去って行じており、あるいは他の尊き師たちの弟子たちのサンガがそうである』と。このようにしてカッサパよ、智者たちは問い質し、糾明し、論議して、そこにおいて大方わたしたちをこそ称賛するであろう。

391. ‘‘Aparampi no, kassapa, viññū samanuyuñjantaṃ samanugāhantaṃ samanubhāsantaṃ satthārā vā satthāraṃ saṅghena vā saṅghaṃ. ‘Ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Ko ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, gotamasāvakasaṅgho vā, pare vā pana bhonto gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti?

391. 「さらにまた、カッサパよ、智者たちが師と師、あるいは会衆と会衆とを問い質し、糾明し、論議する。『尊者方にとって、善であり、善と名づけられ、無罪であり、無罪と名づけられ、親しむべきであり、親しむべきと名づけられ、聖なるものであり、聖なるものと名づけられ、白であり、白と名づけられる諸法がある。これらの法を残らず受持して行じているのは誰であろうか。ゴータマの弟子たちのサンガであるか、それとも他の尊き師たちの弟子たちのサンガであるか』と。

392. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā evaṃ vadeyyuṃ – ‘ye imesaṃ bhavataṃ dhammā kusalā kusalasaṅkhātā, anavajjā anavajjasaṅkhātā, sevitabbā sevitabbasaṅkhātā, alamariyā alamariyasaṅkhātā, sukkā sukkasaṅkhātā. Gotamasāvakasaṅgho ime dhamme anavasesaṃ samādāya vattati, yaṃ vā pana bhonto pare gaṇācariyasāvakasaṅghā’ti. Itiha, kassapa, viññū samanuyuñjantā samanugāhantā samanubhāsantā amheva tattha yebhuyyena pasaṃseyyuṃ.

392. 「カッサパよ、智者たちが問い質し、糾明し、論議してこのように言うということがあり得る。『尊者方にとって、善であり、善と名づけられ、無罪であり、無罪と名づけられ、親しむべきであり、親しむべきと名づけられ、聖なるものであり、聖なるものと名づけられ、白であり、白と名づけられる諸法がある。ゴータマの弟子たちのサンガこそが、これらの法を残らず受持して行じており、あるいは他の尊き師たちの弟子たちのサンガがそうである』と。このようにしてカッサパよ、智者たちは問い質し、糾明し、論議して、そこにおいて大方わたしたちをこそ称賛するであろう。

Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo

八支聖道

393. ‘‘Atthi, kassapa, maggo atthi paṭipadā, yathāpaṭipanno sāmaṃyeva ñassati sāmaṃ dakkhati – ‘samaṇova gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī’ti. Katamo ca, kassapa, maggo, katamā ca paṭipadā, yathāpaṭipanno sāmaṃyeva ñassati sāmaṃ dakkhati – ‘samaṇova gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī’ti? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo. Seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṃ kho, kassapa, maggo, ayaṃ paṭipadā, yathāpaṭipanno sāmaṃyeva ñassati sāmaṃ dakkhati ‘samaṇova gotamo kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī’’’ti.

393. 「カッサパよ、その通りに行ずれば自ら知り、自ら見る道があり、実践道がある。『沙門ゴータマこそは時に適ったことを語る者、真実を語る者、義(有益)を語る者、法を語る者、律を語る者である』と。カッサパよ、その通りに行ずれば自ら知り、自ら見る道とは何か、実践道とは何か。『沙門ゴータマこそは時に適ったことを語る者、真実を語る者、義を語る者、法を語る者、律を語る者である』と知るその道とは。これこそが八支聖道である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。カッサパよ、これこそが道であり、これこそが実践道であって、その通りに行ずれば自ら知り、自ら見るであろう。『沙門ゴータマこそは時に適ったことを語る者、真実を語る者、義を語る者、法を語る者、律を語る者である』と」

Tapopakkamakathā

苦行の教説

394. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘imepi kho, āvuso gotama, tapopakkamā etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sāmaññasaṅkhātā ca brahmaññasaṅkhātā ca. Acelako hoti, muttācāro, hatthāpalekhano, na ehibhaddantiko, na tiṭṭhabhaddantiko, nābhihaṭaṃ, na uddissakataṃ, na nimantanaṃ sādiyati. So na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti, na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti, na eḷakamantaraṃ, na daṇḍamantaraṃ, na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ bhuñjamānānaṃ, na gabbhiniyā, na pāyamānāya, na purisantaragatāya, na saṅkittīsu, na yattha sā upaṭṭhito hoti, na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī, na macchaṃ, na maṃsaṃ, na suraṃ, na merayaṃ, na thusodakaṃ pivati. So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko…pe… sattāgāriko vā hoti sattālopiko; ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti… sattahipi dattīhi yāpeti; ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti… sattāhikampi āhāraṃ āhāreti. Iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati.

394. このように言われたとき、無衣の行者カッサパは世尊にこう申し上げた。「友ゴータマよ、これらの苦行の数々もまた、それら沙門・バラモンたちにとって沙門の徳と名づけられ、バラモンの徳と名づけられています。無衣(全裸)であり、定まった行儀を持たず、手で(器を)舐め、請われても進まず、留まるよう請われても留まらず、運ばれてきた施物を受け取らず、自分のために特別に作られたものを受け取らず、招待を受け入れません。彼は瓶の口から(直接)受け取らず、平鍋の口から受け取らず、敷居をまたいでのもの、杖をまたいでのもの、搗臼をまたいでのものを受け取らず、二人が食事をしている最中のもの、妊婦からのもの、授乳中の女からのもの、男と同席している女からのもの、寄付集めの場でのもの、犬のいる場所でのもの、蝿の群が飛び交う場所でのものを受け取らず、魚も肉も受け取らず、酒も蒸留酒も穀物発酵水も飲みません。彼は一軒一塊の托鉢者となり、あるいは二軒二塊の托鉢者となり……中略……あるいは七軒七塊の托鉢者となります。一すくいの布施で命をつなぎ、二すくいの布施で命をつなぎ……七すくいの布施で命をつなぎます。一日に一度の食事を摂り、二日に一度の食事を摂り……七日に一度の食事を摂ります。このように、半月に一度定期的に食事を摂る修行に専念して住します。

395. ‘‘Imepi kho, āvuso gotama, tapopakkamā etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sāmaññasaṅkhātā ca brahmaññasaṅkhātā ca. Sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti, vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī.

395. 「友ゴータマよ、これらの苦行の数々もまた、それら沙門・バラモンたちにとって沙門の徳と名づけられ、バラモンの徳と名づけられています。野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり、野生の米を食べる者となり、皮くずを食べる者となり、水草を食べる者となり、米糠を食べる者となり、米の研ぎ汁を飲む者となり、油かすを食べる者となり、草を食べる者となり、牛糞を食べる者となり、森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となります。

396. ‘‘Imepi kho, āvuso gotama, tapopakkamā etesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sāmaññasaṅkhātā ca brahmaññasaṅkhātā ca. Sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti, kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhikampi dhāreti, kesamassulocakopi hoti kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi hoti āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto, kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi kappeti, thaṇḍilaseyyampi kappeti, ekapassayikopi hoti rajojalladharo, abbhokāsikopi hoti yathāsanthatiko, vekaṭikopi hoti vikaṭabhojanānuyogamanuyutto, apānakopi hoti apānakattamanuyutto, sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharatī’’ti.

396. 「友ゴータマよ、これらの苦行の数々もまた、それら沙門・バラモンたちにとって沙門の徳と名づけられ、バラモンの徳と名づけられています。麻布を着る者となり、粗麻布を着る者となり、死人の衣を着る者となり、糞掃衣を着る者となり、樹皮衣を着る者となり、カモシカの皮を着る者となり、カモシカの皮の細片を綴り合わせたものを着る者となり、吉祥草の衣を着る者となり、樹皮の繊維の衣を着る者となり、木の板の衣を着る者となり、毛髪の織物を着る者となり、獣の毛の織物を着る者となり、フクロウの羽の衣を着る者となります。頭髪や髭を抜く者となり頭髪や髭を抜く行に専念し、立ち続ける者となり座ることを拒絶し、うずくまる者となりうずくまる精進に専念し、棘の上に横たわる者となり棘の床に臥所を設け、板の臥所を設け、露出した地面の臥所を設け、常に片側を下にして横たわる者となり、塵や垢を身にまとう者となり、野天に住する者となり、あてがわれた通りの席に座る者となり、汚物食の者となり汚物食の行に専念し、不飲水の者となり水を飲まないことに専念し、夕暮れに三度沐浴する行に専念して住します」

Tapopakkamaniratthakathā

苦行の無益に関する教説

397. ‘‘Acelako cepi, kassapa, hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. Tassa cāyaṃ sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā abhāvitā hoti asacchikatā. Atha kho so ārakāva sāmaññā ārakāva brahmaññā. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

397. 「カッサパよ、たとえ無衣であり、定まった行儀を持たず、手で舐め……中略……このように、半月に一度定期的に食事を摂る修行に専念して住するとしても、彼において、この戒の成就、心の成就、智慧の成就が修習されておらず、現証されていなければ、彼はまさに沙門の徳から遠く離れており、バラモンの徳から遠く離れている。しかしカッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである。

‘‘Sākabhakkho cepi, kassapa, hoti, sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. Tassa cāyaṃ sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā abhāvitā hoti asacchikatā. Atha kho so ārakāva sāmaññā ārakāva brahmaññā. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

「カッサパよ、たとえ野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり……中略……森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となるとしても、彼において、この戒の成就、心の成就、智慧の成就が修習されておらず、現証されていなければ、彼はまさに沙門の徳から遠く離れており、バラモンの徳から遠く離れている。しかしカッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである。

‘‘Sāṇāni cepi, kassapa, dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Tassa cāyaṃ sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā abhāvitā hoti asacchikatā. Atha kho so ārakāva sāmaññā ārakāva brahmaññā. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipī’’ti.

「カッサパよ、たとえ麻布を着る者となり、粗麻布を着る者となり……中略……夕暮れに三度沐浴する行に専念して住するとしても、彼において、この戒の成就、心の成就、智慧の成就が修習されておらず、現証されていなければ、彼はまさに沙門の徳から遠く離れており、バラモンの徳から遠く離れている。しかしカッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである」

398. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘dukkaraṃ, bho gotama, sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’’nti. ‘‘Pakati kho esā, kassapa, lokasmiṃ ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Acelako cepi, kassapa, hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā abhavissa brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti.

398. このように言われたとき、無衣の行者カッサパは世尊にこう申し上げた。「尊者ゴータマよ、沙門の徳はなし難きことであり、バラモンの徳はなし難きことです」 「カッサパよ、世間において『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのは常のことである。カッサパよ、たとえ無衣であり、定まった行儀を持たず、手で舐め……中略……このように、半月に一度定期的に食事を摂る修行に専念して住するとしても、もしこの程度のこと、この苦行の実践によって沙門の徳やバラモンの徳がなし難く、極めてなし難いものであるとするならば、『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのは妥当ではないであろう。

‘‘Sakkā ca panetaṃ abhavissa kātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘handāhaṃ acelako homi, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharāmī’ti.

「家主や家主の子、あるいは水汲みの下女でさえも、『さあ、わたしは無衣となり、定まった行儀を持たず、手で舐め……中略……このように、半月に一度定期的に食事を摂る修行に専念して住しよう』とすることが可能だからである。

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā hoti brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

「しかしカッサパよ、この程度のこととは異なり、この苦行の実践とは異なることによってこそ、沙門の徳やバラモンの徳はなし難く、極めてなし難いものであるがゆえに、『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのが妥当なのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである。

‘‘Sākabhakkho cepi, kassapa, hoti, sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā abhavissa brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti.

「カッサパよ、たとえ野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり……中略……森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となるとしても、もしこの程度のこと、この苦行の実践によって沙門の徳やバラモンの徳がなし難く、極めてなし難いものであるとするならば、『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのは妥当ではないであろう。

‘‘Sakkā ca panetaṃ abhavissa kātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘handāhaṃ sākabhakkho vā homi, sāmākabhakkho vā…pe… vanamūlaphalāhāro yāpemi pavattaphalabhojī’ti.

「家主や家主の子、あるいは水汲みの下女でさえも、『さあ、わたしは野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり……中略……森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となろう』とすることが可能だからである。

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā hoti brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

「しかしカッサパよ、この程度のこととは異なり、この苦行の実践とは異なることによってこそ、沙門の徳やバラモンの徳はなし難く、極めてなし難いものであるがゆえに、『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのが妥当なのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである。

‘‘Sāṇāni cepi, kassapa, dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā abhavissa brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti.

「カッサパよ、たとえ麻布を着る者となり、粗麻布を着る者となり……中略……夕暮れに三度沐浴する行に専念して住するとしても、もしこの程度のこと、この苦行の実践によって沙門の徳やバラモンの徳がなし難く、極めてなし難いものであるとするならば、『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのは妥当ではないであろう。

‘‘Sakkā ca panetaṃ abhavissa kātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘handāhaṃ sāṇānipi dhāremi, masāṇānipi dhāremi…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharāmī’ti.

「家主や家主の子、あるいは水汲みの下女でさえも、『さあ、わたしは麻布を着る者となり、粗麻布を着る者となり……中略……夕暮れに三度沐浴する行に専念して住しよう』とすることが可能だからである。

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena sāmaññaṃ vā hoti brahmaññaṃ vā dukkaraṃ sudukkaraṃ, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dukkaraṃ sāmaññaṃ dukkaraṃ brahmañña’nti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipī’’ti.

「しかしカッサパよ、この程度のこととは異なり、この苦行の実践とは異なることによってこそ、沙門の徳やバラモンの徳はなし難く、極めてなし難いものであるがゆえに、『沙門の徳はなし難く、バラモンの徳はなし難い』と言うのが妥当なのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである」

399. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘dujjāno, bho gotama, samaṇo, dujjāno brāhmaṇo’’ti. ‘‘Pakati kho esā, kassapa, lokasmiṃ ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Acelako cepi, kassapa, hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena samaṇo vā abhavissa brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti.

399. このように言われたとき、無衣の行者カッサパは世尊にこう申し上げた。「尊者ゴータマよ、沙門は見分け難く、バラモンは見分け難いものです」 「カッサパよ、世間において『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのは常のことである。カッサパよ、たとえ無衣であり、定まった行儀を持たず、手で舐め……中略……このように、半月に一度定期的に食事を摂る修行に専念して住するとしても、もしこの程度のこと、この苦行の実践によって沙門やバラモンが見分け難く、極めて見分け難いものであるとするならば、『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのは妥当ではないであろう。

‘‘Sakkā ca paneso abhavissa ñātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘ayaṃ acelako hoti, muttācāro, hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharatī’ti.

「家主や家主の子、あるいは水汲みの下女でさえも、『この者は無衣であり、定まった行儀を持たず、手で舐め……中略……このように、半月に一度定期的に食事を摂る修行に専念して住している』と知ることが可能だからである。

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena samaṇo vā hoti brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Yato kho , kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

「しかしカッサパよ、この程度のこととは異なり、この苦行の実践とは異なることによってこそ、沙門やバラモンは見分け難く、極めて見分け難いものであるがゆえに、『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのが妥当なのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである。

‘‘Sākabhakkho cepi, kassapa, hoti sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena samaṇo vā abhavissa brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti.

「カッサパよ、たとえ野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり……中略……森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となるとしても、もしこの程度のこと、この苦行の実践によって沙門やバラモンが見分け難く、極めて見分け難いものであるとするならば、『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのは妥当ではないであろう。

‘‘Sakkā ca paneso abhavissa ñātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘ayaṃ sākabhakkho vā hoti sāmākabhakkho…pe… vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī’ti.

「家主や家主の子、あるいは水汲みの下女でさえも、『この者は野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり……中略……森の根や果実を食物として命をつなぎ、自然に落ちた果実を食べる者となっている』と知ることが可能だからである。

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena samaṇo vā hoti brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipi.

「しかしカッサパよ、この程度のこととは異なり、この苦行の実践とは異なることによってこそ、沙門やバラモンは見分け難く、極めて見分け難いものであるがゆえに、『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのが妥当なのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである。

‘‘Sāṇāni cepi, kassapa, dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Imāya ca, kassapa, mattāya iminā tapopakkamena samaṇo vā abhavissa brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, netaṃ abhavissa kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti.

「カッサパよ、たとえ麻布を着る者となり、粗麻布を着る者となり……中略……夕暮れに三度沐浴する行に専念して住するとしても、もしこの程度のこと、この苦行の実践によって沙門やバラモンが見分け難く、極めて見分け難いものであるとするならば、『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのは妥当ではないであろう。

‘‘Sakkā ca paneso abhavissa ñātuṃ gahapatinā vā gahapatiputtena vā antamaso kumbhadāsiyāpi – ‘ayaṃ sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti…pe… sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharatī’ti.

「家主や家主の子、あるいは水汲みの下女でさえも、『この者は麻布を着る者となり、粗麻布を着る者となり……中略……夕暮れに三度沐浴する行に専念して住している』と知ることが可能だからである。

‘‘Yasmā ca kho, kassapa, aññatreva imāya mattāya aññatra iminā tapopakkamena samaṇo vā hoti brāhmaṇo vā dujjāno sudujjāno, tasmā etaṃ kallaṃ vacanāya – ‘dujjāno samaṇo dujjāno brāhmaṇo’ti. Yato kho, kassapa, bhikkhu averaṃ abyāpajjaṃ mettacittaṃ bhāveti, āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, kassapa, bhikkhu samaṇo itipi brāhmaṇo itipī’’ti.

「しかしカッサパよ、この程度のこととは異なり、この苦行の実践とは異なることによってこそ、沙門やバラモンは見分け難く、極めて見分け難いものであるがゆえに、『沙門は見分け難く、バラモンは見分け難い』と言うのが妥当なのである。カッサパよ、比丘が怨みなく、害意のない慈しみの心を修習し、諸々の煩悩の滅尽により、無漏の心解脱と慧解脱とを現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住するならば、カッサパよ、この比丘こそが沙門とも呼ばれ、バラモンとも呼ばれるのである」

Sīlasamādhipaññāsampadā

戒・定・慧の成就

400. Evaṃ vutte, acelo kassapo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘katamā pana sā, bho gotama, sīlasampadā, katamā cittasampadā, katamā paññāsampadā’’ti? ‘‘Idha, kassapa, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho…pe… (yathā 190-193 anucchedesu, evaṃ vitthāretabbaṃ) bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu, kāyakammavacīkammena samannāgato kusalena parisuddhājīvo sīlasampanno indriyesu guttadvāro satisampajaññena samannāgato santuṭṭho.

400. このように言われたとき、無衣の行者カッサパは世尊にこう申し上げた。「尊者ゴータマよ、では、その戒の成就とは何ですか、心の成就とは何ですか、智慧の成就とは何ですか」 「カッサパよ、ここに如来が世に出現する。応供、正等覚者……中略……(第190節から第193節のように詳述すべし)……恐れを見て諸々の学処を受持して学び、善なる身の行いと口の行いを具え、清浄な生活を営み、戒を成就し、諸々の感覚器官の扉を守り、正念と正知を具え、満足している。

401. ‘‘Kathañca, kassapa, bhikkhu sīlasampanno hoti? Idha, kassapa, bhikkhu pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Idampissa hoti sīlasampadāya …pe… (yathā 194 yāva 210 anucchedesu)

401. 「カッサパよ、どのようにして比丘は戒を成就するのか。カッサパよ、ここに比丘は生き物を殺すことを捨てて、生き物を殺すことから離れ、杖を捨て、武器を捨て、慚恥の心を持ち、慈悲の心を持ち、一切の生きとし生けるものの利益と幸福を願って住する。これもまた彼の戒の成就である……中略……(第194節から第210節までのごとく)

‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti. Seyyathidaṃ – santikammaṃ paṇidhikammaṃ…pe… (yathā 211 anucchede) osadhīnaṃ patimokkho iti vā iti, evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvā paṭivirato hoti. Idampissa hoti sīlasampadāya.

「あるいは、ある沙門・バラモンたちが信者からの施しの食物を食べながら、このような低劣な呪術による邪命によって生活を営んでいる。すなわち、息災の儀礼、祈願の儀礼……中略……(第211節のごとく)……薬草の施薬などである。このような低劣な呪術による邪命から離れている。これもまた彼の戒の成就である。

‘‘Sa kho so , kassapa, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. Seyyathāpi, kassapa, rājā khattiyo muddhāvasitto nihatapaccāmitto na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ paccatthikato. Evameva kho, kassapa, bhikkhu evaṃ sīlasampanno na kutoci bhayaṃ samanupassati, yadidaṃ sīlasaṃvarato. So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti. Evaṃ kho, kassapa, bhikkhu sīlasampanno hoti. Ayaṃ kho, kassapa, sīlasampadā…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idampissa hoti cittasampadāya…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idampissa hoti cittasampadāya. Ayaṃ kho, kassapa, cittasampadā.

「カッサパよ、このように戒を成就したその比丘は、戒の防護に関して、いかなる所からも恐れを見ることがない。カッサパよ、あたかも頭頂に水を注がれて即位した刹帝利の王が、敵を打ち滅ぼして、敵側からいかなる恐れも見ることがないようなものである。まったく同様に、カッサパよ、このように戒を成就した比丘は、戒の防護に関して、いかなる所からも恐れを見ることがない。彼はこの聖なる戒蘊を具足して、内なる過ちのない楽を受用する。カッサパよ、このようにして比丘は戒を成就するのである。カッサパよ、これが戒の成就である……中略……初禅に入って住する。これもまた彼の心の成就である……中略……第二禅……中略……第三禅……中略……第四禅に入って住する。これもまた彼の心の成就である。カッサパよ、これが心の成就である。

‘‘So evaṃ samāhite citte…pe… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti…pe… idampissa hoti paññāsampadāya…pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti…pe… idampissa hoti paññāsampadāya. Ayaṃ kho, kassapa, paññāsampadā.

「彼はこのように心が定まったとき……中略……智見のために心を導き、心を向ける……中略……これもまた彼の智慧の成就である……中略……『もはやこのような状態に至ることはない』と知る……中略……これもまた彼の智慧の成就である。カッサパよ、これが智慧の成就である。

‘‘Imāya ca, kassapa, sīlasampadāya cittasampadāya paññāsampadāya aññā sīlasampadā cittasampadā paññāsampadā uttaritarā vā paṇītatarā vā natthi.

「カッサパよ、そしてこの戒の成就、心の成就、智慧の成就よりも、さらに優れ、さらに尊い他の戒の成就、心の成就、智慧の成就は存在しない。

Sīhanādakathā

獅子吼の教説

402. ‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā sīlavādā. Te anekapariyāyena sīlassa vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyaṃ paramaṃ sīlaṃ, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhisīlaṃ.

402. 「カッサパよ、ある沙門・バラモンたちは持戒論者である。彼らは様々な仕方で戒の称賛を語る。カッサパよ、聖なる無上の戒に関する限り、わたしはそこに自分と同等の者すら見出さない。ましてや自分より勝る者などいようか。むしろ、増上戒に関しては、わたし自身こそが彼らより勝っているのである。

‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā tapojigucchāvādā. Te anekapariyāyena tapojigucchāya vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyā paramā tapojigucchā, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhijegucchaṃ.

「カッサパよ、ある沙門・バラモンたちは苦行・嫌悪論者である。彼らは様々な仕方で苦行や嫌悪(自制)の称賛を語る。カッサパよ、聖なる無上の苦行や嫌悪に関する限り、わたしはそこに自分と同等の者すら見出さない。ましてや自分より勝る者などいようか。むしろ、増上の嫌悪(自制)に関しては、わたし自身こそが彼らより勝っているのである。

‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā paññāvādā. Te anekapariyāyena paññāya vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyā paramā paññā, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhipaññaṃ.

「カッサパよ、ある沙門・バラモンたちは智慧論者である。彼らは様々な仕方で智慧の称賛を語る。カッサパよ、聖なる無上の智慧に関する限り、わたしはそこに自分と同等の者すら見出さない。ましてや自分より勝る者などいようか。むしろ、増上慧に関しては、わたし自身こそが彼らより勝っているのである。

‘‘Santi, kassapa, eke samaṇabrāhmaṇā vimuttivādā. Te anekapariyāyena vimuttiyā vaṇṇaṃ bhāsanti. Yāvatā, kassapa, ariyā paramā vimutti, nāhaṃ tattha attano samasamaṃ samanupassāmi, kuto bhiyyo! Atha kho ahameva tattha bhiyyo, yadidaṃ adhivimutti.

「カッサパよ、ある沙門・バラモンたちは解脱論者である。彼らは様々な仕方で解脱の称賛を語る。カッサパよ、聖なる無上の解脱に関する限り、わたしはそこに自分と同等の者すら見出さない。ましてや自分より勝る者などいようか。むしろ、増上解脱に関しては、わたし自身こそが彼らより勝っているのである。

403. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘sīhanādaṃ kho samaṇo gotamo nadati, tañca kho suññāgāre nadati, no parisāsū’ti. Te – ‘mā heva’ntissu vacanīyā. ‘Sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadatī’ti evamassu, kassapa, vacanīyā.

403. 「カッサパよ、異教の遍歴行者たちがこのように言うということがあり得る。『沙門ゴータマは獅子吼を咆哮するが、それは空き家で咆哮するのであって、会衆の中で咆哮するのではない』と。彼らには『そのように言うな』と言うべきである。カッサパよ、『沙門ゴータマは獅子吼を咆哮し、しかも会衆の中で咆哮する』と彼らに言うべきである。

‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, no ca kho visārado nadatī’ti. Te – ‘mā heva’ntissu vacanīyā. ‘Sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadatī’’ti evamassu, kassapa, vacanīyā.

「カッサパよ、異教の遍歴行者たちがこのように言うということがあり得る。『沙門ゴータマは獅子吼を咆哮し、会衆の中で咆哮するが、確信に満ちて(恐れなく)咆哮するのではない』と。彼らには『そのように言うな』と言うべきである。カッサパよ、『沙門ゴータマは獅子吼を咆哮し、会衆の中で咆哮し、しかも確信に満ちて咆哮する』と彼らに言うべきである。

‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, kassapa, vijjati, yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadati, no ca kho naṃ pañhaṃ pucchanti…pe… pañhañca naṃ pucchanti; no ca kho nesaṃ pañhaṃ puṭṭho byākaroti…pe… pañhañca nesaṃ puṭṭho byākaroti; no ca kho pañhassa veyyākaraṇena cittaṃ ārādheti…pe… pañhassa ca veyyākaraṇena cittaṃ ārādheti; no ca kho sotabbaṃ maññanti…pe… sotabbañcassa maññanti; no ca kho sutvā pasīdanti…pe… sutvā cassa pasīdanti; no ca kho pasannākāraṃ karonti…pe… pasannākārañca karonti; no ca kho tathattāya paṭipajjanti…pe… tathattāya ca paṭipajjanti; no ca kho paṭipannā ārādhentī’ti. Te – ‘mā heva’ntissu vacanīyā. ‘Sīhanādañca samaṇo gotamo nadati, parisāsu ca nadati, visārado ca nadati, pañhañca naṃ pucchanti, pañhañca nesaṃ puṭṭho byākaroti, pañhassa ca veyyākaraṇena cittaṃ ārādheti, sotabbañcassa maññanti, sutvā cassa pasīdanti, pasannākārañca karonti, tathattāya ca paṭipajjanti, paṭipannā ca ārādhentī’ti evamassu, kassapa, vacanīyā.

「カッサパよ、異教の遍歴行者たちがこのように言うということがあり得る。『沙門ゴータマは獅子吼を咆哮し、会衆の中で咆哮し、確信に満ちて咆哮するが、人々は彼に質問を問わない……中略……人々は彼に質問を問うが、彼は問われてもその質問に答えない……中略……彼は問われてその質問に答えるが、質問の解説によって人々の心を満足させない……中略……質問の解説によって人々の心を満足させるが、聞く価値があると思われない……中略……聞く価値があると思われるが、聞いて清信を起こさない……中略……聞いて清信を起こすが、清信の態度を示さない……中略……清信の態度を示すが、その通りに実践しない……中略……その通りに実践するが、実践した者が(目的を)成就しない』と。彼らには『そのように言うな』と言うべきである。カッサパよ、『沙門ゴータマは獅子吼を咆哮し、会衆の中で咆哮し、確信に満ちて咆哮し、人々は彼に質問を問い、彼は問われてその質問に答え、質問の解説によって人々の心を満足させ、聞く価値があると思われ、聞いて清信を起こし、清信の態度を示し、その通りに実践し、実践した者は成就する』と彼らに言うべきである」

Titthiyaparivāsakathā

異教徒の別住の教説

404. ‘‘Ekamidāhaṃ, kassapa, samayaṃ rājagahe viharāmi gijjhakūṭe pabbate. Tatra maṃ aññataro tapabrahmacārī nigrodho nāma adhijegucche pañhaṃ apucchi. Tassāhaṃ adhijegucche pañhaṃ puṭṭho byākāsiṃ. Byākate ca pana me attamano ahosi paraṃ viya mattāyā’’ti. ‘‘Ko hi, bhante, bhagavato dhammaṃ sutvā na attamano assa paraṃ viya mattāya? Ahampi hi, bhante, bhagavato dhammaṃ sutvā attamano paraṃ viya mattāya. Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi, dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti.

404. 「カッサパよ、あるときわたしは王舎城の霊鷲山に滞在していた。そこでニグローダという名の苦行の梵行者が、わたしに増上の嫌悪(自制の苦行)について質問を尋ねた。わたしは増上の嫌悪について質問を尋ねられて、彼に答えた。そしてわたしが答えると、彼はこの上なく歓喜したのである」 「尊者よ、世尊の法を聞いてこの上なく歓喜しない者が誰かいましょうか。尊者よ、私自身もまた世尊の法を聞いて、この上なく歓喜いたしました。素晴らしいことです、尊者よ、素晴らしいことです、尊者よ。あたかも尊者よ、倒れたものを起こすように、覆われたものを顕らかにするように、道に迷った者に道を教えるように、暗闇の中に『眼ある者は色を見るであろう』と灯火を掲げるように、世尊によって様々な仕方で法が照らし示されました。尊者よ、私は世尊に帰依します。そして法と比丘サンガに帰依します。尊者よ、私は世尊のもとで出家を得たく思います。受具足(完全な戒)を得たく思います」

405. ‘‘Yo kho, kassapa, aññatitthiyapubbo imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhati pabbajjaṃ, ākaṅkhati upasampadaṃ, so cattāro māse parivasati, catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Api ca mettha puggalavemattatā viditā’’ti. ‘‘Sace, bhante, aññatitthiyapubbā imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhanti pabbajjaṃ, ākaṅkhanti upasampadaṃ, cattāro māse parivasanti, catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Ahaṃ cattāri vassāni parivasissāmi, catunnaṃ vassānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājentu, upasampādentu bhikkhubhāvāyā’’ti.

405. 「カッサパよ、かつて異教徒であった者がこの法と律において出家を望み、受具足を望むなら、彼は四ヶ月間別住(観察期間)する。四ヶ月の経過の後、納得した比丘たちが彼を出家させ、比丘とするために受具足させる。しかし、これについてはわたしは個人の資質の差異を認めている」 「尊者よ、もし以前に異教徒であった者たちがこの法と律において出家を望み、受具足を望み、四ヶ月間別住し、四ヶ月の経過の後に納得した比丘たちが出家させ、比丘とするために受具足させるのであれば、私は四年間別住いたしましょう。四年の経過の後に納得した比丘たちが出家させ、比丘とするために受具足させてくださいますように」

Alattha kho acelo kassapo bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā kassapo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto na cirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti – abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā kassapo arahataṃ ahosīti.

無衣の行者カッサパは世尊のもとで出家を得、受具足を得た。そして受具足して間もなく、尊者カッサパは一人離れて、怠ることなく、熱心に、専心して住し、やがて程なくして――良家の男子たちが正しく家から家なきへと出家する目的である、その無上の梵行の完成を、現世において自ら高い智慧により現証し、達成して住した。『生は尽きた。梵行は成就された。なすべきことはなされた。もはやこのような生存の状態に戻ることはない』と知った。そして尊者カッサパは、諸々の阿羅漢の一人となったのである。

Mahāsīhanādasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.

大獅子吼経 第八 終わる。