7. Lakkhaṇasuttaṃ7. 相経(三十二相経)
Dvattiṃsamahāpurisalakkhaṇāni
三十二相の偉人相
198. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhaddante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
198. このようにわたしは聞いた――ある時、世尊は舎衛城の祇樹給孤独園におられた。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられた。それらの比丘たちは「尊き方よ」と世尊に応えた。世尊は次のように言われた――
199. ‘‘Dvattiṃsimāni, bhikkhave, mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇāni, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni satta ratanāni bhavanti; seyyathidaṃ, cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado .
199. 「比丘たちよ、偉人には三十二の偉人の相(三十二相)がある。これらを具えた偉人には、二つの道しかなく、他はない。もし家に住まうならば、転輪聖王となり、正法に従う法王となり、四方を平定し、領土を安定させ、七宝を具足する。彼にはこれら七つの宝がある。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、摩尼宝、女宝、居士宝、そして第七の導師宝(主兵臣宝)である。また、彼には千人を超える子があり、勇敢で雄々しく、他敵の軍を打ち破る者たちである。彼はこの海に囲まれた大地を、杖によることなく、剣によることなく、正法によって征服して統治する。しかし、もし家から出て出家するならば、世において無上正等覚者(正等覚者たる仏陀)となり、世の覆いを開く者となる。
200. ‘‘Katamāni ca tāni, bhikkhave, dvattiṃsa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇāni, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā? Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado.
200. 「比丘たちよ、具えた偉人に二つの道しかなく、他がないという、偉人の三十二相とは何か。もし家に住まうならば転輪聖王となり……(中略)……しかし、もし家から出て出家するならば、世において無上正等覚者となり、世の覆いを開く者となる。
‘‘Idha, bhikkhave, mahāpuriso suppatiṭṭhitapādo hoti. Yampi, bhikkhave, mahāpuriso suppatiṭṭhitapādo hoti, idampi, bhikkhave, mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
「比丘たちよ、ここに偉人は足の裏が平らである(足下安平立相)。比丘たちよ、偉人の足の裏が平らであることもまた、偉人の偉人の相である。
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāpurisassa heṭṭhāpādatalesu cakkāni jātāni honti sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni . Yampi, bhikkhave, mahāpurisassa heṭṭhāpādatalesu cakkāni jātāni honti sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni, idampi, bhikkhave, mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
「さらにまた、比丘たちよ、偉人の足の裏には、千本の輻(や)をもち、轂(こしき)と輪縁を具え、あらゆる形状が円満に整った車輪の文様(千輻輪相)が生じている。比丘たちよ、偉人の足の裏に千本の輻をもち、轂と輪縁を具え、あらゆる形状が円満に整った車輪の文様が生じていることもまた、偉人の偉人の相である。
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāpuriso āyatapaṇhi hoti…pe… dīghaṅguli hoti… mudutalunahatthapādo hoti… jālahatthapādo hoti… ussaṅkhapādo hoti… eṇijaṅgho hoti… ṭhitakova anonamanto ubhohi pāṇitalehi jaṇṇukāni parimasati parimajjati… kosohitavatthaguyho hoti… suvaṇṇavaṇṇo hoti kañcanasannibhattaco… sukhumacchavi hoti, sukhumattā chaviyā rajojallaṃ kāye na upalimpati… ekekalomo hoti, ekekāni lomāni lomakūpesu jātāni… uddhaggalomo hoti, uddhaggāni lomāni jātāni nīlāni añjanavaṇṇāni kuṇḍalāvaṭṭāni dakkhiṇāvaṭṭakajātāni … brahmujugatto hoti… sattussado hoti… sīhapubbaddhakāyo hoti… citantaraṃso hoti… nigrodhaparimaṇḍalo hoti, yāvatakvassa kāyo tāvatakvassa byāmo yāvatakvassa byāmo tāvatakvassa kāyo… samavaṭṭakkhandho hoti… rasaggasaggī hoti… sīhahanu hoti… cattālīsadanto hoti … samadanto hoti… aviraḷadanto hoti… susukkadāṭho hoti… pahūtajivho hoti… brahmassaro hoti karavīkabhāṇī… abhinīlanetto hoti… gopakhumo hoti… uṇṇā bhamukantare jātā hoti, odātā mudutūlasannibhā. Yampi, bhikkhave, mahāpurisassa uṇṇā bhamukantare jātā hoti, odātā mudutūlasannibhā, idampi, bhikkhave, mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
「さらにまた、比丘たちよ、偉人は踵(かかと)が長く突き出ており……(中略)……指が長く……手足が柔らかく滑らかで……手足に網目のような膜があり(指間網縵相)……足の甲が高く盛り上がり……ふくらはぎが鹿(エニ鹿)のようであり……立ったまま身をかがめることなく両手で両膝を触り撫でることができ……陰部が覆いに包まれて隠れており(陰蔵相)……黄金色に輝く肌をしており……皮膚が極めて滑らかで、滑らかさのゆえに塵や埃が身体に付着せず……一本一本の体毛が生えており、一つの毛穴に一本の毛が生じ……毛が上に向かって伸び、上向きに生えた毛は青黒く、右巻きに渦巻いており……身体が直立して高貴であり……七つの箇所(両手・両足・両肩・項)の肉が盛り上がっており……身体の前半身が獅子のようであり……両肩の間が満ち足りており……身体が榕樹(ガジュマル)のように均整が取れ、身体の丈は両手を広げた長さに等しく、両手を広げた長さは身体の丈に等しく……首筋が円満に整っており……最上の味覚を持ち……顎が獅子のようであり……四十本の歯を持ち……歯並びが揃っており……歯と歯の間に隙間がなく……四本の犬歯が極めて白く輝き……舌が広大であり……梵天のような清らかな声でカラヴィーカ(迦陵頻伽)のように語り……目が深い青色であり……牛のような美しいまつ毛を持ち……眉間に白い毛(白毫)が生じ、白くて柔らかい綿のようである。比丘たちよ、偉人の眉間に白い毛が生じ、白くて柔らかい綿のようであることもまた、偉人の偉人の相である。
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, mahāpuriso uṇhīsasīso hoti. Yampi, bhikkhave, mahāpuriso uṇhīsasīso hoti, idampi, bhikkhave, mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇaṃ bhavati.
「さらにまた、比丘たちよ、偉人は頭の頂が肉髻(にっけい)のように隆起している(頂肉髻相)。比丘たちよ、偉人の頭の頂が肉髻のように隆起していることもまた、偉人の偉人の相である。
‘‘Imāni kho tāni, bhikkhave, dvattiṃsa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇāni, yehi samannāgatassa mahāpurisassa dveva gatiyo bhavanti anaññā. Sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado.
「比丘たちよ、これらが具えた偉人に二つの道しかなく、他がないという、偉人の三十二相である。もし家に住まうならば転輪聖王となり……(中略)……しかし、もし家から出て出家するならば、世において無上正等覚者となり、世の覆いを開く者となる。
‘‘Imāni kho, bhikkhave, dvattiṃsa mahāpurisassa mahāpurisalakkhaṇāni bāhirakāpi isayo dhārenti, no ca kho te jānanti – ‘imassa kammassa kaṭattā idaṃ lakkhaṇaṃ paṭilabhatī’ti.
「比丘たちよ、これらの偉人の三十二相を、仏法以外の異教の仙人たちも保持し伝えているが、彼らは『この業をなしたことによって、この相を得るのである』ということは知らないのである。
(1) Suppatiṭṭhitapādatālakkhaṇaṃ
(1)足下安平立相(そっかあんぴょうりゅうそう)
201. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno daḷhasamādāno ahosi kusalesu dhammesu, avatthitasamādāno kāyasucarite vacīsucarite manosucarite dānasaṃvibhāge sīlasamādāne uposathupavāse matteyyatāya petteyyatāya sāmaññatāya brahmaññatāya kule jeṭṭhāpacāyitāya aññataraññataresu ca adhikusalesu dhammesu. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā ussannattā vipulattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati. So tattha aññe deve dasahi ṭhānehi adhiggaṇhāti dibbena āyunā dibbena vaṇṇena dibbena sukhena dibbena yasena dibbena ādhipateyyena dibbehi rūpehi dibbehi saddehi dibbehi gandhehi dibbehi rasehi dibbehi phoṭṭhabbehi. So tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati. Suppatiṭṭhitapādo hoti. Samaṃ pādaṃ bhūmiyaṃ nikkhipati, samaṃ uddharati, samaṃ sabbāvantehi pādatalehi bhūmiṃ phusati.
201. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、善なる法を固く受持し、身の善行・口の善行・意の善行、布施の分配、戒律の受持、布薩の遵守、母への孝養、父への孝養、修行者への敬意、婆羅門への敬意、家長・年長者への敬意、およびその他の極めて優れた善法において、揺るぎない受持をなした。彼はその業をなし、積み重ね、増大させ、広大にしたことによって、身体の崩壊後、死後に善趣たる天界に生まれ変わった。彼はそこにおいて、天の寿命、天の容色、天の楽、天の名声、天の主権、天の色、天の声、天の香り、天の味、天の感触という十の点において他の神々を超越した。彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。すなわち、足の裏が平らである。平らに足を大地に下ろし、平らに上げ、足の裏全体で均等に大地を踏みしめる。
202. ‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni satta ratanāni bhavanti; seyyathidaṃ, cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ akhilamanimittamakaṇṭakaṃ iddhaṃ phītaṃ khemaṃ sivaṃ nirabbudaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Rājā samāno kiṃ labhati? Akkhambhiyo hoti kenaci manussabhūtena paccatthikena paccāmittena. Rājā samāno idaṃ labhati. ‘‘Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado. Buddho samāno kiṃ labhati? Akkhambhiyo hoti abbhantarehi vā bāhirehi vā paccatthikehi paccāmittehi rāgena vā dosena vā mohena vā samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
202. 「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり、正法に従う法王となり、四方を平定し、領土を安定させ、七宝を具足する。彼にはこれら七つの宝がある。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、摩尼宝、女宝、居士宝、そして第七の導師宝である。また、彼には千人を超える子があり、勇敢で雄々しく、他敵の軍を打ち破る者たちである。彼はこの海に囲まれた大地を、境界なく、争いなく、害悪なく、豊かに繁栄し、安穏で吉祥にして平和なものとし、杖によることなく、剣によることなく、正法によって征服して統治する。王であるとき、何を得るか。人間であるいかなる敵対者、怨敵によっても阻まれることがない。王であるとき、これを得る。『しかし、もし家から出て出家するならば、世において無上正等覚者となり、世の覆いを開く者となる。仏陀であるとき、何を得るか。内的あるいは外的な敵対者や怨敵、すなわち貪・瞋・痴によっても、修行者や婆羅門、神や魔や梵天、世のいかなる者によっても阻まれることがない。仏陀であるとき、これを得る』」世尊はこのように説かれた。
203. Tatthetaṃ vuccati –
203. これについて、このように言われる。
‘‘Sacce ca dhamme ca dame ca saṃyame,
「真実と法と自制と調御において、
Soceyyasīlālayuposathesu ca;
清浄と戒律の遵守と布薩において、
Dāne ahiṃsāya asāhase rato,
布施と不害と非粗暴に喜び、
Daḷhaṃ samādāya samattamācari .
堅固に受持して円満に行じた。
‘‘So tena kammena divaṃ samakkami ,
彼はその業によって天界へ赴き、
Sukhañca khiḍḍāratiyo ca anvabhi ;
安楽と遊戯の歓喜を享受した。
Tato cavitvā punarāgato idha,
そこから没して再びここに生まれ、
Samehi pādehi phusī vasundharaṃ.
平らな両足で大地に触れた。
‘‘Byākaṃsu veyyañjanikā samāgatā,
集まった相占い師たちは予言した、
Samappatiṭṭhassa na hoti khambhanā;
『平らに立つ者には阻むものがない。
Gihissa vā pabbajitassa vā puna ,
在家であろうと、また出家であろうと、
Taṃ lakkhaṇaṃ bhavati tadatthajotakaṃ.
その相はその義を示すものである。
‘‘Akkhambhiyo hoti agāramāvasaṃ,
家に住まうならば阻まれることなく、
Parābhibhū sattubhi nappamaddano;
他者を圧倒し、敵に打ち破られない。
Manussabhūtenidha hoti kenaci,
この世で人間であるいかなる者にも、
Akkhambhiyo tassa phalena kammuno.
その業の果報によって阻まれることがない。
‘‘Sace ca pabbajjamupeti tādiso,
もしそのような者が、出家を求め、
Nekkhammachandābhirato vicakkhaṇo;
出離を好んで喜ぶ明察ある者となるなら、
Aggo na so gacchati jātu khambhanaṃ,
無上なる最勝の人として決して阻まれず、
Naruttamo esa hi tassa dhammatā’’ti.
人中の最上者となる。実にこれがその定法である』と。
(2) Pādatalacakkalakkhaṇaṃ
(2)足下千輻輪相(そっかせんぷくりんそう)
204. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno bahujanassa sukhāvaho ahosi, ubbegauttāsabhayaṃ apanuditā, dhammikañca rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidhātā, saparivārañca dānaṃ adāsi. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā ussannattā vipulattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati. Heṭṭhāpādatalesu cakkāni jātāni honti sahassārāni sanemikāni sanābhikāni sabbākāraparipūrāni suvibhattantarāni.
204. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、多くの人々に幸福をもたらし、動揺と恐怖と怖れを取り除き、法にかなった保護と防備と警護を施し、従者を伴う布施を施した。彼はその業をなし、積み重ね、増大させ、広大にしたことによって、身体の崩壊後、死後に善趣たる天界に生まれ変わり……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。足の裏には、千本の輻をもち、轂と輪縁を具え、あらゆる形状が円満に整い、間隔が美しく区分された車輪の文様が生じている。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Mahāparivāro hoti; mahāssa honti parivārā brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati. Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado. Buddho samāno kiṃ labhati? Mahāparivāro hoti; mahāssa honti parivārā bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。大いなる従者団を得る。彼には婆羅門・居士たち、都市や地方の人々、計算官・大臣たち、軍隊、門衛、顧問官、側近、領主、諸侯たちといった大いなる従者がある。王であるとき、これを得る。しかし、もし家から出て出家するならば、世において無上正等覚者となり、世の覆いを開く者となる。仏陀であるとき、何を得るか。大いなる従者団を得る。彼には比丘、比丘尼、優婆塞(男性信徒)、優婆夷(女性信徒)、天、人、阿修羅、竜(ナーガ)、乾闥婆(ガンダルヴァ)といった大いなる従者がある。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
205. Tatthetaṃ vuccati –
205. これについて、このように言われる。
‘‘Pure puratthā purimāsu jātisu,
「昔、過去の多くの生まれにおいて、
Manussabhūto bahunaṃ sukhāvaho;
人間となって多くの者に幸福をもたらし、
Ubbhegauttāsabhayāpanūdano,
動揺と恐怖と怖れを払い除け、
Guttīsu rakkhāvaraṇesu ussuko.
保護と防護と覆いを与えることに努めた。
‘‘So tena kammena divaṃ samakkami,
彼はその業によって天界へ赴き、
Sukhañca khiḍḍāratiyo ca anvabhi;
安楽と遊戯の歓喜を享受した。
Tato cavitvā punarāgato idha,
そこから没して再びここに生まれ、
Cakkāni pādesu duvesu vindati.
両足に車輪の相を得た。
‘‘Samantanemīni sahassarāni ca,
車輪は輪縁を巡らし千本の輻を持ち、
Byākaṃsu veyyañjanikā samāgatā;
集まった相占い師たちは予言した。
Disvā kumāraṃ satapuññalakkhaṇaṃ,
百の福徳の相を持つ童子を見て、
Parivāravā hessati sattumaddano.
『多くの従者を持ち、敵を打ち破る者となるであろう。
Tathā hī cakkāni samantanemini,
実にこのように輪縁を巡らす車輪があるゆえに、
Sace na pabbajjamupeti tādiso;
もしそのような者が出家しないならば、
Vatteti cakkaṃ pathaviṃ pasāsati,
輪を転じて大地を統治し、
Tassānuyantādha bhavanti khattiyā.
刹帝利(王族)たちは彼に従う者となるであろう。
‘‘Mahāyasaṃ saṃparivārayanti naṃ,
大いなる名声ある彼を従者たちが取り囲む。
Sace ca pabbajjamupeti tādiso;
もしそのような者が出家を求め、
Nekkhammachandābhirato vicakkhaṇo,
出離を好んで喜ぶ明察ある者となるなら、
Devāmanussāsurasakkarakkhasā .
天と人と阿修羅と帝釈天と羅刹、
‘‘Gandhabbanāgā vihagā catuppadā,
乾闥婆と竜と鳥と四足の獣たちが、
Anuttaraṃ devamanussapūjitaṃ;
無上にして天と人に供養される、
Mahāyasaṃ saṃparivārayanti na’’nti.
大いなる名声ある彼を取り囲むであろう』と。
(3-5) Āyatapaṇhitāditilakkhaṇaṃ
(3-5)長踵・長指・梵天直身相(ちょうしょう・ちょうし・ぼんてんじきしんそう)
206. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato ahosi nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno, sabbapāṇabhūtahitānukampī vihāsi. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā ussannattā vipulattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni tīṇi mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Āyatapaṇhi ca hoti, dīghaṅguli ca brahmujugatto ca.
206. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、殺生を捨てて殺生を離れ、杖を捨て、剣を捨て、恥を知り、憐れみ深く、すべての生きとし生けるものの利益を慈しんで暮らした。彼はその業をなし、積み重ね、増大させ、広大にしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、これら三つの偉人の相を得た。すなわち、踵が長く突き出ており、指が長く、身体が直立して高貴(梵天のように真っ直ぐ)である。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Dīghāyuko hoti ciraṭṭhitiko, dīghamāyuṃ pāleti, na sakkā hoti antarā jīvitā voropetuṃ kenaci manussabhūtena paccatthikena paccāmittena. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Dīghāyuko hoti ciraṭṭhitiko, dīghamāyuṃ pāleti, na sakkā hoti antarā jīvitā voropetuṃ paccatthikehi paccāmittehi samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこれらの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。長命であり、長寿を保ち、長い命を全うし、人間であるいかなる敵対者や怨敵によっても途中で命を奪われることがない。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。長命であり、長寿を保ち、長い命を全うし、修行者や婆羅門、神や魔や梵天、世のいかなる敵対者や怨敵によっても途中で命を奪われることがない。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
207. Tatthetaṃ vuccati –
207. これについて、このように言われる。
‘‘Māraṇavadhabhayattano viditvā,
「自ら死と殺戮の恐怖を知り、
Paṭivirato paraṃ māraṇāyahosi;
他者を殺害することを離れた。
Tena sucaritena saggamagamā ,
その善行によって天界へ赴き、
Sukataphalavipākamanubhosi.
善き行いの果報と報いを享受した。
‘‘Caviya punaridhāgato samāno,
没して再びここに来たりて、
Paṭilabhati idha tīṇi lakkhaṇāni;
この世で三つの相を得た。
Bhavati vipuladīghapāsaṇhiko,
踵は広大で長く突き出ており、
Brahmāva suju subho sujātagatto.
梵天のように直立し、美しく整った身体を持つ。
‘‘Subhujo susu susaṇṭhito sujāto,
腕は美しく、若々しく、見事に形作られ、
Mudutalunaṅguliyassa honti;
その指は柔らかく滑らかで、
Dīghā tībhi purisavaraggalakkhaṇehi,
長く伸びている。これら三つの優れた丈夫の相により、
Cirayapanāya kumāramādisanti.
童子は長命であると告げられる。
‘‘Bhavati yadi gihī ciraṃ yapeti,
『もし在家にとどまるならば長く生き、
Cirataraṃ pabbajati yadi tato hi;
もし出家するならばそれよりさらに長く生き、
Yāpayati ca vasiddhibhāvanāya,
自在の成就の修習によって命を保つであろう』と。
Iti dīghāyukatāya taṃ nimitta’’nti.
このように、それは長寿であることの瑞相である。
(6) Sattussadatālakkhaṇaṃ
(6)七処隆満相(しちじょりゅうまんそう)
208. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno dātā ahosi paṇītānaṃ rasitānaṃ khādanīyānaṃ bhojanīyānaṃ sāyanīyānaṃ lehanīyānaṃ pānānaṃ. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati, sattussado hoti, sattassa ussadā honti; ubhosu hatthesu ussadā honti, ubhosu pādesu ussadā honti, ubhosu aṃsakūṭesu ussadā honti, khandhe ussado hoti.
208. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、美味で風味豊かな、噛む食物、食べる食物、味わう食物、舐める食物、飲み物を与える者であった。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。すなわち、七つの箇所が隆起して満ちている(七処隆満相)。彼には七つの隆起がある。両手に隆起があり、両足に隆起があり、両肩に隆起があり、首筋(項)に隆起がある。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Lābhī hoti paṇītānaṃ rasitānaṃ khādanīyānaṃ bhojanīyānaṃ sāyanīyānaṃ lehanīyānaṃ pānānaṃ. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Lābhī hoti paṇītānaṃ rasitānaṃ khādanīyānaṃ bhojanīyānaṃ sāyanīyānaṃ lehanīyānaṃ pānānaṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。美味で風味豊かな、噛む食物、食べる食物、味わう食物、舐める食物、飲み物を得る者となる。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。美味で風味豊かな、噛む食物、食べる食物、味わう食物、舐める食物、飲み物を得る者となる。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
209. Tatthetaṃ vuccati –
209. これについて、このように言われる。
‘‘Khajjabhojjamatha leyya sāyiyaṃ,
「噛む食物、食べる食物、舐めるもの、味わうもの、
Uttamaggarasadāyako ahu;
最上の美味の施主となった。
Tena so sucaritena kammunā,
その善き行いの業によって、
Nandane ciramabhippamodati.
歓喜の園(天界の歓喜園)で久しく楽しんだ。
‘‘Satta cussade idhādhigacchati,
そしてこの世で七つの隆起を得て、
Hatthapādamudutañca vindati;
手足の柔らかさを得る。
Āhu byañjananimittakovidā,
相の徴候に巧みな者たちは言った、
Khajjabhojjarasalābhitāya naṃ.
彼が噛む食物、食べる食物の美味を得る者であることを。
‘‘Yaṃ gihissapi tadatthajotakaṃ,
『在家にあってもその果報を示し、
Pabbajjampi ca tadādhigacchati;
出家してもまたそれを獲得する。
Khajjabhojjarasalābhiruttamaṃ,
噛む食物、食べる食物の最上の味を得る者となる』と、
Āhu sabbagihibandhanacchida’’nti.
すべての在家の束縛を断ち切る者について彼らは語った。
(7-8) Karacaraṇamudujālatālakkhaṇāni
(7-8)手足柔軟相・指間網縵相(しゅそくじゅうなんそう・しかんもうまんそう)
210. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno catūhi saṅgahavatthūhi janaṃ saṅgāhako ahosi – dānena peyyavajjena atthacariyāya samānattatāya. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Mudutalunahatthapādo ca hoti jālahatthapādo ca.
210. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、四摂事(ししょうじ)――すなわち布施、愛語、利行、同事によって人々を摂受した。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、これら二つの偉人の相を得た。すなわち、手足が柔らかく滑らかであり、手足に網目のような膜がある。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Susaṅgahitaparijano hoti, susaṅgahitāssa honti brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Susaṅgahitaparijano hoti, susaṅgahitāssa honti bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこれらの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。よく摂受された従者を持つ。彼には婆羅門・居士たち、都市や地方の人々、計算官・大臣たち、軍隊、門衛、顧問官、側近、領主、諸侯たちがよく引き入れられて親しんでいる。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。よく摂受された従者を持つ。彼には比丘、比丘尼、優婆塞、優婆夷、天、人、阿修羅、竜、乾闥婆がよく導かれて親しんでいる。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
211. Tatthetaṃ vuccati –
211. これについて、このように言われる。
‘‘Dānampi catthacariyatañca ,
「布施と利行と、
Piyavāditañca samānattatañca ;
愛語と同事とによって、
Kariyacariyasusaṅgahaṃ bahūnaṃ,
多くの人々を正しく摂受する行いをなし、
Anavamatena guṇena yāti saggaṃ.
非の打ち所のない徳によって天界へ赴いた。
‘‘Caviya punaridhāgato samāno,
没して再びここに来たりて、
Karacaraṇamudutañca jālino ca;
手足の柔軟さと網目のような相を、
Atirucirasuvaggudassaneyyaṃ,
極めて美しく麗しく見事なものとして、
Paṭilabhati daharo susu kumāro.
幼き若々しい童子は獲得する。
‘‘Bhavati parijanassavo vidheyyo,
彼は従者たちに従順に尊ばれ、
Mahimaṃ āvasito susaṅgahito;
大地を統治してよく人々を摂受する。
Piyavadū hitasukhataṃ jigīsamāno ,
愛語を語り、人々の利益と幸福を願い、
Abhirucitāni guṇāni ācarati.
愛される徳ある行いを実践する。
‘‘Yadi ca jahati sabbakāmabhogaṃ,
もしすべての欲望の享楽を捨てるなら、
Kathayati dhammakathaṃ jino janassa;
勝者(仏陀)となって人々に法の教えを語る。
Vacanapaṭikarassābhippasannā,
人々はその言葉に従い、深く信解して、
Sutvāna dhammānudhammamācarantī’’ti.
法を聞いて法に随って実践する」と。
(9-10) Ussaṅkhapādauddhaggalomatālakkhaṇāni
(9-10)足踵高満相・体毛上向相(そくしょうこうまんそう・たいもうじょうこうそう)
212. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno atthūpasaṃhitaṃ dhammūpasaṃhitaṃ vācaṃ bhāsitā ahosi, bahujanaṃ nidaṃsesi, pāṇīnaṃ hitasukhāvaho dhammayāgī. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Ussaṅkhapādo ca hoti, uddhaggalomo ca.
212. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、義にかなった言葉、法にかなった言葉を語る者であり、多くの人々を導き、生きとし生けるものに利益と幸福をもたらす法の施主であった。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、これら二つの偉人の相を得た。すなわち、足の甲が高く盛り上がり、体毛が上に向かって生えている。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato, sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Aggo ca hoti seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca kāmabhogīnaṃ. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Aggo ca hoti seṭṭho ca pāmokkho ca uttamo ca pavaro ca sabbasattānaṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこれらの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。欲望を楽しむ者たちの中で、第一の者、最勝の者、首長、無上の者、最高峰の者となる。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。すべての生きとし生けるものの中で、第一の者、最勝の者、首長、無上の者、最高峰の者となる。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
213. Tatthetaṃ vuccati –
213. これについて、このように言われる。
‘‘Atthadhammasahitaṃ pure giraṃ,
「かつて義と法を具えた言葉を語り、
Erayaṃ bahujanaṃ nidaṃsayi;
声を放って多くの人々を教導した。
Pāṇinaṃ hitasukhāvaho ahu,
生きとし生けるものに利益と幸福をもたらし、
Dhammayāgamayajī amaccharī.
惜しむことなく法の施しを施した。
‘‘Tena so sucaritena kammunā,
その善き行いの業によって、
Suggatiṃ vajati tattha modati;
善趣へ赴き、そこで歓喜した。
Lakkhaṇāni ca duve idhāgato,
そしてここに来たりて二つの相を、
Uttamappamukhatāya vindati.
最上の首長となるために獲得する。
‘‘Ubbhamuppatitalomavā saso,
毛は上に向かって生え、
Pādagaṇṭhirahu sādhusaṇṭhitā;
足首の関節は見事に整い、
Maṃsalohitācitā tacotthatā,
肉と血で満ちて皮膚に覆われ、
Uparicaraṇasobhanā ahu.
足の甲は美しく盛り上がっている。
‘‘Gehamāvasati ce tathāvidho,
もしそのような者が家に住まうならば、
Aggataṃ vajati kāmabhoginaṃ;
欲望を楽しむ者たちの中で最高の位に就く。
Tena uttaritaro na vijjati,
彼より優れた者は存在せず、
Jambudīpamabhibhuyya iriyati.
閻浮提(インド世界)を制覇して治める。
‘‘Pabbajampi ca anomanikkamo,
また類まれなる出家をなすならば、
Aggataṃ vajati sabbapāṇinaṃ;
すべての生類の中で最高の位に就く。
Tena uttaritaro na vijjati,
彼より優れた者は存在せず、
Sabbalokamabhibhuyya viharatī’’ti.
全世界を超越して住まう」と。
(11) Eṇijaṅghalakkhaṇaṃ
(11)伊尼延鹿腨相(いにえんろくせんそう)
214. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno sakkaccaṃ vācetā ahosi sippaṃ vā vijjaṃ vā caraṇaṃ vā kammaṃ vā – ‘kiṃ time khippaṃ vijāneyyuṃ, khippaṃ paṭipajjeyyuṃ, na ciraṃ kilisseyyu’’nti. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati. Eṇijaṅgho hoti.
214. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、『彼らが速やかに知り、速やかに実践し、久しく苦しむことがないように』と、技芸や学問や実践や職業を熱心に教え教導する者であった。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。すなわち、ふくらはぎが鹿(エニ鹿)のようである。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Yāni tāni rājārahāni rājaṅgāni rājūpabhogāni rājānucchavikāni tāni khippaṃ paṭilabhati. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Yāni tāni samaṇārahāni samaṇaṅgāni samaṇūpabhogāni samaṇānucchavikāni, tāni khippaṃ paṭilabhati. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。王にふさわしいもの、王の資質、王の享受物、王に相応しいものを速やかに得る。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。修行者にふさわしいもの、修行者の資質、修行者の享受物、修行者に相応しいものを速やかに得る。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
215. Tatthetaṃ vuccati –
215. これについて、このように言われる。
‘‘Sippesu vijjācaraṇesu kammesu ,
「技芸、学問、行い、仕事において、
Kathaṃ vijāneyyuṃ lahunti icchati;
『いかにして彼らが容易に知るだろうか』と願い、
Yadūpaghātāya na hoti kassaci,
いかなる人をも害することのない事柄を、
Vāceti khippaṃ na ciraṃ kilissati.
速やかに教え、久しく苦しませなかった。
‘‘Taṃ kammaṃ katvā kusalaṃ sukhudrayaṃ ,
その安楽をもたらす善行をなして、
Jaṅghā manuññā labhate susaṇṭhitā;
心地よく見事に整ったふくらはぎを得た。
Vaṭṭā sujātā anupubbamuggatā,
丸く美しく、次第に細く伸び、
Uddhaggalomā sukhumattacotthatā.
毛は上向きに生え、滑らかな肌に覆われている。
‘‘Eṇeyyajaṅghoti tamāhu puggalaṃ,
鹿のふくらはぎを持つ人と呼ばれ、
Sampattiyā khippamidhāhu lakkhaṇaṃ;
これは速やかな成就をもたらす瑞相であると言われる。
Gehānulomāni yadābhikaṅkhati,
家に属する相応しいものを望むならば、
Apabbajaṃ khippamidhādhigacchati .
出家せずともここで速やかに獲得する。
‘‘Sace ca pabbajjamupeti tādiso,
もしそのような者が出家を求め、
Nekkhammachandābhirato vicakkhaṇo;
出離を好んで喜ぶ明察ある者となるなら、
Anucchavikassa yadānulomikaṃ,
彼にふさわしく相応しい境地を、
Taṃ vindati khippamanomavikkamo ’’ti.
類まれなる精進の者は速やかに獲得する」と。
(12) Sukhumacchavilakkhaṇaṃ
(12)皮膚細軟相(ひふさいなんそう)
216. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā upasaṅkamitvā paripucchitā ahosi – ‘‘kiṃ, bhante, kusalaṃ, kiṃ akusalaṃ, kiṃ sāvajjaṃ, kiṃ anavajjaṃ, kiṃ sevitabbaṃ, kiṃ na sevitabbaṃ, kiṃ me karīyamānaṃ dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya assa, kiṃ vā pana me karīyamānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya assā’’ti. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati. Sukhumacchavi hoti, sukhumattā chaviyā rajojallaṃ kāye na upalimpati.
216. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、修行者や婆羅門に近づいて、『尊者よ、何が善であり、何が不善であるのか。何が罪であり、何が無罪であるのか。何が親しむべきものであり、何が親しむべきでないのか。何をなすことが私の長きにわたる無益と苦しみとなるのか。あるいはまた、何をなすことが私の長きにわたる利益と幸福となるのか』と質問する者であった。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。すなわち、皮膚が極めて滑らかで、滑らかさのゆえに塵や埃が身体に付着しない。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Mahāpañño hoti, nāssa hoti koci paññāya sadiso vā seṭṭho vā kāmabhogīnaṃ. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Mahāpañño hoti puthupañño hāsapañño javanapañño tikkhapañño nibbedhikapañño, nāssa hoti koci paññāya sadiso vā seṭṭho vā sabbasattānaṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。大いなる智慧を持つ者となり、欲望を楽しむ者たちの中で智慧において彼に等しい者も、彼より優れた者もいない。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。大智あり、広智あり、歓喜の智あり、速智あり、鋭智あり、洞察の智ある者となり、すべての生きとし生けるものの中で智慧において彼に等しい者も、彼より優れた者もいない。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
217. Tatthetaṃ vuccati –
217. これについて、このように言われる。
‘‘Pure puratthā purimāsu jātisu,
「昔、過去の多くの生まれにおいて、
Aññātukāmo paripucchitā ahu;
知ることを求めて問い尋ねる者であった。
Sussūsitā pabbajitaṃ upāsitā,
出家者に親近して熱心に聞き、
Atthantaro atthakathaṃ nisāmayi.
真理を求める者として義の説示に耳を傾けた。
‘‘Paññāpaṭilābhagatena kammunā,
智慧の獲得をもたらしたその業により、
Manussabhūto sukhumacchavī ahu;
人として滑らかな皮膚を得た。
Byākaṃsu uppādanimittakovidā,
瑞相の徴候に巧みな者たちは予言した、
Sukhumāni atthāni avecca dakkhiti.
『彼は深遠な義をはっきりと見極めるであろう。
‘‘Sace na pabbajjamupeti tādiso,
もしそのような者が出家しないならば、
Vatteti cakkaṃ pathaviṃ pasāsati;
輪を転じて大地を統治し、
Atthānusiṭṭhīsu pariggahesu ca,
義の教示と領土の掌握において、
Na tena seyyo sadiso ca vijjati.
彼に優る者も等しい者も存在しない。
‘‘Sace ca pabbajjamupeti tādiso,
もしそのような者が出家を求め、
Nekkhammachandābhirato vicakkhaṇo;
出離を好んで喜ぶ明察ある者となるなら、
Paññāvisiṭṭhaṃ labhate anuttaraṃ,
最上にして無比の優れた智慧を獲得し、
Pappoti bodhiṃ varabhūrimedhaso’’ti.
広大な智慧ある者として無上の覚りに至る』と。
(13) Suvaṇṇavaṇṇalakkhaṇaṃ
(13)金色相(こんじきそう)
218. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno akkodhano ahosi anupāyāsabahulo, bahumpi vutto samāno nābhisajji na kuppi na byāpajji na patitthīyi, na kopañca dosañca appaccayañca pātvākāsi. Dātā ca ahosi sukhumānaṃ mudukānaṃ attharaṇānaṃ pāvuraṇānaṃ khomasukhumānaṃ kappāsikasukhumānaṃ koseyyasukhumānaṃ kambalasukhumānaṃ. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati. Suvaṇṇavaṇṇo hoti kañcanasannibhattaco.
218. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、怒ることがなく、激昂することが少なかった。多く罵られたとしても、恨みを持たず、怒らず、悪意を抱かず、敵意を固持せず、憤りや怒りや不快を露わにすることがなかった。また、きめ細かく柔らかな敷物や上着、上質な麻布、上質な綿布、上質な絹布、上質な毛織物を与える者であった。彼はその業をなし、積み重ねたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。すなわち、黄金色の身体を持ち、肌は黄金のようである。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Lābhī hoti sukhumānaṃ mudukānaṃ attharaṇānaṃ pāvuraṇānaṃ khomasukhumānaṃ kappāsikasukhumānaṃ koseyyasukhumānaṃ kambalasukhumānaṃ. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Lābhī hoti sukhumānaṃ mudukānaṃ attharaṇānaṃ pāvuraṇānaṃ khomasukhumānaṃ kappāsikasukhumānaṃ koseyyasukhumānaṃ kambalasukhumānaṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。きめ細かく柔らかな敷物や上着、上質な麻布、上質な綿布、上質な絹布、上質な毛織物を得る者となる。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。きめ細かく柔らかな敷物や上着、上質な麻布、上質な綿布、上質な絹布、上質な毛織物を得る者となる。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
219. Tatthetaṃ vuccati –
219. これについて、このように言われる。
‘‘Akkodhañca adhiṭṭhahi adāsi ,
「不怒を保ち、布施を施し、
Dānañca vatthāni sukhumāni succhavīni;
細やかで美しい肌触りの衣服を与えた。
Purimatarabhave ṭhito abhivissaji,
かつての生存において、
Mahimiva suro abhivassaṃ.
天が大地に雨を降らすように惜しみなく恵んだ。
‘‘Taṃ katvāna ito cuto dibbaṃ,
それをなしてここから没して天界に赴き、
Upapajji sukataphalavipākamanubhutvā;
善き行いの果報と報いを享受した。
Kanakatanusannibho idhābhibhavati,
黄金の身体の如き輝きでこの世を圧倒し、
Suravarataroriva indo.
神々の王たる帝釈天の如くである。
‘‘Gehañcāvasati naro apabbajja,
人が出家することなく家に住まうならば、
Micchaṃ mahatimahiṃ anusāsati ;
広大な大地を統治し、
Pasayha sahidha sattaratanaṃ ,
七宝を手中に収め、
Paṭilabhati vimala sukhumacchaviṃ suciñca.
汚れなき広大で滑らかで清らかな皮膚を得る。
‘‘Lābhī acchādanavatthamokkhapāvuraṇānaṃ,
もし出家の境地に至るならば、
Bhavati yadi anāgāriyataṃ upeti;
覆いとなる最上の衣服や上着を得る者となる。
Sahito purimakataphalaṃ anubhavati,
過去になした業の果報を享受するのであり、
Na bhavati katassa panāso’’ti.
なされた善業が滅び失せることはない」と。
(14) Kosohitavatthaguyhalakkhaṇaṃ
(14)陰蔵相(おんぞうそう)
220. Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno cirappanaṭṭhe sucirappavāsino ñātimitte suhajje sakhino samānetā ahosi. Mātarampi puttena samānetā ahosi, puttampi mātarā samānetā ahosi, pitarampi puttena samānetā ahosi, puttampi pitarā samānetā ahosi, bhātarampi bhātarā samānetā ahosi, bhātarampi bhaginiyā samānetā ahosi, bhaginimpi bhātarā samānetā ahosi, bhaginimpi bhaginiyā samānetā ahosi, samaṅgīkatvā ca abbhanumoditā ahosi. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati – kosohitavatthaguyho hoti.
220. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、久しく離散していた者や、久しく他郷に暮らしていた親族、友人、懇意な者、同胞たちを再会させる者であった。母と子を引き合わせ、子と母を引き合わせ、父と子を引き合わせ、子と父を引き合わせ、兄と弟を引き合わせ、兄と妹を引き合わせ、姉と弟を引き合わせ、姉と妹を引き合わせ、和合させて共に歓喜する者であった。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、この偉人の相を得た。すなわち、陰部が覆いに包まれて隠れている。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Pahūtaputto hoti, parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Pahūtaputto hoti, anekasahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。多くの子孫を持つ。彼には千人を超える子があり、勇敢で雄々しく、他敵の軍を打ち破る者たちである。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。多くの子(弟子)を持つ。彼には幾千もの子があり、勇敢で雄々しく、他敵の軍を打ち破る者たちである。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
221. Tatthetaṃ vuccati –
221. これについて、このように言われる。
‘‘Pure puratthā purimāsu jātisu,
「昔、過去の多くの生まれにおいて、
Cirappanaṭṭhe sucirappavāsino;
久しく離散し他郷に暮らしていた、
Ñātī suhajje sakhino samānayi,
親族、友人、仲間たちを引き合わせ、
Samaṅgikatvā anumoditā ahu.
一つに和合させて歓喜した。
‘‘So tena kammena divaṃ samakkami,
彼はその業によって天界へ赴き、
Sukhañca khiḍḍāratiyo ca anvabhi;
安楽と遊戯の歓喜を享受した。
Tato cavitvā punarāgato idha,
そこから没して再びここに生まれ、
Kosohitaṃ vindati vatthachādiyaṃ.
覆いに包まれた陰部の相を得た。
‘‘Pahūtaputto bhavatī tathāvidho,
そのような者は多くの子を持ち、
Parosahassañca bhavanti atrajā;
千人を超える子らが生まれる。
Sūrā ca vīrā ca amittatāpanā,
勇敢で雄々しく、敵を懲らしめ、
Gihissa pītiṃjananā piyaṃvadā.
愛語を語り、在家の者に喜びをもたらす。
‘‘Bahūtarā pabbajitassa iriyato,
また出家して暮らすならば、
Bhavanti puttā vacanānusārino;
さらに多くの言葉に従う弟子(法の子)を持つ。
Gihissa vā pabbajitassa vā puna,
在家であれ、あるいはまた出家であれ、
Taṃ lakkhaṇaṃ jāyati tadatthajotaka’’nti.
その相はその義を示すものとして生じる」と。
Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.
第一の誦誦(読誦の章)完結。
(15-16) Parimaṇḍalaanonamajaṇṇuparimasanalakkhaṇāni
(15-16)身体円満相・正立手摩膝相(しんたいえんまんそう・しょうりつしゅまじつそう)
222. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno mahājanasaṅgahaṃ samekkhamāno samaṃ jānāti sāmaṃ jānāti, purisaṃ jānāti purisavisesaṃ jānāti – ‘ayamidamarahati ayamidamarahatī’ti tattha tattha purisavisesakaro ahosi. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Nigrodha parimaṇḍalo ca hoti, ṭhitakoyeva ca anonamanto ubhohi pāṇitalehi jaṇṇukāni parimasati parimajjati.
222. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、大衆の摂受を観察し、平等を知り、自らを知り、人を識別し、人の優劣を識別して、『この人はこれに値し、この人はこれに値する』と、それぞれの場所で人を識別して重用した。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、これら二つの偉人の相を得た。すなわち、榕樹のように均整が取れており(身体円満相)、立ったまま身をかがめることなく両手で両膝を触り撫でることができる。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo pahūtajātarūparajato pahūtavittūpakaraṇo pahūtadhanadhañño paripuṇṇakosakoṭṭhāgāro. Rājā samāno idaṃ labhati…pe… buddho samāno kiṃ labhati? Aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo. Tassimāni dhanāni honti, seyyathidaṃ, saddhādhanaṃ sīladhanaṃ hiridhanaṃ ottappadhanaṃ sutadhanaṃ cāgadhanaṃ paññādhanaṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこれらの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。富裕となり、大財と大いなる資産を持ち、豊かな金銀、豊かな資具、豊かな財貨と穀物を持ち、蔵や倉は満ち満ちている。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。富裕となり、大財と大いなる資産を持つ。彼にはこれらの財がある。すなわち、信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、慧財である。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
223. Tatthetaṃ vuccati –
223. これについて、このように言われる。
‘‘Tuliya paṭivicaya cintayitvā,
「思量し、熟考し、考察して、
Mahājanasaṅgahanaṃ samekkhamāno;
大衆を摂受することを観察し、
Ayamidamarahati tattha tattha,
『この人はこれに値する』とそれぞれに、
Purisavisesakaro pure ahosi.
かつて人を識別して遇した。
‘‘Mahiñca pana ṭhito anonamanto,
大地に立ちながら身を曲げることなく、
Phusati karehi ubhohi jaṇṇukāni;
両の手で両膝に触れる。
Mahiruhaparimaṇḍalo ahosi,
大樹(榕樹)のように均整が取れた身体となったのは、
Sucaritakammavipākasesakena.
善き行いの業の果報の余力による。
‘‘Bahuvividhanimittalakkhaṇaññū,
多種多様な相の徴候を知る、
Atinipuṇā manujā byākariṃsu;
極めて聡明な人々は予言した、
Bahuvividhā gihīnaṃ arahāni,
『在家の者にふさわしい多種多様なものを、
Paṭilabhati daharo susu kumāro.
幼き若々しい童子は獲得するであろう。
‘‘Idha ca mahīpatissa kāmabhogī,
この世で大地の主となり欲望を楽しむ者として、
Gihipatirūpakā bahū bhavanti;
在家に相応しい富が数多くある。
Yadi ca jahati sabbakāmabhogaṃ,
もしすべての欲望の享楽を捨てるならば、
Labhati anuttaraṃ uttamadhanagga’’nti.
無上にして最上の聖なる財を獲得するであろう』と。
(17-19) Sīhapubbaddhakāyāditilakkhaṇaṃ
(17-19)獅子上半身相・両肩充実相・頸項円満相(ししじょうはんしんそう・りょうけんじゅうじつそう・けいこうえんまんそう)
224. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno bahujanassa atthakāmo ahosi hitakāmo phāsukāmo yogakkhemakāmo – ‘kintime saddhāya vaḍḍheyyuṃ, sīlena vaḍḍheyyuṃ, sutena vaḍḍheyyuṃ , cāgena vaḍḍheyyuṃ, dhammena vaḍḍheyyuṃ, paññāya vaḍḍheyyuṃ, dhanadhaññena vaḍḍheyyuṃ, khettavatthunā vaḍḍheyyuṃ, dvipadacatuppadehi vaḍḍheyyuṃ, puttadārehi vaḍḍheyyuṃ, dāsakammakaraporisehi vaḍḍheyyuṃ, ñātīhi vaḍḍheyyuṃ, mittehi vaḍḍheyyuṃ, bandhavehi vaḍḍheyyu’nti. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni tīṇi mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Sīhapubbaddhakāyo ca hoti citantaraṃso ca samavaṭṭakkhandho ca.
224. 「比丘たちよ、如来が過去の生まれ、過去の生存、過去の住まいにおいて、以前に人間であったとき、多くの人々の利益を望み、幸福を望み、安楽を望み、安穏を望んで、『いかにして彼らが信仰によって増大し、戒律によって増大し、学識によって増大し、施捨によって増大し、法によって増大し、智慧によって増大し、財物と穀物によって増大し、田地と屋敷によって増大し、二足や四足の家畜によって増大し、妻子によって増大し、下僕や雇い人や使用人によって増大し、親族によって増大し、友人によって増大し、縁者によって増大するだろうか』と願った。彼はその業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間界に来たり、これら三つの偉人の相を得た。すなわち、身体の前半身が獅子のようであり、両肩の間が満ち足りており、首筋が円満に整っている。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Aparihānadhammo hoti, na parihāyati dhanadhaññena khettavatthunā dvipadacatuppadehi puttadārehi dāsakammakaraporisehi ñātīhi mittehi bandhavehi, na parihāyati sabbasampattiyā. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Aparihānadhammo hoti, na parihāyati saddhāya sīlena sutena cāgena paññāya, na parihāyati sabbasampattiyā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
「彼がこれらの相を具えて、もし家に住まうならば、転輪聖王となり……(中略)……王であるとき、何を得るか。衰退することのない者となり、財物、穀物、田地、屋敷、二足や四足の家畜、妻子、下僕、雇い人、使用人、親族、友人、縁者において衰退することがなく、すべての繁栄において衰退することがない。王であるとき、これを得る。……仏陀であるとき、何を得るか。衰退することのない者となり、信仰、戒律、学識、施捨、智慧において衰退することがなく、すべての繁栄において衰退することがない。仏陀であるとき、これを得る」世尊はこのように説かれた。
225. Tatthetaṃ vuccati –
225. これについて、このように言われる。
‘‘Saddhāya sīlena sutena buddhiyā,
「信仰、戒律、学識、知性において、
Cāgena dhammena bahūhi sādhuhi;
施捨と法と多くの善き事柄において、
Dhanena dhaññena ca khettavatthunā,
財産と穀物と田地と屋敷において、
Puttehi dārehi catuppadehi ca.
子らと妻と四足の家畜において、
‘‘Ñātīhi mittehi ca bandhavehi ca,
親族と友人と縁者において、
Balena vaṇṇena sukhena cūbhayaṃ;
力と容色と幸福の両方において、
Kathaṃ na hāyeyyuṃ pareti icchati,
『他者らがいかにして衰退しないだろうか』と願い、
Atthassa middhī ca panābhikaṅkhati.
その利益の成就を熱望した。
‘‘Sa sīhapubbaddhasusaṇṭhito ahu,
彼は獅子の前半身のように見事に整い、
Samavaṭṭakkhandho ca citantaraṃso;
首筋は円満で、両肩の間は満ちている。
Pubbe suciṇṇena katena kammunā,
過去によく修めた善業によって、
Ahāniyaṃ pubbanimittamassa taṃ.
これらは彼にとって衰退なき前兆となった。
‘‘Gihīpi dhaññena dhanena vaḍḍhati,
在家にあっても穀物と財産によって栄え、
Puttehi dārehi catuppadehi ca;
子らと妻と四足の家畜によって栄える。
Akiñcano pabbajito anuttaraṃ,
無一物となりて出家するならば、
Pappoti bodhiṃ asahānadhammata’’nti .
無上の覚りを得て、決して衰退することのない法に達する」と。
(20) Rasaggasaggitālakkhaṇaṃ
(20)得味最上相(とくみさいじょうそう)
226. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno sattānaṃ aviheṭhakajātiko ahosi pāṇinā vā leḍḍunā vā daṇḍena vā satthena vā. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati, rasaggasaggī hoti, uddhaggāssa rasaharaṇīyo gīvāya jātā honti samābhivāhiniyo .
226. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、手によっても、土塊によっても、棒杖によっても、刃物によっても、生きとし生けるものを害することがない性質であったという、その業をなし、積み重ねたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、この大人物の相を獲得する。すなわち、最上の味覚を感受する者となり、その喉には味覚を均等に伝える管が上を向いて生じている。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Appābādho hoti appātaṅko, samavepākiniyā gahaṇiyā samannāgato nātisītāya nāccuṇhāya. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Appābādho hoti appātaṅko samavepākiniyā gahaṇiyā samannāgato nātisītāya nāccuṇhāya majjhimāya padhānakkhamāya. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。病気が少なく、患いがなく、冷たすぎず熱すぎない均等に消化する胃腸(消化力)を具える。王となってこれを得る。……仏となって何を得るか。病気が少なく、患いがなく、冷たすぎず熱すぎず中庸で精進に耐えうる均等に消化する胃腸を具える。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
227. Tatthetaṃ vuccati –
227. このことについて、次のように言われる——
‘‘Na pāṇidaṇḍehi panātha leḍḍunā,
「手や棒杖によっても、土塊によっても、
Satthena vā maraṇavadhena vā pana;
刃物や死に至らしめる殺害によっても、
Ubbādhanāya paritajjanāya vā,
苦しめることや脅迫することによっても、
Na heṭhayī janatamaheṭhako ahu.
人びとを害することがなく、害をなさない人であった。
‘‘Teneva so sugatimupecca modati,
それによって彼は善趣に赴いて歓喜し、
Sukhapphalaṃ kariya sukhāni vindati;
幸福の果報を作して諸々の楽を享受する。
Samojasā rasaharaṇī susaṇṭhitā,
均等な精気を保ちよく整った味覚の管を持ち、
Idhāgato labhati rasaggasaggitaṃ.
この世に来たりて、最上の味覚を感受する相を得る。
‘‘Tenāhu naṃ atinipuṇā vicakkhaṇā,
それゆえ、きわめて聡明で怜悧な相貌の鑑定家たちは言う、
Ayaṃ naro sukhabahulo bhavissati;
『この人は多くの安楽を得るであろう』と。
Gihissa vā pabbajitassa vā puna ,
在家にあっても、あるいはまた出家しても、
Taṃ lakkhaṇaṃ bhavati tadatthajotaka’’nti.
その相はそのような意味を示すものとなるのである」と。
(21-22) Abhinīlanettagopakhumalakkhaṇāni
(21-22)深青の眼相および牛睫相
228. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno na ca visaṭaṃ, na ca visāci , na ca pana viceyya pekkhitā, ujuṃ tathā pasaṭamujumano, piyacakkhunā bahujanaṃ udikkhitā ahosi. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Abhinīlanetto ca hoti gopakhumo ca.
228. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、睨みつけることもなく、横目で見ることもなく、疑いの目で見ることなく、まっすぐに、素直に、素直な心で、愛に満ちた眼差しで多くの人々を見つめる者であった。その業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、これら二つの大人物の相を獲得する。すなわち、紺青の瞳の目を持ち、牛の睫毛を持つ者となる。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato, sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Piyadassano hoti bahuno janassa, piyo hoti manāpo brāhmaṇagahapatikānaṃ negamajānapadānaṃ gaṇakamahāmattānaṃ anīkaṭṭhānaṃ dovārikānaṃ amaccānaṃ pārisajjānaṃ rājūnaṃ bhogiyānaṃ kumārānaṃ. Rājā samāno idaṃ labhati…pe… buddho samāno kiṃ labhati? Piyadassano hoti bahuno janassa, piyo hoti manāpo bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ devānaṃ manussānaṃ asurānaṃ nāgānaṃ gandhabbānaṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこれらの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。多くの人々に愛される姿となり、バラモンや資産家、町や村の人々、計算官や大臣たち、近衛兵たち、門番たち、廷臣たち、会衆たち、諸王たち、封邑の領主たち、王子たちに愛され好まれる者となる。王となってこれを得る……(中略)……仏となって何を得るか。多くの人々に愛される姿となり、比丘たち、比丘尼たち、優婆塞(在家信男)たち、優婆夷(在家信女)たち、神々、人間たち、阿修羅たち、竜たち、乾闥婆たちに愛され好まれる者となる。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
229. Tatthetaṃ vuccati –
229. このことについて、次のように言われる——
‘‘Na ca visaṭaṃ na ca visāci , na ca pana viceyyapekkhitā;
「睨みつけることもなく、横目で見ることもなく、疑いの目で見ることもなく、
Ujuṃ tathā pasaṭamujumano, piyacakkhunā bahujanaṃ udikkhitā.
まっすぐに、素直に、素直な心で、愛に満ちた眼差しで多くの人々を見つめた。
‘‘Sugatīsu so phalavipākaṃ,
彼は善趣においてその果報を
Anubhavati tattha modati;
享受し、そこにおいて歓喜する。
Idha ca pana bhavati gopakhumo,
そしてこの世において牛の睫毛を持ち、
Abhinīlanettanayano sudassano.
深青の瞳の眼を持つ、麗しい容姿の者となる。
‘‘Abhiyogino ca nipuṇā,
熱心で聡明であり、
Bahū pana nimittakovidā;
相の鑑定に熟達した多くの人々、
Sukhumanayanakusalā manujā,
微細な眼の相に長けた人々は、
Piyadassanoti abhiniddisanti naṃ.
彼を『愛らしき容姿の者』と指し示す。
‘‘Piyadassano gihīpi santo ca,
在家にあっても愛らしき容姿であり、
Bhavati bahujanapiyāyito;
多くの人々に愛される者となる。
Yadi ca na bhavati gihī samaṇo hoti,
もし在家にとどまらず沙門となるならば、
Piyo bahūnaṃ sokanāsano’’ti.
多くの人々に愛され、憂いを滅ぼす者となる」と。
(23) Uṇhīsasīsalakkhaṇaṃ
(23)肉髻相
230. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno bahujanapubbaṅgamo ahosi kusalesu dhammesu bahujanapāmokkho kāyasucarite vacīsucarite manosucarite dānasaṃvibhāge sīlasamādāne uposathupavāse matteyyatāya petteyyatāya sāmaññatāya brahmaññatāya kule jeṭṭhāpacāyitāya aññataraññataresu ca adhikusalesu dhammesu. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati – uṇhīsasīso hoti.
230. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、善なる法において多くの人々の先頭に立ち、身の正しい行い、言葉の正しい行い、心の正しい行い、施与と分かち合い、戒の受持、布薩の遵守、母への孝養、父への孝養、沙門への敬礼、バラモンへの敬礼、家長への敬意、およびその他の諸々の優れた善法において、多くの人々の首長であった。その業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、この大人物の相を獲得する。すなわち、頭に肉髻を持つ者(頂肉髻相)となる。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Mahāssa jano anvāyiko hoti, brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Mahāssa jano anvāyiko hoti, bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。多くの人々が彼に従う者となる。すなわち、バラモン、資産家、町や村の人々、計算官、大臣たち、近衛兵たち、門番たち、廷臣たち、会衆たち、諸王たち、領主たち、王子たちである。王となってこれを得る。……仏となって何を得るか。多くの人々が彼に従う者となる。すなわち、比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たち、神々、人間たち、阿修羅たち、竜たち、乾闥婆たちである。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
231. Tatthetaṃ vuccati –
231. このことについて、次のように言われる——
‘‘Pubbaṅgamo sucaritesu ahu,
「正しい行いにおいて先頭に立ち、
Dhammesu dhammacariyābhirato;
諸々の法において法の実践を喜び、
Anvāyiko bahujanassa ahu,
多くの人々に従われる者となり、
Saggesu vedayittha puññaphalaṃ.
天界において福徳の果報を享受した。
‘‘Veditvā so sucaritassa phalaṃ,
善き行いの果報を享受して、
Uṇhīsasīsattamidhajjhagamā;
この世において頭に肉髻を持つ身となった。
Byākaṃsu byañjananimittadharā,
相の鑑定に長けた者たちは予言した、
Pubbaṅgamo bahujanaṃ hessati.
『彼は多くの人々の先頭に立つ者となるであろう。
‘‘Paṭibhogiyā manujesu idha,
この世の人間たちの中にあって、仕える者たちは、
Pubbeva tassa abhiharanti tadā;
そのとき、以前と同様に彼のもとへ進み出るであろう。
Yadi khattiyo bhavati bhūmipati,
もし王族にして地の主となるならば、
Paṭihārakaṃ bahujane labhati.
多くの人々から奉仕を受けるであろう。
‘‘Atha cepi pabbajati so manujo,
しかし、もしその人が出家するならば、
Dhammesu hoti paguṇo visavī;
諸法に熟達し、自在の境地に達した者となる。
Tassānusāsaniguṇābhirato,
その教戒の徳を喜んで、
Anvāyiko bahujano bhavatī’’ti.
多くの人々が彼に従う者となるであろう』」と。
(24-25) Ekekalomatāuṇṇālakkhaṇāni
(24-25)一一孔一毛生相および白毫相
232. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato ahosi, saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Ekekalomo ca hoti, uṇṇā ca bhamukantare jātā hoti odātā mudutūlasannibhā.
232. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、虚偽の言葉を捨てて虚偽の言葉から離れ、真実を語る者、真実に誠実な者、堅固で信頼される者、世の人々を欺かない者であった。その業をなし、積み重ねたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、これら二つの大人物の相を獲得する。すなわち、一本一本の毛が生じている者(一一孔一毛生相)となり、眉間に白く柔らかな木綿のような白毫が生じる(眉間白毫相)。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato, sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Mahāssa jano upavattati, brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Mahāssa jano upavattati, bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこれらの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。多くの人々が彼に順従する。すなわち、バラモン、資産家、町や村の人々、計算官、大臣たち、近衛兵たち、門番たち、廷臣たち、会衆たち、諸王たち、領主たち、王子たちである。王となってこれを得る。……仏となって何を得るか。多くの人々が彼に順従する。すなわち、比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たち、神々、人間たち、阿修羅たち、竜たち、乾闥婆たちである。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
233. Tatthetaṃ vuccati –
233. このことについて、次のように言われる——
‘‘Saccappaṭiñño purimāsu jātisu,
「前世において真実を誓い、
Advejjhavāco alikaṃ vivajjayi;
二枚舌を使わず、偽りを避け、
Na so visaṃvādayitāpi kassaci,
誰をも欺くことなく、
Bhūtena tacchena tathena bhāsayi .
真実で正しく確かな言葉を語った。
‘‘Setā susukkā mudutūlasannibhā,
白く極めて清らかで柔らかな木綿のような、
Uṇṇā sujātā bhamukantare ahu;
美しい白毫が眉間に生じた。
Na lomakūpesu duve ajāyisuṃ,
毛穴に二本の毛が生じることはなく、
Ekekalomūpacitaṅgavā ahu.
その身体には一本一本の毛が生じる身となった。
‘‘Taṃ lakkhaṇaññū bahavo samāgatā,
相を知る多くの人々が集まり、
Byākaṃsu uppādanimittakovidā;
兆候の鑑定に熟達した者たちが予言した、
Uṇṇā ca lomā ca yathā susaṇṭhitā,
『白毫と体毛がこのように美しく整っているため、
Upavattatī īdisakaṃ bahujjano.
多くの人々がこのような人に順従するであろう。
‘‘Gihimpi santaṃ upavattatī jano,
在家にあっても、前世になされた
Bahu puratthāpakatena kammunā;
多くの業によって、人々は彼に順従する。
Akiñcanaṃ pabbajitaṃ anuttaraṃ,
無一物にして出家した無上なる者、
Buddhampi santaṃ upavattati jano’’ti.
仏となっても、人々は彼に順従する』」と。
(26-27) Cattālīsaaviraḷadantalakkhaṇāni
(26-27)四十歯相および歯間無隙相
234. ‘‘Yampi, bhikkhave tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato ahosi. Ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya, iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā, samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā ahosi. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Cattālīsadanto ca hoti aviraḷadanto ca.
234. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、離間させる言葉(中傷)を捨てて離間させる言葉から離れていた。ここから聞いて彼らを仲違いさせるためにあちらで語ることもなく、あちらから聞いて彼らを仲違いさせるためにこちらで語ることもなく、このように仲違いした人々を和解させ、和合した人々をさらに励まし、和合を好み、和合を喜び、和合を楽しむ者であり、和合をもたらす言葉を語る者であった。その業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、これら二つの大人物の相を獲得する。すなわち、四十本の歯を持つ者(四十歯相)となり、隙間のない歯を持つ者(歯間無隙相・密歯相)となる。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Abhejjapariso hoti, abhejjāssa honti parisā, brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati … buddho samāno kiṃ labhati? Abhejjapariso hoti, abhejjāssa honti parisā, bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこれらの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。分裂させられない会衆を持つ者となる。彼の会衆、すなわちバラモン、資産家、町や村の人々、計算官、大臣たち、近衛兵たち、門番たち、廷臣たち、会衆たち、諸王たち、領主たち、王子たちは決して分裂することがない。王となってこれを得る。……仏となって何を得るか。分裂させられない会衆を持つ者となる。彼の会衆、すなわち比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たち、神々、人間たち、阿修羅たち、竜たち、乾闥婆たちは決して分裂することがない。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
235. Tatthetaṃ vuccati –
235. このことについて、次のように言われる——
‘‘Vebhūtiyaṃ sahitabhedakāriṃ,
「仲違いさせ、和合を破る言葉、
Bhedappavaḍḍhanavivādakāriṃ;
分裂を助長し争いを生む言葉、
Kalahappavaḍḍhanaākiccakāriṃ,
喧嘩を増大させ不善をなす言葉、
Sahitānaṃ bhedajananiṃ na bhaṇi.
和合した人々に分裂をもたらす言葉を語らなかった。
‘‘Avivādavaḍḍhanakariṃ sugiraṃ,
不争を増大させる美しき言葉、
Bhinnānusandhijananiṃ abhaṇi;
分裂した人々を結びつける言葉を語った。
Kalahaṃ janassa panudī samaṅgī,
自ら和合して人々の争いを鎮め、
Sahitehi nandati pamodati ca.
和合せる人々と共に歓喜し楽しんだ。
‘‘Sugatīsu so phalavipākaṃ,
彼は善趣においてその果報を
Anubhavati tattha modati;
享受し、そこにおいて歓喜する。
Dantā idha honti aviraḷā sahitā,
この世において歯は隙間なく揃い、
Caturo dasassa mukhajā susaṇṭhitā.
口の中に生える歯は四十本、美しく整っている。
‘‘Yadi khattiyo bhavati bhūmipati,
もし王族にして地の主となるならば、
Avibhediyāssa parisā bhavati;
その会衆は決して分裂させられることがない。
Samaṇo ca hoti virajo vimalo,
また塵なく汚れなき沙門となるならば、
Parisāssa hoti anugatā acalā’’ti.
その会衆は彼に従い、揺るぎないものとなる」と。
(28-29) Pahūtajivhābrahmassaralakkhaṇāni
(28-29)広長舌相および梵声音相
236. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato ahosi. Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā ahosi. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati. Pahūtajivho ca hoti brahmassaro ca karavīkabhāṇī.
236. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、粗暴な言葉(悪口)を捨てて粗暴な言葉から離れていた。欠点がなく、耳に快く、愛らしく、心に届き、礼儀正しく、多くの人々に愛され、多くの人々を喜ばせるような言葉を語る者であった。その業をなし、積み重ねたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、これら二つの大人物の相を獲得する。すなわち、広大で長い舌を持つ者(広長舌相)となり、清らかな梵天の声を持ち、迦陵頻伽鳥(美妙な鳴き声の鳥)のように語る者(梵音声相)となる。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Ādeyyavāco hoti, ādiyantissa vacanaṃ brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Ādeyyavāco hoti, ādiyantissa vacanaṃ bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこれらの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。受け入れられる言葉を持つ者となり、バラモン、資産家、町や村の人々、計算官、大臣たち、近衛兵たち、門番たち、廷臣たち、会衆たち、諸王たち、領主たち、王子たちは彼の言葉を受け入れる。王となってこれを得る。……仏となって何を得るか。受け入れられる言葉を持つ者となり、比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たち、神々、人間たち、阿修羅たち、竜たち、乾闥婆たちは彼の言葉を受け入れる。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
237. Tatthetaṃ vuccati –
237. このことについて、次のように言われる——
‘‘Akkosabhaṇḍanavihesakāriṃ,
「罵りや争い、害意を生じさせ、
Ubbādhikaṃ bahujanappamaddanaṃ;
苦痛を与え、多くの人々を打ち砕くような、
Abāḷhaṃ giraṃ so na bhaṇi pharusaṃ,
乱暴で粗悪な言葉を彼は語らず、
Madhuraṃ bhaṇi susaṃhitaṃ sakhilaṃ.
甘美で、理にかない、親愛に満ちた言葉を語った。
‘‘Manaso piyā hadayagāminiyo,
心に快く、胸に響き、
Vācā so erayati kaṇṇasukhā;
耳に心地よい言葉を彼は発した。
Vācāsuciṇṇaphalamanubhavi,
正しく語られた言葉の果報を享受し、
Saggesu vedayatha puññaphalaṃ.
天界において福徳の果報を味わった。
‘‘Veditvā so sucaritassa phalaṃ,
善き行いの果報を享受して、
Brahmassarattamidhamajjhagamā;
この世において梵天のような美声を得た。
Jivhāssa hoti vipulā puthulā,
その舌は広大にして厚く、
Ādeyyavākyavacano bhavati.
その言葉は人々に信受されるものとなる。
‘‘Gihinopi ijjhati yathā bhaṇato,
在家にあっても語る通りのことが成就し、
Atha ce pabbajati so manujo;
またもしその人が出家するならば、
Ādiyantissa vacanaṃ janatā,
多くの人々に多くの善き教えを説く彼に対し、
Bahuno bahuṃ subhaṇitaṃ bhaṇato’’ti.
人々はその言葉を受け入れるのである」と。
(30) Sīhahanulakkhaṇaṃ
(30)師子頬相
238. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato ahosi kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā ahosi kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. So tassa kammassa kaṭattā…pe… so tato cuto itthattaṃ āgato samāno imaṃ mahāpurisalakkhaṇaṃ paṭilabhati, sīhahanu hoti.
238. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、無益な雑談を捨てて無益な雑談から離れ、時宜に適ったことを語る者、事実を語る者、有益なことを語る者、法を語る者、律を語る者となり、心に留めるに値する言葉を、時に適い、筋道が通り、節度があり、利益にかなう形で語る者であった。その業をなしたことによって……(中略)……彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、この大人物の相を獲得する。すなわち、獅子のような顎を持つ者(師子頬相)となる。
‘‘So tena lakkhaṇena samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī…pe… rājā samāno kiṃ labhati? Appadhaṃsiyo hoti kenaci manussabhūtena paccatthikena paccāmittena. Rājā samāno idaṃ labhati… buddho samāno kiṃ labhati? Appadhaṃsiyo hoti abbhantarehi vā bāhirehi vā paccatthikehi paccāmittehi, rāgena vā dosena vā mohena vā samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
彼がこの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり……(中略)……王となって何を得るか。いかなる人間の仇敵・敵対者によっても打ち破られない者となる。王となってこれを得る。……仏となって何を得るか。内なる仇敵・敵対者によっても、外なる仇敵・敵対者によっても、貪欲によっても、瞋恚によっても、愚痴によっても、沙門によっても、バラモンによっても、神によっても、悪魔によっても、梵天によっても、世のいかなる者によっても打ち破られない者となる。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
239. Tatthetaṃ vuccati –
239. このことについて、次のように言われる——
‘‘Na samphappalāpaṃ na muddhataṃ ,
「無益な雑談も、高慢な言葉もなく、
Avikiṇṇavacanabyappatho ahosi;
乱れた言葉を発する道をとらなかった。
Ahitamapi ca apanudi,
不利益なことを除き去り、
Hitamapi ca bahujanasukhañca abhaṇi.
利益となること、多くの人々の幸福となることを語った。
‘‘Taṃ katvā ito cuto divamupapajji,
それをなしてここから没し、天界に生まれ、
Sukataphalavipākamanubhosi;
善行の果報を享受した。
Caviya punaridhāgato samāno,
没して再びこの世に来たりて、
Dvidugamavaratarahanuttamalattha.
二度生まれる鳥(獣の王・獅子)の優れた顎に似た最上の顎を得た。
‘‘Rājā hoti suduppadhaṃsiyo,
王となれば打ち破りがたき者、
Manujindo manujādhipati mahānubhāvo;
人の主、人の統治者、威徳ある者となり、
Tidivapuravarasamo bhavati,
三十三天の都における神々の優れた王、
Suravarataroriva indo.
帝釈天の如き者となる。
‘‘Gandhabbāsurayakkharakkhasebhi ,
乾闥婆、阿修羅、夜叉、羅刹、
Surehi na hi bhavati suppadhaṃsiyo;
諸天によっても打ち破られることはない。
Tathatto yadi bhavati tathāvidho,
そのような徳を備えた人がそのようになれば、
Idha disā ca paṭidisā ca vidisā cā’’ti.
この世の東西南北、四維のすべての方向において無敵となる」と。
(31-32) Samadantasusukkadāṭhālakkhaṇāni
(31-32)平正歯相および鮮白牙相
240. ‘‘Yampi, bhikkhave, tathāgato purimaṃ jātiṃ purimaṃ bhavaṃ purimaṃ niketaṃ pubbe manussabhūto samāno micchājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvikaṃ kappesi, tulākūṭa kaṃsakūṭa mānakūṭa ukkoṭana vañcana nikati sāciyoga chedana vadha bandhana viparāmosa ālopa sahasākārā paṭivirato ahosi. So tassa kammassa kaṭattā upacitattā ussannattā vipulattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati. So tattha aññe deve dasahi ṭhānehi adhigaṇhāti dibbena āyunā dibbena vaṇṇena dibbena sukhena dibbena yasena dibbena ādhipateyyena dibbehi rūpehi dibbehi saddehi dibbehi gandhehi dibbehi rasehi dibbehi phoṭṭhabbehi. So tato cuto itthattaṃ āgato samāno imāni dve mahāpurisalakkhaṇāni paṭilabhati, samadanto ca hoti susukkadāṭho ca.
240. 「比丘たちよ、如来がかつて前世、前有、前世の住まいにおいて人間であったとき、邪な生計を捨てて正しい生計によって生活を営み、はかりの不正、金属の不正、枡の不正、収賄、欺瞞、詐欺、曲折、傷害、殺害、束縛、略奪、強奪、暴力から離れていた。その業をなし、積み重ね、増大させ、豊かにしたことによって、身体が壊れて死後、善趣なる天界に生まれた。彼はそこにおいて、他の神々を十の点において凌駕した。すなわち、天の寿命、天の容色、天の安楽、天の名声、天の主権、天の色(姿)、天の声、天の香り、天の味、天の感触においてである。彼はそこから没してこの人間の境涯に来たり、これら二つの大人物の相を獲得する。すなわち、平らで揃った歯を持つ者(平正歯相・斉歯相)となり、白く輝く牙を持つ者(鮮白牙相・白牙相)となる。
‘‘So tehi lakkhaṇehi samannāgato sace agāraṃ ajjhāvasati, rājā hoti cakkavattī dhammiko dhammarājā cāturanto vijitāvī janapadatthāvariyappatto sattaratanasamannāgato. Tassimāni satta ratanāni bhavanti, seyyathidaṃ – cakkaratanaṃ hatthiratanaṃ assaratanaṃ maṇiratanaṃ itthiratanaṃ gahapatiratanaṃ pariṇāyakaratanameva sattamaṃ. Parosahassaṃ kho panassa puttā bhavanti sūrā vīraṅgarūpā parasenappamaddanā. So imaṃ pathaviṃ sāgarapariyantaṃ akhilamanimittamakaṇṭakaṃ iddhaṃ phītaṃ khemaṃ sivaṃ nirabbudaṃ adaṇḍena asatthena dhammena abhivijiya ajjhāvasati. Rājā samāno kiṃ labhati? Suciparivāro hoti sucissa honti parivārā brāhmaṇagahapatikā negamajānapadā gaṇakamahāmattā anīkaṭṭhā dovārikā amaccā pārisajjā rājāno bhogiyā kumārā. Rājā samāno idaṃ labhati.
彼がこれらの相を具えて、もし在家の生活にとどまるならば、転輪聖王となり、如法にして法王であり、四海を統べる勝者となり、国土の安定を達成し、七宝を具足した者となる。彼にはこれら七つの宝がある。すなわち、輪宝、象宝、馬宝、神珠宝、女宝、居士宝、そして第七の主導者宝(将軍宝)である。また彼には千を超える勇壮で勇気ある姿を持ち、敵軍を粉砕する息子たちがいる。彼はこの海に至る大地を、刑罰によることなく、武器によることなく、正法によって征服し、障害なく、動揺なく、障害物なく、栄え、富み、平穏で、吉祥にして災いなきものとして治める。王となって何を得るか。清らかな従臣を持つ者となり、彼の従臣、すなわちバラモン、資産家、町や村の人々、計算官、大臣たち、近衛兵たち、門番たち、廷臣たち、会衆たち、諸王たち、領主たち、王子たちは清らかである。王となってこれを得る。
‘‘Sace kho pana agārasmā anagāriyaṃ pabbajati, arahaṃ hoti sammāsambuddho loke vivaṭṭacchado. Buddho samāno kiṃ labhati? Suciparivāro hoti, sucissa honti parivārā, bhikkhū bhikkhuniyo upāsakā upāsikāyo devā manussā asurā nāgā gandhabbā. Buddho samāno idaṃ labhati’’. Etamatthaṃ bhagavā avoca.
しかし、もし家を出て非家に入り出家するならば、世において無明の覆いを払った阿羅漢・正等覚者(仏)となる。仏となって何を得るか。清らかな従臣を持つ者となり、彼の従臣、すなわち比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たち、神々、人間たち、阿修羅たち、竜たち、乾闥婆たちは清らかである。仏となってこれを得る」。世尊はこの意味を説かれた。
241. Tatthetaṃ vuccati –
241. このことについて、次のように言われる——
‘‘Micchājīvañca avassaji samena vuttiṃ,
「邪な生計を捨てて公正な生活を営み、
Sucinā so janayittha dhammikena;
清らかにして法にかなった暮らしを立てた。
Ahitamapi ca apanudi,
不利益なことを除き去り、
Hitamapi ca bahujanasukhañca acari.
利益となること、多くの人々の幸福となることを実践した。
‘‘Sagge vedayati naro sukhapphalāni,
その人は天界において幸福の果報を享受し、
Karitvā nipuṇebhi vidūhi sabbhi;
賢者たち、知者たち、善人たちによって
Vaṇṇitāni tidivapuravarasamo,
称賛されることをなして、三十三天の都に似て、
Abhiramati ratikhiḍḍāsamaṅgī.
歓喜と遊戯を具えて楽しんだ。
‘‘Laddhānaṃ mānusakaṃ bhavaṃ tato,
そこから没して人間の境涯を得て、
Cavitvāna sukataphalavipākaṃ;
善行の果報の残余によって、
Sesakena paṭilabhati lapanajaṃ,
口に生じる歯は揃い、
Samamapi sucisusukkaṃ .
均等で、清らかに白く輝くものを得た。
‘‘Taṃ veyyañjanikā samāgatā bahavo,
相の鑑定家たちが多く集まり、
Byākaṃsu nipuṇasammatā manujā;
聡明と認められた人々が予言した、
Sucijanaparivāragaṇo bhavati,
『清らかな人々の従臣の集まりを持つ者となるであろう、
Dijasamasukkasucisobhanadanto.
鳥(卵生・二度生)の如く均等で白く清らかで美しい歯を持つこの人は。
‘‘Rañño hoti bahujano,
王となって広大な大地を治めるとき、
Suciparivāro mahatiṃ mahiṃ anusāsato;
多くの人々が清らかな従臣となる。
Pasayha na ca janapadatudanaṃ,
暴力によって国の人々を痛めつけることなく、
Hitamapi ca bahujanasukhañca caranti.
利益となること、多くの人々の幸福のために歩む。
‘‘Atha ce pabbajati bhavati vipāpo,
しかし、もし出家するならば悪を離れた者となり、
Samaṇo samitarajo vivaṭṭacchado;
塵を静め、覆いを払った沙門となり、
Vigatadarathakilamatho,
苦悩と疲労を離れて、
Imamapi ca paramapi ca passati lokaṃ.
この世をも来世をも見通す。
‘‘Tassovādakarā bahugihī ca pabbajitā ca,
彼の教誡に従う多くの在家者と出家者たちは、
Asuciṃ garahitaṃ dhunanti pāpaṃ;
不浄にして非難されるべき悪を払い落とす。
Sa hi sucibhi parivuto bhavati,
彼は実に清らかな人々に囲まれる者となり、
Malakhilakalikilese panudehī’’ti .
汚れや荒廃、過ちや煩悩を追い払う者たちに囲まれる』」と。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは心から喜び、世尊の説かれたことを歓喜して受け入れた。
Lakkhaṇasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.
第七の『相経』が終わった。