1. Mahāpadānasuttaṃ1. 大本経
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
世尊、応供、正等覚者に礼拝奉仕いたします。
Dīghanikāyo
Mahāvaggapāḷi
大品
Pubbenivāsapaṭisaṃyuttakathā
宿住相応講話
1. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme karerikuṭikāyaṃ. Atha kho sambahulānaṃ bhikkhūnaṃ pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantānaṃ karerimaṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ pubbenivāsapaṭisaṃyuttā dhammī kathā udapādi – ‘‘itipi pubbenivāso, itipi pubbenivāso’’ti.
1. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティー(舎衛城)のジェータ林(祇樹)にある給孤独園のカレーリ草庵に滞在しておられました。その時、多くの比丘たちが食後に托鉢から戻り、カレーリ円形講堂に座り集まって、宿住(過去世の住処)に関する法話が生じました。「このようにして宿住があり、このようにして宿住がある」と。
2. Assosi kho bhagavā dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya tesaṃ bhikkhūnaṃ imaṃ kathāsallāpaṃ. Atha kho bhagavā uṭṭhāyāsanā yena karerimaṇḍalamāḷo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi, nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā; kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti?
2. 世尊は清浄で人間のそれを超えた天耳界によって、それらの比丘たちのこの対話をお聞きになりました。そこで世尊は座から立ち上がり、カレーリ円形講堂へと向かわれました。近づいて、設えられた座に着かれました。座に着かれると、世尊は比丘たちに呼びかけられました。「比丘たちよ、お前たちは今、どのような話のために座り集まっていたのか。また、お前たちの中途で中断された話は何であったのか」。
Evaṃ vutte te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, amhākaṃ pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkantānaṃ karerimaṇḍalamāḷe sannisinnānaṃ sannipatitānaṃ pubbenivāsapaṭisaṃyuttā dhammī kathā udapādi – ‘itipi pubbenivāso itipi pubbenivāso’ti. Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā. Atha bhagavā anuppatto’’ti.
このように言われて、それらの比丘たちは世尊にこのように申し上げました。「主よ、ここで私たちが食後に托鉢から戻り、カレーリ円形講堂に座り集まっていたところ、宿住に関する法話が生じました。『このようにして宿住があり、このようにして宿住がある』と。主よ、これが私たちの中途で中断された話です。その時、世尊がお越しになられました」。
3. ‘‘Iccheyyātha no tumhe, bhikkhave, pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ sotu’’nti? ‘‘Etassa, bhagavā, kālo; etassa, sugata, kālo; yaṃ bhagavā pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ kareyya, bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha,sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
3. 「比丘たちよ、お前たちは宿住に関する法話を聞きたいと望むか」。「世尊よ、今がその時です。善逝よ、今がその時です。世尊が宿住に関する法話をなさるならば、世尊から聞いて、比丘たちは心にとどめるでしょう」。「それならば、比丘たちよ、聞きなさい。よく心に留めなさい。私は語るであろう」。「はい、主よ」と、それらの比丘たちは世尊にお答えした。世尊は次のように言われた。
4. ‘‘Ito so, bhikkhave, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Ito so, bhikkhave, ekatiṃse kappe yaṃ sikhī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Tasmiññeva kho, bhikkhave, ekatiṃse kappe vessabhū bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe koṇāgamano bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe kassapo bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Imasmiññeva kho, bhikkhave, bhaddakappe ahaṃ etarahi arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno.
4. 「比丘たちよ、今から九十一劫の昔、ヴィパッシー(毘婆尸)という世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、今から三十一劫の昔、シキー(尸棄)という世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、まさにその三十一劫において、ヴェッサブー(毘舎浮)という世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、まさにこの賢劫において、カクサンダ(拘留孫)という世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、まさにこの賢劫において、コーナーガマナ(拘那含牟尼)という世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、まさにこの賢劫において、カッサパ(迦葉)という世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、まさにこの賢劫において、私自身が現在、世において応供・正等覚者として出現したのである。
5. ‘‘Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Sikhī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Vessabhū, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Kakusandho, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brāhmaṇo jātiyā ahosi, brāhmaṇakule udapādi. Koṇāgamano, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brāhmaṇo jātiyā ahosi, brāhmaṇakule udapādi. Kassapo, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brāhmaṇo jātiyā ahosi, brāhmaṇakule udapādi. Ahaṃ, bhikkhave, etarahi arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosiṃ, khattiyakule uppanno.
5. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者は生まれは王族(クシャトリヤ)であり、王族の家に出現された。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者は生まれは王族であり、王族の家に出現された。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者は生まれは王族であり、王族の家に出現された。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者は生まれはバラモンであり、バラモンの家に出現された。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者は生まれはバラモンであり、バラモンの家に出現された。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者は生まれはバラモンであり、バラモンの家に出現された。比丘たちよ、私自身は現在、応供・正等覚者として、生まれは王族であり、王族の家に出現したのである。
6. ‘‘Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Sikhī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vessabhū, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Kakusandho, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho kassapo gottena ahosi. Koṇāgamano, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho kassapo gottena ahosi. Kassapo, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho kassapo gottena ahosi. Ahaṃ, bhikkhave, etarahi arahaṃ sammāsambuddho gotamo gottena ahosiṃ.
6. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者はゴッタ(氏族)としてはコーンダンニャ(憍陳如)であった。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者はゴッタとしてはコーンダンニャであった。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者はゴッタとしてはコーンダンニャであった。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者はゴッタとしてはカッサパ(迦葉)であった。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者はゴッタとしてはカッサパであった。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者はゴッタとしてはカッサパであった。比丘たちよ、私自身は現在、応供・正等覚者として、ゴッタとしてはゴータマ(瞿曇)である。
7. ‘‘Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa sattativassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa saṭṭhivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa cattālīsavassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tiṃsavassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa vīsativassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi appakaṃ āyuppamāṇaṃ parittaṃ lahukaṃ; yo ciraṃ jīvati, so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo.
7. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは八万年であった。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは七万年であった。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは六万年であった。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは四万年であった。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは三万年であった。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは二万年であった。比丘たちよ、私の現在の寿命の長さは短く、わずかで、束の間のものである。長く生きる者であっても、百年か、それよりわずかに多いか少ないかである。
8. ‘‘Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Sikhī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho puṇḍarīkassa mūle abhisambuddho. Vessabhū, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho sālassa mūle abhisambuddho. Kakusandho, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho sirīsassa mūle abhisambuddho. Koṇāgamano, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho udumbarassa mūle abhisambuddho. Kassapo, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho nigrodhassa mūle abhisambuddho. Ahaṃ, bhikkhave, etarahi arahaṃ sammāsambuddho assatthassa mūle abhisambuddho.
8. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者はパータリ(波羅奢)の樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者はプンダリーカ(分陀利)の樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者はサーラ(沙羅)の樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者はシリーサ(尸利沙)の樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者はウドゥンバラ(優曇跋羅)の樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者はニグローダ(尼拘律)の樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、私自身は現在、応供・正等覚者として、アッサッタ(阿説他・菩提樹)の樹の下で正等覚に達したのである。
9. ‘‘Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa abhibhūsambhavaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa soṇuttaraṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa vidhurasañjīvaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bhiyyosuttaraṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tissabhāradvājaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi sāriputtamoggallānaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ.
9. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者には、カンダとティッサという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者には、アビブーとサンバヴァという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者には、ソーナとウッタラという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者には、ヴィドゥラとサンジーヴァという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者には、ビッヨーサとウッタラという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者には、ティッサとバーラドヴァージャという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、私自身には現在、サーリプッタ(舎利弗)とモッガッラーナ(目連)という最上にして勝れた一対の弟子がいる。
10. ‘‘Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
10. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者には三度の弟子の集会があった。一度の弟子の集会は六十八万の比丘であり、一度の弟子の集会は十万の比丘であり、一度の弟子の集会は八万の比丘であった。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者のこれら三度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者(阿羅漢)たちによるものであった。
‘‘Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sattatibhikkhusahassāni. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
「比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者には三度の弟子の集会があった。一度の弟子の集会は十万の比丘であり、一度の弟子の集会は八万の比丘であり、一度の弟子の集会は七万の比丘であった。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者のこれら三度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。
‘‘Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sattatibhikkhusahassāni, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi saṭṭhibhikkhusahassāni. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
「比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者には三度の弟子の集会があった。一度の弟子の集会は八万の比丘であり、一度の弟子の集会は七万の比丘であり、一度の弟子の集会は六万の比丘であった。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者のこれら三度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。
‘‘Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi cattālīsabhikkhusahassāni. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
「比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者には一度の弟子の集会があり、それは四万の比丘であった。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者のこの一度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。
‘‘Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi tiṃsabhikkhusahassāni. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
「比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者には一度の弟子の集会があり、それは三万の比丘であった。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者のこの一度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。
‘‘Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi vīsatibhikkhusahassāni. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
「比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者には一度の弟子の集会があり、それは二万の比丘であった。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者のこの一度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。
‘‘Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aḍḍhateḷasāni bhikkhusatāni. Mayhaṃ, bhikkhave, ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ.
「比丘たちよ、私自身には現在、一度の弟子の集会があり、千二百五十人の比丘であった。比丘たちよ、私のこの一度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。
11. ‘‘Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khemaṅkaro nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa upasanto nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa buddhijo nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa sotthijo nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa sabbamitto nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi ānando nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko.
11. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者にはアソーカという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者にはケーマンカラという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者にはウパサンタという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者にはブッディジャという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者にはソッティジャという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者にはサッバミッタという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、私自身には現在、アーナンダという名の比丘が侍者であり、最上の侍者である。
12. ‘‘Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi. Bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti . Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
12. 「比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者の父はバンドゥマーという名の王であった。母、生母はバンドゥマティーという名の王妃であった。バンドゥマー王の王都はバンドゥマティーという名の都であった。
‘‘Sikhissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa aruṇo nāma rājā pitā ahosi. Pabhāvatī nāma devī mātā ahosi janetti. Aruṇassa rañño aruṇavatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
「比丘たちよ、シキー世尊・応供・正等覚者の父はアルナという名の王であった。母、生母はパバーヴァティーという名の王妃であった。アルナ王の王都はアルナヴァティーという名の都であった。
‘‘Vessabhussa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa suppatito nāma rājā pitā ahosi. Vassavatī nāma devī mātā ahosi janetti. Suppatitassa rañño anomaṃ nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
「比丘たちよ、ヴェッサブー世尊・応供・正等覚者の父はスッパティータという名の王であった。母、生母はヴァッサヴァティーという名の王妃であった。スッパティータ王の王都はアノマという名の都であった。
‘‘Kakusandhassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa aggidatto nāma brāhmaṇo pitā ahosi. Visākhā nāma brāhmaṇī mātā ahosi janetti. Tena kho pana, bhikkhave, samayena khemo nāma rājā ahosi. Khemassa rañño khemavatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
「比丘たちよ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者の父はアッギダッタという名のバラモンであった。母、生母はヴィサーカーという名のバラモン女であった。比丘たちよ、その当時の王はケーマという名であった。ケーマ王の王都はケーマヴァティーという名の都であった。
‘‘Koṇāgamanassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa yaññadatto nāma brāhmaṇo pitā ahosi. Uttarā nāma brāhmaṇī mātā ahosi janetti. Tena kho pana, bhikkhave, samayena sobho nāma rājā ahosi. Sobhassa rañño sobhavatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
「比丘たちよ、コーナーガマナ世尊・応供・正等覚者の父はヤanjaダッタ(ヤンニャダッタ)という名のバラモンであった。母、生母はウッタラーという名のバラモン女であった。比丘たちよ、その当時の王はソーバという名であった。ソーバ王の王都はソーバヴァティーという名の都であった。
‘‘Kassapassa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa brahmadatto nāma brāhmaṇo pitā ahosi. Dhanavatī nāma brāhmaṇī mātā ahosi janetti. Tena kho pana, bhikkhave, samayena kikī nāma rājā ahosi. Kikissa rañño bārāṇasī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
「比丘たちよ、カッサパ世尊・応供・正等覚者の父はブラフマダッタという名のバラモンであった。母、生母はダナヴァティーという名のバラモン女であった。比丘たちよ、その当時の王はキキーという名であった。キキー王の王都はバーラーナシーという名の都であった。
‘‘Mayhaṃ, bhikkhave, etarahi suddhodano nāma rājā pitā ahosi. Māyā nāma devī mātā ahosi janetti. Kapilavatthu nāma nagaraṃ rājadhānī ahosī’’ti. Idamavoca bhagavā, idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.
「比丘たちよ、私自身の現在の父はスッドーダナ(浄飯王)という名の王であった。母、生母はマーヤー(摩耶夫人)という名の王妃であった。王都はカピラヴァットゥ(迦毘羅城)という名の都であった」。世尊はこのように説かれた。善逝はこのように語られた後、座から立ち上がって精舎に入られた。
13. Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ acirapakkantassa bhagavato ayamantarākathā udapādi – ‘‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā. Yatra hi nāma tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarissati, nāmatopi anussarissati, gottatopi anussarissati, āyuppamāṇatopi anussarissati, sāvakayugatopi anussarissati, sāvakasannipātatopi anussarissati – ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’’’ti.
13. さて、世尊が立ち去られて間もなく、それらの比丘たちの間にこのような対話が生じた。「友よ、驚くべきことです、友よ、未曾有のことです。如来の大神通力、大威徳力は。まことに如来は、すでに般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念され、名からも随念され、氏族(ゴッタ)からも随念され、寿命の長さからも随念され、一対の弟子からも随念され、弟子の集会からも随念される。『かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた』と。
‘‘Kiṃ nu kho, āvuso, tathāgatasseva nu kho esā dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati – ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti, udāhu devatā tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati – ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’’’ti. Ayañca hidaṃ tesaṃ bhikkhūnaṃ antarākathā vippakatā hoti.
「友よ、いったい如来にまさにこの法界が善く通達されており、その法界が善く通達されているがゆえに、如来は般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念され、名からも随念され、氏族からも随念され、寿命の長さからも随念され、一対の弟子からも随念され、弟子の集会からも随念されて、『かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた』とするのであろうか。それとも神々が如来にそのことを告げ知らせたのであろうか。それによって如来は、般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念され、名からも随念され、氏族からも随念され、寿命の長さからも随念され、一対の弟子からも随念され、弟子の集会からも随念されて、『かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた』とするのであろうか」。そして、このことがそれらの比丘たちの中途で中断された対話であった。
14. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena karerimaṇḍalamāḷo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘kāyanuttha, bhikkhave, etarahi kathāya sannisinnā; kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti?
14. そこで世尊は夕刻に独座(瞑想)から起き上がり、カレーリ円形講堂へと向かわれた。近づいて、設えられた座に着かれた。座に着かれると、世尊は比丘たちに呼びかけられた。「比丘たちよ、お前たちは今、どのような話のために座り集まっていたのか。また、お前たちの中途で中断された話は何であったのか」。
Evaṃ vutte te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, amhākaṃ acirapakkantassa bhagavato ayaṃ antarākathā udapādi – ‘acchariyaṃ, āvuso, abbhutaṃ, āvuso, tathāgatassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, yatra hi nāma tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarissati, nāmatopi anussarissati, gottatopi anussarissati, āyuppamāṇatopi anussarissati, sāvakayugatopi anussarissati, sāvakasannipātatopi anussarissati – ‘‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’’ti. Kiṃ nu kho, āvuso, tathāgatasseva nu kho esā dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati – ‘‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’’ti. Udāhu devatā tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati – ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti? Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā, atha bhagavā anuppatto’’ti.
このように言われて、それらの比丘たちは世尊にこのように申し上げた。「主よ、ここで私たちが、世尊が立ち去られて間もなく、このような対話が生じました。『友よ、驚くべきことです、友よ、未曾有のことです。如来の大神通力、大威徳力は。まことに如来は、すでに般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念され、名からも随念され、氏族からも随念され、寿命の長さからも随念され、一対の弟子からも随念され、弟子の集会からも随念される。「かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた」と。友よ、いったい如来にまさにこの法界が善く通達されており、その法界が善く通達されているがゆえに、如来は般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念され、名からも随念され、氏族からも随念され、寿命の長さからも随念され、一対の弟子からも随念され、弟子の集会からも随念されて、「かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた」とするのであろうか。それとも神々が如来にそのことを告げ知らせたのであろうか。それによって如来は、般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念され、名からも随念され、氏族からも随念され、寿命の長さからも随念され、一対の弟子からも随念され、弟子の集会からも随念されて、「かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた」とするのであろうか』と。主よ、これが私たちの中途で中断された話です。その時、世尊がお越しになられました」。
15. ‘‘Tathāgatassevesā, bhikkhave, dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati – ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti. Devatāpi tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati – ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ itipi, evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ itipī’ti.
15. 「比丘たちよ、如来にはまさにこの法界が善く通達されており、その法界が善く通達されているがゆえに、如来は般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念し、名からも随念し、氏族からも随念し、寿命の長さからも随念し、一対の弟子からも随念し、弟子の集会からも随念して、『かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた』とするのである。また、神々も如来にそのことを告げ知らせたのであり、それによって如来は、般涅槃に入られ、戯論を断ち、迷いの道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦しみを乗り越えられた過去の諸仏について、生まれからも随念し、名からも随念し、氏族からも随念し、寿命の長さからも随念し、一対の弟子からも随念し、弟子の集会からも随念して、『かの世尊たちはこのような生まれであられた。かの世尊たちはこのような名、このような氏族、このような戒律、このような教法、このような智慧、このような住まい、このような解脱であられた』とするのである。
‘‘Iccheyyātha no tumhe, bhikkhave, bhiyyosomattāya pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ sotu’’nti? ‘‘Etassa, bhagavā, kālo; etassa, sugata, kālo; yaṃ bhagavā bhiyyosomattāya pubbenivāsapaṭisaṃyuttaṃ dhammiṃ kathaṃ kareyya, bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
「比丘たちよ、お前たちはさらに多く宿住に関する法話を聞きたいと望むか」。「世尊よ、今がその時です。善逝よ、今がその時です。世尊がさらに多く宿住に関する法話をなさるならば、世尊から聞いて、比丘たちは心にとどめるでしょう」。「それならば、比丘たちよ、聞きなさい。よく心に留めなさい。私は語るであろう」。「はい、主よ」と、それらの比丘たちは世尊にお答えした。世尊は次のように言われた。
16. ‘‘Ito so, bhikkhave, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vipassī, bhikkhave, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vipassissa, bhikkhave, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi. Bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi.
16. 「比丘たちよ、今から九十一劫の昔、ヴィパッシーという世尊・応供・正等覚者が世に出現された。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者は生まれは王族であり、王族の家に出現された。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者はゴッタとしてはコーンダンニャであった。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者の寿命の長さは八万年であった。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者はパータリの樹の下で正等覚に達した。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者には、カンダとティッサという最上にして勝れた一対の弟子がいた。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者には三度の弟子の集会があった。一度の弟子の集会は六十八万の比丘であり、一度の弟子の集会は十万の比丘であり、一度の弟子の集会は八万の比丘であった。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者のこれら三度の弟子の集会は、すべてまさに漏尽者たちによるものであった。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者にはアソーカという名の比丘が侍者であり、最上の侍者であった。比丘たちよ、ヴィパッシー世尊・応供・正等覚者の父はバンドゥマーという名の王であった。母、生母はバンドゥマティーという名の王妃であった。バンドゥマー王の王都はバンドゥマティーという名の都であった。
Bodhisattadhammatā
菩薩の法爾(菩薩の常則)
17. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto tusitā kāyā cavitvā sato sampajāno mātukucchiṃ okkami. Ayamettha dhammatā.
17. 「さて、比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩は兜率天の集いから没して、正念・正知をもって母の胎内に入られた。これがここでの法爾(常則)である。
18. ‘‘Dhammatā, esā, bhikkhave, yadā bodhisatto tusitā kāyā cavitvā mātukucchiṃ okkamati. Atha sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yāpi tā lokantarikā aghā asaṃvutā andhakārā andhakāratimisā, yattha pime candimasūriyā evaṃmahiddhikā evaṃmahānubhāvā ābhāya nānubhonti, tatthapi appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yepi tattha sattā upapannā, tepi tenobhāsena aññamaññaṃ sañjānanti – ‘aññepi kira, bho, santi sattā idhūpapannā’ti. Ayañca dasasahassī lokadhātu saṅkampati sampakampati sampavedhati. Appamāṇo ca uḷāro obhāso loke pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Ayamettha dhammatā.
18. 「比丘たちよ、菩薩が兜率天の集いから没して母の胎内に入るとき、それが法爾である。その時、神々の世界、魔の世界、梵天の世界、沙門・バラモンの人々、神々や人間を含む生きとし生けるものにおいて、神々の神威をも超える、無量で広大な光明が現れる。あの世界の間にある、空虚で覆いがなく、暗黒で真っ暗闇の領域、そこにはこれほどの大神通力と大威徳力を持つ日月さえもその光で照らすことができない場所であるが、そこにおいてさえ、神々の神威をも超える無量で広大な光明が現れる。そこに生まれた生類たちもまた、その光明によって互いを認識する。『友よ、実にここには他の生類たちも生まれているのだ』と。そしてこの一万の全宇宙が揺れ動き、激しく揺れ動き、震動する。そして無量で広大な光明が世に現れ、神々の神威をも超える。これがここでの法爾である。
19. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, cattāro naṃ devaputtā catuddisaṃ rakkhāya upagacchanti – ‘mā naṃ bodhisattaṃ vā bodhisattamātaraṃ vā manusso vā amanusso vā koci vā viheṭhesī’ti. Ayamettha dhammatā.
19. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎内に入ったとき、それが法爾である。四大天子たちが、『人間であれ非人であれ、何者も菩薩や菩薩の母を害することがないように』と、四方を守護するために近づく。これがここでの法爾である。
20. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, pakatiyā sīlavatī bodhisattamātā hoti, viratā pāṇātipātā, viratā adinnādānā, viratā kāmesumicchācārā, viratā musāvādā, viratā surāmerayamajjappamādaṭṭhānā. Ayamettha dhammatā.
20. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎内に入ったとき、それが法爾である。菩薩の母は生まれつき戒律を保ち、殺生を離れ、不与取を離れ、邪淫を離れ、虚偽の言葉を離れ、酩酊と放逸の原因となる穀酒・果実酒・酒類を離れている。これがここでの法爾である。
21. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, na bodhisattamātu purisesu mānasaṃ uppajjati kāmaguṇūpasaṃhitaṃ, anatikkamanīyā ca bodhisattamātā hoti kenaci purisena rattacittena. Ayamettha dhammatā.
21. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎内に入ったとき、それが法爾である。菩薩の母には男たちに対して五欲の快楽を伴う心が生じず、また菩薩の母はいかなる情欲を抱く男によっても侵されることがない。これがここでの法爾である。
22. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, lābhinī bodhisattamātā hoti pañcannaṃ kāmaguṇānaṃ. Sā pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricāreti. Ayamettha dhammatā.
22. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎内に入ったとき、それが法爾である。菩薩の母は五つの欲望の対象を得る者となる。彼女は五つの欲望の対象に恵まれ、満たされて楽しむ。これがここでの法爾である。
23. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, na bodhisattamātu kocideva ābādho uppajjati. Sukhinī bodhisattamātā hoti akilantakāyā, bodhisattañca bodhisattamātā tirokucchigataṃ passati sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ. Seyyathāpi, bhikkhave, maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatrāssa suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā. Tamenaṃ cakkhumā puriso hatthe karitvā paccavekkheyya – ‘ayaṃ kho maṇi veḷuriyo subho jātimā aṭṭhaṃso suparikammakato accho vippasanno anāvilo sabbākārasampanno. Tatridaṃ suttaṃ āvutaṃ nīlaṃ vā pītaṃ vā lohitaṃ vā odātaṃ vā paṇḍusuttaṃ vā’ti. Evameva kho, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchiṃ okkanto hoti, na bodhisattamātu kocideva ābādho uppajjati, sukhinī bodhisattamātā hoti akilantakāyā, bodhisattañca bodhisattamātā tirokucchigataṃ passati sabbaṅgapaccaṅgiṃ ahīnindriyaṃ. Ayamettha dhammatā.
23. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎内に入ったとき、それが法爾である。菩薩の母にはいかなる病気も生じない。菩薩の母は安楽で、身体が疲弊することなく、そして菩薩の母は胎内にいる菩薩を、すべての手足や器官を備え、感覚器官に欠けのない姿として透かし見るのである。比丘たちよ、それはあたかも、美しく、生粋で、八つの面があり、見事に磨かれ、澄んで清らかで、濁りがなく、あらゆる点で完璧な瑠璃の宝珠があるようなものである。そこに青色、黄色、赤色、白色、あるいは黄褐色の糸が通されているとする。目の見える人がそれを手に取って観察すれば、『この瑠璃の宝珠は美しく、生粋で、八つの面があり、見事に磨かれ、澄んで清らかで、濁りがなく、あらゆる点で完璧である。そしてここに青色、黄色、赤色、白色、あるいは黄褐色の糸が通されている』と知るであろう。比丘たちよ、それとまったく同じように、菩薩が母の胎内に入ったとき、菩薩の母にはいかなる病気も生じず、菩薩の母は安楽で身体が疲弊することなく、菩薩の母は胎内にいる菩薩を、すべての手足や器官を備え、感覚器官に欠けのない姿として透かし見るのである。これがここでの法爾である。
24. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, sattāhajāte bodhisatte bodhisattamātā kālaṅkaroti tusitaṃ kāyaṃ upapajjati. Ayamettha dhammatā.
24. 「比丘たちよ、菩薩が生まれて七日目に、菩薩の母が命を終えて兜率天の集いに生まれる。これが法爾である。これがここでの法爾である。
25. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yathā aññā itthikā nava vā dasa vā māse gabbhaṃ kucchinā pariharitvā vijāyanti, na hevaṃ bodhisattaṃ bodhisattamātā vijāyati. Daseva māsāni bodhisattaṃ bodhisattamātā kucchinā pariharitvā vijāyati. Ayamettha dhammatā.
25. 「比丘たちよ、他の女たちが九ヶ月または十ヶ月胎児を胎内に宿して出産するのに対し、菩薩の母はそのようには菩薩を出産しない。菩薩の母はきっかり十ヶ月胎内に菩薩を宿して出産する。これが法爾である。これがここでの法爾である。
26. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yathā aññā itthikā nisinnā vā nipannā vā vijāyanti, na hevaṃ bodhisattaṃ bodhisattamātā vijāyati. Ṭhitāva bodhisattaṃ bodhisattamātā vijāyati. Ayamettha dhammatā.
26. 「比丘たちよ、他の女たちが座ったり横たわったりして出産するのに対し、菩薩の母はそのようには菩薩を出産しない。菩薩の母は立ったままで菩薩を出産する。これが法爾である。これがここでの法爾である。
27. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, devā paṭhamaṃ paṭiggaṇhanti, pacchā manussā. Ayamettha dhammatā.
27. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎から出るとき、神々がまず受け取り、その後に人間たちが受け取る。これが法爾である。これがここでの法爾である。
28. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, appattova bodhisatto pathaviṃ hoti, cattāro naṃ devaputtā paṭiggahetvā mātu purato ṭhapenti – ‘attamanā, devi, hohi; mahesakkho te putto uppanno’ti. Ayamettha dhammatā.
28. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎から出るとき、菩薩がまだ大地に達しないうちに、四大天子たちがそれを受け取って母の前に置き、『王妃よ、喜びなさい。あなたに大威力ある尊い子が生まれました』と言う。これが法爾である。これがここでの法爾である。
29. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, visadova nikkhamati amakkhito udena amakkhito semhena amakkhito ruhirena amakkhito kenaci asucinā suddho visado. Seyyathāpi, bhikkhave, maṇiratanaṃ kāsike vatthe nikkhittaṃ neva maṇiratanaṃ kāsikaṃ vatthaṃ makkheti, nāpi kāsikaṃ vatthaṃ maṇiratanaṃ makkheti. Taṃ kissa hetu? Ubhinnaṃ suddhattā. Evameva kho, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, visadova nikkhamati amakkhito, udena amakkhito semhena amakkhito ruhirena amakkhito kenaci asucinā suddho visado. Ayamettha dhammatā.
29. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎から出るとき、水気に汚れることなく、粘液に汚れることなく、血に汚れることなく、いかなる不浄にも汚れることなく、清らかで汚れなく出現する。比丘たちよ、それはあたかも、カーシー産の上等な布の上に置かれた宝珠が、宝珠もカーシーの布を汚さず、カーシーの布も宝珠を汚さないようなものである。それはなぜか。両者が清らかであるからである。比丘たちよ、それとまったく同じように、菩薩が母の胎から出るとき、水気に汚れることなく、粘液に汚れることなく、血に汚れることなく、いかなる不浄にも汚れることなく、清らかで汚れなく出現するのである。これが法爾である。これがここでの法爾である。
30. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, dve udakassa dhārā antalikkhā pātubhavanti – ekā sītassa ekā uṇhassa yena bodhisattassa udakakiccaṃ karonti mātu ca. Ayamettha dhammatā.
30. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎から出るとき、虚空から二筋の水流が現れる。一つは冷たく、一つは温かい。それによって菩薩と母の沐浴の務めを果たす。これが法爾である。これがここでの法爾である。
31. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, sampatijāto bodhisatto samehi pādehi patiṭṭhahitvā uttarābhimukho sattapadavītihārena gacchati setamhi chatte anudhāriyamāne, sabbā ca disā anuviloketi, āsabhiṃ vācaṃ bhāsati ‘aggohamasmi lokassa, jeṭṭhohamasmi lokassa, seṭṭhohamasmi lokassa, ayamantimā jāti, natthidāni punabbhavo’ti. Ayamettha dhammatā.
31. 「比丘たちよ、生まれたばかりの菩薩は平らな足で大地に立ち、北に向かって七歩歩まれ、白傘が差し掛けられる中、すべての四方を観察し、雄々しい言葉を語られた。『私は世の最高者である。私は世の最勝者である。私は世の最尊者である。これが最後の生まれであり、もはや再生はない』と。これが法爾である。これがここでの法爾である。
32. ‘‘Dhammatā esā, bhikkhave, yadā bodhisatto mātukucchimhā nikkhamati, atha sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati, atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yāpi tā lokantarikā aghā asaṃvutā andhakārā andhakāratimisā, yattha pime candimasūriyā evaṃmahiddhikā evaṃmahānubhāvā ābhāya nānubhonti, tatthapi appamāṇo uḷāro obhāso pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Yepi tattha sattā upapannā, tepi tenobhāsena aññamaññaṃ sañjānanti – ‘aññepi kira, bho, santi sattā idhūpapannā’ti. Ayañca dasasahassī lokadhātu saṅkampati sampakampati sampavedhati appamāṇo ca uḷāro obhāso loke pātubhavati atikkammeva devānaṃ devānubhāvaṃ. Ayamettha dhammatā.
32. 「比丘たちよ、菩薩が母の胎から出るとき、その時、神々の世界、魔の世界、梵天の世界、沙門・バラモンの人々、神々や人間を含む生きとし生けるものにおいて、神々の神威をも超える、無量で広大な光明が現れる。あの世界の間にある、空虚で覆いがなく、暗黒で真っ暗闇の領域、そこにはこれほどの大神通力と大威徳力を持つ日月さえもその光で照らすことができない場所であるが、そこにおいてさえ、神々の神威をも超える無量で広大な光明が現れる。そこに生まれた生類たちもまた、その光明によって互いを認識する。『友よ、実にここには他の生類たちも生まれているのだ』と。そしてこの一万の全宇宙が揺れ動き、激しく揺れ動き、震動する。そして無量で広大な光明が世に現れ、神々の神威をも超える。これが法爾である。これがここでの法爾である。
Dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇā
三十二相(大人の三十二の身体的特徴)
33. ‘‘Jāte kho pana, bhikkhave, vipassimhi kumāre bandhumato rañño paṭivedesuṃ – ‘putto te, deva , jāto, taṃ devo passatū’ti. Addasā kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassiṃ kumāraṃ, disvā nemitte brāhmaṇe āmantāpetvā etadavoca – ‘passantu bhonto nemittā brāhmaṇā kumāra’nti. Addasaṃsu kho, bhikkhave, nemittā brāhmaṇā vipassiṃ kumāraṃ, disvā bandhumantaṃ rājānaṃ etadavocuṃ – ‘attamano, deva, hohi, mahesakkho te putto uppanno, lābhā te, mahārāja, suladdhaṃ te, mahārāja, yassa te kule evarūpo putto uppanno. Ayañhi, deva, kumāro dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni sattaratanāni bhavanti. Seyyathidaṃ – cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭacchado.
33. 「比丘たちよ、ヴィパッシー王子が生まれたとき、バンドゥマー王に知らせがもたらされた。『王よ、あなたに王子が生まれました。王よ、その子をご覧になってください』。比丘たちよ、バンドゥマー王はヴィパッシー王子を見た。見てから、相占い(相相)のバラモンたちを召し寄せてこう言った。『相占いのバラモン諸氏よ、王子を見よ』。比丘たちよ、相占いのバラモンたちはヴィパッシー王子を見た。見てから、バンドゥマー王にこう申し上げた。『王よ、喜びなさい。大威力ある尊い子が生まれました。大王よ、それはあなたにとって大利益であり、大王よ、それはあなたにとって幸運なことです。あなたのお家にこのような王子がお生まれになったのですから。王よ、実にこの王子は三十二の大人の相(三十二相)を具備しており、それを具備する偉人には二つの道しかなく、他はありません。もし在家にとどまるならば、転輪聖王となり、正法をもって統治する法王となり、四海を平定する征服者となり、国土を安定させ、七宝を具備します。彼にはこれらの七宝があります。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、宝珠宝、女宝、居士宝、そして第七の主導者宝(主兵臣宝)です。さらに彼には千人を超える勇敢で勇ましい姿をした敵軍を打ち破る息子たちが生まれます。彼はこの大地を海辺に至るまで、刑罰によらず、武器によらず、正法によって征服して統治するでしょう。しかし、もし家を出て家なき(出家)の生活に入るならば、世における覆いを開いた応供・正等覚者(仏陀)となるでしょう。
34. ‘Katamehi cāyaṃ, deva, kumāro dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāpī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni sattaratanāni bhavanti. Seyyathidaṃ – cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭacchado.
34. 『王よ、この王子はどのような三十二の大人の相を具備しており、それを具備する偉人には二つの道しかなく、他はないのでしょうか。もし在家にとどまるならば、転輪聖王となり、正法をもって統治する法王となり、四海を平定する征服者となり、国土を安定させ、七宝を具備します。彼にはこれらの七宝があります。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、宝珠宝、女宝、居士宝、そして第七の主導者宝です。さらに彼には千人を超える勇敢で勇ましい姿をした敵軍を打ち破る息子たちが生まれます。彼はこの大地を海辺に至るまで、刑罰によらず、武器によらず、正法によって征服して統治するでしょう。しかし、もし家を出て家なき生活に入るならば、世における覆いを開いた応供・正等覚者となるでしょう。
35. ‘Ayañhi, deva, kumāro suppatiṭṭhitapādo. Yaṃ pāyaṃ, deva, kumāro suppatiṭṭhitapādo. Idampissa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
35. 『王よ、実にこの王子は足の裏が平らに地に着きます(足下安平立相)。王よ、この王子が足の裏が平らに地に着くこと、これもまたこの大人の大人の相の一つであります。
‘Imassa, deva , kumārassa heṭṭhā pādatalesu cakkāni jātāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni. Yampi, imassa deva, kumārassa heṭṭhā pādatalesu cakkāni jātāni sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni, idampissa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
『王よ、この王子の足の裏には、千本の輻(や)とリムと轂(こしき)を備え、あらゆる点で完璧な車輪の文様が生じています(足下二輪相)。王よ、この王子の足の裏に、千本の輻とリムと轂を備え、あらゆる点で完璧な車輪の文様が生じていること、これもまたこの大人の大人の相の一つであります。
‘Ayañhi deva, kumāro āyatapaṇhī…pe…
『王よ、実にこの王子は踵が長く突き出ています(足跟広長相)……(中略)……
‘Ayañhi, deva, kumāro dīghaṅgulī…
『王よ、実にこの王子は指が長くすらりとしています(指繊長相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro mudutalunahatthapādo…
『王よ、実にこの王子は手足が柔らかでみずみずしくあります(手足柔軟相)……
‘Ayañhi, deva kumāro jālahatthapādo…
『王よ、実にこの王子は手足の指の間に網目があります(手足縵網相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro ussaṅkhapādo…
『王よ、実にこの王子は足の甲が高く盛り上がっています(足趺高満相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro eṇijaṅgho…
『王よ、実にこの王子は鹿(エナ鹿)のようなふくらはぎを持っています(伊泥延膊相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro ṭhitakova anonamanto ubhohi pāṇitalehi jaṇṇukāni parimasati parimajjati…
『王よ、実にこの王子は立ったままで身をかがめることなく、両手で膝を撫で、擦ることができます(正立手摩膝相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro kosohitavatthaguyho…
『王よ、実にこの王子は陰部が鞘に隠されています(陰蔵相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro suvaṇṇavaṇṇo kañcanasannibhattaco…
『王よ、実にこの王子は黄金色に輝く肌を持ち、黄金のような皮膚をしています(金色相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro sukhumacchavī; sukhumattā chaviyā rajojallaṃ kāye na upalimpati …
『王よ、実にこの王子は皮膚がきめ細かく、皮膚がきめ細かいために塵や埃が体に付着しません(微細皮相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro ekekalomo; ekekāni lomāni lomakūpesu jātāni…
『王よ、実にこの王子は毛孔ごとに一本ずつ毛が生えています(一一孔生毛相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro uddhaggalomo; uddhaggāni lomāni jātāni nīlāni añjanavaṇṇāni kuṇḍalāvaṭṭāni dakkhiṇāvaṭṭakajātāni…
『王よ、実にこの王子は体毛が上に向かって生え、青色で練り墨のようであり、右巻きに渦巻いています(上向毛相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro brahmujugatto…
『王よ、実にこの王子は身体が梵天のように直立しています(大直身相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro sattussado…
『王よ、実にこの王子は七箇所(両手・両足・両肩・項)の肉が盛り上がっています(七処隆満相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro sīhapubbaddhakāyo…
『王よ、実にこの王子は上半身がライオンのようです(師子前身相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro citantaraṃso …
『王よ、実にこの王子は両肩の間が平らに満ちています(肩平円満相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro nigrodhaparimaṇḍalo yāvatakvassa kāyo tāvatakvassa byāmo, yāvatakvassa byāmo, tāvatakvassa kāyo…
『王よ、実にこの王子はニグローダ樹のように円満であり、身長と両腕を広げた長さが等しく、両腕を広げた長さと身長が等しいのです(広長等相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro samavaṭṭakkhandho…
『王よ、実にこの王子は首から肩にかけての線が滑らかに整っています(頸項円好相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro rasaggasaggī…
『王よ、実にこの王子は最上の味覚を味わう器官を備えています(得味上品相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro sīhahanu…
『王よ、実にこの王子はライオンのような顎を持っています(師子顎相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro cattālīsadanto…
『王よ、実にこの王子は四十本の歯を持っています(四十歯相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro samadanto…
『王よ、実にこの王子は歯の並びが均等です(歯斉相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro aviraḷadanto…
『王よ、実にこの王子は歯の間に隙間がありません(歯密相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro susukkadāṭho…
『王よ、実にこの王子は牙が極めて白く輝いています(牙白相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro pahūtajivho…
『王よ、実にこの王子は舌が広大です(広長舌相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro brahmassaro karavīkabhāṇī…
『王よ、実にこの王子は梵天の声を持ち、迦陵頻伽(カラヴィーカ)鳥のように語ります(梵音相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro abhinīlanetto…
『王よ、実にこの王子は瞳が深い青色です(目紺青相)……
‘Ayañhi, deva, kumāro gopakhumo…
『王よ、実にこの王子は牛王のようなまつげを持っています(牛王睫相)……
Imassa, deva, kumārassa uṇṇā bhamukantare jātā odātā mudutūlasannibhā. Yampi imassa deva kumārassa uṇṇā bhamukantare jātā odātā mudutūlasannibhā, idampimassa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
王よ、この王子の眉間には、白く柔らかな綿のような白毫(びゃくごう)が生じています(眉間白毫相)。王よ、この王子の眉間に、白く柔らかな綿のような白毫が生じていること、これもまたこの大人の大人の相の一つであります。
‘Ayañhi, deva, kumāro uṇhīsasīso. Yaṃ pāyaṃ, deva, kumāro uṇhīsasīso, idampissa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
『王よ、実にこの王子は頭頂に肉髻(にくけい)があります(頂肉髻相)。王よ、この王子が頭頂に肉髻があること、これもまたこの大人の大人の相の一つであります。
36. ‘Imehi kho ayaṃ, deva, kumāro dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇehi samannāgato, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni sattaratanāni bhavanti. Seyyathidaṃ – cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭacchado’ti.
36. 『大王よ、実にこの王子はこれら三十二の大人相を具足しております。それを具足した大人には二つの道のみがあり、他はありません。もし在家に留まるならば、転輪聖王となり、法に基づき法によって統治する法王となり、四海を制し、勝利を収め、国土の安定を達成し、七宝を具足します。彼にはこれらの七宝があります。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、神変宝、女宝、居士宝、そして第七の主導宝です。彼には千人を超える武勇に優れた雄々しい王子たちがおり、他国の軍勢を打ち破ります。彼はこの大地を海に至るまで、刑罰によらず、武器によらず、正法によって征服して治めます。しかし、もし家を出て家なき(出家)の道へと出家するならば、世において煩悩の覆いを払った阿羅漢・正等覚者(正自覚者)となるでしょう』と。
Vipassīsamaññā
ヴィパッシー(毘婆尸)という名の由来
37. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā nemitte brāhmaṇe ahatehi vatthehi acchādāpetvā sabbakāmehi santappesi. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa dhātiyo upaṭṭhāpesi. Aññā khīraṃ pāyenti, aññā nhāpenti, aññā dhārenti, aññā aṅkena pariharanti. Jātassa kho pana, bhikkhave, vipassissa kumārassa setacchattaṃ dhārayittha divā ceva rattiñca – ‘mā naṃ sītaṃ vā uṇhaṃ vā tiṇaṃ vā rajo vā ussāvo vā bādhayitthā’ti. Jāto kho pana, bhikkhave, vipassī kumāro bahuno janassa piyo ahosi manāpo. Seyyathāpi, bhikkhave, uppalaṃ vā padumaṃ vā puṇḍarīkaṃ vā bahuno janassa piyaṃ manāpaṃ; evameva kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahuno janassa piyo ahosi manāpo. Svāssudaṃ aṅkeneva aṅkaṃ parihariyati.
37. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は、相貌を占うバラモンたちに新しい衣服を授け、あらゆる望むもので満ち足らせた。比丘たちよ、さらにバンドゥマー王は、ヴィパッシー王子のために乳母たちを配した。ある者は乳を飲ませ、ある者は湯あみをさせ、ある者は抱きかかえ、ある者は懐に抱いて世話をした。比丘たちよ、生まれたヴィパッシー王子の上には、昼も夜も白い日傘がかざされていた。『寒さや暑さ、草や塵や夜露がこの子を悩ますことのないように』と。比丘たちよ、生まれたヴィパッシー王子は、多くの人々に愛され、慕われた。比丘たちよ、あたかも青蓮華や紅蓮華や白蓮華が多くの人々に愛され、慕われるように、比丘たちよ、そのようにヴィパッシー王子は多くの人々に愛され、慕われた。彼は人々の懐から懐へと抱き渡されて育てられた。
38. ‘‘Jāto kho pana, bhikkhave, vipassī kumāro mañjussaro ca ahosi vaggussaro ca madhurassaro ca pemaniyassaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, himavante pabbate karavīkā nāma sakuṇajāti mañjussarā ca vaggussarā ca madhurassarā ca pemaniyassarā ca; evameva kho, bhikkhave, vipassī kumāro mañjussaro ca ahosi vaggussaro ca madhurassaro ca pemaniyassaro ca.
38. 「比丘たちよ、生まれたヴィパッシー王子は美声であり、明瞭な声、甘美な声、愛らしい声の持ち主であった。比丘たちよ、あたかもヒマラヤ山にいるカラヴィーカ(迦陵頻伽)という名の鳥の群れが美声であり、明瞭な声、甘美な声、愛らしい声であるように、比丘たちよ、そのようにヴィパッシー王子は美声であり、明瞭な声、甘美な声、愛らしい声であった。
39. ‘‘Jātassa kho pana, bhikkhave, vipassissa kumārassa kammavipākajaṃ dibbacakkhu pāturahosi yena sudaṃ samantā yojanaṃ passati divā ceva rattiñca.
39. 「比丘たちよ、生まれたヴィパッシー王子には業の報いによる天眼が現れ、それによって昼も夜も四方一由旬(ヨージャナ)を見渡すことができた。
40. ‘‘Jāto kho pana, bhikkhave, vipassī kumāro animisanto pekkhati seyyathāpi devā tāvatiṃsā. ‘Animisanto kumāro pekkhatī’ti kho, bhikkhave , vipassissa kumārassa ‘vipassī vipassī’ tveva samaññā udapādi.
40. 「比丘たちよ、生まれたヴィパッシー王子は三十三天の神々のように瞬きをせずに見つめていた。比丘たちよ、『王子は瞬きをせずに見つめている(ヴィパッシー)』ということから、ヴィパッシー王子に『ヴィパッシー、ヴィパッシー(毘婆尸・明見者)』という名が生じた。
41. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā atthakaraṇe nisinno vipassiṃ kumāraṃ aṅke nisīdāpetvā atthe anusāsati. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pituaṅke nisinno viceyya viceyya atthe panāyati ñāyena . Viceyya viceyya kumāro atthe panāyati ñāyenāti kho, bhikkhave, vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya ‘vipassī vipassī’ tveva samaññā udapādi.
41. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は裁判の席に座り、ヴィパッシー王子を膝に乗せて事案を裁いていた。比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は父王の膝の上に座りながら、理法にしたがって事案を一つ一つ吟味して見定めた。比丘たちよ、『王子は理法にしたがって事案を一つ一つ吟味して見定める』ということから、ヴィパッシー王子にますます『ヴィパッシー、ヴィパッシー』という名が生じた。
42. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa tayo pāsāde kārāpesi, ekaṃ vassikaṃ ekaṃ hemantikaṃ ekaṃ gimhikaṃ; pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro vassike pāsāde cattāro māse nippurisehi tūriyehi paricārayamāno na heṭṭhāpāsādaṃ orohatī’’ti.
42. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王はヴィパッシー王子のために三つの宮殿を造らせた。一つは雨期用、一つは冬期用、一つは夏期用である。五つの欲望の対象(五欲)を用意させた。比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は雨期用の宮殿において、雨期の四か月のあいだ、女性ばかりの奏者たちによって楽しまされ、宮殿の下へと降りることはなかった」と。
Paṭhamabhāṇavāro.
第一の誦分
Jiṇṇapuriso
老人との遭遇
43. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ bahūnaṃ vassasatānaṃ bahūnaṃ vassasahassānaṃ accayena sārathiṃ āmantesi – ‘yojehi, samma sārathi, bhaddāni bhaddāni yānāni uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmidassanāyā’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā bhaddāni bhaddāni yānāni yojetvā vipassissa kumārassa paṭivedesi – ‘yuttāni kho te, deva, bhaddāni bhaddāni yānāni, yassa dāni kālaṃ maññasī’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bhaddaṃ bhaddaṃ yānaṃ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi uyyānabhūmiṃ niyyāsi.
43. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は多くの年、多くの百年、多くの千年が過ぎたのち、御者に語りかけた。『友なる御者よ、立派な車を用意せよ。美しい庭園を見るために庭園へと赴こう』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて立派な車を用意し、ヴィパッシー王子に報告した。『殿下、立派な車を用意いたしました。今こそお出かけの時とお考えください』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は立派な車に乗り、立派な車の一行とともに庭園へと出かけた。
44. ‘‘Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ jiṇṇaṃ gopānasivaṅkaṃ bhoggaṃ daṇḍaparāyanaṃ pavedhamānaṃ gacchantaṃ āturaṃ gatayobbanaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi – ‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato? Kesāpissa na yathā aññesaṃ, kāyopissa na yathā aññesa’nti. ‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāmā’ti. ‘Kiṃ paneso, samma sārathi, jiṇṇo nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāma. Na dāni tena ciraṃ jīvitabbaṃ bhavissatī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi jarādhammo, jaraṃ anatīto’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe jarādhammā, jaraṃ anatītā’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā. Itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati – ‘dhiratthu kira, bho, jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissatī’ti!
44. 「比丘たちよ、ヴィパッシー王子は庭園へと向かう途中で、老衰し、棟木のように曲がり、腰がかがみ、杖にすがり、震えながら歩く、病み衰えて若さを失った一人の男を見た。それを見て御者に尋ねた。『友なる御者よ、この男はどうしてしまったのか。彼の髪も他の人々のようではなく、体も他の人々のようではないが』と。『殿下、あれは老人と呼ばれる者です』。『友なる御者よ、老人とは一体何なのか』。『殿下、老人とは、もはや長く生きることはできない者のことです』。『友なる御者よ、では私もまた老いる性質のものであり、老いを免れ得ないのか』。『殿下、あなたも、私たちも、皆が老いる性質のものであり、老いを免れ得ません』。『それならば、友なる御者よ、今日の庭園遊びはもうよい。ここから宮殿へと引き返せ』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、そこから宮殿へと引き返した。比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は宮殿に戻り、苦しみ、意気消沈して思い悩んだ。『実に生というものは情けないものだ。生まれた者には老いが現れるのだから!』と。
45. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā sārathiṃ āmantāpetvā etadavoca – ‘kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha? Kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti? ‘Na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, addasa kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto’ti? ‘Addasā kho, deva, kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ jiṇṇaṃ gopānasivaṅkaṃ bhoggaṃ daṇḍaparāyanaṃ pavedhamānaṃ gacchantaṃ āturaṃ gatayobbanaṃ. Disvā maṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato, kesāpissa na yathā aññesaṃ, kāyopissa na yathā aññesa’’nti? ‘‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāmā’’ti. ‘‘Kiṃ paneso, samma sārathi, jiṇṇo nāmā’’ti? ‘‘Eso kho, deva, jiṇṇo nāma na dāni tena ciraṃ jīvitabbaṃ bhavissatī’’ti. ‘‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi jarādhammo, jaraṃ anatīto’’ti? ‘‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe jarādhammā, jaraṃ anatītā’’ti.
45. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は御者を呼び寄せてこう言った。『友なる御者よ、王子は庭園で楽しんだか。友なる御者よ、王子は庭園で満足したか』と。『いいえ殿下、王子は庭園で楽しまれませんでした。いいえ殿下、王子は庭園で満足されませんでした』。『友なる御者よ、王子は庭園に向かう途中で何を見たのか』。『殿下、王子は庭園に向かう途中で、老衰し、棟木のように曲がり、腰がかがみ、杖にすがり、震えながら歩く、病み衰えて若さを失った一人の男を見られました。それを見て私にこう尋ねられました。「友なる御者よ、この男はどうしてしまったのか。彼の髪も他の人々のようではなく、体も他の人々のようではないが」と。「殿下、あれは老人と呼ばれる者です」と答えました。「友なる御者よ、老人とは一体何なのか」と尋ねられました。「殿下、老人とは、もはや長く生きることはできない者のことです」と答えました。「友なる御者よ、では私もまた老いる性質のものであり、老いを免れ得ないのか」と尋ねられました。「殿下、あなたも、私たちも、皆が老いる性質のものであり、老いを免れ得ません」と答えました。
‘‘‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’’’ti. ‘‘Evaṃ, devā’’ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsiṃ. So kho, deva, kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati – ‘‘dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissatī’’’ti.
「『それならば、友なる御者よ、今日の庭園遊びはもうよい。ここから宮殿へと引き返せ』と言われました。殿下、私は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、そこから宮殿へと引き返しました。殿下、その王子は宮殿に戻り、苦しみ、意気消沈して思い悩んでおられます。『実に生というものは情けないものだ。生まれた者には老いが現れるのだから!』と』。
Byādhitapuriso
病人との遭遇
46. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumassa rañño etadahosi –
46. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王はこう考えた。
‘Mā heva kho vipassī kumāro na rajjaṃ kāresi, mā heva vipassī kumāro agārasmā anagāriyaṃ pabbaji, mā heva nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ saccaṃ assa vacana’nti. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi – ‘yathā vipassī kumāro rajjaṃ kareyya, yathā vipassī kumāro na agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya, yathā nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ micchā assa vacana’nti.
『ヴィパッシー王子が王位を継がなくなってはならない。ヴィパッシー王子が家を出て家なき(出家)の道へと出家してはならない。相貌を占うバラモンたちの言葉が真実となってはならない』と。比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は、ヴィパッシー王子が王位を継ぐように、ヴィパッシー王子が出家しないように、相貌を占うバラモンたちの言葉が外れるようにと、ますます多くの五欲の歓楽を王子に供した。
‘‘Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ…pe…
「比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は五欲に満たされ、歓楽に浸って過ごした。比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は多くの年が過ぎたのち……(中略)……
47. ‘‘Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ ābādhikaṃ dukkhitaṃ bāḷhagilānaṃ sake muttakarīse palipannaṃ semānaṃ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṃ aññehi saṃvesiyamānaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi – ‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato? Akkhīnipissa na yathā aññesaṃ, saropissa na yathā aññesa’nti? ‘Eso kho, deva, byādhito nāmā’ti. ‘Kiṃ paneso, samma sārathi, byādhito nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, byādhito nāma appeva nāma tamhā ābādhā vuṭṭhaheyyā’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi byādhidhammo, byādhiṃ anatīto’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe byādhidhammā, byādhiṃ anatītā’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘Evaṃ devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati – ‘dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissatī’ti.
47. 「比丘たちよ、ヴィパッシー王子は庭園へと向かう途中で、病気にかかり、苦しみ、重病となり、自らの大小便の中に倒れ伏し、他の人々に抱き起こされ、他の人々に寝かしつけられている一人の男を見た。それを見て御者に尋ねた。『友なる御者よ、この男はどうしてしまったのか。彼の目も他の人々のようではなく、声(頭)も他の人々のようではないが』と。『殿下、あれは病人と呼ばれる者です』。『友なる御者よ、病人とは一体何なのか』。『殿下、病人とは、その病から回復できるかどうかも定かでない者のことです』。『友なる御者よ、では私もまた病む性質のものであり、病を免れ得ないのか』。『殿下、あなたも、私たちも、皆が病む性質のものであり、病を免れ得ません』。『それならば、友なる御者よ、今日の庭園遊びはもうよい。ここから宮殿へと引き返せ』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、そこから宮殿へと引き返した。比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は宮殿に戻り、苦しみ、意気消沈して思い悩んだ。『実に生というものは情けないものだ。生まれた者には老いが現れ、病が現れるのだから!』と。
48. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā sārathiṃ āmantāpetvā etadavoca – ‘kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti? ‘Na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, addasa kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto’ti? ‘Addasā kho, deva, kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ ābādhikaṃ dukkhitaṃ bāḷhagilānaṃ sake muttakarīse palipannaṃ semānaṃ aññehi vuṭṭhāpiyamānaṃ aññehi saṃvesiyamānaṃ. Disvā maṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato, akkhīnipissa na yathā aññesaṃ, saropissa na yathā aññesa’’nti? ‘‘Eso kho, deva, byādhito nāmā’’ti. ‘‘Kiṃ paneso, samma sārathi, byādhito nāmā’’ti? ‘‘Eso kho, deva, byādhito nāma appeva nāma tamhā ābādhā vuṭṭhaheyyā’’ti. ‘‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi byādhidhammo, byādhiṃ anatīto’’ti? ‘‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe byādhidhammā, byādhiṃ anatītā’’ti. ‘‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’’ti. ‘‘Evaṃ, devā’’ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsiṃ. So kho, deva, kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati – ‘‘‘dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissatī’’’ti.
48. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は御者を呼び寄せてこう言った。『友なる御者よ、王子は庭園で楽しんだか。友なる御者よ、王子は庭園で満足したか』と。『いいえ殿下、王子は庭園で楽しまれませんでした。いいえ殿下、王子は庭園で満足されませんでした』。『友なる御者よ、王子は庭園に向かう途中で何を見たのか』。『殿下、王子は庭園に向かう途中で、病気にかかり、苦しみ、重病となり、自らの大小便の中に倒れ伏し、他の人々に抱き起こされ、他の人々に寝かしつけられている一人の男を見られました。それを見て私にこう尋ねられました。「友なる御者よ、この男はどうしてしまったのか。彼の目も他の人々のようではなく、声も他の人々のようではないが」と。「殿下、あれは病人と呼ばれる者です」と答えました。「友なる御者よ、病人とは一体何なのか」と尋ねられました。「殿下、病人とは、その病から回復できるかどうかも定かでない者のことです」と答えました。「友なる御者よ、では私もまた病む性質のものであり、病を免れ得ないのか」と尋ねられました。「殿下、あなたも、私たちも、皆が病む性質のものであり、病を免れ得ません」と答えました。「それならば、友なる御者よ、今日の庭園遊びはもうよい。ここから宮殿へと引き返せ」と言われました。殿下、私は「畏まりました、殿下」とヴィパッシー王子に答えて、そこから宮殿へと引き返しました。殿下、その王子は宮殿に戻り、苦しみ、意気消沈して思い悩んでおられます。「実に生というものは情けないものだ。生まれた者には老いが現れ、病が現れるのだから!」と』。
Kālaṅkatapuriso
死者との遭遇
49. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumassa rañño etadahosi – ‘mā heva kho vipassī kumāro na rajjaṃ kāresi, mā heva vipassī kumāro agārasmā anagāriyaṃ pabbaji, mā heva nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ saccaṃ assa vacana’nti. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi – ‘yathā vipassī kumāro rajjaṃ kareyya, yathā vipassī kumāro na agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya, yathā nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ micchā assa vacana’nti.
49. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王はこう考えた。『ヴィパッシー王子が王位を継がなくなってはならない。ヴィパッシー王子が家を出て家なき(出家)の道へと出家してはならない。相貌を占うバラモンたちの言葉が真実となってはならない』と。比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は、ヴィパッシー王子が王位を継ぐように、ヴィパッシー王子が出家しないように、相貌を占うバラモンたちの言葉が外れるようにと、ますます多くの五欲の歓楽を王子に供した。
‘‘Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ…pe…
「比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は五欲に満たされ、歓楽に浸って過ごした。比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は多くの年が過ぎたのち……(中略)……
50. ‘‘Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto mahājanakāyaṃ sannipatitaṃ nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiramānaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi – ‘kiṃ nu kho, so, samma sārathi, mahājanakāyo sannipatito nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiratī’ti? ‘Eso kho, deva, kālaṅkato nāmā’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesehī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesesi. Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro petaṃ kālaṅkataṃ, disvā sārathiṃ āmantesi – ‘kiṃ panāyaṃ, samma sārathi, kālaṅkato nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, kālaṅkato nāma. Na dāni taṃ dakkhanti mātā vā pitā vā aññe vā ñātisālohitā, sopi na dakkhissati mātaraṃ vā pitaraṃ vā aññe vā ñātisālohite’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi maraṇadhammo maraṇaṃ anatīto; mampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā; ahampi na dakkhissāmi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite’ti? ‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe maraṇadhammā maraṇaṃ anatītā; tampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā; tvampi na dakkhissasi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite’ti. ‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati – ‘dhiratthu kira, bho, jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissati, maraṇaṃ paññāyissatī’ti.
50. 「比丘たちよ、ヴィパッシー王子は庭園へと向かう途中で、大群衆が集まり、さまざまな色の布で覆い輿(棺)が作られているのを見た。それを見て御者に尋ねた。『友なる御者よ、あの大群衆はなぜ集まり、さまざまな色の布で覆い輿を作っているのか』と。『殿下、あれは命終した者(死者)です』。『友なる御者よ、それならば、その死者のいる所へ車を走らせよ』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、その死者のいる所へ車を走らせた。比丘たちよ、ヴィパッシー王子は命終した死骸を見た。それを見て御者に尋ねた。『友なる御者よ、死者とは一体何なのか』。『殿下、あれが死者と呼ばれる者です。もはや母も父も他の親族・血縁も彼を見ることはなく、彼もまた母や父や他の親族・血縁を見ることはありません』。『友なる御者よ、では私もまた死ぬ性質のものであり、死を免れ得ないのか。父王も母妃も他の親族・血縁も私を見ることがなくなり、私もまた父王や母妃や他の親族・血縁を見ることがなくなるのか』。『殿下、あなたも、私たちも、皆が死ぬ性質のものであり、死を免れ得ません。父王も母妃も他の親族・血縁もあなたを見ることはなくなり、あなたもまた父王や母妃や他の親族・血縁を見ることはなくなります』。『それならば、友なる御者よ、今日の庭園遊びはもうよい。ここから宮殿へと引き返せ』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、そこから宮殿へと引き返した。比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は宮殿に戻り、苦しみ、意気消沈して思い悩んだ。『実に生というものは情けないものだ。生まれた者には老いが現れ、病が現れ、死が現れるのだから!』と。
51. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā sārathiṃ āmantāpetvā etadavoca – ‘kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, kacci, samma sārathi, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti? ‘Na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā abhiramittha, na kho, deva, kumāro uyyānabhūmiyā attamano ahosī’ti. ‘Kiṃ pana, samma sārathi, addasa kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto’ti? ‘Addasā kho, deva, kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto mahājanakāyaṃ sannipatitaṃ nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiramānaṃ. Disvā maṃ etadavoca – ‘‘kiṃ nu kho, so, samma sārathi, mahājanakāyo sannipatito nānārattānañca dussānaṃ vilātaṃ kayiratī’’ti? ‘‘Eso kho, deva, kālaṅkato nāmā’’ti. ‘‘Tena hi, samma sārathi, yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesehī’’ti. ‘‘Evaṃ devā’’ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā yena so kālaṅkato tena rathaṃ pesesiṃ. Addasā kho, deva, kumāro petaṃ kālaṅkataṃ, disvā maṃ etadavoca – ‘‘kiṃ panāyaṃ, samma sārathi, kālaṅkato nāmā’’ti? ‘‘Eso kho, deva, kālaṅkato nāma. Na dāni taṃ dakkhanti mātā vā pitā vā aññe vā ñātisālohitā, sopi na dakkhissati mātaraṃ vā pitaraṃ vā aññe vā ñātisālohite’’ti. ‘‘Kiṃ pana, samma sārathi, ahampi maraṇadhammo maraṇaṃ anatīto; mampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā; ahampi na dakkhissāmi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite’’ti? ‘‘Tvañca, deva, mayañcamha sabbe maraṇadhammā maraṇaṃ anatītā; tampi na dakkhanti devo vā devī vā aññe vā ñātisālohitā, tvampi na dakkhissasi devaṃ vā deviṃ vā aññe vā ñātisālohite’’ti. ‘‘Tena hi, samma sārathi, alaṃ dānajja uyyānabhūmiyā, itova antepuraṃ paccaniyyāhī’ti. ‘‘‘Evaṃ, devā’’ti kho ahaṃ, deva, vipassissa kumārassa paṭissutvā tatova antepuraṃ paccaniyyāsiṃ. So kho, deva, kumāro antepuraṃ gato dukkhī dummano pajjhāyati – ‘‘dhiratthu kira bho jāti nāma, yatra hi nāma jātassa jarā paññāyissati, byādhi paññāyissati, maraṇaṃ paññāyissatī’’’ti.
51. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は御者を呼び寄せてこう言った。『友なる御者よ、王子は庭園で楽しんだか。友なる御者よ、王子は庭園で満足したか』と。『いいえ殿下、王子は庭園で楽しまれませんでした。いいえ殿下、王子は庭園で満足されませんでした』。『友なる御者よ、王子は庭園に向かう途中で何を見たのか』。『殿下、王子は庭園に向かう途中で、大群衆が集まり、さまざまな色の布で覆い輿が作られているのを見られました。それを見て私にこう尋ねられました。「友なる御者よ、あの大群衆はなぜ集まり、さまざまな色の布で覆い輿を作っているのか」と。「殿下、あれは命終した者です」と答えました。「友なる御者よ、それならば、その死者のいる所へ車を走らせよ」と言われました。殿下、私は「畏まりました、殿下」とヴィパッシー王子に答えて、その死者のいる所へ車を走らせました。殿下、王子は命終した死骸を見られ、私にこう尋ねられました。「友なる御者よ、死者とは一体何なのか」と。「殿下、あれが死者と呼ばれる者です。もはや母も父も他の親族・血縁も彼を見ることはなく、彼もまた母や父や他の親族・血縁を見ることはありません」と答えました。「友なる御者よ、では私もまた死ぬ性質のものであり、死を免れ得ないのか。父王も母妃も他の親族・血縁も私を見ることがなくなり、私もまた父王や母妃や他の親族・血縁を見ることがなくなるのか」と尋ねられました。「殿下、あなたも、私たちも、皆が死ぬ性質のものであり、死を免れ得ません。父王も母妃も他の親族・血縁もあなたを見ることはなくなり、あなたもまた父王や母妃や他の親族・血縁を見ることはなくなります」と答えました。「それならば、友なる御者よ、今日の庭園遊びはもうよい。ここから宮殿へと引き返せ」と言われました。殿下、私は「畏まりました、殿下」とヴィパッシー王子に答えて、そこから宮殿へと引き返しました。殿下、その王子は宮殿に戻り、苦しみ、意気消沈して思い悩んでおられます。「実に生というものは情けないものだ。生まれた者には老いが現れ、病が現れ、死が現れるのだから!」と』。
Pabbajito
出家者との遭遇
52. ‘‘Atha kho, bhikkhave, bandhumassa rañño etadahosi – ‘mā heva kho vipassī kumāro na rajjaṃ kāresi, mā heva vipassī kumāro agārasmā anagāriyaṃ pabbaji, mā heva nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ saccaṃ assa vacana’nti. Atha kho, bhikkhave, bandhumā rājā vipassissa kumārassa bhiyyosomattāya pañca kāmaguṇāni upaṭṭhāpesi – ‘yathā vipassī kumāro rajjaṃ kareyya, yathā vipassī kumāro na agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya, yathā nemittānaṃ brāhmaṇānaṃ micchā assa vacana’nti.
52. 「比丘たちよ、そこでバンドゥマー王はこう考えた。『ヴィパッシー王子が王位を継がなくなってはならない。ヴィパッシー王子が家を出て家なき(出家)の道へと出家してはならない。相貌を占うバラモンたちの言葉が真実となってはならない』と。比丘たちよ、そこでバンドゥマー王は、ヴィパッシー王子が王位を継ぐように、ヴィパッシー王子が出家しないように、相貌を占うバラモンたちの言葉が外れるようにと、ますます多くの五欲の歓楽を王子に供した。
‘‘Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī kumāro pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bahūnaṃ vassānaṃ bahūnaṃ vassasatānaṃ bahūnaṃ vassasahassānaṃ accayena sārathiṃ āmantesi – ‘yojehi, samma sārathi, bhaddāni bhaddāni yānāni, uyyānabhūmiṃ gacchāma subhūmidassanāyā’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā bhaddāni bhaddāni yānāni yojetvā vipassissa kumārassa paṭivedesi – ‘yuttāni kho te, deva, bhaddāni bhaddāni yānāni, yassa dāni kālaṃ maññasī’ti. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro bhaddaṃ bhaddaṃ yānaṃ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi uyyānabhūmiṃ niyyāsi.
「比丘たちよ、そのときヴィパッシー王子は五欲に満たされ、歓楽に浸って過ごした。比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は多くの年、多くの百年、多くの千年が過ぎたのち、御者に語りかけた。『友なる御者よ、立派な車を用意せよ。美しい庭園を見るために庭園へと赴こう』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて立派な車を用意し、ヴィパッシー王子に報告した。『殿下、立派な車を用意いたしました。今こそお出かけの時とお考えください』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は立派な車に乗り、立派な車の一行とともに庭園へと出かけた。
53. ‘‘Addasā kho, bhikkhave, vipassī kumāro uyyānabhūmiṃ niyyanto purisaṃ bhaṇḍuṃ pabbajitaṃ kāsāyavasanaṃ. Disvā sārathiṃ āmantesi – ‘ayaṃ pana, samma sārathi, puriso kiṃkato? Sīsaṃpissa na yathā aññesaṃ, vatthānipissa na yathā aññesa’nti? ‘Eso kho, deva, pabbajito nāmā’ti. ‘Kiṃ paneso, samma sārathi, pabbajito nāmā’ti? ‘Eso kho, deva, pabbajito nāma sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā’ti. ‘Sādhu kho so, samma sārathi, pabbajito nāma, sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā. Tena hi, samma sārathi, yena so pabbajito tena rathaṃ pesehī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā yena so pabbajito tena rathaṃ pesesi. Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro taṃ pabbajitaṃ etadavoca – ‘tvaṃ pana, samma, kiṃkato, sīsampi te na yathā aññesaṃ, vatthānipi te na yathā aññesa’nti? ‘Ahaṃ kho, deva, pabbajito nāmā’ti. ‘Kiṃ pana tvaṃ, samma, pabbajito nāmā’ti? ‘Ahaṃ kho, deva, pabbajito nāma, sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā’ti. ‘Sādhu kho tvaṃ, samma, pabbajito nāma sādhu dhammacariyā sādhu samacariyā sādhu kusalakiriyā sādhu puññakiriyā sādhu avihiṃsā sādhu bhūtānukampā’ti.
53. 「比丘たちよ、ヴィパッシー王子は庭園へと向かう途中で、頭を剃り、黄褐色の衣をまとった一人の出家者を見た。それを見て御者に尋ねた。『友なる御者よ、この男はどうしてしまったのか。彼の頭も他の人々のようではなく、衣服も他の人々のようではないが』と。『殿下、あれは出家者と呼ばれる者です』。『友なる御者よ、出家者とは一体何なのか』。『殿下、出家者とは、法の実践を善しとし、平静なる行いを善しとし、善行を善しとし、功徳の行いを善しとし、不殺生(非侵害)を善しとし、生けるものへの慈しみを善しとする者のことです』。『友なる御者よ、出家者とは実に素晴らしいものだ。法の実践を善しとし、平静なる行いを善しとし、善行を善しとし、功徳の行いを善しとし、不殺生を善しとし、生けるものへの慈しみを善しとするとは。それならば、友なる御者よ、その出家者のいる所へ車を走らせよ』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、その出家者のいる所へ車を走らせた。比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子はその出家者にこう言った。『友よ、あなたはどうしてしまったのか。あなたの頭も他の人々のようではなく、衣服も他の人々のようではないが』と。『殿下、私は出家者と呼ばれる者です』。『友よ、出家者とは一体何なのか』。『殿下、出家者とは、法の実践を善しとし、平静なる行いを善しとし、善行を善しとし、功徳の行いを善しとし、不殺生を善しとし、生けるものへの慈しみを善しとする者のことです』。『友よ、出家者とは実に素晴らしいものだ。法の実践を善しとし、平静なる行いを善しとし、善行を善しとし、功徳の行いを善しとし、不殺生を善しとし、生けるものへの慈しみを善しとするとは』。
Bodhisattapabbajjā
菩薩の出家
54. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī kumāro sārathiṃ āmantesi – ‘tena hi, samma sārathi, rathaṃ ādāya itova antepuraṃ paccaniyyāhi. Ahaṃ pana idheva kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajissāmī’ti. ‘Evaṃ, devā’ti kho, bhikkhave, sārathi vipassissa kumārassa paṭissutvā rathaṃ ādāya tatova antepuraṃ paccaniyyāsi. Vipassī pana kumāro tattheva kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbaji.
54. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー王子は御者に命じた。『それならば、友なる御者よ、車を連れてここから宮殿へと引き返せ。私はここで髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家を出て家なき(出家)の道へと出家するであろう』と。比丘たちよ、御者は『畏まりました、殿下』とヴィパッシー王子に答えて、車を連れてそこから宮殿へと引き返した。そしてヴィパッシー王子は、まさにその場所で髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家を出て家なき道へと出家した。
Mahājanakāyaanupabbajjā
大群衆の追随出家
55. ‘‘Assosi kho, bhikkhave, bandhumatiyā rājadhāniyā mahājanakāyo caturāsīti pāṇasahassāni – ‘vipassī kira kumāro kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito’ti. Sutvāna tesaṃ etadahosi – ‘na hi nūna so orako dhammavinayo, na sā orakā pabbajjā, yattha vipassī kumāro kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito. Vipassīpi nāma kumāro kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajissati, kimaṅgaṃ pana maya’nti.
55. 「比丘たちよ、王都バンドゥマティーの大群衆、八万四千の人々は聞き及んだ。『ヴィパッシー王子が髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家を出て家なき道へと出家されたそうだ』と。それを聞いて彼らはこう考えた。『ヴィパッシー王子が髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって家を出て家なき道へと出家されたからには、その法と規律(法律)は劣ったものではあるまい。その出家は卑小なものではあるまい。ヴィパッシー王子でさえ髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって出家されたのだから、いわんや私たちにおいては言うまでもない』と。
‘‘Atha kho, so bhikkhave, mahājanakāyo caturāsīti pāṇasahassāni kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā vipassiṃ bodhisattaṃ agārasmā anagāriyaṃ pabbajitaṃ anupabbajiṃsu. Tāya sudaṃ, bhikkhave, parisāya parivuto vipassī bodhisatto gāmanigamajanapadarājadhānīsu cārikaṃ carati.
「比丘たちよ、そこでその八万四千の大群衆は、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家を出て家なき道へと出家したヴィパッシー菩薩に追随して出家した。比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩はその集団に取り囲まれて、村々や町々、地方や王都を行脚して巡った。
56. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘na kho metaṃ patirūpaṃ yohaṃ ākiṇṇo viharāmi, yaṃnūnāhaṃ eko gaṇamhā vūpakaṭṭho vihareyya’nti. Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto aparena samayena eko gaṇamhā vūpakaṭṭho vihāsi, aññeneva tāni caturāsīti pabbajitasahassāni agamaṃsu, aññena maggena vipassī bodhisatto.
56. 「比丘たちよ、そのとき独り静かな場所に退いたヴィパッシー菩薩の心に、このような思惟が生じた。『私がこのように群衆に囲まれて暮らすのは相応しくない。私は独り群衆を離れて暮らすのがよいのではないか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩は、のちに独り群衆を離れて暮らすようになった。その八万四千の出家者たちは一つの道を行き、ヴィパッシー菩薩は別の道を行かれた。
Bodhisattaabhiniveso
菩薩の省察
57. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa vāsūpagatassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘kicchaṃ vatāyaṃ loko āpanno, jāyati ca jīyati ca mīyati ca cavati ca upapajjati ca, atha ca panimassa dukkhassa nissaraṇaṃ nappajānāti jarāmaraṇassa, kudāssu nāma imassa dukkhassa nissaraṇaṃ paññāyissati jarāmaraṇassā’ti?
57. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩がある場所に留まり、独り静かな場所に退いたとき、その心にこのような思惟が生じた。『実にこの世は苦難に陥っている。生まれ、老い、死に、没してはまた生まれる。それにもかかわらず、この老死という苦しみからの脱出(出離)を知らない。いったいいつになったら、この老死という苦しみからの脱出が知られるようになるのだろうか』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, kiṃpaccayā jarāmaraṇa’nti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘jātiyā kho sati jarāmaraṇaṃ hoti, jātipaccayā jarāmaraṇa’nti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに老死があるのか。何によって老死があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意(正しい思惟)を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『生(生まれ)があるときに老死がある。生を条件として老死がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati jāti hoti, kiṃpaccayā jātī’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘bhave kho sati jāti hoti, bhavapaccayā jātī’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに生があるのか。何によって生があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『有(存在)があるときに生がある。有を条件として生がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati bhavo hoti, kiṃpaccayā bhavo’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘upādāne kho sati bhavo hoti, upādānapaccayā bhavo’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに有があるのか。何によって有があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『取(執着)があるときに有がある。取を条件として有がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati upādānaṃ hoti, kiṃpaccayā upādāna’nti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘taṇhāya kho sati upādānaṃ hoti, taṇhāpaccayā upādāna’nti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに取があるのか。何によって取があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『渇愛があるときに取がある。渇愛を条件として取がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati taṇhā hoti, kiṃpaccayā taṇhā’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘vedanāya kho sati taṇhā hoti, vedanāpaccayā taṇhā’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに渇愛があるのか。何によって渇愛があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『受(感受)があるときに渇愛がある。受を条件として渇愛がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati vedanā hoti, kiṃpaccayā vedanā’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘phasse kho sati vedanā hoti, phassapaccayā vedanā’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに受があるのか。何によって受があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『触(接触)があるときに受がある。触を条件として受がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati phasso hoti, kiṃpaccayā phasso’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘saḷāyatane kho sati phasso hoti, saḷāyatanapaccayā phasso’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに触があるのか。何によって触があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『六処(六つの感覚器官)があるときに触がある。六処を条件として触がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati saḷāyatanaṃ hoti, kiṃpaccayā saḷāyatana’nti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho sati saḷāyatanaṃ hoti, nāmarūpapaccayā saḷāyatana’nti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに六処があるのか。何によって六処があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『名色(精神と物質)があるときに六処がある。名色を条件として六処がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati nāmarūpaṃ hoti, kiṃpaccayā nāmarūpa’nti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘viññāṇe kho sati nāmarūpaṃ hoti, viññāṇapaccayā nāmarūpa’nti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに名色があるのか。何によって名色があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『識(認識作用)があるときに名色がある。識を条件として名色がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho sati viññāṇaṃ hoti, kiṃpaccayā viññāṇa’nti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho sati viññāṇaṃ hoti, nāmarūpapaccayā viññāṇa’nti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何があるときに識があるのか。何によって識があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『名色があるときに識がある。名色を条件として識がある』と。
58. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘paccudāvattati kho idaṃ viññāṇaṃ nāmarūpamhā, nāparaṃ gacchati. Ettāvatā jāyetha vā jiyyetha vā miyyetha vā cavetha vā upapajjetha vā, yadidaṃ nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ, saḷāyatanapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti’.
58. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『この識は名色から引き返し、それ以上には進まない。これだけの事において、人は生まれ、老い、死に、没してはまた生まれる。すなわち、名色を条件として識があり、識を条件として名色があり、名色を条件として六処があり、六処を条件として触があり、触を条件として受があり、受を条件として渇愛があり、渇愛を条件として取があり、取を条件として有があり、有を条件として生があり、生を条件として老死、憂い、悲しみ、苦しみ、嘆き、絶望が生じる。このようにして、すべての苦の集まり(苦蘊)の生起がある』と。
59. ‘‘‘Samudayo samudayo’ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
59. 「比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩に、『生起、生起』と、かつて聞かれたことのなかった諸法において、眼が生じ、智が生じ、慧が生じ、明(智慧)が生じ、光が生じた。
60. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, kissa nirodhā jarāmaraṇanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘jātiyā kho asati jarāmaraṇaṃ na hoti, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho’ti.
60. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに老死がないのか。何の滅によって老死の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『生がないときに老死はない。生の滅によって老死の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati jāti na hoti, kissa nirodhā jātinirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘bhave kho asati jāti na hoti, bhavanirodhā jātinirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに生がないのか。何の滅によって生の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『有がないときに生はない。有の滅によって生の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati bhavo na hoti, kissa nirodhā bhavanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘upādāne kho asati bhavo na hoti, upādānanirodhā bhavanirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに有がないのか。何の滅によって有の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『取がないときに有はない。取の滅によって有の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati upādānaṃ na hoti, kissa nirodhā upādānanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘taṇhāya kho asati upādānaṃ na hoti, taṇhānirodhā upādānanirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに取がないのか。何の滅によって取の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『渇愛がないときに取はない。渇愛の滅によって取の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati taṇhā na hoti, kissa nirodhā taṇhānirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘vedanāya kho asati taṇhā na hoti, vedanānirodhā taṇhānirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに渇愛がないのか。何の滅によって渇愛の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『受がないときに渇愛はない。受の滅によって渇愛の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati vedanā na hoti, kissa nirodhā vedanānirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘phasse kho asati vedanā na hoti, phassanirodhā vedanānirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに受がないのか。何の滅によって受の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『触がないときに受はない。触の滅によって受の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati phasso na hoti, kissa nirodhā phassanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘saḷāyatane kho asati phasso na hoti, saḷāyatananirodhā phassanirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに触がないのか。何の滅によって触の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『六処がないときに触はない。六処の滅によって触の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, kissa nirodhā saḷāyatananirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho asati saḷāyatanaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに六処がないのか。何の滅によって六処の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『名色がないときに六処はない。名色の滅によって六処の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati nāmarūpaṃ na hoti, kissa nirodhā nāmarūpanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘viññāṇe kho asati nāmarūpaṃ na hoti, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに名色がないのか。何の滅によって名色の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『識がないときに名色はない。識の滅によって名色の滅がある』と。
‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘kimhi nu kho asati viññāṇaṃ na hoti, kissa nirodhā viññāṇanirodho’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa yoniso manasikārā ahu paññāya abhisamayo – ‘nāmarūpe kho asati viññāṇaṃ na hoti, nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho’ti.
「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『何がないときに識がないのか。何の滅によって識の滅があるのか』と。比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩が如理作意を深めたとき、智慧による覚知が生じた。『名色がないときに識はない。名色の滅によって識の滅がある』と。
61. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa etadahosi – ‘adhigato kho myāyaṃ maggo sambodhāya yadidaṃ – nāmarūpanirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti’.
61. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩はこう考えた。『実に私は正覚への道に到達した。すなわち、名色の滅によって識が滅し、識の滅によって名色が滅し、名色の滅によって六処が滅し、六処の滅によって触が滅し、触の滅によって受が滅し、受の滅によって渇愛が滅し、渇愛の滅によって取が滅し、取の滅によって有が滅し、有の滅によって生が滅し、生の滅によって老死、憂い、悲しみ、苦しみ、嘆き、絶望が滅する。このようにして、すべての苦の集まり(苦蘊)の滅がある』と。
62. ‘‘‘Nirodho nirodho’ti kho, bhikkhave, vipassissa bodhisattassa pubbe ananussutesu dhammesu cakkhuṃ udapādi, ñāṇaṃ udapādi, paññā udapādi, vijjā udapādi, āloko udapādi.
62. 「比丘たちよ、ヴィパッシー菩薩に、『消滅、消滅』と、かつて聞かれたことのなかった諸法において、眼が生じ、智が生じ、慧が生じ、明が生じ、光が生じた。
63. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bodhisatto aparena samayena pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassī vihāsi – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo; iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti, tassa pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassino viharato na cirasseva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccī’’ti.
63. 「比丘たちよ、そこでヴィパッシー菩薩は、のちに五取蘊(五つの執着の対象)における生起と消滅を観察して過ごした。『これが物質(色)である、これが物質の生起である、これが物質の消滅である。これが感覚(受)である、これが感覚の生起である、これが感覚の消滅である。これが知覚(想)である、これが知覚の生起である、これが知覚の消滅である。これが形成作用(行)である、これが形成作用の生起である、これが形成作用の消滅である。これが認識作用(識)である、これが認識作用の生起である、これが認識作用の消滅である』と。彼が五取蘊における生起と消滅を観察して過ごすうちに、ほどなくして執着することなく、諸々の煩悩(漏)から心が解脱した」と。
Dutiyabhāṇavāro.
第二の誦分
Brahmayācanakathā
梵天勧請の物語
64. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ dhammaṃ deseyya’nti. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi – ‘adhigato kho myāyaṃ dhammo gambhīro duddaso duranubodho santo paṇīto atakkāvacaro nipuṇo paṇḍitavedanīyo. Ālayarāmā kho panāyaṃ pajā ālayaratā ālayasammuditā. Ālayarāmāya kho pana pajāya ālayaratāya ālayasammuditāya duddasaṃ idaṃ ṭhānaṃ yadidaṃ idappaccayatāpaṭiccasamuppādo. Idampi kho ṭhānaṃ duddasaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ. Ahañceva kho pana dhammaṃ deseyyaṃ, pare ca me na ājāneyyuṃ; so mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā’ti.
64. 「比丘たちよ、そのとき世尊・阿羅漢・正等覚者たるヴィパッシーに、このような思いが生じた。『私は法を説くべきであろうか』と。比丘たちよ、そこで世尊・阿羅漢・正等覚者たるヴィパッシーに、このように思われた。『私が覚知したこの法は深遠であり、見難く、悟り難く、静寂であり、優れて妙なるものであり、思慮の領域を超え、微妙であり、賢者によってのみ知られるものである。しかしながら、この世の人々は執着を喜び、執着に耽り、執着に歓喜している。執着を喜び、執着に耽り、執着に歓喜する人々にとって、この理(ことわり)、すなわち「縁起(これに縁ってこれが生じること)」は見難い。また、この理、すなわち「すべての形成されたものの静止(諸行寂止)、すべての執着の放棄(一切依捨)、渇愛の消尽(愛尽)、離欲、滅、涅槃(ニッバーナ)」も見難い。もし私が法を説いたとしても、他人がそれを理解してくれないならば、それは私にとって疲労となり、私にとって苦痛となるであろう』と。
65. ‘‘Apissu, bhikkhave, vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ imā anacchariyā gāthāyo paṭibhaṃsu pubbe assutapubbā –
65. 「比丘たちよ、世尊・阿羅漢・正等覚者たるヴィパッシーに、かつて聞いたこともない、このような不思議な詩句(偈)が心に浮かんだ。
‘Kicchena me adhigataṃ, halaṃ dāni pakāsituṃ;
『苦難をへて我が覚った法を、今説き示すに何の益があろう。 貪りと怒りに囚われた者たちに、この法を正しく覚ることは容易ではない。
Rāgadosaparetehi, nāyaṃ dhammo susambudho.
世の流れに逆らい、微妙にして、深遠で見難く、極めて微細なものを、 貪りに染まり、無明の闇に覆われた者たちは見ることができない』と。
‘Paṭisotagāmiṃ nipuṇaṃ, gambhīraṃ duddasaṃ aṇuṃ;
「比丘たちよ、世尊・阿羅漢・正等覚者たるヴィパッシーがこのように思惟したとき、その心は説法に向かわず、何もしないこと(無為・無関心)へと傾いた。
Rāgarattā na dakkhanti, tamokhandhena āvuṭā’ti.
貪りに染まり、暗黒の塊に覆われた者たちには見えない』と。
‘‘Itiha, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa paṭisañcikkhato appossukkatāya cittaṃ nami, no dhammadesanāya.
「比丘たちよ、このように、かの世尊・応供・正等覚者たるヴィパッシー仏が思索されると、その御心は説法へではなく、無為の静寂へと傾いた。
66. ‘‘Atha kho, bhikkhave, aññatarassa mahābrahmuno vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya etadahosi – ‘nassati vata bho loko, vinassati vata bho loko, yatra hi nāma vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa appossukkatāya cittaṃ namati , no dhammadesanāyā’ti. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya; evameva brahmaloke antarahito vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa purato pāturahosi. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā dakkhiṇaṃ jāṇumaṇḍalaṃ pathaviyaṃ nihantvā yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenañjaliṃ paṇāmetvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavoca – ‘desetu, bhante, bhagavā dhammaṃ, desetu sugato dhammaṃ, santi sattā apparajakkhajātikā; assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’ti.
六六、「比丘たちよ、そのとき、ある大梵天は、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの心における思いを、みずからの心によって知って、このように考えた。『ああ、世は滅びゆく。ああ、世は失われゆく。実に、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの心が無関心へと傾き、説法へと傾かないとは』と。比丘たちよ、そこでその大梵天は、あたかも力強い人が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるかのように、梵天界から姿を消して、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの御前に現れた。比丘たちよ、そしてその大梵天は、上衣を偏袒右肩にし、右の膝を地につけ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのほうへと合掌し、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこう申し上げた。『世尊よ、世尊は法をお説きください。善逝よ、法をお説きください。世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう』と。
67. ‘‘Evaṃ vutte , bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho taṃ mahābrahmānaṃ etadavoca – ‘mayhampi kho, brahme, etadahosi – ‘‘yaṃnūnāhaṃ dhammaṃ deseyya’’nti. Tassa mayhaṃ, brahme, etadahosi – ‘‘adhigato kho myāyaṃ dhammo gambhīro duddaso duranubodho santo paṇīto atakkāvacaro nipuṇo paṇḍitavedanīyo. Ālayarāmā kho panāyaṃ pajā ālayaratā ālayasammuditā. Ālayarāmāya kho pana pajāya ālayaratāya ālayasammuditāya duddasaṃ idaṃ ṭhānaṃ yadidaṃ idappaccayatāpaṭiccasamuppādo. Idampi kho ṭhānaṃ duddasaṃ yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ. Ahañceva kho pana dhammaṃ deseyyaṃ, pare ca me na ājāneyyuṃ; so mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā’’ti. Apissu maṃ, brahme, imā anacchariyā gāthāyo paṭibhaṃsu pubbe assutapubbā –
六七、「比丘たちよ、このように言われたとき、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシはその大梵天にこう言われた。『梵天よ、私にもまさにこのように思われたのだ。「いざ、私は法を説こうか」と。梵天よ、その私にこのように思われたのだ。「私がさとったこの法は、深遠にして見がたく、理解しがたく、静寂にして勝妙であり、思惟の領域を超え、微細にして賢者によってのみ知られるものである。しかし、この世の人々は執着を喜び、執着を楽しみ、執着に歓喜している。執着を喜び、執着を楽しみ、執着に歓喜する人々にとって、これすなわち縁由性・縁起というこの道理は見がたい。また、すべての行の静止、すべての執着の放棄、渇愛の滅尽、離欲、滅、涅槃というこの道理も見がたい。そして、もし私が法を説いたとしても、他人が私を理解しないならば、それは私にとって疲労となり、私にとって苦痛となるであろう」と。梵天よ、さらに私には、かつて聞いたこともないこのような驚くべき詩偈が浮かんだのだ。
‘‘Kicchena me adhigataṃ, halaṃ dāni pakāsituṃ;
『私が苦労してさとったものを、今ことさらに説き明かす必要があろうか。
Rāgadosaparetehi, nāyaṃ dhammo susambudho.
貪欲と怒りに圧倒された者たちには、この法をよくさとることはできない。
‘‘Paṭisotagāmiṃ nipuṇaṃ, gambhīraṃ duddasaṃ aṇuṃ;
世の流れに逆らい、微細にして深遠、見がたく極めて奥深いものを、
Rāgarattā na dakkhanti, tamokhandhena āvuṭā’’ti.
貪欲に染まり、暗黒の塊に覆われた者たちは見ることはない』と。
‘Itiha me, brahme, paṭisañcikkhato appossukkatāya cittaṃ nami, no dhammadesanāyā’ti.
梵天よ、このように省察していた私の心は、無関心へと傾き、説法へと傾かなかったのだ』と。
68. ‘‘Dutiyampi kho, bhikkhave, so mahābrahmā…pe… tatiyampi kho, bhikkhave, so mahābrahmā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavoca – ‘desetu, bhante, bhagavā dhammaṃ, desetu sugato dhammaṃ, santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’ti.
六八、「比丘たちよ、第二度もまた、その大梵天は……(中略)……比丘たちよ、第三度もまた、その大梵天は、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこう申し上げた。『世尊よ、世尊は法をお説きください。善逝よ、法をお説きください。世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう』と。
69. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho brahmuno ca ajjhesanaṃ viditvā sattesu ca kāruññataṃ paṭicca buddhacakkhunā lokaṃ volokesi. Addasā kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho buddhacakkhunā lokaṃ volokento satte apparajakkhe mahārajakkhe tikkhindriye mudindriye svākāre dvākāre suviññāpaye duviññāpaye appekacce paralokavajjabhayadassāvine viharante, appekacce na paralokavajjabhayadassāvine viharante. Seyyathāpi nāma uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni anto nimuggaposīni. Appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni samodakaṃ ṭhitāni. Appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakā accuggamma ṭhitāni anupalittāni udakena. Evameva kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho buddhacakkhunā lokaṃ volokento addasa satte apparajakkhe mahārajakkhe tikkhindriye mudindriye svākāre dvākāre suviññāpaye duviññāpaye appekacce paralokavajjabhayadassāvine viharante, appekacce na paralokavajjabhayadassāvine viharante.
六九、「比丘たちよ、そのとき、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、梵天の請願を知り、また生類たちへの慈悲ゆえに、仏の眼をもって世間を見渡された。比丘たちよ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、仏の眼をもって世間を見渡されたとき、塵の少ない者、塵の多い者、利根の者、鈍根の者、素質の良い者、素質の悪い者、教えやすい者、教えがたい者、ある者は他世における罪の恐れを見る者としてとどまり、ある者は他世における罪の恐れを見ない者としてとどまっているのをご覧になった。それはあたかも、青蓮華の池、紅蓮華の池、白蓮華の池において、ある青蓮華や紅蓮華や白蓮華は、水中に生じ、水中に育ち、水面を脱することなく、水の中に沈んだまま育ち、ある青蓮華や紅蓮華や白蓮華は、水中に生じ、水中に育ち、水面と同じ高さに立ち、ある青蓮華や紅蓮華や白蓮華は、水中に生じ、水中に育ち、水面から高く現れ出て立ち、水に汚されることがないのと同じである。比丘たちよ、まさにそのように、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは仏の眼をもって世間を見渡され、塵の少ない者、塵の多い者、利根の者、鈍根の者、素質の良い者、素質の悪い者、教えやすい者、教えがたい者、ある者は他世における罪の恐れを見る者としてとどまり、ある者は他世における罪の恐れを見ない者としてとどまっているのをご覧になった。
70. ‘‘Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ gāthāhi ajjhabhāsi –
七〇、「比丘たちよ、そのとき、その大梵天は、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの心における思いを知って、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに詩偈をもって語りかけた。
‘Sele yathā pabbatamuddhaniṭṭhito, yathāpi passe janataṃ samantato;
『あたかも岩山の上に立ち、周囲の人々を見下ろす者のように、
Tathūpamaṃ dhammamayaṃ sumedha, pāsādamāruyha samantacakkhu.
あまねき眼を持つ優れた智者よ、そのように法から成る高楼に登りたまえ。
‘Sokāvatiṇṇaṃ janatamapetasoko,
悲しみを離れた御方よ、悲しみに沈み、
Avekkhassu jātijarābhibhūtaṃ;
生と老いに圧倒された人々を見下ろしたまえ。
Uṭṭhehi vīra vijitasaṅgāma,
戦いに勝利した勇者よ、立ち上がりたまえ。
Satthavāha aṇaṇa vicara loke.
隊商の指導者にして、負い目なき者よ、世間を行きたまえ。
Desassu bhagavā dhammaṃ,
世尊よ、法をお説きください。
Aññātāro bhavissantī’ti.
理解する者たちが現れるでしょう』と。
71. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho taṃ mahābrahmānaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
七一、「比丘たちよ、そこで世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、その大梵天に詩偈をもって応えられた。
‘Apārutā tesaṃ amatassa dvārā,
『彼らに不死への門は開かれた。
Ye sotavanto pamuñcantu saddhaṃ;
耳ある者たちは信仰を放ち出せ。
Vihiṃsasaññī paguṇaṃ na bhāsiṃ,
梵天よ、私は労苦を思い、人々に
Dhammaṃ paṇītaṃ manujesu brahme’ti.
優れた精妙なる法を説かなかったのだ』と。
‘‘Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ‘katāvakāso khomhi vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammadesanāyā’ti vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tattheva antaradhāyi.
「比丘たちよ、そのとき大梵天は、『世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、説法のために機会を作ってくださった』と、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに礼拝し、右繞して、その場から姿を消した。
Aggasāvakayugaṃ
上首の二大弟子
72. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi – ‘kassa nu kho ahaṃ paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, ko imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissatī’ti? Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa etadahosi – ‘ayaṃ kho khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasanti paṇḍitā viyattā medhāvino dīgharattaṃ apparajakkhajātikā. Yaṃnūnāhaṃ khaṇḍassa ca rājaputtassa, tissassa ca purohitaputtassa paṭhamaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, te imaṃ dhammaṃ khippameva ājānissantī’ti.
七二、「比丘たちよ、そのとき、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこのように思われた。『私は誰に最初に法を説くべきであろうか。誰がこの法を速やかに理解するであろうか』と。比丘たちよ、そこで世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこのように思われた。『この王子のカンダと、司祭の僕たるティッサは、バンドゥマティー王都に住んでおり、賢く、達識で、聡明であり、長きにわたり塵の少ない生まれである。いざ、私は王子のカンダと司祭の子のティッサに最初に法を説こう。彼らはこの法を速やかに理解するであろう』と。
73. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya; evameva bodhirukkhamūle antarahito bandhumatiyā rājadhāniyā kheme migadāye pāturahosi. Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dāyapālaṃ āmantesi – ‘ehi tvaṃ, samma dāyapāla, bandhumatiṃ rājadhāniṃ pavisitvā khaṇḍañca rājaputtaṃ tissañca purohitaputtaṃ evaṃ vadehi – vipassī, bhante, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati, so tumhākaṃ dassanakāmo’ti. ‘Evaṃ, bhante’ti kho, bhikkhave, dāyapālo vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa paṭissutvā bandhumatiṃ rājadhāniṃ pavisitvā khaṇḍañca rājaputtaṃ tissañca purohitaputtaṃ etadavoca – ‘vipassī, bhante, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati; so tumhākaṃ dassanakāmo’ti.
七三、「比丘たちよ、そこで世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、あたかも力強い人が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるかのように、菩提樹の根元から姿を消して、バンドゥマティー王都のケーマ鹿野苑に現れた。比丘たちよ、そして世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、鹿苑の番人に呼びかけられた。『友なる番人よ、おいでなさい。バンドゥマティー王都に入り、王子のカンダと司祭の子のティッサにこのように伝えなさい。「尊者方よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシがバンドゥマティー王都に到着され、ケーマ鹿野苑にとどまっておられます。あのお方はあなた方にお会いすることを望んでおられます」と』。比丘たちよ、鹿苑の番人は『かしこまりました、世尊』と、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに応諾し、バンドゥマティー王都に入って、王子のカンダと司祭の子のティッサにこう言った。『尊者方よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシがバンドゥマティー王都に到着され、ケーマ鹿野苑にとどまっておられます。あのお方はあなた方にお会いすることを望んでおられます』と。
74. ‘‘Atha kho, bhikkhave, khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto bhaddāni bhaddāni yānāni yojāpetvā bhaddaṃ bhaddaṃ yānaṃ abhiruhitvā bhaddehi bhaddehi yānehi bandhumatiyā rājadhāniyā niyyiṃsu. Yena khemo migadāyo tena pāyiṃsu. Yāvatikā yānassa bhūmi, yānena gantvā yānā paccorohitvā pattikāva yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṃsu. Upasaṅkamitvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
七四、「比丘たちよ、そこで王子のカンダと司祭の子のティッサは、立派な乗用車を用意させ、立派な乗用車に乗り、立派な乗用車を連ねてバンドゥマティー王都を出発した。ケーマ鹿野苑のほうへと向かった。車で行ける限りの地まで車で行き、車から降りて、徒歩で世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのもとへと近づいた。近づいて、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに礼拝し、一方に座した。
75. ‘‘Tesaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā te bhagavā aññāsi kallacitte muducitte vinīvaraṇacitte udaggacitte pasannacitte, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi – dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva khaṇḍassa ca rājaputtassa tissassa ca purohitaputtassa tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti.
七五、「世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、彼らに順序立った教えを説かれた。すなわち、施しの教え、持戒の教え、天界についての教え、諸々の欲望の過患・下劣・汚濁、出離の功徳を明かされた。世尊は彼らの心が整い、柔軟になり、障害を離れ、歓喜し、澄んだのを知ったとき、諸仏に共通の特別な法の説示、すなわち苦・集・滅・道を明かされた。あたかも染みのない清らかな布が正しく染料を受け入れるように、まさにそのように王子のカンダと司祭の子のティッサには、その座において『生起する性質のものはすべて滅びゆく性質のものである』という塵垢を離れた清浄な法眼が生じた。
76. ‘‘Te diṭṭhadhammā pattadhammā viditadhammā pariyogāḷhadhammā tiṇṇavicikicchā vigatakathaṃkathā vesārajjappattā aparappaccayā satthusāsane vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavocuṃ – ‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’’ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca. Labheyyāma mayaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyāma upasampada’nti.
七六、「彼らは法を見、法に達し、法を知り、法に分け入り、疑惑を乗り越え、迷いを離れ、無畏を得て、師の教えにおいて他者に頼ることなく、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこう申し上げた。『素晴らしいことです、世尊よ、素晴らしいことです、世尊よ。あたかも倒れたものを起こすように、覆われたものを覆い取るように、道に迷った者に道を教えるように、あるいは暗闇の中に「眼ある者は色を見るであろう」と灯火を掲げるように、世尊によって種々の仕方で法が明かされました。世尊よ、私たちは世尊と法に帰依いたします。世尊よ、私たちは世尊のもとで出家を得、受戒を得たいと願います』と。
77. ‘‘Alatthuṃ kho, bhikkhave, khaṇḍo ca rājaputto, tisso ca purohitaputto vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike pabbajjaṃ alatthuṃ upasampadaṃ. Te vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi; saṅkhārānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nibbāne ānisaṃsaṃ pakāsesi. Tesaṃ vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaṃ samādapiyamānānaṃ samuttejiyamānānaṃ sampahaṃsiyamānānaṃ nacirasseva anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsu.
七七、「比丘たちよ、王子のカンダと司祭の子のティッサは、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのもとで出家を得、受戒を得た。世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、法話によって彼らを教示し、勧め、励まし、歓喜させ、諸行の過患・下劣・汚濁、涅槃の功徳を明かされた。彼らは世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシによって法話で教示され、勧められ、励まされ、歓喜させられているうちに、ほどなくして執着することなく、諸々の煩悩から心が解脱した。
Mahājanakāyapabbajjā
大衆の出家
78. ‘‘Assosi kho, bhikkhave, bandhumatiyā rājadhāniyā mahājanakāyo caturāsītipāṇasahassāni – ‘vipassī kira bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati. Khaṇḍo ca kira rājaputto tisso ca purohitaputto vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā’ti. Sutvāna nesaṃ etadahosi – ‘na hi nūna so orako dhammavinayo, na sā orakā pabbajjā, yattha khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā. Khaṇḍo ca rājaputto tisso ca purohitaputto kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajissanti, kimaṅgaṃ pana maya’nti. Atha kho so, bhikkhave, mahājanakāyo caturāsītipāṇasahassāni bandhumatiyā rājadhāniyā nikkhamitvā yena khemo migadāyo yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
七八、「比丘たちよ、バンドゥマティー王都の八万四千の大衆がこのように耳にした。『世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシがバンドゥマティー王都に到着され、ケーマ鹿野苑にとどまっておられるそうだ。また、王子のカンダと司祭の子のティッサが、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのもとで髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から家なきへと出家したそうだ』と。それを聞いて彼らはこう考えた。『王子のカンダと司祭の子のティッサが髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から家なきへと出家したその法と律は、決して下劣なものではなく、その出家も下劣なものではないはずだ。王子のカンダと司祭の子のティッサですら髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとい、家から家なきへと出家するのだから、いわんや私たちはどうであろうか』と。比丘たちよ、そこでその八万四千の大衆はバンドゥマティー王都を出て、ケーマ鹿野苑の、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのおられるところへと近づいた。近づいて、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに礼拝し、一方に座した。
79. ‘‘Tesaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho anupubbiṃ kathaṃ kathesi. Seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā te bhagavā aññāsi kallacitte muducitte vinīvaraṇacitte udaggacitte pasannacitte, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi – dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva tesaṃ caturāsītipāṇasahassānaṃ tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti.
七九、「世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、彼らに順序立った教えを説かれた。すなわち、施しの教え、持戒の教え、天界についての教え、諸々の欲望の過患・下劣・汚濁、出離の功徳を明かされた。世尊は彼らの心が整い、柔軟になり、障害を離れ、歓喜し、澄んだのを知ったとき、諸仏に共通の特別な法の説示、すなわち苦・集・滅・道を明かされた。あたかも染みのない清らかな布が正しく染料を受け入れるように、まさにそのようにその八万四千の人々に、その座において『生起する性質のものはすべて滅びゆく性質のものである』という塵垢を離れた清浄な法眼が生じた。
80. ‘‘Te diṭṭhadhammā pattadhammā viditadhammā pariyogāḷhadhammā tiṇṇavicikicchā vigatakathaṃkathā vesārajjappattā aparappaccayā satthusāsane vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavocuṃ – ‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’’ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca . Labheyyāma mayaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ labheyyāma upasampada’’nti.
八〇、「彼らは法を見、法に達し、法を知り、法に分け入り、疑惑を乗り越え、迷いを離れ、無畏を得て、師の教えにおいて他者に頼ることなく、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこう申し上げた。『素晴らしいことです、世尊よ、素晴らしいことです、世尊よ。あたかも倒れたものを起こすように、覆われたものを覆い取るように、道に迷った者に道を教えるように、あるいは暗闇の中に「眼ある者は色を見るであろう」と灯火を掲げるように、世尊によって種々の仕方で法が明かされました。世尊よ、私たちは世尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。世尊よ、私たちは世尊のもとで出家を得、受戒を得たいと願います』と。
81. ‘‘Alatthuṃ kho, bhikkhave, tāni caturāsītipāṇasahassāni vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike pabbajjaṃ, alatthuṃ upasampadaṃ. Te vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi; saṅkhārānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nibbāne ānisaṃsaṃ pakāsesi. Tesaṃ vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaṃ samādapiyamānānaṃ samuttejiyamānānaṃ sampahaṃsiyamānānaṃ nacirasseva anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsu.
八一、「比丘たちよ、その八万四千の人々は、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのもとで出家を得、受戒を得た。世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、法話によって彼らを教示し、勧め、励まし、歓喜させ、諸行の過患・下劣・汚濁、涅槃の功徳を明かされた。彼らは世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシによって法話で教示され、勧められ、励まされ、歓喜させられているうちに、ほどなくして執着することなく、諸々の煩悩から心が解脱した。
Purimapabbajitānaṃ dhammābhisamayo
かつての出家者たちの法のさと破り
82. ‘‘Assosuṃ kho, bhikkhave, tāni purimāni caturāsītipabbajitasahassāni – ‘vipassī kira bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bandhumatiṃ rājadhāniṃ anuppatto kheme migadāye viharati, dhammañca kira desetī’ti. Atha kho, bhikkhave, tāni caturāsītipabbajitasahassāni yena bandhumatī rājadhānī yena khemo migadāyo yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
八二、「比丘たちよ、かつて出家していた八万四千の者たちがこのように耳にした。『世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシがバンドゥマティー王都に到着され、ケーマ鹿野苑にとどまっておられ、法を説いておられるそうだ』と。比丘たちよ、そこでその八万四千の出家者たちは、バンドゥマティー王都の、ケーマ鹿野苑の、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのおられるところへと近づいた。近づいて、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに礼拝し、一方に座した。
83. ‘‘Tesaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho anupubbiṃ kathaṃ kathesi. Seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā te bhagavā aññāsi kallacitte muducitte vinīvaraṇacitte udaggacitte pasannacitte, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā, taṃ pakāsesi – dukkhaṃ samudayaṃ nirodhaṃ maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva tesaṃ caturāsītipabbajitasahassānaṃ tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti.
八三、「世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、彼らに順序立った教えを説かれた。すなわち、施しの教え、持戒の教え、天界についての教え、諸々の欲望の過患・下劣・汚濁、出離の功徳を明かされた。世尊は彼らの心が整い、柔軟になり、障害を離れ、歓喜し、澄んだのを知ったとき、諸仏に共通の特別な法の説示、すなわち苦・集・滅・道を明かされた。あたかも染みのない清らかな布が正しく染料を受け入れるように、まさにそのようにその八万四千の出家者たちに、その座において『生起する性質のものはすべて滅びゆく性質のものである』という塵垢を離れた清浄な法眼が生じた。
84. ‘‘Te diṭṭhadhammā pattadhammā viditadhammā pariyogāḷhadhammā tiṇṇavicikicchā vigatakathaṃkathā vesārajjappattā aparappaccayā satthusāsane vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavocuṃ – ‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante. Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’’ti. Evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāma mayaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ labheyyāma upasampada’’nti.
八四、「彼らは法を見、法に達し、法を知り、法に分け入り、疑惑を乗り越え、迷いを離れ、無畏を得て、師の教えにおいて他者に頼ることなく、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこう申し上げた。『素晴らしいことです、世尊よ、素晴らしいことです、世尊よ。あたかも倒れたものを起こすように、覆われたものを覆い取るように、道に迷った者に道を教えるように、あるいは暗闇の中に「眼ある者は色を見るであろう」と灯火を掲げるように、世尊によって種々の仕方で法が明かされました。世尊よ、私たちは世尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。世尊よ、私たちは世尊のもとで出家を得、受戒を得たいと願います』と。
85. ‘‘Alatthuṃ kho, bhikkhave, tāni caturāsītipabbajitasahassāni vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa santike pabbajjaṃ alatthuṃ upasampadaṃ. Te vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho dhammiyā kathāya sandassesi samādapesi samuttejesi sampahaṃsesi; saṅkhārānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ nibbāne ānisaṃsaṃ pakāsesi. Tesaṃ vipassinā bhagavatā arahatā sammāsambuddhena dhammiyā kathāya sandassiyamānānaṃ samādapiyamānānaṃ samuttejiyamānānaṃ sampahaṃsiyamānānaṃ nacirasseva anupādāya āsavehi cittāni vimucciṃsu.
八五、「比丘たちよ、その八万四千の出家者たちは、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのもとで出家を得、受戒を得た。世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、法話によって彼らを教示し、勧め、励まし、歓喜させ、諸行の過患・下劣・汚濁、涅槃の功徳を明かされた。彼らは世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシによって法話で教示され、勧められ、励まされ、歓喜させられているうちに、ほどなくして執着することなく、諸々の煩悩から心が解脱した。
Cārikāanujānanaṃ
遊行の許し
86. ‘‘Tena kho pana, bhikkhave, samayena bandhumatiyā rājadhāniyā mahābhikkhusaṅgho paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Atha kho, bhikkhave, vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘mahā kho etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, yaṃnūnāhaṃ bhikkhū anujāneyyaṃ – ‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro. Api ca channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’’’ti.
八六、「比丘たちよ、そのころ、バンドゥマティー王都には六百八十万という大いなる比丘僧伽が住んでいた。比丘たちよ、そのとき、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシが独り静寂の中にあるとき、心にこのような思いが生じた。『今やバンドゥマティー王都には六百八十万という大いなる比丘僧伽が住んでいる。いざ、私は比丘たちに許そう。「比丘たちよ、多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人々の義と利益と幸福のために遊行しなさい。二人で一つの道を行ってはならない。比丘たちよ、初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、義と文を具え、全く満ち足りた、清浄無垢なる清浄行を説き明かしなさい。世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう。ただし、六年が経過するごとに、戒本(波羅提木叉)の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴かねばならない」と』。
87. ‘‘Atha kho, bhikkhave, aññataro mahābrahmā vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa cetasā cetoparivitakkamaññāya seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya. Evameva brahmaloke antarahito vipassissa bhagavato arahato sammāsambuddhassa purato pāturahosi. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho tenañjaliṃ paṇāmetvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ etadavoca – ‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Mahā kho, bhante, etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ, anujānātu, bhante, bhagavā bhikkhū – ‘‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’’ti . Api ca, bhante, mayaṃ tathā karissāma yathā bhikkhū channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamissanti pātimokkhuddesāyā’ti. Idamavoca, bhikkhave, so mahābrahmā, idaṃ vatvā vipassiṃ bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tattheva antaradhāyi.
八七、「比丘たちよ、そのとき、ある大梵天は、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの心における思いを、みずからの心によって知って、あたかも力強い人が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるかのように、梵天界から姿を消して、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの御前に現れた。比丘たちよ、そしてその大梵天は、上衣を偏袒右肩にし、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのほうへと合掌して、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシにこう申し上げた。『世尊よ、そのとおりです。善逝よ、そのとおりです。世尊よ、今やバンドゥマティー王都には六百八十万という大いなる比丘僧伽が住んでおります。世尊よ、世尊は比丘たちにお許しください。「比丘たちよ、多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人々の義と利益と幸福のために遊行しなさい。二人で一つの道を行ってはならない。比丘たちよ、初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、義と文を具え、全く満ち足りた、清浄無垢なる清浄行を説き明かしなさい。世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう」と。世尊よ、さらに私たちは、比丘たちが六年が経過するごとに戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴くようにいたしましょう』と。比丘たちよ、その大梵天はこのように申し上げ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシに礼拝し、右繞して、その場から姿を消した。
88. ‘‘Atha kho, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito bhikkhū āmantesi – ‘idha mayhaṃ, bhikkhave, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – mahā kho etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Yaṃnūnāhaṃ bhikkhū anujāneyyaṃ – ‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro. Api ca, channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyāti.
八八、「比丘たちよ、そこで世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、夕刻に静座から立ち上がり、比丘たちに呼びかけられた。『比丘たちよ、ここで私が独り静寂の中にあるとき、心にこのような思いが生じた。「今やバンドゥマティー王都には六百八十万という大いなる比丘僧伽が住んでいる。いざ、私は比丘たちに許そう。『比丘たちよ、多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人々の義と利益と幸福のために遊行しなさい。二人で一つの道を行ってはならない。比丘たちよ、初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、義と文を具え、全く満ち足りた、清浄無垢なる清浄行を説き明かしなさい。世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう。ただし、六年が経過するごとに、戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴かねばならない』と」と。
‘‘‘Atha kho, bhikkhave, aññataro mahābrahmā mama cetasā cetoparivitakkamaññāya seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva brahmaloke antarahito mama purato pāturahosi. Atha kho so, bhikkhave, mahābrahmā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā maṃ etadavoca – ‘‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Mahā kho, bhante, etarahi bhikkhusaṅgho bandhumatiyā rājadhāniyā paṭivasati aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Anujānātu, bhante, bhagavā bhikkhū – ‘caratha, bhikkhave, cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ…pe… santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro’ti. Api ca, bhante, mayaṃ tathā karissāma, yathā bhikkhū channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamissanti pātimokkhuddesāyā’’ti. Idamavoca, bhikkhave, so mahābrahmā, idaṃ vatvā maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tattheva antaradhāyi’.
『比丘たちよ、そのとき、ある大梵天は私の心における思いをみずからの心によって知って、あたかも力強い人が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるかのように、梵天界から姿を消して、私の御前に現れた。比丘たちよ、そしてその大梵天は、上衣を偏袒右肩にし、私のほうへと合掌して、私にこう申し上げた。「世尊よ、そのとおりです。善逝よ、そのとおりです。世尊よ、今やバンドゥマティー王都には六百八十万という大いなる比丘僧伽が住んでおります。世尊よ、世尊は比丘たちにお許しください。『比丘たちよ、多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人々の義と利益と幸福のために遊行しなさい。二人で一つの道を行ってはならない。比丘たちよ、法を説きなさい……(中略)……世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう』と。世尊よ、さらに私たちは、比丘たちが六年が経過するごとに戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴くようにいたしましょう」と。比丘たちよ、その大梵天はこのように申し上げ、私に礼拝し、右繞して、その場から姿を消した。
‘‘‘Anujānāmi, bhikkhave, caratha cārikaṃ bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ; mā ekena dve agamittha; desetha, bhikkhave, dhammaṃ ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsetha. Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti, bhavissanti dhammassa aññātāro. Api ca, bhikkhave, channaṃ channaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’ti. Atha kho, bhikkhave, bhikkhū yebhuyyena ekāheneva janapadacārikaṃ pakkamiṃsu.
『比丘たちよ、私は許す。多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人々の義と利益と幸福のために遊行しなさい。二人で一つの道を行ってはならない。比丘たちよ、初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、義と文を具え、全く満ち足りた、清浄無垢なる清浄行を説き明かしなさい。世の中には塵の少ない生まれの者たちもおります。法を聞かないことによって衰亡してしまいますが、法を理解する者となるでしょう。ただし、比丘たちよ、六年が経過するごとに、戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴かねばならない』と。比丘たちよ、そこで比丘たちは、大部分がその日のうちに国土への遊行に出発した。
89. ‘‘Tena kho pana samayena jambudīpe caturāsīti āvāsasahassāni honti. Ekamhi hi vasse nikkhante devatā saddamanussāvesuṃ – ‘nikkhantaṃ kho, mārisā, ekaṃ vassaṃ; pañca dāni vassāni sesāni; pañcannaṃ vassānaṃ accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’ti. Dvīsu vassesu nikkhantesu… tīsu vassesu nikkhantesu… catūsu vassesu nikkhantesu… pañcasu vassesu nikkhantesu devatā saddamanussāvesuṃ – ‘nikkhantāni kho, mārisā, pañcavassāni; ekaṃ dāni vassaṃ sesaṃ; ekassa vassassa accayena bandhumatī rājadhānī upasaṅkamitabbā pātimokkhuddesāyā’ti. Chasu vassesu nikkhantesu devatā saddamanussāvesuṃ – ‘nikkhantāni kho, mārisā, chabbassāni, samayo dāni bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamituṃ pātimokkhuddesāyā’ti. Atha kho te, bhikkhave, bhikkhū appekacce sakena iddhānubhāvena appekacce devatānaṃ iddhānubhāvena ekāheneva bandhumatiṃ rājadhāniṃ upasaṅkamiṃsu pātimokkhuddesāyāti .
八九、「比丘たちよ、そのころ、閻浮提には八万四千の精舎(住処)があった。一の年が過ぎ去ったとき、神々は声を響かせた。『尊者方よ、一の年が過ぎ去りました。今や残りは五年です。五年の経過ののち、戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴かねばなりません』と。二の年が過ぎ去ったとき……三の年が過ぎ去ったとき……四の年が過ぎ去ったとき……五の年が過ぎ去ったとき、神々は声を響かせた。『尊者方よ、五の年が過ぎ去りました。今や残りは一年です。一年の経過ののち、戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴かねばなりません』と。六の年が過ぎ去ったとき、神々は声を響かせた。『尊者方よ、六の年が過ぎ去りました。今や戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴くべき時です』と。比丘たちよ、そこでそれらの比丘たちは、ある者はみずからの神通力によって、ある者は神々の神通力によって、一日のうちに戒本の読誦のためにバンドゥマティー王都へと赴いた。
90. ‘‘Tatra sudaṃ, bhikkhave, vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhikkhusaṅghe evaṃ pātimokkhaṃ uddisati –
九〇、「比丘たちよ、そこで世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは、比丘僧伽の中でこのように戒本を説示された。
‘Khantī paramaṃ tapo titikkhā,
『忍辱・耐忍は最上の苦行であり、
Nibbānaṃ paramaṃ vadanti buddhā;
諸仏は涅槃を最上と説きたもう。
Na hi pabbajito parūpaghātī,
他者を害する者は出家者ではなく、
Na samaṇo hoti paraṃ viheṭhayanto.
他者を悩ます者は沙門ではない。
‘Sabbapāpassa akaraṇaṃ, kusalassa upasampadā;
一切の悪をなさず、諸々の善を行い、
Sacittapariyodapanaṃ, etaṃ buddhānasāsanaṃ.
みずからの心を清らかにする、これが諸仏の教えである。
‘Anūpavādo anūpaghāto , pātimokkhe ca saṃvaro;
誹謗せず、害を加えず、戒本を守って身を慎み、
Mattaññutā ca bhattasmiṃ, pantañca sayanāsanaṃ;
食事において適量を知り、静かな住処に住み、
Adhicitte ca āyogo, etaṃ buddhānasāsana’nti.
高勝なる心(禅定)に励む、これが諸仏の教えである』と。
Devatārocanaṃ
諸神の告知
91. ‘‘Ekamidāhaṃ, bhikkhave, samayaṃ ukkaṭṭhāyaṃ viharāmi subhagavane sālarājamūle. Tassa mayhaṃ, bhikkhave, rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘na kho so sattāvāso sulabharūpo, yo mayā anāvutthapubbo iminā dīghena addhunā aññatra suddhāvāsehi devehi. Yaṃnūnāhaṃ yena suddhāvāsā devā tenupasaṅkameyya’nti. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva ukkaṭṭhāyaṃ subhagavane sālarājamūle antarahito avihesu devesu pāturahosiṃ. Tasmiṃ, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ – ‘ito so, mārisā, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi, khattiyakule udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vipassissa, mārisa, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi. Bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi evaṃ pabbajjā evaṃ padhānaṃ evaṃ abhisambodhi evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, vipassimhi bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti …pe…
九一、「比丘たちよ、あるとき私はウッカッタの街の、スバガ林にある沙羅の巨木の根元にとどまっていた。比丘たちよ、そのとき、独り静寂の中にある私に、心にこのような思いが生じた。『この長い歳月において、浄居天の神々の世界を除いては、私がかつて住んだことのない生類の住処は容易に見出せない。いざ、私は浄居天の神々のおられるところへと赴こうか』と。比丘たちよ、そこで私は、あたかも力強い人が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるかのように、ウッカッタのスバガ林の沙羅の巨木の根元から姿を消して、無煩天の神々のもとに現れた。比丘たちよ、その神々の集いにおいて、幾千、幾十万もの神々が私のもとへと近づいた。近づいて、私に礼拝し、一方に立った。比丘たちよ、一方に立ったそれらの神々は、私にこう申し上げた。『尊者よ、今から九十一劫の昔、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシが世に出現されました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは生まれは刹帝利であり、刹帝利の家柄に生まれられました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは拘曇(コーンダンニャ)姓でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの寿命の長さは八万年でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは波多羅(パータリ)樹の根元で正等覚をさとられました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシには、カンダとティッサという優れた最上の二大弟子がおられました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシには三回の弟子の集いがありました。ある弟子の集いは六百八十万の比丘たちでした。ある弟子の集いは十万の比丘たちでした。ある弟子の集いは八万の比丘たちでした。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのこれら三回の弟子の集いは、すべて漏尽者(阿羅漢)たちでありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシには、アソーカという名の比丘が給仕者、最上の給仕者でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの父はバンドゥマーという名の王でありました。母はバンドゥマティーという名の王妃、生みの母でありました。バンドゥマー王の都はバンドゥマティーという名の王都でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの偉大なる出家はこのようであり、出家はこのようであり、精進はこのようであり、正等覚はこのようであり、初転法輪はこのようでありました。尊者よ、私たちはヴィパッシ世尊のもとで清浄行を修め、諸々の欲望に対する欲望の欲求を離れて、ここに生まれたのです』と……(中略)……
‘‘Tasmiṃyeva kho, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ – ‘imasmiṃyeva kho, mārisā, bhaddakappe bhagavā etarahi arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno. Bhagavā, mārisā, khattiyo jātiyā khattiyakule uppanno. Bhagavā, mārisā, gotamo gottena. Bhagavato, mārisā, appakaṃ āyuppamāṇaṃ parittaṃ lahukaṃ yo ciraṃ jīvati, so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo. Bhagavā, mārisā, assatthassa mūle abhisambuddho. Bhagavato, mārisā, sāriputtamoggallānaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Bhagavato, mārisā, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aḍḍhateḷasāni bhikkhusatāni. Bhagavato, mārisā, ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Bhagavato, mārisā, ānando nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Bhagavato, mārisā, suddhodano nāma rājā pitā ahosi. Māyā nāma devī mātā ahosi janetti. Kapilavatthu nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Bhagavato, mārisā, evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi evaṃ pabbajjā evaṃ padhānaṃ evaṃ abhisambodhi evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti.
「比丘たちよ、まさにその神々の集いにおいて、幾千、幾十万もの神々が私のもとへと近づいた。近づいて、私に礼拝し、一方に立った。比丘たちよ、一方に立ったそれらの神々は、私にこう申し上げた。『尊者よ、まさにこの賢劫において、世尊が今や応供・正等覚者として世に出現されました。尊者よ、世尊は生まれは刹帝利であり、刹帝利の家柄に生まれられました。尊者よ、世尊は瞿曇(ゴータマ)姓であります。尊者よ、世尊の寿命の長さはわずかで、短く、はかないものであり、長く生きる者でも百年か、あるいはそれより少し多い程度です。尊者よ、世尊は阿湿波他(アッサッタ/菩提)樹の根元で正等覚をさとられました。尊者よ、世尊には舎利弗と目連という優れた最上の二大弟子がおられました。尊者よ、世尊には千二百五十人の比丘という一回の弟子の集いがありました。尊者よ、世尊のこの一回の弟子の集いは、すべて漏尽者たちでありました。尊者よ、世尊には阿難という名の比丘が給仕者、最上の給仕者であります。尊者よ、世尊の父は浄飯という名の王でありました。摩耶という名の王妃が生みの母でありました。迦毘羅衛(カピラヴァットゥ)という名の都が王都でありました。尊者よ、世尊の偉大なる出家はこのようであり、出家はこのようであり、精進はこのようであり、正等覚はこのようであり、初転法輪はこのようでありました。尊者よ、私たちは世尊のもとで清浄行を修め、諸々の欲望に対する欲望の欲求を離れて、ここに生まれたのです』と。
92. ‘‘Atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi devehi saddhiṃ yena atappā devā tenupasaṅkamiṃ…pe… atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi ca devehi atappehi ca devehi saddhiṃ yena sudassā devā tenupasaṅkamiṃ. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi ca devehi atappehi ca devehi sudassehi ca devehi saddhiṃ yena sudassī devā tenupasaṅkamiṃ. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, avihehi ca devehi atappehi ca devehi sudassehi ca devehi sudassīhi ca devehi saddhiṃ yena akaniṭṭhā devā tenupasaṅkamiṃ. Tasmiṃ, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu, upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
九二、「比丘たちよ、そこで私は無煩天の神々とともに無熱天の神々のおられるところへと近づいた……(中略)……比丘たちよ、そこで私は無煩天の神々と無熱天の神々とともに善現天の神々のおられるところへと近づいた。比丘たちよ、そこで私は無煩天の神々と無熱天の神々と善現天の神々とともに善見天の神々のおられるところへと近づいた。比丘たちよ、そこで私は無煩天の神々と無熱天の神々と善現天の神々と善見天の神々とともに色究竟天の神々のおられるところへと近づいた。比丘たちよ、その神々の集いにおいて、幾千、幾十万もの神々が私のもとへと近づいた。近づいて、私に礼拝し、一方に立った。
‘‘Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ – ‘ito so, mārisā, ekanavutikappe yaṃ vipassī bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho khattiyo jātiyā ahosi. Khattiyakule udapādi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho koṇḍañño gottena ahosi. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asītivassasahassāni āyuppamāṇaṃ ahosi. Vipassī, mārisā, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pāṭaliyā mūle abhisambuddho. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa khaṇḍatissaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aṭṭhasaṭṭhibhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi bhikkhusatasahassaṃ. Eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi asītibhikkhusahassāni. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa ime tayo sāvakānaṃ sannipātā ahesuṃ sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa asoko nāma bhikkhu upaṭṭhāko ahosi aggupaṭṭhāko. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa bandhumā nāma rājā pitā ahosi bandhumatī nāma devī mātā ahosi janetti. Bandhumassa rañño bandhumatī nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Vipassissa, mārisā, bhagavato arahato sammāsambuddhassa evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi evaṃ pabbajjā evaṃ padhānaṃ evaṃ abhisambodhi, evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, vipassimhi bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti. Tasmiṃyeva kho, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ – ‘ito so, mārisā, ekatiṃse kappe yaṃ sikhī bhagavā…pe… te mayaṃ, mārisā, sikhimhi bhagavati tasmiññeva kho mārisā, ekatiṃse kappe yaṃ vessabhū bhagavā…pe… te mayaṃ, mārisā, vessabhumhi bhagavati…pe… imasmiṃyeva kho, mārisā, bhaddakappe kakusandho koṇāgamano kassapo bhagavā…pe… te mayaṃ, mārisā, kakusandhamhi koṇāgamanamhi kassapamhi bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti.
「比丘たちよ、一方に立ったそれらの神々は、私にこう申し上げた。『尊者よ、今から九十一劫の昔、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシが世に出現されました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは生まれは刹帝利でありました。刹帝利の家柄に生まれられました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは拘曇姓でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの寿命の長さは八万年でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシは波多羅樹の根元で正等覚をさとられました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシには、カンダとティッサという優れた最上の二大弟子がおられました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシには三回の弟子の集いがありました。ある弟子の集いは六百八十万の比丘たちでした。ある弟子の集いは十万の比丘たちでした。ある弟子の集いは八万の比丘たちでした。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシのこれら三回の弟子の集いは、すべて漏尽者たちでありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシには、アソーカという名の比丘が給仕者、最上の給仕者でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの父はバンドゥマーという名の王でありました。母はバンドゥマティーという名の王妃、生みの母でありました。バンドゥマー王の都はバンドゥマティーという名の王都でありました。尊者よ、世尊にして応供・正等覚者たるヴィパッシの偉大なる出家はこのようであり、出家はこのようであり、精進はこのようであり、正等覚はこのようであり、初転法輪はこのようでありました。尊者よ、私たちはヴィパッシ世尊のもとで清浄行を修め、諸々の欲望に対する欲望の欲求を離れて、ここに生まれたのです』と。比丘たちよ、まさにその神々の集いにおいて、幾千、幾十万もの神々が私のもとへと近づいた。近づいて、私に礼拝し、一方に立った。比丘たちよ、一方に立ったそれらの神々は、私にこう申し上げた。『尊者よ、今から三十一劫の昔、尸棄(シキン)世尊が……(中略)……尊者よ、私たちは尸棄世尊のもとで……尊者よ、まさにその三十一劫の昔、毘舎浮(ヴェッサブー)世尊が……(中略)……尊者よ、私たちは毘舎浮世尊のもとで……(中略)……尊者よ、まさにこの賢劫において、倶留孫(カクサンダ)世尊、倶那含牟尼(コーナガマナ)世尊、迦葉(カッサパ)世尊が……(中略)……尊者よ、私たちは倶留孫世尊、倶那含牟尼世尊、迦葉世尊のもとで清浄行を修め、諸々の欲望に対する欲望の欲求を離れて、ここに生まれたのです』と。
93. ‘‘Tasmiṃyeva kho, bhikkhave, devanikāye anekāni devatāsahassāni anekāni devatāsatasahassāni yenāhaṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhikkhave, tā devatā maṃ etadavocuṃ – ‘imasmiṃyeva kho, mārisā, bhaddakappe bhagavā etarahi arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno. Bhagavā, mārisā, khattiyo jātiyā, khattiyakule uppanno. Bhagavā, mārisā, gotamo gottena. Bhagavato, mārisā, appakaṃ āyuppamāṇaṃ parittaṃ lahukaṃ yo ciraṃ jīvati, so vassasataṃ appaṃ vā bhiyyo. Bhagavā, mārisā, assatthassa mūle abhisambuddho. Bhagavato, mārisā, sāriputtamoggallānaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Bhagavato, mārisā, eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi aḍḍhateḷasāni bhikkhusatāni. Bhagavato, mārisā, ayaṃ eko sāvakānaṃ sannipāto ahosi sabbesaṃyeva khīṇāsavānaṃ. Bhagavato, mārisā, ānando nāma bhikkhu upaṭṭhāko aggupaṭṭhāko ahosi. Bhagavato, mārisā, suddhodano nāma rājā pitā ahosi. Māyā nāma devī mātā ahosi janetti. Kapilavatthu nāma nagaraṃ rājadhānī ahosi. Bhagavato, mārisā, evaṃ abhinikkhamanaṃ ahosi, evaṃ pabbajjā, evaṃ padhānaṃ, evaṃ abhisambodhi, evaṃ dhammacakkappavattanaṃ. Te mayaṃ, mārisā, bhagavati brahmacariyaṃ caritvā kāmesu kāmacchandaṃ virājetvā idhūpapannā’ti.
93. 「比丘たちよ、実にその天界において、何千、何万もの神々が私のところへやって来ました。やって来て私に礼拝し、一方に立ちました。比丘たちよ、一方に立ったそれらの神々は、私にこう言いました。『尊者よ、実にこの賢劫において、世尊は今、阿羅漢であり、正等覚者として世に出現されました。尊者よ、世尊は生まれは王種であり、王種の家に生まれました。尊者よ、世尊は姓としてはゴータマであります。尊者よ、世尊の寿命の長さは短く、わずかであり、束の間のものです。長く生きる者でも、百年か、それより少し長いくらいです。尊者よ、世尊はアッサッタ樹の根元で現正等覚を達成されました。尊者よ、世尊にはサーリプッタとモッガッラーナという名の最勝で勝れた弟子の一対がおられました。尊者よ、世尊には千二百五十人の比丘という弟子たちの一度の集会がありました。尊者よ、世尊のこの一度の弟子たちの集会は、すべて漏尽者(阿羅漢)たちばかりでした。尊者よ、世尊にはアーナンダという名の比丘が給仕者、最勝の給仕者としておられました。尊者よ、世尊にはスッドーダナという名の王が父でありました。マーヤーという名の王妃が生みの母でありました。カピラヴァットゥという名の都城が王都でありました。尊者よ、世尊の出家はこのようであり、出家修行はこのようであり、精進はこのようであり、現正等覚はこのようであり、初転法輪はこのようでありました。尊者よ、私たちは世尊のもとで清浄行を修め、諸々の欲望における欲愛を離れて、ここに生まれたのです』と。
94. ‘‘Iti kho, bhikkhave, tathāgatassevesā dhammadhātu suppaṭividdhā, yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ’ itipi. ‘Evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ’ itipīti.
94. 「比丘たちよ、このように実に如来はこの法界をよく通達されているのであり、その法界をよく通達しているがゆえに、如来は過去の入滅された仏たちについて、戯論を断じ、道(輪廻の路)を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦を乗り越えた仏たちについて、生まれからも随念し、名前からも随念し、姓からも随念し、寿命の長さからも随念し、弟子の対からも随念し、弟子の集会からも随念して、『それらの世尊たちはこのような生まれであった』と(随念し)、『それらの世尊たちはこのような名前であり、このような姓であり、このような戒を持ち、このような法を持ち、このような智慧を持ち、このような住まいであり、このような解脱であった』と随念するのである。
‘‘Devatāpi tathāgatassa etamatthaṃ ārocesuṃ, yena tathāgato atīte buddhe parinibbute chinnapapañce chinnavaṭume pariyādinnavaṭṭe sabbadukkhavītivatte jātitopi anussarati, nāmatopi anussarati, gottatopi anussarati, āyuppamāṇatopi anussarati, sāvakayugatopi anussarati, sāvakasannipātatopi anussarati ‘evaṃjaccā te bhagavanto ahesuṃ’ itipi. ‘Evaṃnāmā evaṃgottā evaṃsīlā evaṃdhammā evaṃpaññā evaṃvihārī evaṃvimuttā te bhagavanto ahesuṃ’ itipī’’ti.
また神々も如来にこのことを告げ知らせたのであり、それによって如来は過去の入滅された仏たちについて、戯論を断じ、道を断ち、輪廻を尽くし、すべての苦を乗り越えた仏たちについて、生まれからも随念し、名前からも随念し、姓からも随念し、寿命の長さからも随念し、弟子の対からも随念し、弟子の集会からも随念して、『それらの世尊たちはこのような生まれであった』と(随念し)、『それらの世尊たちはこのような名前であり、このような姓であり、このような戒を持ち、このような法を持ち、このような智慧を持ち、このような住まいであり、このような解脱であった』と随念するのである」と。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれました。それらの比丘たちは心歓喜して、世尊のお言葉を喜び讃えました。
Mahāpadānasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.
大本経 第一 完。