Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

9. Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ9. 大念処経

372. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṃ nāma kurūnaṃ nigamo. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhaddante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

372. このように私は聞きました。ある時、世尊はクル国のカンマーサダンマというクル族の町に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられた。比丘たちは「尊き方よ」と世尊に応えた。世尊は次のように言われた。

Uddeso

総説

373. ‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā, sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānā.

373. 「比丘たちよ、この道は、衆生を清浄にし、憂いと悲嘆を超克し、苦しみと憂苦を消滅させ、正理を体得し、涅槃を現証するための唯一の道である。すなわち、四念処(四つの気づきの確立)である。

‘‘Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ, dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

いかなるものが四つであるのか? 比丘たちよ、ここに比丘は、身体において身体を観察し、熱心に、正知にして、正念を保ち、世間における貪りと憂いを除いて住する。 感受(受)において感受を観察し、熱心に、正知にして、正念を保ち、世間における貪りと憂いを除いて住する。 心において心を観察し、熱心に、正知にして、正念を保ち、世間における貪りと憂いを除いて住する。 法(心の現象)において法を観察し、熱心に、正知にして、正念を保ち、世間における貪りと憂いを除いて住する。

Uddeso niṭṭhito.

総説 終わる。

Kāyānupassanā ānāpānapabbaṃ

身随観 出入息節

374. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. So satova assasati, satova passasati. Dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti. Rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti. ‘Sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati. ‘Passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati.

374. 比丘たちよ、ではどのようにして比丘は身体において身体を観察して住するのか? 比丘たちよ、ここに比丘は、森に行き、あるいは樹の下に行き、あるいは空き家に行って、結跏趺坐し、身体をまっすぐに保ち、面前に気づき(念)を確立して座る。彼はまさに気づきをもって息を吸い、気づきをもって息を吐く。 長く吸いながら『長く吸っている』と了知し、長く吐きながら『長く吐いている』と了知する。 短く吸いながら『短く吸っている』と了知し、短く吐きながら『短く吐いている』と了知する。 『息の全身体を体験しながら吸おう』と修行(実修)し、『息の全身体を体験しながら吐こう』と修行する。 『身体の活動(身行)を鎮静させながら吸おう』と修行し、『身体の活動を鎮静させながら吐こう』と修行する。

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho bhamakāro vā bhamakārantevāsī vā dīghaṃ vā añchanto ‘dīghaṃ añchāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā añchanto ‘rassaṃ añchāmī’ti pajānāti evameva kho, bhikkhave, bhikkhu dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti. ‘Sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho , bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

比丘たちよ、それはあたかも、熟練した轆轤師やその弟子が、長く回しながら『長く回している』と了知し、短く回しながら『短く回している』と了知するようなものである。比丘たちよ、まさにそのように比丘は、長く吸いながら『長く吸っている』と了知し、長く吐きながら『長く吐いている』と了知する。短く吸いながら『短く吸っている』と了知し、短く吐きながら『短く吐いている』と了知する。『息の全身体を体験しながら吸おう』と修行し、『息の全身体を体験しながら吐こう』と修行する。『身体の活動を鎮静させながら吸おう』と修行し、『身体の活動を鎮静させながら吐こう』と修行する。 このように、内なる身体において身体を観察して住し、あるいは外なる身体において身体を観察して住し、あるいは内外の身体において身体を観察して住する。また、身体において生起する性質を観察して住し、身体において消滅する性質を観察して住し、身体において生起と消滅の性質を観察して住する。 あるいは、ただ知恵のため、気づきのためという限度において、『身体がある』という気づきが彼に現前として確立される。そして彼は何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しない。 比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

Ānāpānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

出入息節 終わる。

Kāyānupassanā iriyāpathapabbaṃ

身随観 威儀節

375. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gacchanto vā ‘gacchāmī’ti pajānāti, ṭhito vā ‘ṭhitomhī’ti pajānāti, nisinno vā ‘nisinnomhī’ti pajānāti, sayāno vā ‘sayānomhī’ti pajānāti, yathā yathā vā panassa kāyo paṇihito hoti, tathā tathā naṃ pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

375. 比丘たちよ、さらにまた比丘は、歩みながら『歩んでいる』と了知し、立っていながら『立っている』と了知し、座っていながら『座っている』と了知し、横たわりながら『横たわっている』と了知する。あるいは、身体がどのような状態に置かれてあっても、その通りに了知する。 このように、内なる身体において身体を観察して住し、あるいは外なる身体において身体を観察して住し、あるいは内外の身体において身体を観察して住する。また、身体において生起する性質を観察して住し、身体において消滅する性質を観察して住し、身体において生起と消滅の性質を観察して住する。 あるいは、ただ知恵のため、気づきのためという限度において、『身体がある』という気づきが彼に現前として確立される。そして彼は何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しない。 比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

Iriyāpathapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

威儀節 終わる。

Kāyānupassanā sampajānapabbaṃ

身随観 正知節

376. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Iti ajjhattaṃ vā…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

376. 比丘たちよ、さらにまた比丘は、前進するときも後退するときも明瞭に正知して行い、前を見るときも見回すときも明瞭に正知して行い、屈するときも伸ばすときも明瞭に正知して行い、大衣・鉢・衣を帯びるときも明瞭に正知して行い、食べるときも飲むときも噛むときも味わうときも明瞭に正知して行い、大便・小便の排泄のときも明瞭に正知して行い、歩くときも立つときも座るときも眠るときも目覚めているときも話すときも沈黙しているときも明瞭に正知して行う。 このように、内なる身体において……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

Sampajānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

正知節 終わる。

Kāyānupassanā paṭikūlamanasikārapabbaṃ

身随観 不浄観節

377. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā nakhā dantā taco, maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ, hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ, antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ , pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo, assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’nti.

377. 比丘たちよ、さらにまた比丘は、足の裏から上、頭髪から下、皮膚に囲まれたこの身体そのものが種々の不浄で満ちていることを観察する。『この身体には、頭髪、体毛、爪、歯、皮、肉、腱、骨、骨髄、腎臓、心臓、肝臓、肋膜、脾臓、肺、腸、腸間膜、胃中の未消化物、糞便、胆汁、痰、膿、血液、汗、脂肪、涙、皮脂、唾液、鼻汁、関節の潤滑油、小便がある』と。

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ubhatomukhā putoḷi pūrā nānāvihitassa dhaññassa, seyyathidaṃ sālīnaṃ vīhīnaṃ muggānaṃ māsānaṃ tilānaṃ taṇḍulānaṃ. Tamenaṃ cakkhumā puriso muñcitvā paccavekkheyya – ‘ime sālī, ime vīhī ime muggā ime māsā ime tilā ime taṇḍulā’ti. Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā…pe… mutta’nti.

比丘たちよ、それはあたかも、両側に口のある袋に、種々の穀物、すなわち稲、籾、緑豆、小豆、胡麻、米がぎっしり詰まっており、目の良い人がそれを解いて『これは稲、これは籾、これは緑豆、これは小豆、これは胡麻、これは米である』と観察するようなものである。比丘たちよ、まさにそのように比丘は、足の裏から上、頭髪から下、皮膚に囲まれたこの身体そのものが種々の不浄で満ちていることを観察する。『この身体には、頭髪、体毛……(中略)……小便がある』と。

Iti ajjhattaṃ vā…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

このように内なる身体において……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

Paṭikūlamanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

不浄観節 終わる。

Kāyānupassanā dhātumanasikārapabbaṃ

身随観 界分別節

378. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

378. 比丘たちよ、さらにまた比丘は、この身体そのものを、配置されている通りに、置かれている通りに、諸界(元素)によって観察する。『この身体には、地界、水界、火界、風界がある』と。

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā catumahāpathe bilaso vibhajitvā nisinno assa, evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.

比丘たちよ、それはあたかも、熟練した牛屠殺者やその弟子が、牛を屠殺して四つ辻で部位ごとに切り分けて座っているようなものである。比丘たちよ、まさにそのように比丘は、この身体そのものを、配置されている通りに、置かれている通りに、諸界によって観察する。『この身体には、地界、水界、火界、風界がある』と。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

このように、内なる身体において身体を観察して住し……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

Dhātumanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

界分別節 終わる。

Kāyānupassanā navasivathikapabbaṃ

身随観 九墓地節

379. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ ekāhamataṃ vā dvīhamataṃ vā tīhamataṃ vā uddhumātakaṃ vinīlakaṃ vipubbakajātaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.

379. 比丘たちよ、さらにまた比丘は、あたかも墓場に捨てられて一日経ち、二日経ち、三日経って、膨張し、青黒くなり、腐敗して膿を流している死体を見るように、まさに自らのこの身体をそれに対比させる。『私のこの身体もまた、このような性質のものであり、このような状態になるものであり、これを免れることはできない』と。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā …pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

このように内なる身体において……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ kākehi vā khajjamānaṃ kulalehi vā khajjamānaṃ gijjhehi vā khajjamānaṃ kaṅkehi vā khajjamānaṃ sunakhehi vā khajjamānaṃ byagghehi vā khajjamānaṃ dīpīhi vā khajjamānaṃ siṅgālehi vā khajjamānaṃ vividhehi vā pāṇakajātehi khajjamānaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.

比丘たちよ、さらにまた比丘は、あたかも墓場に捨てられて、カラスたちについばまれ、トビたちについばまれ、ハゲタカたちについばまれ、サギたちについばまれ、犬たちに食われ、虎たちに食われ、豹たちに食われ、ジャッカルたちに食われ、種々の小動物たちに食われている死体を見るように、まさに自らのこの身体をそれに対比させる。『私のこの身体もまた、このような性質のものであり、このような状態になるものであり、これを免れることはできない』と。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

このように内なる身体において……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ aṭṭhikasaṅkhalikaṃ samaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikasaṅkhalikaṃ nimaṃsalohitamakkhitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikasaṅkhalikaṃ apagatamaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikāni apagatasambandhāni disā vidisā vikkhittāni, aññena hatthaṭṭhikaṃ aññena pādaṭṭhikaṃ aññena gopphakaṭṭhikaṃ aññena jaṅghaṭṭhikaṃ aññena ūruṭṭhikaṃ aññena kaṭiṭṭhikaṃ aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhiṭṭhikaṃ aññena khandhaṭṭhikaṃ aññena gīvaṭṭhikaṃ aññena hanukaṭṭhikaṃ aññena dantaṭṭhikaṃ aññena sīsakaṭāhaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.

比丘たちよ、さらにまた比丘は、あたかも墓場に捨てられて、肉と血が残り腱で繋がれた白骨となった死体を見るように……(中略)……肉はなく血塗られ腱で繋がれた白骨となった死体を見るように……(中略)……肉も血も失せ腱だけで繋がれた白骨となった死体を見るように……(中略)……繋ぎ目も離れてあちこちに散乱し、あちらに手の骨、こちらに足の骨、あちらに踝の骨、あちらに脛の骨、あちらに腿の骨、あちらに腰の骨、あちらに肋骨、あちらに背骨、あちらに肩の骨、あちらに首の骨、あちらに顎の骨、あちらに歯骨、あちらに頭蓋骨があるのを見るように、まさに自らのこの身体をそれに対比させる。『私のこの身体もまた、このような性質のものであり、このような状態になるものであり、これを免れることはできない』と。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā …pe… viharati.

このように内なる身体において……(中略)……観察して住する。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ aṭṭhikāni setāni saṅkhavaṇṇapaṭibhāgāni…pe… aṭṭhikāni puñjakitāni terovassikāni …pe… aṭṭhikāni pūtīni cuṇṇakajātāni. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.

比丘たちよ、さらにまた比丘は、あたかも墓場に捨てられて、貝殻の色のように白くなった骨を見るように……(中略)……積まれて一年以上経った骨の山を見るように……(中略)……朽ちて粉々になった骨を見るように、まさに自らのこの身体をそれに対比させる。『私のこの身体もまた、このような性質のものであり、このような状態になるものであり、これを免れることはできない』と。 このように、内なる身体において身体を観察して住し、あるいは外なる身体において身体を観察して住し、あるいは内外の身体において身体を観察して住する。また、身体において生起する性質を観察して住し、身体において消滅する性質を観察して住し、身体において生起と消滅の性質を観察して住する。 あるいは、ただ知恵のため、気づきのためという限度において、『身体がある』という気づきが彼に現前として確立される。そして彼は何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しない。 比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。

Navasivathikapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

九墓地節 終わる。

Cuddasa kāyānupassanā niṭṭhitā.

十四の身随観 終わる。

Vedanānupassanā

受随観

380. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Dukkhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Adukkhamasukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā vedanāsu vedanānupassī viharati, bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, vayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, samudayavayadhammānupassī vā vedanāsu viharati. ‘Atthi vedanā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati.

380. 比丘たちよ、ではどのようにして比丘は感受において感受を観察して住するのか? 比丘たちよ、ここに比丘は、楽な感受を感じながら『楽な感受を感じている』と了知する。苦な感受を感じながら『苦な感受を感じている』と了知する。不苦不楽の感受を感じながら『不苦不楽の感受を感じている』と了知する。 物質的(世俗的)な楽な感受を感じながら『物質的な楽な感受を感じている』と了知し、非物質的(精神的)な楽な感受を感じながら『精神的な楽な感受を感じている』と了知する。 物質的な苦な感受を感じながら『物質的な苦な感受を感じている』と了知し、精神的な苦な感受を感じながら『精神的な苦な感受を感じている』と了知する。 物質的な不苦不楽の感受を感じながら『物質的な不苦不楽の感受を感じている』と了知し、精神的な不苦不楽の感受を感じながら『精神的な不苦不楽の感受を感じている』と了知する。 このように、内なる感受において感受を観察して住し、あるいは外なる感受において感受を観察して住し、あるいは内外の感受において感受を観察して住する。また、感受において生起する性質を観察して住し、感受において消滅する性質を観察して住し、感受において生起と消滅の性質を観察して住する。 あるいは、ただ知恵のため、気づきのためという限度において、『感受がある』という気づきが彼に現前として確立される。そして彼は何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しない。 比丘たちよ、このように比丘は感受において感受を観察して住するのである。

Vedanānupassanā niṭṭhitā.

受随観 終わる。

Cittānupassanā

心随観

381. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti. Sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti. Samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti. Saṅkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṅkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti. Mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti. Sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti. Samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti. Vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’nti pajānāti. Avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā citte cittānupassī viharati, bahiddhā vā citte cittānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā citte cittānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, ‘atthi citta’nti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati.

381. 比丘たちよ、ではどのようにして比丘は心において心を観察して住するのか? 比丘たちよ、ここに比丘は、貪りのある心を『貪りのある心である』と了知し、貪りの離れた心を『貪りの離れた心である』と了知する。怒りのある心を『怒りのある心である』と了知し、怒りの離れた心を『怒りの離れた心である』と了知する。迷いのある心を『迷いのある心である』と了知し、迷いの離れた心を『迷いの離れた心である』と了知する。 縮こまった心を『縮こまった心である』と了知し、散乱した心を『散乱した心である』と了知する。広大になった心(大無量心)を『広大になった心である』と了知し、広大になっていない心を『広大になっていない心である』と了知する。さらに上がある心を『さらに上がある心である』と了知し、無上の心を『無上の心である』と了知する。集中した心を『集中した心である』と了知し、集中していない心を『集中していない心である』と了知する。解脱した心を『解脱した心である』と了知し、解脱していない心を『解脱していない心である』と了知する。 このように、内なる心において心を観察して住し、あるいは外なる心において心を観察して住し、あるいは内外の心において心を観察して住する。また、心において生起する性質を観察して住し、心において消滅する性質を観察して住し、心において生起と消滅の性質を観察して住する。 あるいは、ただ知恵のため、気づきのためという限度において、『心がある』という気づきが彼に現前として確立される。そして彼は何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しない。 比丘たちよ、このように比丘は心において心を観察して住するのである。

Cittānupassanā niṭṭhitā.

心随観の章は終了した。

Dhammānupassanā nīvaraṇapabbaṃ

法随観・五蓋の節

382. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu?

382. 「比丘たちよ、では、どのようにして比丘は諸々の法において法を観察しつつ住するのか?比丘たちよ、ここに比丘は五蓋という法において法を観察しつつ住する。比丘たちよ、では、どのようにして比丘は五蓋という法において法を観察しつつ住するのか?

‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「比丘たちよ、ここに比丘は、内に感官的欲望(欲貪)があるときには『私に内に欲貪がある』と了知し、内に感官的欲望がないときには『私に内に欲貪がない』と了知する。また、いまだ生じていない欲貪がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた欲貪がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された欲貪が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa byāpādassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa byāpādassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa byāpādassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「内に悪意(瞋恚)があるときには『私に内に瞋恚がある』と了知し、内に悪意がないときには『私に内に瞋恚がない』と了知する。また、いまだ生じていない瞋恚がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた瞋恚がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された瞋恚が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ thinamiddhaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ thinamiddha’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ thinamiddhaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ thinamiddha’nti pajānāti, yathā ca anuppannassa thinamiddhassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa thinamiddhassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa thinamiddhassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「内に倦怠と眠気(惛沈・睡眠)があるときには『私に内に惛沈・睡眠がある』と了知し、内に倦怠と眠気がないときには『私に内に惛沈・睡眠がない』と了知する。また、いまだ生じていない惛沈・睡眠がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた惛沈・睡眠がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された惛沈・睡眠が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti, yathā ca anuppannassa uddhaccakukkuccassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa uddhaccakukkuccassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa uddhaccakukkuccassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「内に散乱と後悔(掉挙・悪作)があるときには『私に内に掉挙・悪作がある』と了知し、内に散乱と後悔がないときには『私に内に掉挙・悪作がない』と了知する。また、いまだ生じていない掉挙・悪作がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた掉挙・悪作がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された掉挙・悪作が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti, yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「内に疑念(疑)があるときには『私に内に疑がある』と了知し、内に疑念がないときには『私に内に疑がない』と了知する。また、いまだ生じていない疑がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた疑がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された疑が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati ‘atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.

「このように、内なる法において法を観察しつつ住し、あるいは外なる法において法を観察しつつ住し、あるいは内外の法において法を観察しつつ住する。法において生起の現象を観察しつつ住し、あるいは法において衰滅の現象を観察しつつ住し、あるいは法において生滅の現象を観察しつつ住する。あるいはまた、彼にとって『法が存在する』という気づきが、ただ知の深まりのため、ただ念の持続のために確立されている。そして、彼は何ものにも依存せず住し、世の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は五蓋という法において法を観察しつつ住するのである。

Nīvaraṇapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

五蓋の節は終了した。

Dhammānupassanā khandhapabbaṃ

法随観・五蘊の節

383. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo, iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti, iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.

383. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は五取蘊という法において法を観察しつつ住する。比丘たちよ、では、どのようにして比丘は五取蘊という法において法を観察しつつ住するのか?比丘たちよ、ここに比丘は、『これが色であり、これが色の生起であり、これが色の滅尽である。これが受であり、これが受の生起であり、これが受の滅尽である。これが想であり、これが想の生起であり、これが想の滅尽である。これが行であり、これが行の生起であり、これが行の滅尽である。これが識であり、これが識の生起であり、これが識の滅尽である』と観察する。このように、内なる法において法を観察しつつ住し、あるいは外なる法において法を観察しつつ住し、あるいは内外の法において法を観察しつつ住する。法において生起の現象を観察しつつ住し、あるいは法において衰滅の現象を観察しつつ住し、あるいは法において生滅の現象を観察しつつ住する。あるいはまた、彼にとって『法が存在する』という気づきが、ただ知の深まりのため、ただ念の持続のために確立されている。そして、彼は何ものにも依存せず住し、世の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は五取蘊という法において法を観察しつつ住するのである。

Khandhapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

五蘊の節は終了した。

Dhammānupassanā āyatanapabbaṃ

法随観・処の節

384. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu?

384. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は六つの内外の処(感官と対象)という法において法を観察しつつ住する。比丘たちよ、では、どのようにして比丘は六つの内外の処という法において法を観察しつつ住するのか?

‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhuñca pajānāti, rūpe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「比丘たちよ、ここに比丘は、眼を了知し、色(形態・色彩)を了知し、その両者に依って生じる結縛をも了知する。また、いまだ生じていない結縛がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた結縛がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された結縛が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Sotañca pajānāti, sadde ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「耳を了知し、声を了知し、その両者に依って生じる結縛をも了知する。また、いまだ生じていない結縛がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた結縛がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された結縛が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Ghānañca pajānāti, gandhe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「鼻を了知し、香を了知し、その両者に依って生じる結縛をも了知する。また、いまだ生じていない結縛がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた結縛がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された結縛が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Jivhañca pajānāti, rase ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「舌を了知し、味を了知し、その両者に依って生じる結縛をも了知する。また、いまだ生じていない結縛がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた結縛がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された結縛が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Kāyañca pajānāti, phoṭṭhabbe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「身を了知し、触(感触)を了知し、その両者に依って生じる結縛をも了知する。また、いまだ生じていない結縛がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた結縛がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された結縛が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Manañca pajānāti, dhamme ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.

「意(心)を了知し、法(心の対象)を了知し、その両者に依って生じる結縛をも了知する。また、いまだ生じていない結縛がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた結縛がどのようにして滅尽されるのかをも了知し、滅尽された結縛が将来どのようにして生じないようになるのかをも了知する。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.

「このように、内なる法において法を観察しつつ住し、あるいは外なる法において法を観察しつつ住し、あるいは内外の法において法を観察しつつ住する。法において生起の現象を観察しつつ住し、あるいは法において衰滅の現象を観察しつつ住し、あるいは法において生滅の現象を観察しつつ住する。あるいはまた、彼にとって『法が存在する』という気づきが、ただ知の深まりのため、ただ念の持続のために確立されている。そして、彼は何ものにも依存せず住し、世の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は六つの内外の処という法において法を観察しつつ住するのである。

Āyatanapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

処の節は終了した。

Dhammānupassanā bojjhaṅgapabbaṃ

法随観・七覚支の節

385. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

385. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は七覚支という法において法を観察しつつ住する。比丘たちよ、では、どのようにして比丘は七覚支という法において法を観察しつつ住するのか?比丘たちよ、ここに比丘は、内に念覚支があるときには『私に内に念覚支がある』と了知し、内に念覚支がないときには『私に内に念覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない念覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた念覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

「内に択法覚支があるときには『私に内に択法覚支がある』と了知し、内に択法覚支がないときには『私に内に択法覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない択法覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた択法覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa vīriyasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

「内に精進覚支があるときには『私に内に精進覚支がある』と了知し、内に精進覚支がないときには『私に内に精進覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない精進覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた精進覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa pītisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

「内に喜覚支があるときには『私に内に喜覚支がある』と了知し、内に喜覚支がないときには『私に内に喜覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない喜覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた喜覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa passaddhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

「内に軽安覚支があるときには『私に内に軽安覚支がある』と了知し、内に軽安覚支がないときには『私に内に軽安覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない軽安覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた軽安覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa samādhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

「内に定覚支があるときには『私に内に定覚支がある』と了知し、内に定覚支がないときには『私に内に定覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない定覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた定覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.

「内に捨覚支があるときには『私に内に捨覚支がある』と了知し、内に捨覚支がないときには『私に内に捨覚支がない』と了知する。また、いまだ生じていない捨覚支がどのようにして生じるのかをも了知し、生じた捨覚支がどのように修習によって円満成就するのかをも了知する。

‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati ‘atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.

「このように、内なる法において法を観察しつつ住し、あるいは外なる法において法を観察しつつ住し、あるいは内外の法において法を観察しつつ住する。法において生起の現象を観察しつつ住し、あるいは法において衰滅の現象を観察しつつ住し、あるいは法において生滅の現象を観察しつつ住する。あるいはまた、彼にとって『法が存在する』という気づきが、ただ知の深まりのため、ただ念の持続のために確立されている。そして、彼は何ものにも依存せず住し、世の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は七覚支という法において法を観察しつつ住するのである。

Bojjhaṅgapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

七覚支の節は終了した。〔第一の読誦誦品が終了した。〕

Dhammānupassanā saccapabbaṃ

法随観・四諦の節

386. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti.

386. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は四聖諦という法において法を観察しつつ住する。比丘たちよ、では、どのようにして比丘は四聖諦という法において法を観察しつつ住するのか?比丘たちよ、ここに比丘は、『これが苦である』と如実に了知し、『これが苦の生起(苦集)である』と如実に了知し、『これが苦の滅尽(苦滅)である』と如実に了知し、『これが苦の滅尽に至る道(苦滅道)である』と如実に了知する。

Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.

第一の読誦誦品は終了した。

Dukkhasaccaniddeso

苦諦の解説

387. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ? Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho , yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā.

387. 「比丘たちよ、では、苦聖諦とは何であるか?生も苦であり、老も苦であり、死も苦であり、憂・悲・苦・悩・絶望も苦であり、怨憎会(好ましくないものに出会うこと)も苦であり、愛別離(愛しいものと別れること)も苦であり、求めて得られないことも苦である。要約すれば、五取蘊が苦である。

388. ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jāti? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jāti.

388. 「比丘たちよ、では、生とは何であるか?種々の生き物がそれぞれの衆生の部類において、生まれ、受生し、入胎し、出現し、諸蘊が現れ、諸処を獲得すること、比丘たちよ、これが生と呼ばれる。

389. ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jarā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jarā.

389. 「比丘たちよ、では、老とは何であるか?種々の生き物がそれぞれの衆生の部類において、老いること、老衰、歯の欠落、白髪、皮膚の皺、寿命の減退、諸感覚器官の衰え、比丘たちよ、これが老と呼ばれる。

390. ‘‘Katamañca, bhikkhave, maraṇaṃ? Yaṃ tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālakiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo, idaṃ vuccati, bhikkhave, maraṇaṃ.

390. 「比丘たちよ、では、死とは何であるか?種々の生き物がそれぞれの衆生の部類から、死滅し、没し、崩壊し、消滅し、死に、死没し、命終し、諸蘊が崩壊し、遺骸が打ち捨てられ、命根が断絶すること、比丘たちよ、これが死と呼ばれる。

391. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, soko? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṃ antosoko antoparisoko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, soko.

391. 「比丘たちよ、では、憂(愁い)とは何であるか?比丘たちよ、いずれかの損失や不幸を被り、いずれかの苦しい法に触れた者の、憂い、愁歎、愁傷、内なる憂い、内なる深い憂い、比丘たちよ、これが憂と呼ばれる。

392. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, paridevo? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṃ paridevitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave paridevo.

392. 「比丘たちよ、では、悲(嘆き)とは何であるか?比丘たちよ、いずれかの損失や不幸を被り、いずれかの苦しい法に触れた者の、嘆き、悲嘆、嘆くこと、悲嘆すること、激しい嘆き、激しい悲嘆、比丘たちよ、これが悲と呼ばれる。

393. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ? Yaṃ kho, bhikkhave, kāyikaṃ dukkhaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyasamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ.

393. 「比丘たちよ、では、苦(肉体的な苦)とは何であるか?比丘たちよ、身体的な苦しみ、身体的な不快、身体の接触によって生じる苦しく不快な感覚、比丘たちよ、これが苦と呼ばれる。

394. ‘‘Katamañca, bhikkhave, domanassaṃ? Yaṃ kho, bhikkhave, cetasikaṃ dukkhaṃ cetasikaṃ asātaṃ manosamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, domanassaṃ.

394. 「比丘たちよ、では、悩(精神的な苦・憂)とは何であるか?比丘たちよ、心的な苦しみ、心的な不快、心の接触によって生じる苦しく不快な感覚、比丘たちよ、これが悩と呼ばれる。

395. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, upāyāso? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṃ upāyāsitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, upāyāso.

395. 「比丘たちよ、では、絶望(悩乱)とは何であるか?比丘たちよ、いずれかの損失や不幸を被り、いずれかの苦しい法に触れた者の、疲弊、絶望、悶え苦しむこと、極度の絶望、比丘たちよ、これが絶望と呼ばれる。

396. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho? Idha yassa te honti aniṭṭhā akantā amanāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti anatthakāmā ahitakāmā aphāsukakāmā ayogakkhemakāmā, yā tehi saddhiṃ saṅgati samāgamo samodhānaṃ missībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho.

396. 「比丘たちよ、では、怨憎会苦とは何であるか?ここに、人にとって好ましくなく、愛らしくなく、意にかなわない色・声・香・味・触・法がある場合、あるいは彼にとって無益を願い、不利益を願い、不安を願い、安穏の破滅を願う者たちがいる場合に、それらと出会い、集まり、合流し、混じり合うこと、比丘たちよ、これが怨憎会苦と呼ばれる。

397. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho? Idha yassa te honti iṭṭhā kantā manāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti atthakāmā hitakāmā phāsukakāmā yogakkhemakāmā mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginī vā mittā vā amaccā vā ñātisālohitā vā, yā tehi saddhiṃ asaṅgati asamāgamo asamodhānaṃ amissībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho.

397. 「比丘たちよ、では、愛別離苦とは何であるか?ここに、人にとって好ましく、愛らしく、意にかなう色・声・香・味・触・法がある場合、あるいは彼にとって利益を願い、幸福を願い、安楽を願い、安穏を願う母、父、兄弟、姉妹、友人、同僚、あるいは血縁・親族がいる場合に、それらと離別し、会えず、一緒になれず、交われないこと、比丘たちよ、これが愛別離苦と呼ばれる。

398. ‘‘Katamañca, bhikkhave, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ? Jātidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na jātidhammā assāma, na ca vata no jāti āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Jarādhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na jarādhammā assāma, na ca vata no jarā āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Byādhidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṃ na byādhidhammā assāma, na ca vata no byādhi āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Maraṇadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṃ na maraṇadhammā assāma, na ca vata no maraṇaṃ āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṃ na sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā assāma, na ca vata no sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā āgaccheyyu’nti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.

398. 「比丘たちよ、では、求不得苦(求めて得られない苦)とは何であるか?比丘たちよ、生を本性とする衆生たちに『ああ、どうか私たちに生じる本性がなく、生が訪れないように』という欲求が生じる。しかし、それは欲求によって得られるものではない。これもまた求めて得られない苦である。老を本性とする衆生たちに『ああ、どうか私たちに老いる本性がなく、老いが訪れないように』という欲求が生じる。しかし、それは欲求によって得られるものではない。これもまた求めて得られない苦である。病を本性とする衆生たちに『ああ、どうか私たちに病む本性がなく、病が訪れないように』という欲求が生じる。しかし、それは欲求によって得られるものではない。これもまた求めて得られない苦である。死を本性とする衆生たちに『ああ、どうか私たちに死ぬ本性がなく、死が訪れないように』という欲求が生じる。しかし、それは欲求によって得られるものではない。これもまた求めて得られない苦である。憂・悲・苦・悩・絶望を本性とする衆生たちに『ああ、どうか私たちに憂・悲・苦・悩・絶望の本性がなく、憂・悲・苦・悩・絶望が訪れないように』という欲求が生じる。しかし、それは欲求によって得られるものではない。これもまた求めて得られない苦である。

399. ‘‘Katame ca, bhikkhave, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā? Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho. Ime vuccanti, bhikkhave, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ.

399. 「比丘たちよ、では、要約すれば五取蘊が苦であるとは何であるか?すなわち、色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊である。比丘たちよ、これらを要約すれば五取蘊が苦であるという。比丘たちよ、これが苦聖諦と呼ばれる。

Samudayasaccaniddeso

集諦の解説

400. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ? Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ – kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā.

400. 「比丘たちよ、では、苦集聖諦(苦の生起の聖なる真理)とは何であるか?それは再生をもたらし、歓喜と貪欲を伴い、そこかしこに歓喜を求める渇愛である。すなわち、欲愛、有愛、非有愛である。

‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā nivisati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「比丘たちよ、では、その渇愛は生じるときどこに生じ、居着くときどこに居着くのか?世において好ましく快いもの、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着くのである。

‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「では、世において好ましく快いものとは何か?眼は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。耳は世において…鼻は世において…舌は世において…身は世において…意は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Rūpā loke… saddā loke… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「色(形と色)は世において…声は世において…香は世において…味は世において…触は世において…法は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke… sotaviññāṇaṃ loke… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「眼識は世において…耳識は世において…鼻識は世において…舌識は世において…身識は世において…意識は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Cakkhusamphasso loke… sotasamphasso loke… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「眼触は世において…耳触は世において…鼻触は世において…舌触は世において…身触は世において…意触は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke… sotasamphassajā vedanā loke… ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「眼触から生じる受は世において…耳触から生じる受は世において…鼻触から生じる受は世において…舌触から生じる受は世において…身触から生じる受は世において…意触から生じる受は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「色想は世において…声想は世において…香想は世において…味想は世において…触想は世において…法想は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「色思(意志)は世において…声思は世において…香思は世において…味思は世において…触思は世において…法思は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「色愛は世において…声愛は世において…香愛は世において…味愛は世において…触愛は世において…法愛は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.

「色尋(思考)は世において…声尋は世において…香尋は世において…味尋は世において…触尋は世において…法尋は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。

‘‘Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ.

「色伺(考察)は世において…声伺は世において…香伺は世において…味伺は世において…触伺は世において…法伺は世において好ましく快いものであり、そこにこの渇愛は生じるとき生じ、居着くとき居着く。比丘たちよ、これが苦集聖諦と呼ばれる。

Nirodhasaccaniddeso

滅諦の解説

401. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ? Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo.

401. 「比丘たちよ、では、苦滅聖諦(苦の滅尽の聖なる真理)とは何であるか?それは、まさにその渇愛を余すところなく離貪し滅尽すること、放棄すること、捨断すること、解脱すること、執着しないことである。

‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha pahīyamānā pahīyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「比丘たちよ、では、その渇愛は捨てられるときどこで捨てられ、滅尽されるときどこで滅尽されるのか?世において好ましく快いもの、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽されるのである。

‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「では、世において好ましく快いものとは何か?眼は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。耳は世において…鼻は世において…舌は世において…身は世において…意は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Rūpā loke… saddā loke… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「色は世において…声は世において…香は世において…味は世において…触は世において…法は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke… sotaviññāṇaṃ loke… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「眼識は世において…耳識は世において…鼻識は世において…舌識は世において…身識は世において…意識は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Cakkhusamphasso loke… sotasamphasso loke… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「眼触は世において…耳触は世において…鼻触は世において…舌触は世において…身触は世において…意触は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke… sotasamphassajā vedanā loke … ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「眼触から生じる受は世において…耳触から生じる受は世において…鼻触から生じる受は世において…舌触から生じる受は世において…身触から生じる受は世において…意触から生じる受は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「色想は世において…声想は世において…香想は世において…味想は世において…触想は世において…法想は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「色思は世において…声思は世において…香思は世において…味思は世において…触思は世において…法思は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「色愛は世において…声愛は世において…香愛は世において…味愛は世において…触愛は世において…法愛は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.

「色尋は世において…声尋は世において…香尋は世において…味尋は世において…触尋は世において…法尋は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。

‘‘Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ.

「色伺は世において…声伺は世において…香伺は世において…味伺は世において…触伺は世において…法伺は世において好ましく快いものであり、そこでこの渇愛は捨てられるとき捨てられ、滅尽されるとき滅尽される。比丘たちよ、これが苦滅聖諦と呼ばれる。

Maggasaccaniddeso

道諦の解説

402. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi.

402. 「比丘たちよ、では、苦滅道聖諦(苦の滅尽に至る道の聖なる真理)とは何であるか?それはまさにこの八支聖道(八正道)である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi? Yaṃ kho, bhikkhave, dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi.

「比丘たちよ、では、正見とは何であるか?比丘たちよ、苦についての知、苦の生起についての知、苦の滅尽についての知、苦の滅尽に至る道についての知、比丘たちよ、これが正見と呼ばれる。

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo abyāpādasaṅkappo avihiṃsāsaṅkappo, ayaṃ vuccati bhikkhave, sammāsaṅkappo.

「比丘たちよ、では、正思惟とは何であるか?出離の思惟、無瞋の思惟、無害の思惟、比丘たちよ、これが正思惟と呼ばれる。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā? Musāvādā veramaṇī pisuṇāya vācāya veramaṇī pharusāya vācāya veramaṇī samphappalāpā veramaṇī, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvācā.

「比丘たちよ、では、正語とは何であるか?嘘をつくこと(妄語)からの離脱、中傷する言葉(離間語)からの離脱、粗悪な言葉(悪口)からの離脱、無益なおしゃべり(綺語)からの離脱、比丘たちよ、これが正語と呼ばれる。

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto? Pāṇātipātā veramaṇī adinnādānā veramaṇī kāmesumicchācārā veramaṇī, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammākammanto.

「比丘たちよ、では、正業とは何であるか?生き物を殺すこと(殺生)からの離脱、与えられていないものを取ること(偸盗)からの離脱、不道徳な性行為(邪淫)からの離脱、比丘たちよ、これが正業と呼ばれる。

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? Idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvitaṃ kappeti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāājīvo.

「比丘たちよ、では、正命とは何であるか?比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、誤った生計を捨て、正当な生計によって命を立てる。比丘たちよ、これが正命と呼ばれる。

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāvāyāmo? Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvāyāmo.

「比丘たちよ、では、正精進とは何であるか?比丘たちよ、ここに比丘は、いまだ生じていない悪しく不善の諸法を生じさせないために、意欲を起こし、努め、精進を奮い起こし、心を奮い立たせ、励む。すでに生じた悪しく不善の諸法を断ずるために、意欲を起こし、努め、精進を奮い起こし、心を奮い立たせ、励む。いまだ生じていない善の諸法を生じさせるために、意欲を起こし、努め、精進を奮い起こし、心を奮い立たせ、励む。すでに生じた善の諸法をとどめ、失わせず、増大させ、発展させ、修習によって円満成就させるために、意欲を起こし、努め、精進を奮い起こし、心を奮い立たせ、励む。比丘たちよ、これが正精進と呼ばれる。

‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāsati? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsati.

「比丘たちよ、では、正念とは何であるか?比丘たちよ、ここに比丘は、身体において身体を観察しつつ住し、熱心に、正知を保ち、気づきを持ち、世における貪欲と憂いを除き去る。感受において感受を観察しつつ住し、熱心に、正知を保ち、気づきを持ち、世における貪欲と憂いを除き去る。心において心を観察しつつ住し、熱心に、正知を保ち、気づきを持ち、世における貪欲と憂いを除き去る。諸法において法を観察しつつ住し、熱心に、正知を保ち、気づきを持ち、世における貪欲と憂いを除き去る。比丘たちよ、これが正念と呼ばれる。

‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsamādhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsamādhi. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ.

「比丘たちよ、では、正定とは何であるか?比丘たちよ、ここに比丘は、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋(思考)と伺(考察)を伴い、離反から生じた喜と楽のある初禅(第一禅)に達して住する。尋と伺の静止により、内なる清浄と心の一境性があり、尋も伺もなく、三昧(定)から生じた喜と楽のある第二禅に達して住する。喜を離れたことによって平静(捨)に住し、気づきを保ち、正知を保ち、身体で楽を感得し、聖者たちが『平静にして、気づきを持ち、楽に住する』と語る第三禅に達して住する。楽を捨てることによって、また苦を捨てることによって、あらかじめ歓喜と憂いとを消滅させたがゆえに、不苦不楽にして、捨による念の清浄さを持つ第四禅に達して住する。比丘たちよ、これが正定と呼ばれる。比丘たちよ、これが苦滅道聖諦と呼ばれる。

403. ‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.

「このように、内なる法において法を観察しつつ住し、あるいは外なる法において法を観察しつつ住し、あるいは内外の法において法を観察しつつ住する。法において生起の現象を観察しつつ住し、あるいは法において衰滅の現象を観察しつつ住し、あるいは法において生滅の現象を観察しつつ住する。あるいはまた、彼にとって『法が存在する』という気づきが、ただ知の深まりのため、ただ念の持続のために確立されている。そして、彼は何ものにも依存せず住し、世の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は四聖諦という法において法を観察しつつ住するのである。

Saccapabbaṃ niṭṭhitaṃ.

四諦の節は終了した。

Dhammānupassanā niṭṭhitā.

法随観の章は終了した。

404. ‘‘Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattavassāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā.

404. 「比丘たちよ、実に誰であれ、これら四つの念処(気づきの確立)をこのように七年間修習するならば、その人には二つの果のうちいずれかの果が期待できる。すなわち、現世における究極の知(阿羅漢果)、あるいは余執が残っているならば不還果(阿那含果)である。

‘‘Tiṭṭhantu, bhikkhave, sattavassāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha vassāni…pe… pañca vassāni… cattāri vassāni… tīṇi vassāni… dve vassāni… ekaṃ vassaṃ… tiṭṭhatu, bhikkhave, ekaṃ vassaṃ. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattamāsāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā.

「比丘たちよ、七年間はおいておこう。比丘たちよ、実に誰であれ、これら四つの念処をこのように六年……五年……四年……三年……二年……一年修習するならば……比丘たちよ、一年間はおいておこう。比丘たちよ、実に誰であれ、これら四つの念処をこのように七ヶ月間修習するならば、その人には二つの果のうちいずれかの果が期待できる。すなわち、現世における究極の知、あるいは余執が残っているならば不還果である。

‘‘Tiṭṭhantu, bhikkhave, satta māsāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha māsāni…pe… pañca māsāni… cattāri māsāni… tīṇi māsāni … dve māsāni… ekaṃ māsaṃ… aḍḍhamāsaṃ… tiṭṭhatu, bhikkhave, aḍḍhamāso. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattāhaṃ, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitāti.

「比丘たちよ、七ヶ月間はおいておこう。比丘たちよ、実に誰であれ、これら四つの念処をこのように六ヶ月……五ヶ月……四ヶ月……三ヶ月……二ヶ月……一ヶ月……半月修習するならば……比丘たちよ、半月はおいておこう。比丘たちよ、実に誰であれ、これら四つの念処をこのように七日間修習するならば、その人には二つの果のうちいずれかの果が期待できる。すなわち、現世における究極の知、あるいは余執が残っているならば不還果である。

405. ‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānāti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vutta’’nti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

405. 「比丘たちよ、衆生たちの清浄のため、憂いと悲嘆の超克のため、苦しみと憂悶の消滅のため、正しい理法の獲得のため、涅槃の実証のための、一筋の道がある。すなわち四念処である。このように説かれたことは、これに依拠して説かれたのである」と。世尊はこのように説かれた。かの比丘たちは世尊の説法を喜び、歓喜した。

Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.

第九の大念処経は終了した。