2. Udumbarikasuttaṃ2. 優曇婆羅経(ウドゥムバリカ経)
Nigrodhaparibbājakavatthu
ニグローダ遊行者の事績
49. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati gijjhakūṭe pabbate. Tena kho pana samayena nigrodho paribbājako udumbarikāya paribbājakārāme paṭivasati mahatiyā paribbājakaparisāya saddhiṃ tiṃsamattehi paribbājakasatehi. Atha kho sandhāno gahapati divā divassa rājagahā nikkhami bhagavantaṃ dassanāya. Atha kho sandhānassa gahapatissa etadahosi – ‘‘akālo kho bhagavantaṃ dassanāya. Paṭisallīno bhagavā. Manobhāvanīyānampi bhikkhūnaṃ asamayo dassanāya. Paṭisallīnā manobhāvanīyā bhikkhū. Yaṃnūnāhaṃ yena udumbarikāya paribbājakārāmo, yena nigrodho paribbājako tenupasaṅkameyya’’nti. Atha kho sandhāno gahapati yena udumbarikāya paribbājakārāmo, tenupasaṅkami.
49. このように私は聞きました。ある時、世尊はラージャガハ(王舎城)の霊鷲山に滞在しておられました。その頃、ニグローダ遊行者はウドゥムバリカ(優曇婆羅)の遊行者園に、約三百人の遊行者たちからなる大集団とともに滞在していました。そのとき、居士サンダーナは白昼、世尊にお目にかかるためにラージャガハを出発しました。そこで居士サンダーナはこう思いました。「今は世尊にお目にかかる時ではない。世尊は独座瞑想に入っておられる。修心ある比丘たちにお目にかかる時でもない。修心ある比丘たちも独座瞑想に入っておられる。いっそのこと、ウドゥムバリカの遊行者園へ、ニグローダ遊行者のところへと向かってみようか」と。そして居士サンダーナは、ウドゥムバリカの遊行者園へと近づきました。
50. Tena kho pana samayena nigrodho paribbājako mahatiyā paribbājakaparisāya saddhiṃ nisinno hoti unnādiniyā uccāsaddamahāsaddāya anekavihitaṃ tiracchānakathaṃ kathentiyā. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ mahāmattakathaṃ senākathaṃ bhayakathaṃ yuddhakathaṃ annakathaṃ pānakathaṃ vatthakathaṃ sayanakathaṃ mālākathaṃ gandhakathaṃ ñātikathaṃ yānakathaṃ gāmakathaṃ nigamakathaṃ nagarakathaṃ janapadakathaṃ itthikathaṃ sūrakathaṃ visikhākathaṃ kumbhaṭṭhānakathaṃ pubbapetakathaṃ nānattakathaṃ lokakkhāyikaṃ samuddakkhāyikaṃ itibhavābhavakathaṃ iti vā.
その時、遊行者ニグローダは、大声をあげ、高声や大音声を放ち、種々の無益な雑談を語り合っている大勢の遊行者の会衆とともに座っていた。すなわち、王の話、盗賊の話、大臣の話、軍隊の話、恐怖の話、戦争の話、食物の話、飲料の話、衣服の話、寝具の話、花飾りの話、香料の話、親族の話、乗り物の話、村の話、町の話、都市の話、地方の話、女の話、勇士の話、街路の話、水汲み場の話、先祖の亡霊の話、種々の雑多な話、世界についての話、海洋についての話、有無についての話などである。
51. Addasā kho nigrodho paribbājako sandhānaṃ gahapatiṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvā sakaṃ parisaṃ saṇṭhāpesi – ‘‘appasaddā bhonto hontu, mā bhonto saddamakattha. Ayaṃ samaṇassa gotamassa sāvako āgacchati sandhāno gahapati. Yāvatā kho pana samaṇassa gotamassa sāvakā gihī odātavasanā rājagahe paṭivasanti, ayaṃ tesaṃ aññataro sandhāno gahapati. Appasaddakāmā kho panete āyasmanto appasaddavinītā, appasaddassa vaṇṇavādino. Appeva nāma appasaddaṃ parisaṃ viditvā upasaṅkamitabbaṃ maññeyyā’’ti. Evaṃ vutte te paribbājakā tuṇhī ahesuṃ.
遊行者ニグローダは、サンダーナ居士が遠くからやって来るのを見た。見て、自らの会衆を静まらせた。「諸氏よ、声を静かにせよ。諸氏よ、音を立ててはならない。沙門ゴータマの弟子であるサンダーナ居士がやって来る。王舎城に住む沙門ゴータマの白衣の在俗の弟子たちのなかでも、このサンダーナ居士はその一人である。それらの尊者たちは静けさを好み、静けさについて訓練され、静けさを称讃する者たちである。会衆が静かであると知れば、近づいて来る気になるかもしれない」と。このように言われて、それらの遊行者たちは沈黙した。
52. Atha kho sandhāno gahapati yena nigrodho paribbājako tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā nigrodhena paribbājakena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho sandhāno gahapati nigrodhaṃ paribbājakaṃ etadavoca – ‘‘aññathā kho ime bhonto aññatitthiyā paribbājakā saṅgamma samāgamma unnādino uccāsaddamahāsaddā anekavihitaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ…pe… itibhavābhavakathaṃ iti vā. Aññathā kho pana so bhagavā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevati appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppānī’’ti.
そこで、サンダーナ居士は遊行者ニグローダのところへ近づいた。近づいて、遊行者ニグローダと挨拶を交わした。歓迎と記憶にとどめるべき会話を交わした後に、一方に座った。一方に座ったサンダーナ居士は、遊行者ニグローダにこのように言った。「諸氏よ、他教の遊行者たちは、集まり寄り合って、大声をあげ、高声や大音声を放ち、種々の無益な雑談、すなわち王の話……(中略)……有無についての話などを事として過ごしているのとは異なり、あの世尊は、物音少なく、騒音少なく、人の気配のない風が吹き、人目を避けて独座するのに適し、静慮に相応しい、人里離れた森林僻地の住処に親しんでおられます」と。
53. Evaṃ vutte nigrodho paribbājako sandhānaṃ gahapatiṃ etadavoca – ‘‘yagghe gahapati, jāneyyāsi, kena samaṇo gotamo saddhiṃ sallapati, kena sākacchaṃ samāpajjati, kena paññāveyyattiyaṃ samāpajjati? Suññāgārahatā samaṇassa gotamassa paññā aparisāvacaro samaṇo gotamo nālaṃ sallāpāya. So antamantāneva sevati . Seyyathāpi nāma gokāṇā pariyantacārinī antamantāneva sevati. Evameva suññāgārahatā samaṇassa gotamassa paññā; aparisāvacaro samaṇo gotamo; nālaṃ sallāpāya. So antamantāneva sevati. Iṅgha, gahapati, samaṇo gotamo imaṃ parisaṃ āgaccheyya, ekapañheneva naṃ saṃsādeyyāma , tucchakumbhīva naṃ maññe orodheyyāmā’’ti.
このように言われたとき、遊行者ニグローダはサンダーナ居士にこう言った。「おい居士よ、沙門ゴータマが誰と対話し、誰と議論を交わし、誰と智慧の明敏さを交わしているのか、知っているのか。沙門ゴータマの智慧は空き家によって損なわれており、沙門ゴータマは会衆に交わることができず、対話に堪えない。彼は片隅ばかりに親しんでいるのだ。あたかも盲目の雌牛が境界を歩き回り、片隅ばかりに親しむようなものである。まさにそのように、沙門ゴータマの智慧は空き家によって損なわれており、沙門ゴータマは会衆に交わることができず、対話に堪えない。彼は片隅ばかりに親しんでいる。さあ居士よ、沙門ゴータマがこの会衆に来るならば、我らはひとつの問いによって彼を圧倒し、あたかも空の水瓶のように彼を封じ込めてやろう」と。
54. Assosi kho bhagavā dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya sandhānassa gahapatissa nigrodhena paribbājakena saddhiṃ imaṃ kathāsallāpaṃ. Atha kho bhagavā gijjhakūṭā pabbatā orohitvā yena sumāgadhāya tīre moranivāpo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā sumāgadhāya tīre moranivāpe abbhokāse caṅkami. Addasā kho nigrodho paribbājako bhagavantaṃ sumāgadhāya tīre moranivāpe abbhokāse caṅkamantaṃ. Disvāna sakaṃ parisaṃ saṇṭhāpesi – ‘‘appasaddā bhonto hontu, mā bhonto saddamakattha, ayaṃ samaṇo gotamo sumāgadhāya tīre moranivāpe abbhokāse caṅkamati. Appasaddakāmo kho pana so āyasmā, appasaddassa vaṇṇavādī. Appeva nāma appasaddaṃ parisaṃ viditvā upasaṅkamitabbaṃ maññeyya. Sace samaṇo gotamo imaṃ parisaṃ āgaccheyya, imaṃ taṃ pañhaṃ puccheyyāma – ‘ko nāma so, bhante, bhagavato dhammo, yena bhagavā sāvake vineti, yena bhagavatā sāvakā vinītā assāsappattā paṭijānanti ajjhāsayaṃ ādibrahmacariya’nti? Evaṃ vutte te paribbājakā tuṇhī ahesuṃ.
世尊は、清浄で人間のそれを超えた神聖な耳(天耳界)によって、サンダーナ居士と遊行者ニグローダとのこの会話をお聞きになった。そこで世尊は霊鷲山を下り、スママガダー池のほとりにある孔雀の餌場へと近づかれた。近づいて、スママガダー池のほとりの孔雀の餌場の露地で経行された。遊行者ニグローダは、世尊がスママガダー池のほとりの孔雀の餌場の露地で経行しておられるのを見た。見て、自らの会衆を静まらせた。「諸氏よ、声を静かにせよ。諸氏よ、音を立ててはならない。かの沙門ゴータマがスママガダー池のほとりの孔雀の餌場の露地で経行しておられる。かの尊者は静けさを好み、静けさを称讃する方である。会衆が静かであると知れば、近づいて来られる気になるかもしれない。もし沙門ゴータマがこの会衆に来られるならば、我らはかの問いを問おう。『尊師よ、世尊の法とはどのようなもので、それによって世尊は弟子たちを導き、それによって導かれた弟子たちは安らぎを得て、清浄行の根本という意図を自覚するのでしょうか』と」。このように言われて、それらの遊行者たちは沈黙した。
Tapojigucchāvādo
苦行嫌悪論
55. Atha kho bhagavā yena nigrodho paribbājako tenupasaṅkami. Atha kho nigrodho paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘etu kho, bhante, bhagavā, svāgataṃ, bhante, bhagavato. Cirassaṃ kho, bhante, bhagavā imaṃ pariyāyamakāsi yadidaṃ idhāgamanāya. Nisīdatu, bhante, bhagavā, idamāsanaṃ paññatta’’nti. Nisīdi bhagavā paññatte āsane. Nigrodhopi kho paribbājako aññataraṃ nīcāsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho nigrodhaṃ paribbājakaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘kāya nuttha, nigrodha, etarahi kathāya sannisinnā, kā ca pana vo antarākathā vippakatā’’ti? Evaṃ vutte, nigrodho paribbājako bhagavantaṃ etadavoca, ‘‘idha mayaṃ, bhante, addasāma bhagavantaṃ sumāgadhāya tīre moranivāpe abbhokāse caṅkamantaṃ, disvāna evaṃ avocumhā – ‘sace samaṇo gotamo imaṃ parisaṃ āgaccheyya, imaṃ taṃ pañhaṃ puccheyyāma – ko nāma so, bhante, bhagavato dhammo, yena bhagavā sāvake vineti, yena bhagavatā sāvakā vinītā assāsappattā paṭijānanti ajjhāsayaṃ ādibrahmacariya’nti? Ayaṃ kho no, bhante, antarākathā vippakatā; atha bhagavā anuppatto’’ti.
そこで世尊は遊行者ニグローダのところへ近づかれた。すると遊行者ニグローダは世尊にこのように言った。「世尊よ、来てください。世尊の来訪を歓迎いたします。世尊よ、ここにお出でになるまでに、実に長い時が経ちました。世尊よ、どうぞお座りください。この座席が用意されています」と。世尊は用意された座席に座られた。遊行者ニグローダもまた、ある低い座席を取って一方に座った。一方に座った遊行者ニグローダに、世尊はこう言われた。「ニグローダよ、そなたたちはいったいどんな話のために集まって座っていたのか。また、そなたたちの中途で中断された話とは何であったのか」と。このように言われたとき、遊行者ニグローダは世尊にこう言った。「世尊よ、私たちはここで、世尊がスママガダー池のほとりの孔雀の餌場の露地で経行しておられるのを見ました。見て、このように言ったのです。『もし沙門ゴータマがこの会衆に来られるならば、かの問いを問おう。“尊師よ、世尊の法とはどのようなもので、それによって世尊は弟子たちを導き、それによって導かれた弟子たちは安らぎを得て、清浄行の根本という意図を自覚するのでしょうか”』と。世尊よ、これが私たちの中途で中断された会話であり、そのとき世尊が到着されたのです」と。
56. ‘‘Dujjānaṃ kho etaṃ, nigrodha, tayā aññadiṭṭhikena aññakhantikena aññarucikena aññatrāyogena aññatrācariyakena, yenāhaṃ sāvake vinemi, yena mayā sāvakā vinītā assāsappattā paṭijānanti ajjhāsayaṃ ādibrahmacariyaṃ. Iṅgha tvaṃ maṃ, nigrodha, sake ācariyake adhijegucche pañhaṃ puccha – ‘kathaṃ santā nu kho, bhante, tapojigucchā paripuṇṇā hoti, kathaṃ aparipuṇṇā’ti? Evaṃ vutte te paribbājakā unnādino uccāsaddamahāsaddā ahesuṃ – ‘‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho, samaṇassa gotamassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, yatra hi nāma sakavādaṃ ṭhapessati, paravādena pavāressatī’’ti.
「ニグローダよ、異なる見解を持ち、異なる忍容を持ち、異なる志向を持ち、他の実践に専念し、他の師を持つそなたにとって、わたしがそれによって弟子たちを導き、それによって導かれた弟子たちが安らぎを得て清浄行の根本という意図を自覚するその法を知ることは難しい。さあ、ニグローダよ、そなた自身の師の教えである嫌悪苦行について、わたしに問いを問いなさい。『尊師よ、苦行の嫌悪はいかにあるとき円満であり、いかにあるとき不円満なのでしょうか』と」。このように言われたとき、それらの遊行者たちは大声をあげ、高声や大音声を放った。「おお、実に驚くべきことだ、実に不思議なことだ。沙門ゴータマの大神通・大威力は! 自らの教説を差し置き、他者の教説によって機会を与えるとは」と。
57. Atha kho nigrodho paribbājako te paribbājake appasadde katvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘mayaṃ kho, bhante, tapojigucchāvādā tapojigucchāsārā tapojigucchāallīnā viharāma. Kathaṃ santā nu kho, bhante, tapojigucchā paripuṇṇā hoti, kathaṃ aparipuṇṇā’’ti?
そこで遊行者ニグローダはそれらの遊行者たちを静かにさせてから、世尊にこのように言った。「尊師よ、私たちは苦行の嫌悪を説く者であり、苦行の嫌悪を真髄とし、苦行の嫌悪に専念して暮らしています。尊師よ、苦行の嫌悪はいかにあるとき円満であり、いかにあるとき不円満なのでしょうか」と。
‘‘Idha, nigrodha, tapassī acelako hoti muttācāro, hatthāpalekhano , na ehibhaddantiko, na tiṭṭhabhaddantiko, nābhihaṭaṃ, na uddissakataṃ, na nimantanaṃ sādiyati, so na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti, na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti, na eḷakamantaraṃ, na daṇḍamantaraṃ, na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ bhuñjamānānaṃ, na gabbhiniyā, na pāyamānāya, na purisantaragatāya, na saṅkittīsu, na yattha sā upaṭṭhito hoti, na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī, na macchaṃ, na maṃsaṃ, na suraṃ, na merayaṃ, na thusodakaṃ pivati, so ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko, sattāgāriko vā hoti sattālopiko, ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti, sattahipi dattīhi yāpeti; ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti, sattāhikampi āhāraṃ āhāreti, iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. So sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti; vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. So sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti, kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhampi dhāreti, kesamassulocakopi hoti kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi hoti āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto, kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti, phalakaseyyampi kappeti, thaṇḍilaseyyampi kappeti, ekapassayikopi hoti rajojalladharo, abbhokāsikopi hoti yathāsanthatiko, vekaṭikopi hoti vikaṭabhojanānuyogamanuyutto, apānakopi hoti apānakattamanuyutto, sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha, yadi evaṃ sante tapojigucchā paripuṇṇā vā hoti aparipuṇṇā vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tapojigucchā paripuṇṇā hoti, no aparipuṇṇā’’ti. ‘‘Evaṃ paripuṇṇāyapi kho ahaṃ, nigrodha, tapojigucchāya anekavihite upakkilese vadāmī’’ti.
「ニグローダよ、ここに苦行者がいて、無衣にして慣習に縛られず、手を舐める者となり、『いらっしゃい、尊者よ』と言われても応じず、『お立ち寄りください、尊者よ』と言われても応じず、持って来られたものを受け取らず、自分のために作られたものを受け取らず、招待に応じず、瓶の口から受け取らず、鍋の口から受け取らず、敷居越しに受け取らず、棒越しに受け取らず、杵越しに受け取らず、食事中の二人の間から受け取らず、妊婦から受け取らず、授乳中の女から受け取らず、男のもとへ行く女から受け取らず、募金から受け取らず、犬が待っているところから受け取らず、ハエが群がり飛んでいるところから受け取らず、魚を食べず、肉を食べず、酒を飲まず、発酵酒を飲まず、籾殻の湯を飲まない。彼は一軒の家から一箇の托鉢飯を得る者となり、二軒の家から二箇の托鉢飯を得る者となり、七軒の家から七箇の托鉢飯を得る者となる。一握りの布施で命をつなぎ、二握りの布施で命をつなぎ、七握りの布施で命をつなぐ。一日一度の食事を摂り、二日一度の食事を摂り、七日一度の食事を摂り、このように半月に一度の定期的食事の実践に専念して暮らす。彼は野菜を食べる者となり、稗を食べる者となり、野生の米を食べる者となり、水草を食べる者となり、苔を食べる者となり、米糠を食べる者となり、米の汁を食べる者となり、胡麻かすを食べる者となり、草を食べる者となり、牛糞を食べる者となる。森の根や木の実を食物とし、自然に落ちた果実を食べて命をつなぐ。彼は麻の衣を着、粗麻の衣を着、遺体の布を着、糞掃衣を着、樹皮の衣を着、鹿の皮を着、鹿の皮の細片を着、吉祥草の衣を着、樹皮織りの衣を着、木の葉の衣を着、人髪の織物を着、獣毛の織物を着、梟の羽を着る。髪や髭を引き抜く者となり、髪や髭を引き抜く行に専念する。直立する者となり、座ることを拒む。蹲踞する者となり、蹲踞の苦行に専念する。棘の床に臥す者となり、棘の床に臥所を設ける。板の臥所を設け、土の上の臥所を設ける。片側だけで臥す者となり、塵や垢にまみれる。露地に住する者となり、あてがわれた座に座る。不浄なものを食べる者となり、不浄なものを食べる行に専念する。飲まない者となり、水を飲まない行に専念する。夕刻に三度、水に入る行に専念して暮らす。ニグローダよ、これをどう思うか。このようであるとき、苦行の嫌悪は円満であるか、不円満であるか」。「尊師よ、確かにこのようであるとき、苦行の嫌悪は円満であり、不円満ではありません」。「ニグローダよ、このように円満であっても、わたしは苦行の嫌悪における種々の汚れを説くのである」と。
Upakkileso
汚れ
58. ‘‘Yathā kathaṃ pana, bhante, bhagavā evaṃ paripuṇṇāya tapojigucchāya anekavihite upakkilese vadatī’’ti? ‘‘Idha, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā attamano hoti paripuṇṇasaṅkappo. Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā attamano hoti paripuṇṇasaṅkappo. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
「世尊よ、どのようにして世尊は、このように円満である苦行の嫌悪について種々の汚れを説かれるのでしょうか」。「ニグローダよ、ここに苦行者が苦行を受持し、その苦行によって満足し、望みが満たされたと思う。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって満足し、望みが満たされたと思うこと、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā attānukkaṃseti paraṃ vambheti. Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā attānukkaṃseti paraṃ vambheti. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって自らを高め、他者を蔑む。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって自らを高め、他者を蔑むこと、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā majjati mucchati pamādamāpajjati . Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā majjati mucchati pamādamāpajjati. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって酔いしれ、我を忘れ、放逸に陥る。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって酔いしれ、我を忘れ、放逸に陥ること、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
59. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena attamano hoti paripuṇṇasaṅkappo. Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena attamano hoti paripuṇṇasaṅkappo. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって満足し、望みが満たされたと思う。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって満足し、望みが満たされたと思うこと、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena attānukkaṃseti paraṃ vambheti. Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena attānukkaṃseti paraṃ vambheti. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって自らを高め、他者を蔑む。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって自らを高め、他者を蔑むこと、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena majjati mucchati pamādamāpajjati. Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena majjati mucchati pamādamāpajjati. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって酔いしれ、我を忘れ、放逸に陥る。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって酔いしれ、我を忘れ、放逸に陥ること、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
60. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī bhojanesu vodāsaṃ āpajjati – ‘idaṃ me khamati, idaṃ me nakkhamatī’ti. So yañca khvassa nakkhamati, taṃ sāpekkho pajahati. Yaṃ panassa khamati, taṃ gadhito mucchito ajjhāpanno anādīnavadassāvī anissaraṇapañño paribhuñjati…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が食べ物について分別を起こす。『これはわたしのお気に入りだ、これはわたしのお気に入りではない』と。彼は自分のお気に入りでないものを愛執を持ちながら捨てる。一方、自分のお気に入りであるものを、執着し、魅了され、溺れ、過患を見ず、出離の智慧なく受用する……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati lābhasakkārasilokanikantihetu – ‘sakkarissanti maṃ rājāno rājamahāmattā khattiyā brāhmaṇā gahapatikā titthiyā’ti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が利得・敬愛・名声への渇望を動機として苦行を受持する。『王たちや王の大臣たち、王族たち、バラモンたち、居士たち、外道たちがわたしを敬うであろう』と……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
61. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī aññataraṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā apasādetā hoti – ‘kiṃ panāyaṃ sambahulājīvo sabbaṃ saṃbhakkheti. Seyyathidaṃ – mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva pañcamaṃ, asanivicakkaṃ dantakūṭaṃ, samaṇappavādenā’ti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者がある沙門やバラモンを非難する。『この贅沢な暮らしをする者は、根の種子、幹の種子、節の種子、芽の種子、第五の種子そのもの、あらゆるものを平らげ、雷鳴のような歯の咀嚼音を立てながら、沙門を名乗っているとは何事か』と……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī passati aññataraṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā kulesu sakkariyamānaṃ garukariyamānaṃ māniyamānaṃ pūjiyamānaṃ. Disvā tassa evaṃ hoti – ‘imañhi nāma sambahulājīvaṃ kulesu sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti. Maṃ pana tapassiṃ lūkhājīviṃ kulesu na sakkaronti na garuṃ karonti na mānenti na pūjentī’ti, iti so issāmacchariyaṃ kulesu uppādetā hoti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者がある沙門やバラモンが諸々の家で恭敬され、尊重され、敬愛され、供養されているのを見る。見て、彼にこのように生じる。『この贅沢な暮らしをする者を、家々では恭敬し、尊重し、敬愛し、供養している。それに対して、粗末な暮らしをする苦行者であるわたしを、家々では恭敬せず、尊重せず、敬愛せず、供養しない』と。このようにして彼は諸々の家に対して嫉妬と物惜しさを生じさせる……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
62. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī āpāthakanisādī hoti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が人目につく場所に座り込む……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī attānaṃ adassayamāno kulesu carati – ‘idampi me tapasmiṃ idampi me tapasmi’nti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が(徳のない)自らをひけらかさぬふりをして家々を巡り歩く。『これもわたしの苦行であり、これもわたしの苦行である』と……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī kiñcideva paṭicchannaṃ sevati. So ‘khamati te ida’nti puṭṭho samāno akkhamamānaṃ āha – ‘khamatī’ti. Khamamānaṃ āha – ‘nakkhamatī’ti. Iti so sampajānamusā bhāsitā hoti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が何か秘密のことを行う。彼は『これはあなたの気に入りますか』と問われたとき、気に入らないのに『気に入ります』と言い、気に入っているのに『気に入りません』と言う。このようにして彼は故意に嘘をつく者となる……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tathāgatassa vā tathāgatasāvakassa vā dhammaṃ desentassa santaṃyeva pariyāyaṃ anuññeyyaṃ nānujānāti…pe… ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が如来や如来の弟子が教えを説いているとき、実に正当で承認すべき教説を承認しない……(中略)……ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
63. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī kodhano hoti upanāhī. Yampi, nigrodha, tapassī kodhano hoti upanāhī. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が怒りっぽく、怨みを抱く者となる。ニグローダよ、苦行者が怒りっぽく、怨みを抱く者となること、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī makkhī hoti paḷāsī …pe… issukī hoti maccharī… saṭho hoti māyāvī… thaddho hoti atimānī… pāpiccho hoti pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato… micchādiṭṭhiko hoti antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato… sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī. Yampi, nigrodha, tapassī sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī. Ayampi kho, nigrodha, tapassino upakkileso hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が恩知らずで、張り合う者となり……(中略)……嫉妬深く、物惜しみし……狡猾で、欺瞞に満ち……強情で、傲慢であり……悪しき欲を持ち、悪しき欲の支配を受け……邪見を持ち、極端な見解を具え……自らの見解に執着し、固執して手放しがたい者となる。ニグローダよ、苦行者が自らの見解に執着し、固執して手放しがたい者となること、ニグローダよ、これこそが苦行者の汚れである。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha, yadime tapojigucchā upakkilesā vā anupakkilesā vā’’ti? ‘‘Addhā kho ime, bhante, tapojigucchā upakkilesā , no anupakkilesā. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhante, vijjati yaṃ idhekacco tapassī sabbeheva imehi upakkilesehi samannāgato assa; ko pana vādo aññataraññatarenā’’ti.
ニグローダよ、これをどう思うか。これらは苦行の嫌悪における汚れであるか、あるいは汚れではないか」。「尊師よ、確かにこれらは苦行の嫌悪における汚れであり、汚れでないものではありません。尊師よ、世のある苦行者はこれらすべての汚れを具えていることもあり得ます。ましてや、そのうちのいずれかを具えていることなど言うまでもありません」と。
Parisuddhapapaṭikappattakathā
清浄にして外皮(木皮)に達した説
64. ‘‘Idha, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā na attamano hoti na paripuṇṇasaṅkappo. Yampi, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā na attamano hoti na paripuṇṇasaṅkappo. Evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
「ニグローダよ、ここに苦行者が苦行を受持し、その苦行によって満足せず、望みが満たされたと思わない。ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって満足せず、望みが満たされたと思わないこと、このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā na attānukkaṃseti na paraṃ vambheti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって自らを高めず、他者を蔑まない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā na majjati na mucchati na pamādamāpajjati…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって酔いしれず、我を忘れず、放逸に陥らない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
65. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena na attamano hoti na paripuṇṇasaṅkappo…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって満足せず、望みが満たされたと思わない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena na attānukkaṃseti na paraṃ vambheti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって自らを高めず、他者を蔑まない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tapaṃ samādiyati, so tena tapasā lābhasakkārasilokaṃ abhinibbatteti, so tena lābhasakkārasilokena na majjati na mucchati na pamādamāpajjati…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が苦行を受持し、その苦行によって利得・敬愛・名声を生じさせ、その利得・敬愛・名声によって酔いしれず、我を忘れず、放逸に陥らない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
66. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī bhojanesu na vodāsaṃ āpajjati – ‘idaṃ me khamati, idaṃ me nakkhamatī’ti. So yañca khvassa nakkhamati, taṃ anapekkho pajahati. Yaṃ panassa khamati, taṃ agadhito amucchito anajjhāpanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が食べ物について分別を起こさず、『これはわたしのお気に入りだ、これはわたしのお気に入りではない』とこだわらない。彼は自分のお気に入りでないものを未練なく捨てる。一方、自分のお気に入りであるものを、執着せず、魅了されず、溺れず、過患を見据え、出離の智慧をもって受用する……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī na tapaṃ samādiyati lābhasakkārasilokanikantihetu – ‘sakkarissanti maṃ rājāno rājamahāmattā khattiyā brāhmaṇā gahapatikā titthiyā’ti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が利得・敬愛・名声への渇望を動機として苦行を受持しない。『王たちや王の大臣たち、王族たち、バラモンたち、居士たち、外道たちがわたしを敬うであろう』と望まない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
67. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī aññataraṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā nāpasādetā hoti – ‘kiṃ panāyaṃ sambahulājīvo sabbaṃ saṃbhakkheti. Seyyathidaṃ – mūlabījaṃ khandhabījaṃ phaḷubījaṃ aggabījaṃ bījabījameva pañcamaṃ, asanivicakkaṃ dantakūṭaṃ, samaṇappavādenā’ti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者がある沙門やバラモンを非難しない。『この贅沢な暮らしをする者は、根の種子、幹の種子、節の種子、芽の種子、第五の種子そのもの、あらゆるものを平らげ、雷鳴のような歯の咀嚼音を立てながら、沙門を名乗っているとは何事か』と非難しない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī passati aññataraṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā kulesu sakkariyamānaṃ garu kariyamānaṃ māniyamānaṃ pūjiyamānaṃ. Disvā tassa na evaṃ hoti – ‘imañhi nāma sambahulājīvaṃ kulesu sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti. Maṃ pana tapassiṃ lūkhājīviṃ kulesu na sakkaronti na garuṃ karonti na mānenti na pūjentī’ti, iti so issāmacchariyaṃ kulesu nuppādetā hoti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者がある沙門やバラモンが諸々の家で恭敬され、尊重され、敬愛され、供養されているのを見る。見ても、彼にこのように生じることはない。『この贅沢な暮らしをする者を、家々では恭敬し、尊重し、敬愛し、供養している。それに対して、粗末な暮らしをする苦行者であるわたしを、家々では恭敬せず、尊重せず、敬愛せず、供養しない』と。このようにして彼は諸々の家に対して嫉妬と物惜しさを生じさせない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
68. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī na āpāthakanisādī hoti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が人目につく場所に座り込まない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī na attānaṃ adassayamāno kulesu carati – ‘idampi me tapasmiṃ, idampi me tapasmi’nti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が(徳のない)自らをひけらかさぬふりをして家々を巡り歩かない。『これもわたしの苦行であり、これもわたしの苦行である』と言わない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī na kañcideva paṭicchannaṃ sevati, so – ‘khamati te ida’nti puṭṭho samāno akkhamamānaṃ āha – ‘nakkhamatī’ti. Khamamānaṃ āha – ‘khamatī’ti. Iti so sampajānamusā na bhāsitā hoti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者がいかなる秘密のことも行わない。彼は『これはあなたの気に入りますか』と問われたとき、気に入らないなら『気に入りません』と言い、気に入っているなら『気に入ります』と言う。このようにして彼は故意に嘘をつく者とならない……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī tathāgatassa vā tathāgatasāvakassa vā dhammaṃ desentassa santaṃyeva pariyāyaṃ anuññeyyaṃ anujānāti…pe… evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が如来や如来の弟子が教えを説いているとき、実に正当で承認すべき教説を承認する……(中略)……このようにして彼はその点において清浄となる。
69. ‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī akkodhano hoti anupanāhī. Yampi, nigrodha, tapassī akkodhano hoti anupanāhī evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が怒りっぽくなく、怨みを抱かない者となる。ニグローダよ、苦行者が怒りっぽくなく、怨みを抱かない者となること、このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Puna caparaṃ, nigrodha, tapassī amakkhī hoti apaḷāsī…pe… anissukī hoti amaccharī… asaṭho hoti amāyāvī… atthaddho hoti anatimānī… na pāpiccho hoti na pāpikānaṃ icchānaṃ vasaṃ gato… na micchādiṭṭhiko hoti na antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato… na sandiṭṭhiparāmāsī hoti na ādhānaggāhī suppaṭinissaggī. Yampi, nigrodha, tapassī na sandiṭṭhiparāmāsī hoti na ādhānaggāhī suppaṭinissaggī. Evaṃ so tasmiṃ ṭhāne parisuddho hoti.
さらにまた、ニグローダよ、苦行者が恩知らずでなく、張り合わず……(中略)……嫉妬深くなく、物惜しみせず……狡猾でなく、欺瞞なく……強情でなく、傲慢でなく……悪しき欲を持たず、悪しき欲の支配を受けず……邪見を持たず、極端な見解を具えず……自らの見解に執着せず、固執せず、容易に手放す者となる。ニグローダよ、苦行者が自らの見解に執着せず、固執せず、容易に手放す者となること、このようにして彼はその点において清浄となる。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha, yadi evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā vā hoti aparisuddhā vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā hoti no aparisuddhā, aggappattā ca sārappattā cā’’ti. ‘‘Na kho, nigrodha, ettāvatā tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca; api ca kho papaṭikappattā hotī’’ti.
ニグローダよ、これをどう思うか。このようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であるか、清浄ではないか」。「尊師よ、確かにこのようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であり、清浄でないものではありません。そして最高峰に達し、真髄に達しています」。「ニグローダよ、これだけでは苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達したのではない。ただ、外皮(木皮)に達しただけである」と。
Parisuddhatacappattakathā
清浄にして内皮に達した説
70. ‘‘Kittāvatā pana, bhante, tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca? Sādhu me, bhante, bhagavā tapojigucchāya aggaññeva pāpetu, sāraññeva pāpetū’’ti. ‘‘Idha, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Kathañca, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti? Idha, nigrodha, tapassī na pāṇaṃ atipāteti , na pāṇaṃ atipātayati, na pāṇamatipātayato samanuñño hoti. Na adinnaṃ ādiyati, na adinnaṃ ādiyāpeti, na adinnaṃ ādiyato samanuñño hoti. Na musā bhaṇati, na musā bhaṇāpeti, na musā bhaṇato samanuñño hoti. Na bhāvitamāsīsati , na bhāvitamāsīsāpeti, na bhāvitamāsīsato samanuñño hoti. Evaṃ kho, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti.
「尊師よ、それではどれほどによって苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達するのでしょうか。世尊よ、願わくは私に苦行の嫌悪の最高峰へ、真髄へと達せしめてください」。「ニグローダよ、ここに苦行者が四種制限戒(四戒の防護)によって防護されている。ニグローダよ、どのようにして苦行者は四種制限戒によって防護されているのか。ニグローダよ、ここに苦行者は生き物を殺さず、殺させず、殺すことを認めない。与えられていないものを取らず、取らせず、取ることを認めない。嘘をつかず、つかせず、つくことを認めない。渇愛に親しまず、親しませず、親しむことを認めない。ニグローダよ、このようにして苦行者は四種制限戒によって防護されているのである。
‘‘Yato kho, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti, aduṃ cassa hoti tapassitāya. So abhiharati no hīnāyāvattati. So vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ. So pacchābhattaṃ piṇḍapātappaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti. Byāpādappadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādappadosā cittaṃ parisodheti. Thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti. Uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti. Vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.
ニグローダよ、苦行者が四種制限戒によって防護されているとき、それは彼にとって苦行者としての徳となる。彼は前進し、卑しい状態へと後退しない。彼は静かな住処、すなわち森林、樹下、山、渓谷、岩窟、墓地、森の奥、露地、藁束などに親しむ。彼は食後に托鉢から戻り、結跏趺坐し、身体をまっすぐに保ち、正念を眼前に据えて座る。彼は世における貪欲を捨て、貪欲を離れた心で暮らし、貪欲から心を清める。悪意や害心を捨て、害心なき心で暮らし、すべての生きとし生けるものの幸福を憐れみ、悪意や害心から心を清める。惛沈・睡眠(心の沈滞と眠気)を捨て、惛沈・睡眠を離れて暮らし、光の想いを持ち、正念と正知を具え、惛沈・睡眠から心を清める。掉挙・悪作(心の浮つきと後悔)を捨て、浮つくことなく暮らし、内に静まった心を持ち、掉挙・悪作から心を清める。疑念を捨て、疑念を超越して暮らし、善き諸法に対して惑うことなく、疑念から心を清める。
71. ‘‘So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati. Tathā dutiyaṃ. Tathā tatiyaṃ. Tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. Karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati. Tathā dutiyaṃ. Tathā tatiyaṃ. Tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.
彼は心の汚れであり智慧を弱めるこれら五つの蓋(五蓋)を捨て、慈しみを伴う心によって第一の方角を満たして住する。同様に第二の方角を、同様に第三の方角を、同様に第四の方角を。このように、上へ、下へ、横へ、すべての場所へ、すべての自己の広がりをもって、全世界を、広大で、無量で、怨みなく、害意のない、慈しみを伴う心によって満たして住する。悲しみを伴う心によって……(中略)……喜悦を伴う心によって……(中略)……平静(捨)を伴う心によって第一の方角を満たして住する。同様に第二の方角を、同様に第三の方角を、同様に第四の方角を。このように、上へ、下へ、横へ、すべての場所へ、すべての自己の広がりをもって、全世界を、広大で、無量で、怨みなく、害意のない、平静を伴う心によって満たして住する。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha. Yadi evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā vā hoti aparisuddhā vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā hoti no aparisuddhā, aggappattā ca sārappattā cā’’ti. ‘‘Na kho, nigrodha, ettāvatā tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca; api ca kho tacappattā hotī’’ti.
ニグローダよ、これをどう思うか。このようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であるか、清浄ではないか」。「尊師よ、確かにこのようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であり、清浄でないものではありません。そして最高峰に達し、真髄に達しています」。「ニグローダよ、これだけでは苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達したのではない。ただ、内皮に達しただけである」と。
Parisuddhaphegguppattakathā
清浄にして辺材(白太)に達した説
72. ‘‘Kittāvatā pana, bhante, tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca? Sādhu me, bhante, bhagavā tapojigucchāya aggaññeva pāpetu, sāraññeva pāpetū’’ti. ‘‘Idha, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Kathañca, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti…pe… yato kho, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti, aduṃ cassa hoti tapassitāya. So abhiharati no hīnāyāvattati. So vivittaṃ senāsanaṃ bhajati…pe… so ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe mettāsahagatena cetasā…pe… karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ, tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
「尊師よ、それではどれほどによって苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達するのでしょうか。世尊よ、願わくは私に苦行の嫌悪の最高峰へ、真髄へと達せしめてください」。「ニグローダよ、ここに苦行者が四種制限戒によって防護されている。ニグローダよ、どのようにして苦行者は四種制限戒によって防護されているのか……(中略)……ニグローダよ、苦行者が四種制限戒によって防護されているとき、それは彼にとって苦行者としての徳となる。彼は前進し、卑しい状態へと後退しない。彼は静かな住処に親しみ……(中略)……彼は心の汚れであり智慧を弱めるこれら五つの蓋を捨て、慈しみを伴う心によって……(中略)……悲しみを伴う心によって……(中略)……喜悦を伴う心によって……(中略)……広大で、無量で、怨みなく、害意のない、平静を伴う心によって満たして住する。彼は種々の過去の生涯(宿命)を想起する。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を想起する。『かの所において、わたしはこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。わたしはそこから没して、かの所に生じた。そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。わたしはそこから没して、ここに生まれた』と。このように、様相とともに、詳細とともに、種々の過去の生涯を想起する。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha, yadi evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā vā hoti aparisuddhā vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā hoti, no aparisuddhā, aggappattā ca sārappattā cā’’ti. ‘‘Na kho, nigrodha, ettāvatā tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca; api ca kho phegguppattā hotī’’ti.
ニグローダよ、これをどう思うか。このようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であるか、清浄ではないか」。「尊師よ、確かにこのようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であり、清浄でないものではありません。そして最高峰に達し、真髄に達しています」。「ニグローダよ、これだけでは苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達したのではない。ただ、辺材(白太)に達しただけである」と。
Parisuddhaaggappattasārappattakathā
清浄にして最高峰・真髄に達した説
73. ‘‘Kittāvatā pana, bhante, tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca? Sādhu me, bhante, bhagavā tapojigucchāya aggaññeva pāpetu, sāraññeva pāpetū’’ti. ‘‘Idha, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti. Kathañca, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti…pe… yato kho, nigrodha, tapassī cātuyāmasaṃvarasaṃvuto hoti, aduṃ cassa hoti tapassitāya. So abhiharati no hīnāyāvattati. So vivittaṃ senāsanaṃ bhajati…pe… so ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe mettāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. Seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā. Te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate, yathākammūpage satte pajānāti.
「尊師よ、それではどれほどによって苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達するのでしょうか。世尊よ、願わくは私に苦行の嫌悪の最高峰へ、真髄へと達せしめてください」。「ニグローダよ、ここに苦行者が四種制限戒によって防護されている。ニグローダよ、どのようにして苦行者は四種制限戒によって防護されているのか……(中略)……ニグローダよ、苦行者が四種制限戒によって防護されているとき、それは彼にとって苦行者としての徳となる。彼は前進し、卑しい状態へと後退しない。彼は静かな住処に親しみ……(中略)……彼は心の汚れであり智慧を弱めるこれら五つの蓋を捨て、慈しみを伴う心によって……(中略)……広大で、無量で、怨みなく、害意のない、平静を伴う心によって満たして住する。彼は種々の過去の生涯を想起する。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生……(中略)……このように、様相とともに、詳細とともに、種々の過去の生涯を想起する。彼は、清浄で人間のそれを超えた神聖な眼(天眼界)によって、衆生たちが死に、また生まれるのを見る。卑しい者、優れた者、美しい者、醜い者、善処へ行く者、悪処へ行く者を、業にしたがって赴く衆生たちを如実に知る。『実にこれらの衆生は、身体による悪行を具え、言葉による悪行を具え、心による悪行を具え、聖者たちを誹謗し、邪見を持ち、邪見の行為を受け入れていた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、苦界、悪趣、破滅の場、地獄に生まれた。しかし、これらの衆生は、身体による善行を具え、言葉による善行を具え、心による善行を具え、聖者たちを誹謗せず、正見を持ち、正見の行為を受け入れていた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、善趣、天界に生まれた』と。このように、清浄で人間のそれを超えた神聖な眼によって、衆生たちが死に、また生まれるのを見る。卑しい者、優れた者、美しい者、醜い者、善処へ行く者、悪処へ行く者を、業にしたがって赴く衆生たちを如実に知るのである。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha, yadi evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā vā hoti aparisuddhā vā’’ti? ‘‘Addhā kho, bhante, evaṃ sante tapojigucchā parisuddhā hoti no aparisuddhā, aggappattā ca sārappattā cā’’ti.
ニグローダよ、これをどう思うか。このようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であるか、清浄ではないか」。「尊師よ、確かにこのようであるとき、苦行の嫌悪は清浄であり、清浄でないものではありません。そして最高峰に達し、真髄に達しています」と。
74. ‘‘Ettāvatā kho, nigrodha, tapojigucchā aggappattā ca hoti sārappattā ca. Iti kho, nigrodha , yaṃ maṃ tvaṃ avacāsi – ‘ko nāma so, bhante, bhagavato dhammo, yena bhagavā sāvake vineti, yena bhagavatā sāvakā vinītā assāsappattā paṭijānanti ajjhāsayaṃ ādibrahmacariya’nti. Iti kho taṃ, nigrodha, ṭhānaṃ uttaritarañca paṇītatarañca, yenāhaṃ sāvake vinemi, yena mayā sāvakā vinītā assāsappattā paṭijānanti ajjhāsayaṃ ādibrahmacariya’’nti.
「ニグローダよ、これによって苦行の嫌悪は最高峰に達し、真髄に達したのである。このように、ニグローダよ、そなたがわたしに言った『尊師よ、世尊の法とはどのようなもので、それによって世尊は弟子たちを導き、それによって導かれた弟子たちは安らぎを得て、清浄行の根本という意図を自覚するのでしょうか』ということについて、ニグローダよ、わたしがそれによって弟子たちを導き、それによって導かれた弟子たちが安らぎを得て清浄行の根本という意図を自覚するその境地は、これよりもさらに卓越しており、さらに秀でているのである」と。
Evaṃ vutte, te paribbājakā unnādino uccāsaddamahāsaddā ahesuṃ – ‘‘ettha mayaṃ anassāma sācariyakā, na mayaṃ ito bhiyyo uttaritaraṃ pajānāmā’’ti.
このように言われたとき、それらの遊行者たちは大声をあげ、高声や大音声を放った。「ここで私たちは師とともに滅びてしまった。私たちはこれ以上に卓越したものを知らなかった」と。
Nigrodhassa pajjhāyanaṃ
ニグローダの落胆
75. Yadā aññāsi sandhāno gahapati – ‘‘aññadatthu kho dānime aññatitthiyā paribbājakā bhagavato bhāsitaṃ sussūsanti, sotaṃ odahanti, aññācittaṃ upaṭṭhāpentī’’ti. Atha nigrodhaṃ paribbājakaṃ etadavoca – ‘‘iti kho, bhante nigrodha, yaṃ maṃ tvaṃ avacāsi – ‘yagghe, gahapati, jāneyyāsi, kena samaṇo gotamo saddhiṃ sallapati, kena sākacchaṃ samāpajjati, kena paññāveyyattiyaṃ samāpajjati, suññāgārahatā samaṇassa gotamassa paññā, aparisāvacaro samaṇo gotamo nālaṃ sallāpāya, so antamantāneva sevati; seyyathāpi nāma gokāṇā pariyantacārinī antamantāneva sevati. Evameva suññāgārahatā samaṇassa gotamassa paññā, aparisāvacaro samaṇo gotamo nālaṃ sallāpāya; so antamantāneva sevati; iṅgha, gahapati, samaṇo gotamo imaṃ parisaṃ āgaccheyya, ekapañheneva naṃ saṃsādeyyāma, tucchakumbhīva naṃ maññe orodheyyāmā’ti. Ayaṃ kho so, bhante, bhagavā arahaṃ sammāsambuddho idhānuppatto, aparisāvacaraṃ pana naṃ karotha, gokāṇaṃ pariyantacāriniṃ karotha, ekapañheneva naṃ saṃsādetha, tucchakumbhīva naṃ orodhethā’’ti. Evaṃ vutte, nigrodho paribbājako tuṇhībhūto maṅkubhūto pattakkhandho adhomukho pajjhāyanto appaṭibhāno nisīdi.
サンダーナ居士は「いまや他教の遊行者たちは世尊の説法を熱心に聴聞し、耳を傾け、理解しようと心を向けている」と知った。そこで遊行者ニグローダにこのように言った。「尊者ニグローダよ、あなたが私にこのように言われたことについてです。『おい居士よ、沙門ゴータマが誰と対話し、誰と議論を交わし、誰と智慧の明敏さを交わしているのか、知っているのか。沙門ゴータマの智慧は空き家によって損なわれており、沙門ゴータマは会衆に交わることができず、対話に堪えない。彼は片隅ばかりに親しんでいるのだ。あたかも盲目の雌牛が境界を歩き回り、片隅ばかりに親しむようなものである。まさにそのように、沙門ゴータマの智慧は空き家によって損なわれており、沙門ゴータマは会衆に交わることができず、対話に堪えない。彼は片隅ばかりに親しんでいる。さあ居士よ、沙門ゴータマがこの会衆に来るならば、我らはひとつの問いによって彼を圧倒し、あたかも空の水瓶のように彼を封じ込めてやろう』と。尊者よ、その世尊・応供・正等覚者がここにお出ましになりました。さあ、彼を会衆に交われない者にしてください。境界を歩く盲目の雌牛にしてください。ひとつの問いで圧倒し、空の水瓶のように封じ込めてみてください」と。このように言われて、遊行者ニグローダは沈黙し、うろたえ、肩を落とし、うつむき、思い悩んで言葉を失って座っていた。
76. Atha kho bhagavā nigrodhaṃ paribbājakaṃ tuṇhībhūtaṃ maṅkubhūtaṃ pattakkhandhaṃ adhomukhaṃ pajjhāyantaṃ appaṭibhānaṃ viditvā nigrodhaṃ paribbājakaṃ etadavoca – ‘‘saccaṃ kira, nigrodha, bhāsitā te esā vācā’’ti? ‘‘Saccaṃ, bhante, bhāsitā me esā vācā, yathābālena yathāmūḷhena yathāakusalenā’’ti. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, nigrodha. Kinti te sutaṃ paribbājakānaṃ vuḍḍhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ‘ye te ahesuṃ atītamaddhānaṃ arahanto sammāsambuddhā, evaṃ su te bhagavanto saṃgamma samāgamma unnādino uccāsaddamahāsaddā anekavihitaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ…pe… itibhavābhavakathaṃ iti vā. Seyyathāpi tvaṃ etarahi sācariyako. Udāhu, evaṃ su te bhagavanto araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni, seyyathāpāhaṃ etarahī’ti.
そこで世尊は、遊行者ニグローダが沈黙し、うろたえ、肩を落とし、うつむき、思い悩んで言葉を失っているのを知り、遊行者ニグローダにこう言われた。「ニグローダよ、そなたがそのような言葉を語ったというのは本当か」。「尊師よ、私が愚かであり、迷妄であり、不善であったため、そのような言葉を語ったのは本当です」。「ニグローダよ、これをどう思うか。年長で古参の遊行者たちや師や歴代の師たちが語るのをそなたは聞いたことがあるか。『過去の時代におられた応供・正等覚者たる世尊たちは、いまそなたが師とともにしているように、集まり寄り合って、大声をあげ、高声や大音声を放ち、種々の無益な雑談、すなわち王の話、盗賊の話……(中略)……有無についての話などを事として過ごしておられたであろうか。それとも、いまわたしがしているように、物音少なく、騒音少なく、人の気配のない風が吹き、人目を避けて独座するのに適し、静慮に相応しい、人里離れた森林僻地の住処に親しんでおられたであろうか』と」。
‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante. Paribbājakānaṃ vuḍḍhānaṃ mahallakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ‘ye te ahesuṃ atītamaddhānaṃ arahanto sammāsambuddhā, na evaṃ su te bhagavanto saṃgamma samāgamma unnādino uccāsaddamahāsaddā anekavihitaṃ tiracchānakathaṃ anuyuttā viharanti. Seyyathidaṃ – rājakathaṃ corakathaṃ…pe… itibhavābhavakathaṃ iti vā, seyyathāpāhaṃ etarahi sācariyako. Evaṃ su te bhagavanto araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti appasaddāni appanigghosāni vijanavātāni manussarāhasseyyakāni paṭisallānasāruppāni, seyyathāpi bhagavā etarahī’’’ti.
「尊師よ、私はそのように聞いております。年長で古参の遊行者たちや師や歴代の師たちが語るのを聞きました。『過去の時代におられた応供・正等覚者たる世尊たちは、いま私が師とともにしているように、集まり寄り合って、大声をあげ、高声や大音声を放ち、種々の無益な雑談、すなわち王の話、盗賊の話……(中略)……有無についての話などを事として過ごしておられたのではない。まさに世尊がいましておられるように、物音少なく、騒音少なく、人の気配のない風が吹き、人目を避けて独座するのに適し、静慮に相応しい、人里離れた森林僻地の住処に親しんでおられたのだ』と」。
‘‘Tassa te, nigrodha, viññussa sato mahallakassa na etadahosi – ‘buddho so bhagavā bodhāya dhammaṃ deseti, danto so bhagavā damathāya dhammaṃ deseti, santo so bhagavā samathāya dhammaṃ deseti, tiṇṇo so bhagavā taraṇāya dhammaṃ deseti, parinibbuto so bhagavā parinibbānāya dhammaṃ desetī’’’ti?
「ニグローダよ、賢者であり年長であるそなたに、このように思い浮かばなかったのか。『かの世尊は自ら目覚めた方であり、覚りのために法を説かれる。かの世尊は調御された方であり、調御のために法を説かれる。かの世尊は寂静に達した方であり、寂静のために法を説かれる。かの世尊は渡り終えた方であり、彼岸へ渡すために法を説かれる。かの世尊は完全なる涅槃に入られた方であり、完全なる涅槃のために法を説かれる』と」
Brahmacariyapariyosānasacchikiriyā
清浄行の究極の現証
77. Evaṃ vutte, nigrodho paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘accayo maṃ, bhante, accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yvāhaṃ evaṃ bhagavantaṃ avacāsiṃ. Tassa me, bhante, bhagavā accayaṃ accayato paṭiggaṇhātu āyatiṃ saṃvarāyā’’ti. ‘‘Taggha tvaṃ , nigrodha, accayo accagamā yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathāakusalaṃ, yo maṃ tvaṃ evaṃ avacāsi. Yato ca kho tvaṃ, nigrodha, accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikarosi, taṃ te mayaṃ paṭiggaṇhāma. Vuddhi hesā, nigrodha, ariyassa vinaye, yo accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikaroti āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjati. Ahaṃ kho pana, nigrodha, evaṃ vadāmi –
77. このように語られたとき、遊行者ニグローダは世尊にこう申し上げた。「尊師よ、私がこのように世尊に申し上げたことは、愚かであり、迷いであり、善からぬことであって、私に過ちが生じてしまいました。尊師よ、世尊が私の過ちを過ちとしてお受け入れくださいますように、以後の慎みといたします」「ニグローダよ、確かにそなたが私にそのように言ったことは、愚かであり、迷いであり、善からぬことであって、そなたに過ちが生じたのである。しかし、ニグローダよ、そなたが過ちを過ちと見て、法にしたがって悔い改めるがゆえに、我らはそなたのそれを受け入れよう。ニグローダよ、過ちを過ちと見て法にしたがって悔い改め、将来において慎みを保つこと、これこそが聖者の教誡における向上発展である。しかしニグローダよ、私はこのように言うのである。
‘Etu viññū puriso asaṭho amāyāvī ujujātiko, ahamanusāsāmi ahaṃ dhammaṃ desemi. Yathānusiṭṭhaṃ tathā paṭipajjamāno, yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati sattavassāni. Tiṭṭhantu, nigrodha, satta vassāni. Etu viññū puriso asaṭho amāyāvī ujujātiko, ahamanusāsāmi ahaṃ dhammaṃ desemi. Yathānusiṭṭhaṃ tathā paṭipajjamāno, yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati cha vassāni. Pañca vassāni… cattāri vassāni… tīṇi vassāni… dve vassāni… ekaṃ vassaṃ. Tiṭṭhatu, nigrodha, ekaṃ vassaṃ. Etu viññū puriso asaṭho amāyāvī ujujātiko ahamanusāsāmi ahaṃ dhammaṃ desemi. Yathānusiṭṭhaṃ tathā paṭipajjamāno, yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati satta māsāni. Tiṭṭhantu, nigrodha, satta māsāni… cha māsāni… pañca māsāni … cattāri māsāni… tīṇi māsāni… dve māsāni… ekaṃ māsaṃ… aḍḍhamāsaṃ. Tiṭṭhatu, nigrodha, aḍḍhamāso. Etu viññū puriso asaṭho amāyāvī ujujātiko, ahamanusāsāmi ahaṃ dhammaṃ desemi. Yathānusiṭṭhaṃ tathā paṭipajjamāno, yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti, tadanuttaraṃ brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati sattāhaṃ’.
『偽りなく、悪賢くなく、実直な性質の賢者が来るがよい。私が教戒し、私が法を説こう。教示されたとおりに実践するなら、良家の男子たちが正しく家を出て出家するその目的である、無上の清浄行の究極を、この現世において自ら智慧によって覚知し、証得して住するであろう、七年のうちに。ニグローダよ、七年は置くがよい。偽りなく、悪賢くなく、実直な性質の賢者が来るがよい。私が教戒し、私が法を説こう。教示されたとおりに実践するなら、良家の男子たちが正しく家を出て出家するその目的である、無上の清浄行の究極を、この現世において自ら智慧によって覚知し、証得して住するであろう、六年のうちに。五年……四年……三年……二年……一年のうちに。ニグローダよ、一年は置くがよい。偽りなく、悪賢くなく、実直な性質の賢者が来るがよい。私が教戒し、私が法を説こう。教示されたとおりに実践するなら、良家の男子たちが正しく家を出て出家するその目的である、無上の清浄行の究極を、この現世において自ら智慧によって覚知し、証得して住するであろう、七か月のうちに。ニグローダよ、七か月は置くがよい……六か月……五か月……四か月……三か月……二か月……一か月……半月のうちに。ニグローダよ、半月は置くがよい。偽りなく、悪賢くなく、実直な性質の賢者が来るがよい。私が教戒し、私が法を説こう。教示されたとおりに実践するなら、良家の男子たちが正しく家を出て出家するその目的である、無上の清浄行の究極を、この現世において自ら智慧によって覚知し、証得して住するであろう、七日間のうちに』と」
Paribbājakānaṃ pajjhāyanaṃ
遊行者たちの困惑
78. ‘‘Siyā kho pana te, nigrodha, evamassa – ‘antevāsikamyatā no samaṇo gotamo evamāhā’ti. Na kho panetaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Yo eva vo ācariyo, so eva vo ācariyo hotu. Siyā kho pana te, nigrodha, evamassa – ‘uddesā no cāvetukāmo samaṇo gotamo evamāhā’ti. Na kho panetaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Yo eva vo uddeso so eva vo uddeso hotu. Siyā kho pana te, nigrodha, evamassa – ‘ājīvā no cāvetukāmo samaṇo gotamo evamāhā’ti. Na kho panetaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Yo eva vo ājīvo, so eva vo ājīvo hotu. Siyā kho pana te, nigrodha, evamassa – ‘ye no dhammā akusalā akusalasaṅkhātā sācariyakānaṃ, tesu patiṭṭhāpetukāmo samaṇo gotamo evamāhā’ti. Na kho panetaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Akusalā ceva vo te dhammā hontu akusalasaṅkhātā ca sācariyakānaṃ. Siyā kho pana te, nigrodha, evamassa – ‘ye no dhammā kusalā kusalasaṅkhātā sācariyakānaṃ, tehi vivecetukāmo samaṇo gotamo evamāhā’ti. Na kho panetaṃ, nigrodha, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Kusalā ceva vo te dhammā hontu kusalasaṅkhātā ca sācariyakānaṃ. Iti khvāhaṃ, nigrodha, neva antevāsikamyatā evaṃ vadāmi, napi uddesā cāvetukāmo evaṃ vadāmi, napi ājīvā cāvetukāmo evaṃ vadāmi, napi ye vo dhammā akusalā akusalasaṅkhātā sācariyakānaṃ, tesu patiṭṭhāpetukāmo evaṃ vadāmi, napi ye vo dhammā kusalā kusalasaṅkhātā sācariyakānaṃ, tehi vivecetukāmo evaṃ vadāmi. Santi ca kho, nigrodha, akusalā dhammā appahīnā saṃkilesikā ponobbhavikā sadarā dukkhavipākā āyatiṃ jātijarāmaraṇiyā, yesāhaṃ pahānāya dhammaṃ desemi. Yathāpaṭipannānaṃ vo saṃkilesikā dhammā pahīyissanti, vodānīyā dhammā abhivaḍḍhissanti, paññāpāripūriṃ vepullattañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissathā’’ti.
78. 「ニグローダよ、そなたにこのように思われるかもしれない。『沙門ゴータマは、我らを弟子にしたいがためにこのように言っているのだ』と。しかしニグローダよ、そのように見なしてはならない。そなたらの師である者は、そのままそなたらの師であるがよい。ニグローダよ、そなたにこのように思われるかもしれない。『沙門ゴータマは、我らをその学習(教義)から離れさせたいがためにこのように言っているのだ』と。しかしニグローダよ、そのように見なしてはならない。そなたらの学習であるものは、そのままそなたらの学習であるがよい。ニグローダよ、そなたにこのように思われるかもしれない。『沙門ゴータマは、我らをその生計から離れさせたいがためにこのように言っているのだ』と。しかしニグローダよ、そのように見なしてはならない。そなたらの生計であるものは、そのままそなたらの生計であるがよい。ニグローダよ、そなたにこのように思われるかもしれない。『沙門ゴータマは、我らと師において不善とされ不善と呼ばれる諸々の事柄に、我らを安住させたいがためにこのように言っているのだ』と。しかしニグローダよ、そのように見なしてはならない。そなたらと師にとって不善とされ不善と呼ばれる諸々の事柄は、そのままであるがよい。ニグローダよ、そなたにこのように思われるかもしれない。『沙門ゴータマは、我らと師において善とされ善と呼ばれる諸々の事柄から、我らを離れさせたいがためにこのように言っているのだ』と。しかしニグローダよ、そのように見なしてはならない。そなたらと師にとって善とされ善と呼ばれる諸々の事柄は、そのままであるがよい。このようにニグローダよ、私は弟子にしたいがためにこのように言っているのでもなければ、学習から離れさせたいがためにこのように言っているのでもなく、生計から離れさせたいがためにこのように言っているのでもなく、そなたらと師にとって不善とされる事柄に安住させたいがために言っているのでもなく、そなたらと師にとって善とされる事柄から離れさせたいがために言っているのでもない。しかしニグローダよ、未だ捨て去られておらず、汚れをもたらし、再度の生存を生じさせ、苦悩を伴い、苦しみの異熟をもたらし、将来において生・老・死をもたらす不善の法が存在する。私はそれらを捨断するために法を説くのである。それにしたがって実践するなら、汚れをもたらす法は捨て去られ、清浄をもたらす法は増大し、智慧の円満と広大さをこの現世において自ら智慧によって覚知し、証得して住するであろう」
79. Evaṃ vutte, te paribbājakā tuṇhībhūtā maṅkubhūtā pattakkhandhā adhomukhā pajjhāyantā appaṭibhānā nisīdiṃsu yathā taṃ mārena pariyuṭṭhitacittā. Atha kho bhagavato etadahosi – ‘‘sabbe pime moghapurisā phuṭṭhā pāpimatā. Yatra hi nāma ekassapi na evaṃ bhavissati – ‘handa mayaṃ aññāṇatthampi samaṇe gotame brahmacariyaṃ carāma, kiṃ karissati sattāho’’’ti? Atha kho bhagavā udumbarikāya paribbājakārāme sīhanādaṃ naditvā vehāsaṃ abbhuggantvā gijjhakūṭe pabbate paccupaṭṭhāsi . Sandhāno pana gahapati tāvadeva rājagahaṃ pāvisīti.
79. このように語られたとき、それらの遊行者たちは、あたかも悪魔によって心を圧倒されたかのように、沈黙し、気落ちし、肩を落とし、うつむき、思い悩み、返答もできずに座り込んでいた。そのとき、世尊にこのような思いが生じた。「これらの愚かな者たちは皆、悪魔に捕らえられている。実に彼らのうちの一人として『さあ、我らは知見のために沙門ゴータマのもとで清浄行を修めようではないか。七日間が何だというのか』とすら思わないとは」。そこで世尊はウドゥムバリカの遊行者園において獅子吼をなし、虚空に飛び立って霊鷲山へとお戻りになった。そして家長サンダーナは、そのとき直ちにラージャガハ(王舎城)へと入ったのである。
Udumbarikasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.
ウドゥムバリカ経 第二 終了