6. Mahāgovindasuttavaṇṇanā6. 大典尊経釈
293. Evaṃ me sutanti mahāgovindasuttaṃ. Tatrāyamanuttānapadavaṇṇanā – pañcasikhoti pañcacūḷo pañcakuṇḍaliko. So kira manussapathe puññakammakaraṇakāle daharo pañcacūḷakadārakakāle vacchapālakajeṭṭhako hutvā aññepi dārake gahetvā bahigāme catumaggaṭṭhānesu sālaṃ karonto pokkharaṇiṃ khaṇanto setuṃ bandhanto visamaṃ maggaṃ samaṃ karonto yānānaṃ akkhapaṭighātanarukkhe harantoti evarūpāni puññāni karonto vicaritvā daharova kālamakāsi. Tassa so attabhāvo iṭṭho kanto manāpo ahosi. So kālaṃ katvā cātumahārājikadevaloke navutivassasatasahassappamāṇaṃ āyuṃ gahetvā nibbatti. Tassa tigāvutappamāṇo suvaṇṇakkhandhasadiso attabhāvo ahosi. So sakaṭasahassamattaṃ ābharaṇaṃ pasādhetvā navakumbhamatte gandhe vilimpitvā dibbarattavatthadharo rattasuvaṇṇakaṇṇikaṃ piḷandhitvā pañcahi kuṇḍalakehi piṭṭhiyaṃ vattamānehi pañcacūḷakadārakaparihāreneva vicarati. Tenetaṃ ‘‘pañcasikho’’ tveva sañjānanti.
293. 「このようにわたしは聞いた(evaṃ me sutaṃ)」とは『大典尊経』である。そこでの明瞭でない語の解説は以下の通りである。「五髻(pañcasikho)」とは、五つの髪束、五つの耳飾りを持つ者のことである。伝え聞くところによれば、彼は人間界において功徳を積んでいた時、幼少の五つの髪束を結った童子の頃、牛飼いの長となって他の子供たちも連れて、村の外の四つ角の場所に休憩所を作り、池を掘り、橋を架け、険しい道を平らにし、車の車軸を妨げる樹木を取り除くなど、このような善行を行いながら過ごし、若くして世を去った。彼にとってその身は望ましく、愛らしく、好ましいものであった。彼は世を去って四大王天界に九万歳の寿命を得て生まれた。彼の身体は三ガヴータ(約9km)の大きさで、黄金の塊のようであった。彼は千台の大八車に相当する装身具で身を飾り、九つの壺に相当する香油を塗り、天の赤い布をまとい、赤金の耳飾りを着け、背中に垂れる五つの髪束をなびかせ、五つの髪束の童子の姿のまま過ごしている。それゆえに彼を「五髻」と認識するのである。
Abhikkantāya rattiyāti abhikkantāya khīṇāya rattiyā, ekakoṭṭhāsaṃ atītāyāti attho. Abhikkantavaṇṇoti atiiṭṭhakantamanāpavaṇṇo. Pakatiyāpi hesa kantavaṇṇo, alaṅkaritvā āgatattā pana abhikkantavaṇṇo ahosi. Kevalakappanti anavasesaṃ samantato. Anavasesattho ettha kevalasaddo. Kevalaparipuṇṇanti ettha viya. Samantato attho kappasaddo, kevalakappaṃ jetavanantiādīsu viya. Obhāsetvāti ābhāya pharitvā, candimā viya sūriyo viya ca ekobhāsaṃ ekapajjotaṃ karitvāti attho.
「夜が更けた時(abhikkantāya rattiyā)」とは、夜が過ぎ去り尽きた時、一分(初夜・中夜など)が過ぎ去った時という意味である。「絶妙の美色ある(abhikkantavaṇṇo)」とは、極めて望ましく愛らしく好ましい容色である。彼は生まれつき美しい容色であったが、身を飾ってやって来たがゆえに絶妙の美色となったのである。「あますところなく(kevalakappaṃ)」とは、余すところなくあまねく。ここでの「kevala」という語は「余すところなく」という意味である。「すべて満ち足りた(kevalaparipuṇṇaṃ)」と言う時のようである。「kappa」という語は「あまねく」という意味であり、「ジェータ林の全体(kevalakappaṃ jetavanaṃ)」などと言う時のようである。「照らし出して(obhāsetvā)」とは、光明を放ち、月のように太陽のようにひとつの光明・ひとつの灯火としてという意味である。
Devasabhāvaṇṇanā
天会釈
294. Sudhammāyaṃ sabhāyanti sudhammāya nāma itthiyā ratanamattakaṇṇikarukkhanissandena nibbattasabhāyaṃ. Tassā kira phalikamayā bhūmi, maṇimayā āṇiyo, suvaṇṇamayā thambhā, rajatamayā thambhaghaṭikā ca saṅghātā ca, pavāḷamayāni vāḷarūpāni, sattaratanamayā gopānasiyo ca pakkhapāsakā ca mukhavaṭṭi ca, indanīlaiṭṭhakāhi chadanaṃ, sovaṇṇamayaṃ chadanapīṭhaṃ, rajatamayā thūpikā, āyāmato ca vitthārato ca tīṇi yojanasatāni, parikkhepato navayojanasatāni, ubbedhato pañcayojanasatāni, evarūpāyaṃ sudhammāyaṃ sabhāyaṃ.
294. 「善法天堂において(sudhammāyaṃ sabhāyaṃ)」とは、善法(スダンマー)という名の女性の宝石に等しい棟木の功徳の余波によって生じた会堂において。実にその会堂は、水晶の床、宝玉の敷居、黄金の柱、銀の柱頭と梁、珊瑚の猛獣の彫刻、七宝の垂木・破風板・軒桁、青瑠璃の瓦の屋根、黄金の天井、銀の尖塔を持ち、縦横ともに三百由旬、周囲九百由旬、高さ五由旬という、このような善法天堂においてである。
Dhataraṭṭhotiādīsu dhataraṭṭho gandhabbarājā gandhabbadevatānaṃ koṭisatasahassena parivuto koṭisatasahassasuvaṇṇamayāni phalakāni ca suvaṇṇasattiyo ca gāhāpetvā puratthimāya disāya pacchimābhimukho dvīsu devalokesu devatā purato katvā nisinno.
「持国天(dhataraṭṭho)」などにおいて、持国乾闥婆王は百千倶胝(百兆)の乾闥婆の神々に囲まれ、百千倶胝の黄金の盾と黄金の槍を持たせて、東方に西を向いて、二つの天界(四天王天と三十三天)の神々を前にして座っていた。
Virūḷhako kumbhaṇḍarājā kumbhaṇḍadevatānaṃ koṭisatasahassena parivuto koṭisatasahassarajatamayāni phalakāni ca suvaṇṇasattiyo ca gāhāpetvā dakkhiṇāya disāya uttarābhimukho dvīsu devalokesu devatā purato katvā nisinno.
増長鳩槃荼王は百千倶胝の鳩槃荼の神々に囲まれ、百千倶胝の銀の盾と黄金の槍を持たせて、南方に北を向いて、二つの天界の神々を前にして座っていた。
Virūpakkho nāgarājā nāgānaṃ koṭisatasahassena parivuto koṭisatasahassamaṇimayāni mahāphalakāni ca suvaṇṇasattiyo ca gāhāpetvā pacchimāya disāya puratthimābhimukho dvīsu devalokesu devatā purato katvā nisinno.
広目竜王は百千倶胝の竜たちに囲まれ、百千倶胝の宝玉の大盾と黄金の槍を持たせて、西方に東を向いて、二つの天界の神々を前にして座っていた。
Vessavaṇo yakkharājā yakkhānaṃ koṭisatasahassena parivuto koṭisatasahassapavāḷamayāni mahāphalakāni ca suvaṇṇasattiyo ca gāhāpetvā uttarāya disāya dakkhiṇābhimukho dvīsu devalokesu devatā purato katvā nisinnoti veditabbo.
多聞夜叉王(毘沙門天)は百千倶胝の夜叉たちに囲まれ、百千倶胝の珊瑚の大盾と黄金の槍を持たせて、北方に南を向いて、二つの天界の神々を前にして座っていたと知るべきである。
Atha pacchā amhākaṃ āsanaṃ hotīti tesaṃ pacchato amhākaṃ nisīdituṃ okāso pāpuṇāti. Tato paraṃ pavisituṃ vā passituṃ vā na labhāma. Sannipātakāraṇaṃ panettha pubbe vuttaṃ catubbidhameva. Tesu vassūpanāyikasaṅgaho vitthārito. Yathā pana vassūpanāyikāya, evaṃ mahāpavāraṇāyapi puṇṇamadivase sannipatitvā ‘‘ajja kattha gantvā kassa santike pavāressāmā’’ti mantenti. Tattha sakko devānamindo yebhuyyena piyaṅgudīpamahāvihārasmiṃyeva pavāreti. Sesā devatā pāricchattakādīni dibbapupphāni ceva dibbacandanacuṇṇāni ca gahetvā attano attano manāpaṭṭhānameva gantvā pavārenti. Evaṃ pavāraṇasaṅgahatthāya sannipatanti.
「その後が私たちの座席となる(atha pacchā amhākaṃ āsanaṃ hoti)」とは、彼らの後ろに私たちが座る場所が巡ってくるということである。それ以上奥に入ることも見ることも許されない。集会の理由は前に述べた四種類そのものである。それらの中で安居入りの保護については詳しく説明した。安居入りの時のように、大自恣の日にも満月の日(自恣の日)に集まって、「今日、どこへ行って誰の御前で自恣を行おうか」と相談する。そこで帝釈天王は多くの場合、畢楞伽島(ピヤングディーパ)の大寺院においてまさに自恣を行う。残りの神々は波利質多羅樹などの天の花々や天の白檀の粉を取って、各自の好みの場所に赴いて自恣を行う。このように自恣の保護のために集まるのである。
Devaloke pana āsāvatī nāma latā atthi. Sā pupphissatīti devā vassasahassaṃ upaṭṭhānaṃ gacchanti. Pāricchattake pupphamāne ekavassaṃ upaṭṭhānaṃ gacchanti. Te tassa paṇḍupalāsādibhāvato paṭṭhāya attamanā honti. Yathāha –
天界には「阿沙縛底(アーサーヴァティー)」という名の蔓草がある。それが開花するだろうとして、神々は千年間給仕に通う。波利質多羅樹が開花する時には一年間給仕に通う。彼らはその葉が黄色くなった時から歓喜するのである。次のように説かれている。
‘‘Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro paṇḍupalāso hoti, attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘paṇḍupalāso kho dāni pāricchattako koviḷāro, na cirasseva pannapalāso bhavissatī’ti. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye devānaṃ tāvatiṃsānaṃ pāricchattako koviḷāro pannapalāso hoti, khārakajāto hoti, jālakajāto hoti, kuṭumalakajāto hoti, korakajāto hoti. Attamanā, bhikkhave, devā tāvatiṃsā tasmiṃ samaye honti – ‘korakajāto dāni pāricchattako koviḷāro na cirasseva sabbapāliphullo bhavissatī’ti (a. ni. 7.69).
「比丘たちよ、三十三天の神々の波利質多羅樹の葉が黄色くなる時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、『波利質多羅樹の葉が黄色くなった。間もなく落葉するだろう』と歓喜する。比丘たちよ、三十三天の神々の波利質多羅樹が落葉し、芽吹き、若葉を生じ、つぼみを結び、ふくらむ時、比丘たちよ、三十三天の神々はその時、『波利質多羅樹がつぼみを結んだ。間もなく一面に咲き誇るだろう』と歓喜する(増支部7.69)。
Sabbapāliphullassa kho pana, bhikkhave, pāricchattakassa koviḷārassa samantā paññāsa yojanāni ābhāya phuṭaṃ hoti, anuvātaṃ yojanasataṃ gandho gacchati. Ayamānubhāvo pāricchattakassa koviḷārassā’’ti.
比丘たちよ、一面に咲き誇った波利質多羅樹は、周囲五十由旬にわたって光が広がり、風下に百由旬も香りが届く。これが波利質多羅樹の威光である」。
Pupphite pāricchattake ārohaṇakiccaṃ vā aṅkusakaṃ gahetvā namanakiccaṃ vā pupphāharaṇatthaṃ caṅkoṭakakiccaṃ vā natthi, kantanakavāto uṭṭhahitvā pupphāni vaṇṭato kantati, sampaṭicchanakavāto sampaṭicchati, pavesanakavāto sudhammaṃ devasabhaṃ paveseti, sammajjanakavāto purāṇapupphāni nīharati, santharaṇakavāto pattakaṇṇikakesarāni naccanto santharati, majjhaṭṭhāne dhammāsanaṃ hoti. Yojanappamāṇo ratanapallaṅko upari tiyojanena setacchattena dhārayamānena, tadanantaraṃ sakkassa devarañño āsanaṃ atthariyati. Tato tettiṃsāya devaputtānaṃ, tato aññāsaṃ mahesakkhadevatānaṃ. Aññataradevatānaṃ pana pupphakaṇṇikāva āsanaṃ hoti.
波利質多羅樹が開花した時、木に登る用務や、鉤を持って枝を手繰り寄せる用務や、花を運ぶための籠の用務など何もない。刈り取りの風が起こって花を茎から刈り取り、受け止める風がそれを受け止め、運び入れの風が善法天堂へと運び入れ、掃き掃除の風が古い花を外へ運び出し、敷き詰める風が花びらや花芯を舞い散らせて敷き詰め、中央には説法座が設けられる。一由旬の大きさの宝の玉座の上には、三由旬の白傘蓋が掲げられ、その次に帝釈天王の座席が敷かれる。次いで三十三柱の天子たちの座席、次いで他の大威力ある神々の座席が敷かれる。一般的な神々には、まさに花の座が座席となる。
Devā devasabhaṃ pavisitvā nisīdanti. Tato pupphehi reṇuvaṭṭi uggantvā upari kaṇṇikaṃ āhacca nipatamānā devatānaṃ tigāvutappamāṇaṃ attabhāvaṃ lākhārasaparikammasajjitaṃ viya karoti. Tesaṃ sā kīḷā catūhi māsehi pariyosānaṃ gacchati. Evaṃ pāricchattakakīḷānubhavanatthāya sannipatanti.
神々は善法天堂に入って着席する。すると花々から花粉の渦が立ち上り、天井の棟木に当たって降り注ぎ、神々の三ガヴータの身体を、まるで紅花染めの化粧を施したかのように染め上げる。彼らのその遊戯は四ヶ月で幕を閉じる。このように波利質多羅樹の遊戯を享受するために集まるのである。
Māsassa pana aṭṭhadivase devaloke mahādhammasavanaṃ ghusati. Tattha sudhammāyaṃ devasabhāyaṃ sanaṅkumāro vā mahābrahmā, sakko vā devānamindo, dhammakathikabhikkhu vā, aññataro vā dhammakathiko devaputto dhammakathaṃ katheti. Aṭṭhamiyaṃ pakkhassa catunnaṃ mahārājānaṃ amaccā, cātuddasiyaṃ puttā, pannarase sayaṃ cattāro mahārājāno nikkhamitvā suvaṇṇapaṭṭañca jātihiṅgulakañca gaṇhitvā gāmanigamarājadhāniyo anuvicaranti. Te – ‘‘asukā nāma itthī vā puriso vā buddhaṃ saraṇaṃ gato, dhammaṃ saraṇaṃ gato. Saṅghaṃ saraṇaṃ gato. Pañcasīlāni rakkhati. Māsassa aṭṭha uposathe karoti. Mātuupaṭṭhānaṃ pūreti. Pituupaṭṭhānaṃ pūreti. Asukaṭṭhāne uppalahatthakasatena pupphakumbhena pūjā katā. Dīpasahassaṃ āropitaṃ. Akāladhammasavanaṃ kāritaṃ. Chattavedikā puṭavedikā kucchivedikā sīhāsanaṃ sīhasopānaṃ kāritaṃ. Tīṇi sucaritāni pūreti. Dasakusalakammapathe samādāya vattatī’’ti suvaṇṇapaṭṭe jātihiṅgulakena likhitvā āharitvā pañcasikhassa hatthe denti. Pañcasikho mātalissa hatthe deti. Mātali saṅgāhako sakkassa devarañño deti.
月に八日(八斎日)、天界では大法会の布告がなされる。そこでは善法天堂において、童子常在梵天あるいは帝釈天王、あるいは説法比丘、あるいはある説法天子が法話を語る。月の八日には四大王の大臣たちが、十四日には息子たちが、十五日には四大王自身が出立し、金の板と天然の辰砂を携えて村や町や王都を巡行する。彼らは「某という名の女性あるいは男性が、仏に帰依し、法に帰依し、僧に帰依した。五戒を守っている。月に八回の布薩を行っている。母への給仕を果たしている。父への給仕を果たしている。某所において百の青蓮華の花束と花の壺をもって供養がなされた。千の灯火が掲げられた。臨時の聴法会が催された。傘蓋の欄干、房の欄干、胴の欄干、獅子座、獅子の階段が作られた。三つの善行を果たしている。十善業道を堅持して生きている」と金の板に辰砂で書き記して持ち帰り、五髻の手に渡す。五髻は御者マータリの手に渡す。御者マータリは帝釈天王に渡す。
Yadā puññakammakārakā bahū na honti, potthako khuddako hoti, taṃ disvāva devā – ‘‘pamatto, vata bho mahājano viharati, cattāro apāyā paripūrissanti, cha devalokā tucchā bhavissantī’’ti anattamanā honti. Sace pana potthako mahā hoti, taṃ disvāva devā – ‘‘appamatto, vata bho, mahājano viharati, cattāro apāyā suññā bhavissanti, cha devalokā paripūrissanti, buddhasāsane puññāni karitvā āgate mahāpuññe purakkhatvā nakkhattaṃ kīḷituṃ labhissāmā’’ti attamanā honti. Taṃ potthakaṃ gahetvā sakko devarājā vāceti. Tassa pakatiniyāmena kathentassa saddo dvādasa yojanāni gaṇhāti. Uccena sarena kathentassa ca sakalaṃ dasayojanasahassaṃ devanagaraṃ chādetvā tiṭṭhati. Evaṃ dhammasavanatthāya sannipatanti. Idha pana pavāraṇasaṅgahatthāya sannipatitāti veditabbā.
善行をなす者が多くない時は帳簿が小さく、それを見るや神々は「ああ、人々は放逸に暮らしている。四悪趣が満ち溢れ、六欲天は空虚になるだろう」と不機嫌になる。しかし帳簿が大きい時は、それを見るや神々は「ああ、人々は不放逸に暮らしている。四悪趣は空になり、六欲天は満ち溢れるだろう。仏陀の教えにおいて功徳を積んでやって来た大功徳ある者たちを先頭にして、星祭りの遊戯を楽しむことができるだろう」と歓喜する。帝釈天王はその帳簿を受け取って読み上げる。彼が通常の調子で語る時、その声は十二由旬に届く。高声で語る時は、一万由旬の神々の都全体を覆って響き渡る。このように聴法のために集まるのである。しかしここでは、自恣の保護のために集まったと知るべきである。
Tathāgataṃ namassantāti navahi kāraṇehi tathāgataṃ namassamānā. Dhammassa ca sudhammatanti svākkhātatādibhedaṃ dhammassa sudhammataṃ ujuppaṭipannatādibhedaṃ saṅghassa ca suppaṭipattinti attho.
「如来を礼拝し(tathāgataṃ namassantā)」とは、九つの理由によって如来を礼拝しながら。「法の優れた法性を(dhammassa ca sudhammataṃ)」とは、よく説かれていることなどの性質を持つ法の優れた法性を、正しく実践していることなどの性質を持つ僧伽の優れた行状をという意味である。
Aṭṭhayathābhuccavaṇṇanā
八真実徳釈
296. Yathābhucceti yathābhūte yathāsabhāve. Vaṇṇeti guṇe. Payirudāhāsīti kathesi. Bahujanahitāya paṭipannoti kathaṃ paṭipanno? Dīpaṅkarapādamūle aṭṭha dhamme samodhānetvā buddhatthāya abhinīharamānopi bahujanahitāya paṭipanno nāma hoti.
296. 「真実の(yathābhucce)」とは、あるがままの、本質通りの。「賛辞を(vaṇṇe)」とは、徳を。「述べた(payirudāhāsī)」とは、語った。「多くの人々の利益のために実践された(bahujanahitāya paṭipanno)」とは、どのように実践されたのか? 燃燈仏(ディーパンカラ)の足元において八つの条件を整え、仏陀となるための誓願を発した時にも、多くの人々の利益のために実践したと言われる。
Dānapāramī, sīlapāramī, nekkhammapāramī, paññāpāramī, vīriyapāramī, khantipāramī, saccapāramī, adhiṭṭhānapāramī, mettāpāramī, upekkhāpāramīti kappasatasahassādhikāni cattāri asaṅkhyeyyāni imā dasa pāramiyo pūrentopi bahujanahitāya paṭipanno.
布施波羅蜜、持戒波羅蜜、出離波羅蜜、智慧波羅蜜、精進波羅蜜、忍辱波羅蜜、真実波羅蜜、決意波羅蜜、慈悲波羅蜜、平等波羅蜜という、十万劫に加えて四阿僧祇劫にわたりこれら十の波羅蜜を満たした時にも、多くの人々の利益のために実践されたのである。
Khantivāditāpasakāle, cūḷadhammapālakumārakāle, chaddantanāgarājakāle, bhūridattacampeyyasaṅkhapālanāgarājakāle, mahākapikāle ca tādisāni dukkarāni karontopi bahujanahitāya paṭipanno. Vessantarattabhāve ṭhatvā sattasatakamahādānaṃ datvā sattasu ṭhānesu pathaviṃ kampetvā pāramīkūṭaṃ gaṇhantopi bahujanahitāya paṭipanno. Tato anantare attabhāve tusitapure yāvatāyukaṃ tiṭṭhantopi bahujanahitāya paṭipanno.
忍辱行仙人の時、小法護王子の時、六牙象王の時、普徳・瞻波・螺護などの竜王の時、大猿王の時、そのような難行を行っていた時にも、多くの人々の利益のために実践されたのである。須達拏(ヴェッサンタラ)王としての境涯に立ち、七百の大施を行って七箇所で大地を震わせ、波羅蜜の頂点を極めた時にも、多くの人々の利益のために実践されたのである。その直後の境涯において兜率天に寿命の限り留まっていた時にも、多くの人々の利益のために実践されたのである。
Tattha pañca pubbanimittāni disvā dasasahassacakkavāḷadevatāhi yācito pañca mahāvilokanāni viloketvā devānaṃ saṅgahatthāya paṭiññaṃ datvā tusitapurā cavitvā mātukucchiyaṃ paṭisandhiṃ gaṇhantopi bahujanahitāya paṭipanno.
そこにおいて五つの前兆を見て、一万の世界の神々に懇請され、五つの大いなる観察を行って、神々を摂受するために誓約を与え、兜率天より没して母の胎内に宿った時にも、多くの人々の利益のために実践されたのである。
Dasa māse mātukucchiyaṃ vasitvā lumbinīvane mātukucchito nikkhamantopi, ekūnatiṃsavassāni agāraṃ ajjhāvasitvā mahābhinikkhamanaṃ nikkhamitvā anomanadītīre pabbajantopi, chabbassāni padhānena attānaṃ kilametvā bodhipallaṅkaṃ āruyha sabbaññutaññāṇaṃ paṭivijjhantopi, sattasattāhaṃ bodhimaṇḍe yāpentopi, isipatanaṃ āgamma anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavattentopi, yamakapāṭihāriyaṃ karontopi, devorohaṇaṃ orohantopi, buddho hutvā pañcacattālīsa vassāni tiṭṭhantopi, āyusaṅkhāraṃ ossajantopi, yamakasālānamantare anupādisesāya nibbānadhātuyā parinibbāyantopi bahujanahitāya paṭipanno. Yāvassa sāsapamattāpi dhātuyo dharanti, tāva bahujanahitāya paṭipannoti veditabbo. Sesapadāni etasseva vevacanāni. Tattha pacchimaṃ pacchimaṃ purimassa purimassa attho.
十ヶ月間母の胎内に住み、ルンビニ園で母の胎内から生まれた時にも、二十九年間在家の暮らしを営み、偉大なる出家をなして阿拏摩(アノマー)川の岸辺で出家した時にも、六年間苦行によって自らを苦しめ、菩提座に登って一切知智を通達した時にも、菩提樹の周りで七つの七日間を過ごした時にも、鹿野苑(イシパタナ)に赴いて無上の法輪を転じた時にも、双神変を行った時にも、天界より降下した時にも、仏陀となって四十五年間留まった時にも、寿命の行を放棄した時にも、対の沙羅双樹の間で無余涅槃界において完全に入滅(パリニッバーナ)した時にも、多くの人々の利益のために実践されたのである。その芥子粒ほどの遺骨(仏舎利)が存続する限り、それまで多くの人々の利益のために実践された者と知るべきである。残りの語はこれと同義語である。そこでは後ろの後ろの語が前の前の語の意味である。
Neva atītaṃse samanupassāma, na panetarahīti atītepi buddhato aññaṃ na samanupassāma, anāgatepi na samanupassāma, etarahi pana aññassa satthuno abhāvatoyeva aññatra tena bhagavatā na samanupassāmāti ayamettha attho. Aṭṭhakathāyampi hi – ‘‘atītānāgatā buddhā amhākaṃ satthārā sadisāyeva, kiṃ sakko kathetī’’ti vicāretvā – ‘‘etarahi bahujanahitāya paṭipanno satthā amhākaṃ satthāraṃ muñcitvā añño koci natthi, tasmā na passāmāti kathetī’’ti vuttaṃ. Yathā ca ettha, evaṃ ito paresupi padesu ayamattho veditabbo. Svākkhātādīni ca kusalādīni ca vuttatthāneva.
「過去にも見出さず、今も見出さない(neva atītaṃse samanupassāma, na panetarahi)」とは、過去においても仏陀以外の者を見出さず、未来においても他の者を見出さず、現在においては他の師が存在しないがゆえにまさに尊き世尊の他に誰も見出さない、というのがここでの意味である。実に註釈書においても、「『過去・未来の仏陀たちは私たちの師と同じであるのに、なぜ帝釈天はこう語るのか』と考察して、『現在において多くの人々の利益のために実践された師は、私たちの師をおいて他に誰もいない。それゆえに見出さないと語っているのである』」と説かれている。そしてここにおけるように、これ以降の句においてもこの意味が知られるべきである。「よく説かれた」などの語や「善」などの語はすでに述べた意味の通りである。
Gaṅgodakaṃ yamunodakenāti gaṅgāyamunānaṃ samāgamaṭṭhāne udakaṃ vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi saṃsandati sameti, majjhe bhinnasuvaṇṇaṃ viya ekasadisameva hoti, na mahāsamuddaudakena saṃsaṭṭhakāle viya visadisaṃ. Parisuddhassa nibbānassa paṭipadāpi parisuddhāva. Na hi daharakāle vejjakammādīni katvā agocare caritvā mahallakakāle nibbānaṃ daṭṭhuṃ sakkā, nibbānagāminī pana paṭipadā parisuddhāva vaṭṭati ākāsūpamā. Yathā hi ākāsampi alaggaṃ parisuddhaṃ candimasūriyānaṃ ākāse icchiticchitaṭṭhānaṃ gacchantānaṃ viya nibbānaṃ gacchantassa bhikkhuno paṭipadāpi kule vā gaṇe vā alaggā abaddhā ākāsūpamā vaṭṭati. Sā panesā tādisāva bhagavatā paññattā kathitā desitā. Tena vuttaṃ – ‘‘saṃsandati nibbānañca paṭipadā cā’’ti.
「ガンジス川の水がヤムナー川の水と(gaṅgodakaṃ yamunodakena)」とは、ガンジス川とヤムナー川の合流点において、水が色においても香りにおいても味においても混ざり合い合一し、中央で溶け合った黄金のように均一となり、大海の水と混ざり合う時のように不揃いにならないのと同じである。清浄な涅槃への行道もまた清浄そのものである。若い頃に医術などを行って不適切な場所を徘徊し、年老いてから涅槃を見ることはできない。涅槃に至る行道は、虚空に譬えられるように清浄でなければならない。実に虚空が無執着で清浄であり、月や太陽が虚空を行きたい所へと進むように、涅槃へと向かう比丘の行道もまた、一族や集団において執着せず、束縛されず、虚空の譬えのようでなければならない。まさにそのようなものが世尊によって施設され、語られ、説示されたのである。それゆえに「涅槃と行道とは調和している」と説かれたのである。
Paṭipannānanti paṭipadāya ṭhitānaṃ. Vusitavatanti vutthavāsānaṃ etesaṃ. Laddhasahāyoti etesaṃ tattha tattha saha ayanato sahāyo. ‘‘Adutiyo asahāyo appaṭisamo’’ti idaṃ pana asadisaṭṭhena vuttaṃ. Apanujjāti tesaṃ majjhepi phalasamāpattiyā viharanto cittena apanujja, apanujjeva ekārāmataṃ anuyutto viharatīti attho.
「実践している者たちの(paṭipannānaṃ)」とは、行道に立つ者たちのこと。「修行を全うした者たちの(vusitavataṃ)」とは、清浄行を修め終えたこれら(阿羅漢)のこと。「伴侶を得た(laddhasahāyo)」とは、彼らにとってあちこちで共に行動することによる伴侶。「無二の者、無比の者、比類なき者」という言葉は、並ぶものがないという意味で説かれている。「退けて(apanujja)」とは、彼らの中にいても果等至によって留まりつつ、心によって退け、まさに退けて専ら独処の楽しみに専念して住するという意味である。
Abhinipphanno kho pana tassa bhagavato lābhoti tassa bhagavato mahālābho uppanno. Kadā paṭṭhāya uppanno? Abhisambodhiṃ patvā sattasattāhaṃ atikkamitvā isipatane dhammacakkaṃ pavattetvā anukkamena devamanussānaṃ damanaṃ karontassa tayo jaṭile pabbājetvā rājagahaṃ gatassa bimbisāradamanato paṭṭhāya uppanno. Yaṃ sandhāya vuttaṃ – ‘‘tena kho pana samayena bhagavā sakkato hoti garukato mānito pūjito apacito lābhī cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārāna’’nti (saṃ. ni. 2.70). Satasahassakappādhikesu catūsu asaṅkhyeyyesu ussannapuññanissandasamuppanno lābhasakkāro mahogho viya ajjhottharamāno āgacchati.
「かの世尊には利養が成弁した(abhinipphanno kho pana tassa bhagavato lābho)」とは、かの世尊に大いなる利養が生じたということである。いつから生じたのか? 正等覚に達して七つの七日間を過ごし、鹿野苑において法輪を転じ、順次に神々と人間たちを教化し、三人の結髪行者を剃髪・出家させて王舎城へと赴き、ビンビサーラ王を教化した時から生じたのである。それを指して「その時、世尊は恭敬され、尊重され、尊崇され、供養され、敬愛され、衣・托鉢の食・住居・病の必需資財たる医薬品の利養を得る者であった」(相応部2.70)と説かれている。十万劫に加えること四阿僧祇劫において積み重ねられた功徳の余波から生じた利養と恭敬が、大洪水のようにすべてを覆い尽くしながらやって来るのである。
Ekasmiṃ kira samaye rājagahe sāvatthiyaṃ sākete kosambiyaṃ bārāṇasiyaṃ bhagavato paṭipāṭibhattaṃ nāma uppannaṃ, tattheko – ‘‘ahaṃ sataṃ vissajjetvā dānaṃ dassāmī’’ti paṇṇaṃ likhitvā vihāradvāre bandhi. Añño – ahaṃ dve satāni. Añño – ahaṃ pañca satāni. Añño – ahaṃ sahassaṃ. Añño – ahaṃ dve sahassāni. Añño – ahaṃ pañca. Dasa. Vīsati. Paññāsaṃ; añño – ahaṃ satasahassaṃ. Añño – ahaṃ dve satasahassāni vissajjetvā dānaṃ dassāmī’’ti paṇṇaṃ likhitvā vihāradvāre bandhi. Janapadacārikaṃ carantampi okāsaṃ labhitvā – ‘‘dānaṃ dassāmī’’ti sakaṭāni pūretvā mahājano anubandhiyeva. Yathāha – ‘‘tena kho pana samayena jānapadā manussā bahuṃ loṇampi telampi taṇḍulampi khādanīyampi sakaṭesu āropetvā bhagavato piṭṭhito piṭṭhito anubandhā honti – ‘yattha paṭipāṭiṃ labhissāma, tattha bhattaṃ karissāmā’ti’’ (mahāva. 282). Evaṃ aññānipi khandhake ca vinaye ca bahūni vatthūni veditabbāni.
伝え聞くところによれば、ある時、王舎城、舎衛城、サーケータ、コーサンビー、バーラーナシーにおいて、世尊のために順次の供養食(輪番の布施)が生じました。そこである者は「私は百を費やして布施を捧げよう」と札に書いて精舎の門に結びつけました。別の者は「私は二百」、別の者は「私は五百」、別の者は「私は千」、別の者は「私は二千」、別の者は「私は五千」「一万」「二万」「五万」、また別の者は「私は十万」、別の者は「私は二十万を費やして布施を捧げよう」と札に書いて精舎の門に結びつけました。地方を遊行しておられる時であっても、機会を得て「布施を捧げよう」と車を満載にして、民衆はあとをついて行きました。次のように説かれている通りです。「その時、地方の人々は、多くの塩、油、米、硬食を車に積み、世尊の背後に付き従っていた。『順序を得られた場所で、そこで食事供養をしよう』と」(大品 282)。このように、蘊部(犍度)や律の中の他の多くの因縁についても知られるべきです。
Asadisadāne panesa lābho matthakaṃ patto. Ekasmiṃ kira samaye bhagavati janapadacārikaṃ caritvā jetavanaṃ sampatte rājā nimantetvā dānaṃ adāsi. Dutiyadivase nāgarā adaṃsu. Puna tesaṃ dānato atirekaṃ rājā, tassa dānato atirekaṃ nāgarāti evaṃ bahūsu divasesu gatesu rājā cintesi – ‘‘ime nāgarā divase divase atirekataraṃ karonti, pathavissaro pana rājā nāgarehi dāne parājitoti garahā bhavissatī’’ti. Athassa mallikā upāyaṃ ācikkhi. So rājaṅgaṇe sālakalyāṇipadarehi maṇḍapaṃ kāretvā taṃ nīluppalehi chādetvā pañca āsanasatāni paññāpetvā pañca hatthisatāni āsanānaṃ pacchābhāge ṭhapetvā ekekena hatthinā ekekassa bhikkhuno setacchattaṃ dhārāpesi. Dvinnaṃ dvinnaṃ āsanānaṃ antare sabbālaṅkārapaṭimaṇḍitā ekekā khattiyadhītā catujjātiyagandhaṃ pisati. Niṭṭhitaṃ niṭṭhitaṃ majjhaṭṭhāne gandhambaṇe pakkhipati, taṃ aparā khattiyadhītā nīluppalahatthakena samparivatteti. Evaṃ ekekassa bhikkhuno tisso tisso khattiyadhītaro parivārā, aparā sabbālaṅkārapaṭimaṇḍitā itthī tālavaṇṭaṃ gahetvā bījati, aññā dhamakaraṇaṃ gahetvā udakaṃ parissāveti, aññā pattato udakaṃ harati. Bhagavato cattāri anagghāni ahesuṃ. Pādakathalikā ādhārako apassenaphalakaṃ chattapādamaṇīti imāni cattāri anagghāni ahesuṃ. Saṅghanavakassa deyyadhammo satasahassaṃ agghati. Tasmiñca dāne aṅgulimālatthero saṅghanavako ahosi. Tassa āsanasamīpe ānīto hatthī taṃ upagantuṃ nāsakkhi. Tato rañño ārocesuṃ. Rājā – ‘‘añño hatthī natthī’’ti? Duṭṭhahatthī pana atthi, ānetuṃ na sakkāti. Sammāsambuddho – saṅghanavako kataro mahārājāti? Aṅgulimālatthero bhagavāti. Tena hi taṃ duṭṭhahatthiṃ ānetvā ṭhapetu, mahārājāti. Hatthiṃ maṇḍayitvā ānayiṃsu. So therassa tejena nāsāvātasañcaraṇamattampi kātuṃ nāsakkhi. Evaṃ nirantaraṃ satta divasāni dānaṃ dīyittha. Sattame divase rājā dasabalaṃ vanditvā – ‘‘bhagavā mayhaṃ dhammaṃ desethā’’ti āha.
しかし、無比の布施(無比施)において、この利得は頂点に達しました。伝え聞くところによれば、ある時、世尊が地方を遊行されて祇樹給孤独園に到着された時、王が招いて布施を捧げました。二日目には町の人々が捧げました。さらに彼らの布施を超えるものを王が、その布施を超えるものを町の人々が、このように多くの日が過ぎた時、王は考えました。「この町の人々は日ごとに優れた布施を行っている。しかし地の主である王が町の人々に布施で敗れたとあっては非難となるだろう」と。そこでマッリカー(王妃)が彼に方策を教えました。王は王宮の前庭にサーラ樹の美木の方形板で天幕を作らせ、それを青蓮華で覆い、五百の座席を設け、座席の後方に五百頭の象を配置し、一頭ずつの象に一人の比丘のために白い日傘を持たせました。二つの座席の間に、一切の装身具で飾られた一人の王族の乙女が四種の香をすり潰します。出来上がるごとに中央の香桶に入れ、それを別の王族の乙女が青蓮華の花束でかき混ぜます。このように一人の比丘に三人の王族の乙女が侍者となり、一切の装身具で飾られた別の女性が団扇を手にして扇ぎ、別の女性が水瓶を取って水を濾過し、別の女性が鉢から水を運び去りました。世尊のためには四つの無価の品がありました。足台、支え台、寄りかかり板、日傘の柄の宝珠、これら四つが無価の品でした。教団の最年少の比丘への施物でさえ十万の価値がありました。そしてその布施においてアングリマーラ長老が教団の最年少の比丘でした。彼の座席の近くに連れてこられた象は、彼に近づくことができませんでした。そこで王に告げました。王は「他の象はいないのか」と言いました。「しかし凶暴な象ならおりますが、連れてくることはできません」と。正等覚者は「大王よ、教団の最年少の比丘は誰か」と言われました。「世尊よ、アングリマーラ長老です」と。「それでは大王よ、その凶暴な象を連れてきて配置させなさい」と。象を装飾して連れてきました。その象は長老の威力によって鼻息を通わせることさえできませんでした。このように間断なく七日間にわたって布施が捧げられました。七日目に王は十力者(世尊)を礼拝して「世尊よ、私に法を説いてください」と言いました。
Tassañca parisati kāḷo ca juṇho cāti dve amaccā honti. Kāḷo cintesi – ‘‘nassati rājakulassa santakaṃ, kiṃ nāmete ettakā janā karissanti, bhuñjitvā vihāraṃ gantvā niddāyissanteva, idaṃ pana eko rājapuriso labhitvā kiṃ nāma na kareyya, aho nassati rañño santaka’’nti. Juṇho cintesi – ‘‘mahantaṃ idaṃ rājattanaṃ nāma, ko añño idaṃ kātuṃ sakkhissati? Kiṃ rājā nāma so, yo rājattane ṭhitopi evarūpaṃ dānaṃ dātuṃ na sakkotī’’ti. Bhagavā parisāya ajjhāsayaṃ olokento tesaṃ dvinnaṃ ajjhāsayaṃ viditvā – ‘‘sace ajja juṇhassa ajjhāsayena dhammakathaṃ kathemi, kāḷassa sattadhā muddhā phalissati. Mayā kho pana sattānuddayatāya pāramiyo pūritā. Juṇho aññasmimpi divase mayi dhammaṃ kathayante maggaphalaṃ paṭivijjhissati, idāni pana kāḷaṃ olokessāmī’’ti rañño catuppadikameva gāthaṃ abhāsi –
そしてその会衆の中にカーラとジュンハという二人の大臣がいました。カーラは考えました。「王家の財産が失われていく。これほど多くの人々が何をするというのか。食べて精舎へ行って眠るだけではないか。これをもし一人の王の臣下が得たなら、何を成し遂げられないことがあろうか。ああ、王の財産が失われていく」と。ジュンハは考えました。「王であることとは実に偉大である。他の誰がこれを成し遂げられようか。王位にありながらこのような布施を施すことができない者など、どうして王と言えようか」と。世尊は会衆の意図を観察され、彼ら二人の意図を知って、「もし今日、ジュンハの意図に合わせて法話をするならば、カーラの頭は七つに裂けるであろう。しかし私は衆生への慈しみによって諸々の波羅蜜を満たしたのである。ジュンハは他の日でも私が法を説く時に道果を証得するであろう。今はカーラに配慮しよう」と考え、王のためにただ四句からなる詩偈のみを説かれました。
‘‘Na ve kadariyā devalokaṃ vajanti,
「実に、物惜しみする者たちは天の世界へは行かない。
Bālā have nappasaṃsanti dānaṃ;
愚者たちは実に布施を称賛しない。
Dhīro ca dānaṃ anumodamāno,
しかし賢者は布施を随喜し、
Teneva so hoti sukhī paratthā’’ti. (dha. pa. 177);
それによってまさに彼は来世において幸福となる」(法句経 177)。
Rājā anattamano hutvā – ‘‘mayā mahādānaṃ dinnaṃ, satthā ca me mandameva dhammaṃ kathesi, nāsakkhiṃ maññe dasabalassa cittaṃ gahetu’’nti. So bhuttapātarāso vihāraṃ gantvā bhagavantaṃ vanditvā pucchi – ‘‘mayā, bhante, mahantaṃ dānaṃ dinnaṃ, anumodanā ca me na mahatī katā, ko nu kho me, bhante, doso’’ti? Natthi, mahārāja, tava doso, parisā pana aparisuddhā, tasmā dhammaṃ na desesinti. Kasmā pana bhagavā parisā na suddhāti? Satthā dvinnaṃ amaccānaṃ parivitakkaṃ ārocesi. Rājā kāḷaṃ pucchi – ‘‘evaṃ, tāta, kāḷā’’ti? ‘‘Evaṃ, mahārājā’’ti. ‘‘Mayi mama santakaṃ dadamāne tava kataraṃ ṭhānaṃ rujjati, na taṃ sakkomi passituṃ, pabbājetha naṃ mama raṭṭhato’’ti āha. Tato juṇhaṃ pakkosāpetvā pucchi – ‘‘evaṃ kira, tāta, cintesī’’ti? ‘‘Āma, mahārājā’’ti. ‘‘Tava cittānurūpameva hotū’’ti tasmiṃyeva maṇḍape evaṃ paññattesuyeva āsanesu pañca bhikkhusatāni nisīdāpetvā tāyeva khattiyadhītaro parivārāpetvā rājagehato dhanaṃ gahetvā mayā dinnasadisameva satta divasāni dānaṃ dehīti. So tathā adāsi. Datvā sattame divase – ‘‘dhammaṃ bhagavā desethā’’ti āha.
王は不快になり、「私は大布施を捧げたのに、師は私にごく僅かな法を説かれただけだった。私は十力者の御心を捉えることができなかったのだろう」と思いました。彼は朝食を済ませて精舎へ行き、世尊を礼拝して尋ねました。「世尊よ、私は大いなる布施を捧げましたのに、私への祝福(随喜)は大きなものではありませんでした。世尊よ、私に何の落ち度があったのでしょうか」と。「大王よ、そなたに落ち度はない。しかし会衆が清浄でなかった。それゆえ法を説かなかったのである」と。「世尊よ、なぜ会衆は清浄でなかったのですか」と。師は二人の大臣の思惑を告げられました。王はカーラに尋ねました。「愛するカーラよ、そうなのか」と。「その通りです、大王よ」と。「私が私の財産を与えているのに、そなたのどこが痛むというのか。そなたを見るに堪えない。彼を私の国土から追放せよ」と言いました。それからジュンハを呼び寄せて尋ねました。「愛する者よ、そなたはそのように考えたというのは本当か」と。「はい、大王よ」と。「そなたの心に適う通りにするがよい」と言い、まさにその天幕で、そのように設けられた座席に五百人の比丘たちを座らせ、まさにそれらの王族の乙女たちにかしずかせ、王宮から財を取って、「私が捧げたのと同様の布施を七日間にわたって施すがよい」と言いました。彼はその通りに施しました。施し終えて七日目に「世尊よ、法を説いてください」と申し上げました。
Satthā dvinnampi dānānaṃ anumodanaṃ ekato katvā dve mahānadiyo ekoghapuṇṇā kurumāno viya mahādhammadesanaṃ desesi. Desanāpariyosāne juṇho sotāpanno ahosi. Rājā pasīditvā dasabalassa bāhiravatthuṃ nāma adāsi. Evaṃ abhinipphanno kho pana tassa bhagavato lābhoti veditabbo.
師は二つの布施への祝福(随喜)を一つに合わせて、二つの大河が一つの奔流に満ちるかのように大いなる法の説示をなさいました。説法の終わりにジュンハは預流者となりました。王は清らかな信を起こし、十力者に外的な物品を捧げました。このように、その世尊の利得が生じたと知られるべきです。
Abhinipphanno silokoti vaṇṇaguṇakittanaṃ. Sopi bhagavato dhammacakkappavattanato paṭṭhāya abhinipphanno. Tato paṭṭhāya hi bhagavato khattiyāpi vaṇṇaṃ kathenti. Brāhmaṇāpi gahapatayopi nāgā supaṇṇā gandhabbā devatā brahmānopi kittiṃ vatvā – ‘‘itipi so bhagavā’’tiādinā. Aññatitthiyāpi vararojassa sahassaṃ datvā samaṇassa gotamassa avaṇṇaṃ kathehīti uyyojesuṃ. So sahassaṃ gahetvā dasabalaṃ pādatalato paṭṭhāya yāva kesantā apalokayamāno likkhāmattampi vajjaṃ adisvā – ‘‘vippakiṇṇadvattiṃsamahāpurisalakkhaṇe asītianubyañjanavibhūsite byāmappabhāparikkhitte suphullitapāricchattakatārāgaṇasamujjalitaantalikkhavicittakusumasassirikanandanavanasadise anavajjaattabhāve avaṇṇaṃ vadantassa mukhampi viparivatteyya, muddhāpi sattadhā phaleyya, avaṇṇaṃ vattuṃ upāyo natthi, vaṇṇameva vadissāmī’’ti pādatalato paṭṭhāya yāva kesantā atirekapadasahassena vaṇṇameva kathesi. Yamakapāṭihāriye panesa vaṇṇo nāma matthakaṃ patto. Evaṃ abhinipphanno silokoti.
「名声が生じた」とは、徳の称賛のことです。それもまた世尊の初転法輪の時から生じました。実にその時から世尊について王族たちも称賛を語ります。バラモンたちも資産家たちも竜もガルダも乾闥婆も神々も梵天たちも、「かの世尊は実に…」などと名声を語ったのです。外道たちもヴァラロジャに千(の金貨)を与えて「沙門ゴータマの悪評を語れ」と送り出しました。彼は千を受け取り、十力者を足の裏から髪の先まで見渡し、蚤の先ほどの過失も見出すことができず、「三十二相を具え、八十種好に飾られ、一尋の光に囲まれ、満開のパーリッチャッタカ樹の星群に輝く天空のように、色とりどりの花で美しい歓喜園に似た、無過失の身体の悪評を語る者の口は歪み、頭も七つに裂けるであろう。悪評を語る手立てはない。称賛だけを語ろう」と、足の裏から髪の先まで千句以上の詩句で称賛だけを語りました。双神変において、この称賛は頂点に達しました。このように名声が生じたのです。
Yāva maññe khattiyāti khattiyā brāhmaṇā vessā suddā nāgā supaṇṇā yakkhā asurā devā brahmānoti sabbeva te sampiyāyamānarūpā haṭṭhatuṭṭhā viharanti. Vigatamado kho panāti ettakā maṃ janā sampiyāyamānarūpā viharantīti na madapamatto hutvā davādivasena āhāraṃ āhāreti, aññadatthu vigatamado kho pana so bhagavā āhāraṃ āhāreti.
「王族たちも皆…と思うほどに」とは、王族、バラモン、ヴァイシャ、シュードラ、竜、ガルダ、夜叉、阿修羅、神々、梵天たち、それらすべての者が敬愛の情を抱き、歓喜して暮らしているということです。「しかし慢心から離れて」とは、「これほど多くの人々が私を敬愛して暮らしている」といって慢心に溺れることなく、遊戯などのために食事をとるのではなく、もっぱらその世尊は慢心から離れて食事をとられるということです。
Yathāvādīti yaṃ vācāya vadati, tadanvayamevassa kāyakammaṃ hoti. Yañca kāyena karoti, tadanvayamevassa vacīkammaṃ hoti. Kāyo vā vācaṃ, vācā vā kāyaṃ nātikkamati, vācā kāyena, kāyo ca vācāya sameti. Yathā ca –
「説く通りに行う」とは、言葉で語る通りに彼の身体の行為があり、身体で行う通りに彼の言葉の行為があるということです。身体が言葉を越えず、言葉が身体を越えず、言葉は身体と一致し、身体は言葉と一致します。それは例えば次のようです。
‘‘Vāmena sūkaro hoti, dakkhiṇena ajāmigo;
「左側は豚であり、右側は山羊と鹿である。
Sarena nelako hoti, visāṇena jaraggavo’’ti. –
声は青牛であり、角は老牛である」と。
Ayaṃ sūkarayakkho sūkare disvā sūkarasadisaṃ vāmapassaṃ dassetvā te gahetvā khādati, ajāmige disvā taṃsadisaṃ dakkhiṇapassaṃ dassetvā te gahetvā khādati, nelakavacchake disvā vacchakaravaṃ ravanto te gahetvā khādati, goṇe disvā tesaṃ visāṇasadisāni visāṇāni māpetvā te dūratova – ‘‘goṇo viya dissatī’’ti evaṃ upagate gahetvā khādati. Yathā ca dhammikavāyasajātake sakuṇehi puṭṭho vāyaso – ‘‘ahaṃ vātabhakkho, vātabhakkhatāya mukhaṃ vivaritvā pāṇakānañca maraṇabhayena ekeneva pādena ṭhito, tasmā tumhepi –
この豚夜叉は、豚を見ては豚に似た左半身を示してそれらを捕らえて食べ、山羊や鹿を見てはそれに似た右半身を示してそれらを捕らえて食べ、青牛の子牛を見ては子牛の鳴き声をあげてそれらを捕らえて食べ、牛を見てはそれらの角に似た角を化作して、それらが遠くから「牛のように見える」と近づいてきたところを捕らえて食べました。また如法烏本生(法適烏本生)において、鳥たちに問われた烏が「私は風を食む者である。風を食むがゆえに口を開き、生きものたちの死の恐怖を思って一本足で立っている。それゆえあなたたちも――
‘‘Dhammaṃ caratha bhaddaṃ vo, dhammaṃ caratha ñātayo;
『法を行え、あなたたちに幸いあれ。親族たちよ、法を行え。
Dhammacārī sukhaṃ seti, asmiṃ loke paramhi cā’’ti.
法を行う者は、この世でも後の世でも安らかに眠る』と。
Sakuṇesu vissāsaṃ uppādesi, tato –
鳥たちに信頼を起こさせ、それから――
‘‘Bhaddako vatāyaṃ pakkhī, dijo paramadhammiko;
『実にこの鳥は素晴らしい、この鳥は至極正しい。
Ekapādena tiṭṭhanto, dhammo dhammoti bhāsatī’’ti.
一本足で立ちながら、法よ法よと語っている』と。
Evaṃ vissāsamāgate sakuṇe khādittha. Tena tesaṃ vācā kāyena, kāyo ca vācāya na sameti, na evaṃ bhagavato. Bhagavato pana vācā kāyena, kāyo ca vācāya sametiyevāti dasseti.
このように信頼してやって来た鳥たちを食べました。それゆえ彼らの言葉は身体と一致せず、身体も言葉と一致しませんでしたが、世尊はそうではありません。世尊の言葉は身体と一致し、身体も言葉と一致するのだということを示しています。
Tiṇṇā taritā vicikicchā assāti tiṇṇavicikiccho. ‘‘Kathamidaṃ kathamida’’nti evarūpā vigatā kathaṃkathā assāti vigatakathaṃkatho. Yathā hi mahājano – ‘‘ayaṃ rukkho, kiṃ rukkho nāma, ayaṃ gāmo, ayaṃ janapado, idaṃ raṭṭhaṃ, kiṃ raṭṭhaṃ nāma, kasmā nu kho ayaṃ rukkho ujukkhandho, ayaṃ vaṅkakkhandho, kasmā kaṇṭako koci ujuko hoti, koci vaṅko, pupphaṃ kiñci sugandhaṃ, kiñci duggandhaṃ, phalaṃ kiñci madhuraṃ, kiñci amadhura’’nti sakaṅkhova hoti, na evaṃ satthā. Satthā hi – ‘‘imesaṃ nāma dhātūnaṃ ussannussannattā idaṃ evaṃ hotī’’ti vigatakathaṃkathova. Yathā ca paṭhamajjhānādilābhīnaṃ dutiyajjhānādīsu kaṅkhā hoti. Paccekabuddhānampi hi sabbaññutaññāṇe yāthāvasanniṭṭhānābhāvato vohāravasena kaṅkhā nāma hotiyeva, na evaṃ buddhassa. So hi bhagavā sabbattha vigatakathaṃkathoti dasseti.
「疑念を越えた」とは、疑念を乗り越え渡ったということです。「これはどうだろうか、これはどうだろうか」というこのような疑惑が離れた者を「疑惑を離れた」と言います。実に一般の人々は「この木は何という木か、この村は、この地方は、この国は何という国か、なぜこの木は幹がまっすぐで、これは幹が曲がっているのか、なぜある棘はまっすぐで、ある棘は曲がっているのか、ある花は香り高く、ある花は悪臭を放つのか、ある果実は甘く、ある果実は甘くないのか」と疑念を抱くものですが、師はそうではありません。師は「これこれの界(要素)が盛んであることによって、これはこのようになっている」と疑惑を完全に離れておられるのです。また、初禅などを得た者が第二禅などに対して疑念を抱くようなものです。独覚たちであっても、一切知智において如実の確定がないことから、世俗の表現として疑念というものがありますが、仏陀にはそうではありません。実にその世尊はあらゆることにおいて疑惑を離れた方であると示しています。
Pariyositasaṅkappoti yathā keci sīlamattena, keci vipassanāmattena, keci paṭhamajjhānena…pe… keci nevasaññānāsaññāyatanasamāpattiyā, keci sotāpannabhāvamattena…pe… keci arahattena, keci sāvakapāramīñāṇena, keci paccekabodhiñāṇena pariyositasaṅkappā paripuṇṇamanorathā honti, na evaṃ mama satthā. Mama pana satthā sabbaññutaññāṇena pariyositasaṅkappoti dasseti.
「思いを成就した」とは、ある者は戒だけで、ある者は観(ヴィパッサナー)だけで、ある者は初禅で…(中略)…ある者は非想非非想処定で、ある者は預流果だけで…(中略)…ある者は阿羅漢果で、ある者は声聞波羅蜜智で、ある者は独覚菩提智で思いを成就し望みを満たしますが、私の師はそうではありません。私の師は一切知智によって思いを成就されたのだと示しています。
Ajjhāsayaṃ ādibrahmacariyanti karaṇatthe paccattavacanaṃ, adhikāsayena uttamanissayabhūtena ādibrahmacariyena porāṇabrahmacariyabhūtena ca ariyamaggena tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho pariyositasaṅkappoti attho. ‘‘Pubbe ananussutesu dhammesu sāmaṃ saccāni abhisambujjhi, tattha ca sabbaññutaṃ patto, balesu ca vasībhāva’’nti hi vacanato pariyositasaṅkappatāpi bhagavato ariyamaggeneva nipphannāti.
「意図、根源の清浄行」とは、具格の意味の主格です。殊勝な意図により、最上の依処であり、根源の清浄行であり、太古からの清浄行である聖道によって、疑念を越え、疑惑を離れ、思いを成就したという意味です。「かつて聞かざりし諸法において、自ら諸々の真理を正覚し、そこにおいて一切知性と諸力における自在性を得た」という言葉から、世尊の思いの成就もまた聖道によってこそ完遂されたのです。
297. Yathariva bhagavāti yathā bhagavā, evaṃ ekasmiṃ jambudīpatale catūsu disāsu cārikaṃ caramānā aho vata cattāro jinā dhammaṃ deseyyunti paccāsisamānā vadanti. Athāpare tīsu maṇḍalesu ekato vicaraṇabhāvaṃ ākaṅkhamānā tayo sammāsambuddhāti āhaṃsu. Apare – ‘‘dasa pāramiyo nāma pūretvā catunnaṃ tiṇṇaṃ vā uppatti dullabhā, sace pana eko nibaddhavāsaṃ vasanto dhammaṃ deseyya, eko cārikaṃ caranto, evampi jambudīpo sobheyya ceva, bahuñca hitasukhamadhigaccheyyā’’ti cintetvā aho vata, mārisāti āhaṃsu.
297.「世尊のように」とは、世尊のように、ある一つの閻浮提(人間世界)の地において四方に遊行しながら「ああ、願わくは四人の勝者が法を説いてくださればよいのに」と期待して言います。またある者たちは三つの領域で共に巡行することを望んで「三人の正等覚者が」と言いました。他の者たちは「十波羅蜜を満たして四人や三人が出現することは稀である。しかしもし一人が定住して法を説き、一人が遊行するならば、これによっても閻浮提は輝き、多くの利益と幸福を得るであろう」と考えて、「ああ、願わくは、友よ」と言いました。
298. Aṭṭhānametaṃ anavakāso yanti ettha ṭhānaṃ avakāsoti ubhayametaṃ kāraṇādhivacanameva. Kāraṇañhi tiṭṭhati ettha tadāyattavuttitāya phalanti ṭhānaṃ. Okāso viya cassa taṃ tena vinā aññattha abhāvatoti avakāso. Yanti karaṇatthe paccattaṃ. Idaṃ vuttaṃ hoti – ‘‘yena kāraṇena ekissā lokadhātuyā dve buddhā ekato uppajjeyyuṃ, taṃ kāraṇaṃ natthī’’ti.
298.「あり得ないこと、余地のないこと」について、ここで「処(可能)」と「余地」とは、共に原因(条件)の同義語に他なりません。原因こそがここに留まり、それに依存して結果が生じることから「処」と言います。また余地のように、それなしには他に存在しないことから「余地」と言います。「〜ということ(yam)」は具格の意味の主格です。言わんとすることは、「一つの世界において二人の仏陀が同時に出現するような、そのような原因(余地)は存在しない」ということです。
Ettha ca –
そしてここにおいて――
‘‘Yāvatā candimasūriyā, pariharanti disā bhanti virocanā;
「月と太陽が巡り、光り輝いて方角を照らす限り、
Tāva sahassadhā loko, ettha te vattate vaso’’ti. (ma. ni. 1.503) –
それほどの千の世界において、あなたの支配力が及ぶ」(中部 1.503)――
Gāthāya ekacakkavāḷameva ekā lokadhātu. ‘‘Sahassī lokadhātu akampitthā’’ti (a. ni. 3.126) āgataṭṭhāne cakkavāḷasahassaṃ ekā lokadhātu. ‘‘Ākaṅkhamāno, ānanda, tathāgato tisahassimahāsahassilokadhātuṃ sarena viññāpeyya, obhāsena ca phareyyā’’ti (a. ni. 3.81) āgataṭṭhāne tisahassimahāsahassī ekā lokadhātu. ‘‘Ayañca dasasahassī lokadhātū’’ti (ma. ni. 3.201) āgataṭṭhāne dasacakkavāḷasahassāni ekā lokadhātu. Taṃ sandhāya ekissā lokadhātuyāti āha. Ettakañhi jātikhettaṃ nāma. Tatrāpi ṭhapetvā imasmiṃ cakkavāḷe jambudīpassa majjhimadesaṃ na aññatra buddhā uppajjanti jātikhettato pana paraṃ buddhānaṃ uppattiṭṭhānameva na paññāyati. Yenatthenāti yena pavāraṇasaṅgahatthena.
この詩偈においては、一の輪囲(一世界)のみが一つの世界です。「千の世界が震動した」(増支部 3.126)と説かれる箇所では、千の輪囲が一つの世界です。「アーナンダよ、如来は望むならば三千大千世界に声を知らしめ、光明で行き渡らせるであろう」(増支部 3.81)と説かれる箇所では、三千大千世界が一つの世界です。「そしてこの一万の世界」(中部 3.201)と説かれる箇所では、一万の輪囲が一つの世界です。それを指して「一つの世界において」と言いました。実にこれだけが生処の領域(生誕界)と呼ばれます。そこにおいても、この輪囲の閻浮提の中印度を除いては、仏陀たちは他に出現しません。生誕界を越えては、仏陀たちの出現する場所そのものが知られません。「どのような意味によってか」とは、自恣(招請)による摂受の意味によってです。
Sanaṅkumārakathāvaṇṇanā
サナンクマーラ(常童子梵天)の対話の注釈
300. Vaṇṇena ceva yasasā cāti alaṅkāraparivārena ca puññasiriyā cāti attho.
300.「容色と名声とによって」とは、装飾と従者、そして福徳の栄光によってという意味です。
301. Sādhu mahābrahmeti ettha sampasādane sādhusaddo. Saṅkhāya modāmāti jānitvā modāma.
301.「善いかな、大梵天よ」において、ここでの「善い(sādhu)」という語は喜悦(信順)を表します。「知って喜ぶ」とは、了解して歓喜するということです。
Govindabrāhmaṇavatthuvaṇṇanā
ゴーヴィンダ・バラモンの事績の注釈
304. Yāva dīgharattaṃ mahāpaññova so bhagavāti ettakanti paricchinditvā na sakkā vattuṃ, atha kho yāva dīgharattaṃ aticirarattaṃ mahāpaññova so bhagavā. Noti kathaṃ tumhe maññathāti. Atha sayamevetaṃ pañhaṃ byākātukāmo – ‘‘anacchariyametaṃ, mārisā, yaṃ idāni pāramiyo pūretvā bodhipallaṅke tiṇṇaṃ mārānaṃ matthakaṃ bhinditvā paṭividdhaasādhāraṇañāṇo so bhagavā mahāpañño bhaveyya, kimettha acchariyaṃ, aparipakkāya pana bodhiyā padesañāṇe ṭhitassa sarāgādikālepi mahāpaññabhāvameva vo, mārisā, kathessāmī’’ti bhavapaṭicchannakāraṇaṃ āharitvā dassento bhūtapubbaṃ bhotiādimāha.
304.「久遠の昔からその世尊は大いなる智慧を持っておられた」とは、これほどであると限定して言うことはできず、実に久遠の、極めて長きにわたってその世尊は大いなる智慧を持っておられたということです。「そうではないか」とは、「あなたたちはどう思うか」ということです。そこで自らこの問いを解き明かそうとして、「友よ、今、諸々の波羅蜜を満たし、菩提座において三人の魔の頭を砕き、不共の智を証得したその世尊が大いなる智慧を持っておられるということは、何の不思議もない。何がそこに不思議であろうか。しかし、菩提が未熟であり、一部分の智に留まり、貪愛などのあった時代においてさえも大いなる智慧を持っておられたことを、友よ、あなたたちに語ろう」と、前世に覆われていた因縁を取り出して示すために「昔のことである」などと語り始めました。
Purohitoti sabbakiccāni anusāsanapurohito. Govindoti govindiyābhisekena abhisitto, pakatiyā panassa aññadeva nāmaṃ, abhisittakālato paṭṭhāya ‘‘govindo’’ti saṅkhyaṃ gato. Jotipāloti jotanato ca pālanato ca jotipālo. Tassa kira jātadivase sabbāvudhāni ujjotiṃsu. Rājāpi paccūsasamaye attano maṅgalāvudhaṃ pajjalitaṃ disvā bhīto aṭṭhāsi. Govindo pātova rājūpaṭṭhānaṃ gantvā sukhaseyyaṃ pucchi rājā – ‘‘kuto me ācariya, sukhaseyyā’’ti vatvā taṃ kāraṇaṃ ārocesi. Mā bhāyi, mahārāja, mayhaṃ putto jāto, tassānubhāvena sakalanagare āvudhāni pajjaliṃsūti. Rājā – ‘‘kiṃ nu kho me kumāro paccatthiko bhaveyyā’’ti cintetvā suṭṭhutaraṃ bhāyi. ‘‘Kiṃ vitakkesi mahārājā’’ti ca puṭṭho tamatthaṃ ārocesi. Atha naṃ govindo ‘‘mā bhāyi mahārāja, neso kumāro tumhākaṃ dubbhissati, sakalajambudīpe pana tena samo paññāya na bhavissati, mama puttassa vacanena mahājanassa kaṅkhā chijjissati, tumhākañca sabbakiccāni anusāsissatī’’ti samassāseti. Rājā tuṭṭho – ‘‘kumārassa khīramūlaṃ hotū’’ti sahassaṃ datvā ‘‘kumāraṃ mahallakakāle mama dassethā’’ti āha. Kumāro anupubbena vuḍḍhimanuppatto. Jotitattā panassa pālanasamatthatāya ca jotipālotveva nāmaṃ akaṃsu. Tena vuttaṃ – ‘‘jotanato ca pālanato ca jotipālo’’ti.
「司祭(プロヒタ)」とは、すべての事業を指導する司祭のことです。「ゴーヴィンダ」とは、ゴーヴィンダの灌頂によって灌頂された者です。本来は彼には別の名がありましたが、灌頂された時から「ゴーヴィンダ」と呼ばれるようになりました。「ジョーティパーラ」とは、輝くこと(ジョータナ)と護ること(パーラナ)からジョーティパーラ(光護)と言います。伝え聞くところによれば、彼の誕生の日にすべての武器が輝きました。王も夜明け時に自身の吉祥の武器が燃え上がるのを見て恐れおののきました。ゴーヴィンダは朝早く王への参内に行き、安眠を尋ねました。王は「師よ、どこに私の安眠がありましょうか」と言ってその事情を告げました。「大王よ、恐れてはなりません。私に息子が生まれました。その威徳によって都中の武器が燃え上がったのです」と。王は「私の王子にとって敵となるのではないか」と考えて、さらに恐れました。「大王よ、何を心配されるのですか」と問われてその理由を告げました。そこでゴーヴィンダは彼に「大王よ、恐れてはなりません。この若君があなたに背くことはありません。全閻浮提において彼に並ぶ智慧の持ち主はいないでしょう。私の息子の言葉によって民衆の疑念は断たれ、あなたのすべての事業を指導するでしょう」と安心させました。王は喜んで「若君の乳代とせよ」と千(の金貨)を与え、「若君が成長した折には私に見せなさい」と言いました。若君は次第に成長しました。そして彼が輝くことと護る能力があることから「ジョーティパーラ」と名付けました。それゆえ「輝くことと護ることとからジョーティパーラである」と言われたのです。
Sammā vossajjitvāti sammā vossajjitvā. Ayameva vā pāṭho. Alamatthadasataroti samattho paṭibalo atthadaso alamatthadaso, taṃ alamatthadasaṃ tiretīti alamatthadasataro. Jotipālasseva māṇavassa anusāsaniyāti sopi jotipālaṃyeva pucchitvā anusāsatīti dasseti.
「正しく委託して」とは、正しく任せてということです。あるいはこれ自体が本文です。「十分に利益を見極める者」とは、有能で力があり、利益を見極める「十分に見極める者」であり、その十分に見極めることを成し遂げるので「さらに十分に見極める者」です。「ジョーティパーラ青年自身の指導によって」とは、彼もまたジョーティパーラ自身に尋ねて指導したということを示しています。
305. Bhavamatthu bhavantaṃ jotipālanti bhoto jotipālassa bhavo vuddhi visesādhigamo sabbakalyāṇañceva maṅgalañca hotūti attho. Sammodanīyaṃ kathanti? ‘‘Alaṃ, mahārāja, mā cintayi, dhuvadhammo esa sabbasattāna’’ntiādinā nayena maraṇappaṭisaṃyuttaṃ sokavinodanapaṭisanthārakathaṃ pariyosāpetvā. Mā no bhavaṃ jotipālo anusāsaniyā paccabyāhāsīti mā paṭibyākāsi, ‘‘anusāsā’’ti vutto – ‘‘nāhaṃ anusāsāmī’’ti no mā anusāsaniyā paccakkhāsīti attho. Abhisambhosīti saṃvidahitvā paṭṭhapesi. Manussā evamāhaṃsūti taṃ pitarā mahāpaññataraṃ sabbakiccāni anusāsantaṃ sabbakamme abhisambhavantaṃ disvā tuṭṭhacittā govindo vata, bho, brāhmaṇo, mahāgovindo vata, bho, brāhmaṇoti evamāhaṃsu. Idaṃ vuttaṃ hoti, ‘‘govindo vata, bho, brāhmaṇo ahosi etassa pitā; ayaṃ pana mahāgovindo vata, bho, brāhmaṇo’’ti.
305.「尊者ジョーティパーラに繁栄あれ」とは、尊者ジョーティパーラに繁栄、増大、卓越した境地、そして一切の善と吉祥があれという意味です。「歓談の言葉」とは何でしょうか。「大王よ、もう十分です。悲しまないでください。これはすべての衆生の定まりの法です」などの方法によって、死に関連する悲しみを払う慰めの言葉を終えて。「尊者ジョーティパーラが指導することを拒みませんように」とは、拒絶しないでほしい、「指導してください」と言われた時に「私は指導しません」と私たちの指導を断らないでほしいという意味です。「完遂した」とは、処置して確立したということです。「人々はこのように言った」とは、彼が父よりも大いなる智慧を持ち、すべての事業を指導し、すべての職務を完遂するのを見て喜びに満たされ、「友よ、ゴーヴィンダ・バラモンは実に偉大だ。友よ、大ゴーヴィンダ・バラモンは実に偉大だ」とこのように言いました。言わんとしたことは、「友よ、彼の父はゴーヴィンダ・バラモンであったが、この人こそはまさに大ゴーヴィンダ・バラモンである」ということです。
Rajjasaṃvibhajanavaṇṇanā
王土分割の注釈
306. Yena te cha khattiyāti ye te ‘‘sahāyā’’ti vuttā cha khattiyā, te kira reṇussa ekapitikā kaniṭṭhabhātaro, tasmā mahāgovindo ‘‘ayaṃ abhisitto etesaṃ rajjasaṃvibhāgaṃ kareyya vā na vā, yaṃnūnāhaṃ te paṭikacceva reṇussa santikaṃ pesetvā paṭiññaṃ gaṇhāpeyya’’nti cintento yena te cha khattiyā tenupasaṅkami. Rājakattāroti rājakārakā amaccā.
306.「かの六人の王族たちのもとへ」とは、「友人たち」と言われたかの六人の王族たちであり、彼らはレーヌ王の異母弟たちであったと伝えられます。それゆえ大ゴーヴィンダは「この方が灌頂されて、彼らに王土の分割を行うか行わないかわからない。私は前もって彼らをレーヌ王のもとへ遣わして約束を取り付けさせよう」と考え、かの六人の王族たちのもとへ近づきました。「王を立てる者たち」とは、王を立てる大臣たちのことです。
307. Madanīyā kāmāti madakarā pamādakarā kāmā. Gacchante gacchante kāle esa anussaritumpi na sakkuṇeyya, tasmā āyantu bhonto āgacchantūti attho.
307.「酔わせる諸々の欲望」とは、慢心を生じさせ放逸を生じさせる諸々の欲望のことです。時が経つにつれて、この王は思い出すことさえできなくなるかもしれない、それゆえ「尊者たちよ、来てください、来てください」という意味です。
308. Sarāmahaṃ bhoti tadā kira manussānaṃ saccavādikālo hoti, tasmā ‘‘kadā mayā vuttaṃ, kena diṭṭhaṃ, kena suta’’nti abhūtaṃ avatvā ‘‘sarāmahaṃ bho’’ti āha. Sammodanīyaṃ kathanti kiṃ mahārāja devattaṃ gate raññe mā cintayittha, dhuvadhammo esa sabbasattānaṃ, evaṃbhāvino saṅkhārāti evarūpaṃ paṭisanthārakathaṃ. Sabbāni sakaṭamukhāni paṭṭhapesīti sabbāni cha rajjāni sakaṭamukhāni paṭṭhapesi. Ekekassa rañño rajjaṃ tiyojanasataṃ hoti, reṇussa rañño rajjosaraṇapadeso dasagāvutaṃ, majjhe pana reṇussa rajjaṃ vitānasadisaṃ ahosi. Kasmā evaṃ paṭṭhapesīti? Kālena kālaṃ rājānaṃ passituṃ āgacchantā aññassa rajjaṃ apīḷetvā attano attano rajjapadeseneva āgamissanti ceva gamissanti ca. Pararajjaṃ otiṇṇassa hi – ‘‘bhattaṃ detha, goṇaṃ dethā’’ti vadato manussā ujjhāyanti – ‘‘ime rājāno attano attano vijitena na gacchanti, amhākaṃ pīḷaṃ karontī’’ti. Attano vijitena gacchantassa ‘‘amhākaṃ santikā iminā idañcidañca laddhabbamevā’’ti manussā pīḷaṃ na maññanti. Imamatthaṃ cintayitvā mahāgovindo ‘‘sammodamānā rājāno ciraṃ rajjamanusāsantū’’ti evaṃ paṭṭhapesi.
308.「私は覚えています、友よ」とは、当時、人々は真実を語る時代であったと伝えられます。それゆえ「いつ私が言ったか、誰が見たか、誰が聞いたか」などと虚偽を言わずに「私は覚えています、友よ」と言ったのです。「歓談の言葉」とは、王が神々の世界(死)へ行かれた時に「大王よ、悲しまないでください。これはすべての衆生の定まりの法であり、諸行はこのようになるものです」というこのような慰めの言葉です。「すべての車輪の形(牛車の前部のような形)に配置した」とは、すべての六つの王国を牛車の前部のような形に配置したということです。それぞれの王の領土は三百由旬であり、レーヌ王の領土の合流地帯は四十ガヴータであり、中央にあるレーヌ王の王国は天蓋のようでした。なぜこのように配置したのでしょうか。時折、王に謁見するためにやって来る時、他人の王国を害することなく、各自の王国の領域を通って行き来することができるようにです。他国の領土に入った者が「食事を寄こせ、牛を寄こせ」と言うと、人々は「これらの王たちは各自の領地を通らず、我々を圧迫している」と憤慨します。自身の領地を通って行く者に対しては、「我々のもとからこの方がこれこれのものを得るのは当然である」と人々は圧迫とは思いません。この意義を考慮して、大ゴーヴィンダは「諸王が和合して、長く王国を治めるように」とこのように配置したのです。
‘‘Dantapuraṃ kaliṅgānaṃ, assakānañca potanaṃ;
「カリンガ族のダンタプラ、アッサカ族のポータナ、
Māhissati avantīnaṃ, sovīrānañca rodukaṃ.
アヴァンティ族のマーヒッサティ、ソーヴィーラ族のロードゥカ、
Mithilā ca videhānaṃ, campā aṅgesu māpitā;
ヴィデーハ族のミティラー、アンガ族に築かれたチャンパー、
Bārāṇasī ca kāsīnaṃ, ete govindamāpitā’’ti. –
そしてカーシー族のバーラーナシー、これらはゴーヴィンダが築いたものである」と。
Etāni satta nagarāni mahāgovindeneva tesaṃ rājūnaṃ atthāya māpitāni.
これら七つの都市は大ゴーヴィンダ自身によってそれらの諸王のために築かれました。
‘‘Sattabhū brahmadatto ca, vessabhū bharato saha;
「サッタブー、ブラフマダッタ、ヴェッサブー、バラタと共に、
Reṇu dve ca dhataraṭṭhā, tadāsuṃ satta bhāradhā’’ti. –
レーヌ、そして二人のデータラッタ、当時これら七人のバーラダ(王)がいた」と。
Imāni tesaṃ sattannampi nāmāni. Tesu hi eko sattabhū nāma ahosi, eko brahmadatto nāma, eko vessabhū nāma, eko teneva saha bharato nāma, eko reṇu nāma, dve pana dhataraṭṭhāti ime satta jambudīpatale bhāradhā mahārājāno ahesunti.
これらは彼ら七人全員の名前です。彼らの中で一人はサッタブーという名であり、一人はブラフマダッタという名、一人はヴェッサブーという名、一人は彼と共にあるバラタという名、一人はレーヌという名、そして二人のデータラッタであり、これら七人が閻浮提の地におけるバーラダの大王たちであったということです。
Paṭhamabhāṇavāravaṇṇanā niṭṭhitā.
第一誦品の注釈を終わる。
Kittisaddaabbhuggamanavaṇṇanā
名声の高まりの注釈
311. Upasaṅkamiṃsūti ‘‘amhākaṃ ayaṃ issariyasampatti na aññassānubhāvena, mahāgovindassānubhāvena nipphannā. Mahāgovindo amhe satta rājāno samagge katvā jambudīpatale patiṭṭhāpesi, pubbūpakārissa pana na sukarā paṭikiriyā kātuṃ. Amhe sattapi jane esoyeva anusāsatu, etaṃyeva senāpatiñca purohitañca karoma, evaṃ no vuddhi bhavissatī’’ti cintetvā upasaṅkamiṃsu. Mahāgovindopi – ‘‘mayā ete samaggā katā, sace etesaṃ añño senāpati purohito ca bhavissati, tato attano attano senāpatipurohitānaṃ vacanaṃ gahetvā aññamaññaṃ bhindissanti, adhivāsemi nesaṃ senāpatiṭṭhānañca purohitaṭṭhānañcā’’ti cintetvā ‘‘evaṃ bho’’ti paccassosi.
311.「近づいた」とは、「我々のこの主権の栄華は他人の威力によるものではなく、大ゴーヴィンダの威力によって成就したのである。大ゴーヴィンダは我々七人の王を和合させて閻浮提の地に確立してくれた。過去の恩人に対して恩返しをすることは容易ではない。我々七人全員をこの方自らが指導してくださるように。この方自身を将軍とし司祭としよう。そうすれば我々に繁栄があるだろう」と考えて近づきました。大ゴーヴィンダもまた、「私が彼らを和合させたのだ。もし彼らに別の将軍や司祭が立つならば、各自の将軍や司祭の言葉を受け入れて互いに分裂するであろう。彼らの将軍の地位と司祭の地位を引き受けよう」と考えて、「承知しました、友よ」と答えました。
Satta ca brāhmaṇamahāsāleti ‘‘ahaṃ sabbaṭṭhānesu sammukho bhaveyyaṃ vā na vā, yatthāhaṃ sammukho na bhavissāmi, tattheva te kattabbaṃ karissantī’’ti satta anupurohite ṭhapesi. Te sandhāya idaṃ vuttaṃ – ‘‘satta ca brāhmaṇamahāsāle’’ti. Divasassa dvikkhattuṃ vā sāyaṃ pāto vā nahāyantīti nahātakā. Vatacariyapariyosāne vā nahātā, tato paṭṭhāya brāhmaṇehi saddhiṃ na khādanti na pivantīti nahātakā.
「七人のバラモンの大資産家たち」とは、「私がすべての場所に立ち会えるか立ち会えないかわからない。私が立ち会えない場所では、彼らがなすべきことを行うであろう」と七人の副司祭を立てました。それらを指して「七人のバラモンの大資産家たち」と言ったのです。「沐浴者(スナータカ)」とは、一日に二度、夕方や朝に沐浴する者たちのことです。あるいは行法の修行を終えて沐浴した者であり、それ以降はバラモンたちと共に食べたり飲んだりしない者を沐浴者と言います。
312. Abbhuggacchīti abhiuggacchi. Tadā kira manussānaṃ ‘‘na brahmunā saddhiṃ amantetvā sakkā evaṃ sakalajambudīpaṃ anusāsitu’’nti nisinnanisinnaṭṭhāne ayameva kathā pavattittha. Na kho panāhanti mahāpuriso kira – ‘‘ayaṃ mayhaṃ abhūto vaṇṇo uppanno, vaṇṇuppatti kho pana na bhāriyā, uppannassa vaṇṇassa rakkhanameva bhāriyaṃ, ayañca me acintetvā amantetvā karontasseva vaṇṇo uppannova, cintetvā mantetvā karontassa pana vitthārikataro bhavissatī’’ti brahmadassane upāyaṃ pariyesanto taṃ disvā sutaṃ kho pana metantiādiatthaṃ parivitakkesi.
312.「高く立ち昇った」とは、大いに高まったということです。当時、人々の間では「梵天と相談することなしに、このように全閻浮提を指導することはできない」と、座る場所ごとにまさにこのような噂が広まりました。「しかし私はそうではない」とは、大士(菩薩)は「私にこの事実ではない名声が生じた。名声が生じることは重荷ではないが、生じた名声を維持することこそが重荷である。そして私は考えもせず相談もせずに成し遂げているのに名声が生じている。考えて相談して行うならば、さらに広まるであろう」と、梵天との面会の方策を探し求め、それを見て「私はこのように聞いている」などの意味を思索しました。
313. Yena reṇu rājā tenupasaṅkamīti evaṃ me antarā daṭṭhukāmo vā sallapitukāmo vā na bhavissati, yato chinnapalibodho sukhaṃ viharissāmīti palibodhupacchedanatthaṃ upasaṅkami, esa nayo sabbattha.
313.「レーヌ王のもとへ近づいた」とは、このようにすれば途中で私に会いたいと思ったり話したいと思ったりする者はいなくなり、障害が断たれたところから安らかに過ごすであろうと、障害を断ち切るために近づいたのであり、この方法はすべてにおいて同じです。
316. Sādisiyoti samavaṇṇā samajātikā.
316.「同等の」とは、同等の美貌を持ち、同等の身分であるということです。
317. Navaṃ sandhāgāraṃ kāretvāti rattiṭṭhānadivāṭṭhānacaṅkamanasampannaṃ vassike cattāro māse vasanakkhamaṃ bahi naḷaparikkhittaṃ vicittaṃ āvasathaṃ kāretvā. Karuṇaṃ jhānaṃ jhāyīti karuṇāya tikacatukkajjhānaṃ jhāyi, karuṇāmukhena panettha avasesāpi tayo brahmavihārā gahitāva. Ukkaṇṭhanā paritassanāti jhānabhūmiyaṃ ṭhitassa anabhiratiukkaṇṭhanā vā bhayaparitassanā vā natthi, brahmuno pana āgamanapatthanā āgamanataṇhā ahūti attho.
317.「新たな集会所を造らせて」とは、夜の場所、昼の場所、経行処を備え、雨期の四ヶ月間を過ごすのに適した、外側を葦で囲まれた美しい庵を造らせてということです。「悲(カルナー)の禅定を修した」とは、悲によって三禅・四禅を修したということであり、悲を代表として挙げたことで、ここには残りの三つの梵住も含まれています。「倦怠と恐れ」とは、禅定の境地に留まる者には不快な倦怠や恐怖の恐れはありませんが、梵天の来訪を待ち望む渇望があったという意味です。
Brahmunāsākacchāvaṇṇanā
梵天との対話の注釈
318. Bhayanti cittutrāsabhayameva. Ajānantāti ajānamānā. Kathaṃ jānemu taṃ mayanti (dī. ni. 2.179) mayaṃ kinti taṃ jānāma, ayaṃ katthavāsiko, kinnāmo, kiṃ gottotiādīnaṃ ākārānaṃ kena ākārena taṃ dhārayāmāti attho.
318.「恐怖」とは、心の動揺の恐怖そのものです。「知らずに」とは、知ることができずに。「どのようにして私たちはあなたを知り得ましょうか」(長部 2.179)とは、私たちはどのようにしてあなたを知るのか、この方はどこの住人か、何という名か、何という姓(ゴートラ)かなどの様態のうち、どのような様態であなたを理解すべきかという意味です。
Maṃ ve kumāraṃ jānantīti maṃ ‘‘kumāro’’ti ‘‘daharo’’ti jānanti. Brahmaloketi seṭṭhaloke. Sanantananti ciratanaṃ porāṇakaṃ. Ahaṃ so porāṇakumāro sanaṅkumāro nāma brahmāti dasseti. Evaṃ govinda jānāhīti govinda paṇḍita, tvaṃ evaṃ jānāhi, evaṃ maṃ dhārehi.
「私を実に童子と知る」とは、私を「童子」と、「若者」と知るということです。「梵天の世界において」とは、最上の世界において。「昔からの」とは、久遠の昔からの、太古のということです。私はその太古の童子であり、サナンクマーラ(常童子)という名の梵天であると示しています。「ゴーヴィンダよ、このように知るがよい」とは、賢者ゴーヴィンダよ、そなたはこのように知り、このように私を理解せよということです。
‘‘Āsanaṃ udakaṃ pajjaṃ, madhusākañca brahmuno;
「座席、水、足油、そして梵天のための甘味の菜、
Agghe bhavantaṃ pucchāma, agghaṃ kurutu no bhava’’nti. –
もてなしの品について尊者に伺います。尊者よ、私たちのもてなしの品を受け取ってください」と。
Ettha agghanti atithino upanāmetabbaṃ vuccati. Teneva idamāsanaṃ paññattaṃ, ettha nisīdatha, idaṃ udakaṃ parisuddhaṃ, ito pānīyaṃ pivatha, pāde dhovatha, idaṃ pajjaṃ pādānaṃ hitatthāya abhisaṅkhataṃ telaṃ, ito pāde makkhetha, idaṃ madhusākanti. Bodhisattassa brahmacariyaṃ na aññesaṃ brahmacariyasadisaṃ hoti, na so ‘‘idaṃ sve, idaṃ tatiyadivase bhavissatī’’ti sannidhiṃ nāma karoti. Madhusākaṃ pana aloṇaṃ adhūpanaṃ atakkaṃ udakena seditasākaṃ, taṃ sandhāyesa – ‘‘idaṃ paribhuñjathā’’ti vadanto ‘‘agghe bhavantaṃ pucchāmā’’tiādimāha. Ime sabbepi agghā brahmuno atthi. Te agghe bhavantaṃ pucchāma. Evaṃ pucchantānañca agghaṃ kurutu no bhavaṃ, paṭiggaṇhātu no bhavaṃ idamagghanti vuttaṃ hoti. Kiṃ panesa – ‘‘ito ekampi brahmā na bhuñjatī’’ti idaṃ na jānātīti. No na jānāti, jānantopi attano santike āgato atithi pucchitabboti vattasīsena pucchati.
ここで「もてなしの品(アルガ)」とは、客人に差し出すべきもののことを言います。それゆえ「この座席が設けられています、ここにお座りください。この水は清浄です、ここから飲料水を飲んでください、足を洗ってください。この足油は足の健康のために調合された油です、これで足を塗ってください。この甘味の菜を」と。菩薩の清浄行(梵行)は他人の清浄行のようではなく、彼は「これは明日、これは明後日用になるだろう」と蓄えることなど決してしません。「甘味の菜」とは、塩気がなく、燻煙せず、酪乳も加えず、水で蒸した野菜のことであり、それを指して「これを召し上がってください」と言いながら「もてなしの品について尊者に伺います」などと言ったのです。これらのもてなしの品はすべて梵天に相応しいものです。「それらのおもてなしについて尊者に伺います。このように伺う私たちのもてなしの品を尊者が受け入れてくださいますように、尊者がこのもてなしの品をお受け取りくださいますように」と言われたのです。「しかし彼は『梵天はここから何一つ食べない』ということを知らないのだろうか」と(問うならば)、知らないのではありません。知っていながらも、自分のところに来た客人はもてなすべきであるという作法の根本によって尋ねているのです。
Atha kho brahmā – ‘‘kiṃ nu kho paṇḍito mama paribhogakaraṇābhāvaṃ ñatvā pucchati, udāhu kohaññe ṭhatvā pucchatī’’ti samannāharanto ‘‘vattasīse ṭhito pucchatī’’ti ñatvā paṭiggaṇhituṃ dāni me vaṭṭatīti paṭiggaṇhāma te agghaṃ, yaṃ tvaṃ govinda bhāsasīti āha. Yaṃ tvaṃ govinda bhāsasi – ‘‘idamāsanaṃ paññattaṃ, ettha nisīdathā’’tiādi, tatra te mayaṃ āsane nisinnā nāma homa, pānīyaṃ pītā nāma homa, pādāpi me dhotā nāma hontu, telenapi makkhitā nāma hontu, udakasākampi paribhuttaṃ nāma hotu, tayā dinnaṃ adhivāsitakālato paṭṭhāya yaṃ yaṃ tvaṃ bhāsasi, taṃ taṃ mayā paṭiggahitameva hoti. Tena vuttaṃ – ‘‘paṭiggaṇhāma te agghaṃ, yaṃ tvaṃ govinda bhāsasī’’ti. Evaṃ pana agghaṃ paṭiggaṇhitvā pañhassa okāsaṃ karonto diṭṭhadhammahitatthāyātiādimāha.
そこで梵天は「賢者は私が受用しないことを知って尋ねているのか、それとも慢心(形式主義)に立って尋ねているのか」と思量し、「作法の根本に立って尋ねているのだ」と知って、「今こそ私が受け入れるのが相応しい」と考え、「ゴーヴィンダよ、そなたが語るそのもてなしの品を私たちは受け取ろう」と言いました。ゴーヴィンダよ、そなたが「この座席が設けられています、ここにお座りください」などと語ること、その座席に私たちは座ったことになり、飲料水を飲んだことになり、私の足も洗われたことになり、油で塗られたことにもなり、水菜も食されたことになりましょう。そなたによって捧げられ受け入れられた時から、そなたが語るそのすべては私によって受け取られたも同然です。それゆえ「ゴーヴィンダよ、そなたが語るそのもてなしの品を私たちは受け取ろう」と言われたのです。このようにして供物を受け取り、問いの機会を与えながら「現世の利益のために」などと言いました。
Kaṅkhī akaṅkhiṃ paravediyesūti ahaṃ savicikiccho bhavantaṃ parena sayaṃ abhisaṅkhatattā parassa pākaṭesu paravediyesu pañhesu nibbicikicchaṃ.
「疑念を抱く私が、他者に知らせるべきことにおいて疑念なき方に」とは、疑念を抱いている私が、他者によって自ら作られたことによって他者に明白となった、他者に知らせるべき諸々の問いにおいて疑念のない尊者に、ということです。
Hitvā mamattanti idaṃ mama, idaṃ mamāti upakaraṇataṇhaṃ cajitvā. Manujesūti sattesu, manujesu yo koci manujo mamattaṃ hitvāti attho. Ekodibhūtoti ekībhūto, eko tiṭṭhanto eko nisīdantoti. Vacanattho panettha eko udeti pavattatīti ekodi, tādiso bhūtoti ekodibhūto. Karuṇedhimuttoti karuṇājhāne adhimutto, taṃ jhānaṃ nibbattetvāti attho. Nirāmagandhoti vissagandhavirahito. Ettha ṭhitoti etesu dhammesu ṭhito. Ettha ca sikkhamānoti etesu dhammesu sikkhamāno. Ayamettha saṅkhepo, vitthāro pana upari mahāgovindena ca brahmunā ca vuttoyeva.
「執着を捨てて」とは、「これは私のものだ、これは私のものだ」という所有の渇愛を捨てて。「人々の間で」とは、衆生の中で、人々の間で誰であれ人間が執着を捨ててという意味です。「専一となり」とは、一つとなり、一人で立ち、一人で座ることです。ここでの語義は、一なるものが生じ展開するので専一(エコーディ)であり、そのような境地になったので専一となった者です。「悲に傾注し」とは、悲の禅定に傾倒し、その禅定を生じさせてという意味です。「生臭さ(腥穢)を離れ」とは、生臭い悪臭を離れて。「ここに留まり」とは、これらの教法に留まり。「そしてここで修習し」とは、これらの教法において修習してということです。これがここでの要約であり、詳細は後に大ゴーヴィンダと梵天によって語られています。
320. Tattha ete avidvāti ete āmagandhe ahaṃ avidvā, na jānāmīti attho. Idha brūhi dhīrāti te me tvaṃ idha dhīra paṇḍita, brūhi, vada. Kenāvaṭā vāti pajā kurutūti katamena kilesāvaraṇena āvaritā pajā pūtikā vāyati. Āpāyikāti apāyūpagā. Nivutabrahmalokāti nivuto pihito brahmaloko assāti nivutabrahmaloko. Katamena kilesena pajāya brahmalokūpago maggo nivuto pihito paṭicchannoti pucchati.
320.「そこにおいてそれらを知らざる者」とは、それらの生臭さ(腥穢)を私は知らず、了解していないという意味です。「賢者よ、ここで教えてください」とは、賢者よ、智者よ、それらを私のためにここで教えてください、語ってください。「何に覆われて」あるいは「民衆は悪臭を放つのか」とは、どのような煩悩の覆いに覆われて民衆は腐敗した悪臭を放つのか。「悪趣へ赴く者」とは、悪趣へ堕ちる者のことです。「梵天の世界を閉ざされた者」とは、梵天の世界が覆われ遮断された者のことです。どのような煩悩によって民衆の梵天の世界へ赴く道が塞がれ、遮られ、覆い隠されているのかと尋ねているのです。
Kodho mosavajjaṃ nikati ca dubbhoti kujjhanalakkhaṇo kodho ca, paravisaṃvādanalakkhaṇo musāvādo ca, sadisaṃ dassetvā vañcanalakkhaṇā nikati ca, mittadubbhanalakkhaṇo dubbho ca. Kadariyatā atimāno usūyāti thaddhamacchariyalakkhaṇā kadariyatā ca, atikkamitvā maññanalakkhaṇo atimāno ca, parasampattikhīyanalakkhaṇā usūyā ca. Icchā vivicchā paraheṭhanā cāti taṇhālakkhaṇā icchā ca, macchariyalakkhaṇā vivicchā ca, vihiṃsālakkhaṇā paraheṭhanā ca. Lobho ca doso ca mado ca mohoti yattha katthaci lubbhanalakkhaṇo lobho ca, dussanalakkhaṇo doso ca, majjanalakkhaṇo mado ca, muyhanalakkhaṇo moho ca. Etesu yuttā anirāmagandhāti etesu cuddasasu kilesesu yuttā pajā nirāmagandhā na hoti, āmagandhā sakuṇapagandhā pūtigandhāyevāti vadati. Āpāyikā nivutabrahmalokāti esā pana āpāyikā ceva hoti, paṭicchannabrahmalokamaggā cāti. Idaṃ pana suttaṃ kathentena āmagandhasuttena dīpetvā kathetabbaṃ, āmagandhasuttampi iminā dīpetvā kathetabbaṃ.
「怒り、偽りの言葉、詐欺、裏切り」とは、憤る特徴を持つ怒りと、他者を欺く特徴を持つ虚言と、類似した形を示して騙す特徴を持つ詐欺と、友を裏切る特徴を持つ裏切りです。「物惜しみ、高慢、嫉妬」とは、頑なな物惜しみの特徴を持つ吝嗇と、他を超えて思い上がる特徴を持つ高慢と、他者の栄華を妬む特徴を持つ嫉妬です。「欲望、貪欲、他者を害すること」とは、渇愛の特徴を持つ欲望と、物惜しみの特徴を持つ貪欲と、加害の特徴を持つ他者を害することです。「貪り、怒り、慢心、迷妄」とは、どこにでも執着する特徴を持つ貪りと、憎悪の特徴を持つ怒りと、酔いしれる特徴を持つ慢心と、惑乱する特徴を持つ迷妄です。「これらに結びついた者は、生臭さを離れていない」とは、これら十四の煩悩に結びついた民衆は生臭さを離れた者ではなく、生臭く、鳥の死骸の臭いを放ち、腐敗した悪臭を放っているのだと語っています。「悪趣へ赴く者であり、梵天の世界を閉ざされた者である」とは、そのような者は悪趣へ赴く者であり、梵天の世界への道を覆われた者であるということです。この経を語る際には『腥穢経(アーマガンダ・スッタ)』を引いて解説されるべきであり、『腥穢経』もまたこれによって解説されるべきです。
Te na sunimmadayāti te āmagandhā sunimmadayā sukhena nimmadetabbā pahātabbā na honti, duppajahā dujjayāti attho. Yassa dāni bhavaṃ govindo kālaṃ maññatīti ‘‘yassā pabbajjāya bhavaṃ govindo kālaṃ maññati, ayameva hotu, evaṃ sati mayhampi tava santike āgamanaṃ svāgamanaṃ bhavissati, kathitadhammakathā sukathitā bhavissati, tvaṃ tāta sakalajambudīpe aggapuriso daharo paṭhamavaye ṭhito, evaṃ mahantaṃ nāma sampattisirivilāsaṃ pahāya tava pabbajanaṃ nāma gandhahatthino ayabandhanaṃ chinditvā gamanaṃ viya atiuḷāraṃ, buddhatanti nāmesā’’ti mahāpurisassa daḷhīkammaṃ katvā brahmā sanaṅkumāro brahmalokameva gato.
「それらは容易に除去し難い」とは、それらの生臭さは容易に除去され滅ぼされるべきものではなく、捨て難く打ち勝ち難いという意味です。「今や尊者ゴーヴィンダがその時と思うことを」とは、「尊者ゴーヴィンダが出家の時と思うなら、まさにそうするがよい。そうであれば私にとってもそなたのもとに来たことは善き来訪となり、語られた法話も善く語られたものとなるであろう。愛する者よ、そなたは全閻浮提における第一の人物であり、若く初年配にある。このように偉大なる富と栄華を捨ててそなたが出家することは、香象が鉄の足枷を断ち切って行くように極めて壮大であり、これこそ仏陀の家系(伝統)である」と、大士(菩薩)の決意を確固たるものとして、常童子梵天は梵天の世界へと帰って行きました。
Reṇurājaāmantanāvaṇṇanā
レーヌ王への対話の注釈
321. Mahāpurisopi ‘‘mama itova nikkhamitvā pabbajanaṃ nāma na yuttaṃ, ahaṃ rājakulassa atthaṃ anusāsāmi, tasmā rañño ārocessāmi. Sace sopi pabbajissati, sundarameva. No ce pabbajissati, purohitaṭṭhānaṃ niyyātetvā ahaṃ pabbajissāmī’’ti cintetvā rājānaṃ upasaṅkami, tena vuttaṃ – ‘‘atha kho bho mahāgovindo,…pe… nāhaṃ porohacce rame’’ti.
321. 大士もまた、「私がここからそのまま抜け出して出家するのは相応しくない。私は王家の国政を指導しているのだから、王に告げよう。もし王も共に出家するならば実に素晴らしい。もし出家しないならば司祭の地位を返上して私が出家しよう」と考えて王のもとへ近づきました。それゆえ「さて、友よ、大ゴーヴィンダは…(中略)…私は司祭の職を楽しまない」と言われたのです。
Tattha tvaṃ pajānassu rajjenāti tava rajjena tvameva jānāhi. Nāhaṃ porohicce rameti ahaṃ purohitabhāve na ramāmi, ukkaṇṭhitosmi, aññaṃ anusāsakaṃ jānāhi, nāhaṃ porohicce rameti.
そこにおいて「そなたは王国について自ら知るがよい」とは、そなた自身の王国についてはそなた自身で処置してくださいということです。「私は司祭の職を楽しまない」とは、私は司祭の境遇を楽しまず、倦怠を感じています。他の指導者を見出してください、私は司祭の職を楽しみませんということです。
Atha rājā – ‘‘dhuvaṃ cattāro māse paṭisallīnassa brāhmaṇassa gehe bhogā mandā jātā’’ti cintetvā dhanena nimantento – ‘‘sace te ūnaṃ kāmehi. Ahaṃ paripūrayāmi te’’ti vatvā puna – ‘‘kinnu kho esa ekako viharanto kenaci vihiṃsito bhaveyyā’’ti cintetvā,
そこで王は「四ヶ月間隠遁していたバラモンの家で財産が乏しくなったに違いない」と考え、財産によって引き留めようとして、「もしそなたに諸々の欲望(財物)が不足しているなら、私がそなたのために満たしましょう」と言い、さらに「この方が一人で暮らしていて誰かに害されでもしたのだろうか」と考えて、
‘‘Yo taṃ hiṃsati vāremi, bhūmisenāpati ahaṃ;
「そなたを害する者がいるなら私が阻みましょう、私は地の軍の統率者(王)です。
Tuvaṃ pitā ahaṃ putto, mā no govinda pājahī’’ti. –
そなたは父であり、私は息子です。ゴーヴィンダよ、私たちを見捨てないでください」と。
Āha. Tassattho – yo taṃ hiṃsati, taṃ vāremi, kevalaṃ tumhe ‘‘asuko’’ti ācikkhatha, ahamettha kattabbaṃ jānissāmīti. Bhūmisenāpati ahanti atha vā ahaṃ pathaviyā sāmī, svāhaṃ imaṃ rajjaṃ tumheyeva paṭicchāpessāmi. Tuvaṃ pitā ahaṃ puttoti tvaṃ pitiṭṭhāne ṭhassasi, ahaṃ puttaṭṭhāne. So tvaṃ mama manaṃ haritvā attanoyeva manaṃ govinda, pājehi; yathā icchasi tathā pavattassu. Ahaṃ pana tava manaṃyeva anuvattanto tayā dinnapiṇḍaṃ paribhuñjanto taṃ asicammahattho vā upaṭṭhahissāmi, rathaṃ vā te pājessāmi. ‘‘Mā no govinda, pajahī’’ti vā pāṭho. Tassattho – tvaṃ pitiṭṭhāne tiṭṭha, ahaṃ puttaṭṭhāne ṭhassāmi. Mā no tvaṃ bho govinda, pajahi, mā pariccajīti. Atha mahāpuriso yaṃ rājā cintesi, tassa attani abhāvaṃ dassento –
言いました。その意味は、そなたを害する者がいるならそれを阻みましょう、ただそなたは「誰それである」と教えてください、私はそれに対してなすべきことを心得ていますということです。「私は地の軍の統率者です」とは、あるいは私は地の主であり、私はこの王国をまさにそなたに委ねましょう。「そなたは父であり、私は息子です」とは、そなたは父の立場に立ち、私は息子の立場に立ちましょう。そのようなそなたは、私の心を受け入れ、ゴーヴィンダよ、あなた自身の心に従って進めてください。あなたが望むように振る舞ってください。私はただあなたの心に従い、あなたから与えられた食物をいただきながら、剣と盾を手にしてあなたにお仕えするか、あなたの馬車を御しましょうということです。「ゴーヴィンダよ、私たちを見捨てないでください(mā no govinda pajahi)」という本文もあります。その意味は、そなたは父の立場に立ち、私は息子の立場に立ちましょう、尊者ゴーヴィンダよ、私たちを見捨てないでください、放棄しないでくださいということです。そこで大士は王が考えたようなことが自分にはないことを示して――
‘‘Na matthi ūnaṃ kāmehi, hiṃsitā me na vijjati;
「私には諸々の欲望(財物)に不足はなく、私を害する者もいません。
Amanussavaco sutvā, tasmāhaṃ na gahe rame’’ti. –
人ならぬ者(神格)の言葉を聞いたのです。それゆえ私は家を楽しまないのです」と。
Āha. Tattha na matthīti na me atthi. Gaheti gehe. Atha naṃ rājā pucchi –
言いました。そこにおいて「私にはない」とは、私には存在しないということです。「家において」とは、家庭においてです。そこで王は彼に尋ねました。
‘‘Amanusso kathaṃ vaṇṇo, kiṃ te atthaṃ abhāsatha;
「人ならぬ者はどのような容色で、あなたにどのような意味を語ったのですか。
Yañca sutvā jahāsi no, gehe amhe ca kevalī’’ti.
それを聞いてあなたは私たちを、家を、そしてすべてを捨てるのですか」と。
Tattha jahāsi no, gehe amhe ca kevalīti brāhmaṇassa sampattibharite gehe saṅgahavasena attano gehe karonto yaṃ sutvā amhākaṃ gehe ca amhe ca kevalī sabbe aparisese jambudīpavāsino jahāsīti vadati.
そこにおいて「私たちを、家を、そしてすべてを捨てるのですか」とは、バラモンの富に満ちた家を包容することによって自身の家とし、それを聞いて私たちの家をも、私たちをも、そして閻浮提のすべての住人を余すところなく捨てるのですか、と語っているのです。
Athassa ācikkhanto mahāpuriso upavutthassa me pubbetiādimāha. Tattha upavutthassāti cattāro māse ekībhāvaṃ upagantvā vutthassa. Yiṭṭhakāmassa me satoti yajitukāmassa me samānassa. Aggi pajjalito āsi, kusapattaparitthatoti kusapattehi paritthato sappidadhimadhuādīni pakkhipitvā aggi jalayitumāraddho āsi, evaṃ aggiṃ jāletvā ‘‘mahājanassa dānaṃ dassāmī’’ti evaṃ cintetvā ṭhitassa mamāti ayamettha attho.
そこで彼に説明して、大士は「以前、私が斎戒して過ごしていた時」などと言いました。そこにおいて「斎戒して過ごしていた時」とは、四ヶ月間一人になって過ごしていた時のことです。「祭祀を望んでいた私に」とは、祭祀を行おうと望んでいた私において。「火が燃え上がっていた、吉祥草の葉で覆われて」とは、吉祥草の葉で敷き詰められ、ギーや凝乳や蜂蜜などを投げ入れて火を燃え上がらせ始めていたのであり、このように火を燃え上がらせて「民衆に布施を施そう」とこのように考えて立っていた私に、というのがここでの意味です。
Sanantanoti sanaṅkumāro brahmā. Tato rājā sayampi pabbajitukāmo hutvā saddahāmītiādimāha. Tattha kathaṃ vattetha aññathāti kathaṃ tumhe aññathā vattissatha. Te taṃ anuvattissāmāti te mayampi tumheyeva anuvattissāma, anupabbajissāmāti attho. ‘‘Anuvajissāmā’’tipi pāṭho, tassa anugacchissāmāti attho. Akācoti nikkāco akakkaso. Govindassānusāsaneti tava govindassa sāsane. Bhavantaṃ govindameva satthāraṃ karitvā carissāmāti vadati.
「太古の」とは、サナンクマーラ梵天のことです。それから王は自らも出家することを望んで「私は信じます」などと言いました。そこにおいて「どうしてあなた方が他のことを語りましょうか」とは、どうしてあなた方が真実と異なることを語るでしょうかということです。「私たちはあなたに従いましょう」とは、私たちもまたまさにあなたに従い、共に出家しましょうという意味です。「ついて行きましょう」という本文もあり、その意味は従い進みましょうということです。「瑕疵のない」とは、汚れのない、ざらつきのない。「ゴーヴィンダの教導において」とは、ゴーヴィンダであるあなたの教えにおいて。尊者ゴーヴィンダ自身を師として私たちは歩みましょう、と語っているのです。
Cha khattiyaāmantanāvaṇṇanā
六人の王族への対話の注釈
322. Yena te cha khattiyā tenupasaṅkamīti reṇuṃ rājānaṃ ‘‘sādhu mahārāja rajjaṃ nāma mātaraṃ pitaraṃ bhātibhaginīādayopi māretvā gaṇhantesu sattesu evaṃ mahantaṃ rajjasiriṃ pahāya pabbajitukāmena uḷāraṃ mahārājena kata’’nti upatthambhetvā daḷhataramassa ussāhaṃ katvā upasaṅkami. Evaṃ samacintesunti rañño cintitanayeneva kadāci brāhmaṇassa bhogā parihīnā bhaveyyunti maññamānā samacintesuṃ. Dhanena sikkheyyāmāti upalāpeyyāma saṅgaṇheyyāma. Tāvatakaṃ āharīyatanti tāvatakaṃ āharāpiyatu gaṇhiyatu, yattakaṃ icchatha, tattakaṃ gaṇhathāti vuttaṃ hoti. Bhavantānaṃyeva vāhasāti bhavante paccayaṃ katvā, tumhehi dinnattāyeva pahūtaṃ sāpateyyaṃ jātaṃ.
322.「かの六人の王族たちのもとへ近づいた」とは、レーヌ王を「善いかな、大王よ。王国というものは母や父や兄弟姉妹らをも殺して奪い合う衆生たちの中で、このように大いなる王土の栄華を捨てて出家を望むとは、大王は壮大なことをなさいました」と励まし、彼の決意をさらに強固にしてから近づきました。「このように考えた」とは、王が考えたのと同じように、もしかしたらバラモンの財産が減じてしまったのではないかと思い、考えたのです。「財産によって教導しよう(引き留めよう)」とは、語りかけて手厚く遇しようということです。「それだけ運ばせよ」とは、それだけ運ばせよ、取らせよ、望むだけ取るがよい、と言われたのです。「尊者たちのおかげで」とは、尊者たちを因縁として、あなたたちから与えられたことによってこそ豊かな財産が生じているのです。
323. Sace jahatha kāmānīti sace vatthukāme ca kilesakāme ca pariccajatha. Yattha satto puthujjanoti yesu kāmesu puthujjano satto laggo laggito. Ārambhavho daḷhā hothāti evaṃ sante vīriyaṃ ārabhatha, asithilaparakkamataṃ adhiṭṭhāya daḷhā bhavatha. Khantībalasamāhitāti khantibalena samannāgatā bhavathāti rājūnaṃ ussāhaṃ janeti.
323.「もし諸々の欲望を捨てるならば」とは、もし財物の欲望(境遇の愛着)と煩悩の欲望とを捨てるならばということです。「そこに凡夫が執着している」とは、それらの欲望に凡夫が執着し、囚われ、結びついているということです。「努力を起こし、堅固であれ」とは、そうであるならば精進を起こし、弛まぬ奮闘を決意して堅固でありなさいということです。「忍辱の力を具えて」とは、忍辱の力を具えた者となりなさい、と諸王に意欲を起こさせています。
Esa maggo ujumaggoti esa karuṇājhānamaggo ujumaggo nāma. Esa maggo anuttaroti eseva brahmalokūpapattiyā asadisamaggo uttamamaggo nāma. Saddhammo sabbhi rakkhitoti eso eva ca buddhapaccekabuddhasāvakehi sabbhirakkhitadhammo nāma. Iti karuṇājhānassa vaṇṇabhaṇanenāpi tesaṃ anivattanatthāya daḷhīkammameva karoti.
「この道は直き道である」とは、この悲の禅定の道は直き道と呼ばれるものです。「この道は無上である」とは、これこそが梵天の世界へ赴くための比類なき道、最上の道と呼ばれるものです。「正法は善士たちによって護られている」とは、これこそが仏陀、独覚、声聞ら善士たちによって護られた法と呼ばれるものです。このように悲の禅定の称賛を語ることによっても、彼らが退転しないように確固たるものとするのです。
Ko nu kho pana bho jānāti jīvitānanti bho jīvitaṃ nāma udakapupphuḷūpamaṃ tiṇagge ussāvabindūpamaṃ taṅkhaṇaviddhaṃsanadhammaṃ, tassa ko gatiṃ jānāti, kismiṃ khaṇe bhijjissati? Gamanīyo samparāyoti paraloko pana avassaṃ gantabbova, tattha paṇḍitena kulaputtena mantāyaṃ boddhabbaṃ. Mantā vuccati paññā, tāya mantetabbaṃ bujjhitabbaṃ, upaparikkhitabbañca jānitabbañcāti attho. Karaṇatthe vā bhummaṃ. Mantāyaṃ boddhabbanti mantāya bujjhitabbaṃ, ñāṇena jānitabbanti attho. Kiṃ bujjhitabbaṃ? Jīvitassa dujjānatā, samparāyassa ca avassaṃ gamanīyatā, bujjhitvā ca pana sabbapalibodhe chinditvā kattabbaṃ kusalaṃ caritabbaṃ brahmacariyaṃ. Kasmā? Yasmā natthi jātassa amaraṇaṃ.
「友よ、誰が生を知るであろうか」とは、友よ、命というものは水の泡に似て、草の先の露の雫に似て、その瞬間に破壊される性質のものであり、それの行き先を誰が知ろうか、どの瞬間に壊れるであろうか。「他界へと行くべきである」とは、後世へは必ず行かなければならないのであり、そこにおいて賢者たる良家の子は、智慧をもって知るべきである。「智慧(マンター)」とは般若(パンニャー)のことであり、それによって思慮すべきであり、悟るべきであり、考察すべきであり、知るべきである、という意味である。あるいは処格(マンターヤン)は具格の意味である。「智慧をもって知るべきである(マンターヤン・ボッダッバン)」とは、智慧によって悟るべきであり、知識によって知るべきであるという意味である。何を悟るべきなのか。命の知りがたさと、後世への必然的な行脚をである。そして悟ったならば、すべての障害を断ち切って、善をなすべきであり、清浄行を修めるべきである。なぜなら、生まれた者には不死が存在しないからである。
Brāhmaṇamahāsālādīnaṃ āmantanāvaṇṇanā
バラモン大資産家らへの呼びかけの解説
324. Appesakkhā ca appalābhā cāti bho pabbajjā nāma appayasā ceva, pabbajitakālato paṭṭhāya hi rajjaṃ pahāya pabbajitaṃ viheṭhetvā viheṭhetvā lāmakaṃ anāthaṃ katvāva kathenti. Appalābhā ca, sakalagāmaṃ caritvāpi ajjhoharaṇīyaṃ dullabhameva. Idaṃ pana brahmaññaṃ mahesakkhañca mahāyasattā, mahālābhañca lābhasakkārasampannattā. Bhavañhi etarahi sakalajambudīpe aggapurohito sabbattha aggāsanaṃ aggodakaṃ aggabhattaṃ aggagandhaṃ aggamālaṃ labhatīti.
324. 「権勢も少なく、利得も少ない」とは、友よ、出家とは名声が乏しいものであり、出家したとき以来、国を捨てて出家した者を苦しめ苦しめて、卑しい身寄りのない者にして語るのである。「利得も少ない」とは、村全体を巡っても、食べる物さえ得がたいのである。しかしこのバラモンの状態は、大いなる名声があるゆえに大権勢であり、利得と敬愛を具足しているがゆえに大利得である。「あなた様は今や全閻浮提において最高の祭官(司祭)であり、至るところで最上の座、最上の水、最上の食事、最上の香、最上の花輪を得ておられます」と。
Rājāva raññanti ahañhi bho etarahi pakatiraññaṃ majjhe cakkavattirājā viya. Brahmāva brahmānanti pakatibrahmānaṃ majjhe mahābrahmasadiso. Devatāva gahapatikānanti avasesagahapatikānaṃ panamhi sakkadevarājasadiso.
「王たちの中の王のように」とは、友よ、私は今、通常の王たちの中にあっては転輪聖王のようである。「梵天たちの中の梵天のように」とは、通常の梵天たちの中にあっては娑婆世界の主たる大梵天のようである。「資産家たちの中の天人のように」とは、その他の資産家たちの中にあっては帝釈天王のようである、ということである。
Bhariyānaṃ āmantanāvaṇṇanā
妻たちへの呼びかけの解説
325. Cattārīsā bhariyā sādisiyoti sādisiyova cattārīsā bhariyā, aññā panassa tīsu vayesu nāṭakitthiyo bahukāyeva.
325. 「同等の四十人の妻たち」とは、身分相応の四十人の妻たちであり、その他の彼の三つの年代(若年・壮年・老年)の劇舞の女性たちは甚だ多かった。
Mahāgovindapabbajjāvaṇṇanā
マハーゴーヴィンダの出家の解説
326. Cārikaṃ caratīti gāmanigamapaṭipāṭiyā cārikaṃ carati, gatagataṭṭhāne buddhakolāhalaṃ viya hoti. Manussā ‘‘mahāgovindapaṇḍito kira āgacchatī’’ti sutvā puretarameva maṇḍapaṃ kāretvā maggaṃ alaṅkaritvā paccuggantvā gaṇhitvā enti, mahālābhasakkāro mahogho viya ajjhottharanto uppajji. Sattapurohitassāti sattannaṃ rājūnaṃ purohitassa. Iti yathā etarahi evarūpesu vā ṭhānesu kismiñcideva dukkhe uppanne ‘‘namo buddhassā’’ti vadanti, evaṃ tadā ‘‘namatthu mahāgovindassa brāhmaṇassa, namatthu sattapurohitassā’’ti vadanti.
326. 「遊行する」とは、村や町を順々に遊行するのであり、彼が行く先々の場所は仏の喧騒のようになる。「マハーゴーヴィンダ賢者が来られるそうだ」と聞いた人々は、前もって仮小屋を建て、道を飾り、出迎えて迎え入れ、大いなる利得と敬愛が大洪水のように満ち溢れて生じた。「七人の祭官(司祭)に」とは、七人の王たちの祭官に、ということである。このように、今このような場所や何らかの苦難が生じたときに「帰命仏(南無仏)」と言うように、その当時は「マハーゴーヴィンダ・バラモンに敬礼あれ、七人の司祭に敬礼あれ」と言ったのである。
327. Mettāsahagatenātiādinā nayena pāḷiyaṃ brahmavihārāva āgatā, mahāpuriso pana sabbāpi aṭṭha samāpattiyo ca pañca ca abhiññāyo nibbattesi. Sāvakānañca brahmalokasahabyatāya maggaṃ desesīti brahmaloke brahmunā sahabhāvāya maggaṃ kathesi.
327. 「慈悲を伴う心によって」などの方法により、本文中には四無量心(梵住)のみが説かれているが、大士(菩薩)はすべての八等至と五神通を生じさせた。「弟子たちに梵天の世界に同住するための道を説いた」とは、梵天の世界において梵天と同等の境涯となるための道を説いた、ということである。
328. Sabbenasabbanti ye aṭṭha ca samāpattiyo pañca ca abhiññāyo nibbattesuṃ. Ye na sabbena sabbaṃ sāsanaṃ ājāniṃsūti ye aṭṭhasu samāpattīsu ekasamāpattimpi na jāniṃsu, na sakkhiṃsu nibbattetuṃ. Amoghāti savipākā. Avañjhāti na vañjhā. Sabbanihīnaṃ pasavanti gandhabbakāyaṃ pasavi. Saphalāti avasesadevalokūpapattīhi sātthā. Saudrayāti brahmalokūpapattiyā savuḍḍhi.
328. 「全面的に(残らず)」とは、八等至と五神通を生じさせた者たちである。「教えを全面的には理解しなかった者たち」とは、八等至のうち一つの等至さえも知らず、生じさせることができなかった者たちである。「空しくない」とは、報いがあるということである。「不毛でない」とは、無駄ではないということである。「最も劣った階級を生じた」とは、乾闥婆(ガンダッバ)の集団を生じた(に生まれた)。「果報がある」とは、その他の天界への転生によって有益であるということである。「増大を伴う」とは、梵天の世界への転生によって増大があるということである。
329. Sarāmahanti sarāmi ahaṃ pañcasikha, iminā kira padena ayaṃ suttanto buddhabhāsito nāma jāto. Na nibbidāyāti na vaṭṭe nibbindanatthāya. Na virāgāyāti na vaṭṭe virāgatthāya. Na nirodhāyāti na vaṭṭassa nirodhatthāya. Na upasamāyāti na vaṭṭassa upasamanatthāya. Na abhiññāyāti na vaṭṭaṃ abhijānanatthāya. Na sambodhāyāti na kilesaniddāvigamena vaṭṭato pabujjhanatthāya. Na nibbānāyāti na amatanibbānatthāya.
329. 「私は記憶している」とは、パンチャシカよ、私は覚えているということであり、この言葉によってこの経典は仏陀の説かれたものとなったと伝えられる。「厭離のためにならず」とは、輪廻において厭離するためではない。「離貪のためにならず」とは、輪廻において離貪するためではない。「止滅のためにならず」とは、輪廻の止滅のためではない。「寂静のためにならず」とは、輪廻の寂静のためではない。「通智のためにならず」とは、輪廻を通智(正知)するためではない。「正覚のためにならず」とは、煩悩の眠りが去ることによって輪廻から目覚めるためではない。「涅槃のためにならず」とは、不死の涅槃のためではない。
Ekantanibbidāyāti ekantameva vaṭṭe nibbindanatthāya. Ettha pana nibbidāyāti vipassanā. Virāgāyāti maggo. Nirodhāya upasamāyāti nibbānaṃ. Abhiññāya sambodhāyāti maggo. Nibbānāyāti nibbānameva. Evaṃ ekasmiṃ ṭhāne vipassanā, tīsu maggo, tīsu nibbānaṃ vuttanti evaṃ vavatthānakathā veditabbā. Pariyāyena pana sabbānipetāni maggavevacanānipi nibbānavevacanānipi hontiyeva. Sammādiṭṭhiādīsu yaṃ vattabbaṃ, taṃ visuddhimagge saccavaṇṇanāyaṃ vuttameva.
「一向なる厭離のために」とは、もっぱら輪廻を厭離するためである。ここで「厭離のために」とは毘鉢舎那(ヴィパッサナー)である。「離貪のために」とは聖道である。「止滅のために、寂静のために」とは涅槃である。「通智のために、正覚のために」とは聖道である。「涅槃のために」とは涅槃そのものである。このように一箇所で毘鉢舎那が、三箇所で聖道が、三箇所で涅槃が説かれたと、このように分別の解釈を知るべきである。しかし方便(別の表現)としては、これらすべては聖道の異名でもあり、涅槃の異名でもある。正見等において語られるべきことは、清浄道論の諦の注釈において既に語られた通りである。
330. Ye na sabbenasabbanti ye cattāropi ariyamagge paripūretuṃ na jānanti, tīṇi vā dve vā ekaṃ vā nibbattenti. Sabbesaṃyeva imesaṃ kulaputtānanti brahmacariyaciṇṇakulaputtānaṃ. Amoghā…pe… saphalā saudrayāti arahattanikūṭena desanaṃ niṭṭhāpesi.
330. 「全面的にはならなかった者たち」とは、四つの聖道すべてを満たすことは知らず、三つあるいは二つあるいは一つを生じさせる者たちである。「これらすべての良家の子ら」とは、清浄行を修めた良家の子らのことである。「空しくなく……有果であり、増大を伴う」とは、阿羅漢果の頂によって説法を締めくくられたのである。
Bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvāti (dī. ni. 2.188) bhagavato dhammadesanaṃ cittena sampaṭicchanto abhinanditvā vācāya pasaṃsamāno anumoditvā mahantaṃ añjaliṃ sirasmiṃ patiṭṭhapetvā pasannalākhārase nimujjamāno viya dasabalassa chabbaṇṇarasmijālantaraṃ pavisitvā catūsu ṭhānesu vanditvā tikkhattuṃ padakkhiṇaṃ katvā bhagavantaṃ abhitthavanto abhitthavanto satthu purato antaradhāyitvā attano devalokameva agamāsīti.
「世尊を礼拝し、右繞して」(長部2.188)とは、世尊の説法を心で受け入れて歓喜し、言葉で称賛して随喜し、頭上に大いなる合掌をなし、澄みきったラック染料の液体に浸るかのように十力者の六色の光の網の中に入り、四つの場所で拝礼し、三度右繞し、世尊を幾度も幾度も称賛しながら師の御前から姿を消して、自らの天界へと去っていった、ということである。
Iti sumaṅgalavilāsiniyā dīghanikāyaṭṭhakathāyaṃ
スマンガラ・ヴィラーシニー長部注釈書において
Mahāgovindasuttavaṇṇanā niṭṭhitā.
大典尊経の注釈、完結。