Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

2. Mahānidānasuttaṃ2. 大縁経

Paṭiccasamuppādo

十二因縁(縁起)

95. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṃ nāma kurūnaṃ nigamo. Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāva gambhīro cāyaṃ, bhante, paṭiccasamuppādo gambhīrāvabhāso ca, atha ca pana me uttānakuttānako viya khāyatī’’ti. ‘‘Mā hevaṃ, ānanda, avaca, mā hevaṃ, ānanda, avaca. Gambhīro cāyaṃ, ānanda, paṭiccasamuppādo gambhīrāvabhāso ca. Etassa, ānanda, dhammassa ananubodhā appaṭivedhā evamayaṃ pajā tantākulakajātā kulagaṇṭhikajātā muñjapabbajabhūtā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ saṃsāraṃ nātivattati.

95. このように私は聞きました。ある時、世尊はクル諸国のカンマーサダンマというクル族の町に滞在しておられました。そのとき、尊者アーナンダが世尊のところへやって来ました。やって来て世尊に礼拝し、一方に座りました。一方に座った尊者アーナンダは、世尊にこう申し上げました。「驚くべきことです、世尊よ。不思議なことです、世尊よ。この縁起は実に深遠であり、深遠なる姿を現しているのに、私にはきわめて明瞭で平易なもののように思われます」と。「アーナンダよ、そのように言ってはならない。アーナンダよ、そのように言ってはならない。この縁起は実に深遠であり、深遠なる姿を現しているのである。アーナンダよ、この法を覚知せず、通達しないがゆえに、この人々はもつれた糸のようになり、絡まった鳥の巣のようになり、ムンジャ草やパッバジャ草のようになって、悪処・悪趣・破滅処・輪廻を乗り越えることができないのである。

96. ‘‘‘Atthi idappaccayā jarāmaraṇa’nti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā jarāmaraṇa’nti iti ce vadeyya, ‘jātipaccayā jarāmaraṇa’nti iccassa vacanīyaṃ.

96. 「アーナンダよ、『これを条件(縁)として老死があるのか』と問われたならば、『ある』と答えるべきである。『何を条件として老死があるのか』と問われたならば、『生を条件として老死がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā jātī’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā jātī’ti iti ce vadeyya, ‘bhavapaccayā jātī’ti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として生があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として生があるのか』と問われたならば、『有を条件として生がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā bhavo’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā bhavo’ti iti ce vadeyya, ‘upādānapaccayā bhavo’ti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として有があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として有があるのか』と問われたならば、『取を条件として有がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā upādāna’nti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā upādāna’nti iti ce vadeyya, ‘taṇhāpaccayā upādāna’nti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として取があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として取があるのか』と問われたならば、『渇愛を条件として取がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā taṇhā’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā taṇhā’ti iti ce vadeyya, ‘vedanāpaccayā taṇhā’ti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として渇愛があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として渇愛があるのか』と問われたならば、『受を条件として渇愛がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā vedanā’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā vedanā’ti iti ce vadeyya, ‘phassapaccayā vedanā’ti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として受があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として受があるのか』と問われたならば、『触を条件として受がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā phasso’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā phasso’ti iti ce vadeyya, ‘nāmarūpapaccayā phasso’ti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として触があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として触があるのか』と問われたならば、『名色を条件として触がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā nāmarūpa’nti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā nāmarūpa’nti iti ce vadeyya, ‘viññāṇapaccayā nāmarūpa’nti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として名色があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として名色があるのか』と問われたならば、『識を条件として名色がある』と答えるべきである。

‘‘‘Atthi idappaccayā viññāṇa’nti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṃ. ‘Kiṃpaccayā viññāṇa’nti iti ce vadeyya, ‘nāmarūpapaccayā viññāṇa’nti iccassa vacanīyaṃ.

『これを条件として識があるのか』と問われたならば、アーナンダよ、『ある』と答えるべきである。『何を条件として識があるのか』と問われたならば、『名色を条件として識がある』と答えるべきである。

97. ‘‘Iti kho, ānanda, nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ, nāmarūpapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṃ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

97. 「このように、アーナンダよ、名色を条件として識があり、識を条件として名色があり、名色を条件として触があり、触を条件として受があり、受を条件として渇愛があり、渇愛を条件として取があり、取を条件として有があり、有を条件として生があり、生を条件として老死、憂い・悲しみ・苦しみ・愁い・絶望が生起する。このようにして、この全苦蘊の集起がある。

98. ‘‘‘Jātipaccayā jarāmaraṇa’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā jātipaccayā jarāmaraṇaṃ. Jāti ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – devānaṃ vā devattāya, gandhabbānaṃ vā gandhabbattāya, yakkhānaṃ vā yakkhattāya, bhūtānaṃ vā bhūtattāya, manussānaṃ vā manussattāya, catuppadānaṃ vā catuppadattāya, pakkhīnaṃ vā pakkhittāya, sarīsapānaṃ vā sarīsapattāya , tesaṃ tesañca hi, ānanda, sattānaṃ tadattāya jāti nābhavissa. Sabbaso jātiyā asati jātinirodhā api nu kho jarāmaraṇaṃ paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo jarāmaraṇassa, yadidaṃ jāti’’.

98. 「『生を条件として老死がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように生を条件として老死があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において生が存在しなかったならば――すなわち神々における神としての生、ガンダッバたちにおけるガンダッバとしての生、夜叉たちにおける夜叉としての生、精霊たちにおける精霊としての生、人間たちにおける人間としての生、四足動物たちにおける四足動物としての生、鳥類たちにおける鳥類としての生、爬虫類たちにおける爬虫類としての生――アーナンダよ、それらそれぞれの存在たちの、そのものとしての生が存在しなかったならば、完全に生がないことによって、生の滅によって、はたして老死が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに老死の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件(縁)である。すなわち生である。

99. ‘‘‘Bhavapaccayā jātī’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā bhavapaccayā jāti. Bhavo ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – kāmabhavo vā rūpabhavo vā arūpabhavo vā, sabbaso bhave asati bhavanirodhā api nu kho jāti paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo jātiyā, yadidaṃ bhavo’’.

99. 「『有を条件として生がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように有を条件として生があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において有が存在しなかったならば――すなわち欲有、色有、無色有のいずれも――完全に有がないことによって、有の滅によって、はたして生が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに生の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち有である。

100. ‘‘‘Upādānapaccayā bhavo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā upādānapaccayā bhavo. Upādānañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – kāmupādānaṃ vā diṭṭhupādānaṃ vā sīlabbatupādānaṃ vā attavādupādānaṃ vā, sabbaso upādāne asati upādānanirodhā api nu kho bhavo paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo bhavassa, yadidaṃ upādānaṃ’’.

100. 「『取を条件として有がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように取を条件として有があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において取が存在しなかったならば――すなわち欲取、見取、戒禁取、我語取のいずれも――完全に取がないことによって、取の滅によって、はたして有が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに有の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち取である。

101. ‘‘‘Taṇhāpaccayā upādāna’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā taṇhāpaccayā upādānaṃ. Taṇhā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – rūpataṇhā saddataṇhā gandhataṇhā rasataṇhā phoṭṭhabbataṇhā dhammataṇhā, sabbaso taṇhāya asati taṇhānirodhā api nu kho upādānaṃ paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo upādānassa, yadidaṃ taṇhā’’.

101. 「『渇愛を条件として取がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように渇愛を条件として取があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において渇愛が存在しなかったならば――すなわち色愛、声愛、香愛、味愛、触愛、法愛のいずれも――完全に渇愛がないことによって、渇愛の滅によって、はたして取が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに取の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち渇愛である。

102. ‘‘‘Vedanāpaccayā taṇhā’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā vedanāpaccayā taṇhā. Vedanā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – cakkhusamphassajā vedanā sotasamphassajā vedanā ghānasamphassajā vedanā jivhāsamphassajā vedanā kāyasamphassajā vedanā manosamphassajā vedanā, sabbaso vedanāya asati vedanānirodhā api nu kho taṇhā paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo taṇhāya, yadidaṃ vedanā’’.

102. 「『受を条件として渇愛がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように受を条件として渇愛があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において受が存在しなかったならば――すなわち眼触より生じた受、耳触より生じた受、鼻触より生じた受、舌触より生じた受、身触より生じた受、意触より生じた受――完全に受がないことによって、受の滅によって、はたして渇愛が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに渇愛の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち受である。

103. ‘‘Iti kho panetaṃ, ānanda, vedanaṃ paṭicca taṇhā, taṇhaṃ paṭicca pariyesanā, pariyesanaṃ paṭicca lābho, lābhaṃ paṭicca vinicchayo, vinicchayaṃ paṭicca chandarāgo, chandarāgaṃ paṭicca ajjhosānaṃ, ajjhosānaṃ paṭicca pariggaho, pariggahaṃ paṭicca macchariyaṃ, macchariyaṃ paṭicca ārakkho. Ārakkhādhikaraṇaṃ daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti.

103. 「このように実に、アーナンダよ、受に縁って渇愛があり、渇愛に縁って追求があり、追求に縁って利得があり、利得に縁って判定(執着の決定)があり、判定に縁って欲貪(強い欲求)があり、欲貪に縁って耽溺があり、耽溺に縁って所有(執受)があり、所有に縁って物惜しみ(慳貪)があり、物惜しみに縁って防護(守護)がある。防護を原因として、棒を執ること、刃物を執ること、争闘、口論、抗争、『お前はお前だ』という悪口、離間言(告げ口)、妄語といった、多くの邪悪で不善なる法が生起するのである。

104. ‘‘‘Ārakkhādhikaraṇaṃ daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavantī’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā ārakkhādhikaraṇaṃ daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. Ārakkho ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso ārakkhe asati ārakkhanirodhā api nu kho daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhaveyyu’’nti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādānaṃ anekesaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ sambhavāya yadidaṃ ārakkho.

104. 「『防護を原因として、棒を執ること、刃物を執ること、争闘、口論、抗争、悪口、離間言、妄語といった、多くの邪悪で不善なる法が生起する』と説かれたが、アーナンダよ、どのように防護を原因として、棒を執ること、刃物を執ること、争闘、口論、抗争、悪口、離間言、妄語といった、多くの邪悪で不善なる法が生起するのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において防護が存在しなかったならば、完全に防護がないことによって、防護の滅によって、はたして棒を執ること、刃物を執ること、争闘、口論、抗争、悪口、離間言、妄語といった、多くの邪悪で不善なる法が生起するであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに棒を執ること、刃物を執ること、争闘、口論、抗争、悪口、離間言、妄語といった、多くの邪悪で不善なる法の生起の因であり、根源であり、集起であり、条件である。すなわち防護である。

105. ‘‘‘Macchariyaṃ paṭicca ārakkho’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā macchariyaṃ paṭicca ārakkho. Macchariyañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso macchariye asati macchariyanirodhā api nu kho ārakkho paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo ārakkhassa, yadidaṃ macchariyaṃ’’.

105. 「『物惜しみに縁って防護がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように物惜しみに縁って防護があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において物惜しみが存在しなかったならば、完全に物惜しみがないことによって、物惜しみの滅によって、はたして防護が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに防護の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち物惜しみである。

106. ‘‘‘Pariggahaṃ paṭicca macchariya’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā pariggahaṃ paṭicca macchariyaṃ. Pariggaho ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso pariggahe asati pariggahanirodhā api nu kho macchariyaṃ paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo macchariyassa, yadidaṃ pariggaho’’.

106. 「『所有に縁って物惜しみがある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように所有に縁って物惜しみがあるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において所有が存在しなかったならば、完全に所有がないことによって、所有の滅によって、はたして物惜しみが認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに物惜しみの因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち所有である。

107. ‘‘‘Ajjhosānaṃ paṭicca pariggaho’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā ajjhosānaṃ paṭicca pariggaho. Ajjhosānañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso ajjhosāne asati ajjhosānanirodhā api nu kho pariggaho paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo pariggahassa – yadidaṃ ajjhosānaṃ’’.

107. 「『耽溺に縁って所有がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように耽溺に縁って所有があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において耽溺が存在しなかったならば、完全に耽溺がないことによって、耽溺の滅によって、はたして所有が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに所有の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち耽溺である。

108. ‘‘‘Chandarāgaṃ paṭicca ajjhosāna’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā chandarāgaṃ paṭicca ajjhosānaṃ. Chandarāgo ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso chandarāge asati chandarāganirodhā api nu kho ajjhosānaṃ paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo ajjhosānassa, yadidaṃ chandarāgo’’.

108. 「『欲貪に縁って耽溺がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように欲貪に縁って耽溺があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において欲貪が存在しなかったならば、完全に欲貪がないことによって、欲貪の滅によって、はたして耽溺が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに耽溺の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち欲貪である。

109. ‘‘‘Vinicchayaṃ paṭicca chandarāgo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā vinicchayaṃ paṭicca chandarāgo. Vinicchayo ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso vinicchaye asati vinicchayanirodhā api nu kho chandarāgo paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo chandarāgassa, yadidaṃ vinicchayo’’.

109. 「『判定に縁って欲貪がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように判定に縁って欲貪があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において判定が存在しなかったならば、完全に判定がないことによって、判定の滅によって、はたして欲貪が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに欲貪の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち判定である。

110. ‘‘‘Lābhaṃ paṭicca vinicchayo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā lābhaṃ paṭicca vinicchayo. Lābho ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso lābhe asati lābhanirodhā api nu kho vinicchayo paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo vinicchayassa, yadidaṃ lābho’’.

110. 「『利得に縁って判定がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように利得に縁って判定があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において利得が存在しなかったならば、完全に利得がないことによって、利得の滅によって、はたして判定が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに判定の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち利得である。

111. ‘‘‘Pariyesanaṃ paṭicca lābho’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā pariyesanaṃ paṭicca lābho. Pariyesanā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, sabbaso pariyesanāya asati pariyesanānirodhā api nu kho lābho paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo lābhassa, yadidaṃ pariyesanā’’.

111. 「『追求に縁って利得がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように追求に縁って利得があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において追求が存在しなかったならば、完全に追求がないことによって、追求の滅によって、はたして利得が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに利得の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち追求である。

112. ‘‘‘Taṇhaṃ paṭicca pariyesanā’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā taṇhaṃ paṭicca pariyesanā. Taṇhā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā, sabbaso taṇhāya asati taṇhānirodhā api nu kho pariyesanā paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo pariyesanāya, yadidaṃ taṇhā. Iti kho, ānanda, ime dve dhammā dvayena vedanāya ekasamosaraṇā bhavanti’’.

112. 「『渇愛に縁って追求がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように渇愛に縁って追求があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において渇愛が存在しなかったならば――すなわち欲愛、有愛、非有愛のいずれも――完全に渇愛がないことによって、渇愛の滅によって、はたして追求が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに追求の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち渇愛である。このように、アーナンダよ、これら二つの法(内的な煩悩の系列と外的な追求の系列)は、受という二重の点において一つに合流するのである。

113. ‘‘‘Phassapaccayā vedanā’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā ‘phassapaccayā vedanā. Phasso ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ kassaci kimhici, seyyathidaṃ – cakkhusamphasso sotasamphasso ghānasamphasso jivhāsamphasso kāyasamphasso manosamphasso, sabbaso phasse asati phassanirodhā api nu kho vedanā paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo vedanāya, yadidaṃ phasso’’.

113. 「『触を条件として受がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように触を条件として受があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし誰にとっても何ものにとっても、一切において全くあらゆる点において触が存在しなかったならば――すなわち眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触――完全に触がないことによって、触の滅によって、はたして受が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに受の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち触である。

114. ‘‘‘Nāmarūpapaccayā phasso’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā nāmarūpapaccayā phasso. Yehi, ānanda, ākārehi yehi liṅgehi yehi nimittehi yehi uddesehi nāmakāyassa paññatti hoti, tesu ākāresu tesu liṅgesu tesu nimittesu tesu uddesesu asati api nu kho rūpakāye adhivacanasamphasso paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Yehi, ānanda, ākārehi yehi liṅgehi yehi nimittehi yehi uddesehi rūpakāyassa paññatti hoti, tesu ākāresu…pe… tesu uddesesu asati api nu kho nāmakāye paṭighasamphasso paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Yehi, ānanda, ākārehi…pe… yehi uddesehi nāmakāyassa ca rūpakāyassa ca paññatti hoti, tesu ākāresu…pe… tesu uddesesu asati api nu kho adhivacanasamphasso vā paṭighasamphasso vā paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Yehi, ānanda, ākārehi…pe… yehi uddesehi nāmarūpassa paññatti hoti, tesu ākāresu …pe… tesu uddesesu asati api nu kho phasso paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo phassassa, yadidaṃ nāmarūpaṃ’’.

114. 「『名色を条件として触がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように名色を条件として触があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、どのような様相によって、どのような特徴によって、どのような標識によって、どのような叙述によって名身(精神的要素の集まり)の施設(概念規定)があるとして、それらの様相、それらの特徴、それらの標識、それらの叙述が存在しないとき、はたして色身(身体的要素の集まり)において有知名触(概念的な接触)が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、どのような様相、どのような特徴、どのような標識、どのような叙述によって色身の施設があるとして、それらの様相…(中略)…それらの叙述が存在しないとき、はたして名身において有対触(感覚器官と対象の衝突による接触)が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、どのような様相…(中略)…どのような叙述によって名身と色身の施設があるとして、それらの様相…(中略)…それらの叙述が存在しないとき、はたして有知名触や有対触が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、どのような様相…(中略)…どのような叙述によって名色の施設があるとして、それらの様相…(中略)…それらの叙述が存在しないとき、はたして触が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに触の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち名色である。

115. ‘‘‘Viññāṇapaccayā nāmarūpa’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ. Viññāṇañca hi, ānanda, mātukucchismiṃ na okkamissatha, api nu kho nāmarūpaṃ mātukucchismiṃ samuccissathā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Viññāṇañca hi, ānanda, mātukucchismiṃ okkamitvā vokkamissatha, api nu kho nāmarūpaṃ itthattāya abhinibbattissathā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Viññāṇañca hi, ānanda, daharasseva sato vocchijjissatha kumārakassa vā kumārikāya vā, api nu kho nāmarūpaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissathā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo nāmarūpassa – yadidaṃ viññāṇaṃ’’.

115. 「『識を条件として名色がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように識を条件として名色があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし識が母の胎内に入らなかったならば、はたして名色は母の胎内で凝集(発育)するであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、もし識が母の胎内に入った後に去ってしまったならば、はたして名色はこの生存状態へと生まれ出るであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、もし識がまだ幼い少年や少女であるうちに断絶してしまったならば、はたして名色は成長し、増大し、発展を遂げるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに名色の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち識である。

116. ‘‘‘Nāmarūpapaccayā viññāṇa’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ, tadānanda, imināpetaṃ pariyāyena veditabbaṃ, yathā nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ. Viññāṇañca hi, ānanda, nāmarūpe patiṭṭhaṃ na labhissatha, api nu kho āyatiṃ jātijarāmaraṇaṃ dukkhasamudayasambhavo paññāyethā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, eseva hetu etaṃ nidānaṃ esa samudayo esa paccayo viññāṇassa yadidaṃ nāmarūpaṃ. Ettāvatā kho, ānanda, jāyetha vā jīyetha vā mīyetha vā cavetha vā upapajjetha vā. Ettāvatā adhivacanapatho, ettāvatā niruttipatho, ettāvatā paññattipatho, ettāvatā paññāvacaraṃ, ettāvatā vaṭṭaṃ vattati itthattaṃ paññāpanāya yadidaṃ nāmarūpaṃ saha viññāṇena aññamaññapaccayatā pavattati.

116. 「『名色を条件として識がある』と説かれたが、アーナンダよ、どのように名色を条件として識があるのか、このことについてもまた、次の方法によって知られるべきである。アーナンダよ、もし識が名色において足場(支持)を得られなかったならば、はたして未来における生・老・死という苦蘊の生起が認められるであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これがまさに識の因であり、これが根源であり、これが集起であり、これが条件である。すなわち名色である。アーナンダよ、これだけの範囲において、生まれるか、老いるか、死ぬか、没するか、あるいは生起するのである。これだけの範囲において言説の道があり、これだけの範囲において語源(言語表現)の道があり、これだけの範囲において施設(概念)の道があり、これだけの範囲において智慧の領域があり、これだけの範囲においてこの生存状態を施設するために輪廻が回転するのである。すなわち、識を伴った名色が相互の条件性として転起するということである。

Attapaññatti

我の施設

117. ‘‘Kittāvatā ca, ānanda, attānaṃ paññapento paññapeti? Rūpiṃ vā hi, ānanda, parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti – ‘‘rūpī me paritto attā’’ti. Rūpiṃ vā hi, ānanda, anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti – ‘rūpī me ananto attā’ti. Arūpiṃ vā hi, ānanda, parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti – ‘arūpī me paritto attā’ti. Arūpiṃ vā hi, ānanda, anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti – ‘arūpī me ananto attā’ti.

117. 「そしてアーナンダよ、我を施設する者は、どれほどの範囲において施設するのであろうか。アーナンダよ、有色で限定された我を施設する者は、『私の我は有色で限定されている』と施設する。あるいはアーナンダよ、有色で無辺の我を施設する者は、『私の我は有色で無辺である』と施設する。あるいはアーナンダよ、無色で限定された我を施設する者は、『私の我は無色で限定されている』と施設する。あるいはアーナンダよ、無色で無辺の我を施設する者は、『私の我は無色で無辺である』と施設する。

118. ‘‘Tatrānanda, yo so rūpiṃ parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti. Etarahi vā so rūpiṃ parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, tattha bhāviṃ vā so rūpiṃ parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, rūpiṃ parittattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṃ vacanāya.

118. 「アーナンダよ、そのなかで、有色で限定された我を施設する者は、現在において有色で限定された我を施設するか、あるいは未来において有色で限定された我を施設するか、あるいは『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われる。アーナンダよ、このような状態であるとき、『有色で限定された我の随見(潜在的見解)が随眠(潜在)している』と言うに十分である。

‘‘Tatrānanda, yo so rūpiṃ anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti. Etarahi vā so rūpiṃ anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, tattha bhāviṃ vā so rūpiṃ anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, rūpiṃ anantattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṃ vacanāya.

アーナンダよ、そのなかで、有色で無辺の我を施設する者は、現在において有色で無辺の我を施設するか、あるいは未来において有色で無辺の我を施設するか、あるいは『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われる。アーナンダよ、このような状態であるとき、『有色で無辺の我の随見が随眠している』と言うに十分である。

‘‘Tatrānanda, yo so arūpiṃ parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti. Etarahi vā so arūpiṃ parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, tattha bhāviṃ vā so arūpiṃ parittaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, arūpiṃ parittattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṃ vacanāya.

アーナンダよ、そのなかで、無色で限定された我を施設する者は、現在において無色で限定された我を施設するか、あるいは未来において無色で限定された我を施設するか、あるいは『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われる。アーナンダよ、このような状態であるとき、『無色で限定された我の随見が随眠している』と言うに十分である。

‘‘Tatrānanda, yo so arūpiṃ anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti. Etarahi vā so arūpiṃ anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, tattha bhāviṃ vā so arūpiṃ anantaṃ attānaṃ paññapento paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, arūpiṃ anantattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṃ vacanāya. Ettāvatā kho, ānanda, attānaṃ paññapento paññapeti.

アーナンダよ、そのなかで、無色で無辺の我を施設する者は、現在において無色で無辺の我を施設するか、あるいは未来において無色で無辺の我を施設するか、あるいは『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われる。アーナンダよ、このような状態であるとき、『無色で無辺の我の随見が随眠している』と言うに十分である。アーナンダよ、これだけの範囲において、我を施設する者は施設するのである。

Naattapaññatti

非我の施設(我を施設しないこと)

119. ‘‘Kittāvatā ca, ānanda, attānaṃ na paññapento na paññapeti? Rūpiṃ vā hi, ānanda, parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti – ‘rūpī me paritto attā’ti. Rūpiṃ vā hi, ānanda, anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti – ‘rūpī me ananto attā’ti. Arūpiṃ vā hi, ānanda, parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti – ‘arūpī me paritto attā’ti. Arūpiṃ vā hi, ānanda, anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti – ‘arūpī me ananto attā’ti.

119. 「そしてアーナンダよ、我を施設しない者は、どれほどの範囲において施設しないのであろうか。アーナンダよ、有色で限定された我を施設しない者は、『私の我は有色で限定されている』と施設しない。あるいはアーナンダよ、有色で無辺の我を施設しない者は、『私の我は有色で無辺である』と施設しない。あるいはアーナンダよ、無色で限定された我を施設しない者は、『私の我は無色で限定されている』と施設しない。あるいはアーナンダよ、無色で無辺の我を施設しない者は、『私の我は無色で無辺である』と施設しない。

120. ‘‘Tatrānanda, yo so rūpiṃ parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti. Etarahi vā so rūpiṃ parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, tattha bhāviṃ vā so rūpiṃ parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa na hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, rūpiṃ parittattānudiṭṭhi nānusetīti iccālaṃ vacanāya.

120. 「アーナンダよ、そのなかで、有色で限定された我を施設しない者は、現在において有色で限定された我を施設せず、未来において有色で限定された我を施設せず、また『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われない。アーナンダよ、このような状態であるとき、『有色で限定された我の随見が随眠していない』と言うに十分である。

‘‘Tatrānanda, yo so rūpiṃ anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti. Etarahi vā so rūpiṃ anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, tattha bhāviṃ vā so rūpiṃ anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa na hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, rūpiṃ anantattānudiṭṭhi nānusetīti iccālaṃ vacanāya.

アーナンダよ、そのなかで、有色で無辺の我を施設しない者は、現在において有色で無辺の我を施設せず、未来において有色で無辺の我を施設せず、また『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われない。アーナンダよ、このような状態であるとき、『有色で無辺の我の随見が随眠していない』と言うに十分である。

‘‘Tatrānanda, yo so arūpiṃ parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti. Etarahi vā so arūpiṃ parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, tattha bhāviṃ vā so arūpiṃ parittaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa na hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, arūpiṃ parittattānudiṭṭhi nānusetīti iccālaṃ vacanāya.

アーナンダよ、そのなかで、無色で限定された我を施設しない者は、現在において無色で限定された我を施設せず、未来において無色で限定された我を施設せず、また『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われない。アーナンダよ、このような状態であるとき、『無色で限定された我の随見が随眠していない』と言うに十分である。

‘‘Tatrānanda, yo so arūpiṃ anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti. Etarahi vā so arūpiṃ anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, tattha bhāviṃ vā so arūpiṃ anantaṃ attānaṃ na paññapento na paññapeti, ‘atathaṃ vā pana santaṃ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa na hoti. Evaṃ santaṃ kho, ānanda, arūpiṃ anantattānudiṭṭhi nānusetīti iccālaṃ vacanāya. Ettāvatā kho, ānanda, attānaṃ na paññapento na paññapeti.

アーナンダよ、そのなかで、無色で無辺の我を施設しない者は、現在において無色で無辺の我を施設せず、未来において有色で無辺の我を施設せず、また『真実でないものを真実であるとみなそう』と彼に思われない。アーナンダよ、このような状態であるとき、『無色で無辺の我の随見が随眠していない』と言うに十分である。アーナンダよ、これだけの範囲において、我を施設しない者は施設しないのである。

Attasamanupassanā

我の観察(等観)

121. ‘‘Kittāvatā ca, ānanda, attānaṃ samanupassamāno samanupassati? Vedanaṃ vā hi, ānanda, attānaṃ samanupassamāno samanupassati – ‘vedanā me attā’ti. ‘Na heva kho me vedanā attā, appaṭisaṃvedano me attā’ti iti vā hi, ānanda, attānaṃ samanupassamāno samanupassati. ‘Na heva kho me vedanā attā, nopi appaṭisaṃvedano me attā, attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti iti vā hi, ānanda, attānaṃ samanupassamāno samanupassati.

121. 「そしてアーナンダよ、我を観察する者は、どれほどの範囲において観察するのであろうか。アーナンダよ、受を我と観察して、『受が私の我である』と観察する。あるいはアーナンダよ、『決して受が私の我なのではない。私の我は受を感じないものである』と我を観察する。あるいはアーナンダよ、『決して受が私の我なのではなく、また私の我は受を感じないものでもない。私の我は受を感じるものであり、実に私の我は受ける性質を持つものである』と我を観察する。

122. ‘‘Tatrānanda, yo so evamāha – ‘vedanā me attā’ti, so evamassa vacanīyo – ‘tisso kho imā, āvuso, vedanā – sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā. Imāsaṃ kho tvaṃ tissannaṃ vedanānaṃ katamaṃ attato samanupassasī’ti? Yasmiṃ, ānanda, samaye sukhaṃ vedanaṃ vedeti, neva tasmiṃ samaye dukkhaṃ vedanaṃ vedeti, na adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedeti; sukhaṃyeva tasmiṃ samaye vedanaṃ vedeti. Yasmiṃ, ānanda, samaye dukkhaṃ vedanaṃ vedeti, neva tasmiṃ samaye sukhaṃ vedanaṃ vedeti, na adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedeti; dukkhaṃyeva tasmiṃ samaye vedanaṃ vedeti. Yasmiṃ, ānanda, samaye adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedeti, neva tasmiṃ samaye sukhaṃ vedanaṃ vedeti, na dukkhaṃ vedanaṃ vedeti; adukkhamasukhaṃyeva tasmiṃ samaye vedanaṃ vedeti.

122. 「アーナンダよ、そのなかで、『受が私の我である』とこのように説く者には、こう言われるべきである。『友よ、実にこれら三つの受がある。楽受、苦受、不苦不楽受である。あなたはこれら三つの受のうち、どれを我として観察するのか』と。アーナンダよ、楽受を感じている時には、その時には苦受を感じておらず、不苦不楽受を感じていない。その時にはただ楽受だけを感じているのである。アーナンダよ、苦受を感じている時には、その時には楽受を感じておらず、不苦不楽受を感じていない。その時にはただ苦受だけを感じているのである。アーナンダよ、不苦不楽受を感じている時には、その時には楽受を感じておらず、苦受を感じていない。その時にはただ不苦不楽受だけを感じているのである。

123. ‘‘Sukhāpi kho, ānanda, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā. Dukkhāpi kho, ānanda, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā. Adukkhamasukhāpi kho, ānanda, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā. Tassa sukhaṃ vedanaṃ vediyamānassa ‘eso me attā’ti hoti. Tassāyeva sukhāya vedanāya nirodhā ‘byagā me attā’ti hoti. Dukkhaṃ vedanaṃ vediyamānassa ‘eso me attā’ti hoti. Tassāyeva dukkhāya vedanāya nirodhā ‘byagā me attā’ti hoti. Adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vediyamānassa ‘eso me attā’ti hoti. Tassāyeva adukkhamasukhāya vedanāya nirodhā ‘byagā me attā’ti hoti. Iti so diṭṭheva dhamme aniccasukhadukkhavokiṇṇaṃ uppādavayadhammaṃ attānaṃ samanupassamāno samanupassati, yo so evamāha – ‘vedanā me attā’ti. Tasmātihānanda, etena petaṃ nakkhamati – ‘vedanā me attā’ti samanupassituṃ.

123. 「アーナンダよ、楽受もまた無常であり、作られたものであり、縁起したものであり、尽きる性質のものであり、消え去る性質のものであり、離れる性質のものであり、滅する性質のものである。アーナンダよ、苦受もまた無常であり、作られたものであり、縁起したものであり、尽きる性質のものであり、消え去る性質のものであり、離れる性質のものであり、滅する性質のものである。アーナンダよ、不苦不楽受もまた無常であり、作られたものであり、縁起したものであり、尽きる性質のものであり、消え去る性質のものであり、離れる性質のものであり、滅する性質のものである。彼が楽受を感じているときには『これが私の我である』と思うが、その楽受の滅によって『私の我は消滅してしまった』と思う。苦受を感じているときには『これが私の我である』と思うが、その苦受の滅によって『私の我は消滅してしまった』と思う。不苦不楽受を感じているときには『これが私の我である』と思うが、その不苦不楽受の滅によって『私の我は消滅してしまった』と思う。このように、現世において無常であり、楽や苦が入り交じり、生滅する性質のものを我として観察しながら、『受が私の我である』とこのように説く者は観察しているのである。それゆえに、アーナンダよ、これによっても『受が私の我である』と観察することは適切ではない。

124. ‘‘Tatrānanda, yo so evamāha – ‘na heva kho me vedanā attā, appaṭisaṃvedano me attā’ti, so evamassa vacanīyo – ‘yattha panāvuso, sabbaso vedayitaṃ natthi api nu kho, tattha ‘‘ayamahamasmī’’ti siyā’’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, etena petaṃ nakkhamati – ‘na heva kho me vedanā attā, appaṭisaṃvedano me attā’ti samanupassituṃ.

124. 「アーナンダよ、そのなかで、『決して受が私の我なのではない。私の我は受を感じないものである』とこのように説く者には、こう言われるべきである。『友よ、しかし、完全に受覚が存在しないところで、はたして「私はこれである」ということがあるだろうか』と」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これによっても『決して受が私の我なのではない。私の我は受を感じないものである』と観察することは適切ではない。

125. ‘‘Tatrānanda, yo so evamāha – ‘na heva kho me vedanā attā, nopi appaṭisaṃvedano me attā, attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti. So evamassa vacanīyo – vedanā ca hi, āvuso, sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesā nirujjheyyuṃ. Sabbaso vedanāya asati vedanānirodhā api nu kho tattha ‘ayamahamasmī’ti siyā’’ti? ‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tasmātihānanda, etena petaṃ nakkhamati – ‘‘na heva kho me vedanā attā, nopi appaṭisaṃvedano me attā, attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti samanupassituṃ.

125. 「アーナンダよ、そのなかで、『決して受が私の我なのではなく、また私の我は受を感じないものでもない。私の我は受を感じるものであり、実に私の我は受ける性質を持つものである』とこのように説く者には、こう言われるべきである。『友よ、もし受が一切において全くあらゆる点において余すところなく滅したならば、完全に受がないことによって、受の滅によって、はたしてそこにおいて「私はこれである」ということがあるだろうか』と」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「それゆえに、アーナンダよ、これによっても『決して受が私の我なのではなく、また私の我は受を感じないものでもない。私の我は受を感じるものであり、実に私の我は受ける性質を持つものである』と観察することは適切ではない。

126. ‘‘Yato kho, ānanda, bhikkhu neva vedanaṃ attānaṃ samanupassati, nopi appaṭisaṃvedanaṃ attānaṃ samanupassati, nopi ‘attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti samanupassati. So evaṃ na samanupassanto na ca kiñci loke upādiyati, anupādiyaṃ na paritassati, aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati, ‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Evaṃ vimuttacittaṃ kho, ānanda, bhikkhuṃ yo evaṃ vadeyya – ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṃ. ‘Na hoti tathāgato paraṃ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṃ. ‘Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṃ. ‘Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṃ. Taṃ kissa hetu? Yāvatā, ānanda, adhivacanaṃ yāvatā adhivacanapatho, yāvatā nirutti yāvatā niruttipatho, yāvatā paññatti yāvatā paññattipatho, yāvatā paññā yāvatā paññāvacaraṃ, yāvatā vaṭṭaṃ , yāvatā vaṭṭati , tadabhiññāvimutto bhikkhu, tadabhiññāvimuttaṃ bhikkhuṃ ‘na jānāti na passati itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṃ.

126. 「アーナンダよ、比丘が受を我と観察せず、受を感じないものを我と観察せず、『私の我は受を感じるものであり、実に私の我は受ける性質を持つものである』とも観察しないとき、彼はこのように観察しないがゆえに世において何ものにも執着せず、執着しないがゆえに動揺せず、動揺しないがゆえに自ら完全に涅槃(寂静)に達し、『生は尽き、清浄行は完成し、なされるべきことはなされ、もはやこの状態に戻ることはない』と知るのである。アーナンダよ、このように心が解脱した比丘に対して、『如来は死後に存在する、というのが彼の見解である』と説く者がいるならば、それは適切ではない。『如来は死後に存在しない、というのが彼の見解である』と説くならば、それは適切ではない。『如来は死後に存在し、かつ存在しない、というのが彼の見解である』と説くならば、それは適切ではない。『如来は死後に存在するものでもなく、存在しないものでもない、というのが彼の見解である』と説くならば、それは適切ではない。それはなぜか。アーナンダよ、言説がある限り、言説の道がある限り、語源がある限り、語源の道がある限り、施設がある限り、施設の道がある限り、智慧がある限り、智慧の領域がある限り、輪廻がある限り、輪廻が回転する限り、それを証知して解脱した比丘について、『知らない、見ない、というのが彼の見解である』と説くならば、それは適切ではないからである。

Satta viññāṇaṭṭhiti

七識住(七つの識の住処)

127. ‘‘Satta kho, ānanda , viññāṇaṭṭhitiyo, dve āyatanāni. Katamā satta? Santānanda, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā, ekacce ca devā, ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti. Santānanda, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyā viññāṇaṭṭhiti. Santānanda, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyā viññāṇaṭṭhiti. Santānanda, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catutthī viññāṇaṭṭhiti. Santānanda, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ pañcamī viññāṇaṭṭhiti. Santānanda, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭhī viññāṇaṭṭhiti. Santānanda, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṃ sattamī viññāṇaṭṭhiti. Asaññasattāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanameva dutiyaṃ.

127. 「アーナンダよ、七つの識住と二つの処がある。七つとは何か。アーナンダよ、種々の身体を持ち、種々の想いを持つ生き物たちがいる。たとえば人間たち、一部の神々、一部の堕悪趣者たちである。これが第一の識住である。アーナンダよ、種々の身体を持ち、単一の想いを持つ生き物たちがいる。たとえば初禅天に最初に生じた梵身天の神々である。これが第二の識住である。アーナンダよ、単一の身体を持ち、種々の想いを持つ生き物たちがいる。たとえば光音天の神々である。これが第三の識住である。アーナンダよ、単一の身体を持ち、単一の想いを持つ生き物たちがいる。たとえば遍浄天の神々である。これが第四の識住である。アーナンダよ、完全に色想を超越し、有対想を消滅させ、種々想を作意しないことによって、『空間は無辺である』として空無辺処に至る生き物たちがいる。これが第五の識住である。アーナンダよ、完全に空無辺処を超越し、『識は無辺である』として識無辺処に至る生き物たちがいる。これが第六の識住である。アーナンダよ、完全に識無辺処を超越し、『何ものも存在しない』として無所有処に至る生き物たちがいる。これが第七の識住である。無想定処(無想有情処)と、非想非非想処が第二(の二処)である。

128. ‘‘Tatrānanda, yāyaṃ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā, ekacce ca devā, ekacce ca vinipātikā. Yo nu kho, ānanda, tañca pajānāti, tassā ca samudayaṃ pajānāti, tassā ca atthaṅgamaṃ pajānāti, tassā ca assādaṃ pajānāti, tassā ca ādīnavaṃ pajānāti, tassā ca nissaraṇaṃ pajānāti, kallaṃ nu tena tadabhinanditu’’nti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’…pe… ‘‘tatrānanda, yamidaṃ asaññasattāyatanaṃ. Yo nu kho, ānanda, tañca pajānāti, tassa ca samudayaṃ pajānāti, tassa ca atthaṅgamaṃ pajānāti, tassa ca assādaṃ pajānāti, tassa ca ādīnavaṃ pajānāti, tassa ca nissaraṇaṃ pajānāti, kallaṃ nu tena tadabhinanditu’’nti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Tatrānanda, yamidaṃ nevasaññānāsaññāyatanaṃ. Yo nu kho, ānanda, tañca pajānāti, tassa ca samudayaṃ pajānāti, tassa ca atthaṅgamaṃ pajānāti, tassa ca assādaṃ pajānāti, tassa ca ādīnavaṃ pajānāti, tassa ca nissaraṇaṃ pajānāti, kallaṃ nu tena tadabhinanditu’’nti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. Yato kho, ānanda, bhikkhu imāsañca sattannaṃ viññāṇaṭṭhitīnaṃ imesañca dvinnaṃ āyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādā vimutto hoti, ayaṃ vuccatānanda, bhikkhu paññāvimutto.

128. 「アーナンダよ、そこにおいて、種々の身体を持ち、種々の想いを持つという第一の識住――たとえば人間たち、一部の神々、一部の堕悪趣者たち――について、アーナンダよ、これを知り、これの集起を知り、これの滅を知り、これの味わい(愛味)を知り、これの過患を知り、これからの脱出を知る者が、はたしてそれを喜ぶことがふさわしいであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」…(中略)…「アーナンダよ、そこにおいて、この無想有情処について、アーナンダよ、これを知り、これの集起を知り、これの滅を知り、これの味わいを知り、これの過患を知り、これからの脱出を知る者が、はたしてそれを喜ぶことがふさわしいであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、そこにおいて、この非想非非想処について、アーナンダよ、これを知り、これの集起を知り、これの滅を知り、これの味わいを知り、これの過患を知り、これからの脱出を知る者が、はたしてそれを喜ぶことがふさわしいであろうか」「いいえ、世尊よ、決してそのようなことはありません」「アーナンダよ、比丘がこれら七つの識住とこれら二つの処の集起と、滅と、味わいと、過患と、脱出とを如実に知って、執着することなく解脱しているとき、アーナンダよ、この比丘は『慧解脱者』と呼ばれるのである。

Aṭṭha vimokkhā

八解脱

129. ‘‘Aṭṭha kho ime, ānanda, vimokkhā. Katame aṭṭha? Rūpī rūpāni passati ayaṃ paṭhamo vimokkho. Ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati, ayaṃ dutiyo vimokkho. Subhanteva adhimutto hoti, ayaṃ tatiyo vimokkho. Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati, ayaṃ catuttho vimokkho. Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati, ayaṃ pañcamo vimokkho. Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati, ayaṃ chaṭṭho vimokkho. Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma ‘nevasaññānāsaññā’yatanaṃ upasampajja viharati, ayaṃ sattamo vimokkho. Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, ayaṃ aṭṭhamo vimokkho. Ime kho, ānanda, aṭṭha vimokkhā.

129. 「アーナンダよ、これら八つの解脱がある。いかなるものが八つであるのか。色(物質的な姿)を持つ者が色を見る、これが第一の解脱である。内に無色の想いを持ち、外に色を見る、これが第二の解脱である。ただ清浄であると信解する、これが第三の解脱である。一切の色想を超え、有対想の滅により、種々想を作意しないことから『虚空は無限である』と空無辺処を具足して住する、これが第四の解脱である。一切の空無辺処を超えて『識は無限である』と識無辺処を具足して住する、これが第五の解脱である。一切の識無辺処を超えて『何ものも存在しない』と無所有処を具足して住する、これが第六の解脱である。一切の無所有処を超えて非想非非想処を具足して住する、これが第七の解脱である。一切の非想非非想処を超えて想受滅を具足して住する、これが第八の解脱である。アーナンダよ、これらが実に八つの解脱である。

130. ‘‘Yato kho, ānanda, bhikkhu ime aṭṭha vimokkhe anulomampi samāpajjati, paṭilomampi samāpajjati, anulomapaṭilomampi samāpajjati, yatthicchakaṃ yadicchakaṃ yāvaticchakaṃ samāpajjatipi vuṭṭhātipi. Āsavānañca khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaṃ vuccatānanda, bhikkhu ubhatobhāgavimutto. Imāya ca ānanda ubhatobhāgavimuttiyā aññā ubhatobhāgavimutti uttaritarā vā paṇītatarā vā natthī’’ti. Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā ānando bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

130. 「アーナンダよ、比丘がこれら八つの解脱を順次に達し、逆次に達し、順次と逆次に達し、望む場所で、望むときに、望むだけ達し、また出定するとき、そして諸々の漏の滅により、無漏の心解脱・慧解脱を現法において自ら覚知して現証し、具足して住するならば、アーナンダよ、この比丘は倶分解脱と呼ばれる。そしてアーナンダよ、この倶分解脱より他に、さらに勝れた、さらに優れた倶分解脱は存在しない」と。世尊はこのように説かれた。尊者アーナンダは世尊の説かれたことを歓喜し、称賛した。

Mahānidānasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.

大因縁経 第二 完