Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

11. Dasuttarasuttaṃ11. 増十経(十上経)

350. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso bhikkhave’’ti! ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –

350. このように私は聞きました。ある時、世尊はチャンパーのガッガラ池の畔で、五百人ほどの大人数の比丘僧伽とともに滞在しておられました。そこで尊者サーリプッタが比丘たちに「友なる比丘たちよ」と呼びかけました。比丘たちは「友よ」と尊者サーリプッタに応答しました。尊者サーリプッタは次のように語りました。

‘‘Dasuttaraṃ pavakkhāmi, dhammaṃ nibbānapattiyā;

「涅槃の獲得のために、増十の法を説かん。

Dukkhassantakiriyāya, sabbaganthappamocanaṃ’’.

苦の終焉のために、すべての束縛を解き放つ教えを」と。

Eko dhammo

一つの法

351. ‘‘Eko, āvuso, dhammo bahukāro, eko dhammo bhāvetabbo, eko dhammo pariññeyyo, eko dhammo pahātabbo, eko dhammo hānabhāgiyo, eko dhammo visesabhāgiyo, eko dhammo duppaṭivijjho, eko dhammo uppādetabbo, eko dhammo abhiññeyyo, eko dhammo sacchikātabbo.

351. 「友たちよ、大いなる助けとなる一つの法があり、修習すべき一つの法があり、遍知すべき(完全識知すべき)一つの法があり、断じるべき一つの法があり、衰退に類する一つの法があり、殊勝に類する一つの法があり、洞察し難い一つの法があり、生じさせるべき一つの法があり、証知すべき一つの法があり、現証すべき一つの法があります。

(Ka) ‘‘katamo eko dhammo bahukāro? Appamādo kusalesu dhammesu. Ayaṃ eko dhammo bahukāro.

(1) 大いなる助けとなる一つの法とは何でしょうか。善の諸法における不放逸(怠らないこと)です。これが、大いなる助けとなる一つの法であります。

(Kha) ‘‘katamo eko dhammo bhāvetabbo? Kāyagatāsati sātasahagatā. Ayaṃ eko dhammo bhāvetabbo.

(2) 修習すべき一つの法とは何でしょうか。歓喜を伴う身至念(身についての気づき)です。これが、修習すべき一つの法であります。

(Ga) ‘‘katamo eko dhammo pariññeyyo? Phasso sāsavo upādāniyo. Ayaṃ eko dhammo pariññeyyo.

(3) 遍知すべき一つの法とは何でしょうか。有漏であり取(執着)の対象となる触(接触)です。これが、遍知すべき一つの法であります。

(Gha) ‘‘katamo eko dhammo pahātabbo? Asmimāno. Ayaṃ eko dhammo pahātabbo.

(4) 断じるべき一つの法とは何でしょうか。我慢(『我あり』という慢心)です。これが、断じるべき一つの法であります。

(Ṅa) ‘‘katamo eko dhammo hānabhāgiyo? Ayoniso manasikāro. Ayaṃ eko dhammo hānabhāgiyo.

(5) 衰退に類する一つの法とは何でしょうか。不正な作意(不適切な思考)です。これが、衰退に類する一つの法であります。

(Ca) ‘‘katamo eko dhammo visesabhāgiyo? Yoniso manasikāro. Ayaṃ eko dhammo visesabhāgiyo.

(6) 殊勝に類する一つの法とは何でしょうか。如理作意(適切な思考・真理に適った注意)です。これが、殊勝に類する一つの法であります。

(Cha) ‘‘katamo eko dhammo duppaṭivijjho? Ānantariko cetosamādhi. Ayaṃ eko dhammo duppaṭivijjho.

(7) 洞察し難い一つの法とは何でしょうか。無間(妨げのない)の心三昧です。これが、洞察し難い一つの法であります。

(Ja) ‘‘katamo eko dhammo uppādetabbo? Akuppaṃ ñāṇaṃ. Ayaṃ eko dhammo uppādetabbo.

(8) 生じさせるべき一つの法とは何でしょうか。不動の智慧です。これが、生じさせるべき一つの法であります。

(Jha) ‘‘katamo eko dhammo abhiññeyyo? Sabbe sattā āhāraṭṭhitikā. Ayaṃ eko dhammo abhiññeyyo.

(9) 証知すべき一つの法とは何でしょうか。『すべての衆生は食によって存続する』ということです。これが、証知すべき一つの法であります。

(Ña) ‘‘katamo eko dhammo sacchikātabbo? Akuppā cetovimutti. Ayaṃ eko dhammo sacchikātabbo.

(10) 現証すべき一つの法とは何でしょうか。不動の心解脱です。これが、現証すべき一つの法であります。

‘‘Iti ime dasa dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら十の法は、真実であり、確実であり、そのとおりであって、虚妄でなく、相違することがなく、如来によって正しく覚知されたものであります。

Dve dhammā

二つの法

352. ‘‘Dve dhammā bahukārā, dve dhammā bhāvetabbā, dve dhammā pariññeyyā, dve dhammā pahātabbā, dve dhammā hānabhāgiyā, dve dhammā visesabhāgiyā, dve dhammā duppaṭivijjhā, dve dhammā uppādetabbā, dve dhammā abhiññeyyā, dve dhammā sacchikātabbā.

352. 「大いなる助けとなる二つの法があり、修習すべき二つの法があり、遍知すべき二つの法があり、断じるべき二つの法があり、衰退に類する二つの法があり、殊勝に類する二つの法があり、洞察し難い二つの法があり、生じさせるべき二つの法があり、証知すべき二つの法があり、現証すべき二つの法があります。

(Ka) ‘‘katame dve dhammā bahukārā? Sati ca sampajaññañca. Ime dve dhammā bahukārā.

(1) 大いなる助けとなる二つの法とは何でしょうか。念(気づき)と正知(明確な理解)です。これらが、大いなる助けとなる二つの法であります。

(Kha) ‘‘katame dve dhammā bhāvetabbā? Samatho ca vipassanā ca. Ime dve dhammā bhāvetabbā.

(2) 修習すべき二つの法とは何でしょうか。止(サマタ)と観(ヴィパッサナー)です。これらが、修習すべき二つの法であります。

(Ga) ‘‘katame dve dhammā pariññeyyā? Nāmañca rūpañca. Ime dve dhammā pariññeyyā.

(3) 遍知すべき二つの法とは何でしょうか。名(精神)と色(物質)です。これらが、遍知すべき二つの法であります。

(Gha) ‘‘katame dve dhammā pahātabbā? Avijjā ca bhavataṇhā ca. Ime dve dhammā pahātabbā.

(4) 断じるべき二つの法とは何でしょうか。無明と有愛(存在への渇愛)です。これらが、断じるべき二つの法であります。

(Ṅa) ‘‘katame dve dhammā hānabhāgiyā? Dovacassatā ca pāpamittatā ca. Ime dve dhammā hānabhāgiyā.

(5) 衰退に類する二つの法とは何でしょうか。不素直であることと、悪友を持つことです。これらが、衰退に類する二つの法であります。

(Ca) ‘‘katame dve dhammā visesabhāgiyā? Sovacassatā ca kalyāṇamittatā ca. Ime dve dhammā visesabhāgiyā.

(6) 殊勝に類する二つの法とは何でしょうか。素直であることと、善友を持つことです。これらが、殊勝に類する二つの法であります。

(Cha) ‘‘katame dve dhammā duppaṭivijjhā? Yo ca hetu yo ca paccayo sattānaṃ saṃkilesāya, yo ca hetu yo ca paccayo sattānaṃ visuddhiyā. Ime dve dhammā duppaṭivijjhā.

(7) 洞察し難い二つの法とは何でしょうか。衆生の雑染(汚れ)の原因と条件、および衆生の清浄の原因と条件です。これらが、洞察し難い二つの法であります。

(Ja) ‘‘katame dve dhammā uppādetabbā? Dve ñāṇāni – khaye ñāṇaṃ, anuppāde ñāṇaṃ. Ime dve dhammā uppādetabbā.

(8) 生じさせるべき二つの法とは何でしょうか。二つの智、すなわち尽智(煩悩が尽きた智慧)と無生智(煩悩が二度と生じない智慧)です。これらが、生じさせるべき二つの法であります。

(Jha) ‘‘katame dve dhammā abhiññeyyā? Dve dhātuyo – saṅkhatā ca dhātu asaṅkhatā ca dhātu. Ime dve dhammā abhiññeyyā.

(9) 証知すべき二つの法とは何でしょうか。二つの界、すなわち有為界(つくられた要素)と無為界(つくられざる要素)です。これらが、証知すべき二つの法であります。

(Ña) ‘‘katame dve dhammā sacchikātabbā? Vijjā ca vimutti ca. Ime dve dhammā sacchikātabbā.

(10) 現証すべき二つの法とは何でしょうか。明(智慧)と解脱です。これらが、現証すべき二つの法であります。

‘‘Iti ime vīsati dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら二十の法は、真実であり、確実であり、そのとおりであって、虚妄でなく、相違することがなく、如来によって正しく覚知されたものであります。

Tayo dhammā

三つの法

353. ‘‘Tayo dhammā bahukārā, tayo dhammā bhāvetabbā…pe… tayo dhammā sacchikātabbā.

353. 「大いなる助けとなる三つの法があり、修習すべき三つの法があり……現証すべき三つの法があります。

(Ka) ‘‘katame tayo dhammā bahukārā? Sappurisasaṃsevo, saddhammassavanaṃ, dhammānudhammappaṭipatti. Ime tayo dhammā bahukārā.

(1) 大いなる助けとなる三つの法とは何でしょうか。善士(賢者)に親近すること、正法を聴聞すること、法に随って法を実践することです。これらが、大いなる助けとなる三つの法であります。

(Kha) ‘‘katame tayo dhammā bhāvetabbā? Tayo samādhī – savitakko savicāro samādhi, avitakko vicāramatto samādhi, avitakko avicāro samādhi. Ime tayo dhammā bhāvetabbā.

(2) 修習すべき三つの法とは何でしょうか。三つの三昧、すなわち有尋有伺三昧、無尋唯伺三昧、無尋無伺三昧です。これらが、修習すべき三つの法であります。

(Ga) ‘‘katame tayo dhammā pariññeyyā? Tisso vedanā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā. Ime tayo dhammā pariññeyyā.

(3) 遍知すべき三つの法とは何でしょうか。三つの受、すなわち楽受、苦受、不苦不楽受です。これらが、遍知すべき三つの法であります。

(Gha) ‘‘katame tayo dhammā pahātabbā? Tisso taṇhā – kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā. Ime tayo dhammā pahātabbā.

(4) 断じるべき三つの法とは何でしょうか。三つの渇愛、すなわち欲愛(感官的欲望への渇愛)、有愛(存在への渇愛)、非有愛(虚無への渇愛)です。これらが、断じるべき三つの法であります。

(Ṅa) ‘‘katame tayo dhammā hānabhāgiyā? Tīṇi akusalamūlāni – lobho akusalamūlaṃ, doso akusalamūlaṃ, moho akusalamūlaṃ. Ime tayo dhammā hānabhāgiyā.

(5) 衰退に類する三つの法とは何でしょうか。三つの不善根、すなわち貪の不善根、瞋の不善根、痴の不善根です。これらが、衰退に類する三つの法であります。

(Ca) ‘‘katame tayo dhammā visesabhāgiyā? Tīṇi kusalamūlāni – alobho kusalamūlaṃ, adoso kusalamūlaṃ, amoho kusalamūlaṃ. Ime tayo dhammā visesabhāgiyā.

(6) 殊勝に類する三つの法とは何でしょうか。三つの善根、すなわち無貪の善根、無瞋の善根、無痴の善根です。これらが、殊勝に類する三つの法であります。

(Cha) ‘‘katame tayo dhammā duppaṭivijjhā? Tisso nissaraṇiyā dhātuyo – kāmānametaṃ nissaraṇaṃ yadidaṃ nekkhammaṃ, rūpānametaṃ nissaraṇaṃ yadidaṃ arūpaṃ, yaṃ kho pana kiñci bhūtaṃ saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ, nirodho tassa nissaraṇaṃ. Ime tayo dhammā duppaṭivijjhā.

(7) 洞察し難い三つの法とは何でしょうか。三つの出離界、すなわち諸々の欲望からの出離としての離欲(出家)、諸々の色(物質)からの出離としての無色、そして生じ、作られ、縁りて生起したあらゆるものからの出離としての滅尽です。これらが、洞察し難い三つの法であります。

(Ja) ‘‘katame tayo dhammā uppādetabbā? Tīṇi ñāṇāni – atītaṃse ñāṇaṃ, anāgataṃse ñāṇaṃ, paccuppannaṃse ñāṇaṃ. Ime tayo dhammā uppādetabbā.

(8) 生じさせるべき三つの法とは何でしょうか。三つの智、すなわち過去に関する智、未来に関する智、現在に関する智です。これらが、生じさせるべき三つの法であります。

(Jha) ‘‘katame tayo dhammā abhiññeyyā? Tisso dhātuyo – kāmadhātu, rūpadhātu, arūpadhātu. Ime tayo dhammā abhiññeyyā.

(9) 証知すべき三つの法とは何でしょうか。三つの界、すなわち欲界、色界、無色界です。これらが、証知すべき三つの法であります。

(Ña) ‘‘katame tayo dhammā sacchikātabbā? Tisso vijjā – pubbenivāsānussatiñāṇaṃ vijjā, sattānaṃ cutūpapāte ñāṇaṃ vijjā, āsavānaṃ khaye ñāṇaṃ vijjā. Ime tayo dhammā sacchikātabbā.

(10) 現証すべき三つの法とは何でしょうか。三つの明、すなわち宿住随念智(過去世を知る智)の明、衆生の死生智(天眼智)の明、諸漏尽智(煩悩の滅尽を知る智)の明です。これらが、現証すべき三つの法であります。

‘‘Iti ime tiṃsa dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら三十の法は、真実であり、確実であり、そのとおりであって、虚妄でなく、相違することがなく、如来によって正しく覚知されたものであります。

Cattāro dhammā

四つの法

354. ‘‘Cattāro dhammā bahukārā, cattāro dhammā bhāvetabbā…pe… cattāro dhammā sacchikātabbā.

354. 「大いなる助けとなる四つの法があり、修習すべき四つの法があり……現証すべき四つの法があります。

(Ka) ‘‘katame cattāro dhammā bahukārā? Cattāri cakkāni – patirūpadesavāso, sappurisūpanissayo , attasammāpaṇidhi, pubbe ca katapuññatā. Ime cattāro dhammā bahukārā.

(1) 大いなる助けとなる四つの法とは何でしょうか。四つの車輪(順境の条件)、すなわち適した土地に住むこと、善士に依止すること、自ら正しい志願を立てること、過去に善徳(功徳)を積んでいることです。これらが、大いなる助けとなる四つの法であります。

(Kha) ‘‘katame cattāro dhammā bhāvetabbā? Cattāro satipaṭṭhānā – idhāvuso, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Vedanāsu…pe… citte… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Ime cattāro dhammā bhāvetabbā.

(2) 修習すべき四つの法とは何でしょうか。四念処です。友たちよ、ここに比丘が、身体において身体を観察して住し、熱心に、正知と念を保ち、世間における貪欲と憂愁を調伏します。受において……心において……法において法を観察して住し、熱心に、正知と念を保ち、世間における貪欲と憂愁を調伏します。これらが、修習すべき四つの法であります。

(Ga) ‘‘katame cattāro dhammā pariññeyyā? Cattāro āhārā – kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ. Ime cattāro dhammā pariññeyyā.

(3) 遍知すべき四つの法とは何でしょうか。四つの食、すなわち粗大または微細な段食(固形の食物)、第二に触食、第三に意思食、第四に識食です。これらが、遍知すべき四つの法であります。

(Gha) ‘‘katame cattāro dhammā pahātabbā? Cattāro oghā – kāmogho, bhavogho, diṭṭhogho, avijjogho. Ime cattāro dhammā pahātabbā.

(4) 断じるべき四つの法とは何でしょうか。四つの暴流、すなわち欲の暴流、有の暴流、見の暴流、無明の暴流です。これらが、断じるべき四つの法であります。

(Ṅa) ‘‘katame cattāro dhammā hānabhāgiyā? Cattāro yogā – kāmayogo, bhavayogo, diṭṭhiyogo, avijjāyogo. Ime cattāro dhammā hānabhāgiyā.

(5) 衰退に類する四つの法とは何でしょうか。四つの軛(束縛)、すなわち欲の軛、有の軛、見の軛、無明の軛です。これらが、衰退に類する四つの法であります。

(Ca) ‘‘katame cattāro dhammā visesabhāgiyā? Cattāro visaññogā – kāmayogavisaṃyogo, bhavayogavisaṃyogo, diṭṭhiyogavisaṃyogo, avijjāyogavisaṃyogo. Ime cattāro dhammā visesabhāgiyā.

(6) 殊勝に類する四つの法とは何でしょうか。四つの離軛(束縛からの解放)、すなわち欲の軛からの離脱、有の軛からの離脱、見の軛からの離脱、無明の軛からの離脱です。これらが、殊勝に類する四つの法であります。

(Cha) ‘‘katame cattāro dhammā duppaṭivijjhā? Cattāro samādhī – hānabhāgiyo samādhi, ṭhitibhāgiyo samādhi, visesabhāgiyo samādhi, nibbedhabhāgiyo samādhi. Ime cattāro dhammā duppaṭivijjhā.

(7) 洞察し難い四つの法とは何でしょうか。四つの三昧、すなわち退分三昧(衰退をもたらす三昧)、住分三昧(維持をもたらす三昧)、勝分三昧(向上をもたらす三昧)、通達分三昧(洞察をもたらす三昧)です。これらが、洞察し難い四つの法であります。

(Ja) ‘‘katame cattāro dhammā uppādetabbā? Cattāri ñāṇāni – dhamme ñāṇaṃ, anvaye ñāṇaṃ, pariye ñāṇaṃ, sammutiyā ñāṇaṃ. Ime cattāro dhammā uppādetabbā.

(8) 生じさせるべき四つの法とは何でしょうか。四つの智、すなわち法智(現前の法に関する智)、類智(普遍的法則に関する智)、他心智(他者の心に関する智)、世俗智(言葉や概念の了解に関する智)です。これらが、生じさせるべき四つの法であります。

(Jha) ‘‘katame cattāro dhammā abhiññeyyā? Cattāri ariyasaccāni – dukkhaṃ ariyasaccaṃ, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ. Ime cattāro dhammā abhiññeyyā.

(9) 証知すべき四つの法とは何でしょうか。四つの聖諦、すなわち苦聖諦、苦集聖諦、苦滅聖諦、苦滅道聖諦です。これらが、証知すべき四つの法であります。

(Ña) ‘‘katame cattāro dhammā sacchikātabbā? Cattāri sāmaññaphalāni – sotāpattiphalaṃ, sakadāgāmiphalaṃ, anāgāmiphalaṃ, arahattaphalaṃ. Ime cattāro dhammā sacchikātabbā.

(10) 現証すべき四つの法とは何でしょうか。四つの沙門果、すなわち預流果、一来果、不還果、阿羅漢果です。これらが、現証すべき四つの法であります。

‘‘Iti ime cattārīsadhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら四十の法は、真実であり、確実であり、そのとおりであって、虚妄でなく、相違することがなく、如来によって正しく覚知されたものであります。

Pañca dhammā

五つの法

355. ‘‘Pañca dhammā bahukārā…pe… pañca dhammā sacchikātabbā.

355. 「大いなる助けとなる五つの法があり……現証すべき五つの法があります。

(Ka) ‘‘katame pañca dhammā bahukārā? Pañca padhāniyaṅgāni – idhāvuso, bhikkhu saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Appābādho hoti appātaṅko samavepākiniyā gahaṇiyā samannāgato nātisītāya nāccuṇhāya majjhimāya padhānakkhamāya. Asaṭho hoti amāyāvī yathābhūtamattānaṃ āvīkattā satthari vā viññūsu vā sabrahmacārīsu. Āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Ime pañca dhammā bahukārā.

(1) 大いなる助けとなる五つの法とは何でしょうか。五つの精勤支(修行に励む条件)です。友たちよ、ここに比丘が信仰を持ち、『かの世尊は、実にこれゆえに応供であり、正等覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である』と如来の覚りを信じます。病が少なく、悩みが少なく、消化の火が平熱で、冷たすぎず熱すぎず、中庸で精勤に耐えうる胃袋を具えています。幻惑することなく、欺くことなく、師や智慧ある同修者たちに対してありのままの自己を明らかにします。不善の諸法を断じるため、善の諸法を具足するために精進を起こして住し、強固であり、堅固な勇猛さがあり、善の諸法に対する重責を投げ出しません。生滅へと導く智慧を備え、聖なる、洞察力ある、苦の完全な滅尽へと導く智慧を備えています。これらが、大いなる助けとなる五つの法であります。

(Kha) ‘‘katame pañca dhammā bhāvetabbā? Pañcaṅgiko sammāsamādhi – pītipharaṇatā, sukhapharaṇatā, cetopharaṇatā, ālokapharaṇatā, paccavekkhaṇanimittaṃ . Ime pañca dhammā bhāvetabbā.

(2) 修習すべき五つの法とは何でしょうか。五支の正定、すなわち喜の遍満、楽の遍満、心の遍満、光の遍満、観察の相(反省の標相)です。これらが、修習すべき五つの法であります。

(Ga) ‘‘katame pañca dhammā pariññeyyā? Pañcupādānakkhandhā – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho viññāṇupādānakkhandho. Ime pañca dhammā pariññeyyā.

(3) 遍知すべき五つの法とは何でしょうか。五取蘊、すなわち色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊です。これらが、遍知すべき五つの法であります。

(Gha) ‘‘katame pañca dhammā pahātabbā? Pañca nīvaraṇāni – kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ, thinamiddhanīvaraṇaṃ, uddhaccakukuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ. Ime pañca dhammā pahātabbā.

(4) 断じるべき五つの法とは何でしょうか。五蓋、すなわち欲愛蓋、瞋恚蓋、惛沈・睡眠蓋、掉挙・悪作蓋、疑蓋です。これらが、断じるべき五つの法であります。

(Ṅa) ‘‘katame pañca dhammā hānabhāgiyā? Pañca cetokhilā – idhāvuso, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. Yo so, āvuso, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Ayaṃ paṭhamo cetokhilo. Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu dhamme kaṅkhati vicikicchati…pe… saṅghe kaṅkhati vicikicchati…pe… sikkhāya kaṅkhati vicikicchati…pe… sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, yo so, āvuso, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Ayaṃ pañcamo cetokhilo. Ime pañca dhammā hānabhāgiyā.

(5) 衰退に類する五つの法とは何でしょうか。五つの心の荒廃(心荒野)です。友たちよ、ここに比丘が師に対して疑い、惑い、確信を持てず、清純な信を起こせません。友たちよ、師に対して疑い、惑い、確信を持てず、清純な信を起こせない比丘は、熱誠と修行への従事、持続と精勤へと心が傾きません。熱誠と修行への従事、持続と精勤へと心が傾かないこと、これが第一の心の荒廃です。さらにまた、友たちよ、比丘が法に対して疑い、惑い……僧伽に対して疑い、惑い……学処に対して疑い、惑い……同修者たちに対して怒りを抱き、不快になり、害意を抱き、心を荒廃させます。友たちよ、同修者たちに対して怒りを抱き、不快になり、害意を抱き、心を荒廃させる比丘は、熱誠と修行への従事、持続と精勤へと心が傾きません。熱誠と修行への従事、持続と精勤へと心が傾かないこと、これが第五の心の荒廃です。これらが、衰退に類する五つの法であります。

(Ca) ‘‘katame pañca dhammā visesabhāgiyā? Pañcindriyāni – saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ. Ime pañca dhammā visesabhāgiyā.

(6) 殊勝に類する五つの法とは何でしょうか。五根、すなわち信根、精進根、念根、定根、慧根です。これらが、殊勝に類する五つの法であります。

(Cha) ‘‘katame pañca dhammā duppaṭivijjhā? Pañca nissaraṇiyā dhātuyo – idhāvuso, bhikkhuno kāme manasikaroto kāmesu cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Nekkhammaṃ kho panassa manasikaroto nekkhamme cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ kāmehi. Ye ca kāmapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. Na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ kāmānaṃ nissaraṇaṃ.

(7) 洞察し難い五つの法とは何でしょうか。五つの出離界です。友たちよ、ここに比丘が諸々の欲望を作意(思惟)する時、欲望に心が飛び込まず、澄まず、留まらず、解脱しません。しかし出離(離欲)を作意する時、出離に心が飛び込み、澄み、留まり、解脱します。彼のその心は善く赴き、善く修習され、善く立ち上がり、善く解脱し、欲望から離れています。そして欲望を縁として生じる諸々の煩悩・苦悩・熱悩から、彼は解脱しています。彼はその苦受を感じることがありません。これが諸々の欲望からの出離であると説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno byāpādaṃ manasikaroto byāpāde cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Abyāpādaṃ kho panassa manasikaroto abyāpāde cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ byāpādena. Ye ca byāpādapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. Na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ byāpādassa nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友たちよ、比丘が瞋恚を作意する時、瞋恚に心が飛び込まず、澄まず、留まらず、解脱しません。しかし非瞋恚(慈愛)を作意する時、非瞋恚に心が飛び込み、澄み、留まり、解脱します。彼のその心は善く赴き、善く修習され、善く立ち上がり、善く解脱し、瞋恚から離れています。そして瞋恚を縁として生じる諸々の煩悩・苦悩・熱悩から、彼は解脱しています。彼はその苦受を感じることがありません。これが瞋恚からの出離であると説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno vihesaṃ manasikaroto vihesāya cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Avihesaṃ kho panassa manasikaroto avihesāya cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ vihesāya. Ye ca vihesāpaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. Na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ vihesāya nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友たちよ、比丘が加害を作意する時、加害に心が飛び込まず、澄まず、留まらず、解脱しません。しかし非加害(悲憫)を作意する時、非加害に心が飛び込み、澄み、留まり、解脱します。彼のその心は善く赴き、善く修習され、善く立ち上がり、善く解脱し、加害から離れています。そして加害を縁として生じる諸々の煩悩・苦悩・熱悩から、彼は解脱しています。彼はその苦受を感じることがありません。これが加害からの出離であると説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno rūpe manasikaroto rūpesu cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Arūpaṃ kho panassa manasikaroto arūpe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ rūpehi. Ye ca rūpapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. Na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ rūpānaṃ nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友たちよ、比丘が色(物質的存在)を作意する時、色に心が飛び込まず、澄まず、留まらず、解脱しません。しかし無色を作意する時、無色に心が飛び込み、澄み、留まり、解脱します。彼のその心は善く赴き、善く修習され、善く立ち上がり、善く解脱し、色から離れています。そして色を縁として生じる諸々の煩悩・苦悩・熱悩から、彼は解脱しています。彼はその苦受を感じることがありません。これが色からの出離であると説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno sakkāyaṃ manasikaroto sakkāye cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Sakkāyanirodhaṃ kho panassa manasikaroto sakkāyanirodhe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ sakkāyena. Ye ca sakkāyapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi. Na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ sakkāyassa nissaraṇaṃ. Ime pañca dhammā duppaṭivijjhā.

「さらにまた、友たちよ、比丘が有身(個体存在への執着)を作意する時、有身に心が飛び込まず、澄まず、留まらず、解脱しません。しかし有身の滅尽を作意する時、有身の滅尽に心が飛び込み、澄み、留まり、解脱します。彼のその心は善く赴き、善く修習され、善く立ち上がり、善く解脱し、有身から離れています。そして有身を縁として生じる諸々の煩悩・苦悩・熱悩から、彼は解脱しています。彼はその苦受を感じることがありません。これが有身からの出離であると説かれます。これらが、洞察し難い五つの法であります。

(Ja) ‘‘katame pañca dhammā uppādetabbā? Pañca ñāṇiko sammāsamādhi – ‘ayaṃ samādhi paccuppannasukho ceva āyatiñca sukhavipāko’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘Ayaṃ samādhi ariyo nirāmiso’ti paccattaññeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘Ayaṃ samādhi akāpurisasevito’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘Ayaṃ samādhi santo paṇīto paṭippassaddhaladdho ekodibhāvādhigato, na sasaṅkhāraniggayhavāritagato’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. ‘So kho panāhaṃ imaṃ samādhiṃ satova samāpajjāmi sato vuṭṭhahāmī’ti paccattaṃyeva ñāṇaṃ uppajjati. Ime pañca dhammā uppādetabbā.

(8) 生じさせるべき五つの法とは何でしょうか。五つの智を伴う正定です。『この三昧は現世の安楽であり、また未来にも楽の異熟がある』と各自において智が生じます。『この三昧は聖なるものであり、世俗の汚れがない』と各自において智が生じます。『この三昧は劣悪な者が親しむものではない』と各自において智が生じます。『この三昧は寂静であり、殊勝であり、寂止によって得られ、専一な境地に至ったものであり、作為をもって抑圧し制御して至るものではない』と各自において智が生じます。『私は念を保ってこの三昧に入定し、念を保って出定する』と各自において智が生じます。これらが、生じさせるべき五つの法であります。

(Jha) ‘‘katame pañca dhammā abhiññeyyā? Pañca vimuttāyatanāni – idhāvuso, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī. Yathā yathā, āvuso, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ paṭhamaṃ vimuttāyatanaṃ.

(9) 証知すべき五つの法とは何でしょうか。五つの解脱処です。友たちよ、ここに師、あるいは尊重すべき同修者の一人が比丘に法を説きます。友たちよ、師、あるいは尊重すべき同修者の一人が比丘に法を説くにつれて、まさにそのように彼はその法において義を体験し、法を体験します。義を体験し、法を体験する彼に歓喜が生じます。歓喜した者に喜びが生じます。喜ぶ心を持つ者の身体は静まり、静まった身体の者は安楽を感じ、安楽を感じる者の心は定まります。これが第一の解脱処です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, api ca kho yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti yathā yathā, āvuso, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti. Tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ dutiyaṃ vimuttāyatanaṃ.

「さらにまた、友たちよ、師や尊重すべき同修者の一人が法を説くわけではないが、聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に他者に説き示します。友たちよ、比丘が聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に他者に説き示すにつれて、まさにそのように彼はその法において義を体験し、法を体験します。義を体験し、法を体験する彼に歓喜が生じます。歓喜した者に喜びが生じます。喜ぶ心を持つ者の身体は静まり、静まった身体の者は安楽を感じ、安楽を感じる者の心は定まります。これが第二の解脱処です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti. Api ca kho, yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ tatiyaṃ vimuttāyatanaṃ.

「さらにまた、友たちよ、師や尊重すべき同修者の一人が法を説くわけでもなく、聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に他者に説き示すわけでもないが、聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に読誦します。友たちよ、比丘が聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に読誦するにつれて、まさにそのように彼はその法において義を体験し、法を体験します。義を体験し、法を体験する彼に歓喜が生じます。歓喜した者に喜びが生じます。喜ぶ心を持つ者の身体は静まり、静まった身体の者は安楽を感じ、安楽を感じる者の心は定まります。これが第三の解脱処です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti, nāpi yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti. Api ca kho, yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati. Yathā yathā, āvuso, bhikkhu yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ catutthaṃ vimuttāyatanaṃ.

「さらにまた、友たちよ、師や尊重すべき同修者の一人が法を説くわけでもなく、聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に他者に説き示すわけでもなく、聞いたとおりに、学んだとおりの法を詳細に読誦するわけでもないが、聞いたとおりに、学んだとおりの法を心で尋思し、考察し、意で観察します。友たちよ、比丘が聞いたとおりに、学んだとおりの法を心で尋思し、考察し、意で観察するにつれて、まさにそのように彼はその法において義を体験し、法を体験します。義を体験し、法を体験する彼に歓喜が生じます。歓喜した者に喜びが生じます。喜ぶ心を持つ者の身体は静まり、静まった身体の者は安楽を感じ、安楽を感じる者の心は定まります。これが第四の解脱処です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti, aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, nāpi yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti, nāpi yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti, nāpi yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati; api ca khvassa aññataraṃ samādhinimittaṃ suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya. Yathā yathā, āvuso, bhikkhuno aññataraṃ samādhinimittaṃ suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthappaṭisaṃvedī ca hoti dhammappaṭisaṃvedī ca. Tassa atthappaṭisaṃvedino dhammappaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ pañcamaṃ vimuttāyatanaṃ. Ime pañca dhammā abhiññeyyā.

「友らよ、さらにまた、比丘が師からも、あるいは他の尊ぶべき同朋の修行者からも法を説かれず、また、聞いた通りに、学んだ通りに、法を詳細に他者に説くこともなく、また、聞いた通りに、学んだ通りに、法を詳細に読誦することもなく、また、聞いた通りに、学んだ通りに、法を心で思惟し、考察し、意で観察することもないが、しかし彼において、ある三昧の相が巧みに把持され、巧みに作意され、巧みに思索され、智慧によって巧みによく通達されている。友らよ、比丘において、ある三昧の相が巧みに把持され、巧みに作意され、巧みに思索され、智慧によって巧みによく通達されているそのように、そのようにして彼はその法において義の了解者となり、法の了解者となる。義の了解者、法の了解者である彼に歓喜が生じる。歓喜した者に喜悦が生じる。喜悦ある心の者の身体は軽安となる。身体が軽安となった者は楽を感得する。楽ある者の心は定まる。これが第五の解脱処である。これら五つの法は知見されるべきである。

(Ña) ‘‘katame pañca dhammā sacchikātabbā? Pañca dhammakkhandhā – sīlakkhandho, samādhikkhandho, paññākkhandho, vimuttikkhandho, vimuttiñāṇadassanakkhandho. Ime pañca dhammā sacchikātabbā.

(十)「いかなるものが現証されるべき五法であるか。五つの法蘊である。すなわち、戒蘊、定蘊、慧蘊、解脱蘊、解脱知見蘊である。これら五つの法は現証されるべきである。

‘‘Iti ime paññāsa dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら五十の法は、真実であり、虚妄でなく、如実であり、違わないものであり、如来によって正しく等正覚されたものである。

Cha dhammā

六つの法

356. ‘‘Cha dhammā bahukārā…pe… cha dhammā sacchikātabbā.

356. 「多大な恩恵をもたらす六つの法がある……中略……現証されるべき六つの法がある。

(Ka) ‘‘katame cha dhammā bahukārā? Cha sāraṇīyā dhammā. Idhāvuso, bhikkhuno mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca, ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

(一)「いかなるものが多大な恩恵をもたらす六法であるか。六つの和敬法(親愛の法)である。友らよ、ここに比丘が、同朋の修行者たちに対して、公然とでも隠れてでも、慈愛に満ちた身業を現前させている。この法もまた和敬であり、愛好を生じさせ、敬敬を生じさせ、摂受のために、無諍のために、和合のために、一致のために資する。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno mettaṃ vacīkammaṃ…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が……慈愛に満ちた口業を……中略……一致のために資する。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno mettaṃ manokammaṃ…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が……慈愛に満ちた意業を……中略……一致のために資する。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu ye te lābhā dhammikā dhammaladdhā antamaso pattapariyāpannamattampi, tathārūpehi lābhehi appaṭivibhattabhogī hoti sīlavantehi sabrahmacārīhi sādhāraṇabhogī, ayampi dhammo sāraṇīyo…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が、法に適い法によって得られた利得を、たとえ鉢に入ったものだけであっても、そのような利得を独り占めせず、持戒の同朋の修行者たちと平等の共有享受者となる。この法もまた和敬であり……中略……一致のために資する。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu, yāni tāni sīlāni akhaṇḍāni acchiddāni asabalāni akammāsāni bhujissāni viññuppasatthāni aparāmaṭṭhāni samādhisaṃvattanikāni, tathārūpesu sīlesu sīlasāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca, ayampi dhammo sāraṇīyo…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が、破られず、穿たれず、まだらでなく、汚れなく、自由をもたらし、賢者に称賛され、執着されず、三昧に資する諸々の戒を具足し、そのような戒において同朋の修行者たちと等しい戒を保って公然とでも隠れてでも住する。この法もまた和敬であり……中略……一致のために資する。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya, tathārūpāya diṭṭhiyā diṭṭhi sāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca, ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo, saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati. Ime cha dhammā bahukārā.

「友らよ、さらにまた、比丘が、聖なる、解脱を導く、それを為す者を正しく苦の滅尽へと導く見解を具足し、そのような見解において同朋の修行者たちと等しい見解を保って公然とでも隠れてでも住する。この法もまた和敬であり、愛好を生じさせ、敬敬を生じさせ、摂受のために、無諍のために、和合のために、一致のために資する。これら六つの法は多大な恩恵をもたらすものである。

(Kha) ‘‘katame cha dhammā bhāvetabbā? Cha anussatiṭṭhānāni – buddhānussati, dhammānussati, saṅghānussati, sīlānussati, cāgānussati, devatānussati. Ime cha dhammā bhāvetabbā.

(二)「いかなるものが修習されるべき六法であるか。六つの随念処である。仏随念、法随念、僧随念、戒随念、捨随念、天随念である。これら六つの法は修習されるべきである。

(Ga) ‘‘katame cha dhammā pariññeyyā? Cha ajjhattikāni āyatanāni – cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ. Ime cha dhammā pariññeyyā.

(三)「いかなるものが遍知されるべき六法であるか。六つの内なる処(内六処)である。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処である。これら六つの法は遍知されるべきである。

(Gha) ‘‘katame cha dhammā pahātabbā? Cha taṇhākāyā – rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā. Ime cha dhammā pahātabbā.

(四)「いかなるものが断ぜられるべき六法であるか。六つの愛身(六愛身)である。色愛、声愛、香愛、味愛、触愛、法愛である。これら六つの法は断ぜられるべきである。

(Ṅa) ‘‘katame cha dhammā hānabhāgiyā? Cha agāravā – idhāvuso, bhikkhu satthari agāravo viharati appatisso. Dhamme…pe… saṅghe… sikkhāya… appamāde… paṭisanthāre agāravo viharati appatisso. Ime cha dhammā hānabhāgiyā.

(五)「いかなるものが退落に分担される六法であるか。六つの不敬である。友らよ、ここに比丘が、師に対して不敬にして従順でなく住する。法に対して……中略……僧に対して……学処に対して……不放逸に対して……歓待に対して不敬にして従順でなく住する。これら六つの法は退落に分担されるものである。

(Ca) ‘‘katame cha dhammā visesabhāgiyā? Cha gāravā – idhāvuso, bhikkhu satthari sagāravo viharati sappatisso dhamme…pe… saṅghe… sikkhāya… appamāde… paṭisanthāre sagāravo viharati sappatisso. Ime cha dhammā visesabhāgiyā.

(六)「いかなるものが勝進に分担される六法であるか。六つの恭敬である。友らよ、ここに比丘が、師に対して恭敬にして従順に住する。法に対して……中略……僧に対して……学処に対して……不放逸に対して……歓待に対して恭敬にして従順に住する。これら六つの法は勝進に分担されるものである。

(Cha) ‘‘katame cha dhammā duppaṭivijjhā? Cha nissaraṇiyā dhātuyo – idhāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘mettā hi kho me, cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā, atha ca pana me byāpādo cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi. Na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ āvuso anavakāso yaṃ mettāya cetovimuttiyā bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya. Atha ca panassa byāpādo cittaṃ pariyādāya ṭhassatīti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, byāpādassa, yadidaṃ mettācetovimuttī’ti.

(七)「いかなるものが通達し難い六法であるか。六つの出離界である。友らよ、ここに比丘がこのように言うかもしれない。『実に、私の慈の心解脱は修習され、多修され、車乗とされ、基礎とされ、確立され、親しまれ、よく励まれた。しかしながら、私の心には瞋恚が占拠して留まっている』と。彼に対して『そのように言ってはならない』と言うべきである。『尊者よ、そのように言うな。世尊を誹謗するな。世尊への誹謗は善いことではない。世尊はそのようにおっしゃらないであろう。友よ、慈の心解脱が修習され、多修され、車乗とされ、基礎とされ、確立され、親しまれ、よく励まされているのに、なお彼において瞋恚が心を占拠して留まるなどということは、あり得ないことであり、可能性がない。友よ、実に瞋恚の出離とは、この慈の心解脱のことである』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘karuṇā hi kho me cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Atha ca pana me vihesā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So – ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo, ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi…pe… nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, vihesāya, yadidaṃ karuṇācetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように言うかもしれない。『実に、私の悲の心解脱は修習され、多修され、車乗とされ、基礎とされ、確立され、親しまれ、よく励まれた。しかしながら、私の心には害意が占拠して留まっている』と。彼に対して『そのように言ってはならない』と言うべきである。『尊者よ、そのように言うな。世尊を誹謗するな……中略……友よ、実に害意の出離とは、この悲の心解脱のことである』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘muditā hi kho me cetovimutti bhāvitā…pe… atha ca pana me arati cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So – ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca…pe… nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso aratiyā, yadidaṃ muditācetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように言うかもしれない。『実に、私の喜の心解脱は修習され……中略……しかしながら、私の心には不快(不喜)が占拠して留まっている』と。彼に対して『そのように言ってはならない』と言うべきである。『尊者よ、そのように言うな……中略……友よ、実に不快の出離とは、この喜の心解脱のことである』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘upekkhā hi kho me cetovimutti bhāvitā…pe… atha ca pana me rāgo cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So – ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca…pe… nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, rāgassa yadidaṃ upekkhācetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように言うかもしれない。『実に、私の捨の心解脱は修習され……中略……しかしながら、私の心には貪欲が占拠して留まっている』と。彼に対して『そのように言ってはならない』と言うべきである。『尊者よ、そのように言うな……中略……友よ、実に貪欲の出離とは、この捨の心解脱のことである』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘animittā hi kho me cetovimutti bhāvitā…pe… atha ca pana me nimittānusāri viññāṇaṃ hotī’ti. So – ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca…pe… nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, sabbanimittānaṃ yadidaṃ animittā cetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように言うかもしれない。『実に、私の無相の心解脱は修習され……中略……しかしながら、私の意識は諸々の相を追究するものとなっている』と。彼に対して『そのように言ってはならない』と言うべきである。『尊者よ、そのように言うな……中略……友よ、実に一切の相の出離とは、この無相の心解脱のことである』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘asmīti kho me vigataṃ, ayamahamasmīti na samanupassāmi, atha ca pana me vicikicchākathaṃkathāsallaṃ cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So – ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ, āvuso, anavakāso yaṃ asmīti vigate ayamahamasmīti asamanupassato. Atha ca panassa vicikicchākathaṃkathāsallaṃ cittaṃ pariyādāya ṭhassati, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, vicikicchākathaṃkathāsallassa, yadidaṃ asmimānasamugghāṭo’ti. Ime cha dhammā duppaṭivijjhā.

「友らよ、またここに比丘がこのように言うかもしれない。『実に、我ありという想いは離れ去り、私は「これこそが私である」と観察することはない。しかしながら、私の心には疑いと思い乱れという矢が占拠して留まっている』と。彼に対して『そのように言ってはならない』と言うべきである。『尊者よ、そのように言うな。世尊を誹謗するな。世尊への誹謗は善いことではない。世尊はそのようにおっしゃらないであろう。友よ、「我あり」という想いが離れ去り、「これこそが私である」と観察しない者において、なお疑いと思い乱れという矢が心を占拠して留まるなどということは、あり得ないことであり、可能性がない。友よ、実に疑いと思い乱れの矢の出離とは、この我が慢の根絶のことである』と。これら六つの法は通達し難いものである。

(Ja) ‘‘katame cha dhammā uppādetabbā? Cha satatavihārā. Idhāvuso, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… manasā dhammaṃ viññāya neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Ime cha dhammā uppādetabbā.

(八)「いかなるものが生起されるべき六法であるか。六つの恒常住である。友らよ、ここに比丘が、眼によって色を見て、喜ぶこともなく憂えることもなく、捨の心をもって正念・正知にして住する。耳によって声を聞いて……中略……鼻によって香を嗅いで……舌によって味を味わって……身によって触れられるものに触れて……意によって法を認識して、喜ぶこともなく憂えることもなく、捨の心をもって正念・正知にして住する。これら六つの法は生起されるべきである。

(Jha) ‘‘katame cha dhammā abhiññeyyā? Cha anuttariyāni – dassanānuttariyaṃ, savanānuttariyaṃ, lābhānuttariyaṃ, sikkhānuttariyaṃ, pāricariyānuttariyaṃ, anussatānuttariyaṃ. Ime cha dhammā abhiññeyyā.

(九)「いかなるものが知見されるべき六法であるか。六つの無上である。見無上、聞無上、利得無上、学無上、奉仕無上、随念無上である。これら六つの法は知見されるべきである。

(Ña) ‘‘katame cha dhammā sacchikātabbā? Cha abhiññā – idhāvuso, bhikkhu anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhoti – ekopi hutvā bahudhā hoti, bahudhāpi hutvā eko hoti. Āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ. Tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gacchati seyyathāpi ākāse. Pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ karoti seyyathāpi udake. Udakepi abhijjamāne gacchati seyyathāpi pathaviyaṃ. Ākāsepi pallaṅkena kamati seyyathāpi pakkhī sakuṇo. Imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parāmasati parimajjati. Yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteti.

(十)「いかなるものが現証されるべき六法であるか。六つの神通(六通)である。友らよ、ここに比丘が、種々なる神変の様態を体験する。一人であって多くの者となり、多くの者であって一人となる。顕現し、隠没する。壁を通り抜け、塀を通り抜け、山を通り抜け、あたかも虚空を行くように障害なく進む。大地にあっても、あたかも水の中であるかのように浮き沈みをする。水の上にあっても、あたかも大地であるかのように沈むことなく歩む。虚空にあっても、あたかも有翼の鳥のように結跏趺坐して飛翔する。このように大神通・大威力ある月と太陽をも手で触り、撫でる。梵天の世界に至るまでも身体によって自在を行使する。

‘‘Dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇāti dibbe ca mānuse ca, ye dūre santike ca.

「清浄にして人を超越した天耳界によって、天界のものと人間界のもの、遠くにあるものと近くにあるものの両方の音を聞く。

‘‘Parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajānāti , sarāgaṃ vā cittaṃ sarāgaṃ cittanti pajānāti …pe… avimuttaṃ vā cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajānāti.

「他なる有情たち、他なる人々の心を自らの心で洞察して了知する。貪りのある心を『貪りのある心である』と了知し……中略……未だ解脱していない心を『未だ解脱していない心である』と了知する。

‘‘So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ ekampi jātiṃ…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.

「彼は種々なる宿住を随念する。すなわち、一生……中略……このように行相とともに、指示とともに、種々なる宿住を随念する。

‘‘Dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānāti …pe…

「清浄にして人を超越した天眼によって、有情たちが死に、生まれ変わり、卑しく、尊く、美しく、醜く、善き境涯にあり、悪しき境涯にあって、業にしたがって赴く有情たちを見届けて了知する……中略……

‘‘Āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ime cha dhammā sacchikātabbā.

「諸々の漏の尽滅により、無漏の心解脱・慧解脱を、現世において自ら殊勝な智をもって現証し、具足して住する。これら六つの法は現証されるべきである。

‘‘Iti ime saṭṭhi dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら六十の法は、真実であり、虚妄でなく、如実であり、違わないものであり、如来によって正しく等正覚されたものである。

Satta dhammā

七つの法

357. ‘‘Satta dhammā bahukārā…pe… satta dhammā sacchikātabbā.

357. 「多大な恩恵をもたらす七つの法がある……中略……現証されるべき七つの法がある。

(Ka) ‘‘katame satta dhammā bahukārā? Satta ariyadhanāni – saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hiridhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ. Ime satta dhammā bahukārā.

(一)「いかなるものが多大な恩恵をもたらす七法であるか。七つの聖財である。信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、慧財である。これら七つの法は多大な恩恵をもたらすものである。

(Kha) ‘‘katame satta dhammā bhāvetabbā? Satta sambojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo. Ime satta dhammā bhāvetabbā.

(二)「いかなるものが修習されるべき七法であるか。七つの覚支(七等覚支)である。念覚支、択法覚支、精進覚支、喜覚支、軽安覚支、定覚支、捨覚支である。これら七つの法は修習されるべきである。

(Ga) ‘‘katame satta dhammā pariññeyyā? Satta viññāṇaṭṭhitiyo – santāvuso, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti.

(三)「いかなるものが遍知されるべき七法であるか。七つの識住である。友らよ、身体が異なり想いも異なる有情たちが存在する。例えば人間たち、および一部の神々、一部の下界の者たちのように。これが第一の識住である。

‘‘Santāvuso, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyā viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、身体は異なるが想いは同一である有情たちが存在する。例えば初禅に生まれた梵衆天の神々のように。これが第二の識住である。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyā viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、身体は同一であるが想いは異なる有情たちが存在する。例えば光音天の神々のように。これが第三の識住である。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catutthī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、身体も同一であり想いも同一である有情たちが存在する。例えば遍浄天の神々のように。これが第四の識住である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā…pe… ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ pañcamī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、一切の色想を超克して……中略……『虚空は無辺なり』と空無辺処に赴いた有情たちが存在する。これが第五の識住である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭhī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、一切の空無辺処を超克して『意識は無辺なり』と識無辺処に赴いた有情たちが存在する。これが第六の識住である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṃ sattamī viññāṇaṭṭhiti. Ime satta dhammā pariññeyyā.

「友らよ、一切の識無辺処を超克して『何ものも存在しない』と無所有処に赴いた有情たちが存在する。これが第七の識住である。これら七つの法は遍知されるべきである。

(Gha) ‘‘katame satta dhammā pahātabbā? Sattānusayā – kāmarāgānusayo, paṭighānusayo, diṭṭhānusayo, vicikicchānusayo, mānānusayo, bhavarāgānusayo, avijjānusayo. Ime satta dhammā pahātabbā.

(四)「いかなるものが断ぜられるべき七法であるか。七つの随眠である。欲愛随眠、瞋恚随眠、見随眠、疑随眠、慢随眠、有愛随眠、無明随眠である。これら七つの法は断ぜられるべきである。

(Ṅa) ‘‘katame satta dhammā hānabhāgiyā? Satta asaddhammā – idhāvuso, bhikkhu assaddho hoti, ahiriko hoti, anottappī hoti, appassuto hoti, kusīto hoti, muṭṭhassati hoti, duppañño hoti. Ime satta dhammā hānabhāgiyā.

(五)「いかなるものが退落に分担される七法であるか。七つの悪法(非正法)である。友らよ、ここに比丘が無信であり、無慚であり、無愧であり、聞くこと少なく、怠惰であり、失念の者であり、悪慧の者である。これら七つの法は退落に分担されるものである。

(Ca) ‘‘katame satta dhammā visesabhāgiyā? Satta saddhammā – idhāvuso, bhikkhu saddho hoti, hirimā hoti, ottappī hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, upaṭṭhitassati hoti, paññavā hoti. Ime satta dhammā visesabhāgiyā.

(六)「いかなるものが勝進に分担される七法であるか。七つの妙法(正法)である。友らよ、ここに比丘が信あり、慚あり、愧あり、多聞であり、精進を奮い起こし、正念が現前し、智慧ある者である。これら七つの法は勝進に分担されるものである。

(Cha) ‘‘katame satta dhammā duppaṭivijjhā? Satta sappurisadhammā – idhāvuso, bhikkhu dhammaññū ca hoti atthaññū ca attaññū ca mattaññū ca kālaññū ca parisaññū ca puggalaññū ca. Ime satta dhammā duppaṭivijjhā.

(七)「いかなるものが通達し難い七法であるか。七つの善士法である。友らよ、ここに比丘が法を知る者、義を知る者、自らを知る者、適量を知る者、時を知る者、会衆を知る者、人を知る者である。これら七つの法は通達し難いものである。

(Ja) ‘‘katame satta dhammā uppādetabbā? Satta saññā – aniccasaññā, anattasaññā, asubhasaññā, ādīnavasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā, nirodhasaññā. Ime satta dhammā uppādetabbā.

(八)「いかなるものが生起されるべき七法であるか。七つの想である。無常想、無我想、不浄想、過患想、断想、離貧想、滅想である。これら七つの法は生起されるべきである。

(Jha) ‘‘katame satta dhammā abhiññeyyā? Satta niddasavatthūni – idhāvuso, bhikkhu sikkhāsamādāne tibbacchando hoti, āyatiñca sikkhāsamādāne avigatapemo. Dhammanisantiyā tibbacchando hoti, āyatiñca dhammanisantiyā avigatapemo. Icchāvinaye tibbacchando hoti, āyatiñca icchāvinaye avigatapemo. Paṭisallāne tibbacchando hoti, āyatiñca paṭisallāne avigatapemo. Vīriyāramme tibbacchando hoti, āyatiñca vīriyāramme avigatapemo. Satinepakke tibbacchando hoti, āyatiñca satinepakke avigatapemo. Diṭṭhipaṭivedhe tibbacchando hoti, āyatiñca diṭṭhipaṭivedhe avigatapemo. Ime satta dhammā abhiññeyyā.

(九)「いかなるものが知見されるべき七法であるか。七つの満分事(修行完遂の根拠)である。友らよ、ここに比丘が、学処の受持において強い意欲があり、未来においても学処の受持において愛念が失われない。法の思索において強い意欲があり、未来においても法の思索において愛念が失われない。欲望の調伏において強い意欲があり、未来においても欲望の調伏において愛念が失われない。独座閑居において強い意欲があり、未来においても独座閑居において愛念が失われない。精進の開始において強い意欲があり、未来においても精進の開始において愛念が失われない。念と聡明さにおいて強い意欲があり、未来においても念と聡明さにおいて愛念が失われない。見解の通達において強い意欲があり、未来においても見解の通達において愛念が失われない。これら七つの法は知見されるべきである。

(Ña) ‘‘katame satta dhammā sacchikātabbā? Satta khīṇāsavabalāni – idhāvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno aniccato sabbe saṅkhārā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti. Yaṃpāvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno aniccato sabbe saṅkhārā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti, idampi khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’ti.

(十)「いかなるものが現証されるべき七法であるか。七つの漏尽者の力である。友らよ、ここに漏尽した比丘において、一切の諸行が無常であると如実にして正しき智慧によってよく見極められている。友らよ、漏尽した比丘において一切の諸行が無常であると如実にして正しき智慧によってよく見極められているということ、これこそが漏尽した比丘の力であり、その力に依拠して、漏尽した比丘は『私の諸々の漏は尽滅した』と諸漏の尽滅を言明するのである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno aṅgārakāsūpamā kāmā yathābhūtaṃ sammappaññāya sudiṭṭhā honti. Yaṃpāvuso…pe… ‘khīṇā me āsavā’ti.

「友らよ、さらにまた、漏尽した比丘において、諸々の欲望が燃える炭の穴のようであると如実にして正しき智慧によってよく見極められている。友らよ……中略……『私の諸々の漏は尽滅した』と。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno vivekaninnaṃ cittaṃ hoti vivekapoṇaṃ vivekapabbhāraṃ vivekaṭṭhaṃ nekkhammābhirataṃ byantībhūtaṃ sabbaso āsavaṭṭhāniyehi dhammehi. Yaṃpāvuso…pe… ‘khīṇā me āsavā’ti.

「友らよ、さらにまた、漏尽した比丘において、心は遠離に傾き、遠離に傾斜し、遠離に傾倒し、遠離に留まり、出離を喜び、一切の漏を生じさせる法から完全に離れている。友らよ……中略……『私の諸々の漏は尽滅した』と。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno cattāro satipaṭṭhānā bhāvitā honti subhāvitā. Yaṃpāvuso…pe… ‘khīṇā me āsavā’ti.

「友らよ、さらにまた、漏尽した比丘において、四つの念処が修習され、よく修習されている。友らよ……中略……『私の諸々の漏は尽滅した』と。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno pañcindriyāni bhāvitāni honti subhāvitāni. Yaṃpāvuso…pe… ‘khīṇā me āsavā’ti.

「友らよ、さらにまた、漏尽した比丘において、五つの根(五根)が修習され、よく修習されている。友らよ……中略……『私の諸々の漏は尽滅した』と。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno satta bojjhaṅgā bhāvitā honti subhāvitā. Yaṃpāvuso…pe… ‘khīṇā me āsavā’ti.

「友らよ、さらにまた、漏尽した比丘において、七つの覚支が修習され、よく修習されている。友らよ……中略……『私の諸々の漏は尽滅した』と。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvito hoti subhāvito. Yaṃpāvuso, khīṇāsavassa bhikkhuno ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvito hoti subhāvito, idampi khīṇāsavassa bhikkhuno balaṃ hoti, yaṃ balaṃ āgamma khīṇāsavo bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ paṭijānāti – ‘khīṇā me āsavā’ti. Ime satta dhammā sacchikātabbā.

「友らよ、さらにまた、漏尽した比丘において、聖なる八支聖道が修習され、よく修習されている。友らよ、漏尽した比丘において聖なる八支聖道が修習され、よく修習されているということ、これこそが漏尽した比丘の力であり、その力に依拠して、漏尽した比丘は『私の諸々の漏は尽滅した』と諸漏の尽滅を言明するのである。これら七つの法は現証されるべきである。

‘‘Itime sattati dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら七十の法は、真実であり、虚妄でなく、如実であり、違わないものであり、如来によって正しく等正覚されたものである。

Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.

第一の読誦誦品が終わった。

Aṭṭha dhammā

八つの法

358. ‘‘Aṭṭha dhammā bahukārā…pe… aṭṭha dhammā sacchikātabbā.

358. 「多大な恩恵をもたらす八つの法がある……中略……現証されるべき八つの法がある。

(Ka) ‘‘katame aṭṭha dhammā bahukārā? Aṭṭha hetū aṭṭha paccayā ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattanti. Katame aṭṭha? Idhāvuso, bhikkhu satthāraṃ upanissāya viharati aññataraṃ vā garuṭṭhāniyaṃ sabrahmacāriṃ, yatthassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti pemañca gāravo ca. Ayaṃ paṭhamo hetu paṭhamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya. Paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

(一)「いかなるものが多大な恩恵をもたらす八法であるか。梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する八つの因、八つの縁がある。いかなるものが八つであるか。友らよ、ここに比丘が、師に、あるいは他の尊ぶべき同朋の修行者に依止して住し、そこにおいて彼には強烈な慚愧、および愛念と恭敬が現前している。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第一の因、第一の縁である。

‘‘Taṃ kho pana satthāraṃ upanissāya viharati aññataraṃ vā garuṭṭhāniyaṃ sabrahmacāriṃ, yatthassa tibbaṃ hirottappaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti pemañca gāravo ca. Te kālena kālaṃ upasaṅkamitvā paripucchati paripañhati – ‘idaṃ, bhante, kathaṃ? Imassa ko attho’ti? Tassa te āyasmanto avivaṭañceva vivaranti, anuttānīkatañca uttānī karonti, anekavihitesu ca kaṅkhāṭṭhāniyesu dhammesu kaṅkhaṃ paṭivinodenti. Ayaṃ dutiyo hetu dutiyo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya, vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

「彼はその師に、あるいは他の尊ぶべき同朋の修行者に依止して住し、そこにおいて彼には強烈な慚愧、および愛念と恭敬が現前している。彼は時々に彼らに近づいて質問し、問い質す。『大徳よ、これはどういうことでしょうか。これの意味は何でしょうか』と。それらの尊者たちは、彼に対して開かれていないものを開示し、明瞭にされていないものを明瞭にし、種々の疑惑を生じさせる法について疑いを晴らす。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第二の因、第二の縁である。

‘‘Taṃ kho pana dhammaṃ sutvā dvayena vūpakāsena sampādeti – kāyavūpakāsena ca cittavūpakāsena ca. Ayaṃ tatiyo hetu tatiyo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

「彼はその法を聞いて、身の遠離と心の遠離という二つの遠離によって成し遂げる。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第三の因、第三の縁である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Ayaṃ catuttho hetu catuttho paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が持戒の者となり、別解脱律儀によって護られて住し、行儀と交際の場を具足し、微細な過失にも恐れを見て、学処を受持して修行する。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第四の因、第四の縁である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthā sabyañjanā kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Ayaṃ pañcamo hetu pañcamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が多聞であり、聞いたことを保持し、聞いたことを蓄積する者となる。初めも善く、中ほども善く、終わりも善く、義を具え、文を具え、全く円満で清浄な梵行を語る諸々の法を、彼は多く聞き、保持し、言葉によって復唱し、意によって観察し、見解によってよく通達している。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第五の因、第五の縁である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Ayaṃ chaṭṭho hetu chaṭṭho paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が不善の法を断ずるために、善の法を具足するために精進を奮い起こして住し、強靭で、堅固な努力をなし、善の法において重荷を投げ出さない。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第六の因、第六の縁である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato. Cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Ayaṃ sattamo hetu sattamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati.

「友らよ、さらにまた、比丘が念ある者となり、最高の念と聡明さを具足する。ずっと以前になされたことも、ずっと以前に語られたことも、想起し随念する者となる。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第七の因、第七の縁である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu pañcasu upādānakkhandhesu, udayabbayānupassī viharati – ‘iti rūpaṃ iti rūpassa samudayo iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā iti vedanāya samudayo iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā iti saññāya samudayo iti saññāya atthaṅgamo; iti saṅkhārā iti saṅkhārānaṃ samudayo iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo; iti viññāṇaṃ iti viññāṇassa samudayo iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti. Ayaṃ aṭṭhamo hetu aṭṭhamo paccayo ādibrahmacariyikāya paññāya appaṭiladdhāya paṭilābhāya, paṭiladdhāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā saṃvattati. Ime aṭṭha dhammā bahukārā.

「友らよ、さらにまた、比丘が五取蘊において生滅を観察して住する。『このように色はあり、このように色の生起はあり、このように色の滅尽はある。このように受はあり、このように受の生起はあり、このように受の滅尽はある。このように想はあり、このように想の生起はあり、このように想の滅尽はある。このように行はあり、このように行の生起はあり、このように行の滅尽はある。このように識はあり、このように識の生起はあり、このように識の滅尽はある』と。これが、梵行の基礎となる未得の智慧を獲得させ、獲得したものを増大させ、広大ならしめ、修習を完成させるために資する第八の因、第八の縁である。これら八つの法は多大な恩恵をもたらすものである。

(Kha) ‘‘katame aṭṭha dhammā bhāvetabbā? Ariyo aṭṭhaṅgiko maggo seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi. Ime aṭṭha dhammā bhāvetabbā.

(二)「いかなるものが修習されるべき八法であるか。聖なる八支聖道である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。これら八つの法は修習されるべきである。

(Ga) ‘‘katame aṭṭha dhammā pariññeyyā? Aṭṭha lokadhammā – lābho ca, alābho ca, yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca, sukhañca, dukkhañca. Ime aṭṭha dhammā pariññeyyā.

(三)「いかなるものが遍知されるべき八法であるか。八つの世間法(八風)である。利得と不利得、名誉と不名誉、誹謗と賞賛、楽と苦である。これら八つの法は遍知されるべきである。

(Gha) ‘‘katame aṭṭha dhammā pahātabbā? Aṭṭha micchattā – micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi. Ime aṭṭha dhammā pahātabbā.

(四)「いかなるものが断ぜられるべき八法であるか。八つの邪法(八邪)である。邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定である。これら八つの法は断ぜられるべきである。

(Ṅa) ‘‘katame aṭṭha dhammā hānabhāgiyā? Aṭṭha kusītavatthūni. Idhāvuso, bhikkhunā kammaṃ kātabbaṃ hoti, tassa evaṃ hoti – ‘kammaṃ kho me kātabbaṃ bhavissati, kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilamissati, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ paṭhamaṃ kusītavatthu.

(五)「いかなるものが退落に分担される八法であるか。八つの懈怠事(怠惰の根拠)である。友らよ、ここに比丘が仕事をなすべきであるとき、彼はこのように思う。『私には仕事をなすべきことがあるだろう。しかし、仕事をなせば私の身体は疲労するだろう。さあ、横になろう』と。彼は横になり、未達のものを達成するため、未得のものを獲得するため、未現証のものを現証するために精進を開始しない。これが第一の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ, kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilanto, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ dutiyaṃ kusītavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が仕事をなし終えたとき、彼はこのように思う。『私は仕事をなし終えた。仕事をなして私の身体は疲労した。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を開始しない……中略……これが第二の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘maggo kho me gantabbo bhavissati, maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilamissati, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ tatiyaṃ kusītavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が道を歩むべきであるとき、彼はこのように思う。『私には道を歩むべきことがあるだろう。しかし、道を歩めば私の身体は疲労するだろう。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を開始しない……中略……これが第三の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ, maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilanto, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati, na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ catutthaṃ kusītavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が道を歩み終えたとき、彼はこのように思う。『私は道を歩み終えた。道を歩んで私の身体は疲労した。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を開始しない……中略……これが第四の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo kilanto akammañño, handāhaṃ nipajjāmī’ti…pe… idaṃ pañcamaṃ kusītavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が村や町へ托鉢に巡って、粗末であれ美味であれ十分な食事を得られないとき、彼はこのように思う。『私は村や町へ托鉢に巡ったが、粗末であれ美味であれ十分な食事を得られなかった。そのために私の身体は疲れて役に立たない。さあ、横になろう』と……中略……これが第五の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo garuko akammañño, māsācitaṃ maññe, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati…pe… idaṃ chaṭṭhaṃ kusītavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が村や町へ托鉢に巡って、粗末であれ美味であれ十分な食事を得たとき、彼はこのように思う。『私は村や町へ托鉢に巡って、粗末であれ美味であれ十分な食事を得た。そのために私の身体は重くて役に立たず、まるで豆が詰まっているかのようだ。さあ、横になろう』と。彼は横になり……中略……これが第六の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho, tassa evaṃ hoti – ‘uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho atthi kappo nipajjituṃ, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati…pe… idaṃ sattamaṃ kusītavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘にわずかな病が生じたとき、彼はこのように思う。『私にこのわずかな病が生じた。横になるのは適当である。さあ、横になろう』と。彼は横になり……中略……これが第七の懈怠事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gilānāvuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gilānāvuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa me kāyo dubbalo akammañño, handāhaṃ nipajjāmī’ti. So nipajjati…pe… idaṃ aṭṭhamaṃ kusītavatthu. Ime aṭṭha dhammā hānabhāgiyā.

「友らよ、さらにまた、比丘が病気から回復して間もないとき、彼はこのように思う。『私は病気から回復して間もない。そのために私の身体は弱々しく役に立たない。さあ、横になろう』と。彼は横になり……中略……これが第八の懈怠事である。これら八つの法は退落に分担されるものである。

(Ca) ‘‘katame aṭṭha dhammā visesabhāgiyā? Aṭṭha ārambhavatthūni. Idhāvuso, bhikkhunā kammaṃ kātabbaṃ hoti, tassa evaṃ hoti – ‘kammaṃ kho me kātabbaṃ bhavissati, kammaṃ kho pana me karontena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasikātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā’ti. So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ paṭhamaṃ ārambhavatthu.

(六)「いかなるものが勝進に分担される八法であるか。八つの発精進事(精進の根拠)である。友らよ、ここに比丘が仕事をなすべきであるとき、彼はこのように思う。『私には仕事をなすべきことがあるだろう。しかし、仕事をなす者には諸仏の教えを作意することは容易ではない。さあ、私は未達のものを達成するため、未得のものを獲得するため、未現証のものを現証するために精進を開始しよう』と。彼は未達のものを達成するため、未得のものを獲得するため、未現証のものを現証するために精進を開始する。これが第一の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ, kammaṃ kho panāhaṃ karonto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasikātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ dutiyaṃ ārambhavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が仕事をなし終えたとき、彼はこのように思う。『私は仕事をなし終えた。しかし、仕事をなしていた私には諸仏の教えを作意することができなかった。さあ、私は精進を開始しよう……中略……』と。これが第二の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘maggo kho me gantabbo bhavissati, maggaṃ kho pana me gacchantena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasikātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ tatiyaṃ ārambhavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が道を歩むべきであるとき、彼はこのように思う。『私には道を歩むべきことがあるだろう。しかし、道を歩む者には諸仏の教えを作意することは容易ではない。さあ、私は精進を開始しよう……中略……』と。これが第三の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ, maggaṃ kho panāhaṃ gacchanto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasikātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ catutthaṃ ārambhavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が道を歩み終えたとき、彼はこのように思う。『私は道を歩み終えた。しかし、道を歩んでいた私には諸仏の教えを作意することができなかった。さあ、私は精進を開始しよう……中略……』と。これが第四の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo lahuko kammañño, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ pañcamaṃ ārambhavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が村や町へ托鉢に巡って、粗末であれ美味であれ十分な食事を得られないとき、彼はこのように思う。『私は村や町へ托鉢に巡ったが、粗末であれ美味であれ十分な食事を得られなかった。そのために私の身体は軽やかで役に立つ。さあ、私は精進を開始しよう……中略……』と。これが第五の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa me kāyo balavā kammañño, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ chaṭṭhaṃ ārambhavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘が村や町へ托鉢に巡って、粗末であれ美味であれ十分な食事を得たとき、彼はこのように思う。『私は村や町へ托鉢に巡って、粗末であれ美味であれ十分な食事を得た。そのために私の身体は力に満ちて役に立つ。さあ、私は精進を開始しよう……中略……』と。これが第六の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – ‘uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ me ābādho pavaḍḍheyya, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… idaṃ sattamaṃ ārambhavatthu.

「友らよ、さらにまた、比丘にわずかな病が生じたとき、彼はこのように思う。『私にこのわずかな病が生じた。しかし、私の病が増大するということもあり得ることだ。さあ、私は精進を開始しよう……中略……』と。これが第七の発精進事である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ me ābādho paccudāvatteyya, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā’ti. So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ aṭṭhamaṃ ārambhavatthu. Ime aṭṭha dhammā visesabhāgiyā.

「友らよ、さらにまた、比丘が病気から回復して間もないとき、彼はこのように思う。『私は病気から回復して間もない。しかし、私の病がぶり返すということもあり得ることだ。さあ、私は未達のものを達成するため、未得のものを獲得するため、未現証のものを現証するために精進を開始しよう』と。彼は未達のものを達成するため、未得のものを獲得するため、未現証のものを現証するために精進を開始する。これが第八の発精進事である。これら八つの法は勝進に分担されるものである。

(Cha) ‘‘katame aṭṭha dhammā duppaṭivijjhā? Aṭṭha akkhaṇā asamayā brahmacariyavāsāya. Idhāvuso, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo nirayaṃ upapanno hoti. Ayaṃ paṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

(七)「いかなるものが通達し難い八法であるか。梵行を修めるのに非時であり時機を得ない八つの難処(八難)である。友らよ、ここに如来・応供・正等覚者が世に出現し、寂静に導き、完全な涅槃に導き、等正覚に至らしめる、善逝によって説かれた法が説かれている。しかるに、この人物は地獄に生まれている。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第一の難処である。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito, ayañca puggalo tiracchānayoniṃ upapanno hoti. Ayaṃ dutiyo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「友らよ、さらにまた、如来・応供・正等覚者が世に出現し、寂静に導き、完全な涅槃に導き、等正覚に至らしめる、善逝によって説かれた法が説かれている。しかるに、この人物は畜生界に生まれている。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第二の難処である。

‘‘Puna caparaṃ…pe… pettivisayaṃ upapanno hoti. Ayaṃ tatiyo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中略……餓鬼の世界に生まれている。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第三の難処である。

‘‘Puna caparaṃ…pe… aññataraṃ dīghāyukaṃ devanikāyaṃ upapanno hoti. Ayaṃ catuttho akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中略……ある長寿の天界に生まれている。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第四の難処である。

‘‘Puna caparaṃ…pe… paccantimesu janapadesu paccājāto hoti milakkhesu aviññātāresu, yattha natthi gati bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Ayaṃ pañcamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中略……辺境の地方の未開で理を解さない者たちの中に生まれており、そこには比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷の行き交いがない。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第五の難処である。

‘‘Puna caparaṃ…pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti micchādiṭṭhiko viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Ayaṃ chaṭṭho akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中略……この人物は中央の地方に生まれているが、彼は邪見の持ち主であり、顛倒した見解を持っている。『施与されたものに果報はない。供養されたものに果報はない。祭祀されたものに果報はない。善悪の行為の業に果報・異熟はない。この世は存在しない。あの世は存在しない。母は存在しない。父は存在しない。化生の有情は存在しない。この世において正しく進み、正しく実践して、この世とあの世を自ら殊勝な智をもって現証して宣示する沙門・婆羅門は存在しない』と。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第六の難処である。

‘‘Puna caparaṃ…pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti duppañño jaḷo eḷamūgo, nappaṭibalo subhāsitadubbhāsitānamatthamaññātuṃ. Ayaṃ sattamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中略……この人物は中央の地方に生まれているが、彼は悪慧であり、愚鈍であり、聾唖であって、善説と悪説の義を理解することができない。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第七の難処である。

‘‘Puna caparaṃ…pe… ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti paññavā ajaḷo aneḷamūgo, paṭibalo subhāsitadubbhāsitānamatthamaññātuṃ. Ayaṃ aṭṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya. Ime aṭṭha dhammā duppaṭivijjhā.

「さらにまた……中略……この人物は中央の地方に生まれ、彼には智慧があり、愚鈍でなく、聾唖でなく、善説と悪説の義を理解することができる(が、仏と正法に出会えない)。これが梵行を修めるのに非時であり時機を得ない第八の難処である。これら八つの法は通達し難いものである。

(Ja) ‘‘katame aṭṭha dhammā uppādetabbā? Aṭṭha mahāpurisavitakkā – appicchassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo mahicchassa. Santuṭṭhassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo asantuṭṭhassa. Pavivittassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo saṅgaṇikārāmassa. Āraddhavīriyassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo kusītassa. Upaṭṭhitasatissāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo muṭṭhassatissa. Samāhitassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo asamāhitassa. Paññavato ayaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo duppaññassa. Nippapañcassāyaṃ dhammo, nāyaṃ dhammo papañcārāmassāti ime aṭṭha dhammā uppādetabbā.

(八)「いかなるものが生起されるべき八法であるか。八つの大人の尋(大人の八念)である。『この法は欲の少ない者のためのものであり、欲の多い者のための法ではない。この法は知足の者のためのものであり、不知足の者のための法ではない。この法は遠離した者のためのものであり、集いを好む者のための法ではない。この法は精進を奮い起こした者のためのものであり、怠惰な者のための法ではない。この法は正念が現前した者のためのものであり、失念の者のための法ではない。この法は心が定まった者のためのものであり、心が定まらない者のための法ではない。この法は智慧ある者のためのものであり、悪慧の者のための法ではない。この法は無戯論を喜ぶ者のためのものであり、戯論を喜ぶ者のための法ではない』と。これら八つの法は生起されるべきである。

(Jha) ‘‘katame aṭṭha dhammā abhiññeyyā? Aṭṭha abhibhāyatanāni – ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti – evaṃsaññī hoti. Idaṃ paṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ.

(九)「いかなるものが知見されるべき八法であるか。八つの勝処(八勝処)である。内において色想(物質の想い)を抱く者が、外の限定された、美色・醜色の諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第一の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti – evaṃsaññī hoti. Idaṃ dutiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内において色想を抱く者が、外の無量の、美色・醜色の諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第二の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ tatiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内において無色想(非物質の想い)を抱く者が、外の限定された、美色・醜色の諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第三の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ catutthaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内において無色想を抱く者が、外の無量の、美色・醜色の諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第四の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni. Seyyathāpi nāma umāpupphaṃ nīlaṃ nīlavaṇṇaṃ nīlanidassanaṃ nīlanibhāsaṃ. Seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ nīlaṃ nīlavaṇṇaṃ nīlanidassanaṃ nīlanibhāsaṃ, evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ pañcamaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内において無色想を抱く者が、外の青く、青色で、青の相を示し、青の輝きを放つ諸色を見る。あたかも亜麻の花が青く、青色で、青の相を示し、青の輝きを放つように、あるいはあたかも両面を磨き上げられたバーラーナシーの布地が青く、青色で、青の相を示し、青の輝きを放つように、そのように内において無色想を抱く者が、外の青く、青色で、青の相を示し、青の輝きを放つ諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第五の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati pītāni pītavaṇṇāni pītanidassanāni pītanibhāsāni. Seyyathāpi nāma kaṇikārapupphaṃ pītaṃ pītavaṇṇaṃ pītanidassanaṃ pītanibhāsaṃ. Seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ pītaṃ pītavaṇṇaṃ pītanidassanaṃ pītanibhāsaṃ, evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati pītāni pītavaṇṇāni pītanidassanāni pītanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ chaṭṭhaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内において無色想を抱く者が、外の黄色く、黄色で、黄の相を示し、黄の輝きを放つ諸色を見る。あたかもカニカーラの花が黄色く、黄色で、黄の相を示し、黄の輝きを放つように、あるいはあたかも両面を磨き上げられたバーラーナシーの布地が黄色く、黄色で、黄の相を示し、黄の輝きを放つように、そのように内において無色想を抱く者が、外の黄色く、黄色で、黄の相を示し、黄の輝きを放つ諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第六の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati lohitakāni lohitakavaṇṇāni lohitakanidassanāni lohitakanibhāsāni. Seyyathāpi nāma bandhujīvakapupphaṃ lohitakaṃ lohitakavaṇṇaṃ lohitakanidassanaṃ lohitakanibhāsaṃ, seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ lohitakaṃ lohitakavaṇṇaṃ lohitakanidassanaṃ lohitakanibhāsaṃ, evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati lohitakāni lohitakavaṇṇāni lohitakanidassanāni lohitakanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ sattamaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内において無色想を抱く者が、外の赤く、赤色で、赤の相を示し、赤の輝きを放つ諸色を見る。あたかもバンドゥジーヴァカの花が赤く、赤色で、赤の相を示し、赤の輝きを放つように、あるいはあたかも両面を磨き上げられたバーラーナシーの布地が赤く、赤色で、赤の相を示し、赤の輝きを放つように、そのように内において無色想を抱く者が、外の赤く、赤色で、赤の相を示し、赤の輝きを放つ諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第七の勝処である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati odātāni odātavaṇṇāni odātanidassanāni odātanibhāsāni. Seyyathāpi nāma osadhitārakā odātā odātavaṇṇā odātanidassanā odātanibhāsā, seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ odātaṃ odātavaṇṇaṃ odātanidassanaṃ odātanibhāsaṃ, evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati odātāni odātavaṇṇāni odātanidassanāni odātanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ aṭṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ. Ime aṭṭha dhammā abhiññeyyā.

「内において無色想を抱く者が、外の白く、白色で、白の相を示し、白の輝きを放つ諸色を見る。あたかも薬香星(明星)が白く、白色で、白の相を示し、白の輝きを放つように、あるいはあたかも両面を磨き上げられたバーラーナシーの布地が白く、白色で、白の相を示し、白の輝きを放つように、そのように内において無色想を抱く者が、外の白く、白色で、白の相を示し、白の輝きを放つ諸色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』と、このように想う。これが第八の勝処である。これら八つの法は知見されるべきである。

(Ña) ‘‘katame aṭṭha dhammā sacchikātabbā? Aṭṭha vimokkhā – rūpī rūpāni passati. Ayaṃ paṭhamo vimokkho.

(十)「現証すべき八法とは何か。八つの解脱である。すなわち、色を持つ者が諸々の色を見る。これが第一の解脱である。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati. Ayaṃ dutiyo vimokkho.

「内において色想なき者が、外の諸々の色を見る。これが第二の解脱である。

‘‘Subhanteva adhimutto hoti. Ayaṃ tatiyo vimokkho.

「浄(美しいもの)にのみ信解する。これが第三の解脱である。

‘‘Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ catuttho vimokkho.

「一切の色想を超え、有対想の滅尽により、種々想を作意しないことから、『空は無辺である』として空無辺処を具足して住する。これが第四の解脱である。

‘‘Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ pañcamo vimokkho.

「一切の空無辺処を超えて、『識は無辺である』として識無辺処を具足して住する。これが第五の解脱である。

‘‘Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ chaṭṭho vimokkho.

「一切の識無辺処を超えて、『何ものも存在しない』として無所有処を具足して住する。これが第六の解脱である。

‘‘Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ sattamo vimokkho.

「一切の無所有処を超えて、非想非非想処を具足して住する。これが第七の解脱である。

‘‘Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ aṭṭhamo vimokkho. Ime aṭṭha dhammā sacchikātabbā.

「一切の非想非非想処を超えて、想受滅(滅尽定)を具足して住する。これが第八の解脱である。これらが現証すべき八法である。

‘‘Iti ime asīti dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら八十の法は、真実であり、確実であり、如実であり、不虚であり、転変することなく、如来によって正しく等正覚されたものである。

359. ‘‘Nava dhammā bahukārā…pe… nava dhammā sacchikātabbā.

359.「多く役立つ九法があり……乃至……現証すべき九法がある。

(Ka) ‘‘katame nava dhammā bahukārā? Nava yonisomanasikāramūlakā dhammā, yonisomanasikaroto pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati, samāhite citte yathābhūtaṃ jānāti passati, yathābhūtaṃ jānaṃ passaṃ nibbindati, nibbindaṃ virajjati, virāgā vimuccati. Ime nava dhammā bahukārā.

(一)「多く役立つ九法とは何か。如理作意を根本とする九つの法である。如理作意する者には歓喜が生じ、歓喜せる者には喜悦が生じ、喜悦せる心を持つ者の身体は軽安となり、軽安となった身の者は楽を受容し、楽ある者の心は等持し、心が定まった者は如実に知り、如実に見る。如実に知り見る者は厭離し、厭離する者は離貪し、離貪により解脱する。これらが多く役立つ九法である。

(Kha) ‘‘katame nava dhammā bhāvetabbā? Nava pārisuddhipadhāniyaṅgāni – sīlavisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, cittavisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, diṭṭhivisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, kaṅkhāvitaraṇavisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, maggāmaggañāṇadassana – visuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, paṭipadāñāṇadassanavisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, ñāṇadassanavisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, paññāvisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ, vimuttivisuddhi pārisuddhipadhāniyaṅgaṃ. Ime nava dhammā bhāvetabbā.

(二)「修習すべき九法とは何か。九つの清浄断支(精進支)である。戒清浄の清浄断支、心清浄の清浄断支、見清浄の清浄断支、度疑清浄の清浄断支、道非道智見清浄の清浄断支、行道智見清浄の清浄断支、智見清浄の清浄断支、慧清浄の清浄断支、解脱清浄の清浄断支である。これらが修習すべき九法である。

(Ga) ‘‘katame nava dhammā pariññeyyā? Nava sattāvāsā – santāvuso, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamo sattāvāso.

(三)「遍知すべき九法とは何か。九つの衆生居(有情居)である。友らよ、種々の身体を持ち、種々の想を持つ衆生がいる。たとえば人間や、一部の天人たち、一部の悪趣に堕ちた者たちのごとくである。これが第一の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyo sattāvāso.

「友らよ、種々の身体を持ち、単一の想を持つ衆生がいる。たとえば初禅において最初に生じた梵身天の天人たちのごとくである。これが第二の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyo sattāvāso.

「友らよ、単一の身体を持ち、種々の想を持つ衆生がいる。たとえば光音天の天人たちのごとくである。これが第三の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catuttho sattāvāso.

「友らよ、単一の身体を持ち、単一の想を持つ衆生がいる。たとえば遍浄天の天人たちのごとくである。これが第四の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā asaññino appaṭisaṃvedino, seyyathāpi devā asaññasattā. Ayaṃ pañcamo sattāvāso.

「友らよ、想がなく、感受のない衆生がいる。たとえば無想天の天人たちのごとくである。これが第五の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭho sattāvāso.

「友らよ、一切の色想を超え、有対想の滅尽により、種々想を作意しないことから、『空は無辺である』として空無辺処に達した衆生がいる。これが第六の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ sattamo sattāvāso.

「友らよ、一切の空無辺処を超えて、『識は無辺である』として識無辺処に達した衆生がいる。これが第七の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṃ aṭṭhamo sattāvāso.

「友らよ、一切の識無辺処を超えて、『何ものも存在しない』として無所有処に達した衆生がいる。これが第八の衆生居である。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanūpagā. Ayaṃ navamo sattāvāso. Ime nava dhammā pariññeyyā.

「友らよ、一切の無所有処を超えて、非想非非想処に達した衆生がいる。これが第九の衆生居である。これらが遍知すべき九法である。

(Gha) ‘‘katame nava dhammā pahātabbā? Nava taṇhāmūlakā dhammā – taṇhaṃ paṭicca pariyesanā, pariyesanaṃ paṭicca lābho, lābhaṃ paṭicca vinicchayo, vinicchayaṃ paṭicca chandarāgo, chandarāgaṃ paṭicca ajjhosānaṃ, ajjhosānaṃ paṭicca pariggaho, pariggahaṃ paṭicca macchariyaṃ, macchariyaṃ paṭicca ārakkho, ārakkhādhikaraṇaṃ daṇḍādānasatthādānakalahaviggahavivādatuvaṃtuvaṃpesuññamusāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti. Ime nava dhammā pahātabbā.

(四)「断ずべき九法とは何か。渇愛を根本とする九つの法である。渇愛に縁りて追求があり、追求に縁りて獲得があり、獲得に縁りて判断があり、判断に縁りて欲貪があり、欲貪に縁りて執着があり、執着に縁りて所有があり、所有に縁りて吝嗇(ものおしみ)があり、吝嗇に縁りて守護があり、守護を因として棍棒を取ること、刃物を取ること、争闘、不和、論争、『お前だ、お前だ』と言い争うこと、離間語、虚妄語といった多くの悪しき不善の法が生じる。これらが断ずべき九法である。

(Ṅa) ‘‘katame nava dhammā hānabhāgiyā? Nava āghātavatthūni – ‘anatthaṃ me acarī’ti āghātaṃ bandhati, ‘anatthaṃ me caratī’ti āghātaṃ bandhati, ‘anatthaṃ me carissatī’ti āghātaṃ bandhati; ‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acarī’ti āghātaṃ bandhati…pe… ‘anatthaṃ caratī’ti āghātaṃ bandhati…pe… ‘anatthaṃ carissatī’ti āghātaṃ bandhati; ‘appiyassa me amanāpassa atthaṃ acarī’ti āghātaṃ bandhati…pe… ‘atthaṃ caratī’ti āghātaṃ bandhati…pe… ‘atthaṃ carissatī’ti āghātaṃ bandhati. Ime nava dhammā hānabhāgiyā.

(五)「退減に属する九法とは何か。九つの怨恨の事由である。『彼は私に不利益をもたらした』と怨恨を抱く。『彼は私に不利益をもたらしている』と怨恨を抱く。『彼は私に不利益をもたらすだろう』と怨恨を抱く。『私の愛しく好ましい者に不利益をもたらした』と怨恨を抱く……乃至……『不利益をもたらしている』と怨恨を抱く……乃至……『不利益をもたらすだろう』と怨恨を抱く。『私の憎く好ましくない者に利益をもたらした』と怨恨を抱く……乃至……『利益をもたらしている』と怨恨を抱く……乃至……『利益をもたらすだろう』と怨恨を抱く。これらが退減に属する九法である。

(Ca) ‘‘katame nava dhammā visesabhāgiyā? Nava āghātapaṭivinayā – ‘anatthaṃ me acari, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘anatthaṃ me carati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘anatthaṃ me carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acari…pe… anatthaṃ carati…pe… anatthaṃ carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘appiyassa me amanāpassa atthaṃ acari…pe… atthaṃ carati…pe… atthaṃ carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti. Ime nava dhammā visesabhāgiyā.

(六)「勝進に属する九法とは何か。九つの怨恨の調伏である。『彼は私に不利益をもたらした。しかし、それについてどうして得ることがあろうか(仕方がない)』と怨恨を調伏する。『彼は私に不利益をもたらしている。しかし、それについてどうして得ることがあろうか』と怨恨を調伏する。『彼は私に不利益をもたらすだろう。しかし、それについてどうして得ることがあろうか』と怨恨を調伏する。『私の愛しく好ましい者に不利益をもたらした……乃至……不利益をもたらしている……乃至……不利益をもたらすだろう。しかし、それについてどうして得ることがあろうか』と怨恨を調伏する。『私の憎く好ましくない者に利益をもたらした……乃至……利益をもたらしている……乃至……利益をもたらすだろう。しかし、それについてどうして得ることがあろうか』と怨恨を調伏する。これらが勝進に属する九法である。

(Cha) ‘‘katame nava dhammā duppaṭivijjhā? Nava nānattā – dhātunānattaṃ paṭicca uppajjati phassanānattaṃ, phassanānattaṃ paṭicca uppajjati vedanānānattaṃ, vedanānānattaṃ paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ, pariyesanānānattaṃ paṭicca uppajjati lābhanānattaṃ. Ime nava dhammā duppaṭivijjhā.

(七)「証得しがたき九法とは何か。九つの差異である。界の差異に縁りて触の差異が生じ、触の差異に縁りて受の差異が生じ、受の差異に縁りて想の差異が生じ、想の差異に縁りて思惟の差異が生じ、思惟の差異に縁りて意欲の差異が生じ、意欲の差異に縁りて熱悩の差異が生じ、熱悩の差異に縁りて追求の差異が生じ、追求の差異に縁りて獲得の差異が生じる。これらが証得しがたき九法である。

(Ja) ‘‘katame nava dhammā uppādetabbā? Nava saññā – asubhasaññā, maraṇasaññā, āhārepaṭikūlasaññā, sabbalokeanabhiratisaññā , aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā. Ime nava dhammā uppādetabbā.

(八)「生起すべき九法とは何か。九つの想である。不浄想、死想、食厭想、一切世間不可楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想、断想、離貪想である。これらが生起すべき九法である。

(Jha) ‘‘katame nava dhammā abhiññeyyā? Nava anupubbavihārā – idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā …pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā…pe… ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Ime nava dhammā abhiññeyyā.

(九)「通達すべき九法とは何か。九つの次第住(九次第定)である。友らよ、ここに比丘が、諸々の欲望を離れ、諸々の不善の法を離れ、尋と伺を伴い、遠離より生じた喜と楽のある第一禅を具足して住する。尋と伺が寂静となったことにより……乃至……第二禅を具足して住する。喜を離れたことにより……乃至……第三禅を具足して住する。楽を断じたことにより……乃至……第四禅を具足して住する。一切の色想を超え……乃至……空無辺処を具足して住する。一切の空無辺処を超えて、『識は無辺である』として識無辺処を具足して住する。一切の識無辺処を超えて、『何ものも存在しない』として無所有処を具足して住する。一切の無所有処を超えて非想非非想処を具足して住する。一切の非想非非想処を超えて想受滅を具足して住する。これらが通達すべき九法である。

(Ña) ‘‘katame nava dhammā sacchikātabbā? Nava anupubbanirodhā – paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa kāmasaññā niruddhā hoti, dutiyaṃ jhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā niruddhā honti, tatiyaṃ jhānaṃ samāpannassa pīti niruddhā hoti, catutthaṃ jhānaṃ samāpannassa assāsapassāssā niruddhā honti, ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā niruddhā hoti, viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā niruddhā hoti, ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa viññāṇañcāyatanasaññā niruddhā hoti, nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā niruddhā hoti, saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti. Ime nava dhammā sacchikātabbā.

(十)「現証すべき九法とは何か。九つの次第滅である。第一禅に入定した者には欲想が滅し、第二禅に入定した者には尋と伺が滅し、第三禅に入定した者には喜が滅し、第四禅に入定した者には出息と入息が滅し、空無辺処に入定した者には色想が滅し、識無辺処に入定した者には空無辺処想が滅し、無所有処に入定した者には識無辺処想が滅し、非想非非想処に入定した者には無所有処想が滅し、想受滅に入定した者には想と受が滅する。これらが現証すべき九法である。

‘‘Iti ime navuti dhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā.

「このように、これら九十の法は、真実であり、確実であり、如実であり、不虚であり、転変することなく、如来によって正しく等正覚されたものである。

Dasa dhammā

十法

360. ‘‘Dasa dhammā bahukārā…pe… dasa dhammā sacchikātabbā.

360.「多く役立つ十法があり……乃至……現証すべき十法がある。

(Ka) ‘‘katame dasa dhammā bahukārā? Dasa nāthakaraṇādhammā – idhāvuso, bhikkhu sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu, yaṃpāvuso, bhikkhu sīlavā hoti…pe… sikkhati sikkhāpadesu. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

(一)「多く役立つ十法とは何か。十の帰依となる法(救護法)である。友らよ、ここに比丘が戒を備え、波羅提木叉の律儀によって身を守って住し、正行と所行を具足し、微細な過失にも畏怖を見、学処を受持して修学する。友らよ、比丘が戒を備え……乃至……学処を受持して修学すること、この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bahussuto …pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā, yaṃpāvuso, bhikkhu bahussuto…pe… ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が多聞であり……乃至……見によって正しく通達されていること、友らよ、比丘が多聞であり……乃至……この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu kalyāṇamitto hoti kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… kalyāṇasampavaṅko. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が善友を持ち、善き仲間を持ち、善き同伴者を持つこと。友らよ、比丘が……乃至……善き同伴者を持つこと、この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu suvaco hoti sovacassakaraṇehi dhammehi samannāgato, khamo padakkhiṇaggāhī anusāsaniṃ. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… anusāsaniṃ. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が素直であり、受教性をなす諸法を具え、忍耐強く、教誡を恭しく受けとること。友らよ、比丘が……乃至……教誡を受けること、この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāni tāni sabrahmacārīnaṃ uccāvacāni kiṃkaraṇīyāni tattha dakkho hoti analaso tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ, alaṃ saṃvidhātuṃ. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… alaṃ saṃvidhātuṃ. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が同梵行者たちの大小のなすべき諸々の用務において巧みであり、怠ることなく、その手だての工夫を具え、自ら行い、配慮するに足る者であること。友らよ、比丘が……乃至……配慮するに足る者であること、この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu dhammakāmo hoti piyasamudāhāro abhidhamme abhivinaye uḷārapāmojjo. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… uḷārapāmojjo. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が法を愛楽する者であり、親愛ある語りをなし、阿毘達磨(高等法規)と阿毘毘奈耶(高等戒律)において大いなる歓喜を抱くこと。友らよ、比丘が……乃至……大いなる歓喜を抱くこと、この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītarehi cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi. Yaṃpāvuso, bhikkhu …pe… ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が種々の衣、托鉢の食物、臥所、病気の備えとしての医薬などの必需品において足りることを知っていること。友らよ、比丘が……乃至……この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu āraddhavīriyo viharati…pe… kusalesu dhammesu. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が精進を発動して住し……乃至……諸々の善法において怠らないこと。友らよ、比丘が……乃至……この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu satimā hoti, paramena satinepakkena samannāgato, cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「友らよ、さらにまた、比丘が念(気づき)を具え、至高の念と聡明さを具え、遠い昔になされたこと、遠い昔に語られたことさえも記憶し随念する者であること。友らよ、比丘が……乃至……この法もまた帰依となるものである。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato, ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Yaṃpāvuso, bhikkhu…pe… ayampi dhammo nāthakaraṇo. Ime dasa dhammā bahukārā.

「友らよ、さらにまた、比丘が智慧を具え、生滅に赴く智慧を備え、聖なる、明察をもたらす、正しく苦の滅尽へと導く智慧を備えていること。友らよ、比丘が……乃至……この法もまた帰依となるものである。これらが多く役立つ十法である。

(Kha) ‘‘katame dasa dhammā bhāvetabbā? Dasa kasiṇāyatanāni – pathavīkasiṇameko sañjānāti uddhaṃ adho tiriyaṃ advayaṃ appamāṇaṃ. Āpokasiṇameko sañjānāti…pe… tejokasiṇameko sañjānāti… vāyokasiṇameko sañjānāti… nīlakasiṇameko sañjānāti… pītakasiṇameko sañjānāti… lohitakasiṇameko sañjānāti… odātakasiṇameko sañjānāti… ākāsakasiṇameko sañjānāti… viññāṇakasiṇameko sañjānāti uddhaṃ adho tiriyaṃ advayaṃ appamāṇaṃ. Ime dasa dhammā bhāvetabbā.

(二)「修習すべき十法とは何か。十の遍処(カシナ)である。ある者は地遍を上方・下方・左右の四方に、不二なる無量のものとして了知する。ある者は水遍を了知する……乃至……ある者は火遍を了知する……ある者は風遍を了知する……ある者は青遍を了知する……ある者は黄遍を了知する……ある者は赤遍を了知する……ある者は白遍を了知する……ある者は空遍を了知する……ある者は識遍を上方・下方・左右の四方に、不二なる無量のものとして了知する。これらが修習すべき十法である。

(Ga) ‘‘katame dasa dhammā pariññeyyā? Dasāyatanāni – cakkhāyatanaṃ, rūpāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ. Ime dasa dhammā pariññeyyā.

(三)「遍知すべき十法とは何か。十処である。眼処、色処、耳処、声処、鼻処、香処、舌処、味処、身処、触処である。これらが遍知すべき十法である。

(Gha) ‘‘katame dasa dhammā pahātabbā? Dasa micchattā – micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi, micchāñāṇaṃ, micchāvimutti. Ime dasa dhammā pahātabbā.

(四)「断ずべき十法とは何か。十の邪性である。邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定、邪智、邪解脱である。これらが断ずべき十法である。

(Ṅa) ‘‘katame dasa dhammā hānabhāgiyā? Dasa akusalakammapathā – pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo, abhijjhā, byāpādo, micchādiṭṭhi. Ime dasa dhammā hānabhāgiyā.

(五)「退減に属する十法とは何か。十不善業道である。殺生、不与取、欲邪行、虚妄語、離間語、粗悪語、雑穢語、貪欲、瞋恚、邪見である。これらが退減に属する十法である。

(Ca) ‘‘katame dasa dhammā visesabhāgiyā? Dasa kusalakammapathā – pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī, musāvādā veramaṇī, pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī, anabhijjhā, abyāpādo, sammādiṭṭhi. Ime dasa dhammā visesabhāgiyā.

(六)「勝進に属する十法とは何か。十善業道である。殺生からの離別、不与取からの離別、欲邪行からの離別、虚妄語からの離別、離間語からの離別、粗悪語からの離別、雑穢語からの離別、無貪、無瞋、正見である。これらが勝進に属する十法である。

(Cha) ‘‘katame dasa dhammā duppaṭivijjhā? Dasa ariyavāsā – idhāvuso, bhikkhu pañcaṅgavippahīno hoti, chaḷaṅgasamannāgato, ekārakkho, caturāpasseno, paṇunnapaccekasacco, samavayasaṭṭhesano, anāvilasaṅkappo, passaddhakāyasaṅkhāro, suvimuttacitto, suvimuttapañño.

(七)「証得しがたき十法とは何か。十の聖者の住居(聖住)である。友らよ、ここに比丘が五支を捨て去り、六支を具備し、一の守護を持ち、四の依り所を持ち、個別の真理を排除し、追求を完全に捨て去り、濁りなき思惟を持ち、身体の働きが静まり、よく解脱した心を持ち、よく解脱した慧を持つ。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu pañcaṅgavippahīno hoti? Idhāvuso, bhikkhuno kāmacchando pahīno hoti, byāpādo pahīno hoti, thinamiddhaṃ pahīnaṃ hoti, uddhaccakukkuccaṃ pahīnaṃ hoti, vicikicchā pahīnā hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu pañcaṅgavippahīno hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は五支を捨て去った者となるのか。友らよ、ここに比丘において欲貪が断たれ、瞋恚が断たれ、惛沈と睡眠が断たれ、掉挙と悪作が断たれ、疑いが断たれている。友らよ、このようにして比丘は五支を捨て去った者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu chaḷaṅgasamannāgato hoti? Idhāvuso, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… manasā dhammaṃ viññāya neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu chaḷaṅgasamannāgato hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は六支を具備した者となるのか。友らよ、ここに比丘が眼によって色を見て、喜びもせず悲しみもせず、捨にして念と正知を保って住する。耳によって声を聞いて……乃至……鼻によって香を嗅いで……舌によって味を味わって……身によって触に触れて……意によって法を認識して、喜びもせず悲しみもせず、捨にして念と正知を保って住する。友らよ、このようにして比丘は六支を具備した者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu ekārakkho hoti? Idhāvuso, bhikkhu satārakkhena cetasā samannāgato hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu ekārakkho hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は一の守護を持つ者となるのか。友らよ、ここに比丘が念によって守護された心を具備している。友らよ、このようにして比丘は一の守護を持つ者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu caturāpasseno hoti? Idhāvuso, bhikkhu saṅkhāyekaṃ paṭisevati, saṅkhāyekaṃ adhivāseti, saṅkhāyekaṃ parivajjeti, saṅkhāyekaṃ vinodeti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu caturāpasseno hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は四の依り所を持つ者となるのか。友らよ、ここに比丘が思慮してあるものを用い、思慮してあるものを耐え忍び、思慮してあるものを遠ざけ、思慮してあるものを除去する。友らよ、このようにして比丘は四の依り所を持つ者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu paṇunnapaccekasacco hoti? Idhāvuso, bhikkhuno yāni tāni puthusamaṇabrāhmaṇānaṃ puthupaccekasaccāni, sabbāni tāni nunnāni honti paṇunnāni cattāni vantāni muttāni pahīnāni paṭinissaṭṭhāni. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu paṇunnapaccekasacco hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は個別の真理を排除した者となるのか。友らよ、ここに比丘において、多くの諸々の沙門・バラモンたちの雑多な個別の真理があるが、それらすべてが除かれ、排除され、放棄され、吐き出され、解き放たれ、断たれ、捨て去られている。友らよ、このようにして比丘は個別の真理を排除した者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu samavayasaṭṭhesano hoti? Idhāvuso, bhikkhuno kāmesanā pahīnā hoti, bhavesanā pahīnā hoti, brahmacariyesanā paṭippassaddhā. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu samavayasaṭṭhesano hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は追求を完全に捨て去った者となるのか。友らよ、ここに比丘において欲の追求が断たれ、有(存在)の追求が断たれ、梵行の追求が鎮まっている。友らよ、このようにして比丘は追求を完全に捨て去った者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu anāvilasaṅkappā hoti? Idhāvuso, bhikkhuno kāmasaṅkappo pahīno hoti, byāpādasaṅkappo pahīno hoti, vihiṃsāsaṅkappo pahīno hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu anāvilasaṅkappo hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は濁りなき思惟を持つ者となるのか。友らよ、ここに比丘において欲得の思惟が断たれ、瞋恚の思惟が断たれ、害悪の思惟が断たれている。友らよ、このようにして比丘は濁りなき思惟を持つ者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu passaddhakāyasaṅkhāro hoti? Idhāvuso, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu passaddhakāyasaṅkhāro hoti.

「友らよ、どのようにして比丘は身体の働きが静まった者となるのか。友らよ、ここに比丘が楽を断じ苦を断じたことにより、すでに以前に喜悦と憂愁が滅したことから、不苦不楽にして捨と念による清浄なる第四禅を具足して住する。友らよ、このようにして比丘は身体の働きが静まった者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu suvimuttacitto hoti? Idhāvuso, bhikkhuno rāgā cittaṃ vimuttaṃ hoti, dosā cittaṃ vimuttaṃ hoti, mohā cittaṃ vimuttaṃ hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu suvimuttacitto hoti.

「友らよ、どのようにして比丘はよく解脱した心を持つ者となるのか。友らよ、ここに比丘の心が貪りから解脱し、瞋恚から解脱し、愚痴から解脱している。友らよ、このようにして比丘はよく解脱した心を持つ者となる。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu suvimuttapañño hoti? Idhāvuso, bhikkhu ‘rāgo me pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo’ti pajānāti. ‘Doso me pahīno…pe… āyatiṃ anuppādadhammo’ti pajānāti. ‘Moho me pahīno …pe… āyatiṃ anuppādadhammo’ti pajānāti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu suvimuttapañño hoti. Ime dasa dhammā duppaṭivijjhā.

「友らよ、どのようにして比丘はよく解脱した慧を持つ者となるのか。友らよ、ここに比丘が『私の貪りは断たれ、根本から断ち切られ、頭部を切られた多羅樹のようになり、非存在とされ、将来において生じることのない法となった』と了知する。『私の瞋恚は断たれ……乃至……将来において生じることのない法となった』と了知する。『私の愚痴は断たれ……乃至……将来において生じることのない法となった』と了知する。友らよ、このようにして比丘はよく解脱した慧を持つ者となる。これらが証得しがたき十法である。

(Ja) ‘‘katame dasa dhammā uppādetabbā? Dasa saññā – asubhasaññā, maraṇasaññā, āhārepaṭikūlasaññā, sabbalokeanabhiratisaññā, aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā, nirodhasaññā. Ime dasa dhammā uppādetabbā.

(八)「生起すべき十法とは何か。十の想である。不浄想、死想、食厭想、一切世間不可楽想、無常想、無常における苦想、苦における無我想、断想、離貪想、滅想である。これらが生起すべき十法である。

(Jha) ‘‘katame dasa dhammā abhiññeyyā? Dasa nijjaravatthūni – sammādiṭṭhissa micchādiṭṭhi nijjiṇṇā hoti. Ye ca micchādiṭṭhipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti, te cassa nijjiṇṇā honti. Sammāsaṅkappassa micchāsaṅkappo…pe… sammāvācassa micchāvācā… sammākammantassa micchākammanto… sammāājīvassa micchāājīvo… sammāvāyāmassa micchāvāyāmo… sammāsatissa micchāsati… sammāsamādhissa micchāsamādhi… sammāñāṇassa micchāñāṇaṃ nijjiṇṇaṃ hoti. Sammāvimuttissa micchāvimutti nijjiṇṇā hoti. Ye ca micchāvimuttipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti, te cassa nijjiṇṇā honti. Ime dasa dhammā abhiññeyyā.

(九)「通達すべき十法とは何か。十の消滅の事由(滅除処)である。正見ある者には邪見が消滅する。そして邪見を縁として生じる多くの悪しき不善の諸法、それらもまた彼において消滅する。正思惟ある者には邪思惟が……乃至……正語ある者には邪語が……正業ある者には邪業が……正命ある者には邪命が……正精進ある者には邪精進が……正念ある者には邪念が……正定ある者には邪定が……正智ある者には邪智が消滅する。正解脱ある者には邪解脱が消滅する。そして邪解脱を縁として生じる多くの悪しき不善の諸法、それらもまた彼において消滅する。これらが通達すべき十法である。

(Ña) ‘‘katame dasa dhammā sacchikātabbā? Dasa asekkhā dhammā – asekkhā sammādiṭṭhi, asekkho sammāsaṅkappo, asekkhā sammāvācā, asekkho sammākammanto, asekkho sammāājīvo, asekkho sammāvāyāmo, asekkhā sammāsati, asekkho sammāsamādhi, asekkhaṃ sammāñāṇaṃ, asekkhā sammāvimutti. Ime dasa dhammā sacchikātabbā.

(十)「現証すべき十法とは何か。十の無学法である。無学の正見、無学の正思惟、無学の正語、無学の正業、無学の正命、無学の正精進、無学の正念、無学の正定、無学の正智、無学の正解脱である。これらが現証すべき十法である。

‘‘Iti ime satadhammā bhūtā tacchā tathā avitathā anaññathā sammā tathāgatena abhisambuddhā’’ti. Idamavocāyasmā sāriputto. Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.

「このように、これら百の法は、真実であり、確実であり、如実であり、不虚であり、転変することなく、如来によって正しく等正覚されたものである」と。尊者サーリプッタはこのように説かれた。それらの比丘たちは意気揚々として、尊者サーリプッタの所説を歓喜し受持した。

Dasuttarasuttaṃ niṭṭhitaṃ ekādasamaṃ.

第十一の十上経が終了した。

Pāthikavaggo niṭṭhito.

波梨品(パーティカ篇)が終了した。

Tassuddānaṃ –

その摂頌(目録)は以下の通りである。

Pāthiko ca udumbaraṃ , cakkavatti aggaññakaṃ;

波梨経と優曇婆羅経、転輪聖王経、起世経(阿難経)、

Sampasādanapāsādaṃ , mahāpurisalakkhaṇaṃ.

清浄経と自歓喜経、大真人相経、

Siṅgālāṭānāṭiyakaṃ, saṅgīti ca dasuttaraṃ;

尸迦羅越経と阿咤曩胝経、等誦経と十上経。

Ekādasahi suttehi, pāthikavaggoti vuccati.

十一の経によって、波梨品と呼ばれる。

Pāthikavaggapāḷi niṭṭhitā.

波梨品経典が終了した。

Tīhi vaggehi paṭimaṇḍito sakalo

三つの品によって荘厳された全篇の

Dīghanikāyo samatto.

長部経典(ディーガ・ニカーヤ)が完結した。