Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

10. Saṅgītisuttaṃ10. 結誦経

296. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā mallesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi yena pāvā nāma mallānaṃ nagaraṃ tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā pāvāyaṃ viharati cundassa kammāraputtassa ambavane.

296. このように私は聞いた。ある時、世尊はマッラ国を行脚し、約五百人の比丘の大いなる比丘僧伽とともに、パーヴァーという名のマッラ族の町に着かれた。そこで世尊は、パーヴァーにある鍛冶工の子チュンダのマンゴー園に滞在しておられた。

Ubbhatakanavasandhāgāraṃ

ウッバタカ新会堂

297. Tena kho pana samayena pāveyyakānaṃ mallānaṃ ubbhatakaṃ nāma navaṃ sandhāgāraṃ acirakāritaṃ hoti anajjhāvuṭṭhaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā kenaci vā manussabhūtena. Assosuṃ kho pāveyyakā mallā – ‘‘bhagavā kira mallesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ pañcamattehi bhikkhusatehi pāvaṃ anuppatto pāvāyaṃ viharati cundassa kammāraputtassa ambavane’’ti. Atha kho pāveyyakā mallā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho pāveyyakā mallā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, pāveyyakānaṃ mallānaṃ ubbhatakaṃ nāma navaṃ sandhāgāraṃ acirakāritaṃ hoti anajjhāvuṭṭhaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā kenaci vā manussabhūtena. Tañca kho, bhante, bhagavā paṭhamaṃ paribhuñjatu, bhagavatā paṭhamaṃ paribhuttaṃ pacchā pāveyyakā mallā paribhuñjissanti. Tadassa pāveyyakānaṃ mallānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti. Adhivāsesi kho bhagavā tuṇhībhāvena.

297. その頃、パーヴァーのマッラ族の人々には、ウッバタカという新築の会堂があり、建てられたばかりで、沙門や婆羅門、あるいはどのような人間もまだ住まったり使用したりしていなかった。パーヴァーのマッラ族の人々は聞いた。「世尊はマッラ国を行脚され、約五百人の比丘の大いなる比丘僧伽とともにパーヴァーに到着され、パーヴァーの鍛冶工の子チュンダのマンゴー園に滞在しておられる」と。そこで、パーヴァーのマッラ族の人々は世尊のもとへと近づいた。近づいて、世尊を礼拝し、一方に座った。一方に座ったパーヴァーのマッラ族の人々は、世尊にこのように申し上げた。「尊者よ、ここにパーヴァーのマッラ族の人々にとって、ウッバタカという新築の会堂があります。建てられたばかりで、沙門や婆羅門、いかなる人間もまだ使用しておりません。尊者よ、願わくは世尊が最初にこれをご使用ください。世尊が最初にご使用になられた後、パーヴァーのマッラ族の人々が使用いたします。それはパーヴァーのマッラ族の人々にとって、長きにわたり利益と幸福となるでしょう」と。世尊は沈黙によってこれを受け入れられた。

298. Atha kho pāveyyakā mallā bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena sandhāgāraṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā sabbasanthariṃ sandhāgāraṃ santharitvā bhagavato āsanāni paññāpetvā udakamaṇikaṃ patiṭṭhapetvā telapadīpaṃ āropetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho te pāveyyakā mallā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘sabbasantharisanthataṃ , bhante, sandhāgāraṃ, bhagavato āsanāni paññattāni, udakamaṇiko patiṭṭhāpito, telapadīpo āropito. Yassadāni, bhante, bhagavā kālaṃ maññatī’’ti.

298. そこで、パーヴァーのマッラ族の人々は世尊の受諾を知り、座から立ち上がり、世尊を礼拝し、右回りに巡って会堂へと赴いた。赴いて、会堂の床一面に敷物を敷きつめ、世尊のために座処を設け、水甕を据え、燈火を灯して、世尊のもとへと戻ってきた。近づいて世尊を礼拝し、一方に立った。一方に立ったパーヴァーのマッラ族の人々は、世尊にこのように申し上げた。「尊者よ、会堂には一面に敷物が敷かれ、世尊の座処が整えられ、水甕が据えられ、燈火が灯されました。尊者よ、今や世尊のよろしい時に」と。

299. Atha kho bhagavā nivāsetvā pattacīvaramādāya saddhiṃ bhikkhusaṅghena yena sandhāgāraṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā pāde pakkhāletvā sandhāgāraṃ pavisitvā majjhimaṃ thambhaṃ nissāya puratthābhimukho nisīdi. Bhikkhusaṅghopi kho pāde pakkhāletvā sandhāgāraṃ pavisitvā pacchimaṃ bhittiṃ nissāya puratthābhimukho nisīdi bhagavantaṃyeva purakkhatvā. Pāveyyakāpi kho mallā pāde pakkhāletvā sandhāgāraṃ pavisitvā puratthimaṃ bhittiṃ nissāya pacchimābhimukhā nisīdiṃsu bhagavantaṃyeva purakkhatvā. Atha kho bhagavā pāveyyake malle bahudeva rattiṃ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā uyyojesi – ‘‘abhikkantā kho, vāseṭṭhā, ratti. Yassadāni tumhe kālaṃ maññathā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho pāveyyakā mallā bhagavato paṭissutvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkamiṃsu.

299. そこで世尊は衣を整え、鉢と衣を携えて比丘僧伽とともに会堂へと赴かれた。赴いて、足を洗い、会堂に入り、中央の柱を背にして東を向いて座られた。比丘僧伽もまた足を洗い、会堂に入り、西の壁を背にして世尊を前に仰ぎつつ東を向いて座った。パーヴァーのマッラ族の人々もまた足を洗い、会堂に入り、東の壁を背にして世尊を前に仰ぎつつ西を向いて座った。そこで世尊はパーヴァーのマッラ族の人々に夜遅くまで法話によって教えを示し、勧め、励まし、喜ばせてから、彼らを送り出された。「ヴァーセッタたちよ、夜は更けました。今やあなたがたのよろしい時に」と。パーヴァーのマッラ族の人々は「かしこまりました、尊者よ」と世尊に答え、座から立ち上がり、世尊を礼拝し、右回りに巡って立ち去った。

300. Atha kho bhagavā acirapakkantesu pāveyyakesu mallesu tuṇhībhūtaṃ tuṇhībhūtaṃ bhikkhusaṃghaṃ anuviloketvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ āmantesi – ‘‘vigatathinamiddho kho, sāriputta, bhikkhusaṅgho. Paṭibhātu taṃ, sāriputta, bhikkhūnaṃ dhammīkathā. Piṭṭhi me āgilāyati. Tamahaṃ āyamissāmī’’ti . ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā sāriputto bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā catugguṇaṃ saṅghāṭiṃ paññapetvā dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappesi pāde pādaṃ accādhāya, sato sampajāno uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā.

300. そこで世尊は、パーヴァーのマッラ族の人々が立ち去ってまもなく、沈黙している比丘僧伽を見渡し、尊者サーリプッタに呼びかけられた。「サーリプッタよ、比丘僧伽は惛沈と睡眠を離れている。サーリプッタよ、比丘たちに法話を説くがよい。私の背が痛むので、私は体を伸ばして休もう」と。「かしこまりました、尊者よ」と尊者サーリプッタは世尊にお応えした。そこで世尊は四つ折りにした大衣を敷き、右脇を下にして足を重ね、念と正知を保ち、起き上がる思いを心に留めて獅子の臥所をとられた。

Bhinnanigaṇṭhavatthu

離反したニガンタの物語

301. Tena kho pana samayena nigaṇṭho nāṭaputto pāvāyaṃ adhunākālaṅkato hoti. Tassa kālaṅkiriyāya bhinnā nigaṇṭhā dvedhikajātā bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharanti – ‘‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi, ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi, kiṃ tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānissasi! Micchāpaṭipanno tvamasi, ahamasmi sammāpaṭipanno. Sahitaṃ me, asahitaṃ te. Purevacanīyaṃ pacchā avaca, pacchāvacanīyaṃ pure avaca. Adhiciṇṇaṃ te viparāvattaṃ, āropito te vādo, niggahito tvamasi, cara vādappamokkhāya, nibbeṭhehi vā sace pahosī’’ti. Vadhoyeva kho maññe nigaṇṭhesu nāṭaputtiyesu vattati. Yepi nigaṇṭhassa nāṭaputtassa sāvakā gihī odātavasanā, tepi nigaṇṭhesu nāṭaputtiyesu nibbinnarūpā virattarūpā paṭivānarūpā, yathā taṃ durakkhāte dhammavinaye duppavedite aniyyānike anupasamasaṃvattanike asammāsambuddhappavedite bhinnathūpe appaṭisaraṇe.

301. その頃、ニガンタ・ナータプッタがパーヴァーにおいて亡くなって間もなかった。彼の死によってニガンタ(ジャイナ教徒)たちは分裂し、二派に分かれ、諍い、喧嘩し、論争に陥り、互いに言葉の槍で突き刺し合って暮らしていた。「あなたはこの法と律を知らない。私はこの法と律を知っている。あなたのような者がどうしてこの法と律を知り得ようか! あなたは間違った実践をしており、私は正しい実践をしている。私の言論は筋が通っているが、あなたの言論は筋が通っていない。先に言うべきことを後で言い、後で言うべきことを先に言った。あなたの説は論破され、覆された。論争を挑まれたのだ。あなたは打ち負かされた。自分の説を弁明しに行くがよい。もしできるものなら解決してみよ」と。ナータプッタ派のニガンタたちの間には、まさに殺戮でも起こるかのような状況であった。ニガンタ・ナータプッタの信者である白衣の在俗信者たちもまた、ナータプッタ派のニガンタたちに嫌気がさし、幻滅し、背を向けていた。それは、法と律が正しく説かれておらず、うまく示されておらず、解脱に導かず、寂静に資さず、正等覚者によって示されたものではなく、支柱を失い、拠り所がないからであった。

302. Atha kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – ‘‘nigaṇṭho, āvuso, nāṭaputto pāvāyaṃ adhunākālaṅkato, tassa kālaṅkiriyāya bhinnā nigaṇṭhā dvedhikajātā…pe… bhinnathūpe appaṭisaraṇe’’. ‘‘Evañhetaṃ, āvuso, hoti durakkhāte dhammavinaye duppavedite aniyyānike anupasamasaṃvattanike asammāsambuddhappavedite. Ayaṃ kho panāvuso amhākaṃ bhagavatā dhammo svākkhāto suppavedito niyyāniko upasamasaṃvattaniko sammāsambuddhappavedito. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

302. そこで尊者サーリプッタは比丘たちに呼びかけた。「友たちよ、ニガンタ・ナータプッタはパーヴァーにおいて亡くなって間もなく、彼の死によってニガンタたちは分裂し、二派に分かれ……(中略)……支柱を失い、拠り所がなくなっています。友たちよ、正しく説かれず、うまく示されず、解脱に導かず、寂静に資さず、正等覚者によって示されていない法と律においては、まさにこのようになるのです。しかし友たちよ、私たちの世尊によって法は善く説かれ、善く示され、解脱へと導き、寂静に資し、正等覚者によって示されています。そこにおいては、皆がともに結誦(合誦)すべきであり、論争してはなりません。そうすれば、この清浄行(梵行)は長く保たれ、久しく存続し、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。

‘‘Katamo cāvuso, amhākaṃ bhagavatā dhammo svākkhāto suppavedito niyyāniko upasamasaṃvattaniko sammāsambuddhappavedito; yattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ?

友たちよ、皆がともに結誦すべきであり、論争すべきではない、この清浄行が長く保たれ、久しく存続し、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間の義と利益と幸福のためになる、私たちの世尊によって善く説かれ、善く示され、解脱へと導き、寂静に資し、正等覚者によって示された法とは何でしょうか。

Ekakaṃ

一つ組

303. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena eko dhammo sammadakkhāto. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katamo eko dhammo? Sabbe sattā āhāraṭṭhitikā. Sabbe sattā saṅkhāraṭṭhitikā. Ayaṃ kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena eko dhammo sammadakkhāto. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

303. 友たちよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた一つの法があります。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり、論争してはなりません。そうすれば、この清浄行は長く保たれ、久しく存続し、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。一つの法とは何でしょうか。 『一切の生きとし生けるものは食物によって存立する』 『一切の生きとし生けるものは行(形成されたもの)によって存立する』 友たちよ、これこそが知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた一つの法です。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり、論争してはなりません。そうすれば、この清浄行は長く保たれ、久しく存続し、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。

Dukaṃ

二つ組

304. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena dve dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame dve ?

304. 友たちよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた二つの法があります。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり、論争してはなりません。そうすれば、この清浄行は長く保たれ、久しく存続し、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。二つの法とは何でしょうか。

‘‘Nāmañca rūpañca.

『名(精神)と色(物質)』

‘‘Avijjā ca bhavataṇhā ca.

『無明と有愛(存在への渇愛)』

‘‘Bhavadiṭṭhi ca vibhavadiṭṭhi ca.

『有見(永遠論)と無有見(断滅論)』

‘‘Ahirikañca anottappañca.

『無慚(恥じないこと)と無愧(恐れないこと)』

‘‘Hirī ca ottappañca.

『慚(恥じること)と愧(恐れること)』

‘‘Dovacassatā ca pāpamittatā ca.

『悪言性(教えを受け入れがたいこと)と悪友をもつこと』

‘‘Sovacassatā ca kalyāṇamittatā ca.

『善言性(教えを素直に受け入れること)と善友をもつこと(善知識)』

‘‘Āpattikusalatā ca āpattivuṭṭhānakusalatā ca.

『罪過への巧みさと罪過からの離脱への巧みさ』

‘‘Samāpattikusalatā ca samāpattivuṭṭhānakusalatā ca.

『等至(三昧の達成)への巧みさと等至からの出定への巧みさ』

‘‘Dhātukusalatā ca manasikārakusalatā ca.

『界(要素)への巧みさと作意への巧みさ』

‘‘Āyatanakusalatā ca paṭiccasamuppādakusalatā ca.

『処(感覚領域)への巧みさと縁起への巧みさ』

‘‘Ṭhānakusalatā ca aṭṭhānakusalatā ca.

『是処(道理・可能性)への巧みさと非処(非道理・不可能性)への巧みさ』

‘‘Ajjavañca lajjavañca.

『正直と温和』

‘‘Khanti ca soraccañca.

『忍耐と柔和』

‘‘Sākhalyañca paṭisanthāro ca.

『親切な言葉と温かいもてなし』

‘‘Avihiṃsā ca soceyyañca.

『不殺生(非危害)と清浄』

‘‘Muṭṭhassaccañca asampajaññañca.

『忘念(気づきの喪失)と不正知(正しく認識しないこと)』

‘‘Sati ca sampajaññañca.

『念(気づき)と正知(正しい認識)』

‘‘Indriyesu aguttadvāratā ca bhojane amattaññutā ca.

『根(感覚器官)の不防護と食事における無節制』

‘‘Indriyesu guttadvāratā ca bhojane mattaññutā ca.

『根の防護と食事における節制』

‘‘Paṭisaṅkhānabalañca bhāvanābalañca.

『思択力(省察の力)と修習力(実践の力)』

‘‘Satibalañca samādhibalañca.

『念力と三摩地力(集中力)』

‘‘Samatho ca vipassanā ca.

『止(サマタ)と観(ヴィパッサナー)』

‘‘Samathanimittañca paggahanimittañca.

『止の相(集中の対象)と策励の相(精進の対象)』

‘‘Paggaho ca avikkhepo ca.

『策励(精進の維持)と不散乱(心の安定)』

‘‘Sīlavipatti ca diṭṭhivipatti ca.

『戒の破綻(破戒)と見の破綻(邪見)』

‘‘Sīlasampadā ca diṭṭhisampadā ca.

『戒の具足と見の具足(正見)』

‘‘Sīlavisuddhi ca diṭṭhivisuddhi ca.

『戒の清浄と見の清浄』

‘‘Diṭṭhivisuddhi kho pana yathā diṭṭhissa ca padhānaṃ.

『見の清浄、そしてその見解に応じた精進』

‘‘Saṃvego ca saṃvejanīyesu ṭhānesu saṃviggassa ca yoniso padhānaṃ.

『畏怖すべき処における畏怖(宗教的危機感)、そして畏怖した者の正しい精進』

‘‘Asantuṭṭhitā ca kusalesu dhammesu appaṭivānitā ca padhānasmiṃ.

『善き法において満足しないこと、そして精進において退転しないこと』

‘‘Vijjā ca vimutti ca.

『明(知識・智慧)と解脱』

‘‘Khayeñāṇaṃ anuppādeñāṇaṃ.

『尽智(煩悩の滅尽を知る智慧)と無生智(再び生じないと知る智慧)』

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena dve dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

友たちよ、これらこそが知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた二つの法です。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり、論争してはなりません。そうすれば、この清浄行は長く保たれ、久しく存続し、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間への憐れみのため、神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。

Tikaṃ

三つ組

305. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena tayo dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame tayo?

305. 友たちよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた三つの法があります。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり……(中略)……神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。三つの法とは何でしょうか。

‘‘Tīṇi akusalamūlāni – lobho akusalamūlaṃ, doso akusalamūlaṃ, moho akusalamūlaṃ.

『三つの不善根――貪不善根(執着)、瞋不善根(怒り)、痴不善根(無知)』

‘‘Tīṇi kusalamūlāni – alobho kusalamūlaṃ, adoso kusalamūlaṃ, amoho kusalamūlaṃ.

『三つの善根――無貪善根、無瞋善根、無痴善根』

‘‘Tīṇi duccaritāni – kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ.

『三つの悪行――身の悪行、口の悪行、意の悪行』

‘‘Tīṇi sucaritāni – kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ.

『三つの善行――身の善行、口の善行、意の善行』

‘‘Tayo akusalavitakkā – kāmavitakko, byāpādavitakko, vihiṃsāvitakko.

『三つの不善の思い(不善尋)――欲の思い、瞋恚の思い、害の思い』

‘‘Tayo kusalavitakkā – nekkhammavitakko, abyāpādavitakko, avihiṃsāvitakko.

『三つの善の思い(善尋)――出離の思い、無瞋恚の思い、非危害の思い』

‘‘Tayo akusalasaṅkappā – kāmasaṅkappo, byāpādasaṅkappo, vihiṃsāsaṅkappo.

『三つの不善の思惟(不善思惟)――欲の思惟、瞋恚の思惟、害の思惟』

‘‘Tayo kusalasaṅkappā – nekkhammasaṅkappo, abyāpādasaṅkappo, avihiṃsāsaṅkappo.

『三つの善の思惟(善思惟)――出離の思惟、無瞋恚の思惟、非危害の思惟』

‘‘Tisso akusalasaññā – kāmasaññā, byāpādasaññā, vihiṃsāsaññā.

『三つの不善の想(不善想)――欲の想、瞋恚の想、害の想』

‘‘Tisso kusalasaññā – nekkhammasaññā, abyāpādasaññā, avihiṃsāsaññā.

『三つの善の想(善想)――出離の想、無瞋恚の想、非危害の想』

‘‘Tisso akusaladhātuyo – kāmadhātu, byāpādadhātu, vihiṃsādhātu.

『三つの不善の界(不善界)――欲界、瞋恚界、害界』

‘‘Tisso kusaladhātuyo – nekkhammadhātu, abyāpādadhātu, avihiṃsādhātu.

『三つの善の界(善界)――出離界、無瞋恚界、非危害界』

‘‘Aparāpi tisso dhātuyo – kāmadhātu, rūpadhātu, arūpadhātu.

『さらに別の三つの界――欲界、色界、無色界』

‘‘Aparāpi tisso dhātuyo – rūpadhātu, arūpadhātu, nirodhadhātu.

『さらに別の三つの界――色界、無色界、滅界』

‘‘Aparāpi tisso dhātuyo – hīnadhātu, majjhimadhātu, paṇītadhātu.

『さらに別の三つの界――劣等な界、中等の界、勝れた界』

‘‘Tisso taṇhā – kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā.

『三つの渇愛――欲愛、有愛、非有愛(破滅への渇愛)』

‘‘Aparāpi tisso taṇhā – kāmataṇhā, rūpataṇhā, arūpataṇhā.

『さらに別の三つの渇愛――欲愛、色愛、無色愛』

‘‘Aparāpi tisso taṇhā – rūpataṇhā, arūpataṇhā, nirodhataṇhā.

『さらに別の三つの渇愛――色愛、無色愛、滅愛』

‘‘Tīṇi saṃyojanāni – sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso.

『三つの結(束縛)――有身見、疑、戒禁取』

‘‘Tayo āsavā – kāmāsavo, bhavāsavo, avijjāsavo.

『三つの漏(煩悩の漏れ)――欲漏、有漏、無明漏』

‘‘Tayo bhavā – kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo.

『三つの生存(有)――欲有、色有、無色有』

‘‘Tisso esanā – kāmesanā, bhavesanā, brahmacariyesanā.

『三つの追求(求)――欲求、有求、梵行求』

‘‘Tisso vidhā – seyyohamasmīti vidhā, sadisohamasmīti vidhā, hīnohamasmīti vidhā.

『三つの慢(差別意識)――「私は勝れている」という慢、「私は同等である」という慢、「私は劣っている」という慢』

‘‘Tayo addhā – atīto addhā, anāgato addhā, paccuppanno addhā.

『三つの時(世)――過去の時、未来の時、現在の時』

‘‘Tayo antā – sakkāyo anto, sakkāyasamudayo anto, sakkāyanirodho anto.

『三つの極限(辺)――有身の辺、有身の集起の辺、有身の滅尽の辺』

‘‘Tisso vedanā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā.

『三つの受(感受)――楽受、苦受、不苦不楽受』

‘‘Tisso dukkhatā – dukkhadukkhatā, saṅkhāradukkhatā, vipariṇāmadukkhatā.

『三つの苦性――苦苦性、行苦性、壊苦性』

‘‘Tayo rāsī – micchattaniyato rāsi, sammattaniyato rāsi, aniyato rāsi.

『三つの聚(定聚)――邪定聚(誤りに決定したもの)、正定聚(正しさに決定したもの)、不定聚(決定していないもの)』

‘‘Tayo tamā – atītaṃ vā addhānaṃ ārabbha kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, anāgataṃ vā addhānaṃ ārabbha kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, etarahi vā paccuppannaṃ addhānaṃ ārabbha kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati.

『三つの疑惑(疑)――過去の時について疑い迷い、確信せず澄み通らないこと。未来の時について疑い迷い、確信せず澄み通らないこと。現在の時について疑い迷い、確信せず澄み通らないこと』

‘‘Tīṇi tathāgatassa arakkheyyāni – parisuddhakāyasamācāro āvuso tathāgato, natthi tathāgatassa kāyaduccaritaṃ, yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti. Parisuddhavacīsamācāro āvuso, tathāgato, natthi tathāgatassa vacīduccaritaṃ, yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti. Parisuddhamanosamācāro, āvuso, tathāgato, natthi tathāgatassa manoduccaritaṃ yaṃ tathāgato rakkheyya – ‘mā me idaṃ paro aññāsī’ti.

『如来の三つの不護(隠す必要のないこと)――友たちよ、如来は身の行いが清浄であり、如来には「他人がこれを知らないように」と隠さねばならないような身の悪行はありません。友たちよ、如来は言葉の行いが清浄であり、如来には「他人がこれを知らないように」と隠さねばならないような言葉の悪行はありません。友たちよ、如来は意の行いが清浄であり、如来には「他人がこれを知らないように」と隠さねばならないような意の悪行はありません』

‘‘Tayo kiñcanā – rāgo kiñcanaṃ, doso kiñcanaṃ, moho kiñcanaṃ.

『三つの塵垢(煩悩)――貪の塵垢、瞋の塵垢、痴の塵垢』

‘‘Tayo aggī – rāgaggi, dosaggi, mohaggi.

『三つの火――貪の火、瞋の火、痴の火』

‘‘Aparepi tayo aggī – āhuneyyaggi, gahapataggi, dakkhiṇeyyaggi.

『さらに別の三つの火――応供の火(両親)、家長の火(家族・従者)、福田の火(修行者)』

‘‘Tividhena rūpasaṅgaho – sanidassanasappaṭighaṃ rūpaṃ , anidassanasappaṭighaṃ rūpaṃ, anidassanaappaṭighaṃ rūpaṃ.

『三種の物質(色)の分類――有見有対色(見えて抵抗のある物質)、無見有対色(見えないが抵抗のある物質)、無見無対色(見えず抵抗もない物質)』

‘‘Tayo saṅkhārā – puññābhisaṅkhāro, apuññābhisaṅkhāro, āneñjābhisaṅkhāro.

『三つの行(形成力)――福行、非福行、不動行』

‘‘Tayo puggalā – sekkho puggalo, asekkho puggalo, nevasekkhonāsekkho puggalo.

『三種の人――有学者、無学者、非学非無学者(凡夫)』

‘‘Tayo therā – jātithero, dhammathero, sammutithero .

『三種の長老――生年による長老、法による長老、仮名(世俗の取り決め)による長老』

‘‘Tīṇi puññakiriyavatthūni – dānamayaṃ puññakiriyavatthu, sīlamayaṃ puññakiriyavatthu, bhāvanāmayaṃ puññakiriyavatthu.

『三つの福業事(功徳の拠り所)――布施による福業事、持戒による福業事、修習による福業事』

‘‘Tīṇi codanāvatthūni – diṭṭhena, sutena, parisaṅkāya.

『三つの告発の根拠(擯治の根拠)――見たことによる根拠、聞いたことによる根拠、疑いによる根拠』

‘‘Tisso kāmūpapattiyo – santāvuso sattā paccupaṭṭhitakāmā, te paccupaṭṭhitesu kāmesu vasaṃ vattenti, seyyathāpi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamā kāmūpapatti. Santāvuso, sattā nimmitakāmā, te nimminitvā nimminitvā kāmesu vasaṃ vattenti, seyyathāpi devā nimmānaratī. Ayaṃ dutiyā kāmūpapatti. Santāvuso sattā paranimmitakāmā, te paranimmitesu kāmesu vasaṃ vattenti, seyyathāpi devā paranimmitavasavattī. Ayaṃ tatiyā kāmūpapatti.

『三種の欲の再生――友たちよ、目の前に現前した欲の対象をもち、それら現前した欲望を意のままにする生きものたちがいます。例えば人間や、一部の神々、一部の堕悪趣の者たちです。これが第一の欲の再生です。友たちよ、自ら作り出した欲の対象をもち、自ら作り出しては欲望を意のままにする生きものたちがいます。例えば化楽天の神々です。これが第二の欲の再生です。友たちよ、他者が作り出した欲の対象をもち、他者が作り出した欲望を意のままにする生きものたちがいます。例えば他化自在天の神々です。これが第三の欲の再生です』

‘‘Tisso sukhūpapattiyo – santāvuso sattā uppādetvā uppādetvā sukhaṃ viharanti, seyyathāpi devā brahmakāyikā. Ayaṃ paṭhamā sukhūpapatti. Santāvuso, sattā sukhena abhisannā parisannā paripūrā paripphuṭā. Te kadāci karahaci udānaṃ udānenti – ‘aho sukhaṃ, aho sukha’nti, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ dutiyā sukhūpapatti. Santāvuso, sattā sukhena abhisannā parisannā paripūrā paripphuṭā. Te santaṃyeva tusitā sukhaṃ paṭisaṃvedenti, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ tatiyā sukhūpapatti.

『三種の楽の再生――友たちよ、楽を生み出しては生み出して安楽に住する生きものたちがいます。例えば梵衆天の神々です。これが第一の楽の再生です。友たちよ、楽によって満たされ、浸され、満ちあふれ、充満している生きものたちがいて、彼らは時折「ああ、快楽よ! ああ、快楽よ!」と感興の言葉を唱えます。例えば光音天の神々です。これが第二の楽の再生です。友たちよ、楽によって満たされ、浸され、満ちあふれ、充満している生きものたちがいて、彼らは静寂の境地にあって心の安楽を享受します。例えば遍浄天の神々です。これが第三の楽の再生です』

‘‘Tisso paññā – sekkhā paññā, asekkhā paññā, nevasekkhānāsekkhā paññā.

『三つの智慧――有学の智慧、無学の智慧、非学非無学の智慧』

‘‘Aparāpi tisso paññā – cintāmayā paññā, sutamayā paññā, bhāvanāmayā paññā.

『さらに別の三つの智慧――思慧(自ら思索して得る智慧)、聞慧(聞いて得る智慧)、修慧(修行実践によって得る智慧)』

‘‘Tīṇāvudhāni – sutāvudhaṃ, pavivekāvudhaṃ, paññāvudhaṃ.

『三つの武器――聞の武器、遠離の武器、智慧の武器』

‘‘Tīṇindriyāni – anaññātaññassāmītindriyaṃ, aññindriyaṃ, aññātāvindriyaṃ.

『三つの根(覚知の能力)――未知当知根(未だ知られざるものを知ろうとする根)、已知根(知った根)、具知根(完全に知り尽くした根)』

‘‘Tīṇi cakkhūni – maṃsacakkhu, dibbacakkhu, paññācakkhu.

『三つの眼――肉眼、天眼、慧眼』

‘‘Tisso sikkhā – adhisīlasikkhā, adhicittasikkhā, adhipaññāsikkhā.

『三つの学(三学)――増上戒学、増上心学(増上定学)、増上慧学』

‘‘Tisso bhāvanā – kāyabhāvanā, cittabhāvanā, paññābhāvanā.

『三つの修習――身の修習、心の修習、智慧の修習』

‘‘Tīṇi anuttariyāni – dassanānuttariyaṃ, paṭipadānuttariyaṃ, vimuttānuttariyaṃ.

『三つの無上なるもの――見無上(無上の見神)、行道無上(無上の実践)、解脱無上(無上の解脱)』

‘‘Tayo samādhī – savitakkasavicāro samādhi, avitakkavicāramatto samādhi, avitakkaavicāro samādhi.

『三つの三昧――有尋有伺三昧、無尋唯伺三昧、無尋無伺三昧』

‘‘Aparepi tayo samādhī – suññato samādhi, animitto samādhi, appaṇihito samādhi.

『さらに別の三つの三昧――空三昧、無相三昧、無願三昧』

‘‘Tīṇi soceyyāni – kāyasoceyyaṃ, vacīsoceyyaṃ, manosoceyyaṃ.

『三つの清浄――身の清浄、言葉の清浄、心の清浄』

‘‘Tīṇi moneyyāni – kāyamoneyyaṃ, vacīmoneyyaṃ, manomoneyyaṃ.

『三つの沈黙の実践(牟尼性)――身の牟尼性、言葉の牟尼性、心の牟尼性』

‘‘Tīṇi kosallāni – āyakosallaṃ, apāyakosallaṃ, upāyakosallaṃ.

『三つの巧みさ――向上の巧みさ、衰退を避ける巧みさ、手段の巧みさ』

‘‘Tayo madā – ārogyamado, yobbanamado, jīvitamado.

『三つの傲慢(驕り)――無病の驕り、若さの驕り、生命の驕り』

‘‘Tīṇi ādhipateyyāni – attādhipateyyaṃ, lokādhipateyyaṃ, dhammādhipateyyaṃ.

『三つの主導性(増上)――自己を重んじること(自増上)、世間を重んじること(世増上)、法を重んじること(法増上)』

‘‘Tīṇi kathāvatthūni – atītaṃ vā addhānaṃ ārabbha kathaṃ katheyya – ‘evaṃ ahosi atītamaddhāna’nti; anāgataṃ vā addhānaṃ ārabbha kathaṃ katheyya – ‘evaṃ bhavissati anāgatamaddhāna’nti; etarahi vā paccuppannaṃ addhānaṃ ārabbha kathaṃ katheyya – ‘evaṃ hoti etarahi paccuppannaṃ addhāna’nti.

『三つの談話の主題(話事)――過去の時について「過去の時にはこのようであった」と語ること。未来の時について「未来の時にはこのようになるであろう」と語ること。現在の時について「現在の時にはこのようである」と語ること』

‘‘Tisso vijjā – pubbenivāsānussatiñāṇaṃ vijjā, sattānaṃ cutūpapāteñāṇaṃ vijjā, āsavānaṃ khayeñāṇaṃ vijjā.

『三つの明(三明)――宿住随念智明(前世を知る智明)、有情死生智明(衆生の死生を知る天眼智明)、漏尽智明(煩悩の滅尽を知る智明)』

‘‘Tayo vihārā – dibbo vihāro, brahmā vihāro, ariyo vihāro.

『三つの住まい――天の住まい、梵天の住まい、聖者の住まい』

‘‘Tīṇi pāṭihāriyāni – iddhipāṭihāriyaṃ, ādesanāpāṭihāriyaṃ, anusāsanīpāṭihāriyaṃ.

『三つの奇跡(神変)――神足神変(神通力の奇跡)、他心示導(他人の心を見抜く奇跡)、教誡神変(教え導く奇跡)』

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena tayo dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

友たちよ、これらこそが知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた三つの法です。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり……(中略)……神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。

Catukkaṃ

四つ組

306. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cattāro dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ, na vivaditabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame cattāro?

306. 友たちよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であるかの世尊によって正しく説かれた四つの法があります。そこにおいては皆がともに結誦すべきであり、論争してはなりません……(中略)……神々と人間の義と利益と幸福のためになるでしょう。四つの法とは何でしょうか。

‘‘Cattāro satipaṭṭhānā. Idhāvuso, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Vedanāsu vedanānupassī…pe… citte cittānupassī…pe… dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.

『四念処(四つの気づきの確立)――友たちよ、ここに比丘がいて、身体において身体を観察しながら住し、熱心に、正知をもち、気づきを保ち、世間における貪りと憂いを取り除きます。感受において感受を観察しながら……(中略)……心において心を観察しながら……(中略)……法において法を観察しながら住し、熱心に、正知をもち、気づきを保ち、世間における貪りと憂いを取り除きます』

‘‘Cattāro sammappadhānā. Idhāvuso, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.

『四正勤(四つの正しい精進)――友たちよ、ここに比丘がいて、未だ生じていない悪しき不善の法を生じさせないために、意欲を起こし、努力し、精進を発起し、心を奮い立たせ、励みます。すでに生じた悪しき不善の法を断ずるために、意欲を起こし、努力し、精進を発起し、心を奮い立たせ、励みます。未だ生じていない善の法を生じさせるために、意欲を起こし、努力し、精進を発起し、心を奮い立たせ、励みます。すでに生じた善の法を維持し、失わせず、増大させ、広大にし、修習して完成させるために、意欲を起こし、努力し、精進を発起し、心を奮い立たせ、励みます』

‘‘Cattāro iddhipādā. Idhāvuso, bhikkhu chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti. Cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti. Vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti. Vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti.

『四神足(四つの神通の基盤)――友たちよ、ここに比丘がいて、欲三摩地断行を具えた神足を修習します。心三摩地断行を具えた神足を修習します。精進三摩地断行を具えた神足を修習します。観三摩地断行を具えた神足を修習します』

‘‘Cattāri jhānāni. Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā, adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.

『四禅(四つの静慮)――友たちよ、ここに比丘がいて、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋と伺を伴い、遠離から生じた喜と楽のある初禅を達成して住します。尋と伺が静まったことにより、内なる清浄と心の一境性があり、尋もなく伺もなく、三摩地から生じた喜と楽のある第二禅を達成して住します。喜から離れたことにより捨(平静)にとどまり、念と正知を保ち、身体で楽を感受し、諸々の聖者が「捨にして念あり、楽に住す」と説く第三禅を達成して住します。楽の断滅と苦の断滅により、またあらかじめ喜悦と憂愁が消滅したことにより、苦もなく楽もなく、捨による念の清浄がある第四禅を達成して住します』

307. ‘‘Catasso samādhibhāvanā. Atthāvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā diṭṭhadhammasukhavihārāya saṃvattati. Atthāvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā ñāṇadassanapaṭilābhāya saṃvattati. Atthāvuso samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā satisampajaññāya saṃvattati. Atthāvuso samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā āsavānaṃ khayāya saṃvattati.

307. 『四つの三摩地修習(三昧の修習)――友たちよ、修習され、多修されることで、現世における安楽な住まいに資する三摩地の修習があります。友たちよ、修習され、多修されることで、智見の獲得に資する三摩地の修習があります。友たちよ、修習され、多修されることで、念と正知に資する三摩地の修習があります。友たちよ、修習され、多修されることで、諸々の漏(煩悩)の滅尽に資する三摩地の修習があります。

‘‘Katamā cāvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā diṭṭhadhammasukhavihārāya saṃvattati? Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ, āvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā diṭṭhadhammasukhavihārāya saṃvattati.

友たちよ、修習され、多修されることで現世における安楽な住まいに資する三摩地の修習とは何でしょうか。友たちよ、ここに比丘がいて、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋を伴い……(中略)……第四禅を達成して住します。友たちよ、これが修習され、多修されることで現世における安楽な住まいに資する三摩地の修習です。

‘‘Katamā cāvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā ñāṇadassanapaṭilābhāya saṃvattati? Idhāvuso, bhikkhu ālokasaññaṃ manasi karoti, divāsaññaṃ adhiṭṭhāti yathā divā tathā rattiṃ, yathā rattiṃ tathā divā. Iti vivaṭena cetasā apariyonaddhena sappabhāsaṃ cittaṃ bhāveti. Ayaṃ, āvuso samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā ñāṇadassanapaṭilābhāya saṃvattati.

友たちよ、修習され、多修されることで智見の獲得に資する三摩地の修習とは何でしょうか。友たちよ、ここに比丘がいて、光明の想を作意し、昼の想を確立します。昼のように夜も、夜のように昼も、このように開かれた覆いのない心によって、光り輝く心を修習します。友たちよ、これが修習され、多修されることで智見の獲得に資する三摩地の修習です。

‘‘Katamā cāvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā satisampajaññāya saṃvattati? Idhāvuso, bhikkhuno viditā vedanā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti. Viditā saññā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti. Viditā vitakkā uppajjanti, viditā upaṭṭhahanti, viditā abbhatthaṃ gacchanti. Ayaṃ, āvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā satisampajaññāya saṃvattati.

友たちよ、修習され、多修されることで念と正知に資する三摩地の修習とは何でしょうか。友たちよ、ここに比丘にとって、感受が生じるのを知り、存続するのを知り、消滅するのを知ります。想が生じるのを知り、存続するのを知り、消滅するのを知ります。尋(思考)が生じるのを知り、存続するのを知り、消滅するのを知ります。友たちよ、これが修習され、多修されることで念と正知に資する三摩地の修習です。

‘‘Katamā cāvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā āsavānaṃ khayāya saṃvattati? Idhāvuso, bhikkhu pañcasu upādānakkhandhesu udayabbayānupassī viharati. Iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo. Iti vedanā…pe… iti saññā… iti saṅkhārā… iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo. Ayaṃ, āvuso, samādhibhāvanā bhāvitā bahulīkatā āsavānaṃ khayāya saṃvattati.

友たちよ、修習され、多修されることで諸々の漏の滅尽に資する三摩地の修習とは何でしょうか。友たちよ、ここに比丘がいて、五取蘊において生起と消滅を観察しながら住します。「このように色があり、このように色の集起があり、このように色の消滅がある。このように受があり……想があり……行があり……識があり、このように識の集起があり、このように色の消滅がある」と。友たちよ、これが修習され、多修されることで諸々の漏の滅尽に資する三摩地の修習です』

308. ‘‘Catasso appamaññā. Idhāvuso, bhikkhu mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati. Tathā dutiyaṃ. Tathā tatiyaṃ. Tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. Karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati. Tathā dutiyaṃ. Tathā tatiyaṃ. Tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.

308. 『四無量心(四つの無量の境地)――友たちよ、ここに比丘がいて、慈しみを伴った心によって一方向を満たして住します。同様に第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を。このように上方、下方、水平方向、すべての場所において、すべての自己に対するように、全世界を、広大で、広大無辺で、無量の、怨みなく、害意のない慈しみを伴った心によって満たして住します。悲しみを伴った心によって……(中略)……喜悦を伴った心によって……(中略)……平静(捨)を伴った心によって一方向を満たして住します。同様に第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を。このように上方、下方、水平方向、すべての場所において、すべての自己に対するように、全世界を、広大で、広大無辺で、無量の、怨みなく、害意のない平静を伴った心によって満たして住します』

‘‘Cattāro āruppā. Idhāvuso, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati.

『四無色定(四つの無色の境地)――友たちよ、ここに比丘がいて、物質の想を完全に超越したことにより、抵抗の想が消滅したことにより、多様性の想を作意しないことにより、「空間は無限である」と空無辺処を達成して住します。完全に空無辺処を超越して「意識は無限である」と識無辺処を達成して住します。完全に識無辺処を超越して「何ものも存在しない」と無所有処を達成して住します。完全に無所有処を超越して非想非非想処を達成して住します』

‘‘Cattāri apassenāni. Idhāvuso, bhikkhu saṅkhāyekaṃ paṭisevati, saṅkhāyekaṃ adhivāseti, saṅkhāyekaṃ parivajjeti, saṅkhāyekaṃ vinodeti.

『四つの拠り所(依処)――友たちよ、ここに比丘がいて、あるものを熟慮して受け入れ、あるものを熟慮して耐え忍び、あるものを熟慮して避け、あるものを熟慮して追い払います』

309. ‘‘Cattāro ariyavaṃsā. Idhāvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītarena cīvarena, itarītaracīvarasantuṭṭhiyā ca vaṇṇavādī, na ca cīvarahetu anesanaṃ appatirūpaṃ āpajjati; aladdhā ca cīvaraṃ na paritassati, laddhā ca cīvaraṃ agadhito amucchito anajjhāpanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati; tāya ca pana itarītaracīvarasantuṭṭhiyā nevattānukkaṃseti na paraṃ vambheti. Yo hi tattha dakkho analaso sampajāno paṭissato, ayaṃ vuccatāvuso – ‘bhikkhu porāṇe aggaññe ariyavaṃse ṭhito’.

309. 『四つの聖種(聖者の伝統)――友たちよ、ここに比丘がいて、どんな粗末な衣でも満足し、粗末な衣に満足することを称賛し、衣のために不当で不適切な手段に訴えることはありません。そして衣を得られなくても思い悩まず、衣を得てもそれに執着せず、溺れず、囚われず、過患を見極め、そこからの離脱の智慧をもってそれを用います。しかもその粗末な衣への満足によって自分を高めることもなく、他者を蔑むこともありません。そこにおいて巧みで、怠らず、正知を保ち、気づきのある者――友たちよ、この者は「古よりの最上なる聖種にとどまる比丘」と呼ばれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītarena piṇḍapātena, itarītarapiṇḍapātasantuṭṭhiyā ca vaṇṇavādī, na ca piṇḍapātahetu anesanaṃ appatirūpaṃ āpajjati; aladdhā ca piṇḍapātaṃ na paritassati, laddhā ca piṇḍapātaṃ agadhito amucchito anajjhāpanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati; tāya ca pana itarītarapiṇḍapātasantuṭṭhiyā nevattānukkaṃseti na paraṃ vambheti. Yo hi tattha dakkho analaso sampajāno paṭissato, ayaṃ vuccatāvuso – ‘bhikkhu porāṇe aggaññe ariyavaṃse ṭhito’.

さらにまた、友たちよ、比丘はどんな粗末な托鉢の食物でも満足し、粗末な托鉢の食物に満足することを称賛し、托鉢の食物のために不当で不適切な手段に訴えることはありません。そして托鉢の食物を得られなくても思い悩まず、托鉢の食物を得てもそれに執着せず、溺れず、囚われず、過患を見極め、そこからの離脱の智慧をもってそれを食します。しかもその粗末な托鉢の食物への満足によって自分を高めることもなく、他者を蔑むこともありません。そこにおいて巧みで、怠らず、正知を保ち、気づきのある者――友たちよ、この者は「古よりの最上なる聖種にとどまる比丘」と呼ばれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītarena senāsanena, itarītarasenāsanasantuṭṭhiyā ca vaṇṇavādī, na ca senāsanahetu anesanaṃ appatirūpaṃ āpajjati; aladdhā ca senāsanaṃ na paritassati, laddhā ca senāsanaṃ agadhito amucchito anajjhāpanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati; tāya ca pana itarītarasenāsanasantuṭṭhiyā nevattānukkaṃseti na paraṃ vambheti. Yo hi tattha dakkho analaso sampajāno paṭissato, ayaṃ vuccatāvuso – ‘bhikkhu porāṇe aggaññe ariyavaṃse ṭhito’.

さらにまた、友たちよ、比丘はどんな粗末な住処でも満足し、粗末な住処に満足することを称賛し、住処のために不当で不適切な手段に訴えることはありません。そして住処を得られなくても思い悩まず、住処を得てもそれに執着せず、溺れず、囚われず、過患を見極め、そこからの離脱の智慧をもってそれを用います。しかもその粗末な住処への満足によって自分を高めることもなく、他者を蔑むこともありません。そこにおいて巧みで、怠らず、正知を保ち、気づきのある者――友たちよ、この者は「古よりの最上なる聖種にとどまる比丘」と呼ばれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu pahānārāmo hoti pahānarato, bhāvanārāmo hoti bhāvanārato; tāya ca pana pahānārāmatāya pahānaratiyā bhāvanārāmatāya bhāvanāratiyā nevattānukkaṃseti na paraṃ vambheti. Yo hi tattha dakkho analaso sampajāno paṭissato ayaṃ vuccatāvuso – ‘bhikkhu porāṇe aggaññe ariyavaṃse ṭhito’.

さらにまた、友たちよ、比丘は断ずること(煩悩の滅捨)を楽しみ、断ずることを喜び、修習(善法の育成)を楽しみ、修習することを喜びます。そして断ずることを楽しみ喜ぶこと、修習することを楽しみ喜ぶことによって自分を高めることもなく、他者を蔑むこともありません。そこにおいて巧みで、怠らず、正知を保ち、気づきのある者――友たちよ、この者は「古よりの最上なる聖種にとどまる比丘」と呼ばれます』

310. ‘‘Cattāri padhānāni. Saṃvarapadhānaṃ pahānapadhānaṃ bhāvanāpadhānaṃ anurakkhaṇāpadhānaṃ . Katamañcāvuso, saṃvarapadhānaṃ? Idhāvuso, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. Idaṃ vuccatāvuso, saṃvarapadhānaṃ.

310. 「四つの正勤(四正勤)があります。律儀勤、断勤、修勤、随護勤です。友らよ、律儀勤とは何でしょうか。友らよ、ここに比丘がいて、眼によって色を見て、全体相を捉えず、部分相を捉えません。もし眼根を制御せずに留まるならば、貪欲や憂いという悪しく不善の諸法が流れ込む原因となるため、その制御のために行じ、眼根を護り、眼根の制御を達成します。耳によって声を聞き……鼻によって香を嗅ぎ……舌によって味を味わい……身によって感触に触れ……意によって法を識知して、全体相を捉えず、部分相を捉えません。もし意根を制御せずに留まるならば、貪欲や憂いという悪しく不善の諸法が流れ込む原因となるため、その制御のために行じ、意根を護り、意根の制御を達成します。友らよ、これを律儀勤といいます。

‘‘Katamañcāvuso, pahānapadhānaṃ? Idhāvuso, bhikkhu uppannaṃ kāmavitakkaṃ nādhivāseti pajahati vinodeti byantiṃ karoti anabhāvaṃ gameti. Uppannaṃ byāpādavitakkaṃ…pe… uppannaṃ vihiṃsāvitakkaṃ… uppannuppanne pāpake akusale dhamme nādhivāseti pajahati vinodeti byantiṃ karoti anabhāvaṃ gameti. Idaṃ vuccatāvuso, pahānapadhānaṃ.

「友らよ、断勤とは何でしょうか。友らよ、ここに比丘がいて、生じた欲尋(欲望の思考)を受け入れず、捨て去り、除去し、滅尽させ、存在しない状態へと至らせます。生じた瞋尋(怒りの思考)を……生じた害尋(加害の思考)を……生起した悪しく不善の諸法を受け入れず、捨て去り、除去し、滅尽させ、存在しない状態へと至らせます。友らよ、これを断勤といいます。

‘‘Katamañcāvuso, bhāvanāpadhānaṃ? Idhāvuso, bhikkhu satisambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Dhammavicayasambojjhaṅgaṃ bhāveti… vīriyasambojjhaṅgaṃ bhāveti… pītisambojjhaṅgaṃ bhāveti… passaddhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… samādhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… upekkhāsambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ. Idaṃ vuccatāvuso, bhāvanāpadhānaṃ.

「友らよ、修勤とは何でしょうか。友らよ、ここに比丘がいて、遠離に依り、離貪に依り、滅尽に依り、捨遣に帰着する念等覚支を修習します。択法等覚支を修習し……精進等覚支を修習し……喜等覚支を修習し……軽安等覚支を修習し……定等覚支を修習し……遠離に依り、離貪に依り、滅尽に依り、捨遣に帰着する捨等覚支を修習します。友らよ、これを修勤といいます。

‘‘Katamañcāvuso, anurakkhaṇāpadhānaṃ? Idhāvuso, bhikkhu uppannaṃ bhadrakaṃ samādhinimittaṃ anurakkhati – aṭṭhikasaññaṃ, puḷuvakasaññaṃ , vinīlakasaññaṃ, vicchiddakasaññaṃ, uddhumātakasaññaṃ. Idaṃ vuccatāvuso, anurakkhaṇāpadhānaṃ.

「友らよ、随護勤とは何でしょうか。友らよ、ここに比丘がいて、生じた優れた定の相(三昧相)を守り護ります。すなわち、白骨想、虫聚想、青瘀想、断坏想、膨張想です。友らよ、これを随護勤といいます。

‘‘Cattāri ñāṇāni – dhamme ñāṇaṃ, anvaye ñāṇaṃ, pariye ñāṇaṃ, sammutiyā ñāṇaṃ .

「四つの智があります。法智、類智、他心智、世俗智です。

‘‘Aparānipi cattāri ñāṇāni – dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ.

「さらに別の四つの智があります。苦についての智(苦智)、苦の集についての智(苦集智)、苦の滅についての智(苦滅智)、苦の滅に至る道についての智(苦滅道智)です。

311. ‘‘Cattāri sotāpattiyaṅgāni – sappurisasaṃsevo, saddhammassavanaṃ, yonisomanasikāro, dhammānudhammappaṭipatti.

311. 「四つの預流支(預流果に至る要素)があります。善友への親近、正法の聴聞、如理作意、法随法行です。

‘‘Cattāri sotāpannassa aṅgāni. Idhāvuso, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho, bhagavā’ti. Dhamme aveccappasādena samannāgato hoti – ‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti. Saṅghe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho yadidaṃ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā, esa bhagavato sāvakasaṅgho āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti. Ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi acchiddehi asabalehi akammāsehi bhujissehi viññuppasatthehi aparāmaṭṭhehi samādhisaṃvattanikehi.

「四つの預流者の支分(四不壊浄)があります。友らよ、ここに聖弟子がいて、仏に対して不壊の浄信を具えています。『かの世尊は、まさに阿羅漢であり、正等覚者であり、明行具足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏であり、世尊である』と。法に対して不壊の浄信を具えています。『法は世尊によって見事に説かれたものであり、現に自ら見られるものであり、時を経ずして果をもたらすものであり、来て見るべきものであり、内に導き入れるべきものであり、智者たちが各々自ら知るべきものである』と。僧伽に対して不壊の浄信を具えています。『世尊の弟子僧伽はよく実践する者であり、世尊の弟子僧伽は正しく実践する者であり、世尊の弟子僧伽は理に適って実践する者であり、世尊の弟子僧伽は恭敬に値して実践する者である。すなわち四双八輩である。この世尊の弟子僧伽こそは、供養されるにふさわしく、もてなされるにふさわしく、布施されるにふさわしく、合掌されるにふさわしい、世の無上の福田である』と。聖者たちの好む戒を具えています。それは破られず、穴がなく、斑点がなく、汚れがなく、自由をもたらし、智者に賞賛され、執着されず、定資具となるものです。

‘‘Cattāri sāmaññaphalāni – sotāpattiphalaṃ, sakadāgāmiphalaṃ, anāgāmiphalaṃ, arahattaphalaṃ.

「四つの沙門果があります。預流果、一来果、不還果、阿羅漢果です。

‘‘Catasso dhātuyo – pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu.

「四つの界(四大種)があります。地界、水界、火界、風界です。

‘‘Cattāro āhārā – kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ.

「四つの食(四食)があります。粗大または微細な段食、第二に触食、第三に意思食、第四に識食です。

‘‘Catasso viññāṇaṭṭhitiyo. Rūpūpāyaṃ vā, āvuso, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭhati rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjati; vedanūpāyaṃ vā āvuso…pe… saññūpāyaṃ vā, āvuso…pe… saṅkhārūpāyaṃ vā, āvuso, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭhati saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjati.

「四つの識住(識の足場)があります。友らよ、識は色に近づいて留まることで留まり、色を対象とし、色に依拠し、歓喜に潤されて、増大し、成長し、充満します。あるいは友らよ、受に近づいて……あるいは友らよ、想に近づいて……あるいは友らよ、識は行に近づいて留まることで留まり、行を対象とし、行に依拠し、歓喜に潤されて、増大し、成長し、充満します。

‘‘Cattāri agatigamanāni – chandāgatiṃ gacchati, dosāgati gacchati, mohāgatiṃ gacchati, bhayāgatiṃ gacchati.

「四つの不軌(四邪曲・四阿竭多)があります。愛欲によって不軌に赴き、瞋恚によって不軌に赴き、愚痴によって不軌に赴き、恐怖によって不軌に赴きます。

‘‘Cattāro taṇhuppādā – cīvarahetu vā, āvuso, bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati; piṇḍapātahetu vā, āvuso, bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati; senāsanahetu vā, āvuso, bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati; itibhavābhavahetu vā, āvuso, bhikkhuno taṇhā uppajjamānā uppajjati.

「四つの渇愛の生起があります。友らよ、比丘に衣を原因として生じる渇愛が生じます。友らよ、比丘に托鉢の食物を原因として生じる渇愛が生じます。友らよ、比丘に坐臥所を原因として生じる渇愛が生じます。友らよ、比丘に有や非有(存在と非存在)を原因として生じる渇愛が生じます。

‘‘Catasso paṭipadā – dukkhā paṭipadā dandhābhiññā, dukkhā paṭipadā khippābhiññā, sukhā paṭipadā dandhābhiññā, sukhā paṭipadā khippābhiññā.

「四つの行道があります。苦にして鈍通なる行道、苦にして速通なる行道、楽にして鈍通なる行道、楽にして速通なる行道です。

‘‘Aparāpi catasso paṭipadā – akkhamā paṭipadā, khamā paṭipadā, damā paṭipadā, samā paṭipadā.

「さらに別の四つの行道があります。不忍耐の行道、忍耐の行道、調御の行道、静寂の行道です。

‘‘Cattāri dhammapadāni – anabhijjhā dhammapadaṃ, abyāpādo dhammapadaṃ, sammāsati dhammapadaṃ, sammāsamādhi dhammapadaṃ.

「四つの法句があります。無貪の法句、無瞋の法句、正念の法句、正定の法句です。

‘‘Cattāri dhammasamādānāni – atthāvuso, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ. Atthāvuso, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ. Atthāvuso, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ. Atthāvuso, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ.

「四つの受法(法の受持)があります。友らよ、現在において苦であり、未来においても苦の異熟をもたらす受法があります。友らよ、現在において苦であり、未来において楽の異熟をもたらす受法があります。友らよ、現在において楽であり、未来において苦の異熟をもたらす受法があります。友らよ、現在において楽であり、未来においても楽の異熟をもたらす受法があります。

‘‘Cattāro dhammakkhandhā – sīlakkhandho, samādhikkhandho, paññākkhandho, vimuttikkhandho.

「四つの法蘊があります。戒蘊、定蘊、慧蘊、解脱蘊です。

‘‘Cattāri balāni – vīriyabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ.

「四つの力があります。精進力、念力、定力、慧力です。

‘‘Cattāri adhiṭṭhānāni – paññādhiṭṭhānaṃ, saccādhiṭṭhānaṃ, cāgādhiṭṭhānaṃ, upasamādhiṭṭhānaṃ.

「四つの決取(四諦住)があります。慧の決取、真実の決取、捨の決取、寂静の決取です。

312. ‘‘Cattāri pañhabyākaraṇāni – ekaṃsabyākaraṇīyo pañho, paṭipucchābyākaraṇīyo pañho, vibhajjabyākaraṇīyo pañho, ṭhapanīyo pañho.

312. 「四つの問答(四種答法)があります。一向に(直接)答えるべき問い、反問して答えるべき問い、分別して答えるべき問い、置くべき(答えずに放置すべき)問いです。

‘‘Cattāri kammāni – atthāvuso, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ; atthāvuso, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ; atthāvuso, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ; atthāvuso, kammaṃ akaṇhaasukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ kammakkhayāya saṃvattati.

「四つの業があります。友らよ、黒くして黒の異熟をもたらす業があります。友らよ、白くして白の異熟をもたらす業があります。友らよ、黒白にして黒白の異熟をもたらす業があります。友らよ、不黒不白にして不黒不白の異熟をもたらし、業の尽滅に資する業があります。

‘‘Cattāro sacchikaraṇīyā dhammā – pubbenivāso satiyā sacchikaraṇīyo; sattānaṃ cutūpapāto cakkhunā sacchikaraṇīyo; aṭṭha vimokkhā kāyena sacchikaraṇīyā; āsavānaṃ khayo paññāya sacchikaraṇīyo.

「四つの証得すべき法があります。宿住(過去世)は念によって証得されるべきです。衆生の死生は天眼によって証得されるべきです。八解脱は身によって証得されるべきです。諸漏の滅尽は慧によって証得されるべきです。

‘‘Cattāro oghā – kāmogho, bhavogho, diṭṭhogho, avijjogho.

「四つの暴流(四瀑流)があります。欲暴流、有暴流、見暴流、無明暴流です。

‘‘Cattāro yogā – kāmayogo, bhavayogo, diṭṭhiyogo, avijjāyogo.

「四つの軛(四軛)があります。欲軛、有軛、見軛、無明軛です。

‘‘Cattāro visaññogā – kāmayogavisaññogo, bhavayogavisaññogo, diṭṭhiyogavisaññogo, avijjāyogavisaññogo.

「四つの離軛(四離軛)があります。欲軛の離軛、有軛の離軛、見軛の離軛、無明軛の離軛です。

‘‘Cattāro ganthā – abhijjhā kāyagantho, byāpādo kāyagantho, sīlabbataparāmāso kāyagantho, idaṃsaccābhiniveso kāyagantho.

「四つの縛(身縛)があります。貪欲の身縛、瞋恚の身縛、戒禁取の身縛、「これのみが真実である」と執着する身縛です。

‘‘Cattāri upādānāni – kāmupādānaṃ , diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ.

「四つの執取(四取)があります。欲取、見取、戒禁取、我語取です。

‘‘Catasso yoniyo – aṇḍajayoni, jalābujayoni, saṃsedajayoni, opapātikayoni.

「四つの生類(四生)があります。卵生、胎生、湿生、化生です。

‘‘Catasso gabbhāvakkantiyo. Idhāvuso, ekacco asampajāno mātukucchiṃ okkamati, asampajāno mātukucchismiṃ ṭhāti, asampajāno mātukucchimhā nikkhamati, ayaṃ paṭhamā gabbhāvakkanti. Puna caparaṃ, āvuso, idhekacco sampajāno mātukucchiṃ okkamati, asampajāno mātukucchismiṃ ṭhāti, asampajāno mātukucchimhā nikkhamati, ayaṃ dutiyā gabbhāvakkanti. Puna caparaṃ, āvuso, idhekacco sampajāno mātukucchiṃ okkamati, sampajāno mātukucchismiṃ ṭhāti, asampajāno mātukucchimhā nikkhamati, ayaṃ tatiyā gabbhāvakkanti. Puna caparaṃ, āvuso, idhekacco sampajāno mātukucchiṃ okkamati, sampajāno mātukucchismiṃ ṭhāti, sampajāno mātukucchimhā nikkhamati, ayaṃ catutthā gabbhāvakkanti.

「四つの受胎(入胎)のあり方があります。友らよ、ある者は正知なくして母の胎内に入り、正知なくして母の胎内に留まり、正知なくして母の胎内から出ます。これが第一の受胎です。さらにまた、友らよ、ある者は正知をもって母の胎内に入り、正知なくして母の胎内に留まり、正知なくして母の胎内から出ます。これが第二の受胎です。さらにまた、友らよ、ある者は正知をもって母の胎内に入り、正知をもって母の胎内に留まり、正知なくして母の胎内から出ます。これが第三の受胎です。さらにまた、友らよ、ある者は正知をもって母の胎内に入り、正知をもって母の胎内に留まり、正知をもって母の胎内から出ます。これが第四の受胎です。

‘‘Cattāro attabhāvapaṭilābhā. Atthāvuso, attabhāvapaṭilābho, yasmiṃ attabhāvapaṭilābhe attasañcetanāyeva kamati, no parasañcetanā. Atthāvuso, attabhāvapaṭilābho, yasmiṃ attabhāvapaṭilābhe parasañcetanāyeva kamati, no attasañcetanā. Atthāvuso, attabhāvapaṭilābho, yasmiṃ attabhāvapaṭilābhe attasañcetanā ceva kamati parasañcetanā ca. Atthāvuso, attabhāvapaṭilābho, yasmiṃ attabhāvapaṭilābhe neva attasañcetanā kamati, no parasañcetanā.

「四つの個体(身)の獲得があります。友らよ、自己の思量のみが働き、他者の思量は働かない個体の獲得があります。友らよ、他者の思量のみが働き、自己の思量は働かない個体の獲得があります。友らよ、自己の思量も他者の思量も共に働く個体の獲得があります。友らよ、自己の思量も他者の思量も共に働かない個体の獲得があります。

313. ‘‘Catasso dakkhiṇāvisuddhiyo. Atthāvuso, dakkhiṇā dāyakato visujjhati no paṭiggāhakato. Atthāvuso, dakkhiṇā paṭiggāhakato visujjhati no dāyakato. Atthāvuso, dakkhiṇā neva dāyakato visujjhati no paṭiggāhakato. Atthāvuso, dakkhiṇā dāyakato ceva visujjhati paṭiggāhakato ca.

313. 「四つの布施の清浄(施清浄)があります。友らよ、施者によって清浄となり、受者によっては清浄とならない布施があります。友らよ、受者によって清浄となり、施者によっては清浄とならない布施があります。友らよ、施者によっても受者によっても清浄とならない布施があります。友らよ、施者によっても受者によっても清浄となる布施があります。

‘‘Cattāri saṅgahavatthūni – dānaṃ, peyyavajjaṃ , atthacariyā, samānattatā.

「四つの摂事(四摂法)があります。布施、愛語、利行、同事です。

‘‘Cattāro anariyavohārā – musāvādo, pisuṇāvācā, pharusāvācā, samphappalāpo.

「四つの非聖者の言行(四非聖語)があります。妄語、離間語、麁悪語、綺語です。

‘‘Cattāro ariyavohārā – musāvādā veramaṇī , pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī.

「四つの聖者の言行(四聖語)があります。妄語を離れること、離間語を離れること、麁悪語を離れること、綺語を離れることです。

‘‘Aparepi cattāro anariyavohārā – adiṭṭhe diṭṭhavāditā, assute sutavāditā, amute mutavāditā, aviññāte viññātavāditā.

「さらに別の四つの非聖者の言行があります。見ないものを見たと言うこと、聞かないものを聞いたと言うこと、覚知しないものを覚知したと言うこと、識知しないものを識知したと言うことです。

‘‘Aparepi cattāro ariyavohārā – adiṭṭhe adiṭṭhavāditā, assute assutavāditā, amute amutavāditā, aviññāte aviññātavāditā.

「さらに別の四つの聖者の言行があります。見ないものを見ないと言うこと、聞かないものを聞かないと言うこと、覚知しないものを覚知しないと言うこと、識知しないものを識知しないと言うことです。

‘‘Aparepi cattāro anariyavohārā – diṭṭhe adiṭṭhavāditā, sute assutavāditā, mute amutavāditā, viññāte aviññātavāditā.

「さらに別の四つの非聖者の言行があります。見たものを見ないと言うこと、聞いたものを聞かないと言うこと、覚知したものを覚知しないと言うこと、識知したものを識知しないと言うことです。

‘‘Aparepi cattāro ariyavohārā – diṭṭhe diṭṭhavāditā, sute sutavāditā, mute mutavāditā, viññāte viññātavāditā.

「さらに別の四つの聖者の言行があります。見たものを見たと言うこと、聞いたものを聞いたと言うこと、覚知したものを覚知したと言うこと、識知したものを識知したと言うことです。

314. ‘‘Cattāro puggalā. Idhāvuso, ekacco puggalo attantapo hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto. Idhāvuso, ekacco puggalo parantapo hoti paraparitāpanānuyogamanuyutto. Idhāvuso, ekacco puggalo attantapo ca hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto, parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto. Idhāvuso, ekacco puggalo neva attantapo hoti na attaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto. So anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati.

314. 「四種の人(補特伽羅)がいます。友らよ、ある人は自らを熱苦させ、自らを苦しめる修行に専念する者です。友らよ、ある人は他者を熱苦させ、他者を苦しめる修行に専念する者です。友らよ、ある人は自らを熱苦させ自らを苦しめる修行に専念し、また他者を熱苦させ他者を苦しめる修行にも専念する者です。友らよ、ある人は自らを熱苦させず自らを苦しめる修行に専念せず、他者を熱苦させず他者を苦しめる修行にも専念しません。その人は自らを熱苦させず他者を熱苦させず、現法において飢えを離れ、寂静となり、清涼となり、楽を受用し、自ら梵となって安住します。

‘‘Aparepi cattāro puggalā. Idhāvuso, ekacco puggalo attahitāya paṭipanno hoti no parahitāya. Idhāvuso, ekacco puggalo parahitāya paṭipanno hoti no attahitāya. Idhāvuso, ekacco puggalo neva attahitāya paṭipanno hoti no parahitāya. Idhāvuso, ekacco puggalo attahitāya ceva paṭipanno hoti parahitāya ca.

「さらに別の四種の人があります。友らよ、ある人は自利のために行じ、利他のためには行じません。友らよ、ある人は利他のために行じ、自利のためには行じません。友らよ、ある人は自利のためにも行ぜず、利他のためにも行じません。友らよ、ある人は自利のためにも行じ、利他のためにも行じます。

‘‘Aparepi cattāro puggalā – tamo tamaparāyano, tamo jotiparāyano, joti tamaparāyano, joti jotiparāyano.

「さらに別の四種の人があります。闇から闇へ赴く人、闇から光へ赴く人、光から闇へ赴く人、光から光へ赴く人です。

‘‘Aparepi cattāro puggalā – samaṇamacalo, samaṇapadumo, samaṇapuṇḍarīko, samaṇesu samaṇasukhumālo.

「さらに別の四種の人があります。不動の沙門、紅蓮の沙門、白蓮の沙門、沙門の中の妙華沙門です。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cattāro dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であられるかの世尊によって、これら四つの法が正しく説かれました。そこにおいて、皆で誦出すべきです……天と人々の利益と幸福のために」

Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.

第一の誦分(初誦品)終わる。

Pañcakaṃ

五つの法の部(五法)

315. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena pañca dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame pañca?

315. 「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であられるかの世尊によって、五つの法が正しく説かれました。そこにおいて、皆で誦出すべきです……天と人々の利益と幸福のために。五つとは何でしょうか。

‘‘Pañcakkhandhā. Rūpakkhandho vedanākkhandho saññākkhandho saṅkhārakkhandho viññāṇakkhandho.

「五蘊があります。色蘊、受蘊、想蘊、行蘊、識蘊です。

‘‘Pañcupādānakkhandhā. Rūpupādānakkhandho vedanupādānakkhandho saññupādānakkhandho saṅkhārupādānakkhandho viññāṇupādānakkhandho.

「五取蘊があります。色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊です。

‘‘Pañca kāmaguṇā. Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasañhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā… ghānaviññeyyā gandhā… jivhāviññeyyā rasā… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasañhitā rajanīyā.

「五つの妙欲(五欲功徳)があります。眼によって識知される色であって、望ましく、好ましく、快く、愛らしく、欲望を伴い、愛着を誘うもの。耳によって識知される声……鼻によって識知される香……舌によって識知される味……身によって識知される感触であって、望ましく、好ましく、快く、愛らしく、欲望を伴い、愛着を誘うものです。

‘‘Pañca gatiyo – nirayo, tiracchānayoni, pettivisayo, manussā, devā.

「五趣があります。地獄、畜生、餓鬼界、人、天です。

‘‘Pañca macchariyāni – āvāsamacchariyaṃ, kulamacchariyaṃ, lābhamacchariyaṃ, vaṇṇamacchariyaṃ, dhammamacchariyaṃ.

「五つの慳貪(五慳)があります。住処に対する慳、施主家に対する慳、利得に対する慳、名声(容色)に対する慳、法に対する慳です。

‘‘Pañca nīvaraṇāni – kāmacchandanīvaraṇaṃ, byāpādanīvaraṇaṃ, thinamiddhanīvaraṇaṃ, uddhaccakukkuccanīvaraṇaṃ, vicikicchānīvaraṇaṃ.

「五蓋があります。貪欲蓋、瞋恚蓋、惛沈睡眠蓋、掉挙悪作蓋、疑蓋です。

‘‘Pañca orambhāgiyāni saññojanāni – sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso, kāmacchando, byāpādo.

「五下分結があります。有身見、疑、戒禁取、欲貪、瞋恚です。

‘‘Pañca uddhambhāgiyāni saññojanāni – rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā.

「五上分結があります。色貪、無色貪、慢、掉挙、無明です。

‘‘Pañca sikkhāpadāni – pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī, musāvādā veramaṇī, surāmerayamajjappamādaṭṭhānā veramaṇī.

「五戒(五学処)があります。生類を殺すことを離れること、与えられないものを取ることを離れること、不倫な情欲の行為を離れること、虚妄の言葉を離れること、放逸の原因となる酒類などの酩酊物を離れることです。

316. ‘‘Pañca abhabbaṭṭhānāni. Abhabbo, āvuso, khīṇāsavo bhikkhu sañcicca pāṇaṃ jīvitā voropetuṃ. Abhabbo khīṇāsavo bhikkhu adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyituṃ . Abhabbo khīṇāsavo bhikkhu methunaṃ dhammaṃ paṭisevituṃ. Abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sampajānamusā bhāsituṃ. Abhabbo khīṇāsavo bhikkhu sannidhikārakaṃ kāme paribhuñjituṃ, seyyathāpi pubbe āgārikabhūto.

316. 「五つの不可能な事柄(五不能事)があります。友らよ、漏尽した比丘が、故意に生類の生命を奪うことはあり得ません。漏尽した比丘が、与えられていない盗みにあたる物を取ることはあり得ません。漏尽した比丘が、淫行を行うことはあり得ません。漏尽した比丘が、知りながら嘘をつくことはあり得ません。漏尽した比丘が、以前の在家のときのように、蓄えて諸々の欲を受用することはあり得ません。

‘‘Pañca byasanāni – ñātibyasanaṃ, bhogabyasanaṃ, rogabyasanaṃ, sīlabyasanaṃ, diṭṭhibyasanaṃ. Nāvuso, sattā ñātibyasanahetu vā bhogabyasanahetu vā rogabyasanahetu vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti. Sīlabyasanahetu vā, āvuso, sattā diṭṭhibyasanahetu vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.

「五つの喪失(五衰損)があります。親族の喪失、財物の喪失、健康の喪失、戒の喪失、見の喪失です。友らよ、衆生は親族の喪失を原因として、あるいは財物の喪失を原因として、あるいは健康の喪失を原因として、身の崩壊後、死後に悪趣、不幸な境遇、破滅、地獄へと生まれることはありません。しかし友らよ、衆生は戒の喪失を原因とし、あるいは見の喪失を原因として、身の崩壊後、死後に悪趣、不幸な境遇、破滅、地獄へと生まれるのです。

‘‘Pañca sampadā – ñātisampadā, bhogasampadā, ārogyasampadā, sīlasampadā, diṭṭhisampadā. Nāvuso, sattā ñātisampadāhetu vā bhogasampadāhetu vā ārogyasampadāhetu vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti. Sīlasampadāhetu vā, āvuso, sattā diṭṭhisampadāhetu vā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti.

「五つの具足(五成就)があります。親族の具足、財物の具足、健康の具足、戒の具足、見の具足です。友らよ、衆生は親族の具足を原因として、あるいは財物の具足を原因として、あるいは健康の具足を原因として、身の崩壊後、死後に善趣、天界に生まれることはありません。しかし友らよ、衆生は戒の具足を原因とし、あるいは見の具足を原因として、身の崩壊後、死後に善趣、天界に生まれるのです。

‘‘Pañca ādīnavā dussīlassa sīlavipattiyā. Idhāvuso, dussīlo sīlavipanno pamādādhikaraṇaṃ mahatiṃ bhogajāniṃ nigacchati, ayaṃ paṭhamo ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā. Puna caparaṃ, āvuso, dussīlassa sīlavipannassa pāpako kittisaddo abbhuggacchati, ayaṃ dutiyo ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā. Puna caparaṃ, āvuso, dussīlo sīlavipanno yaññadeva parisaṃ upasaṅkamati yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ, avisārado upasaṅkamati maṅkubhūto, ayaṃ tatiyo ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā. Puna caparaṃ, āvuso, dussīlo sīlavipanno sammūḷho kālaṃ karoti, ayaṃ catuttho ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā. Puna caparaṃ, āvuso, dussīlo sīlavipanno kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati, ayaṃ pañcamo ādīnavo dussīlassa sīlavipattiyā.

「破戒者の戒の過失による五つの過患(五過患)があります。友らよ、ここに破戒で戒を損なった者は、放逸を原因として莫大な財物の損失を被ります。これが破戒者の戒の過失による第一の過患です。さらにまた、友らよ、破戒で戒を損なった者には、悪名が広まります。これが破戒者の戒の過失による第二の過患です。さらにまた、友らよ、破戒で戒を損なった者は、刹帝利の集まりであれ、婆羅門の集まりであれ、居士の集まりであれ、沙門の集まりであれ、いかなる集まりに近づくときも、自信なさげに、恥じらいながら近づきます。これが破戒者の戒の過失による第三の過患です。さらにまた、友らよ、破戒で戒を損なった者は、錯乱して命を終えます。これが破戒者の戒の過失による第四の過患です。さらにまた、友らよ、破戒で戒を損なった者は、身の崩壊後、死後に悪趣、不幸な境遇、破滅、地獄へと生まれます。これが破戒者の戒の過失による第五の過患です。

‘‘Pañca ānisaṃsā sīlavato sīlasampadāya. Idhāvuso, sīlavā sīlasampanno appamādādhikaraṇaṃ mahantaṃ bhogakkhandhaṃ adhigacchati, ayaṃ paṭhamo ānisaṃso sīlavato sīlasampadāya. Puna caparaṃ, āvuso, sīlavato sīlasampannassa kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchati, ayaṃ dutiyo ānisaṃso sīlavato sīlasampadāya. Puna caparaṃ, āvuso, sīlavā sīlasampanno yaññadeva parisaṃ upasaṅkamati yadi khattiyaparisaṃ yadi brāhmaṇaparisaṃ yadi gahapatiparisaṃ yadi samaṇaparisaṃ, visārado upasaṅkamati amaṅkubhūto, ayaṃ tatiyo ānisaṃso sīlavato sīlasampadāya. Puna caparaṃ, āvuso, sīlavā sīlasampanno asammūḷho kālaṃ karoti, ayaṃ catuttho ānisaṃso sīlavato sīlasampadāya. Puna caparaṃ, āvuso, sīlavā sīlasampanno kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati, ayaṃ pañcamo ānisaṃso sīlavato sīlasampadāya.

「持戒者の戒の具足による五つの功徳(五勝利)があります。友らよ、ここに有戒で戒を具えた者は、不放逸を原因として莫大な財産の蓄えを獲得します。これが持戒者の戒の具足による第一の功徳です。さらにまた、友らよ、有戒で戒を具えた者には、良き名声が高く広まります。これが持戒者の戒の具足による第二の功徳です。さらにまた、友らよ、有戒で戒を具えた者は、刹帝利の集まりであれ、婆羅門の集まりであれ、居士の集まりであれ、沙門の集まりであれ、いかなる集まりに近づくときも、確信をもって堂々と近づきます。これが持戒者の戒の具足による第三の功徳です。さらにまた、友らよ、有戒で戒を具えた者は、錯乱することなく命を終えます。これが持戒者の戒の具足による第四の功徳です。さらにまた、友らよ、有戒で戒を具えた者は、身の崩壊後、死後に善趣、天界に生まれます。これが持戒者の戒の具足による第五の功徳です。

‘‘Codakena, āvuso, bhikkhunā paraṃ codetukāmena pañca dhamme ajjhattaṃ upaṭṭhapetvā paro codetabbo. Kālena vakkhāmi no akālena, bhūtena vakkhāmi no abhūtena, saṇhena vakkhāmi no pharusena, atthasaṃhitena vakkhāmi no anatthasaṃhitena, mettacittena vakkhāmi no dosantarenāti. Codakena, āvuso, bhikkhunā paraṃ codetukāmena ime pañca dhamme ajjhattaṃ upaṭṭhapetvā paro codetabbo.

「友らよ、他者を詰問しようと望む詰問者の比丘は、自らの内に五つの法を確立した上で他者を詰問すべきです。『適切な時に語り、不適切な時には語らない。真実をもって語り、不実をもっては語らない。穏やかに語り、粗暴には語らない。利益に適って語り、無益には語らない。慈愛の心をもって語り、悪意をもっては語らない』と。友らよ、他者を詰問しようと望む詰問者の比丘は、これら五つの法を自らの内に確立した上で他者を詰問すべきです。

317. ‘‘Pañca padhāniyaṅgāni. Idhāvuso, bhikkhu saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato, lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Appābādho hoti appātaṅko, samavepākiniyā gahaṇiyā samannāgato nātisītāya nāccuṇhāya majjhimāya padhānakkhamāya. Asaṭho hoti amāyāvī, yathābhūtaṃ attānaṃ āvikattā satthari vā viññūsu vā sabrahmacārīsu. Āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Paññavā hoti udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammādukkhakkhayagāminiyā.

317. 「五つの勤修の支分(五精進支)があります。友らよ、ここに比丘がいて、信があり、如来の悟りを信じます。『かの世尊は、阿羅漢であり、正等覚者であり、明行具足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏であり、世尊である』と。無病で、病悩が少なく、冷たすぎず熱すぎず中庸で、精進に耐えうる調和のとれた消化力を備えています。詐欺でなく、偽りなく、師や智者や同胞の修行者たちに対して、自らをありのままに開示する者です。不善の諸法を断じ、善なる諸法を具足するために精進を奮い起こして住し、堅固で、確固たる努力をもち、善なる諸法において荷をおろしません。知恵があり、生滅へと至る知恵、聖なる、通達する、完全なる苦の滅尽へと至る知恵を具えています。

318. ‘‘Pañca suddhāvāsā – avihā, atappā, sudassā, sudassī, akaniṭṭhā.

318. 「五つの浄居天があります。無煩天、無熱天、善現天、善見天、色究竟天です。

‘‘Pañca anāgāmino – antarāparinibbāyī, upahaccaparinibbāyī, asaṅkhāraparinibbāyī, sasaṅkhāraparinibbāyī, uddhaṃsotoakaniṭṭhagāmī.

「五種の不還者(五種阿那含)があります。中般涅槃者、生般涅槃者、無行般涅槃者、有行般涅槃者、上流色究竟天到達者です。

319. ‘‘Pañca cetokhilā. Idhāvuso, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati. Yo so, āvuso, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ paṭhamo cetokhilo. Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu dhamme kaṅkhati vicikicchati…pe… saṅghe kaṅkhati vicikicchati… sikkhāya kaṅkhati vicikicchati… sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto. Yo so, āvuso, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, ayaṃ pañcamo cetokhilo.

319. 「五つの心の荒地(五心荒野)があります。友らよ、ここに比丘がいて、師に対して疑い、惑い、確信をもてず、信順しません。友らよ、師に対して疑い、惑い、確信をもてず、信順しないかの比丘の心は、熱誠、専念、持続、精進へと傾きません。熱誠、専念、持続、精進へと心が傾かないこと、これが第一の心の荒地です。さらにまた、友らよ、比丘が法に対して疑い、惑い……僧伽に対して疑い、惑い……学処に対して疑い、惑い……同胞の修行者たちに対して怒りを抱き、不満で、害心をもち、荒んだ心となります。友らよ、同胞の修行者たちに対して怒りを抱き、不満で、害心をもち、荒んだ心となるかの比丘の心は、熱誠、専念、持続、精進へと傾きません。熱誠、専念、持続、精進へと心が傾かないこと、これが第五の心の荒地です。

320. ‘‘Pañca cetasovinibandhā. Idhāvuso, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho. Yo so, āvuso, bhikkhu kāmesu avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Ayaṃ paṭhamo cetaso vinibandho. Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu kāye avītarāgo hoti…pe… rūpe avītarāgo hoti…pe… puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati…pe… puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti. Yo so, āvuso, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya. Ayaṃ pañcamo cetaso vinibandho.

320. 「五つの心の束縛(五心繋縛)があります。友らよ、ここに比丘がいて、諸々の欲に対して貪りを離れず、欲求を離れず、愛情を離れず、渇愛を離れず、熱悩を離れず、渇きを離れていません。友らよ、諸々の欲に対して貪りを離れず、欲求を離れず、愛情を離れず、渇愛を離れず、熱悩を離れず、渇きを離れていないかの比丘の心は、熱誠、専念、持続、精進へと傾きません。熱誠、専念、持続、精進へと心が傾かないこと、これが第一の心の束縛です。さらにまた、友らよ、比丘が自己の身体に対して貪りを離れず……外部の身体(色)に対して貪りを離れず……さらにまた、友らよ、比丘が腹いっぱいに思う存分食べて、横臥の楽しみ、転寝の楽しみ、睡眠の楽しみに専念して住します……さらにまた、友らよ、比丘がある天の集団を念願して清浄行を行じます。『私はこの戒や、誓戒や、苦行や、清浄行によって、神となるか、あるいは神々の仲間となるであろう』と。友らよ、ある天の集団を念願して『私はこの戒や、誓戒や、苦行や、清浄行によって、神となるか、あるいは神々の仲間となるであろう』と清浄行を行ずるかの比丘の心は、熱誠、専念、持続、精進へと傾きません。熱誠、専念、持続、精進へと心が傾かないこと、これが第五の心の束縛です。

‘‘Pañcindriyāni – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ.

「五根があります。眼根、耳根、鼻根、舌根、身根です。

‘‘Aparānipi pañcindriyāni – sukhindriyaṃ, dukkhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, domanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ.

「さらに別の五根があります。楽根、苦根、喜根、憂根、捨根です。

‘‘Aparānipi pañcindriyāni – saddhindriyaṃ, vīriyindriyaṃ, satindriyaṃ, samādhindriyaṃ, paññindriyaṃ.

「さらに別の五根があります。信根、精進根、念根、定根、慧根です。

321. ‘‘Pañca nissaraṇiyā dhātuyo. Idhāvuso, bhikkhuno kāme manasikaroto kāmesu cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Nekkhammaṃ kho panassa manasikaroto nekkhamme cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ kāmehi. Ye ca kāmapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā , mutto so tehi, na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ kāmānaṃ nissaraṇaṃ.

321. 「五つの出離界があります。友らよ、ここに比丘がいて、諸々の欲を作意するとき、諸々の欲へと心が飛び込まず、澄まず、安定せず、解脱しません。しかし出離(離欲)を作意するときには、出離へと心が飛び込み、澄み、安定し、解脱します。彼のその心は、善き境地に赴き、よく修習され、よく高まり、よく解脱し、諸々の欲から離脱しています。欲を縁として生じる諸々の漏、苦悩、熱悩から、彼は解脱しており、その苦受を受けません。これが諸々の欲からの出離と説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno byāpādaṃ manasikaroto byāpāde cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Abyāpādaṃ kho panassa manasikaroto abyāpāde cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ byāpādena. Ye ca byāpādapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi, na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ byāpādassa nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友らよ、比丘が瞋恚を作意するとき、瞋恚へと心が飛び込まず、澄まず、安定せず、解脱しません。しかし無瞋を作意するときには、無瞋へと心が飛び込み、澄み、安定し、解脱します。彼のその心は、善き境地に赴き、よく修習され、よく高まり、よく解脱し、瞋恚から離脱しています。瞋恚を縁として生じる諸々の漏、苦悩、熱悩から、彼は解脱しており、その苦受を受けません。これが瞋恚からの出離と説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno vihesaṃ manasikaroto vihesāya cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Avihesaṃ kho panassa manasikaroto avihesāya cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ vihesāya. Ye ca vihesāpaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi, na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ vihesāya nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友らよ、比丘が加害を作意するとき、加害へと心が飛び込まず、澄まず、安定せず、解脱しません。しかし不害を作意するときには、不害へと心が飛び込み、澄み、安定し、解脱します。彼のその心は、善き境地に赴き、よく修習され、よく高まり、よく解脱し、加害から離脱しています。加害を縁として生じる諸々の漏、苦悩、熱悩から、彼は解脱しており、その苦受を受けません。これが加害からの出離と説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno rūpe manasikaroto rūpesu cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Arūpaṃ kho panassa manasikaroto arūpe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ rūpehi. Ye ca rūpapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi, na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ rūpānaṃ nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友らよ、比丘が色(物質界)を作意するとき、色へと心が飛び込まず、澄まず、安定せず、解脱しません。しかし無色を作意するときには、無色へと心が飛び込み、澄み、安定し、解脱します。彼のその心は、善き境地に赴き、よく修習され、よく高まり、よく解脱し、諸々の色から離脱しています。色を縁として生じる諸々の漏、苦悩、熱悩から、彼は解脱しており、その苦受を受けません。これが諸々の色からの出離と説かれます。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno sakkāyaṃ manasikaroto sakkāye cittaṃ na pakkhandati na pasīdati na santiṭṭhati na vimuccati. Sakkāyanirodhaṃ kho panassa manasikaroto sakkāyanirodhe cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati vimuccati. Tassa taṃ cittaṃ sugataṃ subhāvitaṃ suvuṭṭhitaṃ suvimuttaṃ visaṃyuttaṃ sakkāyena. Ye ca sakkāyapaccayā uppajjanti āsavā vighātā pariḷāhā, mutto so tehi, na so taṃ vedanaṃ vedeti. Idamakkhātaṃ sakkāyassa nissaraṇaṃ.

「さらにまた、友らよ、比丘が有身を作意するとき、有身へと心が飛び込まず、澄まず、安定せず、解脱しません。しかし有身の滅を作意するときには、有身の滅へと心が飛び込み、澄み、安定し、解脱します。彼のその心は、善き境地に赴き、よく修習され、よく高まり、よく解脱し、有身から離脱しています。有身を縁として生じる諸々の漏、苦悩、熱悩から、彼は解脱しており、その苦受を受けません。これが有身からの出離と説かれます。

322. ‘‘Pañca vimuttāyatanāni. Idhāvuso, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī. Yathā yathā, āvuso, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī. Tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthapaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. Tassa atthapaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ paṭhamaṃ vimuttāyatanaṃ.

322. 「五つの解脱処(解脱所因処)があります。友らよ、ここに比丘に師が法を説くか、あるいは重んじるべき同胞の修行者が法を説きます。友らよ、比丘に対して師あるいは重んじるべき同胞の修行者が法を説くのに応じて、彼はその法において義を感得し、法を感得します。義を感得し法を感得する彼に歓喜(悦び)が生じます。悦びが生じた者に喜が生じ、意に喜ある者の身は軽安となり、身が軽安となった者は楽を感じ、楽ある者の心は定まります。これが第一の解脱処です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno na heva kho satthā dhammaṃ deseti aññataro vā garuṭṭhāniyo sabrahmacārī, api ca kho yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena paresaṃ deseti…pe… api ca kho yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ vitthārena sajjhāyaṃ karoti…pe… api ca kho yathāsutaṃ yathāpariyattaṃ dhammaṃ cetasā anuvitakketi anuvicāreti manasānupekkhati…pe… api ca khvassa aññataraṃ samādhinimittaṃ suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya. Yathā yathā, āvuso, bhikkhuno aññataraṃ samādhinimittaṃ suggahitaṃ hoti sumanasikataṃ sūpadhāritaṃ suppaṭividdhaṃ paññāya tathā tathā so tasmiṃ dhamme atthapaṭisaṃvedī ca hoti dhammapaṭisaṃvedī ca. Tassa atthapaṭisaṃvedino dhammapaṭisaṃvedino pāmojjaṃ jāyati, pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. Idaṃ pañcamaṃ vimuttāyatanaṃ.

「さらにまた、友らよ、師や重んじるべき同胞の修行者が法を説くわけではないが、聞いた通りに、学んだ通りに、法を詳細に他者へと説きます……あるいは、聞いた通りに、学んだ通りに、法を詳細に読誦します……あるいは、聞いた通りに、学んだ通りに、法を心で思惟し、考察し、意で観察します……あるいは、ある定の相(三昧相)がよく把握され、よく作意され、よく保持され、知恵によってよく通達されています。友らよ、比丘にある定の相がよく把握され、よく作意され、よく保持され、知恵によってよく通達されているのに応じて、彼はその法において義を感得し、法を感得します。義を感得し法を感得する彼に歓喜が生じます。悦びが生じた者に喜が生じ、意に喜ある者の身は軽安となり、身が軽安となった者は楽を感じ、楽ある者の心は定まります。これが第五の解脱処です。

‘‘Pañca vimuttiparipācanīyā saññā – aniccasaññā, anicce dukkhasaññā, dukkhe anattasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā.

「五つの解脱を成熟させる想があります。無常想、無常における苦想、苦における無我想、断想、離貪想です。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena pañca dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ .

「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であられるかの世尊によって、これら五つの法が正しく説かれました。そこにおいて、皆で誦出すべきです……天と人々の利益と幸福のために」

Chakkaṃ

六つの法の部(六法)

323. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cha dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame cha?

323. 「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢であり正等覚者であられるかの世尊によって、六つの法が正しく説かれました。そこにおいて、皆で誦出すべきです……天と人々の利益と幸福のために。六つとは何でしょうか。

‘‘Cha ajjhattikāni āyatanāni – cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ.

「六つの内処(六内入処)があります。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処です。

‘‘Cha bāhirāni āyatanāni – rūpāyatanaṃ, saddāyatanaṃ, gandhāyatanaṃ, rasāyatanaṃ, phoṭṭhabbāyatanaṃ, dhammāyatanaṃ.

「六つの外処(六外入処)があります。色処、声処、香処、味処、触処、法処です。

‘‘Cha viññāṇakāyā – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ.

「六つの識身(六識)があります。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識です。

‘‘Cha phassakāyā – cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manosamphasso.

「六つの触身(六触)があります。眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触です。

‘‘Cha vedanākāyā – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā.

「六つの受身(六受)があります。眼触より生じた受、耳触より生じた受、鼻触より生じた受、舌触より生じた受、身触より生じた受、意触より生じた受です。

‘‘Cha saññākāyā – rūpasaññā, saddasaññā, gandhasaññā, rasasaññā, phoṭṭhabbasaññā, dhammasaññā.

「六つの想身(六想)があります。色想、声想、香想、味想、触想、法想です。

‘‘Cha sañcetanākāyā – rūpasañcetanā, saddasañcetanā, gandhasañcetanā, rasasañcetanā, phoṭṭhabbasañcetanā, dhammasañcetanā.

「六つの思身(六思)があります。色の思(色思)、声思、香思、味思、触思、法思です。

‘‘Cha taṇhākāyā – rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā.

「六つの愛身(六愛)があります。色愛、声愛、香愛、味愛、触愛、法愛です。

324. ‘‘Cha agāravā. Idhāvuso, bhikkhu satthari agāravo viharati appatisso; dhamme agāravo viharati appatisso; saṅghe agāravo viharati appatisso; sikkhāya agāravo viharati appatisso; appamāde agāravo viharati appatisso; paṭisanthāre agāravo viharati appatisso.

324. 「六つの不敬(六無恭敬)があります。友らよ、ここに比丘がいて、師に対して恭敬なく、敬意をもたずに住します。法に対して恭敬なく、敬意をもたずに住します。僧伽に対して恭敬なく、敬意をもたずに住します。学処に対して恭敬なく、敬意をもたずに住します。不放逸に対して恭敬なく、敬意をもたずに住します。もてなし(接遇)に対して恭敬なく、敬意をもたずに住します。

‘‘Cha gāravā. Idhāvuso, bhikkhu satthari sagāravo viharati sappatisso; dhamme sagāravo viharati sappatisso; saṅghe sagāravo viharati sappatisso; sikkhāya sagāravo viharati sappatisso; appamāde sagāravo viharati sappatisso; paṭisanthāre sagāravo viharati sappatisso.

「六つの恭敬があります。友らよ、ここに比丘がいて、師に対して恭敬をもち、敬意をもって住します。法に対して恭敬をもち、敬意をもって住します。僧伽に対して恭敬をもち、敬意をもって住します。学処に対して恭敬をもち、敬意をもって住します。不放逸に対して恭敬をもち、敬意をもって住します。もてなしに対して恭敬をもち、敬意をもって住します。

‘‘Cha somanassūpavicārā. Cakkhunā rūpaṃ disvā somanassaṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati; sotena saddaṃ sutvā… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā. Manasā dhammaṃ viññāya somanassaṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati.

「六つの喜の近行(六喜意行)があります。眼によって色を見て、喜の境地となる色を求めて巡ります。耳によって声を聞いて……鼻によって香を嗅いで……舌によって味を味わって……身によって感触に触れて……意によって法を識知して、喜の境地となる法を求めて巡ります。

‘‘Cha domanassūpavicārā. Cakkhunā rūpaṃ disvā domanassaṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati…pe… manasā dhammaṃ viññāya domanassaṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati.

「六つの憂の近行(六憂意行)があります。眼によって色を見て、憂の境地となる色を求めて巡ります……意によって法を識知して、憂の境地となる法を求めて巡ります。

‘‘Cha upekkhūpavicārā. Cakkhunā rūpaṃ disvā upekkhāṭṭhāniyaṃ rūpaṃ upavicarati…pe… manasā dhammaṃ viññāya upekkhāṭṭhāniyaṃ dhammaṃ upavicarati.

「六つの捨の近行(六捨意行)があります。眼によって色を見て、捨の境地となる色を求めて巡ります……意によって法を識知して、捨の境地となる法を求めて巡ります。

‘‘Cha sāraṇīyā dhammā. Idhāvuso, bhikkhuno mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

「六つの和敬の法(六和敬法)があります。友らよ、ここに比丘において、同胞の修行者たちに対して、公然とまた陰でも、慈愛に満ちた身業が現前しています。この法もまた和敬をもたらし、愛敬を生じさせ、尊重を生じさせ、包容、無諍、和合、一致へと資するものです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「さらにまた、友らよ、比丘において、同胞の修行者たちに対して、公然とまた陰でも、慈愛に満ちた口業が現前しています。この法もまた和敬をもたらし……一致へと資するものです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「さらにまた、友らよ、比丘において、同胞の修行者たちに対して、公然とまた陰でも、慈愛に満ちた意業が現前しています。この法もまた和敬をもたらし……一致へと資するものです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu ye te lābhā dhammikā dhammaladdhā antamaso pattapariyāpannamattampi, tathārūpehi lābhehi appaṭivibhattabhogī hoti sīlavantehi sabrahmacārīhi sādhāraṇabhogī. Ayampi dhammo sāraṇīyo…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「さらにまた、友らよ、比丘が、法に適い法によって得られた利得について、たとえ鉢に入ったわずかな量であっても、そのような利得を分かち合わずに独占することなく受用し、戒ある同胞の修行者たちと平等の分け前として共に受用します。この法もまた和敬をもたらし……一致へと資するものです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāni tāni sīlāni akhaṇḍāni acchiddāni asabalāni akammāsāni bhujissāni viññuppasatthāni aparāmaṭṭhāni samādhisaṃvattanikāni, tathārūpesu sīlesu sīlasāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo…pe… ekībhāvāya saṃvattati.

「さらにまた、友らよ、比丘が、破られず、穴がなく、斑点がなく、汚れがなく、自由をもたらし、智者に賞賛され、執着されず、定資具となる諸々の戒について、そのような戒において同胞の修行者たちと等しい戒を具え、公然とまた陰でも共に住します。この法もまた和敬をもたらし……一致へと資するものです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya, tathārūpāya diṭṭhiyā diṭṭhisāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

「さらにまた、友らよ、比丘が、聖なる、解脱へと導く、それを行う者を正しく苦の滅尽へと導くかの見解について、そのような見解において同胞の修行者たちと等しい見解を具え、公然とまた陰でも共に住します。この法もまた和敬をもたらし、愛敬を生じさせ、尊重を生じさせ、包容、無諍、和合、一致へと資するものです」

325. Cha vivādamūlāni. Idhāvuso, bhikkhu kodhano hoti upanāhī. Yo so, āvuso, bhikkhu kodhano hoti upanāhī, so sattharipi agāravo viharati appatisso, dhammepi agāravo viharati appatisso, saṅghepi agāravo viharati appatisso, sikkhāyapi na paripūrakārī hoti. Yo so, āvuso, bhikkhu satthari agāravo viharati appatisso, dhamme agāravo viharati appatisso, saṅghe agāravo viharati appatisso, sikkhāya na paripūrakārī, so saṅghe vivādaṃ janeti. Yo hoti vivādo bahujanaahitāya bahujanaasukhāya anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. Evarūpaṃ ce tumhe, āvuso, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā samanupasseyyātha. Tatra tumhe, āvuso, tasseva pāpakassa vivādamūlassa pahānāya vāyameyyātha. Evarūpaṃ ce tumhe, āvuso, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā na samanupasseyyātha. Tatra tumhe, āvuso, tasseva pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavāya paṭipajjeyyātha. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa pahānaṃ hoti. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavo hoti.

325. 六つの諍論の根本(六諍根)。友らよ、ここに比丘が怒りっぽく、怨恨を抱く者であるとします。友らよ、怒りっぽく怨恨を抱くその比丘は、師(仏)に対しても恭敬なく敬意を払わずに過ごし、法に対しても恭敬なく敬意を払わずに過ごし、僧伽に対しても恭敬なく敬意を払わずに過ごし、戒学に対しても実践を全うしない者となります。友らよ、師に対して恭敬なく敬意を払わず、法に対して恭敬なく敬意を払わず、僧伽に対して恭敬なく敬意を払わず、戒学を全うしないその比丘は、僧伽において諍論を生じさせます。その諍論は、多くの人々の不利益となり、多くの人々の不幸となり、神々と人間にとっての無益・不利益・苦痛となります。友らよ、もしあなた方がこのような諍論の根本を内(自己)に、あるいは外(他者)に見出したならば、友らよ、その悪しき諍論の根本を捨断するために努め励むべきです。友らよ、もしあなた方がこのような諍論の根本を内にも外にも見出さないならば、友らよ、その悪しき諍論の根本が将来にわたって流れ込まない(生じない)ように実践すべきです。このようにして、この悪しき諍論の根本の捨断がなされます。このようにして、この悪しき諍論の根本の将来における不生がもたらされるのです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu makkhī hoti paḷāsī…pe… issukī hoti maccharī…pe… saṭho hoti māyāvī… pāpiccho hoti micchādiṭṭhī… sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī…pe… yo so, āvuso, bhikkhu sandiṭṭhiparāmāsī hoti ādhānaggāhī duppaṭinissaggī, so sattharipi agāravo viharati appatisso, dhammepi agāravo viharati appatisso, saṅghepi agāravo viharati appatisso, sikkhāyapi na paripūrakārī hoti. Yo so, āvuso, bhikkhu satthari agāravo viharati appatisso, dhamme agāravo viharati appatisso, saṅghe agāravo viharati appatisso, sikkhāya na paripūrakārī, so saṅghe vivādaṃ janeti. Yo hoti vivādo bahujanaahitāya bahujanaasukhāya anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. Evarūpaṃ ce tumhe, āvuso, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā samanupasseyyātha. Tatra tumhe, āvuso, tasseva pāpakassa vivādamūlassa pahānāya vāyameyyātha. Evarūpaṃ ce tumhe, āvuso, vivādamūlaṃ ajjhattaṃ vā bahiddhā vā na samanupasseyyātha. Tatra tumhe, āvuso, tasseva pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavāya paṭipajjeyyātha. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa pahānaṃ hoti. Evametassa pāpakassa vivādamūlassa āyatiṃ anavassavo hoti.

「さらにまた、友らよ、比丘が他人の徳を覆い隠す者(覆)であり、張り合う者(悩)である場合……〔中略〕……嫉妬深い者であり、物惜しみする者(慳)である場合……詐欺的である者(諂)であり、欺く者(誑)である場合……悪しき欲を抱く者であり、邪見の者である場合……自らの見解に執着し、固く捉えて手放しがたい者である場合……〔中略〕……友らよ、自らの見解に執着し固く捉えて手放しがたいその比丘は、師に対しても恭敬なく敬意を払わずに過ごし、法に対しても恭敬なく敬意を払わずに過ごし、僧伽に対しても恭敬なく敬意を払わずに過ごし、戒学に対しても実践を全うしない者となります。友らよ、師に対して恭敬なく敬意を払わず、法に対して恭敬なく敬意を払わず、僧伽に対して恭敬なく敬意を払わず、戒学を全うしないその比丘は、僧伽において諍論を生じさせます。その諍論は、多くの人々の不利益となり、多くの人々の不幸となり、神々と人間にとっての無益・不利益・苦痛となります。友らよ、もしあなた方がこのような諍論の根本を内にも外にも見出したならば、友らよ、その悪しき諍論の根本を捨断するために努め励むべきです。友らよ、もしあなた方がこのような諍論の根本を内にも外にも見出さないならば、友らよ、その悪しき諍論の根本が将来にわたって流れ込まないように実践すべきです。このようにして、この悪しき諍論の根本の捨断がなされます。このようにして、この悪しき諍論の根本の将来における不生がもたらされるのです。

‘‘Cha dhātuyo – pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu, ākāsadhātu, viññāṇadhātu.

「六つの界(六界)――地界、水界、火界、風界、空界、識界。

326. ‘‘Cha nissaraṇiyā dhātuyo. Idhāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘mettā hi kho me cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā, atha ca pana me byāpādo cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So ‘mā hevaṃ’, tissa vacanīyo, ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ, āvuso, anavakāso, yaṃ mettāya cetovimuttiyā bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya. Atha ca panassa byāpādo cittaṃ pariyādāya ṭhassati, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, byāpādassa, yadidaṃ mettā cetovimuttī’ti.

326. 「六つの出離すべき界(六出離界)。友らよ、ここに比丘がこのように語ったとします。『実に私は、慈の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んできた。それにもかかわらず、害意(悪意)が私の心を捉えて居座っている』と。彼には『そのように言ってはならない』と告げるべきです。『尊者よ、そのように言ってはなりません。世尊を誹謗してはなりません。世尊を誹謗することは善いことではありません。世尊はそのようには説かれないでしょう。友よ、慈の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んでおきながら、それでも害意がその心を捉えて居座るということは、あり得ないことであり、起こり得ないことです。友よ、実に害意からの出離とは、この慈の心解脱のことなのです』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘karuṇā hi kho me cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Atha ca pana me vihesā cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti, so ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ āvuso, anavakāso, yaṃ karuṇāya cetovimuttiyā bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya, atha ca panassa vihesā cittaṃ pariyādāya ṭhassati, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, vihesāya, yadidaṃ karuṇā cetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように語ったとします。『実に私は、悲の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んできた。それにもかかわらず、害害(加害の念)が私の心を捉えて居座っている』と。彼には『そのように言ってはならない』と告げるべきです。『尊者よ、そのように言ってはなりません。世尊を誹謗してはなりません。世尊を誹謗することは善いことではありません。世尊はそのようには説かれないでしょう。友よ、悲の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んでおきながら、それでも害害がその心を捉えて居座るということは、あり得ないことであり、起こり得ないことです。友よ、実に害害からの出離とは、この悲の心解脱のことなのです』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘muditā hi kho me cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Atha ca pana me arati cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti, so ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ, āvuso, anavakāso, yaṃ muditāya cetovimuttiyā bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya, atha ca panassa arati cittaṃ pariyādāya ṭhassati, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, aratiyā, yadidaṃ muditā cetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように語ったとします。『実に私は、喜の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んできた。それにもかかわらず、不喜(不満・退屈)が私の心を捉えて居座っている』と。彼には『そのように言ってはならない』と告げるべきです。『尊者よ、そのように言ってはなりません。世尊を誹謗してはなりません。世尊を誹謗することは善いことではありません。世尊はそのようには説かれないでしょう。友よ、喜の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んでおきながら、それでも不喜がその心を捉えて居座るということは、あり得ないことであり、起こり得ないことです。友よ、実に不喜からの出離とは、この喜の心解脱のことなのです』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘upekkhā hi kho me cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Atha ca pana me rāgo cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ, āvuso, anavakāso, yaṃ upekkhāya cetovimuttiyā bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya, atha ca panassa rāgo cittaṃ pariyādāya ṭhassati netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, rāgassa, yadidaṃ upekkhā cetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように語ったとします。『実に私は、捨の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んできた。それにもかかわらず、貪欲が私の心を捉えて居座っている』と。彼には『そのように言ってはならない』と告げるべきです。『尊者よ、そのように言ってはなりません。世尊を誹謗してはなりません。世尊を誹謗することは善いことではありません。世尊はそのようには説かれないでしょう。友よ、捨の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んでおきながら、それでも貪欲がその心を捉えて居座るということは、あり得ないことであり、起こり得ないことです。友よ、実に貪欲からの出離とは、この捨の心解脱のことなのです』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘animittā hi kho me cetovimutti bhāvitā bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā. Atha ca pana me nimittānusāri viññāṇaṃ hotī’ti. So ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ, āvuso, anavakāso, yaṃ animittāya cetovimuttiyā bhāvitāya bahulīkatāya yānīkatāya vatthukatāya anuṭṭhitāya paricitāya susamāraddhāya, atha ca panassa nimittānusāri viññāṇaṃ bhavissati, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, sabbanimittānaṃ, yadidaṃ animittā cetovimuttī’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように語ったとします。『実に私は、無相の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んできた。それにもかかわらず、私の識は相(対象の特徴)を追うものとなっている』と。彼には『そのように言ってはならない』と告げるべきです。『尊者よ、そのように言ってはなりません。世尊を誹謗してはなりません。世尊を誹謗することは善いことではありません。世尊はそのようには説かれないでしょう。友よ、無相の心解脱を修習し、多く修め、乗り物とし、基礎とし、確立し、習熟し、よく励んでおきながら、それでもその識が相を追うものとなるということは、あり得ないことであり、起こり得ないことです。友よ、実に一切の相からの出離とは、この無相の心解脱のことなのです』と。

‘‘Idha panāvuso, bhikkhu evaṃ vadeyya – ‘asmīti kho me vigataṃ , ayamahamasmīti na samanupassāmi, atha ca pana me vicikicchākathaṅkathāsallaṃ cittaṃ pariyādāya tiṭṭhatī’ti. So ‘mā hevaṃ’ tissa vacanīyo ‘māyasmā evaṃ avaca, mā bhagavantaṃ abbhācikkhi, na hi sādhu bhagavato abbhakkhānaṃ, na hi bhagavā evaṃ vadeyya. Aṭṭhānametaṃ, āvuso, anavakāso, yaṃ asmīti vigate ayamahamasmīti asamanupassato, atha ca panassa vicikicchākathaṅkathāsallaṃ cittaṃ pariyādāya ṭhassati, netaṃ ṭhānaṃ vijjati. Nissaraṇaṃ hetaṃ, āvuso, vicikicchākathaṅkathāsallassa, yadidaṃ asmimānasamugghāto’ti.

「友らよ、またここに比丘がこのように語ったとします。『実に私には「我がある」という思いが消え去り、「これこそが我である」と観察することもない。それにもかかわらず、疑惑とためらいの矢が私の心を捉えて居座っている』と。彼には『そのように言ってはならない』と告げるべきです。『尊者よ、そのように言ってはなりません。世尊を誹謗してはなりません。世尊を誹謗することは善いことではありません。世尊はそのようには説かれないでしょう。友よ、「我がある」という思いが消え去り、「これこそが我である」と観察しない者において、それでも疑惑とためらいの矢がその心を捉えて居座るということは、あり得ないことであり、起こり得ないことです。友よ、実に疑惑とためらいの矢からの出離とは、この我が慢(我慢)を根絶することなのです』と。

327. ‘‘Cha anuttariyāni – dassanānuttariyaṃ, savanānuttariyaṃ, lābhānuttariyaṃ, sikkhānuttariyaṃ, pāricariyānuttariyaṃ, anussatānuttariyaṃ.

327. 「六つの無上(六無上)――見無上、聞無上、利得無上、学無上、奉仕無上、随念無上。

‘‘Cha anussatiṭṭhānāni – buddhānussati, dhammānussati, saṅghānussati, sīlānussati, cāgānussati, devatānussati.

「六つの随念の処(六随念)――仏随念、法随念、僧随念、戒随念、施随念、天随念。

328. ‘‘Cha satatavihārā. Idhāvuso, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Sotena saddaṃ sutvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno.

328. 「六つの恒常の住(六恒住)。友らよ、ここに比丘が眼で色を見て、喜ぶこともなく憂えることもなく、気づき(念)を保ち、正知して、平静(捨)に住します。耳で声を聞いて……〔中略〕……意で法を認識して、喜ぶこともなく憂えることもなく、気づきを保ち、正知して、平静に住します。

329. ‘‘Chaḷābhijātiyo. Idhāvuso, ekacco kaṇhābhijātiko samāno kaṇhaṃ dhammaṃ abhijāyati. Idha panāvuso, ekacco kaṇhābhijātiko samāno sukkaṃ dhammaṃ abhijāyati. Idha panāvuso, ekacco kaṇhābhijātiko samāno akaṇhaṃ asukkaṃ nibbānaṃ abhijāyati. Idha panāvuso, ekacco sukkābhijātiko samāno sukkaṃ dhammaṃ abhijāyati. Idha panāvuso, ekacco sukkābhijātiko samāno kaṇhaṃ dhammaṃ abhijāyati. Idha panāvuso, ekacco sukkābhijātiko samāno akaṇhaṃ asukkaṃ nibbānaṃ abhijāyati.

329. 「六種の生種(六生類)。友らよ、ここに、ある者は黒い生種(暗黒の生まれ)でありながら、黒い法(悪法)を生じさせます。友らよ、またある者は黒い生種でありながら、白い法(善法)を生じさせます。友らよ、またある者は黒い生種でありながら、黒くもなく白くもない涅槃を生じさせます。友らよ、またある者は白い生種でありながら、白い法を生じさせます。友らよ、またある者は白い生種でありながら、黒い法を生じさせます。友らよ、またある者は白い生種でありながら、黒くもなく白くもない涅槃を生じさせます。

‘‘Cha nibbedhabhāgiyā saññā – aniccasaññā anicce, dukkhasaññā dukkhe, anattasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā, nirodhasaññā.

「六つの通達に資する想(六決択想)――無常における無常想、苦における苦想、無我想、断想、離貪想、滅想。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena cha dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

「友らよ、実にこれら六つの法は、かの知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって正しく説かれたものです。そこにおいて皆が一致して読誦(結誦)すべきであり……〔中略〕……神々と人間の利益のため、幸福のため、安楽のためであります」

Sattakaṃ

七つの法(七集)

330. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena satta dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame satta?

330. 「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって正しく説かれた七つの法があります。そこにおいて皆が一致して読誦すべきであり……〔中略〕……神々と人間の利益のため、幸福のため、安楽のためであります。その七つとは何か。

‘‘Satta ariyadhanāni – saddhādhanaṃ, sīladhanaṃ, hiridhanaṃ, ottappadhanaṃ, sutadhanaṃ, cāgadhanaṃ, paññādhanaṃ.

「七つの聖財(七聖財)――信財、戒財、慚財、愧財、聞財、捨財、慧財。

‘‘Satta bojjhaṅgā – satisambojjhaṅgo, dhammavicayasambojjhaṅgo, vīriyasambojjhaṅgo, pītisambojjhaṅgo, passaddhisambojjhaṅgo, samādhisambojjhaṅgo, upekkhāsambojjhaṅgo.

「七つの覚支(七覚支)――念等覚支、択法等覚支、精進等覚支、喜等覚支、軽安等覚支、定等覚支、捨等覚支。

‘‘Satta samādhiparikkhārā – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati.

「七つの三昧の資具(七定具)――正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念。

‘‘Satta asaddhammā – idhāvuso, bhikkhu assaddho hoti, ahiriko hoti, anottappī hoti, appassuto hoti, kusīto hoti, muṭṭhassati hoti, duppañño hoti.

「七つの不正法(七非正法)――友らよ、ここに比丘が無信であり、無慚であり、無愧であり、寡聞であり、怠惰であり、失念の者であり、悪慧(愚鈍)の者であること。

‘‘Satta saddhammā – idhāvuso, bhikkhu saddho hoti, hirimā hoti, ottappī hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, upaṭṭhitassati hoti, paññavā hoti.

「七つの正法(七妙法)――友らよ、ここに比丘が信あり、慚あり、愧あり、多聞であり、精進を起し、現前した念を保ち、智慧ある者であること。

‘‘Satta sappurisadhammā – idhāvuso, bhikkhu dhammaññū ca hoti atthaññū ca attaññū ca mattaññū ca kālaññū ca parisaññū ca puggalaññū ca.

「七つの善士法(七善人法)――友らよ、ここに比丘が法を知る者(知法)、義を知る者(知義)、自己を知る者(知己)、適量を知る者(知量)、時を知る者(知時)、会衆を知る者(知衆)、個人を知る者(知人)であること。

331. ‘‘Satta niddasavatthūni. Idhāvuso, bhikkhu sikkhāsamādāne tibbacchando hoti, āyatiñca sikkhāsamādāne avigatapemo. Dhammanisantiyā tibbacchando hoti, āyatiñca dhammanisantiyā avigatapemo. Icchāvinaye tibbacchando hoti, āyatiñca icchāvinaye avigatapemo. Paṭisallāne tibbacchando hoti, āyatiñca paṭisallāne avigatapemo. Vīriyārambhe tibbacchando hoti, āyatiñca vīriyārambhe avigatapemo. Satinepakke tibbacchando hoti, āyatiñca satinepakke avigatapemo. Diṭṭhipaṭivedhe tibbacchando hoti, āyatiñca diṭṭhipaṭivedhe avigatapemo.

331. 「七つの満分戒の事柄(七滅度法)。友らよ、ここに比丘が戒の受持に強い意欲(欲求)をもち、将来にわたっても戒の受持への愛念が消えることがありません。法の思察に強い意欲をもち、将来にわたっても法の思察への愛念が消えることがありません。欲求の調伏に強い意欲をもち、将来にわたっても欲求の調伏への愛念が消えることがありません。静居(独居)に強い意欲をもち、将来にわたっても静居への愛念が消えることがありません。精進の開始に強い意欲をもち、将来にわたっても精進の開始への愛念が消えることがありません。念と賢慮に強い意欲をもち、将来にわたっても念と賢慮への愛念が消えることがありません。見の通達に強い意欲をもち、将来にわたっても見の通達への愛念が消えることがありません。

‘‘Satta saññā – aniccasaññā, anattasaññā, asubhasaññā, ādīnavasaññā, pahānasaññā, virāgasaññā, nirodhasaññā.

「七つの想(七想)――無常想、無我想、不浄想、過患想、断想、離貪想、滅想。

‘‘Satta balāni – saddhābalaṃ, vīriyabalaṃ, hiribalaṃ, ottappabalaṃ, satibalaṃ, samādhibalaṃ, paññābalaṃ.

「七つの力(七力)――信力、精進力、慚力、愧力、念力、定力、慧力。

332. ‘‘Satta viññāṇaṭṭhitiyo. Santāvuso, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti.

332. 「七つの識の住処(七識住)。友らよ、種々の身体を持ち、種々の想を持つ生きものたちがいます。たとえば人間たち、また一部の神々、一部の堕悪趣の者たちのように。これが第一の識住です。

‘‘Santāvuso, sattā nānattakāyā ekattasaññino seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyā viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、種々の身体を持ち、単一の想を持つ生きものたちがいます。たとえば初転生した梵衆天の神々のように。これが第二の識住です。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā nānattasaññino seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyā viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、単一の身体を持ち、種々の想を持つ生きものたちがいます。たとえば光音天の神々のように。これが第三の識住です。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā ekattasaññino seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catutthī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、単一の身体を持ち、単一の想を持つ生きものたちがいます。たとえば遍浄天の神々のように。これが第四の識住です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ pañcamī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、あらゆる色想を超越し、有対想を滅尽させ、種々想を作意しないことから『空間は無限である』として空無辺処に至った生きものたちがいます。これが第五の識住です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭhī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、あらゆる空無辺処を超越し『識は無限である』として識無辺処に至った生きものたちがいます。これが第六の識住です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṃ sattamī viññāṇaṭṭhiti.

「友らよ、あらゆる識無辺処を超越し『何も存在しない』として無所有処に至った生きものたちがいます。これが第七の識住です。

‘‘Satta puggalā dakkhiṇeyyā – ubhatobhāgavimutto, paññāvimutto, kāyasakkhi, diṭṭhippatto, saddhāvimutto, dhammānusārī, saddhānusārī.

「七つの供養を受けるにふさわしい人(七種応供人)――倶解脱、慧解脱、身証、見至、信解脱、随法行、随信行。

‘‘Satta anusayā – kāmarāgānusayo, paṭighānusayo, diṭṭhānusayo, vicikicchānusayo, mānānusayo, bhavarāgānusayo, avijjānusayo.

「七つの随眠(七随眠)――欲貪随眠、瞋恚随眠、見随眠、疑随眠、慢随眠、有貪随眠、無明随眠。

‘‘Satta saññojanāni – anunayasaññojanaṃ , paṭighasaññojanaṃ, diṭṭhisaññojanaṃ, vicikicchāsaññojanaṃ, mānasaññojanaṃ, bhavarāgasaññojanaṃ, avijjāsaññojanaṃ.

「七つの結び目(七結)――順応結(愛結)、瞋恚結、見結、疑結、慢結、有貪結、無明結。

‘‘Satta adhikaraṇasamathā – uppannuppannānaṃ adhikaraṇānaṃ samathāya vūpasamāya sammukhāvinayo dātabbo, sativinayo dātabbo, amūḷhavinayo dātabbo, paṭiññāya kāretabbaṃ, yebhuyyasikā, tassapāpiyasikā, tiṇavatthārako.

「七つの諍事の調静(七滅諍法)――生起した種々の諍事を調静し寂止させるために、現前毘尼を与えるべきであり、憶念毘尼を与えるべきであり、不癡毘尼を与えるべきであり、自言治によるべきであり、多人数(多数決)によるべきであり、覓罪相によるべきであり、草覆地によるべきです。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena satta dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

「友らよ、実にこれら七つの法は、かの知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって正しく説かれたものです。そこにおいて皆が一致して読誦すべきであり……〔中略〕……神々と人間の利益のため、幸福のため、安楽のためであります」

Dutiyabhāṇavāro niṭṭhito.

第二の誦品が終わった。

Aṭṭhakaṃ

八つの法(八集)

333. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena aṭṭha dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame aṭṭha?

333. 「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって正しく説かれた八つの法があります。そこにおいて皆が一致して読誦すべきであり……〔中略〕……神々と人間の利益のため、幸福のため、安楽のためであります。その八つとは何か。

‘‘Aṭṭha micchattā – micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo micchāsati, micchāsamādhi.

「八つの邪性(八邪道)――邪見、邪思惟、邪語、邪業、邪命、邪精進、邪念、邪定。

‘‘Aṭṭha sammattā – sammādiṭṭhi, sammāsaṅkappo, sammāvācā, sammākammanto, sammāājīvo, sammāvāyāmo, sammāsati, sammāsamādhi.

「八つの正性(八正道)――正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定。

‘‘Aṭṭha puggalā dakkhiṇeyyā – sotāpanno, sotāpattiphalasacchikiriyāya paṭipanno; sakadāgāmī, sakadāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno; anāgāmī, anāgāmiphalasacchikiriyāya paṭipanno; arahā, arahattaphalasacchikiriyāya paṭipanno.

「八つの供養を受けるにふさわしい人(八福田・八聖者)――預流者、預流果を証するために実践している者。一来者、一来果を証するために実践している者。不還者、不還果を証するために実践している者。阿羅漢、阿羅漢果を証するために実践している者。

334. ‘‘Aṭṭha kusītavatthūni. Idhāvuso, bhikkhunā kammaṃ kātabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘kammaṃ kho me kātabbaṃ bhavissati, kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilamissati, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ paṭhamaṃ kusītavatthu.

334. 「八つの怠惰の事柄(八懈怠事)。友らよ、ここに比丘になすべき仕事があるとします。彼に次のような思いが生じます。『私にはなすべき仕事があるだろう。しかし、仕事をすれば私の身体は疲れるに違いない。さあ、横になろう』と。彼は横になり、いまだ得ていないものを得るため、いまだ達していないものに達するため、いまだ現証していないものを現証するために精進を起こしません。これが第一の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ, kammaṃ kho pana me karontassa kāyo kilanto, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati…pe… idaṃ dutiyaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が仕事を終えたとします。彼に次のような思いが生じます。『私は仕事をした。仕事をしたために私の身体は疲れた。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を起こしません……〔中略〕……これが第二の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘maggo kho me gantabbo bhavissati, maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilamissati, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati… idaṃ tatiyaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘に歩むべき道のりがあるとします。彼に次のような思いが生じます。『私には歩むべき道のりがあるだろう。しかし、道を歩めば私の身体は疲れるに違いない。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を起こしません……これが第三の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ, maggaṃ kho pana me gacchantassa kāyo kilanto, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati… idaṃ catutthaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が道のりを歩み終えたとします。彼に次のような思いが生じます。『私は道を歩んだ。道を歩んだために私の身体は疲れた。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を起こしません……これが第四の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo kilanto akammañño, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati… idaṃ pañcamaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が村や町へと托鉢に巡っても、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られなかったとします。彼に次のような思いが生じます。『私は村や町へと托鉢に巡ったが、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られなかった。そのため私の身体は疲れ、使いものにならない。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を起こしません……これが第五の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo garuko akammañño, māsācitaṃ maññe, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati… idaṃ chaṭṭhaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が村や町へと托鉢に巡り、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られたとします。彼に次のような思いが生じます。『私は村や町へと托鉢に巡り、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られた。そのため私の身体は重く、まるで豆を詰めた袋のように使いものにならない。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を起こしません……これが第六の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – ‘uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho; atthi kappo nipajjituṃ, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati… idaṃ sattamaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘にわずかな病が生じたとします。彼に次のような思いが生じます。『私にはこのわずかな病が生じた。横になるのが適切である。さあ、横になろう』と。彼は横になり、精進を起こしません……これが第七の懈怠事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā, tassa me kāyo dubbalo akammañño, handāhaṃ nipajjāmī’ti! So nipajjati na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ aṭṭhamaṃ kusītavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が病気から回復して間もない状態であるとします。彼に次のような思いが生じます。『私は病気から回復して間もない。そのため私の身体は衰弱しており、使いものにならない。さあ、横になろう』と。彼は横になり、いまだ得ていないものを得るため、いまだ達していないものに達するため、いまだ現証していないものを現証するために精進を起こしません。これが第八の懈怠事です。

335. ‘‘Aṭṭha ārambhavatthūni. Idhāvuso, bhikkhunā kammaṃ kātabbaṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘kammaṃ kho me kātabbaṃ bhavissati, kammaṃ kho pana me karontena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāyā’ti! So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ paṭhamaṃ ārambhavatthu.

335. 「八つの精進開始の事柄(八精進事)。友らよ、ここに比丘になすべき仕事があるとします。彼に次のような思いが生じます。『私にはなすべき仕事があるだろう。しかし、仕事をしている間は諸仏の教えを作意することは容易ではない。さあ、いまだ得ていないものを得るため、いまだ達していないものに達するため、いまだ現証していないものを現証するために、精進を起こそう』と。彼は、いまだ得ていないものを得るため、いまだ達していないものに達するため、いまだ現証していないものを現証するために精進を起こします。これが第一の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā kammaṃ kataṃ hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho kammaṃ akāsiṃ, kammaṃ kho panāhaṃ karonto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… so vīriyaṃ ārabhati… idaṃ dutiyaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が仕事を終えたとします。彼に次のような思いが生じます。『私は仕事をした。しかし仕事をしている間は諸仏の教えを作意することができなかった。さあ、精進を起こそう』と……〔中略〕……彼は精進を起こします……これが第二の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gantabbo hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘maggo kho me gantabbo bhavissati, maggaṃ kho pana me gacchantena na sukaraṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ. Handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… so vīriyaṃ ārabhati… idaṃ tatiyaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘に歩むべき道のりがあるとします。彼に次のような思いが生じます。『私には歩むべき道のりがあるだろう。しかし、道を歩んでいる間は諸仏の教えを作意することは容易ではない。さあ、精進を起こそう』と……〔中略〕……彼は精進を起こします……これが第三の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhunā maggo gato hoti. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho maggaṃ agamāsiṃ, maggaṃ kho panāhaṃ gacchanto nāsakkhiṃ buddhānaṃ sāsanaṃ manasi kātuṃ, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… so vīriyaṃ ārabhati… idaṃ catutthaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が道のりを歩み終えたとします。彼に次のような思いが生じます。『私は道を歩んだ。しかし道を歩んでいる間は諸仏の教えを作意することができなかった。さあ、精進を起こそう』と……〔中略〕……彼は精進を起こします……これが第四の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto na labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto nālatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo lahuko kammañño, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… so vīriyaṃ ārabhati… idaṃ pañcamaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が村や町へと托鉢に巡っても、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られなかったとします。彼に次のような思いが生じます。『私は村や町へと托鉢に巡ったが、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られなかった。そのために私の身体は軽快で、よく働く。さあ、精進を起こそう』と……〔中略〕……彼は精進を起こします……これが第五の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto labhati lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gāmaṃ vā nigamaṃ vā piṇḍāya caranto alatthaṃ lūkhassa vā paṇītassa vā bhojanassa yāvadatthaṃ pāripūriṃ, tassa me kāyo balavā kammañño, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… so vīriyaṃ ārabhati… idaṃ chaṭṭhaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が村や町へと托鉢に巡り、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られたとします。彼に次のような思いが生じます。『私は村や町へと托鉢に巡り、粗末なものにせよ上等なものにせよ、望むだけの十分な食べ物を得られた。そのために私の身体は力に満ち、よく働く。さあ、精進を起こそう』と……〔中略〕……彼は精進を起こします……これが第六の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhuno uppanno hoti appamattako ābādho. Tassa evaṃ hoti – ‘uppanno kho me ayaṃ appamattako ābādho, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ābādho pavaḍḍheyya, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi…pe… so vīriyaṃ ārabhati… idaṃ sattamaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘にわずかな病が生じたとします。彼に次のような思いが生じます。『私にはこのわずかな病が生じた。しかしこの病が増悪することもあり得る。さあ、精進を起こそう』と……〔中略〕……彼は精進を起こします……これが第七の精進事です。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu gilānā vuṭṭhito hoti aciravuṭṭhito gelaññā. Tassa evaṃ hoti – ‘ahaṃ kho gilānā vuṭṭhito aciravuṭṭhito gelaññā, ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati yaṃ me ābādho paccudāvatteyya, handāhaṃ vīriyaṃ ārabhāmi appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāyā’’ti! So vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Idaṃ aṭṭhamaṃ ārambhavatthu.

「さらにまた、友らよ、比丘が病気から回復して間もない状態であるとします。彼に次のような思いが生じます。『私は病気から回復して間もない。しかし病気が再発することもあり得る。さあ、いまだ得ていないものを得るため、いまだ達していないものに達するため、いまだ現証していないものを現証するために、精進を起こそう』と。彼は、いまだ得ていないものを得るため、いまだ達していないものに達するため、いまだ現証していないものを現証するために精進を起こします。これが第八の精進事です。

336. ‘‘Aṭṭha dānavatthūni. Āsajja dānaṃ deti, bhayā dānaṃ deti, ‘adāsi me’ti dānaṃ deti, ‘dassati me’ti dānaṃ deti, ‘sāhu dāna’nti dānaṃ deti, ‘ahaṃ pacāmi, ime na pacanti, nārahāmi pacanto apacantānaṃ dānaṃ na dātu’nti dānaṃ deti, ‘idaṃ me dānaṃ dadato kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchatī’ti dānaṃ deti. Cittālaṅkāra-cittaparikkhāratthaṃ dānaṃ deti.

336. 「八つの布施の動機(八種施)。相手が近づいてきたから布施をする。恐怖から布施をする。『私に施してくれた』と思って布施をする。『私に施してくれるだろう』と思って布施をする。『布施は善いことだ』と思って布施をする。『私は料理をするが、この人々は料理をしない。料理をする者が料理をしない人々に布施をしないのはふさわしくない』と思って布施をする。『この布施を行う私について、良い名声が高く鳴り響くだろう』と思って布施をする。心の荘厳のため、心の資具(修養)のために布施をする。

337. ‘‘Aṭṭha dānūpapattiyo. Idhāvuso, ekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati . So passati khattiyamahāsālaṃ vā brāhmaṇamahāsālaṃ vā gahapatimahāsālaṃ vā pañcahi kāmaguṇehi samappitaṃ samaṅgībhūtaṃ paricārayamānaṃ. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ vā brāhmaṇamahāsālānaṃ vā gahapatimahāsālānaṃ vā sahabyataṃ upapajjeyya’nti! So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti, tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ uttari abhāvitaṃ tatrūpapattiyā saṃvattati. Tañca kho sīlavato vadāmi no dussīlassa. Ijjhatāvuso, sīlavato cetopaṇidhi visuddhattā.

337. 「八つの布施による転生(八種布施受生)。友らよ、ここに、ある者が沙門や婆羅門に、食物、飲み物、衣服、乗り物、花輪・香料・塗香、寝具・住居・灯明用具の布施をします。彼は自分が与えたものに対して見返りを期待します。彼は、王族の大富豪、あるいは婆羅門の大富豪、あるいは居士の大富豪が、五つの欲望の対象(五欲)を具えて享受し楽しんでいるのを目にします。彼に次のような思いが生じます。『ああ、私は身体の崩壊後、死後において、王族の大富豪、あるいは婆羅門の大富豪、あるいは居士の大富豪と同等の身分に転生したいものだ』と。彼はその心を固執し、その心に決意し、その心を修習します。その心は劣った境遇に傾注され、より高次へと修められないため、そこへの転生へと導かれます。しかし、それは有徳の者(持戒の者)について語るのであって、破戒の者についてではありません。友らよ、持戒の者の心の誓願は、清浄であるがゆえに成就するのです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, idhekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ…pe… seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. Tassa sutaṃ hoti – ‘cātumahārājikā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’’nti! So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti, tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ uttari abhāvitaṃ tatrūpapattiyā saṃvattati. Tañca kho sīlavato vadāmi no dussīlassa. Ijjhatāvuso, sīlavato cetopaṇidhi visuddhattā.

「さらにまた、友らよ、ここにある者が沙門や婆羅門に、食物、飲み物……〔中略〕……灯明用具の布施をします。彼は自分が与えたものに対して見返りを期待します。彼は『四大王衆天の神々は長寿であり、容姿端麗であり、多くの安楽を享受している』と耳にします。彼に次のような思いが生じます。『ああ、私は身体の崩壊後、死後において、四大王衆天の神々と同等の身分に転生したいものだ』と。彼はその心を固執し、その心に決意し、その心を修習します。その心は劣った境遇に傾注され、より高次へと修められないため、そこへの転生へと導かれます。しかし、それは持戒の者について語るのであって、破戒の者についてではありません。友らよ、持戒の者の心の誓願は、清浄であるがゆえに成就するのです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, idhekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ…pe… seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. Tassa sutaṃ hoti – ‘tāvatiṃsā devā…pe… yāmā devā…pe… tusitā devā …pe… nimmānaratī devā…pe… paranimmitavasavattī devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’’nti! So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti, tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ uttari abhāvitaṃ tatrūpapattiyā saṃvattati. Tañca kho sīlavato vadāmi no dussīlassa. Ijjhatāvuso, sīlavato cetopaṇidhi visuddhattā.

「さらにまた、友らよ、ここにある者が沙門や婆羅門に、食物、飲み物……〔中略〕……灯明用具の布施をします。彼は自分が与えたものに対して見返りを期待します。彼は『三十三天の神々は……夜摩天の神々は……兜率天の神々は……化楽天の神々は……他化自在天の神々は長寿であり、容姿端麗であり、多くの安楽を享受している』と耳にします。彼に次のような思いが生じます。『ああ、私は身体の崩壊後、死後において、他化自在天の神々と同等の身分に転生したいものだ』と。彼はその心を固執し、その心に決意し、その心を修習します。その心は劣った境遇に傾注され、より高次へと修められないため、そこへの転生へと導かれます。しかし、それは持戒の者について語るのであって、破戒の者についてではありません。友らよ、持戒の者の心の誓願は、清浄であるがゆえに成就するのです。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, idhekacco dānaṃ deti samaṇassa vā brāhmaṇassa vā annaṃ pānaṃ vatthaṃ yānaṃ mālāgandhavilepanaṃ seyyāvasathapadīpeyyaṃ. So yaṃ deti taṃ paccāsīsati. Tassa sutaṃ hoti – ‘brahmakāyikā devā dīghāyukā vaṇṇavanto sukhabahulā’ti. Tassa evaṃ hoti – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti! So taṃ cittaṃ dahati, taṃ cittaṃ adhiṭṭhāti, taṃ cittaṃ bhāveti, tassa taṃ cittaṃ hīne vimuttaṃ uttari abhāvitaṃ tatrūpapattiyā saṃvattati. Tañca kho sīlavato vadāmi no dussīlassa; vītarāgassa no sarāgassa. Ijjhatāvuso, sīlavato cetopaṇidhi vītarāgattā.

「さらにまた、友らよ、ここにある者が沙門や婆羅門に、食物、飲み物、衣服、乗り物、花輪・香料・塗香、寝具・住居・灯明用具の布施をします。彼は自分が与えたものに対して見返りを期待します。彼は『梵衆天の神々は長寿であり、容姿端麗であり、多くの安楽を享受している』と耳にします。彼に次のような思いが生じます。『ああ、私は身体の崩壊後、死後において、梵衆天の神々と同等の身分に転生したいものだ』と。彼はその心を固執し、その心に決意し、その心を修習します。その心は劣った境遇に傾注され、より高次へと修められないため、そこへの転生へと導かれます。しかし、それは持戒の者について語るのであって、破戒の者についてではありません。離貪の者についてであって、有貪の者についてではありません。友らよ、持戒の者の心の誓願は、貪りを離れているがゆえに成就するのです。

‘‘Aṭṭha parisā – khattiyaparisā, brāhmaṇaparisā, gahapatiparisā, samaṇaparisā, cātumahārājikaparisā, tāvatiṃsaparisā, māraparisā, brahmaparisā.

「八つの会衆(八部衆)――王族の会衆、婆羅門の会衆、居士の会衆、沙門の会衆、四大王衆天の会衆、三十三天の会衆、魔羅の会衆、梵天の会衆。

‘‘Aṭṭha lokadhammā – lābho ca, alābho ca, yaso ca, ayaso ca, nindā ca, pasaṃsā ca, sukhañca, dukkhañca.

「八つの世間法(八風・八世間法)――利得と損失、名声と不名声、誹謗と称賛、楽と苦。

338. ‘‘Aṭṭha abhibhāyatanāni. Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ paṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ.

338. 「八つの勝処(八勝処)。内に色想(自身の身体の想)を抱きながら、外の限定された(微小な)美色・悪色の形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第一の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ rūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti – evaṃsaññī hoti. Idaṃ dutiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内に色想を抱きながら、外の無限定な(広大な)美色・悪色の形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第二の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati parittāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ tatiyaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内には無色想(自身の身体への想がない状態)でありながら、外の限定された美色・悪色の形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第三の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati appamāṇāni suvaṇṇadubbaṇṇāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ catutthaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内には無色想でありながら、外の無限定な美色・悪色の形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第四の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni. Seyyathāpi nāma umāpupphaṃ nīlaṃ nīlavaṇṇaṃ nīlanidassanaṃ nīlanibhāsaṃ, seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ nīlaṃ nīlavaṇṇaṃ nīlanidassanaṃ nīlanibhāsaṃ. Evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati nīlāni nīlavaṇṇāni nīlanidassanāni nīlanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ pañcamaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内には無色想でありながら、外の青く、青色で、青い姿を示し、青い光を放つ形色を見ます。あたかも亜麻の花が青く、青色で、青い姿を示し、青い光を放つように、あるいはまた、両面が磨かれたバーラーナシー産の織物が青く、青色で、青い姿を示し、青い光を放つように。そのように、内には無色想でありながら、外の青く、青色で、青い姿を示し、青い光を放つ形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第五の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati pītāni pītavaṇṇāni pītanidassanāni pītanibhāsāni. Seyyathāpi nāma kaṇikārapupphaṃ pītaṃ pītavaṇṇaṃ pītanidassanaṃ pītanibhāsaṃ, seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ pītaṃ pītavaṇṇaṃ pītanidassanaṃ pītanibhāsaṃ. Evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati pītāni pītavaṇṇāni pītanidassanāni pītanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ chaṭṭhaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内には無色想でありながら、外の黄色く、黄色で、黄色い姿を示し、黄色い光を放つ形色を見ます。あたかもカニカーラの花が黄色く、黄色で、黄色い姿を示し、黄色い光を放つように、あるいはまた、両面が磨かれたバーラーナシー産の織物が黄色く、黄色で、黄色い姿を示し、黄色い光を放つように。そのように、内には無色想でありながら、外の黄色く、黄色で、黄色い姿を示し、黄色い光を放つ形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第六の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati lohitakāni lohitakavaṇṇāni lohitakanidassanāni lohitakanibhāsāni. Seyyathāpi nāma bandhujīvakapupphaṃ lohitakaṃ lohitakavaṇṇaṃ lohitakanidassanaṃ lohitakanibhāsaṃ, seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ lohitakaṃ lohitakavaṇṇaṃ lohitakanidassanaṃ lohitakanibhāsaṃ. Evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati lohitakāni lohitakavaṇṇāni lohitakanidassanāni lohitakanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ sattamaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内には無色想でありながら、外の赤く、赤色で、赤い姿を示し、赤い光を放つ形色を見ます。あたかもバンドゥジーヴァカの花が赤く、赤色で、赤い姿を示し、赤い光を放つように、あるいはまた、両面が磨かれたバーラーナシー産の織物が赤く、赤色で、赤い姿を示し、赤い光を放つように。そのように、内には無色想でありながら、外の赤く、赤色で、赤い姿を示し、赤い光を放つ形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第七の勝処です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati odātāni odātavaṇṇāni odātanidassanāni odātanibhāsāni. Seyyathāpi nāma osadhitārakā odātā odātavaṇṇā odātanidassanā odātanibhāsā, seyyathā vā pana taṃ vatthaṃ bārāṇaseyyakaṃ ubhatobhāgavimaṭṭhaṃ odātaṃ odātavaṇṇaṃ odātanidassanaṃ odātanibhāsaṃ. Evameva ajjhattaṃ arūpasaññī eko bahiddhā rūpāni passati odātāni odātavaṇṇāni odātanidassanāni odātanibhāsāni, ‘tāni abhibhuyya jānāmi passāmī’ti evaṃsaññī hoti. Idaṃ aṭṭhamaṃ abhibhāyatanaṃ.

「内には無色想でありながら、外の白く、白色で、白い姿を示し、白い光を放つ形色を見ます。あたかも薬草の星(明星)が白く、白色で、白い姿を示し、白い光を放つように、あるいはまた、両面が磨かれたバーラーナシー産の織物が白く、白色で、白い姿を示し、白い光を放つように。そのように、内には無色想でありながら、外の白く、白色で、白い姿を示し、白い光を放つ形色を見て、『それらを制圧して私は知り、私は見る』とこのように認識する者となります。これが第八の勝処です。

339. ‘‘Aṭṭha vimokkhā. Rūpī rūpāni passati. Ayaṃ paṭhamo vimokkho.

339. 「八つの解脱(八解脱)。色ある者が諸々の形色を見る。これが第一の解脱です。

‘‘Ajjhattaṃ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati. Ayaṃ dutiyo vimokkho.

「内には無色想でありながら、外の諸々の形色を見る。これが第二の解脱です。

‘‘Subhanteva adhimutto hoti. Ayaṃ tatiyo vimokkho.

「清らかなものに専念・確信する(浄解脱)。これが第三の解脱です。

‘‘Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ catuttho vimokkho.

「あらゆる色想を超越し、有対想を滅尽させ、種々想を作意しないことから『空間は無限である』として空無辺処を達成して住する。これが第四の解脱です。

‘‘Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ pañcamo vimokkho.

「あらゆる空無辺処を超越し『識は無限である』として識無辺処を達成して住する。これが第五の解脱です。

‘‘Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ chaṭṭho vimokkho.

「あらゆる識無辺処を超越し『何も存在しない』として無所有処を達成して住する。これが第六の解脱です。

‘‘Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ sattamo vimokkho.

「あらゆる無所有処を超越し非想非非想処を達成して住する。これが第七の解脱です。

‘‘Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayita nirodhaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ aṭṭhamo vimokkho.

「あらゆる非想非非想処を超越し想受滅(滅尽定)を達成して住する。これが第八の解脱です。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena aṭṭha dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

「友らよ、実にこれら八つの法は、かの知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって正しく説かれたものです。そこにおいて皆が一致して読誦すべきであり……〔中略〕……神々と人間の利益のため、幸福のため、安楽のためであります」

340. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena nava dhammā sammadakkhātā; tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame nava?

340. 「友らよ、知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって正しく説かれた九つの法があります。そこにおいて皆が一致して読誦すべきであり……〔中略〕……神々と人間の利益のため、幸福のため、安楽のためであります。その九つとは何か。

‘‘Nava āghātavatthūni. ‘Anatthaṃ me acarī’ti āghātaṃ bandhati; ‘anatthaṃ me caratī’ti āghātaṃ bandhati; ‘anatthaṃ me carissatī’ti āghātaṃ bandhati; ‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acarī’ti āghātaṃ bandhati…pe… anatthaṃ caratīti āghātaṃ bandhati…pe… anatthaṃ carissatīti āghātaṃ bandhati; ‘appiyassa me amanāpassa atthaṃ acarī’ti āghātaṃ bandhati…pe… atthaṃ caratīti āghātaṃ bandhati…pe… atthaṃ carissatīti āghātaṃ bandhati.

「九つの怨恨の事柄(九悩乱事・九瞋事)。『彼は私に不利益をもたらした』と怨恨を抱く。『彼は私に不利益をもたらしている』と怨恨を抱く。『彼は私に不利益をもたらすだろう』と怨恨を抱く。『彼は私の愛する好ましい人に対して不利益をもたらした』と怨恨を抱く……〔中略〕……『不利益をもたらしている』と怨恨を抱く……『不利益をもたらすだろう』と怨恨を抱く。『彼は私の好まない憎い人に対して利益をもたらした』と怨恨を抱く……『利益をもたらしている』と怨恨を抱く……『利益をもたらすだろう』と怨恨を抱く。

‘‘Nava āghātapaṭivinayā. ‘Anatthaṃ me acari , taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘anatthaṃ me carati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘anatthaṃ me carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘piyassa me manāpassa anatthaṃ acari…pe… anatthaṃ carati…pe… anatthaṃ carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti; ‘appiyassa me amanāpassa atthaṃ acari…pe… atthaṃ carati…pe… atthaṃ carissati, taṃ kutettha labbhā’ti āghātaṃ paṭivineti.

「九つの怨恨の除去(九調伏法)。『彼は私に不利益をもたらした。しかし、それに関して一体何が得られようか(どうして仕方のないことに腹を立てられようか)』と考えて怨恨を除去する。『彼は私に不利益をもたらしている。しかし、それに関して一体何が得られようか』と考えて怨恨を除去する。『彼は私に不利益をもたらすだろう。しかし、それに関して一体何が得られようか』と考えて怨恨を除去する。『彼は私の愛する好ましい人に対して不利益をもたらした……不利益をもたらしている……不利益をもたらすだろう。しかし、それに関して一体何が得られようか』と考えて怨恨を除去する。『彼は私の好まない憎い人に対して利益をもたらした……利益をもたらしている……利益をもたらすだろう。しかし、それに関して一体何が得られようか』と考えて怨恨を除去する。

341. ‘‘Nava sattāvāsā. Santāvuso, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Ayaṃ paṭhamo sattāvāso.

341. 「九つの生きものの住処(九有情居・九有情処)。友らよ、種々の身体を持ち、種々の想を持つ生きものたちがいます。たとえば人間たち、また一部の神々、一部の堕悪趣の者たちのように。これが第一の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṃ dutiyo sattāvāso.

「友らよ、種々の身体を持ち、単一の想を持つ生きものたちがいます。たとえば初転生した梵衆天の神々のように。これが第二の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṃ tatiyo sattāvāso.

「友らよ、単一の身体を持ち、種々の想を持つ生きものたちがいます。たとえば光音天の神々のように。これが第三の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṃ catuttho sattāvāso.

「友らよ、単一の身体を持ち、単一の想を持つ生きものたちがいます。たとえば遍浄天の神々のように。これが第四の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā asaññino appaṭisaṃvedino, seyyathāpi devā asaññasattā . Ayaṃ pañcamo sattāvāso.

「友らよ、想がなく、感受作用のない生きものたちがいます。たとえば無想天の神々のように。これが第五の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṃ chaṭṭho sattāvāso.

「友らよ、あらゆる色想を超越し、有対想を滅尽させ、種々想を作意しないことから『空間は無限である』として空無辺処に至った生きものたちがいます。これが第六の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṃ sattamo sattāvāso.

「友らよ、あらゆる空無辺処を超越し『識は無限である』として識無辺処に至った生きものたちがいます。これが第七の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcāññāyatanūpagā. Ayaṃ aṭṭhamo sattāvāso.

「友らよ、あらゆる識無辺処を超越し『何も存在しない』として無所有処に至った生きものたちがいます。これが第八の有情居です。

‘‘Santāvuso, sattā sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanūpagā. Ayaṃ navamo sattāvāso.

「友らよ、あらゆる無所有処を超越し非想非非想処に至った生きものたちがいます。これが第九の有情居です。

342. ‘‘Nava akkhaṇā asamayā brahmacariyavāsāya. Idhāvuso, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo nirayaṃ upapanno hoti. Ayaṃ paṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

342. 「清浄行(梵行)を修めることのできない九つの非時・非好機(九難処)。友らよ、世の中に阿羅漢にして正等覚者たる如来が出現し、寂静をもたらし、涅槃へと導き、等覚に至らせる、善逝によって説かれた法が説かれているにもかかわらず、ある人が地獄に生まれ変わっていること。これが清浄行を修めることのできない第一の非時・非好機です。」

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, tathāgato ca loke uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho, dhammo ca desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo tiracchānayoniṃ upapanno hoti. Ayaṃ dutiyo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた、友たちよ、世に如来・応供・正等覚者が現れ、寂静へと導き、完全な涅槃に至らしめ、正覚へと赴かせ、善逝によって説き示された法が説かれています。しかし、この人は畜生界に生まれています。これが、清浄行を修めるための第二の非時・無時(時機でない時)であります。

‘‘Puna caparaṃ…pe… pettivisayaṃ upapanno hoti. Ayaṃ tatiyo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……餓鬼界に生まれています。これが、清浄行を修めるための第三の非時・無時であります。

‘‘Puna caparaṃ…pe… asurakāyaṃ upapanno hoti. Ayaṃ catuttho akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……阿修羅の集まりに生まれています。これが、清浄行を修めるための第四の非時・無時であります。

‘‘Puna caparaṃ…pe… aññataraṃ dīghāyukaṃ devanikāyaṃ upapanno hoti. Ayaṃ pañcamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……ある長寿の天界に生まれています。これが、清浄行を修めるための第五の非時・無時であります。

‘‘Puna caparaṃ…pe… paccantimesu janapadesu paccājāto hoti milakkhesu aviññātāresu, yattha natthi gati bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Ayaṃ chaṭṭho akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……比丘・比丘尼・優婆塞・優婆夷の行き通うことのない辺境の地方、未開で道理の分からぬ者たちの間に生まれています。これが、清浄行を修めるための第六の非時・無時であります。

‘‘Puna caparaṃ…pe… majjhimesu janapadesu paccājāto hoti. So ca hoti micchādiṭṭhiko viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Ayaṃ sattamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中央の国々に生まれています。しかし、その人は『布施に果報はなく、大規模な供養に果報はなく、小規模な供養に果報はない。善悪の行為の業に果報・異熟はない。この世は存在せず、あの世は存在しない。母はなく、父はなく、化生の衆生はない。世において、この世とあの世を自ら智慧をもって覚知し実現して説き示すような、正しく赴き正しく実践した沙門や婆羅門は存在しない』という邪見を抱き、倒錯した見解の持ち主であります。これが、清浄行を修めるための第七の非時・無時であります。

‘‘Puna caparaṃ…pe… majjhimesu janapadesu paccājāto hoti. So ca hoti duppañño jaḷo eḷamūgo, nappaṭibalo subhāsitadubbhāsitānamatthamaññātuṃ. Ayaṃ aṭṭhamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた……中央の国々に生まれています。しかし、その人は悪慧であり、愚鈍であり、聾唖であって、善説と悪説の意味を理解する能力がありません。これが、清浄行を修めるための第八の非時・無時であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, tathāgato ca loke na uppanno hoti arahaṃ sammāsambuddho, dhammo ca na desiyati opasamiko parinibbāniko sambodhagāmī sugatappavedito. Ayañca puggalo majjhimesu janapadesu paccājāto hoti, so ca hoti paññavā ajaḷo aneḷamūgo, paṭibalo subhāsita-dubbhāsitānamatthamaññātuṃ. Ayaṃ navamo akkhaṇo asamayo brahmacariyavāsāya.

「さらにまた、友たちよ、世に如来・応供・正等覚者が現れず、寂静へと導き、完全な涅槃に至らしめ、正覚へと赴かせ、善逝によって説き示された法も説かれません。そして、この人は中央の国々に生まれ、智慧があり、愚鈍でなく、聾唖でもなく、善説と悪説の意味を理解する能力があります。これが、清浄行を修めるための第九の非時・無時であります。

343. ‘‘Nava anupubbavihārā. Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā …pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā…pe… ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati.

343. 「九つの次第住(九次第定)。友たちよ、ここに比丘が、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋(思考)と伺(省察)を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を具足して住します。尋と伺の静止により……第二禅を具足して住します。喜への執着を離れることにより……第三禅を具足して住します。楽を捨てることにより……第四禅を具足して住します。すべての色想を超越することにより……空無辺処を具足して住します。すべての空無辺処を超越して『識は無辺である』と識無辺処を具足して住します。すべての識無辺処を超越して『何ものも存在しない』と無所有処を具足して住します。すべての無所有処を超越して非想非非想処を具足して住します。すべての非想非非想処を超越して想受滅を具足して住します。

344. ‘‘Nava anupubbanirodhā. Paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa kāmasaññā niruddhā hoti. Dutiyaṃ jhānaṃ samāpannassa vitakkavicārā niruddhā honti. Tatiyaṃ jhānaṃ samāpannassa pīti niruddhā hoti. Catutthaṃ jhānaṃ samāpannassa assāsapassāssā niruddhā honti. Ākāsānañcāyatanaṃ samāpannassa rūpasaññā niruddhā hoti. Viññāṇañcāyatanaṃ samāpannassa ākāsānañcāyatanasaññā niruddhā hoti. Ākiñcaññāyatanaṃ samāpannassa viññāṇañcāyatanasaññā niruddhā hoti. Nevasaññānāsaññāyatanaṃ samāpannassa ākiñcaññāyatanasaññā niruddhā hoti. Saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa saññā ca vedanā ca niruddhā honti.

344. 「九つの次第滅。初禅に入定した者には欲想が滅しています。第二禅に入定した者には尋と伺が滅しています。第三禅に入定した者には喜が滅しています。第四禅に入定した者には出入息(呼吸)が滅しています。空無辺処に入定した者には色想が滅しています。識無辺処に入定した者には空無辺処想が滅しています。無所有処に入定した者には識無辺処想が滅しています。非想非非想処に入定した者には無所有処想が滅しています。想受滅に入定した者には想と受が滅しています。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena nava dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

「友たちよ、実にこれらが、知る者、見る者、応供、正等覚者であられる世尊によって正しく説かれた九つの法であります。それらについて、皆が一致して結集すべきであり……神々と人間の利益と幸福と安楽のために。

Dasakaṃ

十の集成

345. ‘‘Atthi kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena dasa dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ…pe… atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Katame dasa?

345. 「友たちよ、知る者、見る者、応供、正等覚者であられる世尊によって正しく説かれた十の法があります。それらについて、皆が一致して結集すべきであり……神々と人間の利益と幸福と安楽のために。十とは何でしょうか。

‘‘Dasa nāthakaraṇā dhammā. Idhāvuso, bhikkhu sīlavā hoti. Pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Yaṃpāvuso, bhikkhu sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati, ācāragocarasampanno, aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「十の拠り所となる法(十所依法)。友たちよ、ここに比丘が戒を備えています。別解脱律儀によって護られて住し、行儀と所行の領域を具え、微細な過失にも恐れを見て、学処を受持して学びます。友たちよ、比丘が戒を備え、別解脱律儀によって護られて住し、行儀と所行の領域を具え、微細な過失にも恐れを見て、学処を受持して学ぶこと、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthā sabyañjanā kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā, yaṃpāvuso, bhikkhu bahussuto hoti…pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が多聞であり、聞いたことを保持し、聞いたことを蓄積しています。初めも善く、中ほども善く、終わりも善く、義を備え、文を備え、全く満ち足りた純粋な清浄行を説き明かす教えを、そのように多く聞き、保持し、口頭で唱誦し、心で観察し、見解によって善く通達しています。友たちよ、比丘が多聞であり……見解によって善く通達していること、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu kalyāṇamitto hoti kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Yaṃpāvuso, bhikkhu kalyāṇamitto hoti kalyāṇasahāyo kalyāṇasampavaṅko. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が善友を持ち、善き同伴者を持ち、善友に傾倒しています。友たちよ、比丘が善友を持ち、善き同伴者を持ち、善友に傾倒していること、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu suvaco hoti sovacassakaraṇehi dhammehi samannāgato khamo padakkhiṇaggāhī anusāsaniṃ. Yaṃpāvuso, bhikkhu suvaco hoti…pe… padakkhiṇaggāhī anusāsaniṃ. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が素直であり、素直にする法を備え、忍耐強く、教誡を右肩に受けるように恭しく受け入れます。友たちよ、比丘が素直であり……教誡を恭しく受け入れること、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu yāni tāni sabrahmacārīnaṃ uccāvacāni kiṃkaraṇīyāni, tattha dakkho hoti analaso tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātuṃ. Yaṃpāvuso, bhikkhu yāni tāni sabrahmacārīnaṃ…pe… alaṃ saṃvidhātuṃ. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が同修者たちの大小のなすべき諸々の作業において巧みであり、怠惰でなく、それを果たすための工夫と観察を備え、自ら行い、取り計らうことができます。友たちよ、比丘が同修者たちの……取り計らうことができること、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu dhammakāmo hoti piyasamudāhāro, abhidhamme abhivinaye uḷārapāmojjo . Yaṃpāvuso, bhikkhu dhammakāmo hoti…pe… uḷārapāmojjo . Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が法を愛好し、語り合いを好み、勝法(阿毘達磨)や勝律において大いなる歓喜を抱きます。友たちよ、比丘が法を愛好し……大いなる歓喜を抱くこと、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti itarītarehi cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārehi. Yaṃpāvuso, bhikkhu santuṭṭho hoti…pe… parikkhārehi. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が得られたままの衣服・托鉢の食物・住居・病気のための薬品という必需品で満足しています。友たちよ、比丘が満足していること……必需品で満足していること、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Yaṃpāvuso, bhikkhu āraddhavīriyo viharati…pe… anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が不善の諸法を断じるため、善の諸法を具足するために精進を起こして住し、強固であり、堅固な勇猛さがあり、善の諸法に対する重責を投げ出しません。友たちよ、比丘が精進を起こして住し……善の諸法に対する重責を投げ出さないこと、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu satimā hoti paramena satinepakkena samannāgato cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Yaṃpāvuso, bhikkhu satimā hoti…pe… saritā anussaritā. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が念(気づき)を保ち、最上の念と明敏さを備え、ずっと昔になされたことやずっと昔に話されたことも思い出し、追想します。友たちよ、比丘が念を保ち……思い出し、追想すること、これもまた拠り所となる法であります。

‘‘Puna caparaṃ, āvuso, bhikkhu paññavā hoti, udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammādukkhakkhayagāminiyā. Yaṃpāvuso, bhikkhu paññavā hoti…pe… sammādukkhakkhayagāminiyā. Ayampi dhammo nāthakaraṇo.

「さらにまた、友たちよ、比丘が智慧を備え、生滅へと導く智慧を備え、聖なる、洞察力ある、苦の完全な滅尽へと導く智慧を備えています。友たちよ、比丘が智慧を備え……苦の完全な滅尽へと導く智慧を備えていること、これもまた拠り所となる法であります。

346. Dasa kasiṇāyatanāni. Pathavīkasiṇameko sañjānāti, uddhaṃ adho tiriyaṃ advayaṃ appamāṇaṃ. Āpokasiṇameko sañjānāti…pe… tejokasiṇameko sañjānāti… vāyokasiṇameko sañjānāti… nīlakasiṇameko sañjānāti… pītakasiṇameko sañjānāti… lohitakasiṇameko sañjānāti… odātakasiṇameko sañjānāti… ākāsakasiṇameko sañjānāti… viññāṇakasiṇameko sañjānāti, uddhaṃ adho tiriyaṃ advayaṃ appamāṇaṃ.

346. 「十の遍処(カシナ)。ある者は、上・下・横に、二つなく、無量に、地遍を認識します。ある者は水遍を認識します……ある者は火遍を認識します……ある者は風遍を認識します……ある者は青遍を認識します……ある者は黄遍を認識します……ある者は赤遍を認識します……ある者は白遍を認識します……ある者は空遍を認識します……ある者は、上・下・横に、二つなく、無量に、識遍を認識します。

347. ‘‘Dasa akusalakammapathā – pāṇātipāto, adinnādānaṃ, kāmesumicchācāro, musāvādo, pisuṇā vācā, pharusā vācā, samphappalāpo, abhijjhā, byāpādo, micchādiṭṭhi.

347. 「十の不善業道。すなわち、殺生、不与取(盗み)、邪淫、妄語(嘘)、離間語(陰口)、粗悪語(暴言)、綺語(無駄話)、貪欲、瞋恚、邪見です。

‘‘Dasa kusalakammapathā – pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī, musāvādā veramaṇī, pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī, anabhijjhā, abyāpādo, sammādiṭṭhi.

「十の善業道。すなわち、殺生の離止、不与取の離止、邪淫の離止、妄語の離止、離間語の離止、粗悪語の離止、綺語の離止、不貪、不瞋、正見です。

348. ‘‘Dasa ariyavāsā. Idhāvuso, bhikkhu pañcaṅgavippahīno hoti, chaḷaṅgasamannāgato, ekārakkho, caturāpasseno, paṇunnapaccekasacco, samavayasaṭṭhesano, anāvilasaṅkappo, passaddhakāyasaṅkhāro, suvimuttacitto, suvimuttapañño.

348. 「十の聖者の住い(十聖住)。友たちよ、ここに比丘が五つの支分を捨て去り、六つの支分を具足し、唯一の防護を持ち、四つの依拠を持ち、個々の偏った真理を退け、諸々の追求を完全に鎮め、心の思いを濁らせず、身の形成(呼吸)を静止させ、心が善く解脱し、智慧が善く解脱しています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu pañcaṅgavippahīno hoti? Idhāvuso, bhikkhuno kāmacchando pahīno hoti, byāpādo pahīno hoti, thinamiddhaṃ pahīnaṃ hoti, uddhaccakukuccaṃ pahīnaṃ hoti, vicikicchā pahīnā hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu pañcaṅgavippahīno hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は五つの支分を捨て去っているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘において、欲求(貪欲)が捨て去られ、瞋恚が捨て去られ、惛沈・睡眠(心の沈滞と眠気)が捨て去られ、掉挙・悪作(心の浮動と後悔)が捨て去られ、疑いが捨て去られています。友たちよ、このようにして比丘は五つの支分を捨て去っています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu chaḷaṅgasamannāgato hoti? Idhāvuso, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Sotena saddaṃ sutvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya neva sumano hoti na dummano, upekkhako viharati sato sampajāno. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu chaḷaṅgasamannāgato hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は六つの支分を具足しているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘が眼で色(対象)を見て、喜ぶこともなく憂えることもなく、気づきと正知を保って捨(中立な心)のうちに住します。耳で声を聞いて……意で法を認識して、喜ぶこともなく憂えることもなく、気づきと正知を保って捨のうちに住します。友たちよ、このようにして比丘は六つの支分を具足しています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu ekārakkho hoti? Idhāvuso, bhikkhu satārakkhena cetasā samannāgato hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu ekārakkho hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は唯一の防護を持つのでしょうか。友たちよ、ここに比丘が念(気づき)によって守られた心を具足しています。友たちよ、このようにして比丘は唯一の防護を持っています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu caturāpasseno hoti? Idhāvuso, bhikkhu saṅkhāyekaṃ paṭisevati, saṅkhāyekaṃ adhivāseti, saṅkhāyekaṃ parivajjeti, saṅkhāyekaṃ vinodeti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu caturāpasseno hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は四つの依拠を持つのでしょうか。友たちよ、ここに比丘がよく思慮してあるものを受用し、よく思慮してあるものを耐え忍び、よく思慮してあるものを避け、よく思慮してあるものを排除します。友たちよ、このようにして比丘は四つの依拠を持っています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu paṇunnapaccekasacco hoti? Idhāvuso, bhikkhuno yāni tāni puthusamaṇabrāhmaṇānaṃ puthupaccekasaccāni, sabbāni tāni nunnāni honti paṇunnāni cattāni vantāni muttāni pahīnāni paṭinissaṭṭhāni. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu paṇunnapaccekasacco hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は個々の偏った真理を退けているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘において、多くの一般の沙門や婆羅門が抱く多くの偏った独自の真理が、ことごとく除かれ、退けられ、放棄され、吐き出され、解放され、断ぜられ、捨て去られています。友たちよ、このようにして比丘は個々の偏った真理を退けています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu samavayasaṭṭhesano hoti? Idhāvuso, bhikkhuno kāmesanā pahīnā hoti, bhavesanā pahīnā hoti, brahmacariyesanā paṭippassaddhā. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu samavayasaṭṭhesano hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は諸々の追求を完全に鎮めているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘において、欲望の追求が断ぜられ、生存の追求が断ぜられ、梵行の追求が静まり鎮まっています。友たちよ、このようにして比丘は諸々の追求を完全に鎮めています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu anāvilasaṅkappo hoti? Idhāvuso, bhikkhuno kāmasaṅkappo pahīno hoti, byāpādasaṅkappo pahīno hoti, vihiṃsāsaṅkappo pahīno hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu anāvilasaṅkappo hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は心の思いを濁らせないのでしょうか。友たちよ、ここに比丘において、欲望の思いが断ぜられ、瞋恚の思いが断ぜられ、加害の思いが断ぜられています。友たちよ、このようにして比丘は心の思いを濁らせません。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu passaddhakāyasaṅkhāro hoti? Idhāvuso, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu passaddhakāyasaṅkhāro hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は身の形成を静止させているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘が、楽の断滅により、苦の断滅により、すでに喜悦と憂愁が消滅したことにより、不苦不楽にして捨と念の清浄がある第四禅を具足して住します。友たちよ、このようにして比丘は身の形成を静止させています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu suvimuttacitto hoti? Idhāvuso, bhikkhuno rāgā cittaṃ vimuttaṃ hoti, dosā cittaṃ vimuttaṃ hoti, mohā cittaṃ vimuttaṃ hoti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu suvimuttacitto hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は心が善く解脱しているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘の心が貪りから解脱し、瞋恚から解脱し、無明(愚痴)から解脱しています。友たちよ、このようにして比丘は心が善く解脱しています。

‘‘Kathañcāvuso, bhikkhu suvimuttapañño hoti? Idhāvuso, bhikkhu ‘rāgo me pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo’ti pajānāti. ‘Doso me pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo’ti pajānāti. ‘Moho me pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo’ti pajānāti. Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu suvimuttapañño hoti.

「友たちよ、どのようにして比丘は智慧が善く解脱しているのでしょうか。友たちよ、ここに比丘が『私の貪りは断ぜられ、根絶され、頭を切り落とされた多羅樹のようになり、存在しないものとされ、将来において生じない法となった』と了知します。『私の瞋恚は断ぜられ、根絶され、頭を切り落とされた多羅樹のようになり、存在しないものとされ、将来において生じない法となった』と了知します。『私の無明は断ぜられ、根絶され、頭を切り落とされた多羅樹のようになり、存在しないものとされ、将来において生じない法となった』と了知します。友たちよ、このようにして比丘は智慧が善く解脱しています。

‘‘Dasa asekkhā dhammā – asekkhā sammādiṭṭhi, asekkho sammāsaṅkappo, asekkhā sammāvācā, asekkho sammākammanto, asekkho sammāājīvo, asekkho sammāvāyāmo, asekkhā sammāsati, asekkho sammāsamādhi, asekkhaṃ sammāñāṇaṃ, asekkhā sammāvimutti.

「十の無学法(阿羅漢の徳)。無学の正見、無学の正思惟、無学の正語、無学の正業、無学の正命、無学の正精進、無学の正念、無学の正定、無学の正智、無学の正解脱です。

‘‘Ime kho, āvuso, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena dasa dhammā sammadakkhātā. Tattha sabbeheva saṅgāyitabbaṃ na vivaditabbaṃ, yathayidaṃ brahmacariyaṃ addhaniyaṃ assa ciraṭṭhitikaṃ, tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’’nti.

「友たちよ、実にこれらが、知る者、見る者、応供、正等覚者であられる世尊によって正しく説かれた十の法であります。それらについて、皆が一致して結集すべきであり、論争すべきではありません。それは、この清浄行が久しく続き、長く存続するためであり、多くの人々の利益のため、多くの人々の幸福のため、世間を憐れむため、神々と人間の利益と幸福と安楽のためとなるでありましょう」と。

349. Atha kho bhagavā uṭṭhahitvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ āmantesi – ‘sādhu sādhu, sāriputta, sādhu kho tvaṃ, sāriputta, bhikkhūnaṃ saṅgītipariyāyaṃ abhāsī’ti. Idamavocāyasmā sāriputto, samanuñño satthā ahosi. Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.

349. そこで世尊は起き上がられ、尊者サーリプッタに呼びかけられた。「善いかな、善いかな、サーリプッタよ。サーリプッタよ、そなたは比丘たちのために実に善く結集の教説を説いた」と。尊者サーリプッタはこのように語り、師も同意された。それらの比丘たちは心歓び、尊者サーリプッタの説法を歓喜して受け入れた。

Saṅgītisuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ.

第十の結集経が終わった。