8. Sakkapañhasuttaṃ8. 帝釈所問経
344. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā magadhesu viharati, pācīnato rājagahassa ambasaṇḍā nāma brāhmaṇagāmo, tassuttarato vediyake pabbate indasālaguhāyaṃ. Tena kho pana samayena sakkassa devānamindassa ussukkaṃ udapādi bhagavantaṃ dassanāya. Atha kho sakkassa devānamindassa etadahosi – ‘‘kahaṃ nu kho bhagavā etarahi viharati arahaṃ sammāsambuddho’’ti? Addasā kho sakko devānamindo bhagavantaṃ magadhesu viharantaṃ pācīnato rājagahassa ambasaṇḍā nāma brāhmaṇagāmo, tassuttarato vediyake pabbate indasālaguhāyaṃ. Disvāna deve tāvatiṃse āmantesi – ‘‘ayaṃ, mārisā, bhagavā magadhesu viharati, pācīnato rājagahassa ambasaṇḍā nāma brāhmaṇagāmo, tassuttarato vediyake pabbate indasālaguhāyaṃ. Yadi pana, mārisā, mayaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyāma arahantaṃ sammāsambuddha’’nti? ‘‘Evaṃ bhaddantavā’’ti kho devā tāvatiṃsā sakkassa devānamindassa paccassosuṃ.
344. このように私は聞いた。ある時、世尊はマガダ国におられ、王舎城の東にあるアンバサンダというバラモン村の北、ヴェーディヤカ山のインダサーラ洞窟に滞在しておられた。そのとき、神々の主である帝釈天に、世尊を拝したいという強い願いが生じた。そこで、帝釈天はこう思った。「いま阿羅漢・正等覚者たる世尊は、いったいどこにおられるのだろうか」と。帝釈天は、世尊がマガダ国におられ、王舎城の東にあるアンバサンダというバラモン村の北、ヴェーディヤカ山のインダサーラ洞窟におられるのを見た。これを見て、三十三天の神々に呼びかけた。「友らよ、世尊はマガダ国におられ、王舎城の東にあるアンバサンダというバラモン村の北、ヴェーディヤカ山のインダサーラ洞窟におられます。友らよ、私たちはその阿羅漢・正等覚者たる世尊を拝するために、お伺いしてはどうでしょうか」と。「尊者よ、そのようにいたしましょう」と、三十三天の神々は帝釈天にお応えした。
345. Atha kho sakko devānamindo pañcasikhaṃ gandhabbadevaputtaṃ āmantesi – ‘‘ayaṃ, tāta pañcasikha, bhagavā magadhesu viharati pācīnato rājagahassa ambasaṇḍā nāma brāhmaṇagāmo, tassuttarato vediyake pabbate indasālaguhāyaṃ. Yadi pana, tāta pañcasikha, mayaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyāma arahantaṃ sammāsambuddha’’nti? ‘‘Evaṃ bhaddantavā’’ti kho pañcasikho gandhabbadevaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā beluvapaṇḍuvīṇaṃ ādāya sakkassa devānamindassa anucariyaṃ upāgami.
345. そこで帝釈天は、乾闥婆の子パンチャシカに呼びかけた。「愛するパンチャシカよ、世尊はマガダ国におられ、王舎城の東にあるアンバサンダというバラモン村の北、ヴェーディヤカ山のインダサーラ洞窟におられる。愛するパンチャシカよ、私たちはその阿羅漢・正等覚者たる世尊を拝するために、お伺いしてはどうだろうか」と。「尊者よ、そのようにいたしましょう」と、乾闥婆の子パンチャシカは帝釈天にお応えし、黄褐色のベルヴァ材の琵琶を手にして、帝釈天にお供して従った。
346. Atha kho sakko devānamindo devehi tāvatiṃsehi parivuto pañcasikhena gandhabbadevaputtena purakkhato seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya; evameva devesu tāvatiṃsesu antarahito magadhesu pācīnato rājagahassa ambasaṇḍā nāma brāhmaṇagāmo, tassuttarato vediyake pabbate paccuṭṭhāsi. Tena kho pana samayena vediyako pabbato atiriva obhāsajāto hoti ambasaṇḍā ca brāhmaṇagāmo yathā taṃ devānaṃ devānubhāvena. Apissudaṃ parito gāmesu manussā evamāhaṃsu – ‘‘ādittassu nāmajja vediyako pabbato jhāyatisu nāmajja vediyako pabbato jalatisu nāmajja vediyako pabbato kiṃsu nāmajja vediyako pabbato atiriva obhāsajāto ambasaṇḍā ca brāhmaṇagāmo’’ti saṃviggā lomahaṭṭhajātā ahesuṃ.
346. そこで帝釈天は、三十三天の神々に囲まれ、乾闥婆の子パンチャシカを先頭に立て、あたかも力ある人が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるほどの間柄に、三十三天から姿を消して、マガダ国の王舎城の東にあるアンバサンダというバラモン村の北、ヴェーディヤカ山に現れた。そのとき、神々の神威によって、ヴェーディヤカ山とアンバサンダ村はまばゆいばかりの光に包まれた。近隣の村の人々は、「今日のヴェーディヤカ山は燃えているかのようだ。今日のヴェーディヤカ山は赤く輝いているかのようだ。今日のヴェーディヤカ山は炎を上げているかのようだ。いったい何事であろうか、今日のヴェーディヤカ山とアンバサンダ村が、これほどまでに光輝いているとは」と言い合い、恐れおののき、身の毛をよだたせた。
347. Atha kho sakko devānamindo pañcasikhaṃ gandhabbadevaputtaṃ āmantesi – ‘‘durupasaṅkamā kho, tāta pañcasikha, tathāgatā mādisena, jhāyī jhānaratā, tadantaraṃ paṭisallīnā. Yadi pana tvaṃ, tāta pañcasikha, bhagavantaṃ paṭhamaṃ pasādeyyāsi, tayā, tāta, paṭhamaṃ pasāditaṃ pacchā mayaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyāma arahantaṃ sammāsambuddha’’nti. ‘‘Evaṃ bhaddantavā’’ti kho pañcasikho gandhabbadevaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā beluvapaṇḍuvīṇaṃ ādāya yena indasālaguhā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ‘‘ettāvatā me bhagavā neva atidūre bhavissati nāccāsanne, saddañca me sossatī’’ti ekamantaṃ aṭṭhāsi.
347. そこで帝釈天は、乾闥婆の子パンチャシカに呼びかけた。「愛するパンチャシカよ、私どものような者が如来に近づくのは容易ではない。如来は瞑想し、禅定を楽しまれ、静寂のなかに独座しておられるからだ。愛するパンチャシカよ、もしそなたがまず世尊をお歓ばせしてくれるなら、そなたが世尊の心を和らげてくださった後に、私たちはその阿羅漢・正等覚者たる世尊を拝するために参上しよう」と。「尊者よ、そのようにいたしましょう」と、乾闥婆の子パンチャシカは帝釈天にお応えし、黄褐色のベルヴァ材の琵琶を手にして、インダサーラ洞窟のほうへと近づいた。近づいてから、「これくらいなら世尊に遠すぎず、近すぎず、私の声も聞こえるであろう」と考え、一方の端に立った。
Pañcasikhagītagāthā
パンチャシカの歌の詩偈
348. Ekamantaṃ ṭhito kho pañcasikho gandhabbadevaputto beluvapaṇḍuvīṇaṃ assāvesi, imā ca gāthā abhāsi buddhūpasañhitā dhammūpasañhitā saṅghūpasañhitā arahantūpasañhitā kāmūpasañhitā –
348. 一方の端に立った乾闥婆の子パンチャシカは、黄褐色のベルヴァ材の琵琶を奏で、仏陀に関すること、教えに関すること、僧伽に関すること、阿羅漢に関すること、そして愛情に関するこれらの詩偈を歌った。
‘‘Vande te pitaraṃ bhadde, timbaruṃ sūriyavacchase;
「麗しきスーリヤヴァッチャサーよ、私はそなたの父ティンバルを讃えます。
Yena jātāsi kalyāṇī, ānandajananī mama.
彼のおかげで、私に歓喜をもたらす、美しきそなたがお生まれになったのですから。
‘‘Vātova sedataṃ kanto, pānīyaṃva pipāsato;
汗を流す者にとっての風のごとく、渇いた者にとっての飲み水のごとく、
Aṅgīrasi piyāmesi, dhammo arahatāmiva.
光り輝く乙女よ、そなたは私にとって愛しい。阿羅漢にとっての教えのように。
‘‘Āturasseva bhesajjaṃ, bhojanaṃva jighacchato;
病める者にとっての良薬のごとく、飢えた者にとっての食物のごとく、
Parinibbāpaya maṃ bhadde, jalantamiva vārinā.
麗しき人よ、燃えさかる私を、水で鎮めるように静めてください。
‘‘Sītodakaṃ pokkharaṇiṃ, yuttaṃ kiñjakkhareṇunā;
蓮の花粉が舞う、冷たい水をたたえた池に、
Nāgo ghammābhitattova, ogāhe te thanūdaraṃ.
夏の暑さに苦しむ象が飛び込むように、私はそなたの胸と腹の涼やかさに浸りたい。
‘‘Accaṅkusova nāgova, jitaṃ me tuttatomaraṃ;
鉤(かぎ)をものともせぬ象のように、私は突き棒をも受け流し、
Kāraṇaṃ nappajānāmi, sammatto lakkhaṇūruyā.
美しい太ももをもつそなたに魅了されて、理非をわきまえることができません。
‘‘Tayi gedhitacittosmi, cittaṃ vipariṇāmitaṃ;
そなたに私の心は執着し、心はすっかり変じました。
Paṭigantuṃ na sakkomi, vaṅkaghastova ambujo.
釣り針を飲み込んだ魚のように、私は引き返すことができません。
‘‘Vāmūru saja maṃ bhadde, saja maṃ mandalocane;
美しい太ももの麗しき人よ、私を抱きしめてください。やさしい眼差しの乙女よ、私を抱いてください。
Palissaja maṃ kalyāṇi, etaṃ me abhipatthitaṃ.
美しき人よ、私を抱擁してください。これこそ私の切なる願いです。
‘‘Appako vata me santo, kāmo vellitakesiyā;
波打つ髪の乙女よ、私のわずかばかりであった愛情は、
Anekabhāvo samuppādi, arahanteva dakkhiṇā.
阿羅漢への供養が多くの報いをもたらすがごとく、幾重にも増大しました。
‘‘Yaṃ me atthi kataṃ puññaṃ, arahantesu tādisu;
そのような阿羅漢たちに対して私が積んだ功徳があるならば、
Taṃ me sabbaṅgakalyāṇi, tayā saddhiṃ vipaccataṃ.
すべてが美しい乙女よ、その功徳がそなたと共に実を結びますように。
‘‘Yaṃ me atthi kataṃ puññaṃ, asmiṃ pathavimaṇḍale;
この大地の世界で私が積んだ功徳があるならば、
Taṃ me sabbaṅgakalyāṇi, tayā saddhiṃ vipaccataṃ.
すべてが美しい乙女よ、その功徳がそなたと共に実を結びますように。
‘‘Sakyaputtova jhānena, ekodi nipako sato;
釈迦の御子が禅定により、心を一つにし、賢く、気をつけて、
Amataṃ muni jigīsāno , tamahaṃ sūriyavacchase.
不死の境地を求めるように、スーリヤヴァッチャサーよ、私はそなたを求めます。
‘‘Yathāpi muni nandeyya, patvā sambodhimuttamaṃ;
聖者が無上の正等覚を成し遂げて歓喜するように、
Evaṃ nandeyyaṃ kalyāṇi, missībhāvaṃ gato tayā.
美しき人よ、私はそなたと一つになれたなら、同じように歓喜することでしょう。
‘‘Sakko ce me varaṃ dajjā, tāvatiṃsānamissaro;
三十三天の主である帝釈天が私に願いを叶えてくださるなら、
Tāhaṃ bhadde vareyyāhe, evaṃ kāmo daḷho mama.
麗しき人よ、私はそなたを望みましょう。私の願いはそれほどまでに強いのです。
‘‘Sālaṃva na ciraṃ phullaṃ, pitaraṃ te sumedhase;
咲き誇るサーラの花のごとき、賢きそなたの父を、
Vandamāno namassāmi, yassā setādisī pajā’’ti.
私は拝み礼拝します。これほどまでに麗しい娘をもつお父上を」と。
349. Evaṃ vutte bhagavā pañcasikhaṃ gandhabbadevaputtaṃ etadavoca – ‘‘saṃsandati kho te, pañcasikha, tantissaro gītassarena, gītassaro ca tantissarena; na ca pana te pañcasikha, tantissaro gītassaraṃ ativattati, gītassaro ca tantissaraṃ. Kadā saṃyūḷhā pana te, pañcasikha, imā gāthā buddhūpasañhitā dhammūpasañhitā saṅghūpasañhitā arahantūpasañhitā kāmūpasañhitā’’ti? ‘‘Ekamidaṃ, bhante, samayaṃ bhagavā uruvelāyaṃ viharati najjā nerañjarāya tīre ajapālanigrodhe paṭhamābhisambuddho. Tena kho panāhaṃ, bhante, samayena bhaddā nāma sūriyavacchasā timbaruno gandhabbarañño dhītā, tamabhikaṅkhāmi. Sā kho pana, bhante, bhaginī parakāminī hoti; sikhaṇḍī nāma mātalissa saṅgāhakassa putto, tamabhikaṅkhati. Yato kho ahaṃ, bhante, taṃ bhaginiṃ nālatthaṃ kenaci pariyāyena. Athāhaṃ beluvapaṇḍuvīṇaṃ ādāya yena timbaruno gandhabbarañño nivesanaṃ tenupasaṅkamiṃ; upasaṅkamitvā beluvapaṇḍuvīṇaṃ assāvesiṃ, imā ca gāthā abhāsiṃ buddhūpasañhitā dhammūpasañhitā saṅghūpasañhitā arahantūpasañhitā kāmūpasañhitā –
349. このように歌われたとき、世尊は乾闥婆の子パンチャシカにこう仰せられた。「パンチャシカよ、そなたの弦の調べは歌声と調和し、歌声は弦の調べと調和している。パンチャシカよ、弦の調べが歌声を妨げることもなく、歌声が弦の調べを乱すこともない。ところでパンチャシカよ、仏陀に関すること、教えに関すること、僧伽に関すること、阿羅漢に関すること、そして愛情に関するこれらの詩偈は、いつ作られたものなのか」と。「世尊よ、ある時、世尊がウルヴェーラーのネーランジャラー河のほとり、アジャパーラ・ニグローダ樹の下におられ、正等覚を成し遂げられたばかりの時のことです。世尊よ、その頃、私は乾闥婆王ティンバルの娘である、スーリヤヴァッチャサーという名の麗しい乙女を思慕しておりました。しかし世尊よ、その乙女は他の者を好んでおりました。御者マータリの息子であるシカンディという者を恋い慕っていたのです。世尊よ、私はいかなる手立てを用いてもその乙女を得ることができませんでした。そこで私は、黄褐色のベルヴァ材の琵琶を手にして、乾闥婆王ティンバルの屋敷へと参上しました。参上してから、ベルヴァ材の琵琶を奏で、仏陀に関すること、教えに関すること、僧伽に関すること、阿羅漢に関すること、そして愛情に関するこれらの詩偈を歌ったのです。
‘‘Vande te pitaraṃ bhadde, timbaruṃ sūriyavacchase;
『麗しきスーリヤヴァッチャサーよ、私はそなたの父ティンバルを讃えます。
Yena jātāsi kalyāṇī, ānandajananī mama. …pe…
彼のおかげで、私に歓喜をもたらす、美しきそなたがお生まれになったのですから。(中略)
Sālaṃva na ciraṃ phullaṃ, pitaraṃ te sumedhase;
咲き誇るサーラの花のごとき、賢きそなたの父を、
Vandamāno namassāmi, yassā setādisī pajā’’ti.
私は拝み礼拝します。これほどまでに麗しい娘をもつお父上を』と。
‘‘Evaṃ vutte, bhante, bhaddā sūriyavacchasā maṃ etadavoca – ‘na kho me, mārisa, so bhagavā sammukhā diṭṭho api ca sutoyeva me so bhagavā devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sudhammāyaṃ sabhāyaṃ upanaccantiyā. Yato kho tvaṃ, mārisa, taṃ bhagavantaṃ kittesi, hotu no ajja samāgamo’ti. Soyeva no, bhante, tassā bhaginiyā saddhiṃ samāgamo ahosi. Na ca dāni tato pacchā’’ti.
世尊よ、このように歌ったとき、麗しきスーリヤヴァッチャサーは私にこう申しました。『尊者よ、私はその世尊を直接お見かけしたことはありませんが、三十三天の善法堂(スダンマー)で舞い踊っていたとき、その世尊の噂を聞いたことがあります。尊者よ、あなたがその世尊をお讃えになったのですから、今日、私たちは一緒になりましょう』と。世尊よ、そのようにして、私はその乙女と結ばれました。しかし、それ以来のことでございます」と。
Sakkūpasaṅkama
帝釈天の来訪
350. Atha kho sakkassa devānamindassa etadahosi – ‘‘paṭisammodati pañcasikho gandhabbadevaputto bhagavatā, bhagavā ca pañcasikhenā’’ti. Atha kho sakko devānamindo pañcasikhaṃ gandhabbadevaputtaṃ āmantesi – ‘‘abhivādehi me tvaṃ, tāta pañcasikha, bhagavantaṃ – ‘sakko, bhante, devānamindo sāmacco saparijano bhagavato pāde sirasā vandatī’ti’’. ‘‘Evaṃ bhaddantavā’’ti kho pañcasikho gandhabbadevaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā bhagavantaṃ abhivādeti – ‘‘sakko, bhante, devānamindo sāmacco saparijano bhagavato pāde sirasā vandatī’’ti. ‘‘Evaṃ sukhī hotu, pañcasikha, sakko devānamindo sāmacco saparijano; sukhakāmā hi devā manussā asurā nāgā gandhabbā ye caññe santi puthukāyā’’ti.
350. そのとき、帝釈天はこう思った。「乾闥婆の子パンチャシカは世尊と親しく語り合っており、世尊もまたパンチャシカと親しく語り合っておられる」と。そこで帝釈天は、乾闥婆の子パンチャシカに呼びかけた。「愛するパンチャシカよ、私の名によって世尊にご挨拶申し上げてくれ。『世尊よ、神々の主である帝釈天が、大臣たち、従者たちと共に、世尊の御足を頭につけて礼拝いたします』と」。「尊者よ、そのようにいたしましょう」と、乾闥婆の子パンチャシカは帝釈天にお応えし、世尊にご挨拶申し上げた。「世尊よ、神々の主である帝釈天が、大臣たち、従者たちと共に、世尊の御足を頭につけて礼拝いたします」と。「パンチャシカよ、神々の主である帝釈天が、大臣たち、従者たちと共に幸せであるように。神々も、人間も、阿修羅も、竜も、乾闥婆も、その他のあらゆる衆生も、幸福を望んでいるのだから」と。
351. Evañca pana tathāgatā evarūpe mahesakkhe yakkhe abhivadanti. Abhivadito sakko devānamindo bhagavato indasālaguhaṃ pavisitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Devāpi tāvatiṃsā indasālaguhaṃ pavisitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Pañcasikhopi gandhabbadevaputto indasālaguhaṃ pavisitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi.
351. このように如来たちは、このような偉大な威光ある神々に挨拶を返されるのである。挨拶を受けた帝釈天は、世尊のインダサーラ洞窟に入り、世尊を礼拝して一方の端に立った。三十三天の神々もインダサーラ洞窟に入り、世尊を礼拝して一方の端に立った。乾闥婆の子パンチャシカもインダサーラ洞窟に入り、世尊を礼拝して一方の端に立った。
Tena kho pana samayena indasālaguhā visamā santī samā samapādi, sambādhā santī urundā samapādi, andhakāro guhāyaṃ antaradhāyi, āloko udapādi yathā taṃ devānaṃ devānubhāvena.
そのとき、インダサーラ洞窟は、凹凸があったのが平坦になり、狭かったのが広くなり、洞窟の暗闇は消え失せ、神々の神威によって光が生じた。
352. Atha kho bhagavā sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca – ‘‘acchariyamidaṃ āyasmato kosiyassa, abbhutamidaṃ āyasmato kosiyassa tāva bahukiccassa bahukaraṇīyassa yadidaṃ idhāgamana’’nti. ‘‘Cirapaṭikāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamitukāmo; api ca devānaṃ tāvatiṃsānaṃ kehici kehici kiccakaraṇīyehi byāvaṭo; evāhaṃ nāsakkhiṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamituṃ. Ekamidaṃ, bhante, samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati salaḷāgārake. Atha khvāhaṃ, bhante, sāvatthiṃ agamāsiṃ bhagavantaṃ dassanāya. Tena kho pana, bhante, samayena bhagavā aññatarena samādhinā nisinno hoti, bhūjati ca nāma vessavaṇassa mahārājassa paricārikā bhagavantaṃ paccupaṭṭhitā hoti, pañjalikā namassamānā tiṭṭhati. Atha khvāhaṃ, bhante, bhūjatiṃ etadavocaṃ – ‘abhivādehi me tvaṃ, bhagini, bhagavantaṃ – ‘‘sakko, bhante, devānamindo sāmacco saparijano bhagavato pāde sirasā vandatī’’ti. Evaṃ vutte, bhante, sā bhūjati maṃ etadavoca – ‘akālo kho, mārisa, bhagavantaṃ dassanāya; paṭisallīno bhagavā’ti. ‘Tena hī, bhagini, yadā bhagavā tamhā samādhimhā vuṭṭhito hoti, atha mama vacanena bhagavantaṃ abhivādehi – ‘‘sakko, bhante, devānamindo sāmacco saparijano bhagavato pāde sirasā vandatī’’ti. Kacci me sā, bhante, bhaginī bhagavantaṃ abhivādesi? Sarati bhagavā tassā bhaginiyā vacana’’nti? ‘‘Abhivādesi maṃ sā, devānaminda, bhaginī, sarāmahaṃ tassā bhaginiyā vacanaṃ. Api cāhaṃ āyasmato nemisaddena tamhā samādhimhā vuṭṭhito’’ti. ‘‘Ye te, bhante, devā amhehi paṭhamataraṃ tāvatiṃsakāyaṃ upapannā, tesaṃ me sammukhā sutaṃ sammukhā paṭiggahitaṃ – ‘yadā tathāgatā loke uppajjanti arahanto sammāsambuddhā, dibbā kāyā paripūrenti, hāyanti asurakāyā’ti. Taṃ me idaṃ, bhante, sakkhidiṭṭhaṃ yato tathāgato loke uppanno arahaṃ sammāsambuddho, dibbā kāyā paripūrenti, hāyanti asurakāyāti.
352. そこで世尊は、帝釈天にこう仰せられた。「多忙で多くの用務を抱える尊者コーシヤ(帝釈天)が、ここに来られたことは驚くべきことであり、素晴らしいことです」と。「世尊よ、私は以前からずっと世尊を拝するために参上したいと願っておりました。しかし、三十三天の神々の様々な用務に追われ、世尊を拝しに参上することができませんでした。世尊よ、以前ある時、世尊はサヴァッティのサララ樹の庵におられました。世尊よ、そのとき私は世尊を拝するためにサヴァッティへ赴きました。しかし世尊よ、そのとき世尊はある三昧に入って座っておられ、毘沙門大王(多聞天)の侍女であるブージャティが世尊にお仕えし、合掌して礼拝しながら立っておりました。そこで世尊よ、私はブージャティにこう申しました。『姉妹よ、私の名によって世尊にご挨拶申し上げてくれ。「世尊よ、神々の主である帝釈天が、大臣たち、従者たちと共に、世尊の御足を頭につけて礼拝いたします」と』。世尊よ、このように申したところ、そのブージャティは私にこう申しました。『尊者よ、今は世尊を拝する時ではありません。世尊は静座に入っておられます』と。『姉妹よ、それでは、世尊がその三昧から立ち上がられたなら、私の言葉で世尊にご挨拶申し上げてくれ。「世尊よ、神々の主である帝釈天が、大臣たち、従者たちと共に、世尊の御足を頭につけて礼拝いたします」と』。世尊よ、あの姉妹は私に代わって世尊にご挨拶申し上げましたでしょうか。世尊はその姉妹の言葉を覚えておられますでしょうか」と。「帝釈天よ、その姉妹は私に挨拶を伝えた。私はその姉妹の言葉を覚えている。だが私は、尊者の車輪の響きによって、その三昧から立ち上がったのだ」と。「世尊よ、私たちより以前に三十三天に生まれた神々から、私は直接聞き、直接教えられました。『阿羅漢・正等覚者たる如来たちが世に現れるとき、天の衆生は満ち満ちて、阿修羅の衆生は衰退する』と。世尊よ、阿羅漢・正等覚者たる如来が世に現れたことにより、天の衆生が満ち満ちて、阿修羅の衆生が衰退するのを、私は自ら目の当たりにしております。
Gopakavatthu
ゴーピカーの物語
353. ‘‘Idheva, bhante, kapilavatthusmiṃ gopikā nāma sakyadhītā ahosi buddhe pasannā dhamme pasannā saṅghe pasannā sīlesu paripūrakārinī. Sā itthittaṃ virājetvā purisattaṃ bhāvetvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā. Devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sahabyataṃ amhākaṃ puttattaṃ ajjhupagatā. Tatrapi naṃ evaṃ jānanti – ‘gopako devaputto, gopako devaputto’ti. Aññepi, bhante, tayo bhikkhū bhagavati brahmacariyaṃ caritvā hīnaṃ gandhabbakāyaṃ upapannā. Te pañcahi kāmaguṇehi samappitā samaṅgībhūtā paricārayamānā amhākaṃ upaṭṭhānaṃ āgacchanti amhākaṃ pāricariyaṃ. Te amhākaṃ upaṭṭhānaṃ āgate amhākaṃ pāricariyaṃ gopako devaputto paṭicodesi – ‘kutomukhā nāma tumhe, mārisā, tassa bhagavato dhammaṃ assuttha – ahañhi nāma itthikā samānā buddhe pasannā dhamme pasannā saṅghe pasannā sīlesu paripūrakārinī itthittaṃ virājetvā purisattaṃ bhāvetvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā, devānaṃ tāvatiṃsānaṃ sahabyataṃ sakkassa devānamindassa puttattaṃ ajjhupagatā. Idhāpi maṃ evaṃ jānanti ‘‘gopako devaputto gopako devaputto’ti. Tumhe pana, mārisā, bhagavati brahmacariyaṃ caritvā hīnaṃ gandhabbakāyaṃ upapannā. Duddiṭṭharūpaṃ vata, bho, addasāma, ye mayaṃ addasāma sahadhammike hīnaṃ gandhabbakāyaṃ upapanne’ti. Tesaṃ, bhante, gopakena devaputtena paṭicoditānaṃ dve devā diṭṭheva dhamme satiṃ paṭilabhiṃsu kāyaṃ brahmapurohitaṃ, eko pana devo kāme ajjhāvasi.
353. 世尊よ、ここカピラヴァットゥに、ゴーピカーという名の釈迦族の娘がおりました。彼女は仏に信を寄せ、法に信を寄せ、僧伽に信を寄せ、戒を完全に守っておりました。彼女は女性の心を捨てて男性の心を修め、身体が崩壊して死んだ後、善趣たる天界に生まれ変わりました。そして三十三天の仲間となり、私たちの息子となったのです。そこでも彼女のことは『ゴーパカ天子、ゴーパカ天子』と知られております。世尊よ、また他の三人の比丘が、世尊のもとで清浄行を修めていながら、下劣な乾闥婆の身に生まれ変わりました。彼らは五つの欲望を十分に享受し、喜び楽しんで、私たちに仕えるためにやって来て、私たちの給仕をいたしました。彼らが私たちに仕えにやって来たとき、ゴーパカ天子は彼らを叱責いたしました。『尊者たちよ、あなた方はどこに向かってあの世尊の教えを聞いていたのですか。私は女の身でありながら、仏に信を寄せ、法に信を寄せ、僧伽に信を寄せ、戒を完全に守り、女性の心を捨てて男性の心を修め、身体が崩壊して死んだ後、善趣たる天界に生まれ変わり、三十三天の仲間となり、帝釈天の息子となりました。ここでも私のことは「ゴーパカ天子、ゴーパカ天子」と知られています。しかるに尊者たちよ、あなた方は世尊のもとで清浄行を修めていながら、下劣な乾闥婆の身に生まれ変わりました。同法者たちが下劣な乾闥婆の身に生まれ変わっているのを目の当たりにするとは、まことに見苦しい光景であります』と。世尊よ、ゴーパカ天子に叱責された彼らのうち、二柱の神は現世において正念を取り戻し、梵輔天の身となりましたが、一柱の神は欲望にとどまり続けました。
354.‘‘‘Upāsikā cakkhumato ahosiṃ,
354. 『私は具眼者(仏陀)の在俗信女(優婆夷)であり、
Nāmampi mayhaṃ ahu ‘gopikā’ti;
私の名は「ゴーピカー」と申しました。
Buddhe ca dhamme ca abhippasannā,
仏陀と教えに深く信を寄せ、
Saṅghañcupaṭṭhāsiṃ pasannacittā.
澄んだ心で僧伽にお仕えいたしました。
‘‘‘Tasseva buddhassa sudhammatāya,
まさにその仏陀の正しき教えのおかげで、
Sakkassa puttomhi mahānubhāvo;
私は帝釈天の息子となり、大いなる威力を得ました。
Mahājutīko tidivūpapanno,
大いなる輝きを放ち、三十三天に生まれ、
Jānanti maṃ idhāpi ‘gopako’ti.
ここでも私を「ゴーパカ」と呼んでおります。
‘‘‘Athaddasaṃ bhikkhavo diṭṭhapubbe,
そのとき私は、かつて見知った比丘たちを見かけました。
Gandhabbakāyūpagate vasīne;
彼らは下劣な乾闥婆の身に堕ちておりました。
Imehi te gotamasāvakāse,
彼らはゴータマ(仏陀)の弟子たちであり、
Ye ca mayaṃ pubbe manussabhūtā.
かつて私たちが人間であったとき、
‘‘‘Annena pānena upaṭṭhahimhā,
食べ物や飲み物でおもてなしをし、
Pādūpasaṅgayha sake nivesane;
自分の家でその足元に仕えた方々でした。
Kutomukhā nāma ime bhavanto,
この尊者たちは、いったいどこを向いて、
Buddhassa dhammāni paṭiggahesuṃ .
仏陀の諸々の教えを受け止めたのでしょうか。
‘‘‘Paccattaṃ veditabbo hi dhammo,
具眼者たる仏陀によってよく説かれた教えは、
Sudesito cakkhumatānubuddho;
自ら体験して知るべきものであります。
Ahañhi tumheva upāsamāno,
私はまさにあなた方に仕え、
Sutvāna ariyāna subhāsitāni.
聖者たちの善き説法を聞いたことによって、
‘‘‘Sakkassa puttomhi mahānubhāvo,
帝釈天の息子となり、大いなる威力を得、
Mahājutīko tidivūpapanno;
大いなる輝きを放ち、三十三天に生まれたのです。
Tumhe pana seṭṭhamupāsamānā,
しかるにあなた方は、最勝の方(仏陀)に仕え、
Anuttaraṃ brahmacariyaṃ caritvā.
無上の清浄行を修めておきながら、
‘‘‘Hīnaṃ kāyaṃ upapannā bhavanto,
下劣な身に生まれ変わられたとは、
Anānulomā bhavatūpapatti;
あなた方の生まれは相応しくありません。
Duddiṭṭharūpaṃ vata addasāma,
同法者たちが下劣な身に生まれ変わっているのを目の当たりにするとは、
Sahadhammike hīnakāyūpapanne.
まことに見苦しい光景であります。
‘‘‘Gandhabbakāyūpagatā bhavanto,
あなた方は乾闥婆の身に堕ちて、
Devānamāgacchatha pāricariyaṃ;
神々の給仕にやって来られました。
Agāre vasato mayhaṃ,
在家の家に住んでいた私の、
Imaṃ passa visesataṃ.
この優れた果報を御覧なさい。
‘‘‘Itthī hutvā svajja pumomhi devo,
私は女であったのに、今日では男の神となり、
Dibbehi kāmehi samaṅgibhūto’;
天の歓楽を満喫しているのです』と。
Te coditā gotamasāvakena,
彼らはゴータマの弟子に叱責され、
Saṃvegamāpādu samecca gopakaṃ.
ゴーパカと対面して深い衝撃(道心)を覚えました。
‘‘‘Handa viyāyāma byāyāma ,
『さあ、励もう、奮起しよう。
Mā no mayaṃ parapessā ahumhā’;
他人の召使いのままでいてはならない』と。
Tesaṃ duve vīriyamārabhiṃsu,
彼らのうち二人は精進を起こし、
Anussaraṃ gotamasāsanāni.
ゴータマの教えを心に念じました。
‘‘Idheva cittāni virājayitvā,
まさにその場で心から欲を離れ、
Kāmesu ādīnavamaddasaṃsu;
諸々の欲望の過患を見定めたのです。
Te kāmasaṃyojanabandhanāni,
彼らは欲望という結び目と束縛、
Pāpimayogāni duraccayāni.
魔羅の罠たる脱し難いものたちを断ち切りました。
‘‘Nāgova sannāni guṇāni chetvā,
象が強固な縄を断ち切るように、
Deve tāvatiṃse atikkamiṃsu;
三十三天の神々をも超越して行きました。
Saindā devā sapajāpatikā,
インドラ神も、プラジャーパティ神も、
Sabbe sudhammāya sabhāyupaviṭṭhā.
みな善法堂(スダンマー)に着席しておりました。
‘‘Tesaṃ nisinnānaṃ abhikkamiṃsu,
座っている彼らの頭上を、
Vīrā virāgā virajaṃ karontā;
勇者たちは離欲となり、塵垢を離れて超越して行きました。
Te disvā saṃvegamakāsi vāsavo,
それを見て、神々の群れの中心におられた神々の主ヴァーサヴァ(帝釈天)は、
Devābhibhū devagaṇassa majjhe.
深い驚嘆を覚えたのです。
‘‘‘Imehi te hīnakāyūpapannā,
『下劣な身に生まれたはずの者たちが、
Deve tāvatiṃse abhikkamanti’;
三十三天の神々をも超越して行くとは』と。
Saṃvegajātassa vaco nisamma,
驚嘆した者の言葉を聞いて、
So gopako vāsavamajjhabhāsi.
そのゴーパカはヴァーサヴァにこう申しました。
‘‘‘Buddho janindatthi manussaloke,
『人々の主よ、人間界には釈迦牟尼と呼ばれる仏陀がおられ、
Kāmābhibhū sakyamunīti ñāyati;
欲望に打ち勝つ方として知られています。
Tasseva te puttā satiyā vihīnā,
彼らはその方の息子たち(弟子)でしたが、正念を失っておりました。
Coditā mayā te satimajjhalatthuṃ.
しかし私が叱責したことで、彼らは正念を取り戻したのです。
‘‘‘Tiṇṇaṃ tesaṃ āvasinettha eko,
その三人の中で一人は下劣な境遇にとどまり、
Gandhabbakāyūpagato vasīno;
乾闥婆の身に堕ちたまま暮らしておりますが、
Dve ca sambodhipathānusārino,
二人は正覚の道に従って、
Devepi hīḷenti samāhitattā.
心を統一し、天の神々をも軽々と超えて行きました。
‘‘‘Etādisī dhammappakāsanettha,
この教えの顕示はこのようなものであり、
Na tattha kiṃkaṅkhati koci sāvako;
その教えに対して弟子の誰一人として疑いを抱きません。
Nitiṇṇaoghaṃ vicikicchachinnaṃ,
激流を渡り、疑念を断ち切った、
Buddhaṃ namassāma jinaṃ janindaṃ’.
勝者にして人々の主たる仏陀を、私たちは礼拝いたします』と。
‘‘Yaṃ te dhammaṃ idhaññāya,
彼らはここで教えを悟って、
Visesaṃ ajjhagaṃsu te;
勝れた境地へと達しました。
Kāyaṃ brahmapurohitaṃ,
梵輔天の身へと、
Duve tesaṃ visesagū.
その二人は卓越して達したのです。
‘‘Tassa dhammassa pattiyā,
その教えを体得するために、
Āgatamhāsi mārisa;
尊者よ、私たちは参上いたしました。
Katāvakāsā bhagavatā,
世尊にお許しをいただけるならば、
Pañhaṃ pucchemu mārisā’’ti.
尊者よ、私たちは質問をさせていただきたいのです」と。
355. Atha kho bhagavato etadahosi – ‘‘dīgharattaṃ visuddho kho ayaṃ yakkho , yaṃ kiñci maṃ pañhaṃ pucchissati, sabbaṃ taṃ atthasañhitaṃyeva pucchissati, no anatthasañhitaṃ. Yañcassāhaṃ puṭṭho byākarissāmi, taṃ khippameva ājānissatī’’ti.
355. そのとき世尊はこう思われた。「この夜叉(帝釈天)は長い歳月にわたって清らかである。彼が私に問うどのような問いも、すべて有益なことだけを問うのであり、無益なことを問うのではない。そして、私が問われて答えるならば、彼はそれを直ちに理解するであろう」と。
356. Atha kho bhagavā sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsi –
356. そこで世尊は、帝釈天に詩偈をもってお語りになった。
‘‘Puccha vāsava maṃ pañhaṃ, yaṃ kiñci manasicchasi;
「ヴァーサヴァよ、そなたが心に望むどのような問いでも尋ねるがよい。
Tassa tasseva pañhassa, ahaṃ antaṃ karomi te’’ti.
そなたのそのすべての問いに、私が決着をつけよう」と。
Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.
第一の誦品 終り。
357. Katāvakāso sakko devānamindo bhagavatā imaṃ bhagavantaṃ paṭhamaṃ pañhaṃ apucchi –
357. 世尊から機会を与えられた神々の主である帝釈天は、世尊にこの最初の質問を尋ねた。
‘‘Kiṃ saṃyojanā nu kho, mārisa, devā manussā asurā nāgā gandhabbā ye caññe santi puthukāyā, te – ‘averā adaṇḍā asapattā abyāpajjā viharemu averino’ti iti ca nesaṃ hoti, atha ca pana saverā sadaṇḍā sasapattā sabyāpajjā viharanti saverino’’ti? Itthaṃ sakko devānamindo bhagavantaṃ pañhaṃ apucchi. Tassa bhagavā pañhaṃ puṭṭho byākāsi –
「尊者よ、神々、人間、阿修羅、竜、乾闥婆、またその他多くの衆生は、『怨みなく、暴力を振るわず、敵対せず、害意なく、怨敵なき者として生きよう』と願っているのに、なぜ彼らは怨みを抱き、暴力を振るい、敵対し、害意を抱いて、怨敵を抱えたまま生きているのでしょうか。彼らは何に束縛されているのでしょうか」と。帝釈天はこのように世尊に質問を尋ねた。質問を受けられた世尊は、これにお答えになった。
‘‘Issāmacchariyasaṃyojanā kho, devānaminda, devā manussā asurā nāgā gandhabbā ye caññe santi puthukāyā, te – ‘averā adaṇḍā asapattā abyāpajjā viharemu averino’ti iti ca nesaṃ hoti, atha ca pana saverā sadaṇḍā sasapattā sabyāpajjā viharanti saverino’’ti. Itthaṃ bhagavā sakkassa devānamindassa pañhaṃ puṭṭho byākāsi. Attamano sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinandi anumodi – ‘‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Tiṇṇā mettha kaṅkhā vigatā kathaṃkathā bhagavato pañhaveyyākaraṇaṃ sutvā’’ti.
「帝釈天よ、神々、人間、阿修羅、竜、乾闥婆、またその他多くの衆生は、嫉妬と物惜しみ(嫉・慳)の結び目に縛られているがゆえに、『怨みなく、暴力を振るわず、敵対せず、害意なく、怨敵なき者として生きよう』と願っていながら、怨みを抱き、暴力を振るい、敵対し、害意を抱いて、怨敵を抱えたまま生きているのである」と。このように世尊は、帝釈天の問いに対して答えられた。心喜んだ帝釈天は、世尊の仰せを歓喜し随喜した。「世尊よ、その通りでございます。善逝よ、その通りでございます。世尊の問いの解明を伺って、私の疑いは消え去り、疑惑は晴れました」と。
358. Itiha sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi –
358. このように帝釈天は、世尊の仰せを歓喜し随喜してから、さらに世尊に質問を尋ねた。
‘‘Issāmacchariyaṃ pana, mārisa, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ; kismiṃ sati issāmacchariyaṃ hoti; kismiṃ asati issāmacchariyaṃ na hotī’’ti? ‘‘Issāmacchariyaṃ kho, devānaminda, piyāppiyanidānaṃ piyāppiyasamudayaṃ piyāppiyajātikaṃ piyāppiyapabhavaṃ; piyāppiye sati issāmacchariyaṃ hoti, piyāppiye asati issāmacchariyaṃ na hotī’’ti.
「尊者よ、では、嫉妬と物惜しみは何を原因とし、何を起源とし、何から生じ、何から生起するのでしょうか。何があるときに嫉妬と物惜しみが生じ、何がないときに嫉妬と物惜しみが生じないのでしょうか」「帝釈天よ、嫉妬と物惜しみは、愛憎(好悪)を原因とし、愛憎を起源とし、愛憎から生じ、愛憎から生起する。愛憎があるときに嫉妬と物惜しみが生じ、愛憎がないときに嫉妬と物惜しみは生じない」
‘‘Piyāppiyaṃ kho pana, mārisa, kiṃnidānaṃ kiṃsamudayaṃ kiṃjātikaṃ kiṃpabhavaṃ; kismiṃ sati piyāppiyaṃ hoti; kismiṃ asati piyāppiyaṃ na hotī’’ti? ‘‘Piyāppiyaṃ kho, devānaminda, chandanidānaṃ chandasamudayaṃ chandajātikaṃ chandapabhavaṃ; chande sati piyāppiyaṃ hoti; chande asati piyāppiyaṃ na hotī’’ti.
「尊者よ、では、愛憎は何を原因とし、何を起源とし、何から生じ、何から生起するのでしょうか。何があるときに愛憎が生じ、何がないときに愛憎が生じないのでしょうか」「帝釈天よ、愛憎は欲求(意欲)を原因とし、欲求を起源とし、欲求から生じ、欲求から生起する。欲求があるときに愛憎が生じ、欲求がないときに愛憎は生じない」
‘‘Chando kho pana, mārisa, kiṃnidāno kiṃsamudayo kiṃjātiko kiṃpabhavo; kismiṃ sati chando hoti; kismiṃ asati chando na hotī’’ti? ‘‘Chando kho, devānaminda, vitakkanidāno vitakkasamudayo vitakkajātiko vitakkapabhavo; vitakke sati chando hoti; vitakke asati chando na hotī’’ti.
「尊者よ、では、欲求は何を原因とし、何を起源とし、何から生じ、何から生起するのでしょうか。何があるときに欲求が生じ、何がないときに欲求が生じないのでしょうか」「帝釈天よ、欲求は思惟(思考・尋)を原因とし、思惟を起源とし、思惟から生じ、思惟から生起する。思惟があるときに欲求が生じ、思惟がないときに欲求は生じない」
‘‘Vitakko kho pana, mārisa, kiṃnidāno kiṃsamudayo kiṃjātiko kiṃpabhavo; kismiṃ sati vitakko hoti; kismiṃ asati vitakko na hotī’’ti? ‘‘Vitakko kho, devānaminda, papañcasaññāsaṅkhānidāno papañcasaññāsaṅkhāsamudayo papañcasaññāsaṅkhājātiko papañcasaññāsaṅkhāpabhavo; papañcasaññāsaṅkhāya sati vitakko hoti; papañcasaññāsaṅkhāya asati vitakko na hotī’’ti.
「尊者よ、では、思惟は何を原因とし、何を起源とし、何から生じ、何から生起するのでしょうか。何があるときに思惟が生じ、何がないときに思惟が生じないのでしょうか」「帝釈天よ、思惟は戯論による想の展開(妄想的想念)を原因とし、戯論による想の展開を起源とし、戯論による想の展開から生じ、戯論による想の展開から生起する。戯論による想の展開があるときに思惟が生じ、戯論による想の展開がないときに思惟は生じない」
‘‘Kathaṃ paṭipanno pana, mārisa, bhikkhu papañcasaññāsaṅkhānirodhasāruppagāminiṃ paṭipadaṃ paṭipanno hotī’’ti?
「尊者よ、では、比丘はどのように実践したとき、戯論による想の展開の滅尽にかなう道を歩んでいることになるのでしょうか」
Vedanākammaṭṭhānaṃ
受の業処
359. ‘‘Somanassaṃpāhaṃ , devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Domanassaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Upekkhaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi.
359. 「帝釈天よ、私は喜悦(喜受)にも二種あると説く。すなわち、親しむべきものと、親しむべきでないものとである。帝釈天よ、私は憂い(憂受)にも二種あると説く。すなわち、親しむべきものと、親しむべきでないものとである。帝釈天よ、私は無頓着(捨受)にも二種あると説く。すなわち、親しむべきものと、親しむべきでないものとである。
360. ‘‘Somanassaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi, asevitabbampīti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā somanassaṃ ‘imaṃ kho me somanassaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpaṃ somanassaṃ na sevitabbaṃ. Tattha yaṃ jaññā somanassaṃ ‘imaṃ kho me somanassaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpaṃ somanassaṃ sevitabbaṃ. Tattha yaṃ ce savitakkaṃ savicāraṃ, yaṃ ce avitakkaṃ avicāraṃ, ye avitakke avicāre, te paṇītatare. Somanassaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi, asevitabbampīti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
360. 『神々の主よ、喜悦(喜)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられましたが、何によってこのように説かれたのでしょうか? 『この喜悦に親しむ私にとって不善の法が増大し、善なる法が衰退する』と知る喜悦、そのような喜悦には親しむべきではない。 『この喜悦に親しむ私にとって不善の法が衰退し、善なる法が増大する』と知る喜悦、そのような喜悦には親しむべきである。 そのうち、尋(思考)と伺(探索)を伴うものと、尋も伺も伴わないものとでは、尋も伺も伴わないもののほうがより勝れている。 『神々の主よ、喜悦についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられたのは、まさにこのことによって述べられたのである。
361. ‘‘Domanassaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi, asevitabbampīti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā domanassaṃ ‘imaṃ kho me domanassaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpaṃ domanassaṃ na sevitabbaṃ. Tattha yaṃ jaññā domanassaṃ ‘imaṃ kho me domanassaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpaṃ domanassaṃ sevitabbaṃ. Tattha yaṃ ce savitakkaṃ savicāraṃ, yaṃ ce avitakkaṃ avicāraṃ, ye avitakke avicāre, te paṇītatare. Domanassaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi, asevitabbampī’ti iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
361. 『神々の主よ、憂苦(憂)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられましたが、何によってこのように説かれたのでしょうか? 『この憂苦に親しむ私にとって不善の法が増大し、善なる法が衰退する』と知る憂苦、そのような憂苦には親しむべきではない。 『この憂苦に親しむ私にとって不善の法が衰退し、善なる法が増大する』と知る憂苦、そのような憂苦には親しむべきである。 そのうち、尋と伺を伴うものと、尋も伺も伴わないものとでは、尋も伺も伴わないもののほうがより勝れている。 『神々の主よ、憂苦についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられたのは、まさにこのことによって述べられたのである。
362. ‘‘Upekkhaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi, asevitabbampīti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā upekkhaṃ ‘imaṃ kho me upekkhaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpā upekkhā na sevitabbā. Tattha yaṃ jaññā upekkhaṃ ‘imaṃ kho me upekkhaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpā upekkhā sevitabbā. Tattha yaṃ ce savitakkaṃ savicāraṃ, yaṃ ce avitakkaṃ avicāraṃ, ye avitakke avicāre, te paṇītatare. Upekkhaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi, asevitabbampīti iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
362. 『神々の主よ、捨(不苦不楽の平静)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられましたが、何によってこのように説かれたのでしょうか? 『この捨に親しむ私にとって不善の法が増大し、善なる法が衰退する』と知る捨、そのような捨には親しむべきではない。 『この捨に親しむ私にとって不善の法が衰退し、善なる法が増大する』と知る捨、そのような捨には親しむべきである。 そのうち、尋と伺を伴うものと、尋も伺も伴わないものとでは、尋も伺も伴わないもののほうがより勝れている。 『神々の主よ、捨についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられたのは、まさにこのことによって述べられたのである。
363. ‘‘Evaṃ paṭipanno kho, devānaminda, bhikkhu papañcasaññāsaṅkhānirodhasāruppagāminiṃ paṭipadaṃ paṭipanno hotī’’ti. Itthaṃ bhagavā sakkassa devānamindassa pañhaṃ puṭṭho byākāsi. Attamano sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinandi anumodi – ‘‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata, tiṇṇā mettha kaṅkhā vigatā kathaṃkathā bhagavato pañhaveyyākaraṇaṃ sutvā’’ti.
363. 神々の主よ、このように実践する比丘こそが、戯論想の展開の止滅に適した行道を実践しているのである」 世尊はこのように、神々の主である帝釈天から問われた質問に答えられた。神々の主である帝釈天は満足し、世尊のお言葉を喜び受け入れた。 「世尊よ、まさにその通りです。善逝よ、まさにその通りです。世尊の質問へのご回答を伺って、私の疑念は晴れ、惑いは去りました」
Pātimokkhasaṃvaro
別解脱律儀
364. Itiha sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi –
364. そこで神々の主である帝釈天は、世尊のお言葉を歓喜し随喜した上で、さらに世尊に質問を投げかけた。
‘‘Kathaṃ paṭipanno pana, mārisa, bhikkhu pātimokkhasaṃvarāya paṭipanno hotī’’ti? ‘‘Kāyasamācāraṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Vacīsamācāraṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Pariyesanaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabba’’mpi.
「友よ、比丘はどのように実践したとき、別解脱律儀の実践者となるのでしょうか?」 「神々の主よ、身体の行儀(身行)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。神々の主よ、言葉の行儀(語行)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。神々の主よ、求索(探求)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く」
‘‘Kāyasamācāraṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi sevitabbampi asevitabbampīti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā kāyasamācāraṃ ‘imaṃ kho me kāyasamācāraṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpo kāyasamācāro na sevitabbo. Tattha yaṃ jaññā kāyasamācāraṃ ‘imaṃ kho me kāyasamācāraṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpo kāyasamācāro sevitabbo. Kāyasamācāraṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampīti iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
「『神々の主よ、身行についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられましたが、何によってこのように説かれたのでしょうか? 『この身行に親しむ私にとって不善の法が増大し、善なる法が衰退する』と知る身行、そのような身行には親しむべきではない。 『この身行に親しむ私にとって不善の法が衰退し、善なる法が増大する』と知る身行、そのような身行には親しむべきである。 『神々の主よ、身行についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられたのは、まさにこのことによって述べられたのである。
‘‘Vacīsamācāraṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampī’ti. Iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā vacīsamācāraṃ ‘imaṃ kho me vacīsamācāraṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpo vacīsamācāro na sevitabbo. Tattha yaṃ jaññā vacīsamācāraṃ ‘imaṃ kho me vacīsamācāraṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpo vacīsamācāro sevitabbo. Vacīsamācāraṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampīti iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
『神々の主よ、語行についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられましたが、何によってこのように説かれたのでしょうか? 『この語行に親しむ私にとって不善の法が増大し、善なる法が衰退する』と知る語行、そのような語行には親しむべきではない。 『この語行に親しむ私にとって不善の法が衰退し、善なる法が増大する』と知る語行、そのような語行には親しむべきである。 『神々の主よ、語行についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられたのは、まさにこのことによって述べられたのである。
‘‘Pariyesanaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampīti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Tattha yaṃ jaññā pariyesanaṃ ‘imaṃ kho me pariyesanaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyantī’ti, evarūpā pariyesanā na sevitabbā. Tattha yaṃ jaññā pariyesanaṃ ‘imaṃ kho me pariyesanaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhantī’ti, evarūpā pariyesanā sevitabbā. Pariyesanaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampīti iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
『神々の主よ、求索についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられましたが、何によってこのように説かれたのでしょうか? 『この求索に親しむ私にとって不善の法が増大し、善なる法が衰退する』と知る求索、そのような求索には親しむべきではない。 『この求索に親しむ私にとって不善の法が衰退し、善なる法が増大する』と知る求索、そのような求索には親しむべきである。 『神々の主よ、求索についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く』とこのように述べられたのは、まさにこのことによって述べられたのである。
‘‘Evaṃ paṭipanno kho, devānaminda, bhikkhu pātimokkhasaṃvarāya paṭipanno hotī’’ti. Itthaṃ bhagavā sakkassa devānamindassa pañhaṃ puṭṭho byākāsi. Attamano sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinandi anumodi – ‘‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Tiṇṇā mettha kaṅkhā vigatā kathaṃkathā bhagavato pañhaveyyākaraṇaṃ sutvā’’ti.
神々の主よ、このように実践する比丘こそが、別解脱律儀の実践者となるのである」 世尊はこのように、神々の主である帝釈天から問われた質問に答えられた。神々の主である帝釈天は満足し、世尊のお言葉を喜び受け入れた。 「世尊よ、まさにその通りです。善逝よ、まさにその通りです。世尊の質問へのご回答を伺って、私の疑念は晴れ、惑いは去りました」
Indriyasaṃvaro
根律儀
365. Itiha sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi –
365. そこで神々の主である帝釈天は、世尊のお言葉を歓喜し随喜した上で、さらに世尊に質問を投げかけた。
‘‘Kathaṃ paṭipanno pana, mārisa, bhikkhu indriyasaṃvarāya paṭipanno hotī’’ti? ‘‘Cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Sotaviññeyyaṃ saddaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Ghānaviññeyyaṃ gandhaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Jivhāviññeyyaṃ rasaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Kāyaviññeyyaṃ phoṭṭhabbaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampi. Manoviññeyyaṃ dhammaṃpāhaṃ, devānaminda, duvidhena vadāmi – sevitabbampi, asevitabbampī’’ti.
「友よ、比丘はどのように実践したとき、根(感官)の律儀の実践者となるのでしょうか?」 「神々の主よ、眼によって識られる色(形態・色彩)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。耳によって識られる声についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。鼻によって識られる香についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。舌によって識られる味についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。身によって識られる触についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く。意によって識られる法(心の対象)についてもまた、親しむべきものと親しむべきでないものの二種があると私は説く」
Evaṃ vutte, sakko devānamindo bhagavantaṃ etadavoca –
このように説かれたとき、神々の主である帝釈天は世尊にこう申し上げた。
‘‘Imassa kho ahaṃ, bhante, bhagavatā saṅkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi. Yathārūpaṃ, bhante, cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti, evarūpaṃ cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ na sevitabbaṃ. Yathārūpañca kho, bhante, cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti, evarūpaṃ cakkhuviññeyyaṃ rūpaṃ sevitabbaṃ. Yathārūpañca kho, bhante, sotaviññeyyaṃ saddaṃ sevato…pe… ghānaviññeyyaṃ gandhaṃ sevato… jivhāviññeyyaṃ rasaṃ sevato… kāyaviññeyyaṃ phoṭṭhabbaṃ sevato… manoviññeyyaṃ dhammaṃ sevato akusalā dhammā abhivaḍḍhanti, kusalā dhammā parihāyanti, evarūpo manoviññeyyo dhammo na sevitabbo. Yathārūpañca kho, bhante, manoviññeyyaṃ dhammaṃ sevato akusalā dhammā parihāyanti, kusalā dhammā abhivaḍḍhanti, evarūpo manoviññeyyo dhammo sevitabbo.
「世尊よ、世尊が簡潔に説かれたこの教えの意味を、私はこのように詳しく理解いたします。 尊き方よ、それに親しむことによって不善の法が増大し、善なる法が衰退するような、眼によって識られる色には親しむべきではありません。 しかし、それに親しむことによって不善の法が衰退し、善なる法が増大するような、眼によって識られる色には親しむべきであります。 尊き方よ、耳によって識られる声に親しむことによって……鼻によって識られる香に親しむことによって……舌によって識られる味に親しむことによって……身によって識られる触に親しむことによって……それに親しむことによって不善の法が増大し、善なる法が衰退するような、意によって識られる法には親しむべきではありません。 しかし、尊き方よ、それに親しむことによって不善の法が衰退し、善なる法が増大するような、意によって識られる法には親しむべきであります。
‘‘Imassa kho me, bhante, bhagavatā saṅkhittena bhāsitassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānato tiṇṇā mettha kaṅkhā vigatā kathaṃkathā bhagavato pañhaveyyākaraṇaṃ sutvā’’ti.
世尊よ、世尊が簡潔に説かれたことの意味をこのように詳しく理解した私には、世尊の質問へのご回答を伺って、疑念は晴れ、惑いは去りました」
366. Itiha sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi –
366. そこで神々の主である帝釈天は、世尊のお言葉を歓喜し随喜した上で、さらに世尊に質問を投げかけた。
‘‘Sabbeva nu kho, mārisa, samaṇabrāhmaṇā ekantavādā ekantasīlā ekantachandā ekantaajjhosānā’’ti? ‘‘Na kho, devānaminda, sabbe samaṇabrāhmaṇā ekantavādā ekantasīlā ekantachandā ekantaajjhosānā’’ti.
「友よ、すべての沙門・婆羅門たちは、みな一様な教説を持ち、一様な戒を持ち、一様な欲求を持ち、一様に着執しているのでしょうか?」 「神々の主よ、すべての沙門・婆羅門たちが、みな一様な教説を持ち、一様な戒を持ち、一様な欲求を持ち、一様に着執しているのではない」
‘‘Kasmā pana, mārisa, na sabbe samaṇabrāhmaṇā ekantavādā ekantasīlā ekantachandā ekantaajjhosānā’’ti? ‘‘Anekadhātu nānādhātu kho, devānaminda, loko. Tasmiṃ anekadhātunānādhātusmiṃ loke yaṃ yadeva sattā dhātuṃ abhinivisanti, taṃ tadeva thāmasā parāmāsā abhinivissa voharanti – ‘idameva saccaṃ moghamañña’nti. Tasmā na sabbe samaṇabrāhmaṇā ekantavādā ekantasīlā ekantachandā ekantaajjhosānā’’ti.
「友よ、なぜすべての沙門・婆羅門たちが、一様な教説を持ち、一様な戒を持ち、一様な欲求を持ち、一様に着執してはいないのでしょうか?」 「神々の主よ、世界には実に多様な界(要素・見解)がある。その多様な界がある世界において、衆生たちはおのおのの界に固執し、それを堅固にとらえて執着し、『これのみが真実であり、他は虚偽である』と主張する。それゆえに、すべての沙門・婆羅門たちが、一様な教説を持ち、一様な戒を持ち、一様な欲求を持ち、一様に着執しているのではないのである」
‘‘Sabbeva nu kho, mārisa, samaṇabrāhmaṇā accantaniṭṭhā accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosānā’’ti? ‘‘Na kho, devānaminda, sabbe samaṇabrāhmaṇā accantaniṭṭhā accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosānā’’ti.
「友よ、すべての沙門・婆羅門たちは、究極の境地に達し、究極の安穏を得て、究極の清浄行(梵行)を修め、究極の終極に達しているのでしょうか?」 「神々の主よ、すべての沙門・婆羅門たちが、究極の境地に達し、究極の安穏を得て、究極の清浄行を修め、究極の終極に達しているのではない」
‘‘Kasmā pana, mārisa, na sabbe samaṇabrāhmaṇā accantaniṭṭhā accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosānā’’ti? ‘‘Ye kho, devānaminda, bhikkhū taṇhāsaṅkhayavimuttā te accantaniṭṭhā accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosānā. Tasmā na sabbe samaṇabrāhmaṇā accantaniṭṭhā accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosānā’’ti.
「友よ、なぜすべての沙門・婆羅門たちが、究極の境地に達し、究極の安穏を得て、究極の清浄行を修め、究極の終極に達してはいないのでしょうか?」 「神々の主よ、渇愛の滅尽によって解脱した比丘たちこそが、究極の境地に達し、究極の安穏を得て、究極の清浄行を修め、究極の終極に達しているのである。それゆえに、すべての沙門・婆羅門たちが、究極の境地に達し、究極の安穏を得て、究極の清浄行を修め、究極の終極に達しているのではないのである」
Itthaṃ bhagavā sakkassa devānamindassa pañhaṃ puṭṭho byākāsi. Attamano sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinandi anumodi – ‘‘evametaṃ, bhagavā, evametaṃ, sugata. Tiṇṇā mettha kaṅkhā vigatā kathaṃkathā bhagavato pañhaveyyākaraṇaṃ sutvā’’ti.
世尊はこのように、神々の主である帝釈天から問われた質問に答えられた。神々の主である帝釈天は満足し、世尊のお言葉を喜び受け入れた。 「世尊よ、まさにその通りです。善逝よ、まさにその通りです。世尊の質問へのご回答を伺って、私の疑念は晴れ、惑いは去りました」
367. Itiha sakko devānamindo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā bhagavantaṃ etadavoca –
367. そこで神々の主である帝釈天は、世尊のお言葉を歓喜し随喜した上で、世尊にこう申し上げた。
‘‘Ejā, bhante, rogo, ejā gaṇḍo, ejā sallaṃ, ejā imaṃ purisaṃ parikaḍḍhati tassa tasseva bhavassa abhinibbattiyā. Tasmā ayaṃ puriso uccāvacamāpajjati. Yesāhaṃ, bhante, pañhānaṃ ito bahiddhā aññesu samaṇabrāhmaṇesu okāsakammampi nālatthaṃ, te me bhagavatā byākatā. Dīgharattānusayitañca pana me vicikicchākathaṃkathāsallaṃ, tañca bhagavatā abbuḷha’’nti.
「尊き方よ、動揺(渇愛)は病であり、動揺は腫れ物であり、動揺は矢であります。動揺はこの人を、次なるそれぞれの生存に生ぜしめるために引きずり回します。それゆえに、この人は高低の迷妄に陥るのです。 尊き方よ、仏法の外の他の沙門・婆羅門たちにおいては、質問する機会さえ得られなかったこれらの問いを、世尊は私に解き明かしてくださいました。そして長き夜にわたって私の中に潜んでいた疑いと惑いの矢を、世尊は引き抜いてくださったのです」
‘‘Abhijānāsi no tvaṃ, devānaminda, ime pañhe aññe samaṇabrāhmaṇe pucchitā’’ti? ‘‘Abhijānāmahaṃ, bhante, ime pañhe aññe samaṇabrāhmaṇe pucchitā’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana te, devānaminda, byākaṃsu? Sace te agaru bhāsassū’’ti. ‘‘Na kho me, bhante, garu yatthassa bhagavā nisinno bhagavantarūpo vā’’ti. ‘‘Tena hi, devānaminda, bhāsassū’’ti. ‘‘Yesvāhaṃ , bhante, maññāmi samaṇabrāhmaṇā āraññikā pantasenāsanāti, tyāhaṃ upasaṅkamitvā ime pañhe pucchāmi, te mayā puṭṭhā na sampāyanti, asampāyantā mamaṃyeva paṭipucchanti – ‘ko nāmo āyasmā’ti? Tesāhaṃ puṭṭho byākaromi – ‘ahaṃ kho, mārisa, sakko devānamindo’ti. Te mamaṃyeva uttari paṭipucchanti – ‘kiṃ panāyasmā, devānaminda , kammaṃ katvā imaṃ ṭhānaṃ patto’ti? Tesāhaṃ yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ desemi. Te tāvatakeneva attamanā honti – ‘sakko ca no devānamindo diṭṭho, yañca no apucchimhā, tañca no byākāsī’ti. Te aññadatthu mamaṃyeva sāvakā sampajjanti, na cāhaṃ tesaṃ. Ahaṃ kho pana, bhante, bhagavato sāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’’ti.
「神々の主よ、あなたは他の沙門・婆羅門たちにこれらの問いを尋ねたことを覚えているか?」 「尊き方よ、私は他の沙門・婆羅門たちにこれらの問いを尋ねたことを覚えております」 「神々の主よ、彼らはどのように答えたのか。もし差し支えなければ述べなさい」 「尊き方よ、世尊や、世尊のような方がお座りになっている前で述べることに何の差し支えもございません」 「それでは神々の主よ、述べなさい」 「尊き方よ、私が森林に住み、人里離れた住処に住んでいると思い込んだ沙門・婆羅門たちに近づき、これらの問いを尋ねましたが、彼らは私に問われても答えられませんでした。答えられない彼らは、逆に私に向かって『尊者はどなたですか』と問い返してきたのです。 彼らに問われて、私は『友よ、私は神々の主、帝釈天である』と答えました。すると彼らはさらに私に向かって『神々の主である尊者は、いかなる業を行ってこの地位に達したのですか』と問い返してきました。そこで私は、彼らに教えとして耳にし習得した通りの法を説いたのです。彼らはただそれだけで満足し、『私たちは神々の主である帝釈天に会えた。そして私たちが尋ねたことに答えてくれた』と言いました。彼らはかえって私の弟子となり、私が彼らの弟子となったのではありませんでした。 しかし、尊き方よ、私は今や世尊の弟子であり、預流果に達し、悪趣に堕ちることのない法を持ち、決定して正覚を究極の目指す境地としております」
Somanassapaṭilābhakathā
歓喜獲得についての対話
368. ‘‘Abhijānāsi no tvaṃ, devānaminda, ito pubbe evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābha’’nti? ‘‘Abhijānāmahaṃ, bhante, ito pubbe evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābha’’nti. ‘‘Yathā kathaṃ pana tvaṃ, devānaminda, abhijānāsi ito pubbe evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābha’’nti?
368. 「神々の主よ、あなたは以前に、これほどまでの喜びの獲得、喜悦の獲得を経験したことを覚えているか?」 「尊き方よ、私は以前にこれほどまでの喜びの獲得、喜悦の獲得を経験したことを覚えております」 「神々の主よ、あなたは以前にいかなる喜びの獲得、喜悦の獲得を経験したことを覚えているのか?」
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhante, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Tasmiṃ kho pana, bhante, saṅgāme devā jiniṃsu, asurā parājayiṃsu . Tassa mayhaṃ, bhante, taṃ saṅgāmaṃ abhivijinitvā vijitasaṅgāmassa etadahosi – ‘yā ceva dāni dibbā ojā yā ca asurā ojā, ubhayametaṃ devā paribhuñjissantī’ti. So kho pana me, bhante, vedapaṭilābho somanassapaṭilābho sadaṇḍāvacaro sasatthāvacaro na nibbidāya na virāgāya na nirodhāya na upasamāya na abhiññāya na sambodhāya na nibbānāya saṃvattati. Yo kho pana me ayaṃ, bhante, bhagavato dhammaṃ sutvā vedapaṭilābho somanassapaṭilābho, so adaṇḍāvacaro asatthāvacaro ekantanibbidāya virāgāya nirodhāya upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattatī’’ti.
「尊き方よ、かつて神々と阿修羅の戦いが繰り広げられたことがありました。尊き方よ、その戦いにおいて神々が勝ち、阿修羅たちが敗れました。 尊き方よ、その戦いに勝利し、戦勝者となった私に、このような思いが生じました。『いまや神々の滋味も、阿修羅の滋味も、その両方を神々が享受することになるだろう』と。 しかし、尊き方よ、その喜びの獲得、喜悦の獲得は、棒(暴力)を伴い、武器を伴うものであって、嫌悪(厭離)のためにならず、離欲のためにならず、止滅のためにならず、静寂のためにならず、勝智のためにならず、正覚のためにならず、涅槃のために役立ちません。 しかし、尊き方よ、世尊の法を聞いて生じたこの私の喜びの獲得、喜悦の獲得は、棒を伴わず、武器を伴わず、もっぱら嫌悪のために、離欲のために、止滅のために、静寂のために、勝智のために、正覚のために、涅槃のために役立つものであります」
369. ‘‘Kiṃ pana tvaṃ, devānaminda, atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedesī’’ti? ‘‘Cha kho ahaṃ, bhante, atthavase sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
369. 「神々の主よ、あなたはいかなる意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのか?」 「尊き方よ、私は六つの意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Idheva tiṭṭhamānassa, devabhūtassa me sato;
神として存在する私にとって、まさにこの場にとどまりながら、
Punarāyu ca me laddho, evaṃ jānāhi mārisa.
再び寿命を得ることとなりました。友よ、そのようにお知りください。
‘‘Imaṃ kho ahaṃ, bhante, paṭhamaṃ atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこの第一の意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Cutāhaṃ diviyā kāyā, āyuṃ hitvā amānusaṃ;
私は天界の身から没し、人間ならざる天寿を捨てたとしても、
Amūḷho gabbhamessāmi, yattha me ramatī mano.
迷うことなく、わが心の喜ぶ母胎へと入るでしょう。
‘‘Imaṃ kho ahaṃ, bhante, dutiyaṃ atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこの第二の意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Svāhaṃ amūḷhapaññassa , viharaṃ sāsane rato;
迷いなき智慧ある方の教えに住し、歓喜するその私は、
Ñāyena viharissāmi, sampajāno paṭissato.
正理に従って暮らし、正知にして正念を保つでしょう。
‘‘Imaṃ kho ahaṃ, bhante, tatiyaṃ atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこの第三の意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Ñāyena me carato ca, sambodhi ce bhavissati;
正理に従って歩む私に、正覚が生じるならば、
Aññātā viharissāmi, sveva anto bhavissati.
究極の知恵者として住し、それこそが最後の生存となるでしょう。
‘‘Imaṃ kho ahaṃ, bhante, catutthaṃ atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこの第四の意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Cutāhaṃ mānusā kāyā, āyuṃ hitvāna mānusaṃ;
私は人間の身から没し、人間の寿命を捨てたとしても、
Puna devo bhavissāmi, devalokamhi uttamo.
再び神となり、天界における最勝の者となるでしょう。
‘‘Imaṃ kho ahaṃ, bhante, pañcamaṃ atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこの第五の意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Te paṇītatarā devā, akaniṭṭhā yasassino;
かのより勝れた神々、名声高き色究竟天の神々、
Antime vattamānamhi, so nivāso bhavissati.
最後の生存が営まれるとき、そこが私の住処となるでしょう。
‘‘Imaṃ kho ahaṃ, bhante, chaṭṭhaṃ atthavasaṃ sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこの第六の意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのです。
‘‘Ime kho ahaṃ, bhante, cha atthavase sampassamāno evarūpaṃ vedapaṭilābhaṃ somanassapaṭilābhaṃ pavedemi.
尊き方よ、私はこれら六つの意義を見て、このような喜びの獲得、喜悦の獲得を語るのであります。
370.‘‘Apariyositasaṅkappo, vicikiccho kathaṃkathī.
370. 思いを遂げられず、疑いに満ち、惑いながら、
Vicariṃ dīghamaddhānaṃ, anvesanto tathāgataṃ.
私は長きにわたって歩み続け、如来を探し求めていました。
‘‘Yassu maññāmi samaṇe, pavivittavihārino;
人里離れて静かに暮らす沙門たちを思い浮かべ、
Sambuddhā iti maññāno, gacchāmi te upāsituṃ.
『正覚者たちである』と思い、彼らに仕えるために赴きました。
‘‘‘Kathaṃ ārādhanā hoti, kathaṃ hoti virādhanā’;
『いかにして成就があり、いかにして成就の失敗があるのか』と、
Iti puṭṭhā na sampāyanti , magge paṭipadāsu ca.
道と実践法について問うても、彼らは答えられませんでした。
‘‘Tyassu yadā maṃ jānanti, sakko devānamāgato;
彼らは私が天の帝釈天が来訪したと知るや、
Tyassu mameva pucchanti, ‘kiṃ katvā pāpuṇī idaṃ’.
かえって私に『何を行ってこの境地に達したのか』と尋ねました。
‘‘Tesaṃ yathāsutaṃ dhammaṃ, desayāmi jane sutaṃ ;
私は彼らに、世間において聞き及んだ通りの法を説きました。
Tena attamanā honti, ‘diṭṭho no vāsavoti ca’.
彼らはそれによって『私たちは帝釈天に会えた』と満足したのです。
‘‘Yadā ca buddhamaddakkhiṃ, vicikicchāvitāraṇaṃ;
しかし、疑いを越えさせてくださる仏陀を拝した今、
Somhi vītabhayo ajja, sambuddhaṃ payirupāsiya .
正覚者に親しく仕え、私は今日、恐れを離れました。
‘‘Taṇhāsallassa hantāraṃ, buddhaṃ appaṭipuggalaṃ;
渇愛の矢を滅ぼす方、並ぶ者なき仏陀、
Ahaṃ vande mahāvīraṃ, buddhamādiccabandhunaṃ.
大いなる英雄、太陽の末裔たる仏陀に、私は礼拝いたします。
‘‘Yaṃ karomasi brahmuno, samaṃ devehi mārisa;
友よ、私たちが梵天に対して神々と共に行う敬礼を、
Tadajja tuyhaṃ kassāma , handa sāmaṃ karoma te.
まさに今日、あなたに捧げましょう。さあ、私たちは自らあなたに礼拝します。
‘‘Tvameva asi sambuddho, tuvaṃ satthā anuttaro;
あなたこそが正覚者であり、無上の師であります。
Sadevakasmiṃ lokasmiṃ, natthi te paṭipuggalo’’ti.
神々を含む世界において、あなたに並ぶ者は存在しません」
371. Atha kho sakko devānamindo pañcasikhaṃ gandhabbaputtaṃ āmantesi – ‘‘bahūpakāro kho mesi tvaṃ, tāta pañcasikha, yaṃ tvaṃ bhagavantaṃ paṭhamaṃ pasādesi. Tayā, tāta, paṭhamaṃ pasāditaṃ pacchā mayaṃ taṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamimhā arahantaṃ sammāsambuddhaṃ. Pettike vā ṭhāne ṭhapayissāmi, gandhabbarājā bhavissasi, bhaddañca te sūriyavacchasaṃ dammi, sā hi te abhipatthitā’’ti.
371. そこで神々の主である帝釈天は、乾闥婆の子パンチャシカに呼びかけた。 「愛しいパンチャシカよ、お前は私に大いなる恩恵を施してくれた。世尊を最初にあらかじめ喜ばせてくれたからである。愛しい者よ、お前が最初にお心を和らげてくれたからこそ、私たちはその後、阿羅漢であり正等覚者であられる世尊にお目にかかるために近づくことができたのだ。お前を父の地位につけ、乾闥婆の王としよう。そしてお前が切望していたあの美しいスーリヤヴァッチャサーを妻として与えよう」
Atha kho sakko devānamindo pāṇinā pathaviṃ parāmasitvā tikkhattuṃ udānaṃ udānesi – ‘‘namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassā’’ti.
そして神々の主である帝釈天は、手で大地を撫でながら、三度感興のことば(讃嘆の句)を唱えた。 「かの世尊、阿羅漢、正等覚者に帰依いたします」
Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne sakkassa devānamindassa virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ, sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’’nti. Aññesañca asītiyā devatāsahassānaṃ, iti ye sakkena devānamindena ajjhiṭṭhapañhā puṭṭhā, te bhagavatā byākatā. Tasmā imassa veyyākaraṇassa sakkapañhātveva adhivacananti.
そしてこの解明が語られたとき、神々の主である帝釈天に、「生起する性質のものはすべて、消滅する性質のものである」という、塵垢を離れ、汚れなき法眼(真理を見る眼)が生じた。また他の八万の神々にも同様であった。 このように神々の主である帝釈天が求めて尋ねた質問に、世尊は答えられた。それゆえに、この解明には『帝釈所問』という名がつけられているのである。
Sakkapañhasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.
帝釈所問経 第八 終わる。