1. Mūlapariyāyavaggo1. 根本法門品
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
世尊、応供、正等覚者に帰依いたします。
Majjhimanikāyo
Mūlapaṇṇāsapāḷi
根本五十経篇
1. Mūlapariyāyasuttaṃ
1. 根本法門経
1. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā ukkaṭṭhāyaṃ viharati subhagavane sālarājamūle. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘sabbadhammamūlapariyāyaṃ vo, bhikkhave, desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
このように私は聞きました。ある時、世尊はウッカッタの光栄の林(スバガ林)にある沙羅の大樹の根元にとどまっておられました。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられました。比丘たちは「尊き方よ」と世尊に応じました。世尊は次のように言われました。「比丘たちよ、あなたたちに一切の法の根本となる法門を説きましょう。それを聞きなさい、よく心に作(留)めなさい、説くであろう」と。比丘たちは「はい、尊き方よ」と世尊に応じました。世尊は次のように言われました。
2. ‘‘Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto – pathaviṃ pathavito sañjānāti; pathaviṃ pathavito saññatvā pathaviṃ maññati, pathaviyā maññati, pathavito maññati, pathaviṃ meti maññati, pathaviṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
「比丘たちよ、ここに、教えを聞いたことのない凡夫がいて、聖者たちに会うこともなく、聖者の法に精通せず、聖者の法に導かれてもおらず、善士たちに会うこともなく、善士の法に精通せず、善士の法に導かれてもいない者がいる。彼は地を地と了知する。地を地と了知して、地を構想し、地において構想し、地から構想し、『地は私のものである』と構想し、地を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Āpaṃ āpato sañjānāti; āpaṃ āpato saññatvā āpaṃ maññati, āpasmiṃ maññati, āpato maññati, āpaṃ meti maññati, āpaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
水を水と了知する。水を水と了知して、水を構想し、水において構想し、水から構想し、『水は私のものである』と構想し、水を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Tejaṃ tejato sañjānāti; tejaṃ tejato saññatvā tejaṃ maññati, tejasmiṃ maññati, tejato maññati, tejaṃ meti maññati, tejaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
火を火と了知する。火を火と了知して、火を構想し、火において構想し、火から構想し、『火は私のものである』と構想し、火を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Vāyaṃ vāyato sañjānāti; vāyaṃ vāyato saññatvā vāyaṃ maññati, vāyasmiṃ maññati, vāyato maññati, vāyaṃ meti maññati, vāyaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
風を風と了知する。風を風と了知して、風を構想し、風において構想し、風から構想し、『風は私のものである』と構想し、風を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
3. ‘‘Bhūte bhūtato sañjānāti; bhūte bhūtato saññatvā bhūte maññati, bhūtesu maññati, bhūtato maññati, bhūte meti maññati, bhūte abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
有情を有情と了知する。有情を有情と了知して、有情を構想し、有情において構想し、有情から構想し、『有情は私のものである』と構想し、有情を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Deve devato sañjānāti; deve devato saññatvā deve maññati, devesu maññati, devato maññati, deve meti maññati, deve abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
神々を神々と了知する。神々を神々と了知して、神々を構想し、神々において構想し、神々から構想し、『神々は私のものである』と構想し、神々を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Pajāpatiṃ pajāpatito sañjānāti; pajāpatiṃ pajāpatito saññatvā pajāpatiṃ maññati, pajāpatismiṃ maññati, pajāpatito maññati, pajāpatiṃ meti maññati, pajāpatiṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
生主を生主と了知する。生主を生主と了知して、生主を構想し、生主において構想し、生主から構想し、『生主は私のものである』と構想し、生主を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Brahmaṃ brahmato sañjānāti; brahmaṃ brahmato saññatvā brahmaṃ maññati, brahmasmiṃ maññati, brahmato maññati, brahmaṃ meti maññati, brahmaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
梵天を梵天と了知する。梵天を梵天と了知して、梵天を構想し、梵天において構想し、梵天から構想し、『梵天は私のものである』と構想し、梵天を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Ābhassare ābhassarato sañjānāti; ābhassare ābhassarato saññatvā ābhassare maññati, ābhassaresu maññati, ābhassarato maññati, ābhassare meti maññati, ābhassare abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
光音天を光音天と了知する。光音天を光音天と了知して、光音天を構想し、光音天において構想し、光音天から構想し、『光音天は私のものである』と構想し、光音天を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Subhakiṇhe subhakiṇhato sañjānāti; subhakiṇhe subhakiṇhato saññatvā subhakiṇhe maññati, subhakiṇhesu maññati, subhakiṇhato maññati, subhakiṇhe meti maññati, subhakiṇhe abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
遍浄天を遍浄天と了知する。遍浄天を遍浄天と了知して、遍浄天を構想し、遍浄天において構想し、遍浄天から構想し、『遍浄天は私のものである』と構想し、遍浄天を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Vehapphale vehapphalato sañjānāti; vehapphale vehapphalato saññatvā vehapphale maññati, vehapphalesu maññati, vehapphalato maññati, vehapphale meti maññati, vehapphale abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
広果天を広果天と了知する。広果天を広果天と了知して、広果天を構想し、広果天において構想し、広果天から構想し、『広果天は私のものである』と構想し、広果天を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Abhibhuṃ abhibhūto sañjānāti; abhibhuṃ abhibhūto saññatvā abhibhuṃ maññati, abhibhusmiṃ maññati, abhibhūto maññati, abhibhuṃ meti maññati, abhibhuṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
勝者を勝者と了知する。勝者を勝者と了知して、勝者を構想し、勝者において構想し、勝者から構想し、『勝者は私のものである』と構想し、勝者を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
4. ‘‘Ākāsānañcāyatanaṃ ākāsānañcāyatanato sañjānāti; ākāsānañcāyatanaṃ ākāsānañcāyatanato saññatvā ākāsānañcāyatanaṃ maññati, ākāsānañcāyatanasmiṃ maññati, ākāsānañcāyatanato maññati, ākāsānañcāyatanaṃ meti maññati, ākāsānañcāyatanaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
空無辺処を空無辺処と了知する。空無辺処を空無辺処と了知して、空無辺処を構想し、空無辺処において構想し、空無辺処から構想し、『空無辺処は私のものである』と構想し、空無辺処を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Viññāṇañcāyatanaṃ viññāṇañcāyatanato sañjānāti; viññāṇañcāyatanaṃ viññāṇañcāyatanato saññatvā viññāṇañcāyatanaṃ maññati, viññāṇañcāyatanasmiṃ maññati, viññāṇañcāyatanato maññati, viññāṇañcāyatanaṃ meti maññati, viññāṇañcāyatanaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
識無辺処を識無辺処と了知する。識無辺処を識無辺処と了知して、識無辺処を構想し、識無辺処において構想し、識無辺処から構想し、『識無辺処は私のものである』と構想し、識無辺処を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Ākiñcaññāyatanaṃ ākiñcaññāyatanato sañjānāti; ākiñcaññāyatanaṃ ākiñcaññāyatanato saññatvā ākiñcaññāyatanaṃ maññati, ākiñcaññāyatanasmiṃ maññati, ākiñcaññāyatanato maññati, ākiñcaññāyatanaṃ meti maññati, ākiñcaññāyatanaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
無所有処を無所有処と了知する。無所有処を無所有処と了知して、無所有処を構想し、無所有処において構想し、無所有処から構想し、『無所有処は私のものである』と構想し、無所有処を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Nevasaññānāsaññāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanato sañjānāti; nevasaññānāsaññāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanato saññatvā nevasaññānāsaññāyatanaṃ maññati, nevasaññānāsaññāyatanasmiṃ maññati, nevasaññānāsaññāyatanato maññati, nevasaññānāsaññāyatanaṃ meti maññati, nevasaññānāsaññāyatanaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
非想非非想処を非想非非想処と了知する。非想非非想処を非想非非想処と了知して、非想非非想処を構想し、非想非非想処において構想し、非想非非想処から構想し、『非想非非想処は私のものである』と構想し、非想非非想処を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
5. ‘‘Diṭṭhaṃ diṭṭhato sañjānāti; diṭṭhaṃ diṭṭhato saññatvā diṭṭhaṃ maññati, diṭṭhasmiṃ maññati, diṭṭhato maññati, diṭṭhaṃ meti maññati, diṭṭhaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
見られたものを見られたものと了知する。見られたものを見られたものと了知して、見られたものを構想し、見られたものにおいて構想し、見られたものから構想し、『見られたものは私のものである』と構想し、見られたものを歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Sutaṃ sutato sañjānāti; sutaṃ sutato saññatvā sutaṃ maññati, sutasmiṃ maññati, sutato maññati, sutaṃ meti maññati, sutaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
聞かれたものを聞かれたものと了知する。聞かれたものを聞かれたものと了知して、聞かれたものを構想し、聞かれたものにおいて構想し、聞かれたものから構想し、『聞かれたものは私のものである』と構想し、聞かれたものを歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Mutaṃ mutato sañjānāti; mutaṃ mutato saññatvā mutaṃ maññati, mutasmiṃ maññati, mutato maññati, mutaṃ meti maññati, mutaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
覚られたもの(嗅・味・触)を覚られたものと了知する。覚られたものを覚られたものと了知して、覚られたものを構想し、覚られたものにおいて構想し、覚られたものから構想し、『覚られたものは私のものである』と構想し、覚られたものを歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Viññātaṃ viññātato sañjānāti; viññātaṃ viññātato saññatvā viññātaṃ maññati, viññātasmiṃ maññati, viññātato maññati, viññātaṃ meti maññati, viññātaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
知られたものを知られたものと了知する。知られたものを知られたものと了知して、知られたものを構想し、知られたものにおいて構想し、知られたものから構想し、『知られたものは私のものである』と構想し、知られたものを歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
6. ‘‘Ekattaṃ ekattato sañjānāti; ekattaṃ ekattato saññatvā ekattaṃ maññati, ekattasmiṃ maññati, ekattato maññati, ekattaṃ meti maññati, ekattaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
同一性を同一性と了知する。同一性を同一性と了知して、同一性を構想し、同一性において構想し、同一性から構想し、『同一性は私のものである』と構想し、同一性を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Nānattaṃ nānattato sañjānāti; nānattaṃ nānattato saññatvā nānattaṃ maññati, nānattasmiṃ maññati, nānattato maññati, nānattaṃ meti maññati, nānattaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
差異性を差異性と了知する。差異性を差異性と了知して、差異性を構想し、差異性において構想し、差異性から構想し、『差異性は私のものである』と構想し、差異性を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Sabbaṃ sabbato sañjānāti; sabbaṃ sabbato saññatvā sabbaṃ maññati, sabbasmiṃ maññati, sabbato maññati, sabbaṃ meti maññati, sabbaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
一切を一切と了知する。一切を一切と了知して、一切を構想し、一切において構想し、一切から構想し、『一切は私のものである』と構想し、一切を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
‘‘Nibbānaṃ nibbānato sañjānāti; nibbānaṃ nibbānato saññatvā nibbānaṃ maññati, nibbānasmiṃ maññati, nibbānato maññati, nibbānaṃ meti maññati, nibbānaṃ abhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
涅槃を涅槃と了知する。涅槃を涅槃と了知して、涅槃を構想し、涅槃において構想し、涅槃から構想し、『涅槃は私のものである』と構想し、涅槃を歓喜する。それはなぜか。『彼はそれを遍知していないからである』と私は言う。
Puthujjanavasena paṭhamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
凡夫による第一の区分(観察法)が終わった。
7. ‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu sekkho appattamānaso anuttaraṃ yogakkhemaṃ patthayamāno viharati, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ mā maññi , pathaviyā mā maññi, pathavito mā maññi, pathaviṃ meti mā maññi, pathaviṃ mābhinandi . Taṃ kissa hetu? ‘Pariññeyyaṃ tassā’ti vadāmi.
7. 比丘たちよ、学ぶ者(有学)であり、まだ目的を達成しておらず、無上の安穏(瑜伽安穏)を願い求めて生活している比丘であっても、彼もまた地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想してはならない。地において構想してはならない。地から構想してはならない。『地は私のものである』と構想してはならない。地を歓喜してはならない。それはなぜか。『彼はそれを遍知すべきであるからである』と私は言う。
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ mā maññi, nibbānasmiṃ mā maññi, nibbānato mā maññi, nibbānaṃ meti mā maññi, nibbānaṃ mābhinandi. Taṃ kissa hetu? ‘Pariññeyyaṃ tassā’ti vadāmi.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想してはならない。涅槃において構想してはならない。涅槃から構想してはならない。『涅槃は私のものである』と構想してはならない。涅槃を歓喜してはならない。それはなぜか。『彼はそれを遍知すべきであるからである』と私は言う。
Sekkhavasena dutiyanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
有学による第二の区分が終わった。
8. ‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Pariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
8. 比丘たちよ、阿羅漢であり、諸漏が尽き、修行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自己の真の利益を達成し、生存の束縛を完全に滅ぼし、正しい智慧によって解脱した比丘もまた、地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想しない。地において構想しない。地から構想しない。『地は私のものである』と構想しない。地を歓喜しない。それはなぜか。『彼はそれを遍知したからである』と私は言う。
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Pariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想しない。涅槃において構想しない。涅槃から構想しない。『涅槃は私のものである』と構想しない。涅槃を歓喜しない。それはなぜか。『彼はそれを遍知したからである』と私は言う。
Khīṇāsavavasena tatiyanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
漏尽者による第三の区分が終わった。
9. ‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? Khayā rāgassa, vītarāgattā.
9. 比丘たちよ、阿羅漢であり、諸漏が尽き、修行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自己の真の利益を達成し、生存の束縛を完全に滅ぼし、正しい智慧によって解脱した比丘もまた、地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想しない。地において構想しない。地から構想しない。『地は私のものである』と構想しない。地を歓喜しない。それはなぜか。貪欲が尽き、離貪となったがゆえである。
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ … nevasaññānāsaññāyatanaṃ … diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? Khayā rāgassa, vītarāgattā.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想しない。涅槃において構想しない。涅槃から構想しない。『涅槃は私のものである』と構想しない。涅槃を歓喜しない。それはなぜか。貪欲が尽き、離貪となったがゆえである。
Khīṇāsavavasena catutthanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
漏尽者による第四の区分が終わった。
10. ‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? Khayā dosassa, vītadosattā.
10. 比丘たちよ、阿羅漢であり、諸漏が尽き、修行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自己の真の利益を達成し、生存の束縛を完全に滅ぼし、正しい智慧によって解脱した比丘もまた、地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想しない。地において構想しない。地から構想しない。『地は私のものである』と構想しない。地を歓喜しない。それはなぜか。瞋恚が尽き、離瞋となったがゆえである。
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? Khayā dosassa, vītadosattā.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想しない。涅槃において構想しない。涅槃から構想しない。『涅槃は私のものである』と構想しない。涅槃を歓喜しない。それはなぜか。瞋恚が尽き、離瞋となったがゆえである。
Khīṇāsavavasena pañcamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
漏尽者による第五の区分が終わった。
11. ‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? Khayā mohassa, vītamohattā.
11. 比丘たちよ、阿羅漢であり、諸漏が尽き、修行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、自己の真の利益を達成し、生存の束縛を完全に滅ぼし、正しい智慧によって解脱した比丘もまた、地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想しない。地において構想しない。地から構想しない。『地は私のものである』と構想しない。地を歓喜しない。それはなぜか。愚痴が尽き、離痴となったがゆえである。
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ … nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? Khayā mohassa, vītamohattā.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想しない。涅槃において構想しない。涅槃から構想しない。『涅槃は私のものである』と構想しない。涅槃を歓喜しない。それはなぜか。愚痴が尽き、離痴となったがゆえである。
Khīṇāsavavasena chaṭṭhanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
漏尽者による第六の区分が終わった。
12. ‘‘Tathāgatopi, bhikkhave, arahaṃ sammāsambuddho pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Pariññātantaṃ tathāgatassā’ti vadāmi.
12. 比丘たちよ、如来、応供、正等覚者もまた、地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想しない。地において構想しない。地から構想しない。『地は私のものである』と構想しない。地を歓喜しない。それはなぜか。『如来はそれをことごとく遍知したからである』と私は言う。
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ … ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Pariññātantaṃ tathāgatassā’ti vadāmi.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想しない。涅槃において構想しない。涅槃から構想しない。『涅槃は私のものである』と構想しない。涅槃を歓喜しない。それはなぜか。『如来はそれをことごとく遍知したからである』と私は言う。
Tathāgatavasena sattamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
如来による第七の区分が終わった。
13. ‘‘Tathāgatopi, bhikkhave, arahaṃ sammāsambuddho pathaviṃ pathavito abhijānāti; pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Nandī dukkhassa mūla’nti – iti viditvā ‘bhavā jāti bhūtassa jarāmaraṇa’nti. Tasmātiha, bhikkhave, ‘tathāgato sabbaso taṇhānaṃ khayā virāgā nirodhā cāgā paṭinissaggā anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti vadāmi.
13. 比丘たちよ、如来、応供、正等覚者もまた、地を地と証知する。地を地と証知して、地を構想しない。地において構想しない。地から構想しない。『地は私のものである』と構想しない。地を歓喜しない。それはなぜか。『歓喜(愛着)は苦の根本である』と知り、『有(生存)から生(再生)が生じ、生じたものには老死がある』と知ったからである。それゆえに、比丘たちよ、『如来は、あらゆる渇愛の滅尽・離貪・滅・捨棄・放捨により、無上の正等覚を現に等覚した』と私は言う。
‘‘Āpaṃ …pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti; nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati. Taṃ kissa hetu? ‘Nandī dukkhassa mūla’nti – iti viditvā ‘bhavā jāti bhūtassa jarāmaraṇa’nti. Tasmātiha, bhikkhave, ‘tathāgato sabbaso taṇhānaṃ khayā virāgā nirodhā cāgā paṭinissaggā anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti vadāmī’’ti.
水を…(中略)…火を…風を…有情を…神々を…生主を…梵天を…光音天を…遍浄天を…広果天を…勝者を…空無辺処を…識無辺処を…無所有処を…非想非非想処を…見られたものを…聞かれたものを…覚られたものを…知られたものを…同一性を…差異性を…一切を…涅槃を涅槃と証知する。涅槃を涅槃と証知して、涅槃を構想しない。涅槃において構想しない。涅槃から構想しない。『涅槃は私のものである』と構想しない。涅槃を歓喜しない。それはなぜか。『歓喜は苦の根本である』と知り、『有から生が生じ、生じたものには老死がある』と知ったからである。それゆえに、比丘たちよ、『如来は、あらゆる渇愛の滅尽・離貪・滅・捨棄・放捨により、無上の正等覚を現に等覚した』と私は言う」と。
Tathāgatavasena aṭṭhamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
如来による第八の区分が終わった。
Idamavoca bhagavā. Na te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれました。しかし、それらの比丘たちは世尊の説かれたことを歓喜しませんでした。
Mūlapariyāyasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.
第一の根本法門経が終わった。
2. Sabbāsavasuttaṃ
2. 一切漏経
14. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘sabbāsavasaṃvarapariyāyaṃ vo, bhikkhave, desessāmi. Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
14. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林にある給孤独園にとどまっておられました。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられました。比丘たちは「尊き方よ」と世尊に応じました。世尊は次のように言われました。「比丘たちよ、あなたたちに一切の漏(煩悩)の制御の法門を説きましょう。それを聞きなさい、よく心に作めなさい、説くであろう」と。比丘たちは「はい、尊き方よ」と世尊に応じました。世尊は次のように言われました。
15. ‘‘Jānato ahaṃ, bhikkhave, passato āsavānaṃ khayaṃ vadāmi, no ajānato no apassato. Kiñca, bhikkhave, jānato kiñca passato āsavānaṃ khayaṃ vadāmi? Yoniso ca manasikāraṃ ayoniso ca manasikāraṃ. Ayoniso, bhikkhave, manasikaroto anuppannā ceva āsavā uppajjanti, uppannā ca āsavā pavaḍḍhanti; yoniso ca kho, bhikkhave, manasikaroto anuppannā ceva āsavā na uppajjanti, uppannā ca āsavā pahīyanti.
15. 「比丘たちよ、私は、知る者・見る者のために諸漏の滅尽を説くのであり、知らぬ者・見ぬ者のためではない。比丘たちよ、何を知り、何を見る者のために諸漏の滅尽を説くのか。如理作意(正しく心に留めること)と不如理作意(正しくなく心に留めること)である。比丘たちよ、不如理作意をする者には、未生(まだ生じていない)の漏が生じ、すでに生じた漏は増大する。しかし、比丘たちよ、如理作意をする者には、未生の漏は生じず、すでに生じた漏は断ぜられる。
16. ‘‘Atthi, bhikkhave, āsavā dassanā pahātabbā, atthi āsavā saṃvarā pahātabbā, atthi āsavā paṭisevanā pahātabbā, atthi āsavā adhivāsanā pahātabbā, atthi āsavā parivajjanā pahātabbā, atthi āsavā vinodanā pahātabbā, atthi āsavā bhāvanā pahātabbā.
16. 比丘たちよ、見(見解)によって断ぜられるべき漏があり、制御によって断ぜられるべき漏があり、受用(使用)によって断ぜられるべき漏があり、忍受によって断ぜられるべき漏があり、回避によって断ぜられるべき漏があり、駆除によって断ぜられるべき漏があり、修習によって断ぜられるべき漏がある。
Dassanā pahātabbāsavā
見によって断ぜられるべき漏
17. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā dassanā pahātabbā? Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano – ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto – manasikaraṇīye dhamme nappajānāti, amanasikaraṇīye dhamme nappajānāti. So manasikaraṇīye dhamme appajānanto amanasikaraṇīye dhamme appajānanto, ye dhammā na manasikaraṇīyā, te dhamme manasi karoti, ye dhammā manasikaraṇīyā te dhamme na manasi karoti.
17. 比丘たちよ、では、どのようなものが、見によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、教えを聞いたことのない凡夫がいて、聖者たちに会うこともなく、聖者の法に精通せず、聖者の法に導かれてもおらず、善士たちに会うこともなく、善士の法に精通せず、善士の法に導かれてもいない者が、作意すべき法を知らず、作意すべきでない法を知らない。彼は、作意すべき法を知らず作意すべきでない法を知らないため、作意すべきでない法を作意し、作意すべき法を作意しない。
‘‘Katame ca, bhikkhave, dhammā na manasikaraṇīyā ye dhamme manasi karoti? Yassa, bhikkhave, dhamme manasikaroto anuppanno vā kāmāsavo uppajjati, uppanno vā kāmāsavo pavaḍḍhati; anuppanno vā bhavāsavo uppajjati, uppanno vā bhavāsavo pavaḍḍhati; anuppanno vā avijjāsavo uppajjati, uppanno vā avijjāsavo pavaḍḍhati – ime dhammā na manasikaraṇīyā ye dhamme manasi karoti.
比丘たちよ、では、彼が作意してしまう作意すべきでない法とは何か。比丘たちよ、その法を作意する者には、未生の欲漏が生じるか、生じた欲漏が増大する。あるいは未生の有漏が生じるか、生じた有漏が増大する。あるいは未生の無明漏が生じるか、生じた無明漏が増大する。これらの法が、彼が作意してしまう作意すべきでない法である。
‘‘Katame ca, bhikkhave, dhammā manasikaraṇīyā ye dhamme na manasi karoti? Yassa, bhikkhave, dhamme manasikaroto anuppanno vā kāmāsavo na uppajjati, uppanno vā kāmāsavo pahīyati; anuppanno vā bhavāsavo na uppajjati, uppanno vā bhavāsavo pahīyati; anuppanno vā avijjāsavo na uppajjati, uppanno vā avijjāsavo pahīyati – ime dhammā manasikaraṇīyā ye dhamme na manasi karoti.
比丘たちよ、では、彼が作意しない作意すべき法とは何か。比丘たちよ、その法を作意する者には、未生の欲漏が生じないか、生じた欲漏が断ぜられる。あるいは未生の有漏が生じないか、生じた有漏が断ぜられる。あるいは未生の無明漏が生じないか、生じた無明漏が断ぜられる。これらの法が、彼が作意しない作意すべき法である。
‘‘Tassa amanasikaraṇīyānaṃ dhammānaṃ manasikārā manasikaraṇīyānaṃ dhammānaṃ amanasikārā anuppannā ceva āsavā uppajjanti uppannā ca āsavā pavaḍḍhanti.
彼が作意すべきでない法を作意し、作意すべき法を作意しないことによって、未生の漏が生じ、すでに生じた漏が増大する。
18. ‘‘So evaṃ ayoniso manasi karoti – ‘ahosiṃ nu kho ahaṃ atītamaddhānaṃ? Na nu kho ahosiṃ atītamaddhānaṃ? Kiṃ nu kho ahosiṃ atītamaddhānaṃ? Kathaṃ nu kho ahosiṃ atītamaddhānaṃ? Kiṃ hutvā kiṃ ahosiṃ nu kho ahaṃ atītamaddhānaṃ? Bhavissāmi nu kho ahaṃ anāgatamaddhānaṃ? Na nu kho bhavissāmi anāgatamaddhānaṃ? Kiṃ nu kho bhavissāmi anāgatamaddhānaṃ? Kathaṃ nu kho bhavissāmi anāgatamaddhānaṃ? Kiṃ hutvā kiṃ bhavissāmi nu kho ahaṃ anāgatamaddhāna’nti? Etarahi vā paccuppannamaddhānaṃ ajjhattaṃ kathaṃkathī hoti – ‘ahaṃ nu khosmi? No nu khosmi? Kiṃ nu khosmi? Kathaṃ nu khosmi? Ayaṃ nu kho satto kuto āgato? So kuhiṃ gāmī bhavissatī’ti?
18. 彼はこのように不如理に作意する。『私は過去の世に存在したのだろうか。私は過去の世に存在しなかったのだろうか。私は過去の世に何であったのだろうか。私は過去の世にどのようであったのだろうか。私は過去の世に何であって何になったのだろうか。私は未来の世に存在するのだろうか。私は未来の世に存在しないのだろうか。私は未来の世に何になるのだろうか。私は未来の世にどのようになるのだろうか。私は未来の世に何であって何になるのだろうか』と。あるいはまた、現在の世について内面的に疑いを抱く。『私は存在するのだろうか。私は存在しないのだろうか。私は何であるのか。私はどのようであるのか。この衆生はどこから来たのか。彼はどこへ行くのであろうか』と。
19. ‘‘Tassa evaṃ ayoniso manasikaroto channaṃ diṭṭhīnaṃ aññatarā diṭṭhi uppajjati. ‘Atthi me attā’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati; ‘natthi me attā’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati; ‘attanāva attānaṃ sañjānāmī’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati; ‘attanāva anattānaṃ sañjānāmī’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati; ‘anattanāva attānaṃ sañjānāmī’ti vā assa saccato thetato diṭṭhi uppajjati; atha vā panassa evaṃ diṭṭhi hoti – ‘yo me ayaṃ attā vado vedeyyo tatra tatra kalyāṇapāpakānaṃ kammānaṃ vipākaṃ paṭisaṃvedeti so kho pana me ayaṃ attā nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo sassatisamaṃ tatheva ṭhassatī’ti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, diṭṭhigataṃ diṭṭhigahanaṃ diṭṭhikantāraṃ diṭṭhivisūkaṃ diṭṭhivipphanditaṃ diṭṭhisaṃyojanaṃ. Diṭṭhisaṃyojanasaṃyutto, bhikkhave, assutavā puthujjano na parimuccati jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi; ‘na parimuccati dukkhasmā’ti vadāmi.
19. 彼がこのように不如理に作意するとき、六つの見解のうちのいずれかの見解が生じる。『私には我(自己)が存在する』という真実かつ確固とした見解が生じるか。『私には我が存在しない』という真実かつ確固とした見解が生じるか。『我によって我を認識する』という真実かつ確固とした見解が生じるか。『我によって無我を認識する』という真実かつ確固とした見解が生じるか。『無我によって我を認識する』という真実かつ確固とした見解が生じるか。あるいはまた、彼にこのような見解が生じる。『語り、感じ、善悪の業の報いをあちこちで感受するこの私の我こそが、常住であり、恒久であり、永遠であり、不変の法であり、永遠と同じようにそのままとどまるであろう』と。比丘たちよ、これは見解の陥穽、見解の密林、見解の荒野、見解の戯論、見解の動揺、見解の束縛と呼ばれる。比丘たちよ、見解の束縛に縛られた教えを聞いたことのない凡夫は、生からも老からも死からも、憂い、悲しみ、苦しみ、嘆き、苦悩からも解き放たれない。『彼は苦から解き放たれない』と私は言う。
20. ‘‘Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako – ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto – manasikaraṇīye dhamme pajānāti amanasikaraṇīye dhamme pajānāti. So manasikaraṇīye dhamme pajānanto amanasikaraṇīye dhamme pajānanto ye dhammā na manasikaraṇīyā te dhamme na manasi karoti, ye dhammā manasikaraṇīyā te dhamme manasi karoti.
20. しかし、比丘たちよ、教えを聞いた聖なる弟子は、聖者たちに会い、聖者の法に精通し、聖者の法によく導かれ、善士たちに会い、善士の法に精通し、善士の法によく導かれており、作意すべき法を知り、作意すべきでない法を知っている。彼は作意すべき法を知り作意すべきでない法を知っているため、作意すべきでない法を作意せず、作意すべき法を作意する。
‘‘Katame ca, bhikkhave, dhammā na manasikaraṇīyā ye dhamme na manasi karoti? Yassa, bhikkhave, dhamme manasikaroto anuppanno vā kāmāsavo uppajjati, uppanno vā kāmāsavo pavaḍḍhati; anuppanno vā bhavāsavo uppajjati, uppanno vā bhavāsavo pavaḍḍhati; anuppanno vā avijjāsavo uppajjati, uppanno vā avijjāsavo pavaḍḍhati – ime dhammā na manasikaraṇīyā, ye dhamme na manasi karoti.
比丘たちよ、では、彼が作意しない作意すべきでない法とは何か。比丘たちよ、その法を作意する者には、未生の欲漏が生じるか、生じた欲漏が増大する。あるいは未生の有漏が生じるか、生じた有漏が増大する。あるいは未生の無明漏が生じるか、生じた無明漏が増大する。これらの法が、彼が作意しない作意すべきでない法である。
‘‘Katame ca, bhikkhave, dhammā manasikaraṇīyā ye dhamme manasi karoti? Yassa, bhikkhave, dhamme manasikaroto anuppanno vā kāmāsavo na uppajjati, uppanno vā kāmāsavo pahīyati; anuppanno vā bhavāsavo na uppajjati, uppanno vā bhavāsavo pahīyati; anuppanno vā avijjāsavo na uppajjati, uppanno vā avijjāsavo pahīyati – ime dhammā manasikaraṇīyā ye dhamme manasi karoti.
比丘たちよ、では、彼が作意する作意すべき法とは何か。比丘たちよ、その法を作意する者には、未生の欲漏が生じないか、生じた欲漏が断ぜられる。あるいは未生の有漏が生じないか、生じた有漏が断ぜられる。あるいは未生の無明漏が生じないか、生じた無明漏が断ぜられる。これらの法が、彼が作意する作意すべき法である。
‘‘Tassa amanasikaraṇīyānaṃ dhammānaṃ amanasikārā manasikaraṇīyānaṃ dhammānaṃ manasikārā anuppannā ceva āsavā na uppajjanti, uppannā ca āsavā pahīyanti.
彼が作意すべきでない法を作意せず、作意すべき法を作意することによって、未生の漏は生じず、すでに生じた漏は断ぜられる。
21. ‘‘So ‘idaṃ dukkha’nti yoniso manasi karoti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yoniso manasi karoti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yoniso manasi karoti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yoniso manasi karoti. Tassa evaṃ yoniso manasikaroto tīṇi saṃyojanāni pahīyanti – sakkāyadiṭṭhi, vicikicchā, sīlabbataparāmāso. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā dassanā pahātabbā.
21. 彼は『これが苦である』と如理に作意し、『これが苦の集(原因)である』と如理に作意し、『これが苦の滅である』と如理に作意し、『これが苦の滅に至る道である』と如理に作意する。彼がこのように如理に作意するとき、有身見(我見)、疑(疑念)、戒禁取(誤った戒律や誓戒への執着)という三つの結(束縛)が断ぜられる。比丘たちよ、これらが見によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
Saṃvarā pahātabbāsavā
制御によって断ぜられるべき漏
22. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā saṃvarā pahātabbā? Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso cakkhundriyasaṃvarasaṃvuto viharati. Yañhissa, bhikkhave, cakkhundriyasaṃvaraṃ asaṃvutassa viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, cakkhundriyasaṃvaraṃ saṃvutassa viharato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Paṭisaṅkhā yoniso sotindriyasaṃvarasaṃvuto viharati…pe… ghānindriyasaṃvarasaṃvuto viharati…pe… jivhindriyasaṃvarasaṃvuto viharati…pe… kāyindriyasaṃvarasaṃvuto viharati…pe… manindriyasaṃvarasaṃvuto viharati. Yañhissa, bhikkhave, manindriyasaṃvaraṃ asaṃvutassa viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, manindriyasaṃvaraṃ saṃvutassa viharato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti.
22. 比丘たちよ、では、どのようなものが、制御によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、比丘がよく思慮して如理に眼根の制御によって身を慎んで住する。もし彼が眼根の制御を慎まずに住するならば、苦悩と熱悶をもたらす諸漏が生じるであろうが、眼根の制御によって慎んで住するならば、苦悩と熱悶をもたらす諸漏は彼に生じない。よく思慮して如理に耳根の制御によって慎んで住する…(中略)…鼻根の制御によって慎んで住する…舌根の制御によって慎んで住する…身根の制御によって慎んで住する…意根の制御によって慎んで住する。比丘たちよ、もし彼が意根の制御を慎まずに住するならば、苦悩と熱悶をもたらす諸漏が生じるであろうが、意根の制御によって慎んで住するならば、苦悩と熱悶をもたらす諸漏は彼に生じない。
‘‘Yañhissa, bhikkhave, saṃvaraṃ asaṃvutassa viharato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, saṃvaraṃ saṃvutassa viharato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā saṃvarā pahātabbā.
比丘たちよ、もし制御を慎まずに住するならば生じるであろう苦悩と熱悶をもたらす諸漏が、制御によって慎んで住する者には生じない。比丘たちよ、これらが制御によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
Paṭisevanā pahātabbāsavā
受用によって断ぜられるべき漏
23. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā paṭisevanā pahātabbā? Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso cīvaraṃ paṭisevati – ‘yāvadeva sītassa paṭighātāya, uṇhassa paṭighātāya, ḍaṃsamakasavātātapasarīṃsapa- samphassānaṃ paṭighātāya, yāvadeva hirikopīnappaṭicchādanatthaṃ’.
23. 比丘たちよ、では、どのようなものが、受用によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、比丘がよく思慮して如理に衣を受用する。『ただ寒さを防ぐため、暑さを防ぐため、虻・蚊・風・日照り・這う虫の接触を防ぐため、ただ羞恥の場所(陰部)を覆うためだけに』と。
‘‘Paṭisaṅkhā yoniso piṇḍapātaṃ paṭisevati – ‘neva davāya, na madāya, na maṇḍanāya, na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya, vihiṃsūparatiyā, brahmacariyānuggahāya, iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati anavajjatā ca phāsuvihāro ca’ .
よく思慮して如理に托鉢の食を受用する。『戯れのためでなく、誇るためでなく、飾り立てるためでなく、美しく見せるためでなく、ただこの身体を維持し存続させ、害を止め、清浄行を助けるためだけに。こうして私は古い感覚(飢え)を排し、新しい感覚(過食の苦)を生じさせないようにしよう。私の生存の維持、過失のなさ、安らかな生活があるように』と。
‘‘Paṭisaṅkhā yoniso senāsanaṃ paṭisevati – ‘yāvadeva sītassa paṭighātāya, uṇhassa paṭighātāya, ḍaṃsamakasavātātapasarīṃsapasamphassānaṃ paṭighātāya, yāvadeva utuparissayavinodanapaṭisallānārāmatthaṃ’.
よく思慮して如理に坐臥処(住居)を受用する。『ただ寒さを防ぐため、暑さを防ぐため、虻・蚊・風・日照り・這う虫の接触を防ぐため、ただ気候の危険を除き、独座の静寂を楽しむためだけに』と。
‘‘Paṭisaṅkhā yoniso gilānappaccayabhesajjaparikkhāraṃ paṭisevati – ‘yāvadeva uppannānaṃ veyyābādhikānaṃ vedanānaṃ paṭighātāya, abyābajjhaparamatāya’ .
よく思慮して如理に病気の支障となる医薬の資具を受用する。『ただ生じた病の苦痛を防ぐため、完全に苦痛をなくすためだけに』と。
‘‘Yañhissa, bhikkhave, appaṭisevato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, paṭisevato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā paṭisevanā pahātabbā.
比丘たちよ、受用しないならば生じるであろう苦悩と熱悶をもたらす諸漏が、受用する者には生じない。比丘たちよ、これらが受用によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
Adhivāsanā pahātabbāsavā
忍受によって断ぜられるべき漏
24. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā adhivāsanā pahātabbā? Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso khamo hoti sītassa uṇhassa, jighacchāya pipāsāya. Ḍaṃsamakasavātātapasarīṃsapasamphassānaṃ, duruttānaṃ durāgatānaṃ vacanapathānaṃ, uppannānaṃ sārīrikānaṃ vedanānaṃ dukkhānaṃ tibbānaṃ kharānaṃ kaṭukānaṃ asātānaṃ amanāpānaṃ pāṇaharānaṃ adhivāsakajātiko hoti.
24. 比丘たちよ、では、どのようなものが、忍受によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、比丘がよく思慮して如理に寒さ・暑さ・飢え・渇きをよく耐え忍ぶ。虻・蚊・風・日照り・這う虫の接触、悪しき言動、乱暴な言葉、生じた激しく鋭く過酷で不快で嫌悪すべき命を奪うような身体の苦痛を耐え忍ぶ性質となる。
‘‘Yañhissa, bhikkhave, anadhivāsayato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, adhivāsayato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā adhivāsanā pahātabbā.
比丘たちよ、忍受しないならば生じるであろう苦悩と熱悶をもたらす諸漏が、忍受する者には生じない。比丘たちよ、これらが忍受によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
Parivajjanā pahātabbāsavā
回避によって断ぜられるべき漏
25. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā parivajjanā pahātabbā? Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso caṇḍaṃ hatthiṃ parivajjeti, caṇḍaṃ assaṃ parivajjeti, caṇḍaṃ goṇaṃ parivajjeti, caṇḍaṃ kukkuraṃ parivajjeti, ahiṃ khāṇuṃ kaṇṭakaṭṭhānaṃ sobbhaṃ papātaṃ candanikaṃ oḷigallaṃ. Yathārūpe anāsane nisinnaṃ yathārūpe agocare carantaṃ yathārūpe pāpake mitte bhajantaṃ viññū sabrahmacārī pāpakesu ṭhānesu okappeyyuṃ, so tañca anāsanaṃ tañca agocaraṃ te ca pāpake mitte paṭisaṅkhā yoniso parivajjeti.
25. 比丘たちよ、では、どのようなものが、回避によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、比丘がよく思慮して如理に凶暴な象を避け、凶暴な馬を避け、凶暴な牛を避け、凶暴な犬を避け、蛇・切り株・茨の茂み・落とし穴・崖・汚水溜め・溝を避ける。どのような不適切な座に座り、どのような不適切な境域を行き、どのような悪友と交われば、識者である同朋の修行者たちが悪しき境遇とみなすかを知り、その不適切な座、不適切な境域、悪友をよく思慮して如理に避ける。
‘‘Yañhissa, bhikkhave, aparivajjayato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, parivajjayato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā parivajjanā pahātabbā.
比丘たちよ、回避しないならば生じるであろう苦悩と熱悶をもたらす諸漏が、回避する者には生じない。比丘たちよ、これらが回避によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
Vinodanā pahātabbāsavā
駆除によって断ぜられるべき漏
26. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā vinodanā pahātabbā? Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso uppannaṃ kāmavitakkaṃ nādhivāseti pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti, uppannaṃ byāpādavitakkaṃ…pe… uppannaṃ vihiṃsāvitakkaṃ…pe… uppannuppanne pāpake akusale dhamme nādhivāseti pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti.
26. 比丘たちよ、では、どのようなものが、駆除によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、比丘がよく思慮して如理に、生じた欲求の思考(欲尋)を受け入れず、捨て去り、駆除し、終息させ、絶滅させる。生じた悪意の思考(瞋尋)を…(中略)…生じた加害の思考(害尋)を…生起した悪しき不善の法を受け入れず、捨て去り、駆除し、終息させ、絶滅させる。
‘‘Yañhissa, bhikkhave, avinodayato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, vinodayato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā vinodanā pahātabbā.
比丘たちよ、駆除しないならば生じるであろう苦悩と熱悶をもたらす諸漏が、駆除する者には生じない。比丘たちよ、これらが駆除によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
Bhāvanā pahātabbāsavā
修習によって断ぜられるべき漏
27. ‘‘Katame ca, bhikkhave, āsavā bhāvanā pahātabbā? Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso satisambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ; paṭisaṅkhā yoniso dhammavicayasambojjhaṅgaṃ bhāveti…pe… vīriyasambojjhaṅgaṃ bhāveti… pītisambojjhaṅgaṃ bhāveti… passaddhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… samādhisambojjhaṅgaṃ bhāveti… upekkhāsambojjhaṅgaṃ bhāveti vivekanissitaṃ virāganissitaṃ nirodhanissitaṃ vossaggapariṇāmiṃ.
27. 比丘たちよ、では、どのようなものが、修習によって断ぜられるべき漏なのか。比丘たちよ、ここに、比丘がよく思慮して如理に、遠離に依り、離貪に依り、滅に依り、捨棄へと向かう念覚支を修習する。よく思慮して如理に択法覚支を修習する…(中略)…精進覚支を修習する…喜覚支を修習する…軽安覚支を修習する…定覚支を修習する…遠離に依り、離貪に依り、滅に依り、捨棄へと向かう捨覚支を修習する。
‘‘Yañhissa, bhikkhave, abhāvayato uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, bhāvayato evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti. Ime vuccanti, bhikkhave, āsavā bhāvanā pahātabbā.
比丘たちよ、修習しないならば生じるであろう苦悩と熱悶をもたらす諸漏が、修習する者には生じない。比丘たちよ、これらが修習によって断ぜられるべき漏と呼ばれる。
28. ‘‘Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno ye āsavā dassanā pahātabbā te dassanā pahīnā honti, ye āsavā saṃvarā pahātabbā te saṃvarā pahīnā honti, ye āsavā paṭisevanā pahātabbā te paṭisevanā pahīnā honti, ye āsavā adhivāsanā pahātabbā te adhivāsanā pahīnā honti, ye āsavā parivajjanā pahātabbā te parivajjanā pahīnā honti, ye āsavā vinodanā pahātabbā te vinodanā pahīnā honti, ye āsavā bhāvanā pahātabbā te bhāvanā pahīnā honti; ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu sabbāsavasaṃvarasaṃvuto viharati, acchecchi taṇhaṃ, vivattayi saṃyojanaṃ, sammā mānābhisamayā antamakāsi dukkhassā’’’ti.
28. 比丘たちよ、比丘において、見によって断ぜられるべき諸漏が見によって断ぜられ、制御によって断ぜられるべき諸漏が制御によって断ぜられ、受用によって断ぜられるべき諸漏が受用によって断ぜられ、忍受によって断ぜられるべき諸漏が忍受によって断ぜられ、回避によって断ぜられるべき諸漏が回避によって断ぜられ、駆除によって断ぜられるべき諸漏が駆除によって断ぜられ、修習によって断ぜられるべき諸漏が修習によって断ぜられたとき、比丘たちよ、この者は『比丘は一切の漏の制御によって慎んで住し、渇愛を断ち切り、結び目を解き放ち、正しく慢を現観して苦の終極をなした』と言われる」と。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれました。それらの比丘たちは歓喜して世尊の説かれたことを喜悦しました。
Sabbāsavasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.
第二の一切漏経が終わった。
3. Dhammadāyādasuttaṃ
3. 法相続経
29. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
29. このように私は聞きました。ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林にある給孤独園にとどまっておられました。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられました。比丘たちは「尊き方よ」と世尊に応じました。世尊は次のように言われました。
‘‘Dhammadāyādā me, bhikkhave, bhavatha, mā āmisadāyādā. Atthi me tumhesu anukampā – ‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’ti. Tumhe ca me, bhikkhave, āmisadāyādā bhaveyyātha no dhammadāyādā, tumhepi tena ādiyā bhaveyyātha – ‘āmisadāyādā satthusāvakā viharanti, no dhammadāyādā’ti; ahampi tena ādiyo bhaveyyaṃ – ‘āmisadāyādā satthusāvakā viharanti, no dhammadāyādā’ti. Tumhe ca me, bhikkhave, dhammadāyādā bhaveyyātha, no āmisadāyādā, tumhepi tena na ādiyā bhaveyyātha – ‘dhammadāyādā satthusāvakā viharanti, no āmisadāyādā’ti; ahampi tena na ādiyo bhaveyyaṃ – ‘dhammadāyādā satthusāvakā viharanti, no āmisadāyādā’ti. Tasmātiha me, bhikkhave, dhammadāyādā bhavatha, mā āmisadāyādā. Atthi me tumhesu anukampā – ‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’ti.
「比丘たちよ、私の法の相続者となりなさい。財物の相続者となってはなりません。私にはあなたたちへの慈しみがあります。『どのようにして私の弟子たちが法の相続者となり、財物の相続者とならないであろうか』と。比丘たちよ、もしあなたたちが私の財物の相続者となり、法の相続者とならないならば、あなたたちもそれによって『師の弟子たちは財物の相続者として生活し、法の相続者ではない』と非難されるであろう。私もまたそれによって『師の弟子たちは財物の相続者として生活し、法の相続者ではない』と非難されるであろう。しかし比丘たちよ、あなたたちが私の法の相続者となり、財物の相続者とならないならば、あなたたちもそれによって『師の弟子たちは法の相続者として生活し、財物の相続者ではない』と非難されることはないであろう。私もまたそれによって『師の弟子たちは法の相続者として生活し、財物の相続者ではない』と非難されることはないであろう。それゆえに、比丘たちよ、私の法の相続者となりなさい。財物の相続者となってはなりません。私にはあなたたちへの慈しみがあります。『どのようにして私の弟子たちが法の相続者となり、財物の相続者とならないであろうか』と。
30. ‘‘Idhāhaṃ, bhikkhave, bhuttāvī assaṃ pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho; siyā ca me piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo . Atha dve bhikkhū āgaccheyyuṃ jighacchādubbalya- paretā. Tyāhaṃ evaṃ vadeyyaṃ – ‘ahaṃ khomhi, bhikkhave, bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho; atthi ca me ayaṃ piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo. Sace ākaṅkhatha, bhuñjatha, no ce tumhe bhuñjissatha , idānāhaṃ appaharite vā chaḍḍessāmi, appāṇake vā udake opilāpessāmī’ti. Tatrekassa bhikkhuno evamassa – ‘bhagavā kho bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho; atthi cāyaṃ bhagavato piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo. Sace mayaṃ na bhuñjissāma, idāni bhagavā appaharite vā chaḍḍessati, appāṇake vā udake opilāpessati’. Vuttaṃ kho panetaṃ bhagavatā – ‘dhammadāyādā me, bhikkhave, bhavatha, mā āmisadāyādā’ti. Āmisaññataraṃ kho panetaṃ, yadidaṃ piṇḍapāto. Yaṃnūnāhaṃ imaṃ piṇḍapātaṃ abhuñjitvā imināva jighacchādubbalyena evaṃ imaṃ rattindivaṃ vītināmeyya’’nti. So taṃ piṇḍapātaṃ abhuñjitvā teneva jighacchādubbalyena evaṃ taṃ rattindivaṃ vītināmeyya. Atha dutiyassa bhikkhuno evamassa – ‘bhagavā kho bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho; atthi cāyaṃ bhagavato piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo. Sace mayaṃ na bhuñjissāma, idāni bhagavā appaharite vā chaḍḍessati, appāṇake vā udake opilāpessati. Yaṃnūnāhaṃ imaṃ piṇḍapātaṃ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṃ paṭivinodetvā evaṃ imaṃ rattindivaṃ vītināmeyya’nti. So taṃ piṇḍapātaṃ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṃ paṭivinodetvā evaṃ taṃ rattindivaṃ vītināmeyya. Kiñcāpi so, bhikkhave, bhikkhu taṃ piṇḍapātaṃ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṃ paṭivinodetvā evaṃ taṃ rattindivaṃ vītināmeyya, atha kho asuyeva me purimo bhikkhu pujjataro ca pāsaṃsataro ca. Taṃ kissa hetu? Tañhi tassa, bhikkhave, bhikkhuno dīgharattaṃ appicchatāya santuṭṭhiyā sallekhāya subharatāya vīriyārambhāya saṃvattissati. Tasmātiha me, bhikkhave, dhammadāyādā bhavatha, mā āmisadāyādā. Atthi me tumhesu anukampā – ‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’’’ti.
30. 「比丘たちよ、たとえば私が食事を終え、食を断ち、満ち足り、終わりとし、満足し、望むだけのものを得ていたとしよう。そして私には、余りとなって捨てるべき托鉢の施食があるとする。そこに、飢えと疲労に苦しむ二人の比丘がやって来たとしよう。私は彼らにこう言うであろう。『比丘たちよ、私は食事を終え、食を断ち、満ち足り、終わりとし、満足し、望むだけのものを得ている。そして私には、この余りとなって捨てるべき托鉢の施食がある。望むなら食べなさい。もしあなたたちが食べないなら、私は今、草の生えていない地に捨てるか、生き物のいない水に流すであろう』と。そのとき、一人の比丘はこう思うであろう。『世尊は食事を終え、食を断ち、満ち足り、終わりとし、満足し、望むだけのものを得ておられる。そして世尊には、この余りとなって捨てるべき托鉢の施食がある。もし私たちが食べないなら、世尊は今、草の生えていない地に捨てるか、生き物のいない水に流されるであろう。しかし、世尊は「比丘たちよ、私の法の相続者となりなさい。財の相続者となってはならない」と説かれた。この托鉢の施食もまた財の類である。私はこの托鉢の施食を食べず、この飢えと疲労のままでこの一夜一日を過ごそう』と。彼はその托鉢の施食を食べず、その飢えと疲労のままでその一夜一日を過ごすであろう。しかし、二人目の比丘はこう思うであろう。『世尊は食事を終え、食を断ち、満ち足り、終わりとし、満足し、望むだけのものを得ておられる。そして世尊には、この余りとなって捨てるべき托鉢の施食がある。もし私たちが食べないなら、世尊は今、草の生えていない地に捨てるか、生き物のいない水に流されるであろう。私はこの托鉢の施食を食べ、飢えと疲労を除いて、この一夜一日を過ごそう』と。彼はその托鉢の施食を食べ、飢えと疲労を除いて、その一夜一日を過ごすであろう。比丘たちよ、たとえその比丘がその托鉢の施食を食べ、飢えと疲労を除いてその一夜一日を過ごしたとしても、実に先の比丘こそが、私にとってより尊敬されるべきであり、より称賛されるべきである。それはなぜか。比丘たちよ、そのことは実に、その比丘にとって長きにわたり少欲・知足・頭陀・易養・精進の開始へと資するからである。それゆえ、比丘たちよ、私の法の相続者となりなさい。財の相続者となってはならない。私にはあなたたちへの慈悲がある。『いかにして私の弟子たちが法の相続者となり、財の相続者とならないようにするか』と」
Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.
世尊はこのように説かれた。善逝はこのように説き終えると、座から立ち上がって精舎へと入られた。
31. Tatra kho āyasmā sāriputto acirapakkantassa bhagavato bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso bhikkhave’’ti. ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –
31. そのとき、尊者サーリプッタは、世尊が去られて間もなく、比丘たちに呼びかけた。「友なる比丘たちよ」と。「友よ」と、それらの比丘たちは尊者サーリプッタに応えた。尊者サーリプッタはこう言った。
‘‘Kittāvatā nu kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti, kittāvatā ca pana satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhantī’’ti? ‘‘Dūratopi kho mayaṃ, āvuso, āgacchāma āyasmato sāriputtassa santike etassa bhāsitassa atthamaññātuṃ. Sādhu vatāyasmantaṃyeva sāriputtaṃ paṭibhātu etassa bhāsitassa attho; āyasmato sāriputtassa sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hāvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –
「友よ、師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学しないとは、いかなることであり、また師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学するとは、いかなることでありましょうか」「友よ、私たちは遠くからでも尊者サーリプッタのみもとに来て、この言葉の意味を知りたいと望みます。願わくは尊者サーリプッタご自身によって、この言葉の意味が明らかにされますように。比丘たちは尊者サーリプッタから聞いて心に留めるでしょう」「友よ、それならば聴きなさい、よく作意しなさい。私は語りましょう」「はい、友よ」と、それらの比丘たちは尊者サーリプッタに応えた。尊者サーリプッタはこう言った。
‘‘Kittāvatā nu kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti? Idhāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti, yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha, te ca dhamme nappajahanti, bāhulikā ca honti, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā. Tatrāvuso, therā bhikkhū tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. ‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhantī’ti – iminā paṭhamena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti. ‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme nappajahantī’ti – iminā dutiyena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti. ‘Bāhulikā ca, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā’ti – iminā tatiyena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti. Therā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. Tatrāvuso, majjhimā bhikkhū…pe… navā bhikkhū tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. ‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhantī’ti – iminā paṭhamena ṭhānena navā bhikkhū gārayhā bhavanti. ‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme nappajahantī’ti – iminā dutiyena ṭhānena navā bhikkhū gārayhā bhavanti. ‘Bāhulikā ca honti, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā’ti – iminā tatiyena ṭhānena navā bhikkhū gārayhā bhavanti. Navā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti. Ettāvatā kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti.
「友よ、師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学しないとは、いかなることでありましょうか。友よ、ここに師が遠離して住まわれているのに、弟子たちは遠離に随学せず、師が捨断を説かれた諸法を捨断せず、貪欲(受用の多き者)となり、怠惰となり、堕落の先頭に立ち、遠離の責任を投げ捨てます。友よ、そこにおいて長老の比丘たちは三つの事柄によって非難されるべき者となります。『師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学しない』と、この第一の事柄によって長老の比丘たちは非難されるべき者となります。『師が捨断を説かれた諸法を捨断しない』と、この第二の事柄によって長老の比丘たちは非難されるべき者となります。『貪欲となり、怠惰となり、堕落の先頭に立ち、遠離の責任を投げ捨てている』と、この第三の事柄によって長老の比丘たちは非難されるべき者となります。友よ、長老の比丘たちはこれら三つの事柄によって非難されるべき者となります。友よ、そこにおいて中座の比丘たちも……新参の比丘たちも三つの事柄によって非難されるべき者となります。『師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学しない』と、この第一の事柄によって新参の比丘たちは非難されるべき者となります。『師が捨断を説かれた諸法を捨断しない』と、この第二の事柄によって新参の比丘たちは非難されるべき者となります。『貪欲となり、怠惰となり、堕落の先頭に立ち、遠離の責任を投げ捨てている』と、この第三の事柄によって新参の比丘たちは非難されるべき者となります。友よ、新参の比丘たちはこれら三つの事柄によって非難されるべき者となります。友よ、これによって、師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学しないということになります。
32. ‘‘Kittāvatā ca, panāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti? Idhāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti – yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme pajahanti; na ca bāhulikā honti, na sāthalikā okkamane nikkhittadhurā paviveke pubbaṅgamā. Tatrāvuso, therā bhikkhū tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti. ‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhantī’ti – iminā paṭhamena ṭhānena therā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti. ‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme pajahantī’ti – iminā dutiyena ṭhānena therā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti. ‘Na ca bāhulikā, na sāthalikā okkamane nikkhittadhurā paviveke pubbaṅgamā’ti – iminā tatiyena ṭhānena therā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti. Therā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti. Tatrāvuso, majjhimā bhikkhū…pe… navā bhikkhū tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti. ‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhantī’ti – iminā paṭhamena ṭhānena navā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti. ‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme pajahantī’ti – iminā dutiyena ṭhānena navā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti. ‘Na ca bāhulikā, na sāthalikā okkamane nikkhittadhurā paviveke pubbaṅgamā’ti – iminā tatiyena ṭhānena navā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti. Navā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti. Ettāvatā kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti.
32. 友よ、では師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学するとは、いかなることでありましょうか。友よ、ここに師が遠離して住まわれているのに、弟子たちは遠離に随学し、師が捨断を説かれた諸法を捨断し、貪欲とならず、怠惰とならず、堕落の責任を投げ捨て、遠離の先頭に立ちます。友よ、そこにおいて長老の比丘たちは三つの事柄によって称賛されるべき者となります。『師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学する』と、この第一の事柄によって長老の比丘たちは称賛されるべき者となります。『師が捨断を説かれた諸法を捨断する』と、この第二の事柄によって長老の比丘たちは称賛されるべき者となります。『貪欲とならず、怠惰とならず、堕落の責任を投げ捨て、遠離の先頭に立っている』と、この第三の事柄によって長老の比丘たちは称賛されるべき者となります。友よ、長老の比丘たちはこれら三つの事柄によって称賛されるべき者となります。友よ、そこにおいて中座の比丘たちも……新参の比丘たちも三つの事柄によって称賛されるべき者となります。『師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学する』と、この第一の事柄によって新参の比丘たちは称賛されるべき者となります。『師が捨断を説かれた諸法を捨断する』と、この第二の事柄によって新参の比丘たちは称賛されるべき者となります。『貪欲とならず、怠惰とならず、堕落の責任を投げ捨て、遠離の先頭に立っている』と、この第三の事柄によって新参の比丘たちは称賛されるべき者となります。友よ、新参の比丘たちはこれら三つの事柄によって称賛されるべき者となります。友よ、これによって、師が遠離して住まわれているのに、弟子たちが遠離に随学するということになります。
33. ‘‘Tatrāvuso, lobho ca pāpako doso ca pāpako. Lobhassa ca pahānāya dosassa ca pahānāya atthi majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Katamā ca sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṃ kho sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
33. 友よ、そこにおいて貪欲は悪しきものであり、瞋恚も悪しきものです。貪欲を捨断し、瞋恚を捨断するための、眼を開き、智を生じ、寂静、勝智、等正覚、涅槃に資する中道があります。友よ、では眼を開き、智を生じ、寂静、勝智、等正覚、涅槃に資する中道とは何でしょうか。これこそが八聖道であり、すなわち正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です。友よ、これこそが眼を開き、智を生じ、寂静、勝智、等正覚、涅槃に資する中道であります。
‘‘Tatrāvuso, kodho ca pāpako upanāho ca pāpako…pe… makkho ca pāpako paḷāso ca pāpako, issā ca pāpikā maccherañca pāpakaṃ, māyā ca pāpikā sāṭheyyañca pāpakaṃ, thambho ca pāpako sārambho ca pāpako, māno ca pāpako atimāno ca pāpako, mado ca pāpako pamādo ca pāpako. Madassa ca pahānāya pamādassa ca pahānāya atthi majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati. Katamā ca sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. Ayaṃ kho sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattatī’’ti.
友よ、そこにおいて怒りは悪しきものであり、怨恨も悪しきものです……覆蔵も悪しきものであり、悩害も悪しきものです。嫉妬も悪しきものであり、慳貪も悪しきものです。欺瞞も悪しきものであり、狡猾も悪しきものです。強情も悪しきものであり、競勝も悪しきものです。慢も悪しきものであり、過慢も悪しきものです。驕りも悪しきものであり、放逸も悪しきものです。驕りを捨断し、放逸を捨断するための、眼を開き、智を生じ、寂静、勝智、等正覚、涅槃に資する中道があります。友よ、では眼を開き、智を生じ、寂静、勝智、等正覚、涅槃に資する中道とは何でしょうか。これこそが八聖道であり、すなわち正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です。友よ、これこそが眼を開き、智を生じ、寂静、勝智、等正覚、涅槃に資する中道であります」
Idamavocāyasmā sāriputto. Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.
尊者サーリプッタはこのように説いた。それらの比丘たちは歓喜し、尊者サーリプッタの説示を喜んだ。
Dhammadāyādasuttaṃ niṭṭhitaṃ tatiyaṃ.
法嗣経 第三が終了した。
4. Bhayabheravasuttaṃ
4. 怖駭経
34. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘yeme, bho gotama, kulaputtā bhavantaṃ gotamaṃ uddissa saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, bhavaṃ tesaṃ gotamo pubbaṅgamo, bhavaṃ tesaṃ gotamo bahukāro, bhavaṃ tesaṃ gotamo samādapetā ; bhoto ca pana gotamassa sā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjatī’’ti. ‘‘Evametaṃ, brāhmaṇa, evametaṃ, brāhmaṇa! Ye te, brāhmaṇa, kulaputtā mamaṃ uddissa saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, ahaṃ tesaṃ pubbaṅgamo, ahaṃ tesaṃ bahukāro, ahaṃ tesaṃ samādapetā; mama ca pana sā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjatī’’ti. ‘‘Durabhisambhavāni hi kho, bho gotama, araññavanapatthāni pantāni senāsanāni, dukkaraṃ pavivekaṃ, durabhiramaṃ ekatte, haranti maññe mano vanāni samādhiṃ alabhamānassa bhikkhuno’’ti. ‘‘Evametaṃ, brāhmaṇa, evametaṃ, brāhmaṇa! Durabhisambhavāni hi kho, brāhmaṇa, araññavanapatthāni pantāni senāsanāni, dukkaraṃ pavivekaṃ, durabhiramaṃ ekatte, haranti maññe mano vanāni samādhiṃ alabhamānassa bhikkhuno’’ti.
34. このように私は聞いた。ある時、世尊はサヴァッティのジェータ林にあるアナータピンディカ園に住まわれていた。そのとき、ジャーヌッソーニ婆羅門が世尊のみもとに近づいた。近づいて、世尊と親しく挨拶を交わした。歓迎と記憶にとどめるべき会話を交わしたのち、一方に座った。一方に座ったジャーヌッソーニ婆羅門は、世尊にこう申し上げた。「尊者ゴータマよ、尊者ゴータマをめざして信仰によって家を出て出家した良家の子らにとって、尊者ゴータマは先導者であり、尊者ゴータマは多くの助け手であり、尊者ゴータマは勧奨者であります。そして、その人々は尊者ゴータマの見解に従っています」「その通りである、婆羅門よ。その通りである、婆羅門よ。婆羅門よ、私をめざして信仰によって家を出て出家した良家の子らにとって、私は先導者であり、私は多くの助け手であり、私は勧奨者である。そして、その人々は私の見解に従っている」「尊者ゴータマよ、森林僻地の遠離した座臥処は耐え難く、遠離は実践し難く、独居は楽しみにくいものです。三昧を得ていない比丘の心は、森林に奪われるかのように思われます」「その通りである、婆羅門よ。その通りである、婆羅門よ。婆羅門よ、森林僻地の遠離した座臥処は耐え難く、遠離は実践し難く、独居は楽しみにくいものである。三昧を得ていない比丘の心は、森林に奪われるかのようである。
35. ‘‘Mayhampi kho, brāhmaṇa, pubbeva sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi – ‘durabhisambhavāni hi kho araññavanapatthāni pantāni senāsanāni, dukkaraṃ pavivekaṃ, durabhiramaṃ ekatte, haranti maññe mano vanāni samādhiṃ alabhamānassa bhikkhuno’ti. Tassa mayhaṃ brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā aparisuddhakāyakammantā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, aparisuddhakāyakammantasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ aparisuddhakāyakammanto araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; parisuddhakāyakammantohamasmi. Ye hi vo ariyā parisuddhakāyakammantā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, parisuddhakāyakammataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
35. 婆羅門よ、私もまた、正覚以前の、未だ等正覚に至らない菩薩であったころ、このように思った。『実に、森林僻地の遠離した座臥処は耐え難く、遠離は実践し難く、独居は楽しみにくいものである。三昧を得ていない比丘の心は、森林に奪われるかのようである』と。婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門のなかで、身業の清浄でない者たちは、身業の不清浄という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、身業の不清浄な者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は身業の清浄な者である。清浄な身業をもって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの身業の清浄さを見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
36. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā aparisuddhavacīkammantā…pe… aparisuddhamanokammantā …pe… aparisuddhājīvā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, aparisuddhājīvasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ aparisuddhājīvo araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; parisuddhājīvohamasmi. Ye hi vo ariyā parisuddhājīvā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, parisuddhājīvataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
36. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ口業の清浄でない……意業の清浄でない……生計の清浄でない沙門や婆羅門が森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるなら、生計の不清浄という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、生計の不清浄な者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は生計の清浄な者である。清浄な生計をもって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの生計の清浄さを見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
37. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā abhijjhālū kāmesu tibbasārāgā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, abhijjhālukāmesutibbasārāgasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ abhijjhālu kāmesu tibbasārāgo araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; anabhijjhālūhamasmi. Ye hi vo ariyā anabhijjhālū araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, anabhijjhālutaṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
37. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ諸々の欲に対して強い貪欲と執着を抱いて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、諸々の欲に対する強い貪欲と執着という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、諸々の欲に対して強い貪欲と執着を抱いて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は貪欲を離れた者である。貪欲を離れて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの無貪を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
38. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā byāpannacittā paduṭṭhamanasaṅkappā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, byāpannacittapaduṭṭhamanasaṅkappasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ byāpannacitto paduṭṭhamanasaṅkappo araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; mettacittohamasmi. Ye hi vo ariyā mettacittā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, mettacittataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
38. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ害意の心を持ち、悪意の思惟を抱いて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、害意の心と悪意の思惟という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、害意の心を持ち、悪意の思惟を抱いて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は慈しみの心を持つ者である。慈しみの心をもって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの慈しみの心を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
39. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā thīnamiddhapariyuṭṭhitā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, thīnamiddhapariyuṭṭhānasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ thīnamiddhapariyuṭṭhito araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; vigatathīnamiddhohamasmi. Ye hi vo ariyā vigatathīnamiddhā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, vigatathīnamiddhataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
39. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ睡眠と昏沈に憑りつかれて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、睡眠と昏沈という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、睡眠と昏沈に憑りつかれて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は睡眠と昏沈を離れた者である。睡眠と昏沈を離れて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの睡眠と昏沈を離れていることを見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
40. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā uddhatā avūpasantacittā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, uddhataavūpasantacittasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ uddhato avūpasantacitto araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; vūpasantacittohamasmi. Ye hi vo ariyā vūpasantacittā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, vūpasantacittataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
40. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ心が浮き立ち、静まっていない状態で森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、浮き立ち静まっていない心という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、心が浮き立ち静まっていない者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は心が静まった者である。心が静まって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの寂静の心を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
41. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā kaṅkhī vicikicchī araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, kaṅkhivicikicchisandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ kaṅkhī vicikicchī araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; tiṇṇavicikicchohamasmi. Ye hi vo ariyā tiṇṇavicikicchā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, tiṇṇavicikicchataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
41. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ疑惑と疑念を抱いて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、疑惑と疑念という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、疑惑と疑念を抱いて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は疑念を超克した者である。疑念を超克して森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの疑念を超克していることを見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
42. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā attukkaṃsakā paravambhī araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, attukkaṃsanaparavambhanasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ attukkaṃsako paravambhī araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; anattukkaṃsako aparavambhīhamasmi. Ye hi vo ariyā anattukkaṃsakā aparavambhī araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, anattukkaṃsakataṃ aparavambhitaṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
42. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ自らを称え他者を軽んじて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、自賛と他者軽視という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、自らを称え他者を軽んじて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は自らを称えず他者を軽んじない者である。自らを称えず他者を軽んじることなく森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの自賛と他者軽視のなきことを見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
43. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā chambhī bhīrukajātikā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, chambhibhīrukajātikasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ chambhī bhīrukajātiko araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; vigatalomahaṃsohamasmi. Ye hi vo ariyā vigatalomahaṃsā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, vigatalomahaṃsataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
43. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ恐れおののき、臆病な性質であって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、恐れおののき臆病な性質という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、恐れおののき、臆病な性質として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は身の毛のよだちを離れた者である。身の毛のよだちを離れて森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの身の毛のよだちの離脱を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
44. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā lābhasakkārasilokaṃ nikāmayamānā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, lābhasakkārasilokanikāmana sandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ lābhasakkārasilokaṃ nikāmayamāno araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; appicchohamasmi. Ye hi vo ariyā appicchā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, appicchataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
44. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ利養・恭敬・名声を渇望して森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、利養・恭敬・名声の渇望という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、利養・恭敬・名声を渇望して森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は少欲な者である。少欲であって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの少欲さを見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
45. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā kusītā hīnavīriyā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, kusītahīnavīriyasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ kusīto hīnavīriyo araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; āraddhavīriyohamasmi. Ye hi vo ariyā āraddhavīriyā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, āraddhavīriyataṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
45. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ怠惰で精進の欠けた者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、怠惰と精進の欠如という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、怠惰で精進の欠けた者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は精進を起こした者である。精進を起こして森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの精進の開始を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
46. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā muṭṭhassatī asampajānā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, muṭṭhassatiasampajānasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ muṭṭhassati asampajāno araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; upaṭṭhitassatihamasmi. Ye hi vo ariyā upaṭṭhitassatī araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, upaṭṭhitassatitaṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
46. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ正念を失い正知なき者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、忘念と無正知という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、正念を失い正知なき者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は正念を確立した者である。正念を確立して森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの確立した正念を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
47. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā asamāhitā vibbhantacittā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, asamāhitavibbhantacittasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ asamāhito vibbhantacitto araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; samādhisampannohamasmi. Ye hi vo ariyā samādhisampannā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, samādhisampadaṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
47. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ心が定まらず乱れた心をもって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、不同心と散乱した心という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、心が定まらず乱れた心をもって森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は三昧を具足した者である。三昧を具足して森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの三昧の具足を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
48. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘ye kho keci samaṇā vā brāhmaṇā vā duppaññā eḷamūgā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti, duppaññaeḷamūgasandosahetu have te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalaṃ bhayabheravaṃ avhāyanti. Na kho panāhaṃ duppañño eḷamūgo araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi; paññāsampannohamasmi. Ye hi vo ariyā paññāsampannā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevanti tesamahaṃ aññataro’ti. Etamahaṃ, brāhmaṇa, paññāsampadaṃ attani sampassamāno bhiyyo pallomamāpādiṃ araññe vihārāya.
48. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『およそ悪慧で愚鈍な者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる沙門や婆羅門がいるなら、悪慧と愚鈍という過失のゆえに、実にそれら尊き沙門・婆羅門は不善の恐怖と戦慄を招き寄せるのである。しかし私は、悪慧で愚鈍な者として森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せるのではない。私は智慧を具足した者である。智慧を具足して森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せる聖者たちがいるならば、私はその中の一人である』と。婆羅門よ、私は自らにこの智慧の具足を見出して、森に住まうことについていっそうの安らぎを得た。
Soḷasapariyāyaṃ niṭṭhitaṃ.
十六の項目が終了した。
49. ‘‘Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘yaṃnūnāhaṃ yā tā rattiyo abhiññātā abhilakkhitā – cātuddasī pañcadasī aṭṭhamī ca pakkhassa – tathārūpāsu rattīsu yāni tāni ārāmacetiyāni vanacetiyāni rukkhacetiyāni bhiṃsanakāni salomahaṃsāni tathārūpesu senāsanesu vihareyyaṃ appeva nāmāhaṃ bhayabheravaṃ passeyya’nti. So kho ahaṃ, brāhmaṇa, aparena samayena yā tā rattiyo abhiññātā abhilakkhitā – cātuddasī pañcadasī aṭṭhamī ca pakkhassa – tathārūpāsu rattīsu yāni tāni ārāmacetiyāni vanacetiyāni rukkhacetiyāni bhiṃsanakāni salomahaṃsāni tathārūpesu senāsanesu viharāmi. Tattha ca me, brāhmaṇa, viharato mago vā āgacchati, moro vā kaṭṭhaṃ pāteti, vāto vā paṇṇakasaṭaṃ ereti; tassa mayhaṃ brāhmaṇa etadahosi – ‘etaṃ nūna taṃ bhayabheravaṃ āgacchatī’ti. Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, etadahosi – ‘kiṃ nu kho ahaṃ aññadatthu bhayapaṭikaṅkhī viharāmi? Yaṃnūnāhaṃ yathābhūtaṃ yathābhūtassa me taṃ bhayabheravaṃ āgacchati, tathābhūtaṃ tathābhūtova taṃ bhayabheravaṃ paṭivineyya’nti. Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, caṅkamantassa taṃ bhayabheravaṃ āgacchati. So kho ahaṃ, brāhmaṇa, neva tāva tiṭṭhāmi na nisīdāmi na nipajjāmi, yāva caṅkamantova taṃ bhayabheravaṃ paṭivinemi. Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, ṭhitassa taṃ bhayabheravaṃ āgacchati. So kho ahaṃ, brāhmaṇa, neva tāva caṅkamāmi na nisīdāmi na nipajjāmi. Yāva ṭhitova taṃ bhayabheravaṃ paṭivinemi. Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, nisinnassa taṃ bhayabheravaṃ āgacchati. So kho ahaṃ, brāhmaṇa, neva tāva nipajjāmi na tiṭṭhāmi na caṅkamāmi, yāva nisinnova taṃ bhayabheravaṃ paṭivinemi. Tassa mayhaṃ, brāhmaṇa, nipannassa taṃ bhayabheravaṃ āgacchati. So kho ahaṃ, brāhmaṇa, neva tāva nisīdāmi na tiṭṭhāmi na caṅkamāmi, yāva nipannova taṃ bhayabheravaṃ paṭivinemi.
49. 婆羅門よ、その私にこう思われた。『十四日、十五日、半月の八日など、知られ、定められた夜において、あの恐ろしく身の毛もよだつような園の霊樹、森の霊樹、樹木の霊樹などの座臥処に住まって、恐怖と戦慄に直面してみてはどうだろうか』と。婆羅門よ、その私は後のある時、十四日、十五日、半月の八日など、知られ、定められた夜において、あの恐ろしく身の毛もよだつような園の霊樹、森の霊樹、樹木の霊樹などの座臥処に住まった。婆羅門よ、私がそこに住まっていると、野獣が近づき、あるいは孔雀が小枝を落とし、あるいは風が落ち葉を揺らした。婆羅門よ、その私にこう思われた。『今まさに、あの恐怖と戦慄がやって来るのだ』と。婆羅門よ、その私にこう思われた。『なぜ私は恐怖を予期ばかりして過ごしているのだろうか。いかなる姿勢のときに恐怖と戦慄がやって来ようとも、その姿勢のままでその恐怖と戦慄を退けようではないか』と。婆羅門よ、私が経行しているときにその恐怖と戦慄がやって来た。婆羅門よ、私は立つことも、座ることも、横たわることもせず、経行したままでその恐怖と戦慄を退けた。婆羅門よ、私が立っているときにその恐怖と戦慄がやって来た。婆羅門よ、私は経行することも、座ることも、横たわることもせず、立ったままでその恐怖と戦慄を退けた。婆羅門よ、私が座っているときにその恐怖と戦慄がやって来た。婆羅門よ、私は横たわることも、立つことも、経行することもせず、座ったままでその恐怖と戦慄を退けた。婆羅門よ、私が横たわっているときにその恐怖と戦慄がやって来た。婆羅門よ、私は座ることも、立つことも、経行することもせず、横たわったままでその恐怖と戦慄を退けた。
50. ‘‘Santi kho pana, brāhmaṇa, eke samaṇabrāhmaṇā rattiṃyeva samānaṃ divāti sañjānanti, divāyeva samānaṃ rattīti sañjānanti. Idamahaṃ tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ sammohavihārasmiṃ vadāmi. Ahaṃ kho pana, brāhmaṇa, rattiṃyeva samānaṃ rattīti sañjānāmi, divāyeva samānaṃ divāti sañjānāmi. Yaṃ kho taṃ, brāhmaṇa, sammā vadamāno vadeyya – ‘asammohadhammo satto loke uppanno bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’nti, mameva taṃ sammā vadamāno vadeyya – ‘asammohadhammo satto loke uppanno bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussāna’nti.
50. 婆羅門よ、ある沙門・婆羅門たちは、夜であるのに昼であると認識し、昼であるのに夜であると認識する。私はこれをそれらの沙門・婆羅門たちの迷妄の生活であると言う。しかし婆羅門よ、私は夜であるときには夜であると認識し、昼であるときには昼であると認識する。婆羅門よ、正しく語る者が『多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人間の義と利益と幸福のために、惑わされざる性質を持つひとりの有情が世に現れた』と語るならば、まさに私のことを正しく語る者が『多くの人々の利益のために、多くの人々の幸福のために、世間を憐れむために、神々と人間の義と利益と幸福のために、惑わされざる性質を持つひとりの有情が世に現れた』と語るであろう。
51. ‘‘Āraddhaṃ kho pana me, brāhmaṇa, vīriyaṃ ahosi asallīnaṃ, upaṭṭhitā sati asammuṭṭhā , passaddho kāyo asāraddho, samāhitaṃ cittaṃ ekaggaṃ. So kho ahaṃ, brāhmaṇa, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca vihāsiṃ, sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedesiṃ; yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja vihāsiṃ.
51. 婆羅門よ、私の精進は起こされ、弛むことがなく、正念は確立して乱れず、身体は軽安となって興奮せず、心は定まって専一であった。婆羅門よ、私は諸々の欲を離れ、不善の諸法を離れて、尋があり伺があり、遠離から生じた喜と楽のある初禅を具足して住まった。尋と伺の静息によって、内なる清浄と心の一境性があり、尋がなく伺がなく、三昧から生じた喜と楽のある第二禅を具足して住まった。喜への離欲によって、捨にして住まり、正念・正知にして、身体によって楽を受容した。聖者たちが『捨にして正念あり、楽に住す』と説くところの第三禅を具足して住まった。楽の捨断と苦の捨断によって、かつすでに喜悦と憂愁が消滅したゆえに、不苦不楽にして、捨による念の清浄がある第四禅を具足して住まった。
52. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhininnāmesiṃ. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarāmi. Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, rattiyā paṭhame yāme paṭhamā vijjā adhigatā, avijjā vihatā vijjā uppannā, tamo vihato āloko uppanno, yathā taṃ appamattassa ātāpino pahitattassa viharato.
52. 私はこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れなく、随煩悩を離れ、柔軟で、適応し、不動に至ったとき、宿住随念智(過去世を想起する智)へと心を傾けた。私は多種多様な過去の生存を思い起こした。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を思い起こした。『あそこにおいて私はこのような名であり、このような姓であり、このような容色であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから没して、かしこに生まれた。そこにおいても私はこのような名であり、このような姓であり、このような容色であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから没して、ここに生まれた』と。このように、様相とともに、詳細とともに、多種多様な過去の生存を思い起こした。婆羅門よ、夜の初更において、私によってこの第一の明知が得られた。無明は破られ、明知が生じ、闇は破られ、光明が生じた。それは不放逸にして熱心に、専心して住まう者に生じるがごときであった。
53. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhininnāmesiṃ. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā. Ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā; te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passāmi cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānāmi. Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, rattiyā majjhime yāme dutiyā vijjā adhigatā, avijjā vihatā vijjā uppannā, tamo vihato āloko uppanno, yathā taṃ appamattassa ātāpino pahitattassa viharato.
53. 私はこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れなく、随煩悩を離れ、柔軟で、適応し、不動に至ったとき、有情の死生の智(天眼智)へと心を傾けた。私は清浄にして人間のそれを超えた天眼によって、没し、また生まれ変わる有情たちを見た。卑しい者、高い者、美しい者、醜い者、善趣に赴く者、悪趣に赴く者、業にしたがって赴く有情たちを理解した。『ああ、これらの有情たちは身の悪行を具足し、口の悪行を具足し、意の悪行を具足し、聖者たちを誹謗し、邪見にして、邪見の業を引き受けていた。彼らは身が壊れて死後、悪趣、苦界、堕落処、地獄に生まれた。しかし、これらの有情たちは身の善行を具足し、口の善行を具足し、意の善行を具足し、聖者たちを誹謗せず、正見にして、正見の業を引き受けていた。彼らは身が壊れて死後、善趣、天界に生まれた』と。このように、清浄にして人間のそれを超えた天眼によって、没し、また生まれ変わる有情たちを見、卑しい者、高い者、美しい者、醜い者、善趣に赴く者、悪趣に赴く者、業にしたがって赴く有情たちを理解した。婆羅門よ、夜の中更において、私によってこの第二の明知が得られた。無明は破られ、明知が生じ、闇は破られ、光明が生じた。それは不放逸にして熱心に、専心して住まう者に生じるがごときであった。
54. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhininnāmesiṃ. So ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ. ‘Ime āsavā’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ āsavasamudayo’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ āsavanirodho’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, ‘ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ. Tassa me evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccittha, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccittha, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccittha. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ ahosi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti abbhaññāsiṃ. Ayaṃ kho me, brāhmaṇa, rattiyā pacchime yāme tatiyā vijjā adhigatā, avijjā vihatā vijjā uppannā, tamo vihato āloko uppanno, yathā taṃ appamattassa ātāpino pahitattassa viharato.
54. 私はこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れなく、随煩悩を離れ、柔軟で、適応し、不動に至ったとき、漏尽智(煩悩の滅尽を知る智)へと心を傾けた。私は『これは苦である』とありのままに如実に知った。『これは苦の集起である』と如実に知った。『これは苦の止滅である』と如実に知った。『これは苦の止滅に至る道である』と如実に知った。『これらは漏(煩悩)である』と如実に知った。『これは漏の集起である』と如実に知った。『これは漏の止滅である』と如実に知った。『これは漏の止滅に至る道である』と如実に知った。このように知り、このように見る私の心は、欲漏からも解脱し、有漏からも解脱し、無明漏からも解脱した。解脱したとき、『解脱した』という智が生じた。『生は尽きた。梵行は成就した。なされるべきことはなされた。もはやこの状態に戻ることはない』と如実に知った。婆羅門よ、夜の後更において、私によってこの第三の明知が得られた。無明は破られ、明知が生じ、闇は破られ、光明が生じた。それは不放逸にして熱心に、専心して住まう者に生じるがごときであった。
55. ‘‘Siyā kho pana te, brāhmaṇa, evamassa – ‘ajjāpi nūna samaṇo gotamo avītarāgo avītadoso avītamoho, tasmā araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevatī’ti. Na kho panetaṃ, brāhmaṇa, evaṃ daṭṭhabbaṃ. Dve kho ahaṃ, brāhmaṇa, atthavase sampassamāno araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi – attano ca diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sampassamāno, pacchimañca janataṃ anukampamāno’’ti.
55. 婆羅門よ、あなたにはあるいはこう思われるかもしれない。『沙門ゴータマは今なお貪欲を離れず、瞋恚を離れず、愚痴を離れていない。それゆえに森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せているのだ』と。しかし婆羅門よ、そのように見るべきではない。婆羅門よ、私は二つの利点を見るがゆえに、森林僻地の遠離した座臥処に身を寄せているのである。すなわち、自分自身の現法楽住を見るがゆえであり、後の人々を憐れむがゆえである」
56. ‘‘Anukampitarūpā vatāyaṃ bhotā gotamena pacchimā janatā, yathā taṃ arahatā sammāsambuddhena. Abhikkantaṃ, bho gotama! Abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
56. 「尊者ゴータマによって、まさに後の人々は憐れまれました。応供・等正覚者によるがごとくです。素晴らしいことです、尊者ゴータマよ! 素晴らしいことです、尊者ゴータマよ! たとえば尊者ゴータマよ、倒れたものを起こすように、覆われたものを顕らかにするように、道に迷った者に道を教えるように、暗闇の中に『眼ある者は色を見るであろう』と灯火を掲げるように、尊者ゴータマによってさまざまな仕方で法が明示されました。私はかの尊者ゴータマと法と比丘サンガに帰依いたします。尊者ゴータマは、私を今日より命ある限り帰依した在家信者として受け入れてくださいますように」
Bhayabheravasuttaṃ niṭṭhitaṃ catutthaṃ.
怖駭経 第四が終了した。
5. Anaṅgaṇasuttaṃ
5. 無穢経
57. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso, bhikkhave’’ti. ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –
57. このように私は聞いた。ある時、世尊はサヴァッティのジェータ林にあるアナータピンディカ園に住まわれていた。そのとき、尊者サーリプッタは比丘たちに呼びかけた。「友なる比丘たちよ」と。「友よ」と、それらの比丘たちは尊者サーリプッタに応えた。尊者サーリプッタはこう言った。
‘‘Cattārome, āvuso, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame cattāro? Idhāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Idha panāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. Idhāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti. Idha panāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti. Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso akkhāyati. Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyati. Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso akkhāyati. Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti.
「友よ、世の中には四種の人々が存在し、見出されます。いかなる四種でしょうか。友よ、ここに、ある人は心に穢れがあるのに、『私には内に穢れがある』とありのままに知りません。また友よ、ある人は心に穢れがあって、『私には内に穢れがある』とありのままに知ります。また友よ、ある人は心に穢れがないのに、『私には内に穢れがない』とありのままに知りません。また友よ、ある人は心に穢れがなくて、『私には内に穢れがない』とありのままに知ります。友よ、そこにおいて、穢れがあるのに『私には内に穢れがある』とありのままに知らないその人は、穢れのある二種の人々のうちで劣った人と呼ばれます。友よ、そこにおいて、穢れがあって『私には内に穢れがある』とありのままに知るその人は、穢れのある二種の人々のうちで勝れた人と呼ばれます。友よ、そこにおいて、穢れがないのに『私には内に穢れがない』とありのままに知らないその人は、穢れのない二種の人々のうちで劣った人と呼ばれます。友よ、そこにおいて、穢れがなくて『私には内に穢れがない』とありのままに知るその人は、穢れのない二種の人々のうちで勝れた人と呼ばれます」
58. Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca –
58. このように説かれたとき、尊者マハーモッガッラーナは尊者サーリプッタにこう言った。
‘‘Ko nu kho, āvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyati? Ko panāvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti?
「友サーリプッタよ、穢れのある二種の人々のうちで、一方が劣った人と呼ばれ、一方が勝れた人と呼ばれる、その因は何であり、その縁は何でしょうか。また友サーリプッタよ、穢れのない二種の人々のうちで、一方が劣った人と呼ばれ、一方が勝れた人と呼ばれる、その因は何であり、その縁は何でしょうか」
59. ‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – na chandaṃ janessati na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā rajena ca malena ca pariyonaddhā. Tamenaṃ sāmikā na ceva paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ , rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ. Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā assa malaggahitā’’ti? ‘‘Evamāvuso’’ti. ‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – na chandaṃ janessati na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
59. 「友よ、そこに汚濁(心の穢れ)があるにもかかわらず、『私には内に汚濁がある』と如実に知らぬ者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、その汚濁を捨断するために意欲を生じさせず、励まず、精進を起こさないでしょう。その人は貪りあり、怒りあり、迷いあり、汚濁あり、心が汚れたままで命を終えることになります。友よ、それはあたかも、市場あるいは鍛冶屋から運ばれてきた青銅の器が塵や汚れに覆われており、その持ち主たちがそれを用いず、磨きもせず、塵芥の道に放置するようなものです。友よ、そうであれば、その青銅の器は後になって、より汚れ、垢にまみれることになるのではないでしょうか」「友よ、まさにその通りです」「友よ、それと同様に、そこに汚濁があるにもかかわらず、『私には内に汚濁がある』と如実に知らぬ者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、その汚濁を捨断するために意欲を生じさせず、励まず、精進を起こさないでしょう。その人は貪りあり、怒りあり、迷いあり、汚濁あり、心が汚れたままで命を終えることになるのです。
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – chandaṃ janessati vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā rajena ca malena ca pariyonaddhā. Tamenaṃ sāmikā paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ rajāpathe nikkhipeyyuṃ. Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā assa pariyodātā’’ti? ‘‘Evamāvuso’’ti. ‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – chandaṃ janessati vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya; so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
友よ、そこに汚濁があるとき、『私には内に汚濁がある』と如実に知る者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、その汚濁を捨断するために意欲を生じさせ、励み、精進を起こすでしょう。その人は貪りなく、怒りなく、迷いなく、汚濁なく、心が汚れずに命を終えることになります。友よ、それはあたかも、市場あるいは鍛冶屋から運ばれてきた青銅の器が塵や汚れに覆われており、その持ち主たちがそれを用い、磨き清め、塵芥の道に放置しないようなものです。友よ、そうであれば、その青銅の器は後になって、より清らかになり、輝くことになるのではないでしょうか」「友よ、まさにその通りです」「友よ、それと同様に、そこに汚濁があるとき、『私には内に汚濁がある』と如実に知る者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、その汚濁を捨断するために意欲を生じさせ、励み、精進を起こすでしょう。その人は貪りなく、怒りなく、迷いなく、汚濁なく、心が汚れずに命を終えることになるのです。
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – subhanimittaṃ manasi karissati, tassa subhanimittassa manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati; so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā. Tamenaṃ sāmikā na ceva paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ, rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ. Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā assa malaggahitā’’ti? ‘‘Evamāvuso’’ti. ‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – subhanimittaṃ manasi karissati, tassa subhanimittassa manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati;so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacittokālaṃkarissati.
友よ、そこに汚濁がないにもかかわらず、『私には内に汚濁がない』と如実に知らぬ者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、清らかな相(浄相)を作意し、その浄相を作意することによって貪りが心を侵食するでしょう。その人は貪りあり、怒りあり、迷いあり、汚濁あり、心が汚れたままで命を終えることになります。友よ、それはあたかも、市場あるいは鍛冶屋から運ばれてきた青銅の器が清らかで輝いているのに、その持ち主たちがそれを用いず、磨きもせず、塵芥の道に放置するようなものです。友よ、そうであれば、その青銅の器は後になって、より汚れ、垢にまみれることになるのではないでしょうか」「友よ、まさにその通りです」「友よ、それと同様に、そこに汚濁がないにもかかわらず、『私には内に汚濁がない』と如実に知らぬ者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、浄相を作意し、その浄相を作意することによって貪りが心を侵食するでしょう。その人は貪りあり、怒りあり、迷いあり、汚濁あり、心が汚れたままで命を終えることになるのです。
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa subhanimittassa amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati; so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati. Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā. Tamenaṃ sāmikā paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ rajāpathe nikkhipeyyuṃ. Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā assa pariyodātā’’ti? ‘‘Evamāvuso’’ti. ‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa subhanimittassa amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati; so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
友よ、そこに汚濁がないとき、『私には内に汚濁がない』と如実に知る者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、浄相を作意せず、その浄相を作意しないことによって貪りが心を侵食しないでしょう。その人は貪りなく、怒りなく、迷いなく、汚濁なく、心が汚れずに命を終えることになります。友よ、それはあたかも、市場あるいは鍛冶屋から運ばれてきた青銅の器が清らかで輝いており、その持ち主たちがそれを用い、磨き清め、塵芥の道に放置しないようなものです。友よ、そうであれば、その青銅の器は後になって、より清らかになり、輝くことになるのではないでしょうか」「友よ、まさにその通りです」「友よ、それと同様に、そこに汚濁がないとき、『私には内に汚濁がない』と如実に知る者、その人にはこのことが予想されます――すなわち、浄相を作意せず、その浄相を作意しないことによって貪りが心を侵食しないでしょう。その人は貪りなく、怒りなく、迷いなく、汚濁なく、心が汚れずに命を終えることになるのです。
‘‘Ayaṃ kho, āvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyati. Ayaṃ panāvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti.
モッガッラーナ友よ、これこそが、汚濁のある二人の人のうち、一人は劣った人と呼ばれ、一人は勝れた人と呼ばれる所以の因であり、縁なのです。また、モッガッラーナ友よ、これこそが、汚濁のない二人の人のうち、一人は劣った人と呼ばれ、一人は勝れた人と呼ばれる所以の因であり、縁なのです」
60. ‘‘Aṅgaṇaṃ aṅgaṇanti, āvuso, vuccati. Kissa nu kho etaṃ, āvuso, adhivacanaṃ yadidaṃ aṅgaṇa’’nti? ‘‘Pāpakānaṃ kho etaṃ, āvuso, akusalānaṃ icchāvacarānaṃ adhivacanaṃ, yadidaṃ aṅgaṇa’’nti.
60. 「友よ、『汚濁、汚濁』と言われますが、友よ、この汚濁とは何についての名称なのですか」「友よ、悪しき不善なる欲求の領域(悪欲)のこと、これが汚濁というものの名称なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘āpattiñca vata āpanno assaṃ, na ca maṃ bhikkhū jāneyyuṃ āpattiṃ āpanno’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ bhikkhū jāneyyuṃ – ‘āpattiṃ āpanno’ti. ‘Jānanti maṃ bhikkhū āpattiṃ āpanno’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『実に私が罪を犯したとしても、比丘たちが私が罪を犯したと知りませんように』と。友よ、しかし比丘たちがその比丘について『罪を犯した』と知ることがあり得ます。『比丘たちは私が罪を犯したと知っている』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘āpattiñca vata āpanno assaṃ, anuraho maṃ bhikkhū codeyyuṃ, no saṅghamajjhe’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ bhikkhū saṅghamajjhe codeyyuṃ, no anuraho. ‘Saṅghamajjhe maṃ bhikkhū codenti, no anuraho’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『実に私が罪を犯したとしても、比丘たちが私を僧伽(教団)のただ中ではなく、人目のないところで糾弾してくれますように』と。友よ、しかし比丘たちがその比丘を人目のないところではなく、僧伽のただ中で糾弾することがあり得ます。『比丘たちは私を人目のないところではなく、僧伽のただ中で糾弾している』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘āpattiñca vata āpanno assaṃ, sappaṭipuggalo maṃ codeyya, no appaṭipuggalo’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ appaṭipuggalo codeyya, no sappaṭipuggalo. ‘Appaṭipuggalo maṃ codeti, no sappaṭipuggalo’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『実に私が罪を犯したとしても、同格の者が私を糾弾し、格下の者が糾弾しませんように』と。友よ、しかし格下の者がその比丘を糾弾し、同格の者が糾弾しないことがあり得ます。『格下の者が私を糾弾し、同格の者が糾弾しない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata mameva satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya, na aññaṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyyā’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya, na taṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya. ‘Aññaṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti, na maṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ desetī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、師(世尊)が他の比丘に次々と問いかけて比丘たちに法を説くのではなく、私にこそ次々と問いかけて比丘たちに法を説いてくださいますように』と。友よ、しかし師がその比丘にではなく、他の比丘に次々と問いかけて比丘たちに法を説くことがあり得ます。『師は私にではなく、他の比丘に次々と問いかけて比丘たちに法を説いている』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata mameva bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyuṃ, na aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyu’nti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyuṃ, na taṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyuṃ. ‘Aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya pavisanti, na maṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya pavisantī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、比丘たちが他の比丘を先頭にして供養のために村に入るのではなく、私をこそ先頭にして供養のために村に入りますように』と。友よ、しかし比丘たちがその比丘をではなく、他の比丘を先頭にして供養のために村に入ることがあり得ます。『比丘たちは私をではなく、他の比丘を先頭にして供養のために村に入っている』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata ahameva labheyyaṃ bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ, na añño bhikkhu labheyya bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍa’nti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu labheyya bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ, na so bhikkhu labheyya bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ. ‘Añño bhikkhu labhati bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ, nāhaṃ labhāmi bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍa’nti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、食堂で最上席、最上の水、最上の施食を他の比丘が得るのではなく、私こそが得られますように』と。友よ、しかしその比丘が得るのではなく、他の比丘が食堂で最上席、最上の水、最上の施食を得ることがあり得ます。『他の比丘が食堂で最上席、最上の水、最上の施食を得て、私は得られない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata ahameva bhattagge bhuttāvī anumodeyyaṃ, na añño bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodeyyā’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodeyya, na so bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodeyya. ‘Añño bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodati, nāhaṃ bhattagge bhuttāvī anumodāmī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、食堂で食後に他の比丘が祝意(随喜の説法)を述べるのではなく、私こそが食後に祝意を述べられますように』と。友よ、しかしその比丘がではなく、他の比丘が食堂で食後に祝意を述べることがあり得ます。『他の比丘が食堂で食後に祝意を述べ、私は食堂で食後に祝意を述べられない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata ahameva ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, na añño bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyyā’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya, na so bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya. ‘Añño bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti, nāhaṃ ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ desemī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、精舎に来た比丘たちに他の比丘が法を説くのではなく、私こそが法を説けますように』と。友よ、しかしその比丘がではなく、他の比丘が精舎に来た比丘たちに法を説くことがあり得ます。『他の比丘が精舎に来た比丘たちに法を説き、私は精舎に来た比丘たちに法を説けない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata ahameva ārāmagatānaṃ bhikkhunīnaṃ dhammaṃ deseyyaṃ…pe… upāsakānaṃ dhammaṃ deseyyaṃ…pe… upāsikānaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, na añño bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseyyā’ti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseyya, na so bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseyya. ‘Añño bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseti, nāhaṃ ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ desemī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、精舎に来た比丘尼たちに私こそが法を説けますように……男の信者たちに私こそが法を説けますように……精舎に来た女の信者たちに他の比丘が法を説くのではなく、私こそが法を説けますように』と。友よ、しかしその比丘がではなく、他の比丘が精舎に来た女の信者たちに法を説くことがあり得ます。『他の比丘が精舎に来た女の信者たちに法を説き、私は精舎に来た女の信者たちに法を説けない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata mameva bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyu’nti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na taṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ. ‘Aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, na maṃ bhikkhū sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjentī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、比丘たちが他の比丘をではなく、私をこそ敬い、重んじ、尊び、供養してくれますように』と。友よ、しかし比丘たちがその比丘をではなく、他の比丘を敬い、重んじ、尊び、供養することがあり得ます。『比丘たちは私をではなく、他の比丘を敬い、重んじ、尊び、供養している』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata mameva bhikkhuniyo…pe… upāsakā…pe… upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na aññaṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyu’nti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na taṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ. ‘Aññaṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, na maṃ upāsikā sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjentī’ti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、比丘尼たちが……男の信者たちが……女の信者たちが他の比丘をではなく、私をこそ敬い、重んじ、尊び、供養してくれますように』と。友よ、しかし女の信者たちがその比丘をではなく、他の比丘を敬い、重んじ、尊び、供養することがあり得ます。『女の信者たちは私をではなく、他の比丘を敬い、重んじ、尊び、供養している』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata ahameva lābhī assaṃ paṇītānaṃ cīvarānaṃ, na añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ cīvarāna’nti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ cīvarānaṃ, na so bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ cīvarānaṃ. ‘Añño bhikkhu lābhī paṇītānaṃ cīvarānaṃ, nāhaṃ lābhī paṇītānaṃ cīvarāna’nti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、上質な衣を他の比丘が得るのではなく、私こそが得られますように』と。友よ、しかしその比丘が得るのではなく、他の比丘が上質な衣を得ることがあり得ます。『他の比丘が上質な衣を得て、私は上質な衣を得られない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vata ahameva lābhī assaṃ paṇītānaṃ piṇḍapātānaṃ…pe… paṇītānaṃ senāsanānaṃ…pe… paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ, na añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārāna’nti. Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ, na so bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. ‘Añño bhikkhu lābhī paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ, nāhaṃ lābhī paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārāna’nti – iti so kupito hoti appatīto. Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo – ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
友よ、ここに一人の比丘にこのような欲求が生じることがあり得ます――『ああ、上質な托鉢食を……上質な住居を……上質な病気用具・医薬品を他の比丘が得るのではなく、私こそが得られますように』と。友よ、しかしその比丘が得るのではなく、他の比丘が上質な病気用具・医薬品を得ることがあり得ます。『他の比丘が上質な病気用具・医薬品を得て、私は上質な病気用具・医薬品を得られない』と、彼は怒り、不快になります。友よ、怒りと不快、この両方が汚濁なのです。
‘‘Imesaṃ kho etaṃ, āvuso, pāpakānaṃ akusalānaṃ icchāvacarānaṃ adhivacanaṃ, yadidaṃ aṅgaṇa’’nti.
友よ、これら悪しき不善なる欲求の領域のこと、これが汚濁というものの名称なのです。
61. ‘‘Yassa kassaci, āvuso, bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti āraññiko pantasenāsano piṇḍapātiko sapadānacārī paṃsukūliko lūkhacīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī na ceva sakkaronti na garuṃ karonti na mānenti na pūjenti. Taṃ kissa hetu? Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca. Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā. Tamenaṃ sāmikā ahikuṇapaṃ vā kukkurakuṇapaṃ vā manussakuṇapaṃ vā racayitvā aññissā kaṃsapātiyā paṭikujjitvā antarāpaṇaṃ paṭipajjeyyuṃ. Tamenaṃ jano disvā evaṃ vadeyya – ‘ambho, kimevidaṃ harīyati jaññajaññaṃ viyā’ti? Tamenaṃ uṭṭhahitvā apāpuritvā olokeyya. Tassa sahadassanena amanāpatā ca saṇṭhaheyya, pāṭikulyatā ca saṇṭhaheyya, jegucchatā ca saṇṭhaheyya; jighacchitānampi na bhottukamyatā assa, pageva suhitānaṃ. Evameva kho, āvuso, yassa kassaci bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti āraññiko pantasenāsano piṇḍapātiko sapadānacārī paṃsukūliko lūkhacīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī na ceva sakkaronti na garuṃ karonti na mānenti na pūjenti. Taṃ kissa hetu? Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca.
61. 友よ、どのような比丘であれ、これら悪しき不善なる欲求が捨断されずに見られ、また聞かれるならば、たとえ彼が森林に住み、人里離れた所に座し、托鉢を行い、家々を順に巡り歩き、糞掃衣を着て、粗末な衣をまとっていても、清浄行の仲間(同僚の修行者たち)は彼を敬わず、重んじず、尊ばず、供養しません。それはなぜでしょうか。その尊者には、これら悪しき不善なる欲求が捨断されずに見られ、また聞かれるからです。友よ、それはあたかも、市場あるいは鍛冶屋から運ばれてきた青銅の器が清らかで輝いているのに、その持ち主たちが蛇の死骸や犬の死骸や人間の死骸を盛り、別の青銅の器で蓋をして市場へ向かうようなものです。人々はそれを見てこのように言うでしょう――『これ、何と尊いものが運ばれているのか』と。そして立ち上がり、蓋を開けて覗き見ます。それを見るやいなや、不快の念が生じ、嫌悪が生じ、胸が悪くなるでしょう。飢えている者でさえ食べたいとは思わないでしょう。まして満腹している者ならなおさらです。友よ、それと同様に、どのような比丘であれ、これら悪しき不善なる欲求が捨断されずに見られ、また聞かれるならば、たとえ彼が森林に住み、人里離れた所に座し、托鉢を行い、家々を順に巡り歩き、糞掃衣を着て、粗末な衣をまとっていても、清浄行の仲間は彼を敬わず、重んじず、尊ばず、供養しません。それはなぜでしょうか。その尊者には、これら悪しき不善なる欲求が捨断されずに見られ、また聞かれるからなのです。
62. ‘‘Yassa kassaci, āvuso, bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti gāmantavihārī nemantaniko gahapaticīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti. Taṃ kissa hetu? Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti ca. Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā. Tamenaṃ sāmikā sālīnaṃ odanaṃ vicitakāḷakaṃ anekasūpaṃ anekabyañjanaṃ racayitvā aññissā kaṃsapātiyā paṭikujjitvā antarāpaṇaṃ paṭipajjeyyuṃ. Tamenaṃ jano disvā evaṃ vadeyya – ‘ambho, kimevidaṃ harīyati jaññajaññaṃ viyā’ti? Tamenaṃ uṭṭhahitvā apāpuritvā olokeyya. Tassa saha dassanena manāpatā ca saṇṭhaheyya, appāṭikulyatā ca saṇṭhaheyya, ajegucchatā ca saṇṭhaheyya; suhitānampi bhottukamyatā assa, pageva jighacchitānaṃ. Evameva kho, āvuso, yassa kassaci bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti gāmantavihārī nemantaniko gahapaticīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti. Taṃ kissa hetu? Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti cā’’ti.
62. 友よ、どのような比丘であれ、これら悪しき不善なる欲求が捨断されて見られ、また聞かれるならば、たとえ彼が村の近くに住み、請われて食事に行き、居士から施された衣を着ていても、清浄行の仲間は彼を敬い、重んじ、尊び、供養します。それはなぜでしょうか。その尊者には、これら悪しき不善なる欲求が捨断されて見られ、また聞かれるからです。友よ、それはあたかも、市場あるいは鍛冶屋から運ばれてきた青銅の器が清らかで輝いており、その持ち主たちが黒い粒を選り分けた上米の飯と種々のスープと種々のおかずを盛り、別の青銅の器で蓋をして市場へ向かうようなものです。人々はそれを見てこのように言うでしょう――『これ、何と尊いものが運ばれているのか』と。そして立ち上がり、蓋を開けて覗き見ます。それを見るやいなや、喜ばしい思いが生じ、嫌悪はなく、清々しい思いが生じるでしょう。満腹している者でさえ食べたいと思うでしょう。まして飢えている者ならなおさらです。友よ、それと同様に、どのような比丘であれ、これら悪しき不善なる欲求が捨断されて見られ、また聞かれるならば、たとえ彼が村の近くに住み、請われて食事に行き、居士から施された衣を着ていても、清浄行の仲間は彼を敬い、重んじ、尊び、供養します。それはなぜでしょうか。その尊者には、これら悪しき不善なる欲求が捨断されて見られ、また聞かれるからなのです」
63. Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca – ‘‘upamā maṃ, āvuso sāriputta, paṭibhātī’’ti. ‘‘Paṭibhātu taṃ, āvuso moggallānā’’ti. ‘‘Ekamidāhaṃ, āvuso, samayaṃ rājagahe viharāmi giribbaje. Atha khvāhaṃ, āvuso, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya rājagahaṃ piṇḍāya pāvisiṃ. Tena kho pana samayena samīti yānakāraputto rathassa nemiṃ tacchati. Tamenaṃ paṇḍuputto ājīvako purāṇayānakāraputto paccupaṭṭhito hoti. Atha kho, āvuso, paṇḍuputtassa ājīvakassa purāṇayānakāraputtassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi – ‘aho vatāyaṃ samīti yānakāraputto imissā nemiyā imañca vaṅkaṃ imañca jimhaṃ imañca dosaṃ taccheyya, evāyaṃ nemi apagatavaṅkā apagatajimhā apagatadosā suddhā assa sāre patiṭṭhitā’ti. Yathā yathā kho, āvuso, paṇḍuputtassa ājīvakassa purāṇayānakāraputtassa cetaso parivitakko hoti, tathā tathā samīti yānakāraputto tassā nemiyā tañca vaṅkaṃ tañca jimhaṃ tañca dosaṃ tacchati. Atha kho, āvuso, paṇḍuputto ājīvako purāṇayānakāraputto attamano attamanavācaṃ nicchāresi – ‘hadayā hadayaṃ maññe aññāya tacchatī’ti.
63. このように説かれたとき、尊者大目犍連(マハーモッガッラーナ)は尊者舎利弗(サーリプッタ)にこのように言いました。「サーリプッタ友よ、私にたとえが思い浮かびました」「モッガッラーナ友よ、それを述べてください」「友よ、かつて私は王舎城のギリッバジャ(山嶺)に滞在していました。そのとき私は午前中に下衣を整え、鉢と衣を持って王舎城へと托鉢に入りました。そのとき、車大工の息子サミーティが荷車の車輪のリム(外輪)を削っていました。そこに元車大工の息子であったアージーヴィカ(外道)のパンドゥプッタが立ち寄っていました。友よ、そのとき元車大工の息子のパンドゥプッタ・アージーヴィカの心にこのような考えが起こりました――『ああ、この車大工の息子サミーティが、この外輪のこの曲がり、この歪み、この欠陥を削り取ってくれたらよいのに。そうすればこの外輪は、曲がりがなく、歪みがなく、欠陥がなく、清らかで芯がしっかりしたものになるだろう』と。友よ、元車大工の息子パンドゥプッタ・アージーヴィカが心に考えたとおりに、車大工の息子サミーティはその外輪のその曲がり、その歪み、その欠陥を削り取りました。そこで、友よ、元車大工の息子パンドゥプッタ・アージーヴィカは喜んで、満足の言葉を発しました――『心をもって心を察して削っているかのようだ』と。
‘‘Evameva kho, āvuso, ye te puggalā assaddhā, jīvikatthā na saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, saṭhā māyāvino ketabino uddhatā unnaḷā capalā mukharā vikiṇṇavācā, indriyesu aguttadvārā, bhojane amattaññuno, jāgariyaṃ ananuyuttā, sāmaññe anapekkhavanto, sikkhāya na tibbagāravā, bāhulikā sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā, kusītā hīnavīriyā muṭṭhassatī asampajānā asamāhitā vibbhantacittā duppaññā eḷamūgā, tesaṃ āyasmā sāriputto iminā dhammapariyāyena hadayā hadayaṃ maññe aññāya tacchati.
友よ、それと同様に、信仰がなく、信によるのではなく生計のために家から出て出家した者たち、狡猾で、欺瞞に満ち、詐欺的で、浮ついて、傲慢で、軽薄で、多弁で、口から出任せを言い、諸根の門を守らず、食事の量を知らず、目覚めていることに努めず、沙門の務めに意を払わず、修行に深い敬意を払わず、贅沢を好み、怠惰で、退歩の先頭に立ち、遠離の務めを放棄し、怠けて精進を欠き、正念を失い、正知を欠き、心が定まらず、心が散乱し、智慧なく、愚かで聾唖のような者たち、尊者サーリプッタはこの法の説示によって、彼らの心をもって心を察して(欠点を)削り取っておられるかのようです。
‘‘Ye pana te kulaputtā saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, asaṭhā amāyāvino aketabino anuddhatā anunnaḷā acapalā amukharā avikiṇṇavācā, indriyesu guttadvārā, bhojane mattaññuno, jāgariyaṃ anuyuttā, sāmaññe apekkhavanto, sikkhāya tibbagāravā, na bāhulikā na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, āraddhavīriyā pahitattā upaṭṭhitassatī sampajānā samāhitā ekaggacittā paññavanto aneḷamūgā, te āyasmato sāriputtassa imaṃ dhammapariyāyaṃ sutvā pivanti maññe, ghasanti maññe vacasā ceva manasā ca – ‘sādhu vata, bho, sabrahmacārī akusalā vuṭṭhāpetvā kusale patiṭṭhāpetī’ti. Seyyathāpi, āvuso, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanakajātiko sīsaṃnhāto uppalamālaṃ vā vassikamālaṃ vā atimuttakamālaṃ vā labhitvā ubhohi hatthehi paṭiggahetvā uttamaṅge sirasmiṃ patiṭṭhapeyya, evameva kho, āvuso, ye te kulaputtā saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, asaṭhā amāyāvino aketabino anuddhatā anunnaḷā acapalā amukharā avikiṇṇavācā, indriyesu guttadvārā, bhojane mattaññuno, jāgariyaṃ anuyuttā, sāmaññe apekkhavanto, sikkhāya tibbagāravā, na bāhulikā na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, āraddhavīriyā pahitattā upaṭṭhitassatī sampajānā samāhitā ekaggacittā paññavanto aneḷamūgā, te āyasmato sāriputtassa imaṃ dhammapariyāyaṃ sutvā pivanti maññe, ghasanti maññe vacasā ceva manasā ca – ‘sādhu vata, bho, sabrahmacārī akusalā vuṭṭhāpetvā kusale patiṭṭhāpetī’ti. Itiha te ubho mahānāgā aññamaññassa subhāsitaṃ samanumodiṃsū’’ti.
しかし、信によって家から出て出家した良家の男子たち、狡猾でなく、欺瞞がなく、詐欺的でなく、浮つかず、傲慢でなく、軽薄でなく、多弁でなく、口から出任せを言わず、諸根の門を守り、食事の量を知り、目覚めていることに努め、沙門の務めに意を払い、修行に深い敬意を払い、贅沢を好まず、怠惰でなく、退歩の務めを放棄し、遠離の先頭に立ち、精進を起こし、自己を捧げ、正念を確立し、正知を具え、心が定まり、心を一境にし、智慧があり、愚かで聾唖のようではない者たち、彼らは尊者サーリプッタのこの法の説示を聞いて、言葉によっても心によっても、それを飲み干し、味わい尽くすかのようにして、『尊い同僚の修行者は、まことに善いことかな、私たちを不善から立ち直らせ、善に確立させてくださる』と思うのです。友よ、それはあたかも、装飾を好む若い男女が頭を洗い清め、青蓮華の冠、あるいはソケイの花冠、あるいはアティムッタカの花冠を得て、両手でそれを受け取り、頭の最上部に掲げるようなものです。友よ、まさにそのように、信によって家から出て出家した良家の男子たち……智慧があり、愚かで聾唖のようではない者たち、彼らは尊者サーリプッタのこの法の説示を聞いて、言葉によっても心によっても、それを飲み干し、味わい尽くすかのようにして、『尊い同僚の修行者は、まことに善いことかな、私たちを不善から立ち直らせ、善に確立させてくださる』と思うのです」このように、その二人の大龍(勝れた聖者たち)は互いの善説を歓喜し合ったのである。
Anaṅgaṇasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ.
無穢経 第五が終了した。
6. Ākaṅkheyyasuttaṃ
6. 願経
64. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
64. このように私は聞きました。あるとき世尊は舎衛城のジェータ森、給孤独園におられました。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられました。比丘たちは「世尊よ」と世尊に応えました。世尊はこのように説かれました。
‘‘Sampannasīlā, bhikkhave, viharatha sampannapātimokkhā; pātimokkhasaṃvarasaṃvutā viharatha ācāragocarasampannā aṇumattesu vajjesu bhayadassāvino; samādāya sikkhatha sikkhāpadesu.
「比丘たちよ、戒を具足して住しなさい。波羅提木叉(別解脱律儀)を具足して住しなさい。波羅提木叉の律儀によって身を守って住し、正しい行儀と境涯を具え、微細な過ちにも恐れを見出し、学習条項を受け入れて修行しなさい。
65. ‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘sabrahmacārīnaṃ piyo ca assaṃ manāpo ca garu ca bhāvanīyo cā’ti , sīlesvevassa paripūrakārī ajjhattaṃ cetosamathamanuyutto anirākatajjhāno vipassanāya samannāgato brūhetā suññāgārānaṃ.
65. 比丘たちよ、もし比丘が『清浄行の仲間たちに愛され、心快く思われ、敬われ、尊ばれる者となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり、内に心の静止(止)に専念し、禅定を捨てず、観察(観)を具え、空閑の住居(人気の絶えた場所)を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘lābhī assaṃ cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārāna’nti, sīlesvevassa paripūrakārī ajjhattaṃ cetosamathamanuyutto anirākatajjhāno vipassanāya samannāgato brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『衣・托鉢食・住居・病気用具および医薬品を得る者となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり、内に心の静止に専念し、禅定を捨てず、観察を具え、空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘yesāhaṃ cīvarapiṇḍapātasenāsana gilānappaccayabhesajjaparikkhāraṃ paribhuñjāmi tesaṃ te kārā mahapphalā assu mahānisaṃsā’ti, sīlesvevassa paripūrakārī ajjhattaṃ cetosamathamanuyutto anirākatajjhāno vipassanāya samannāgato brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『私が衣・托鉢食・住居・病気用具および医薬品を享受するその施主たちに、その供養が大果となり、大功徳となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり、内に心の静止に専念し、禅定を捨てず、観察を具え、空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘ye maṃ ñātī sālohitā petā kālaṅkatā pasannacittā anussaranti tesaṃ taṃ mahapphalaṃ assa mahānisaṃsa’nti, sīlesvevassa paripūrakārī ajjhattaṃ cetosamathamanuyutto anirākatajjhāno vipassanāya samannāgato brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『他界し命を終えたわが親族・血縁の者たちで、清らかな心で私を思い起こす者たちに、それが大果となり、大功徳となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり、内に心の静止に専念し、禅定を捨てず、観察を具え、空閑の住居を増大させる者であるべきです。
66. ‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘aratiratisaho assaṃ, na ca maṃ arati saheyya, uppannaṃ aratiṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
66. 比丘たちよ、もし比丘が『嫌気と愛着に打ち勝つ者となり、嫌気が私を打ち負かすことがなく、生じた嫌気をことごとく克服して住しますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘bhayabheravasaho assaṃ, na ca maṃ bhayabheravaṃ saheyya, uppannaṃ bhayabheravaṃ abhibhuyya abhibhuyya vihareyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『恐怖と戦慄に打ち勝つ者となり、恐怖と戦慄が私を打ち負かすことがなく、生じた恐怖と戦慄をことごとく克服して住しますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī assaṃ akicchalābhī akasiralābhī’ti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『増上心(高度な瞑想)に属し、現世での安楽な住ま居である四つの禅定を、望むままに得て、苦もなく得て、難なく得られますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘ye te santā vimokkhā atikkamma rūpe āruppā, te kāyena phusitvā vihareyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『色界を超越した寂静なる無色の解脱を、身をもって体感して住しますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
67. ‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sotāpanno assaṃ avinipātadhammo niyato sambodhiparāyaṇo’ti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
67. 比丘たちよ、もし比丘が『三つの結び目(三結)の滅尽によって預流(預流果の聖者)となり、堕落することのない法を有し、必ず正覚へと至る者となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘tiṇṇaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā rāgadosamohānaṃ tanuttā sakadāgāmī assaṃ sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ kareyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『三つの結び目の滅尽により、貪り・怒り・迷いが薄弱となることによって一来(一果の聖者)となり、一度だけこの世に戻って苦の終尽をなす者となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko assaṃ tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā’ti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『五つの下分結の滅尽によって化生の者(不還果の聖者)となり、そこで完全な涅槃に入り、その世界から二度と還らない者となりますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
68. ‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘anekavihitaṃ iddhividhaṃ paccanubhaveyyaṃ – ekopi hutvā bahudhā assaṃ, bahudhāpi hutvā eko assaṃ; āvibhāvaṃ tirobhāvaṃ; tirokuṭṭaṃ tiropākāraṃ tiropabbataṃ asajjamāno gaccheyyaṃ, seyyathāpi ākāse; pathaviyāpi ummujjanimujjaṃ kareyyaṃ, seyyathāpi udake; udakepi abhijjamāne gaccheyyaṃ, seyyathāpi pathaviyaṃ; ākāsepi pallaṅkena kameyyaṃ, seyyathāpi pakkhī sakuṇo; imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parāmaseyyaṃ parimajjeyyaṃ; yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vatteyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
68. 比丘たちよ、もし比丘が『種々の神通力を体験できますように――一人であって多数となり、多数であって一人となり、現れたり消えたりし、壁を通り抜け、塀を通り抜け、山を通り抜けて遮られることなく行くこと、あたかも空間を行くがごとくにし、地にあっても水の中のように没したり浮かんだりし、水の上にあっても地の上のように破ることなく歩み、空間にあっても翼ある鳥のように結跏趺坐のまま飛び、かくも強大な神通力と威力を有する日月をも手で触れ、撫で、梵天の世界にまでも身をもって支配を及ぼせますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘dibbāya sotadhātuyā visuddhāya atikkantamānusikāya ubho sadde suṇeyyaṃ – dibbe ca mānuse ca ye dūre santike cā’ti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『清浄にして人間を超えた天耳界によって、天界と人間界の、遠近の双方の音を聞けますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘parasattānaṃ parapuggalānaṃ cetasā ceto paricca pajāneyyaṃ – sarāgaṃ vā cittaṃ sarāgaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vītarāgaṃ vā cittaṃ vītarāgaṃ cittanti pajāneyyaṃ; sadosaṃ vā cittaṃ sadosaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vītadosaṃ vā cittaṃ vītadosaṃ cittanti pajāneyyaṃ; samohaṃ vā cittaṃ samohaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vītamohaṃ vā cittaṃ vītamohaṃ cittanti pajāneyyaṃ; saṃkhittaṃ vā cittaṃ saṃkhittaṃ cittanti pajāneyyaṃ, vikkhittaṃ vā cittaṃ vikkhittaṃ cittanti pajāneyyaṃ; mahaggataṃ vā cittaṃ mahaggataṃ cittanti pajāneyyaṃ, amahaggataṃ vā cittaṃ amahaggataṃ cittanti pajāneyyaṃ; sauttaraṃ vā cittaṃ sauttaraṃ cittanti pajāneyyaṃ, anuttaraṃ vā cittaṃ anuttaraṃ cittanti pajāneyyaṃ; samāhitaṃ vā cittaṃ samāhitaṃ cittanti pajāneyyaṃ, asamāhitaṃ vā cittaṃ asamāhitaṃ cittanti pajāneyyaṃ; vimuttaṃ vā cittaṃ vimuttaṃ cittanti pajāneyyaṃ, avimuttaṃ vā cittaṃ avimuttaṃ cittanti pajāneyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『他の衆生、他の人々の心を自らの心によって見通して知ることができますように――貪りのある心を「貪りのある心」と知り、貪りのない心を「貪りのない心」と知り、怒りのある心を「怒りのある心」と知り、怒りのない心を「怒りのない心」と知り、迷いのある心を「迷いのある心」と知り、迷いのない心を「迷いのない心」と知り、縮こまった心を「縮こまった心」と知り、散乱した心を「散乱した心」と知り、大いなる心を「大いなる心」と知り、大いならざる心を「大いならざる心」と知り、上のある心を「上のある心」と知り、上のない心を「上のない心」と知り、定まった心を「定まった心」と知り、定まらぬ心を「定まらぬ心」と知り、解脱した心を「解脱した心」と知り、解脱していない心を「解脱していない心」と知りますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussareyyaṃ, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jāti satasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe – amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapannoti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussareyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī…pe… brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『種々の過去世の生存を想起できますように――すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を想起し、「私はあそこにあって、このような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を摂り、このような苦楽を味わい、このような寿命の限度であった。その私はそこから死没してあそこに生じた。そこでもこのような名であり、このような氏族であり、このような身分であり、このような食物を摂り、このような苦楽を味わい、このような寿命の限度であった。その私はそこから死没してここに生じた」と、このように様相とともに、詳細とともに、種々の過去世の生存を想起できますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり……空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passeyyaṃ cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajāneyyaṃ – ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā; ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannāti, iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passeyyaṃ cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajāneyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī ajjhattaṃ cetosamathamanuyutto anirākatajjhāno vipassanāya samannāgato brūhetā suññāgārānaṃ.
比丘たちよ、もし比丘が『清浄にして人間を超えた天眼によって、死にゆき生まれかわる衆生を見、劣った者、勝れた者、美しい者、醜い者、善趣に行く者、悪趣に行く者、業にしたがって赴く衆生を知ることができますように――「ああ、これらの衆生は身の悪行を具え、言葉の悪行を具え、心の悪行を具え、聖者たちを誹謗し、誤った見解を持ち、誤った見解の行為を受け入れた。彼らは肉体の崩壊後、死後に、悪趣・苦境・没落の境遇・地獄に生じた。あるいはまた、これらの衆生は身の善行を具え、言葉の善行を具え、心の善行を具え、聖者たちを誹謗せず、正しい見解を持ち、正しい見解の行為を受け入れた。彼らは肉体の崩壊後、死後に、善趣・天界の世界に生じた」と、このように清浄にして人間を超えた天眼によって、死にゆき生まれかわる衆生を見、劣った者、勝れた者、美しい者、醜い者、善趣に行く者、悪趣に行く者、業にしたがって赴く衆生を知ることができますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり、内に心の静止に専念し、禅定を捨てず、観察を具え、空閑の住居を増大させる者であるべきです。
69. ‘‘Ākaṅkheyya ce, bhikkhave, bhikkhu – ‘āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭhevadhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya’nti, sīlesvevassa paripūrakārī ajjhattaṃ cetosamathamanuyutto anirākatajjhāno vipassanāya samannāgato brūhetā suññāgārānaṃ.
69. 比丘たちよ、もし比丘が『諸々の煩悩の滅尽により、煩悩なき心解脱と慧解脱とを、現世において自ら顕著な智慧によって覚知し、実現し、達成して住しますように』と願うならば、まさに戒を満たす者となり、内に心の静止に専念し、禅定を捨てず、観察を具え、空閑の住居を増大させる者であるべきです。
‘‘Sampannasīlā, bhikkhave, viharatha sampannapātimokkhā; pātimokkhasaṃvarasaṃvutā viharatha ācāragocarasampannā aṇumattesu vajjesu bhayadassāvino; samādāya sikkhatha sikkhāpadesū’’ti – iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vutta’’nti.
「比丘たちよ、戒を具足して住しなさい。波羅提木叉を具足して住しなさい。波羅提木叉の律儀によって身を守って住し、正しい行儀と境涯を具え、微細な過ちにも恐れを見出し、学習条項を受け入れて修行しなさい」と説かれたのは、まさにこれに依って説かれたのである」
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれました。比丘たちは心歓喜して、世尊の説法を喜悦しました。
Ākaṅkheyyasuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ.
願経 第六が終了した。
7. Vatthasuttaṃ
7. 衣服経(布喩経)
70. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
70. このように私は聞きました。あるとき世尊は舎衛城のジェータ森、給孤独園におられました。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられました。比丘たちは「世尊よ」と世尊に応えました。世尊はこのように説かれました。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, vatthaṃ saṃkiliṭṭhaṃ malaggahitaṃ; tamenaṃ rajako yasmiṃ yasmiṃ raṅgajāte upasaṃhareyya – yadi nīlakāya yadi pītakāya yadi lohitakāya yadi mañjiṭṭhakāya durattavaṇṇamevassa aparisuddhavaṇṇamevassa. Taṃ kissa hetu? Aparisuddhattā, bhikkhave, vatthassa. Evameva kho, bhikkhave, citte saṃkiliṭṭhe, duggati pāṭikaṅkhā. Seyyathāpi, bhikkhave, vatthaṃ parisuddhaṃ pariyodātaṃ; tamenaṃ rajako yasmiṃ yasmiṃ raṅgajāte upasaṃhareyya – yadi nīlakāya yadi pītakāya yadi lohitakāya yadi mañjiṭṭhakāya – surattavaṇṇamevassa parisuddhavaṇṇamevassa. Taṃ kissa hetu? Parisuddhattā, bhikkhave, vatthassa. Evameva kho, bhikkhave, citte asaṃkiliṭṭhe, sugati pāṭikaṅkhā.
「比丘たちよ、それはあたかも、汚れ、垢にまみれた布があり、それを染師がどのような染料――青色であれ黄色であれ赤色であれ茜色であれ――に浸したとしても、染まりが悪く、冴えない色にしかならないようなものです。それはなぜでしょうか。比丘たちよ、布が清らかでないからです。比丘たちよ、それと同様に、心が汚れているとき、悪趣(悪しき赴き)が予想されます。比丘たちよ、それはあたかも、清らかで真っ白な布があり、それを染師がどのような染料――青色であれ黄色であれ赤色であれ茜色であれ――に浸したとしても、美しく染まり、冴えた清らかな色になるようなものです。それはなぜでしょうか。比丘たちよ、布が清らかであるからです。比丘たちよ、それと同様に、心が汚れていないとき、善趣(善き赴き)が予想されます。
71. ‘‘Katame ca, bhikkhave, cittassa upakkilesā? Abhijjhāvisamalobho cittassa upakkileso, byāpādo cittassa upakkileso, kodho cittassa upakkileso, upanāho cittassa upakkileso, makkho cittassa upakkileso, paḷāso cittassa upakkileso, issā cittassa upakkileso, macchariyaṃ cittassa upakkileso, māyā cittassa upakkileso, sāṭheyyaṃ cittassa upakkileso, thambho cittassa upakkileso, sārambho cittassa upakkileso, māno cittassa upakkileso, atimāno cittassa upakkileso, mado cittassa upakkileso, pamādo cittassa upakkileso.
71. 比丘たちよ、では、心の随煩悩(心の汚れ)とはどのようなものでしょうか。貪欲(不当な欲望)は心の汚れであり、悪意(瞋恚)は心の汚れであり、怒り(忿)は心の汚れであり、怨み(恨)は心の汚れであり、覆蔵(偽善・罪を隠すこと)は心の汚れであり、情の張り合い(悩)は心の汚れであり、嫉妬(嫉)は心の汚れであり、物惜しみ(慳)は心の汚れであり、欺瞞(誑)は心の汚れであり、不誠実(諂)は心の汚れであり、強情(剛愎)は心の汚れであり、張り合い(競い合い)は心の汚れであり、慢心(慢)は心の汚れであり、過慢(増上慢)は心の汚れであり、傲慢(驕)は心の汚れであり、放逸(怠り)は心の汚れです。
72. ‘‘Sa kho so, bhikkhave, bhikkhu ‘abhijjhāvisamalobho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā abhijjhāvisamalobhaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘byāpādo cittassa upakkileso’ti – iti viditvā byāpādaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘kodho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā kodhaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘upanāho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā upanāhaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘makkho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā makkhaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘paḷāso cittassa upakkileso’ti – iti viditvā paḷāsaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘issā cittassa upakkileso’ti – iti viditvā issaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘macchariyaṃ cittassa upakkileso’ti – iti viditvā macchariyaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘māyā cittassa upakkileso’ti – iti viditvā māyaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘sāṭheyyaṃ cittassa upakkileso’ti – iti viditvā sāṭheyyaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘thambho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā thambhaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘sārambho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā sārambhaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘māno cittassa upakkileso’ti – iti viditvā mānaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘atimāno cittassa upakkileso’ti – iti viditvā atimānaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘mado cittassa upakkileso’ti – iti viditvā madaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati; ‘pamādo cittassa upakkileso’ti – iti viditvā pamādaṃ cittassa upakkilesaṃ pajahati.
「比丘たちよ、実にその比丘は、『貪欲と不当な貪りは心の汚れである』とこのように知って、心の汚れである貪欲と不当な貪りを捨て去ります。『害意は心の汚れである』と知って、心の汚れである害意を捨て去ります。『怒りは心の汚れである』と知って、心の汚れである怒りを捨て去ります。『怨恨は心の汚れである』と知って、心の汚れである怨恨を捨て去ります。『恩知らずは心の汚れである』と知って、心の汚れである恩知らずを捨て去ります。『張り合いは心の汚れである』と知って、心の汚れである張り合いを捨て去ります。『嫉妬は心の汚れである』と知って、心の汚れである嫉妬を捨て去ります。『物惜しみは心の汚れである』と知って、心の汚れである物惜しみを捨て去ります。『欺瞞は心の汚れである』と知って、心の汚れである欺瞞を捨て去ります。『狡猾は心の汚れである』と知って、心の汚れである狡猾を捨て去ります。『強情は心の汚れである』と知って、心の汚れである強情を捨て去ります。『競い合いは心の汚れである』と知って、心の汚れである競い合いを捨て去ります。『慢心は心の汚れである』と知って、心の汚れである慢心を捨て去ります。『過慢は心の汚れである』と知って、心の汚れである過慢を捨て去ります。『傲慢は心の汚れである』と知って、心の汚れである傲慢を捨て去ります。『放逸は心の汚れである』と知って、心の汚れである放逸を捨て去ります。
73. ‘‘Yato kho , bhikkhave, bhikkhuno ‘abhijjhāvisamalobho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā abhijjhāvisamalobho cittassa upakkileso pahīno hoti, ‘byāpādo cittassa upakkileso’ti – iti viditvā byāpādo cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘kodho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā kodho cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘upanāho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā upanāho cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘makkho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā makkho cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘paḷāso cittassa upakkileso’ti – iti viditvā paḷāso cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘issā cittassa upakkileso’ti – iti viditvā issā cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘macchariyaṃ cittassa upakkileso’ti – iti viditvā macchariyaṃ cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘māyā cittassa upakkileso’ti – iti viditvā māyā cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘sāṭheyyaṃ cittassa upakkileso’ti – iti viditvā sāṭheyyaṃ cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘thambho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā thambho cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘sārambho cittassa upakkileso’ti – iti viditvā sārambho cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘māno cittassa upakkileso’ti – iti viditvā māno cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘atimāno cittassa upakkileso’ti – iti viditvā atimāno cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘mado cittassa upakkileso’ti – iti viditvā mado cittassa upakkileso pahīno hoti; ‘pamādo cittassa upakkileso’ti – iti viditvā pamādo cittassa upakkileso pahīno hoti.
比丘たちよ、比丘が『貪欲と不当な貪りは心の汚れである』とこのように知って、心の汚れである貪欲と不当な貪りが断ち切られ、『害意は心の汚れである』と知って害意が断ち切られ、『怒りは心の汚れである』と知って怒りが断ち切られ、『怨恨は心の汚れである』と知って怨恨が断ち切られ、『恩知らずは心の汚れである』と知って恩知らずが断ち切られ、『張り合いは心の汚れである』と知って張り合いが断ち切られ、『嫉妬は心の汚れである』と知って嫉妬が断ち切られ、『物惜しみは心の汚れである』と知って物惜しみが断ち切られ、『欺瞞は心の汚れである』と知って欺瞞が断ち切られ、『狡猾は心の汚れである』と知って狡猾が断ち切られ、『強情は心の汚れである』と知って強情が断ち切られ、『競い合いは心の汚れである』と知って競い合いが断ち切られ、『慢心は心の汚れである』と知って慢心が断ち切られ、『過慢は心の汚れである』と知って過慢が断ち切られ、『傲慢は心の汚れである』と知って傲慢が断ち切られ、『放逸は心の汚れである』とこのように知って、心の汚れである放逸が断ち切られたとき、
74. ‘‘So buddhe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti; dhamme aveccappasādena samannāgato hoti – ‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti; saṅghe aveccappasādena samannāgato hoti – ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, yadidaṃ cattāri purisayugāni, aṭṭha purisapuggalā. Esa bhagavato sāvakasaṅgho āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo, anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti.
彼は仏に対する揺るぎなき清らかな信を備えます――『実に世尊は、応供であり、正等覚者であり、明行足であり、善逝であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏であり、世尊である』と。法に対する揺るぎなき清らかな信を備えます――『法は世尊によって見事に説かれたものであり、自ら証されるものであり、時を置かずに果をもたらすものであり、来て見るべきものであり、内に導き入れるべきものであり、賢者たちによって自ら体験されるべきものである』と。僧伽に対する揺るぎなき清らかな信を備えます――『世尊の弟子僧伽は正しく実践する方々であり、世尊の弟子僧伽は素直に実践する方々であり、世尊の弟子僧伽は理に適って実践する方々であり、世尊の弟子僧伽は礼儀正しく実践する方々である。すなわち、四双八輩の聖者たちである。この世尊の弟子僧伽こそは、供養を受けるに値し、もてなしを受けるに値し、施しを受けるに値し、合掌されるに値する、世における無上の福田である』と。
75. ‘‘Yathodhi kho panassa cattaṃ hoti vantaṃ muttaṃ pahīnaṃ paṭinissaṭṭhaṃ, so ‘buddhe aveccappasādena samannāgatomhī’ti labhati atthavedaṃ, labhati dhammavedaṃ, labhati dhammūpasaṃhitaṃ pāmojjaṃ. Pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati; ‘dhamme…pe… saṅghe aveccappasādena samannāgatomhī’ti labhati atthavedaṃ, labhati dhammavedaṃ, labhati dhammūpasaṃhitaṃ pāmojjaṃ; pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati. ‘Yathodhi kho pana me cattaṃ vantaṃ muttaṃ pahīnaṃ paṭinissaṭṭha’nti labhati atthavedaṃ, labhati dhammavedaṃ, labhati dhammūpasaṃhitaṃ pāmojjaṃ; pamuditassa pīti jāyati, pītimanassa kāyo passambhati, passaddhakāyo sukhaṃ vedeti, sukhino cittaṃ samādhiyati.
そして、彼の[心の汚れ]はある限定に従って、投げ捨てられ、吐き出され、解放され、断たれ、放棄されたので、彼は『私は仏に対する揺るぎなき清らかな信を備えている』と義の歓びを得て、法の歓びを得て、法に伴う喜びを得ます。喜ぶ者に喜悦が生じ、喜悦ある心を持つ者の身体は静まり、身体が静まった者は安楽を感受し、安楽ある者の心は定まります。『私は法に対する…僧伽に対する揺るぎなき清らかな信を備えている』と義の歓びを得て、法の歓びを得て、法に伴う喜びを得ます。喜ぶ者に喜悦が生じ、喜悦ある心を持つ者の身体は静まり、身体が静まった者は安楽を感受し、安楽ある者の心は定まります。『私のある限定に従って[心の汚れが]投げ捨てられ、吐き出され、解放され、断たれ、放棄された』と義の歓びを得て、法の歓びを得て、法に伴う喜びを得ます。喜ぶ者に喜悦が生じ、喜悦ある心を持つ者の身体は静まり、身体が静まった者は安楽を感受し、安楽ある者の心は定まります。
76. ‘‘Sa kho so, bhikkhave, bhikkhu evaṃsīlo evaṃdhammo evaṃpañño sālīnaṃ cepi piṇḍapātaṃ bhuñjati vicitakāḷakaṃ anekasūpaṃ anekabyañjanaṃ, nevassa taṃ hoti antarāyāya. Seyyathāpi, bhikkhave, vatthaṃ saṃkiliṭṭhaṃ malaggahitaṃ acchodakaṃ āgamma parisuddhaṃ hoti pariyodātaṃ, ukkāmukhaṃ vā panāgamma jātarūpaṃ parisuddhaṃ hoti pariyodātaṃ, evameva kho, bhikkhave, bhikkhu evaṃsīlo evaṃdhammo evaṃpañño sālīnaṃ cepi piṇḍapātaṃ bhuñjati vicitakāḷakaṃ anekasūpaṃ anekabyañjanaṃ, nevassa taṃ hoti antarāyāya.
比丘たちよ、実にその比丘が、このような戒を持ち、このような法を持ち、このような智慧を持っていて、黒粒を選び取った選り抜きの米の施食を、多種多様なスープや副菜とともに食べたとしても、それは彼の障りとはなりません。比丘たちよ、例えば、汚れがついて不浄な布が澄んだ水によって清らかになり、白く輝くようになるように、また坩堝(炉)の火によって黄金が清らかになり、白く輝くようになるように、比丘たちよ、そのようにまさに、比丘がこのような戒を持ち、このような法を持ち、このような智慧を持って、黒粒を選び取った選り抜きの米の施食を多種多様なスープや副菜とともに食べたとしても、それは彼の障りとはならないのです。
77. ‘‘So mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ . Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati; karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.
彼は慈を伴う心をもって一隅を満たして住し、そのように第二の方向を、そのように第三の方向を、そのように第四の方向を満たして住します。このように、上へ下へ横へと、あらゆる場所で、自分と同じようにすべての人々のいる全世界を、慈を伴う心をもって、広大で、無量で、怨みなく、害意のない心で満たして住します。悲を伴う心をもって…喜を伴う心をもって…捨を伴う心をもって一隅を満たして住し、そのように第二の方向を、そのように第三の方向を、そのように第四の方向を満たして住します。このように、上へ下へ横へと、あらゆる場所で、自分と同じようにすべての人々のいる全世界を、捨を伴う心をもって、広大で、無量で、怨みなく、害意のない心で満たして住します。
78. ‘‘So ‘atthi idaṃ, atthi hīnaṃ, atthi paṇītaṃ, atthi imassa saññāgatassa uttariṃ nissaraṇa’nti pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave – ‘bhikkhu sināto antarena sinānenā’’’ti.
彼は、『これがある、劣ったものがある、優れたものがある、この想いに至る領域を超えた脱出がある』と如実に知ります。このように知り、このように見る彼の心は、欲望の煩悩(欲漏)からも解脱し、存在への執着の煩悩(有漏)からも解脱し、無明の煩悩(無明漏)からも解脱します。解脱したとき、『解脱した』という智が生じます。『生まれは尽きた。清浄行は成就された。為されるべきことは為された。もはや二度とこの境地に至ることはない』と知るのです。比丘たちよ、これこそが『内なる水浴によって身を清めた比丘』と呼ばれます」
79. Tena kho pana samayena sundarikabhāradvājo brāhmaṇo bhagavato avidūre nisinno hoti. Atha kho sundarikabhāradvājo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘gacchati pana bhavaṃ gotamo bāhukaṃ nadiṃ sināyitu’’nti? ‘‘Kiṃ, brāhmaṇa, bāhukāya nadiyā? Kiṃ bāhukā nadī karissatī’’ti? ‘‘Lokkhasammatā hi, bho gotama, bāhukā nadī bahujanassa, puññasammatā hi, bho gotama, bāhukā nadī bahujanassa, bāhukāya pana nadiyā bahujano pāpakammaṃ kataṃ pavāhetī’’ti. Atha kho bhagavā sundarikabhāradvājaṃ brāhmaṇaṃ gāthāhi ajjhabhāsi –
そのとき、スンダリカ・バーラドヴァージャというバラモンが、世尊の近くに座っていました。そこで、スンダリカ・バーラドヴァージャ・バラモンは世尊にこう言いました。「ゴータマ尊者は、身を清めるためにバーフカー川に行かれますか」「バラモンよ、バーフカー川に何の用があるというのか。バーフカー川が何をしてくれようか」「ゴータマ尊者よ、実にバーフカー川は多くの人々にとって解脱(清浄)をもたらすと信じられており、多くの人々にとって功徳をもたらすと信じられています。多くの人々はバーフカー川で為された悪業を洗い流すのです」そこで世尊は、スンダリカ・バーラドヴァージャ・バラモンに詩偈をもって語りかけられました。
‘‘Bāhukaṃ adhikakkañca, gayaṃ sundarikaṃ mapi ;
「バーフカー川やアディカッカ川、ガヤー川やスンダリカー川、
Sarassatiṃ payāgañca, atho bāhumatiṃ nadiṃ;
サラッサティー川やパヤーガ、さらにはバーフマティー川へ、
Niccampi bālo pakkhando , kaṇhakammo na sujjhati.
愚かな者が常に飛び込んだとしても、悪しき業を為した者は清められない。
‘‘Kiṃ sundarikā karissati, kiṃ payāgā kiṃ bāhukā nadī;
スンダリカー川が何をしてくれよう、パヤーガが何をしてくれよう、バーフカー川が何をしてくれよう。 怨みを抱き、罪を犯した者を、悪行を働く者をそれらが清めることはない。
Veriṃ katakibbisaṃ naraṃ, na hi naṃ sodhaye pāpakamminaṃ.
清らかな者には常にパグ(吉日)があり、清らかな者には常に布薩(斎日)がある。 清らかな者、清らかな行いをする者には、常に誓戒が成就する。
‘‘Suddhassa ve sadā phaggu, suddhassuposatho sadā;
バラモンよ、まさにここでこそ水浴せよ。すべての生きとし生けるものに安全(無畏)を与えよ。
Suddhassa sucikammassa, sadā sampajjate vataṃ;
もし偽りを語らず、もし命あるものを害さず、
Idheva sināhi brāhmaṇa, sabbabhūtesu karohi khemataṃ.
もし与えられていないものを取らず、信を抱き、物惜しみをしないなら、
‘‘Sace musā na bhaṇasi, sace pāṇaṃ na hiṃsasi;
ガヤー川に行って何となろう。お前にとって普通の井戸さえもガヤー川となるのだ」
Sace adinnaṃ nādiyasi, saddahāno amaccharī;
このように説かれたとき、スンダリカ・バーラドヴァージャ・バラモンは世尊にこう申し上げました。「素晴らしいことです、ゴータマ尊者よ! 素晴らしいことです、ゴータマ尊者よ! まるで倒れたものを起こすように、覆われたものを顕わにするように、道に迷った者に道を示すように、暗闇の中に『目の見える者たちは形あるものを見るだろう』と灯火を掲げるように、ゴータマ尊者は様々な方便をもって法を明らかにされました。私はゴータマ尊者に、法に、そして比丘僧伽に帰依いたします。私はゴータマ尊者のもとで出家を得て、具足戒を得たいと願います」スンダリカ・バーラドヴァージャ・バラモンは、世尊のもとで出家を得て、具足戒を得ました。具足戒を受けて間もなく、尊者バーラドヴァージャは独り静かに離れ、放逸を離れ、熱心に、精進して住し、やがて良家の者たちが正しく家から家なき身へと出家する目的である、あの無上の清浄行の極致を、現世において自ら高い智慧をもって覚知し、証得して住しました。「生まれは尽きた。清浄行は成就された。為されるべきことは為された。もはや二度とこの境地に至ることはない」と覚知したのです。そして尊者バーラドヴァージャは、阿羅漢の一人となったのでした。
Kiṃ kāhasi gayaṃ gantvā, udapānopi te gayā’’ti.
布喩経 第七 終
80. Evaṃ vutte, sundarikabhāradvājo brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ bhoto gotamassa santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti. Alattha kho sundarikabhāradvājo brāhmaṇo bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā bhāradvājo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭhevadhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’’ti abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā bhāradvājo arahataṃ ahosīti.
8. 削滅経
Vatthasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.
このように私は聞きました。あるとき、世尊はサーヴァッティーのジェータ林にある給孤独園におられました。そのとき、尊者マハーチュンダは夕暮れの時に瞑想から立ち上がり、世尊のおられる場所へ向かいました。進み出て、世尊に礼拝して一方に座りました。一方に座った尊者マハーチュンダは、世尊にこのように申し上げました。「世尊よ、世の中に生じるこれらの様々な見解――自己についての主張に関するもの、あるいは世界についての主張に関するもの――これらは、世尊よ、比丘が最初にどのように心に作意するとき、これらの見解の除去があり、これらの見解の放棄があるのでしょうか」
8. Sallekhasuttaṃ
「チュンダよ、世の中に生じるこれらの様々な見解――自己についての主張に関するもの、あるいは世界についての主張に関するもの――それらの見解が生じる場所、それらが潜在する場所、それらが現れ出る場所において、『これは私のものではない。これは私ではない。これは私の自己ではない』と、このようにありのままに正しい智慧をもって見るとき、これらの見解の除去があり、これらの見解の放棄があるのです。
81. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā mahācundo sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahācundo bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘yā imā, bhante, anekavihitā diṭṭhiyo loke uppajjanti – attavādapaṭisaṃyuttā vā lokavādapaṭisaṃyuttā vā – ādimeva nu kho, bhante, bhikkhuno manasikaroto evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ pahānaṃ hoti, evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ paṭinissaggo hotī’’ti?
チュンダよ、ここに一人の比丘が、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋(思考)と伺(考察)を伴い、離脱から生じた喜悦と安楽のある第一禅に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅(煩悩を削ぎ落とす修行)を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては現世の安楽なる住まい(現法楽住)と呼ばれるのです。
82. ‘‘Yā imā, cunda, anekavihitā diṭṭhiyo loke uppajjanti – attavādapaṭisaṃyuttā vā lokavādapaṭisaṃyuttā vā – yattha cetā diṭṭhiyo uppajjanti yattha ca anusenti yattha ca samudācaranti taṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na me so attā’ti – evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññā passato evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ pahānaṃ hoti, evametāsaṃ diṭṭhīnaṃ paṭinissaggo hoti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、尋と伺の静止により、内なる静寂と心の統一を得て、尋もなく伺もなく、三昧から生じた喜悦と安楽のある第二禅に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては現世の安楽なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Diṭṭhadhammasukhavihārā ete ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、喜悦への執着を離れ、捨(平穏)に住し、正念・正知にして、身をもって安楽を感じ、聖者たちが『平穏にして正念あり、安楽に住する』と語る第三禅に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては現世の安楽なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Diṭṭhadhammasukhavihārā ete ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、楽の断滅と苦の断滅により、すでに歓びと憂いが消滅したことによって、不苦不楽にして捨による正念の清浄がある第四禅に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては現世の安楽なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca vihareyya, sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeyya, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Diṭṭhadhammasukhavihārā ete ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、あらゆる物質的な想いを超越し、対抗する想いを消滅させ、種々多様な想いを作意しないことにより、『無限の空間である』と空無辺処に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては寂静なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasuṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Diṭṭhadhammasukhavihārā ete ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、あらゆる空無辺処を超越し、『無限の意識である』と識無辺処に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては寂静なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā, paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā, nānattasaññānaṃ amanasikārā, ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Santā ete vihārā ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、あらゆる識無辺処を超越し、『何も存在しない』と無所有処に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては寂静なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Santā ete vihārā ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、ここに一人の比丘が、あらゆる無所有処を超越し、非想非非想処に達して住するということがあり得ます。彼は『私は削滅を行って住している』と思うかもしれません。しかしチュンダよ、これらは聖者の戒律においては削滅とは呼ばれません。これらは聖者の戒律においては寂静なる住まいと呼ばれるのです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Santā ete vihārā ariyassa vinaye vuccanti.
チュンダよ、しかしながら、あなたがたが為すべき削滅とは以下の通りです。『他人が害を与える者であっても、私たちはここで害を与えない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が生きものを殺す者であっても、私たちはここで生きものを殺すことを離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が与えられていないものを取る者であっても、私たちはここで与えられていないものを取ることを離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が不淫を行わない者であっても、私たちはここで清浄行を行う者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が嘘をつく者であっても、私たちはここで嘘をつくことを離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が離間を招く言葉を語る者であっても、私たちはここで離間を招く言葉を離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が粗暴な言葉を語る者であっても、私たちはここで粗暴な言葉を離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が無駄話をする者であっても、私たちはここで無駄話を離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が貪欲であるとしても、私たちはここで貪欲でない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が害意を抱く心を持つ者であっても、私たちはここで害意を抱かない心を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った見解(邪見)を持つ者であっても、私たちはここで正しい見解(正見)を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った思惟(邪思惟)を持つ者であっても、私たちはここで正しい思惟(正思惟)を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った言葉(邪語)を語る者であっても、私たちはここで正しい言葉(正語)を語る者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った行為(邪業)を行う者であっても、私たちはここで正しい行為(正業)を行う者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った生活(邪命)を送る者であっても、私たちはここで正しい生活(正命)を送る者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った精進(邪精進)をする者であっても、私たちはここで正しい精進(正精進)をする者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った気づき(邪念)を持つ者であっても、私たちはここで正しい気づき(正念)を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った集中(邪定)を持つ者であっても、私たちはここで正しい集中(正定)を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った知識(邪智)を持つ者であっても、私たちはここで正しい知識(正智)を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が誤った解脱(邪解脱)を持つ者であっても、私たちはここで正しい解脱(正解脱)を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, cunda, vijjati yaṃ idhekacco bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja vihareyya. Tassa evamassa – ‘sallekhena viharāmī’ti. Na kho panete, cunda, ariyassa vinaye sallekhā vuccanti. Santā ete vihārā ariyassa vinaye vuccanti.
『他人が惛沈・睡眠(心の沈滞と眠気)に圧倒される者であっても、私たちはここで惛沈・睡眠を離れた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が心の浮ついた者(掉挙)であっても、私たちはここで浮つかない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が疑い深き者であっても、私たちはここで疑いを乗り越えた者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が怒りっぽい者であっても、私たちはここで怒らない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が怨恨を抱く者であっても、私たちはここで怨恨を抱かない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が恩知らずな者であっても、私たちはここで恩知らずでない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が張り合いをする者であっても、私たちはここで張り合いをしない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が嫉妬する者であっても、私たちはここで嫉妬しない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が物惜しみをする者であっても、私たちはここで物惜しみしない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が狡猾な者であっても、私たちはここで狡猾でない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が欺瞞に満ちた者であっても、私たちはここで欺瞞のない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が頑迷な者であっても、私たちはここで頑迷でない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が過慢な者であっても、私たちはここで過慢でない者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が素直でない者であっても、私たちはここで素直な者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が悪友を持つ者であっても、私たちはここで善友を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が放逸な者であっても、私たちはここで不放逸な者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が信のない者であっても、私たちはここで信ある者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が恥を知らない者であっても、私たちはここで恥を知る心を持つ者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が恐れを知らない者であっても、私たちはここで恐れを知る者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が寡聞(学びの少ない)な者であっても、私たちはここで多聞な者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が怠惰な者であっても、私たちはここで精進を奮い起こす者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が気づきを失った者(失念)であっても、私たちはここで気づきを確立した者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が悪しき智慧の者であっても、私たちはここで智慧を具足した者となろう』と削滅を為すべきです。『他人が自らの見解に執着し、固く握りしめ、手放し難い者であっても、私たちは自らの見解に執着せず、固く握りしめず、たやすく手放す者となろう』と削滅を為すべきです。
83. ‘‘Idha kho pana vo, cunda, sallekho karaṇīyo. ‘Pare vihiṃsakā bhavissanti, mayamettha avihiṃsakā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare pāṇātipātī bhavissanti, mayamettha pāṇātipātā paṭiviratā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare adinnādāyī bhavissanti, mayamettha adinnādānā paṭiviratā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare abrahmacārī bhavissanti, mayamettha brahmacārī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare musāvādī bhavissanti, mayamettha musāvādā paṭiviratā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare pisuṇavācā bhavissanti, mayamettha pisuṇāya vācāya paṭiviratā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare pharusavācā bhavissanti, mayamettha pharusāya vācāya paṭiviratā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare samphappalāpī bhavissanti, mayamettha samphappalāpā paṭiviratā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare abhijjhālū bhavissanti, mayamettha anabhijjhālū bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare byāpannacittā bhavissanti, mayamettha abyāpannacittā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchādiṭṭhī bhavissanti, mayamettha sammādiṭṭhī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāsaṅkappā bhavissanti, mayamettha sammāsaṅkappā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāvācā bhavissanti, mayamettha sammāvācā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchākammantā bhavissanti, mayamettha sammākammantā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāājīvā bhavissanti, mayamettha sammāājīvā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāvāyāmā bhavissanti, mayamettha sammāvāyāmā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāsatī bhavissanti, mayamettha sammāsatī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāsamādhi bhavissanti, mayamettha sammāsamādhī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāñāṇī bhavissanti, mayamettha sammāñāṇī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare micchāvimuttī bhavissanti, mayamettha sammāvimuttī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo.
チュンダよ、善なる法において心を起こすこと(発心)さえも大いなる助けとなると私は説くのです。身体や言葉によってそれに従うことは言うまでもありません! ですからチュンダよ、『他人が害を与える者であっても、私たちはここで害を与えない者となろう』と心を起こすべきです。『他人が生きものを殺す者であっても、私たちはここで生きものを殺すことを離れた者となろう』と心を起こすべきです…『他人が自らの見解に執着し、固く握りしめ、手放し難い者であっても、私たちは自らの見解に執着せず、固く握りしめず、たやすく手放す者となろう』と心を起こすべきです。
‘‘‘Pare thīnamiddhapariyuṭṭhitā bhavissanti, mayamettha vigatathīnamiddhā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare uddhatā bhavissanti, mayamettha anuddhatā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare vicikicchī bhavissanti, mayamettha tiṇṇavicikicchā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare kodhanā bhavissanti, mayamettha akkodhanā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare upanāhī bhavissanti, mayamettha anupanāhī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare makkhī bhavissanti, mayamettha amakkhī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare paḷāsī bhavissanti, mayamettha apaḷāsī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare issukī bhavissanti, mayamettha anissukī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare maccharī bhavissanti, mayamettha amaccharī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare saṭhā bhavissanti, mayamettha asaṭhā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare māyāvī bhavissanti, mayamettha amāyāvī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare thaddhā bhavissanti, mayamettha atthaddhā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare atimānī bhavissanti, mayamettha anatimānī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare dubbacā bhavissanti, mayamettha suvacā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare pāpamittā bhavissanti, mayamettha kalyāṇamittā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare pamattā bhavissanti, mayamettha appamattā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare assaddhā bhavissanti, mayamettha saddhā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare ahirikā bhavissanti, mayamettha hirimanā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare anottāpī bhavissanti, mayamettha ottāpī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare appassutā bhavissanti, mayamettha bahussutā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare kusītā bhavissanti, mayamettha āraddhavīriyā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare muṭṭhassatī bhavissanti, mayamettha upaṭṭhitassatī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare duppaññā bhavissanti, mayamettha paññāsampannā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo. ‘Pare sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī bhavissanti, mayamettha asandiṭṭhiparāmāsī anādhānaggāhī suppaṭinissaggī bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo.
チュンダよ、例えば険しい道があるとき、それを避けて迂回するための別の平坦な道があるようなものです。チュンダよ、あるいはまた、険しい渡し場があるとき、それを避けて迂回するための別の平坦な渡し場があるようなものです。チュンダよ、そのようにまさに、害を与える人にとって、害を与えないことは[悪を]避けて進むための道となります。生きものを殺す人にとって、生きものを殺すことを離れることは避けて進むための道となります。与えられていないものを取る人にとって、与えられていないものを取ることを離れることは避けて進むための道となります。不淫を行う人にとって、不淫を離れることは避けて進むための道となります。嘘をつく人にとって、嘘をつくことを離れることは避けて進むための道となります。離間を招く言葉を語る人にとって、離間を招く言葉を離れることは避けて進むための道となります。粗暴な言葉を語る人にとって、粗暴な言葉を離れることは避けて進むための道となります。無駄話をする人にとって、無駄話を離れることは避けて進むための道となります。貪欲な人にとって、不貪は避けて進むための道となります。害意ある心を持つ人にとって、無害の心は避けて進むための道となります。邪見の人にとって、正見は避けて進むための道となります。邪思惟の人にとって、正思惟は避けて進むための道となります。邪語の人にとって、正語は避けて進むための道となります。邪業の人にとって、正業は避けて進むための道となります。邪命の人にとって、正命は避けて進むための道となります。邪精進の人にとって、正精進は避けて進むための道となります。邪念の人にとって、正念は避けて進むための道となります。邪定の人にとって、正定は避けて進むための道となります。邪智の人にとって、正智は避けて進むための道となります。邪解脱の人にとって、正解脱は避けて進むための道となります。
84. ‘‘Cittuppādampi kho ahaṃ, cunda, kusalesu dhammesu bahukāraṃ vadāmi, ko pana vādo kāyena vācāya anuvidhīyanāsu! Tasmātiha, cunda, ‘pare vihiṃsakā bhavissanti, mayamettha avihiṃsakā bhavissāmā’ti cittaṃ uppādetabbaṃ. ‘Pare pāṇātipātī bhavissanti, mayamettha pāṇātipātā paṭiviratā bhavissāmā’ti cittaṃ uppādetabbaṃ…‘pare sandiṭṭhiparāmāsī ādhānaggāhī duppaṭinissaggī bhavissanti, mayamettha asandiṭṭhiparāmāsī anādhānaggāhī suppaṭinissaggī bhavissāmā’ti cittaṃ uppādetabbaṃ.
惛沈・睡眠に圧倒された人にとって、惛沈・睡眠を離れることは避けて進むための道となります。心の浮ついた人にとって、浮つかないことは避けて進むための道となります。疑い深い人にとって、疑いを乗り越えることは避けて進むための道となります。怒りっぽい人にとって、怒らないことは避けて進むための道となります。怨恨を抱く人にとって、怨恨を抱かないことは避けて進むための道となります。恩知らずな人にとって、恩知らずでないことは避けて進むための道となります。張り合いをする人にとって、張り合いをしないことは避けて進むための道となります。嫉妬する人にとって、嫉妬しないことは避けて進むための道となります。物惜しみをする人にとって、物惜しみしないことは避けて進むための道となります。狡猾な人にとって、狡猾でないことは避けて進むための道となります。欺瞞に満ちた人にとって、欺瞞のないことは避けて進むための道となります。頑迷な人にとって、頑迷でないことは避けて進むための道となります。過慢な人にとって、過慢でないことは避けて進むための道となります。素直でない人にとって、素直であることは避けて進むための道となります。悪友を持つ人にとって、善友を持つことは避けて進むための道となります。放逸な人にとって、不放逸は避けて進むための道となります。信のない人にとって、信は避けて進むための道となります。恥を知らない人にとって、恥を知ることは避けて進むための道となります。恐れを知らない人にとって、恐れを知ることは避けて進むための道となります。寡聞な人にとって、多聞であることは避けて進むための道となります。怠惰な人にとって、精進を奮い起こすことは避けて進むための道となります。気づきを失った人にとって、気づきを確立することは避けて進むための道となります。悪しき智慧の人にとって、智慧の具足は避けて進むための道となります。自らの見解に執着し、固く握りしめ、手放し難い人にとって、自らの見解に執着せず、固く握りしめず、たやすく手放すことは避けて進むための道となるのです。
85. ‘‘Seyyathāpi, cunda, visamo maggo assa, tassa añño samo maggo parikkamanāya; seyyathā vā pana, cunda, visamaṃ titthaṃ assa, tassa aññaṃ samaṃ titthaṃ parikkamanāya; evameva kho, cunda, vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti parikkamanāya, pāṇātipātissa purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti parikkamanāya, adinnādāyissa purisapuggalassa adinnādānā veramaṇī hoti parikkamanāya, abrahmacārissa purisapuggalassa abrahmacariyā veramaṇī hoti parikkamanāya, musāvādissa purisapuggalassa musāvādā veramaṇī hoti parikkamanāya, pisuṇavācassa purisapuggalassa pisuṇāya vācāya veramaṇī hoti parikkamanāya, pharusavācassa purisapuggalassa pharusāya vācāya veramaṇī hoti parikkamanāya, samphappalāpissa purisapuggalassa samphappalāpā veramaṇī hoti parikkamanāya, abhijjhālussa purisapuggalassa anabhijjhā hoti parikkamanāya, byāpannacittassa purisapuggalassa abyāpādo hoti parikkamanāya, micchādiṭṭhissa purisapuggalassa sammādiṭṭhi hoti parikkamanāya, micchāsaṅkappassa purisapuggalassa sammāsaṅkappo hoti parikkamanāya, micchāvācassa purisapuggalassa sammāvācā hoti parikkamanāya, micchākammantassa purisapuggalassa sammākammanto hoti parikkamanāya, micchāājīvassa purisapuggalassa sammāājīvo hoti parikkamanāya, micchāvāyāmassa purisapuggalassa sammāvāyāmo hoti parikkamanāya, micchāsatissa purisapuggalassa sammāsati hoti parikkamanāya, micchāsamādhissa purisapuggalassa sammāsamādhi hoti parikkamanāya, micchāñāṇissa purisapuggalassa sammāñāṇaṃ hoti parikkamanāya, micchāvimuttissa purisapuggalassa sammāvimutti hoti parikkamanāya.
チュンダよ、例えばすべての不善の法が下方の状態へと導くものであり、すべての善の法が上方の状態へと導くものであるように、チュンダよ、そのようにまさに、害を与える人にとって害を与えないことは向上をもたらすものとなります。生きものを殺す人にとって生きものを殺すことを離れることは向上をもたらすものとなります…自らの見解に執着し、固く握りしめ、手放し難い人にとって、自らの見解に執着せず、固く握りしめず、たやすく手放すことは向上をもたらすものとなるのです。
‘‘Thīnamiddhapariyuṭṭhitassa purisapuggalassa vigatathinamiddhatā hoti parikkamanāya, uddhatassa purisapuggalassa anuddhaccaṃ hoti parikkamanāya, vicikicchissa purisapuggalassa tiṇṇavicikicchatā hoti parikkamanāya, kodhanassa purisapuggalassa akkodho hoti parikkamanāya, upanāhissa purisapuggalassa anupanāho hoti parikkamanāya, makkhissa purisapuggalassa amakkho hoti parikkamanāya, paḷāsissa purisapuggalassa apaḷāso hoti parikkamanāya, issukissa purisapuggalassa anissukitā hoti parikkamanāya, maccharissa purisapuggalassa amacchariyaṃ hoti parikkamanāya, saṭhassa purisapuggalassa asāṭheyyaṃ hoti parikkamanāya, māyāvissa purisapuggalassa amāyā hoti parikkamanāya, thaddhassa purisapuggalassa atthaddhiyaṃ hoti parikkamanāya, atimānissa purisapuggalassa anatimāno hoti parikkamanāya, dubbacassa purisapuggalassa sovacassatā hoti parikkamanāya, pāpamittassa purisapuggalassa kalyāṇamittatā hoti parikkamanāya, pamattassa purisapuggalassa appamādo hoti parikkamanāya, assaddhassa purisapuggalassa saddhā hoti parikkamanāya, ahirikassa purisapuggalassa hirī hoti parikkamanāya, anottāpissa purisapuggalassa ottappaṃ hoti parikkamanāya, appassutassa purisapuggalassa bāhusaccaṃ hoti parikkamanāya, kusītassa purisapuggalassa vīriyārambho hoti parikkamanāya, muṭṭhassatissa purisapuggalassa upaṭṭhitassatitā hoti parikkamanāya, duppaññassa purisapuggalassa paññāsampadā hoti parikkamanāya, sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsianādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti parikkamanāya.
チュンダよ、自らが泥沼に沈んでいながら、泥沼に沈んでいる他人を引き上げられるということは、あり得ないことです。チュンダよ、自らが泥沼に沈んでいなくてこそ、泥沼に沈んでいる他人を引き上げられるということは、あり得ることです。チュンダよ、自らが調御されず、訓練されず、涅槃に至っていないのに、他人を調御し、訓練し、涅槃に至らしめることができるということは、あり得ないことです。チュンダよ、自らが調御され、訓練され、涅槃に至っていてこそ、他人を調御し、訓練し、涅槃に至らしめることができるということは、あり得ることです。チュンダよ、そのようにまさに、害を与える人にとって害を与えないことは完全なる平安(涅槃)のための道となります。生きものを殺す人にとって生きものを殺すことを離れることは完全なる平安のための道となります。与えられていないものを取る人にとって与えられていないものを取ることを離れることは完全なる平安のための道となります。不淫を行う人にとって不淫を離れることは完全なる平安のための道となります。嘘をつく人にとって嘘をつくことを離れることは完全なる平安のための道となります。離間を招く言葉を語る人にとって離間を招く言葉を離れることは完全なる平安のための道となります。粗暴な言葉を語る人にとって粗暴な言葉を離れることは完全なる平安のための道となります。無駄話をする人にとって無駄話を離れることは完全なる平安のための道となります。貪欲な人にとって不貪は完全なる平安のための道となります。害意ある心を持つ人にとって無害の心は完全なる平安のための道となります。邪見の人にとって正見は完全なる平安のための道となります。邪思惟の人にとって正思惟は完全なる平安のための道となります。邪語の人にとって正語は完全なる平安のための道となります。邪業の人にとって正業は完全なる平安のための道となります。邪命の人にとって正命は完全なる平安のための道となります。邪精進の人にとって正精進は完全なる平安のための道となります。邪念の人にとって正念は完全なる平安のための道となります。邪定の人にとって正定は完全なる平安のための道となります。邪智の人にとって正智は完全なる平安のための道となります。邪解脱の人にとって正解脱は完全なる平安のための道となります。
86. ‘‘Seyyathāpi, cunda, ye keci akusalā dhammā sabbe te adhobhāgaṅgamanīyā , ye keci kusalā dhammā sabbe te uparibhāgaṅgamanīyā , evameva kho, cunda, vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti uparibhāgāya , pāṇātipātissa purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti uparibhāgāya…pe… sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsi-anādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti uparibhāgāya.
惛沈・睡眠に圧倒された人にとって惛沈・睡眠を離れることは完全なる平安のための道となります。心の浮ついた人にとって浮つかないことは完全なる平安のための道となります。疑い深い人にとって疑いを乗り越えることは完全なる平安のための道となります。怒りっぽい人にとって怒らないことは完全なる平安のための道となります。怨恨を抱く人にとって怨恨を抱かないことは完全なる平安のための道となります。恩知らずな人にとって恩知らずでないことは完全なる平安のための道となります。張り合いをする人にとって張り合いをしないことは完全なる平安のための道となります。嫉妬する人にとって嫉妬しないことは完全なる平安のための道となります。物惜しみをする人にとって物惜しみしないことは完全なる平安のための道となります。狡猾な人にとって狡猾でないことは完全なる平安のための道となります。欺瞞に満ちた人にとって欺瞞のないことは完全なる平安のための道となります。頑迷な人にとって頑迷でないことは完全なる平安のための道となります。過慢な人にとって過慢でないことは完全なる平安のための道となります。素直でない人にとって素直であることは完全なる平安のための道となります。悪友を持つ人にとって善友を持つことは完全なる平安のための道となります。放逸な人にとって不放逸は完全なる平安のための道となります。信のない人にとって信は完全なる平安のための道となります。恥を知らない人にとって恥を知ることは完全なる平安のための道となります。恐れを知らない人にとって恐れを知ることは完全なる平安のための道となります。寡聞な人にとって多聞であることは完全なる平安のための道となります。怠惰な人にとって精進を奮い起こすことは完全なる平安のための道となります。気づきを失った人にとって気づきを確立することは完全なる平安のための道となります。悪しき智慧の人にとって智慧の具足は完全なる平安のための道となります。自らの見解に執着し、固く握りしめ、手放し難い人にとって、自らの見解に執着せず、固く握りしめず、たやすく手放すことは完全なる平安のための道となるのです。
87. ‘‘So vata, cunda, attanā palipapalipanno paraṃ palipapalipannaṃ uddharissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. So vata, cunda, attanā apalipapalipanno paraṃ palipapalipannaṃ uddharissatīti ṭhānametaṃ vijjati. So vata, cunda, attanā adanto avinīto aparinibbuto paraṃ damessati vinessati parinibbāpessatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. So vata, cunda, attanā danto vinīto parinibbuto paraṃ damessati vinessati parinibbāpessatīti ṭhānametaṃ vijjati. Evameva kho, cunda, vihiṃsakassa purisapuggalassa avihiṃsā hoti parinibbānāya, pāṇātipātissa purisapuggalassa pāṇātipātā veramaṇī hoti parinibbānāya. Adinnādāyissa purisapuggalassa adinnādānā veramaṇī hoti parinibbānāya. Abrahmacārissa purisapuggalassa abrahmacariyā veramaṇī hoti parinibbānāya. Musāvādissa purisapuggalassa musāvādā veramaṇī hoti parinibbānāya. Pisuṇavācassa purisapuggalassa pisuṇāya vācāya veramaṇī hoti parinibbānāya. Pharusavācassa purisapuggalassa pharusāya vācāya veramaṇī hoti parinibbānāya. Samphappalāpissa purisapuggalassa samphappalāpā veramaṇī hoti parinibbānāya. Abhijjhālussa purisapuggalassa anabhijjhā hoti parinibbānāya. Byāpannacittassa purisapuggalassa abyāpādo hoti parinibbānāya. Micchādiṭṭhissa purisapuggalassa sammādiṭṭhi hoti parinibbānāya. Micchāsaṅkappassa purisapuggalassa sammāsaṅkappo hoti parinibbānāya. Micchāvācassa purisapuggalassa sammāvācā hoti parinibbānāya. Micchākammantassa purisapuggalassa sammākammanto hoti parinibbānāya. Micchāājīvassa purisapuggalassa sammāājīvo hoti parinibbānāya. Micchāvāyāmassa purisapuggalassa sammāvāyāmo hoti parinibbānāya. Micchāsatissa purisapuggalassa sammāsati hoti parinibbānāya. Micchāsamādhissa purisapuggalassa sammāsamādhi hoti parinibbānāya. Micchāñāṇissa purisapuggalassa sammāñāṇaṃ hoti parinibbānāya. Micchāvimuttissa purisapuggalassa sammāvimutti hoti parinibbānāya.
チュンダよ、このようにして削滅の法門が私によって説かれ、発心の法門が説かれ、迂回の法門が説かれ、向上の法門が説かれ、完全なる平安(涅槃)の法門が説かれました。チュンダよ、利益を求め、慈しみ憐れむ師が弟子たちのために為すべきことを、私はあなたがたのために為しました。チュンダよ、そこに樹木の根元があり、空き家があります。チュンダよ、瞑想しなさい。放逸であってはなりません。後で悔いることのないようにしなさい。これこそが、あなたがたに対する私たちの教誡です」
‘‘Thīnamiddhapariyuṭṭhitassa purisapuggalassa vigatathinamiddhatā hoti parinibbānāya. Uddhatassa purisapuggalassa anuddhaccaṃ hoti parinibbānāya. Vicikicchissa purisapuggalassa tiṇṇavicikicchatā hoti parinibbānāya. Kodhanassa purisapuggalassa akkodho hoti parinibbānāya. Upanāhissa purisapuggalassa anupanāho hoti parinibbānāya. Makkhissa purisapuggalassa amakkho hoti parinibbānāya. Paḷāsissa purisapuggalassa apaḷāso hoti parinibbānāya. Issukissa purisapuggalassa anissukitā hoti parinibbānāya. Maccharissa purisapuggalassa amacchariyaṃ hoti parinibbānāya. Saṭhassa purisapuggalassa asāṭheyyaṃ hoti parinibbānāya. Māyāvissa purisapuggalassa amāyā hoti parinibbānāya. Thaddhassa purisapuggalassa atthaddhiyaṃ hoti parinibbānāya. Atimānissa purisapuggalassa anatimāno hoti parinibbānāya. Dubbacassa purisapuggalassa sovacassatā hoti parinibbānāya. Pāpamittassa purisapuggalassa kalyāṇamittatā hoti parinibbānāya. Pamattassa purisapuggalassa appamādo hoti parinibbānāya. Assaddhassa purisapuggalassa saddhā hoti parinibbānāya. Ahirikassa purisapuggalassa hirī hoti parinibbānāya. Anottāpissa purisapuggalassa ottappaṃ hoti parinibbānāya. Appassutassa purisapuggalassa bāhusaccaṃ hoti parinibbānāya. Kusītassa purisapuggalassa vīriyārambho hoti parinibbānāya. Muṭṭhassatissa purisapuggalassa upaṭṭhitassatitā hoti parinibbānāya. Duppaññassa purisapuggalassa paññāsampadā hoti parinibbānāya. Sandiṭṭhiparāmāsi-ādhānaggāhi-duppaṭinissaggissa purisapuggalassa asandiṭṭhiparāmāsi-anādhānaggāhi-suppaṭinissaggitā hoti parinibbānāya.
世尊はこのように説かれました。尊者マハーチュンダは心から喜び、世尊の説法を歓喜して受け入れました。
88. ‘‘Iti kho, cunda, desito mayā sallekhapariyāyo, desito cittuppādapariyāyo, desito parikkamanapariyāyo, desito uparibhāgapariyāyo, desito parinibbānapariyāyo. Yaṃ kho, cunda, satthārā karaṇīyaṃ sāvakānaṃ hitesinā anukampakena anukampaṃ upādāya, kataṃ vo taṃ mayā. ‘Etāni, cunda, rukkhamūlāni, etāni suññāgārāni, jhāyatha, cunda, mā pamādattha, mā pacchāvippaṭisārino ahuvattha’ – ayaṃ kho amhākaṃ anusāsanī’’ti.
四十四の句が語られ、五つの節目が説かれた。 大海に比せられる深遠なるもの、これが削滅という名の経である。
Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā mahācundo bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
削滅経 第八 終
Catuttālīsapadā vuttā, sandhayo pañca desitā;
9. 正見経
Sallekho nāma suttanto, gambhīro sāgarūpamoti.
このように私は聞きました。あるとき、世尊はサーヴァッティーのジェータ林にある給孤独園におられました。そこで尊者サーリプッタは比丘たちに「友なる比丘たちよ」と呼びかけました。「友よ」と比丘たちは尊者サーリプッタに応じました。尊者サーリプッタはこう言いました。
Sallekhasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.
「友よ、『正見、正見』と言われますが、友よ、どれほどによって聖弟子は正見の者となり、その見解は真っ直ぐになり、法に対する揺るぎなき清らかな信を備え、この正法に至った者となるのでしょうか」
9. Sammādiṭṭhisuttaṃ
「友よ、私たちはこの説法の意味を知るために、遠くからでも尊者サーリプッタのもとに参じます。どうか尊者サーリプッタご自身がこの説法の意味を解き明かしてくださいますように。比丘たちは尊者サーリプッタから聞いて心に保つでしょう」「それなら友よ、よく聞き、しっかり作意しなさい。語りましょう」「はい、友よ」と比丘たちは尊者サーリプッタに応じました。尊者サーリプッタはこう言いました。
89. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi – ‘‘āvuso bhikkhave’’ti. ‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –
「友よ、聖弟子が不善を知り、不善の根本を知り、善を知り、善の根本を知るとき――友よ、この点によっても聖弟子は正見の者となり、その見解は真っ直ぐになり、法に対する揺るぎなき清らかな信を備え、この正法に至った者となります。では友よ、何が不善であり、何が不善の根本であり、何が善であり、何が善の根本なのでしょうか。友よ、生きものを殺すことは不善です。与えられていないものを取ることは不善です。邪淫は不善です。嘘をつくことは不善です。離間を招く言葉は不善です。粗暴な言葉は不善です。無駄話は不善です。貪欲は不善です。害意は不善です。邪見は不善です――友よ、これが不善と呼ばれます。では友よ、何が不善の根本でしょうか。貪りが不善の根本であり、怒りが不善の根本であり、迷妄が不善の根本です――友よ、これが不善の根本と呼ばれます。
‘‘‘Sammādiṭṭhi sammādiṭṭhī’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
では友よ、何が善でしょうか。生きものを殺すことを離れることは善です。与えられていないものを取ることを離れることは善です。邪淫を離れることは善です。嘘をつくことを離れることは善です。離間を招く言葉を離れることは善です。粗暴な言葉を離れることは善です。無駄話を離れることは善です。不貪は善です。無害の心は善です。正見は善です――友よ、これが善と呼ばれます。では友よ、何が善の根本でしょうか。無貪(貪りのないこと)が善の根本であり、無瞋(怒りのないこと)が善の根本であり、無痴(迷妄のないこと)が善の根本です――友よ、これが善の根本と呼ばれます」
‘‘Dūratopi kho mayaṃ, āvuso, āgaccheyyāma āyasmato sāriputtassa santike etassa bhāsitassa atthamaññātuṃ. Sādhu vatāyasmantaṃyeva sāriputtaṃ paṭibhātu etassa bhāsitassa attho. Āyasmato sāriputtassa sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, āvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ. Āyasmā sāriputto etadavoca –
「友よ、実に素晴らしいことです」と比丘たちは尊者サーリプッタの言葉を喜び、称賛して、尊者サーリプッタにさらに問いかけました。「友よ、聖弟子が正見の者となり、その見解は真っ直ぐになり、法に対する揺るぎなき清らかな信を備え、この正法に至った者となるための、別の方法はあるのでしょうか」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako akusalañca pajānāti, akusalamūlañca pajānāti, kusalañca pajānāti, kusalamūlañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, akusalaṃ, katamaṃ akusalamūlaṃ, katamaṃ kusalaṃ, katamaṃ kusalamūlaṃ? Pāṇātipāto kho, āvuso, akusalaṃ, adinnādānaṃ akusalaṃ, kāmesumicchācāro akusalaṃ, musāvādo akusalaṃ, pisuṇā vācā akusalaṃ, pharusā vācā akusalaṃ, samphappalāpo akusalaṃ, abhijjhā akusalaṃ, byāpādo akusalaṃ, micchādiṭṭhi akusalaṃ – idaṃ vuccatāvuso akusalaṃ. Katamañcāvuso, akusalamūlaṃ? Lobho akusalamūlaṃ, doso akusalamūlaṃ, moho akusalamūlaṃ – idaṃ vuccatāvuso, akusalamūlaṃ.
「友よ、あります。友よ、聖弟子が食物(食)を知り、食物の生起を知り、食物の消滅を知り、食物の消滅に至る道を知るとき――友よ、この点によっても聖弟子は正見の者となり、その見解は真っ直ぐになり、法に対する揺るぎなき清らかな信を備え、この正法に至った者となります。では友よ、何が食物であり、何が食物の生起であり、何が食物の消滅であり、何が食物の消滅に至る道なのでしょうか。
‘‘Katamañcāvuso, kusalaṃ? Pāṇātipātā veramaṇī kusalaṃ, adinnādānā veramaṇī kusalaṃ, kāmesumicchācārā veramaṇī kusalaṃ, musāvādā veramaṇī kusalaṃ, pisuṇāya vācāya veramaṇī kusalaṃ, pharusāya vācāya veramaṇī kusalaṃ, samphappalāpā veramaṇī kusalaṃ, anabhijjhā kusalaṃ, abyāpādo kusalaṃ, sammādiṭṭhi kusalaṃ – idaṃ vuccatāvuso, kusalaṃ. Katamañcāvuso, kusalamūlaṃ? Alobho kusalamūlaṃ, adoso kusalamūlaṃ, amoho kusalamūlaṃ – idaṃ vuccatāvuso, kusalamūlaṃ.
友よ、生じた存在の維持のため、また生まれるべきものの助けとなるための、これら四つの食物があります。四つとは何か。第一に粗雑あるいは微細な段食(物質的食物)、第二に触食(感覚の接触という食物)、第三に意思食(心の意志という食物)、第四に識食(意識という食物)です。渇愛の生起により食物の生起があり、渇愛の消滅により食物の消滅があります。そしてまさにこの八支聖道こそが、食物の消滅に至る道です。すなわち正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ akusalaṃ pajānāti, evaṃ akusalamūlaṃ pajānāti, evaṃ kusalaṃ pajānāti, evaṃ kusalamūlaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように不善を知り、このように不善の根を知り、このように善を知り、このように善の根を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て、怒りの随眠を除去し、『我あり』という見・慢の随眠を根絶やしにし、無明を捨てて明を生じさせ、現世において苦の終徹をなす者となるのである。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのである」
90. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ – ‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
90. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは尊者サーリプッタの説示を歓喜し随喜して、尊者サーリプッタにさらに問いを尋ねた。「友よ、聖なる弟子が正見の者となり、その見解が正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となる、そのような別の方法もあるのでしょうか」
‘‘Siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako āhārañca pajānāti, āhārasamudayañca pajānāti, āhāranirodhañca pajānāti, āhāranirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamo panāvuso, āhāro, katamo āhārasamudayo, katamo āhāranirodho, katamā āhāranirodhagāminī paṭipadā? Cattārome, āvuso, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā, sambhavesīnaṃ vā anuggahāya. Katame cattāro? Kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ. Taṇhāsamudayā āhārasamudayo, taṇhānirodhā āhāranirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo āhāranirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto, sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi’.
「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が食を知り、食の集起を知り、食の止滅を知り、食の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、食とは何でしょうか。食の集起とは何でしょうか。食の止滅とは何でしょうか。食の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、生類たちの存続のため、あるいは生を求める者たちの支えのために、これら四つの食があります。四つとは何でしょうか。粗であれ微細であれ段食(固形の食物)、第二に触食、第三に意思食、第四に識食です。 渇愛の集起により食が集起し、渇愛の止滅により食が止滅します。この八支聖道こそが、食の止滅に至る道です。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ āhāraṃ pajānāti, evaṃ āhārasamudayaṃ pajānāti, evaṃ āhāranirodhaṃ pajānāti, evaṃ āhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように食を知り、このように食の集起を知り、このように食の止滅を知り、このように食の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て、怒りの随眠を除去し、『我あり』という見・慢の随眠を根絶やしにし、無明を捨てて明を生じさせ、現世において苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
91. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ – ‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
91. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは尊者サーリプッタの説示を歓喜し随喜して、尊者サーリプッタにさらに問いを尋ねた。「友よ、聖なる弟子が正見の者となり、その見解が正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となる、そのような別の方法もあるのでしょうか」
‘‘Siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako dukkhañca pajānāti, dukkhasamudayañca pajānāti, dukkhanirodhañca pajānāti, dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, dukkhaṃ, katamo dukkhasamudayo, katamo dukkhanirodho, katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā – idaṃ vuccatāvuso, dukkhaṃ. Katamo cāvuso, dukkhasamudayo? Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā tatratatrābhinandinī , seyyathidaṃ, kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā – ayaṃ vuccatāvuso, dukkhasamudayo. Katamo cāvuso, dukkhanirodho? Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo – ayaṃ vuccatāvuso, dukkhanirodho. Katamā cāvuso, dukkhanirodhagāminī paṭipadā? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ, sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi – ayaṃ vuccatāvuso, dukkhanirodhagāminī paṭipadā.
「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が苦を知り、苦の集起を知り、苦の止滅を知り、苦の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、苦とは何でしょうか。苦の集起とは何でしょうか。苦の止滅とは何でしょうか。苦の止滅に至る道とは何でしょうか。 生もまた苦であり、老もまた苦であり、死もまた苦であり、愁・悲・苦・憂・悩もまた苦であり、怨憎会もまた苦であり、愛別離もまた苦であり、求めて得られないこともまた苦であり、要するに五取蘊は苦です――友らよ、これが苦と呼ばれます。 友らよ、では、苦の集起とは何でしょうか。後の世の生存をもたらし、歓喜と貪りを伴い、あちこちを歓喜するかの渇愛、すなわち欲愛・有愛・非有愛です――友らよ、これが苦の集起と呼ばれます。 友らよ、では、苦の止滅とは何でしょうか。かの渇愛のまさに無余の離貪・止滅・放棄・棄捨・解脱・無執着です――友らよ、これが苦の止滅と呼ばれます。 友らよ、では、苦の止滅に至る道とは何でしょうか。この八支聖道にほかなりません。すなわち、正見……乃至……正定です――友らよ、これが苦の止滅に至る道と呼ばれます」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ dukkhaṃ pajānāti, evaṃ dukkhasamudayaṃ pajānāti, evaṃ dukkhanirodhaṃ pajānāti, evaṃ dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように苦を知り、このように苦の集起を知り、このように苦の止滅を知り、このように苦の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て、怒りの随眠を除去し、『我あり』という見・慢の随眠を根絶やしにし、無明を捨てて明を生じさせ、現世において苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
92. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ – ‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
92. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは尊者サーリプッタの説示を歓喜し随喜して、尊者サーリプッタにさらに問いを尋ねた。「友よ、聖なる弟子が正見の者となり、その見解が正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となる、そのような別の方法もあるのでしょうか」
‘‘Siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako jarāmaraṇañca pajānāti, jarāmaraṇasamudayañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, jarāmaraṇaṃ, katamo jarāmaraṇasamudayo, katamo jarāmaraṇanirodho, katamā jarāmaraṇanirodhagāminī paṭipadā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko – ayaṃ vuccatāvuso, jarā. Katamañcāvuso, maraṇaṃ? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālaṃkiriyā khandhānaṃ bhedo, kaḷevarassa nikkhepo, jīvitindriyassupacchedo – idaṃ vuccatāvuso, maraṇaṃ. Iti ayañca jarā idañca maraṇaṃ – idaṃ vuccatāvuso, jarāmaraṇaṃ. Jātisamudayā jarāmaraṇasamudayo, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo jarāmaraṇanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が老死を知り、老死の集起を知り、老死の止滅を知り、老死の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、老死とは何でしょうか。老死の集起とは何でしょうか。老死の止滅とは何でしょうか。老死の止滅に至る道とは何でしょうか。 それぞれの衆生の、それぞれの衆生の群れにおける老い、衰弱、歯の欠落、頭髪の白髪化、皮膚の皺、寿命の減退、諸根の衰熟――友らよ、これが老いと呼ばれます。 友らよ、では、死とは何でしょうか。それぞれの衆生の、それぞれの衆生の群れからの脱落、崩壊、散逸、隠没、死没、臨終、諸蘊の破壊、屍骸の放棄、命根の断絶――友らよ、これが死と呼ばれます。 このように、この老いとこの死――友らよ、これが老死と呼ばれます。 生の集起により老死が集起し、生の止滅により老死が止滅します。この八支聖道こそが、老死の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ jarāmaraṇaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇasamudaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように老死を知り、このように老死の集起を知り、このように老死の止滅を知り、このように老死の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
93. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako jātiñca pajānāti, jātisamudayañca pajānāti, jātinirodhañca pajānāti, jātinirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamā panāvuso, jāti, katamo jātisamudayo, katamo jātinirodho, katamā jātinirodhagāminī paṭipadā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo, āyatanānaṃ paṭilābho – ayaṃ vuccatāvuso, jāti. Bhavasamudayā jātisamudayo, bhavanirodhā jātinirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo jātinirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
93. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が生を知り、生の集起を知り、生の止滅を知り、生の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、生とは何でしょうか。生の集起とは何でしょうか。生の止滅とは何でしょうか。生の止滅に至る道とは何でしょうか。 それぞれの衆生の、それぞれの衆生の群れにおける誕生、再生、入胎、生起、諸蘊の出現、諸処の獲得――友らよ、これが生と呼ばれます。 有の集起により生が集起し、有の止滅により生が止滅します。この八支聖道こそが、生の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ jātiṃ pajānāti, evaṃ jātisamudayaṃ pajānāti, evaṃ jātinirodhaṃ pajānāti, evaṃ jātinirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように生を知り、このように生の集起を知り、このように生の止滅を知り、このように生の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
94. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako bhavañca pajānāti, bhavasamudayañca pajānāti, bhavanirodhañca pajānāti, bhavanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamo panāvuso, bhavo, katamo bhavasamudayo, katamo bhavanirodho, katamā bhavanirodhagāminī paṭipadā? Tayome, āvuso, bhavā – kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo. Upādānasamudayā bhavasamudayo, upādānanirodhā bhavanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhavanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
94. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が有を知り、有の集起を知り、有の止滅を知り、有の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、有とは何でしょうか。有の集起とは何でしょうか。有の止滅とは何でしょうか。有の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら三つの有があります。欲有、色有、無色有です。 取の集起により有が集起し、取の止滅により有が止滅します。この八支聖道こそが、有の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ bhavaṃ pajānāti, evaṃ bhavasamudayaṃ pajānāti, evaṃ bhavanirodhaṃ pajānāti, evaṃ bhavanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti. Ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように有を知り、このように有の集起を知り、このように有の止滅を知り、このように有の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
95. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako upādānañca pajānāti, upādānasamudayañca pajānāti, upādānanirodhañca pajānāti, upādānanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, upādānaṃ, katamo upādānasamudayo, katamo upādānanirodho, katamā upādānanirodhagāminī paṭipadā? Cattārimāni, āvuso, upādānāni – kāmupādānaṃ, diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ. Taṇhāsamudayā upādānasamudayo, taṇhānirodhā upādānanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo upādānanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
95. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が取を知り、取の集起を知り、取の止滅を知り、取の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、取とは何でしょうか。取の集起とは何でしょうか。取の止滅とは何でしょうか。取の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら四つの取があります。欲取、見取、戒禁取、我語取です。 渇愛の集起により取が集起し、渇愛の止滅により取が止滅します。この八支聖道こそが、取の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ upādānaṃ pajānāti, evaṃ upādānasamudayaṃ pajānāti, evaṃ upādānanirodhaṃ pajānāti, evaṃ upādānanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように取を知り、このように取の集起を知り、このように取の止滅を知り、このように取の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
96. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako taṇhañca pajānāti, taṇhāsamudayañca pajānāti, taṇhānirodhañca pajānāti, taṇhānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamā panāvuso, taṇhā, katamo taṇhāsamudayo, katamo taṇhānirodho, katamā taṇhānirodhagāminī paṭipadā? Chayime, āvuso, taṇhākāyā – rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā. Vedanāsamudayā taṇhāsamudayo, vedanānirodhā taṇhānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo taṇhānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
96. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が渇愛を知り、渇愛の集起を知り、渇愛の止滅を知り、渇愛の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、渇愛とは何でしょうか。渇愛の集起とは何でしょうか。渇愛の止滅とは何でしょうか。渇愛の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら六つの渇愛の身(集まり)があります。色愛、声愛、香愛、味愛、所触愛、法愛です。 受の集起により渇愛が集起し、受の止滅により渇愛が止滅します。この八支聖道こそが、渇愛の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ taṇhaṃ pajānāti, evaṃ taṇhāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ taṇhānirodhaṃ pajānāti, evaṃ taṇhānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように渇愛を知り、このように渇愛の集起を知り、このように渇愛の止滅を知り、このように渇愛の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
97. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako vedanañca pajānāti, vedanāsamudayañca pajānāti, vedanānirodhañca pajānāti, vedanānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamā panāvuso, vedanā, katamo vedanāsamudayo, katamo vedanānirodho, katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā? Chayime, āvuso, vedanākāyā – cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. Phassasamudayā vedanāsamudayo, phassanirodhā vedanānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
97. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が受を知り、受の集起を知り、受の止滅を知り、受の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、受とは何でしょうか。受の集起とは何でしょうか。受の止滅とは何でしょうか。受の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら六つの受の身があります。眼触によって生じる受、耳触によって生じる受、鼻触によって生じる受、舌触によって生じる受、身触によって生じる受、意触によって生じる受です。 触の集起により受が集起し、触の止滅により受が止滅します。この八支聖道こそが、受の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ vedanaṃ pajānāti, evaṃ vedanāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ vedanānirodhaṃ pajānāti, evaṃ vedanānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように受を知り、このように受の集起を知り、このように受の止滅を知り、このように受の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
98. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako phassañca pajānāti, phassasamudayañca pajānāti, phassanirodhañca pajānāti, phassanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamo panāvuso, phasso, katamo phassasamudayo, katamo phassanirodho, katamā phassanirodhagāminī paṭipadā? Chayime, āvuso, phassakāyā – cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manosamphasso. Saḷāyatanasamudayā phassasamudayo, saḷāyatananirodhā phassanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo phassanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
98. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が触を知り、触の集起を知り、触の止滅を知り、触の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、触とは何でしょうか。触の集起とは何でしょうか。触の止滅とは何でしょうか。触の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら六つの触の身があります。眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触です。 六処の集起により触が集起し、六処の止滅により触が止滅します。この八支聖道こそが、触の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ phassaṃ pajānāti, evaṃ phassasamudayaṃ pajānāti, evaṃ phassanirodhaṃ pajānāti, evaṃ phassanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように触を知り、このように触の集起を知り、このように触の止滅を知り、このように触の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
99. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako saḷāyatanañca pajānāti, saḷāyatanasamudayañca pajānāti, saḷāyatananirodhañca pajānāti, saḷāyatananirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, saḷāyatanaṃ, katamo saḷāyatanasamudayo, katamo saḷāyatananirodho, katamā saḷāyatananirodhagāminī paṭipadā? Chayimāni, āvuso, āyatanāni – cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ. Nāmarūpasamudayā saḷāyatanasamudayo, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saḷāyatananirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
99. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が六処を知り、六処の集起を知り、六処の止滅を知り、六処の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、六処とは何でしょうか。六処の集起とは何でしょうか。六処の止滅とは何でしょうか。六処の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら六つの処があります。眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処です。 名色の集起により六処が集起し、名色の止滅により六処が止滅します。この八支聖道こそが、六処の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ saḷāyatanaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatanasamudayaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatananirodhaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatananirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように六処を知り、このように六処の集起を知り、このように六処の止滅を知り、このように六処の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
100. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako nāmarūpañca pajānāti, nāmarūpasamudayañca pajānāti, nāmarūpanirodhañca pajānāti, nāmarūpanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, nāmarūpaṃ, katamo nāmarūpasamudayo, katamo nāmarūpanirodho, katamā nāmarūpanirodhagāminī paṭipadā? Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro – idaṃ vuccatāvuso, nāmaṃ; cattāri ca mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ – idaṃ vuccatāvuso, rūpaṃ. Iti idañca nāmaṃ idañca rūpaṃ – idaṃ vuccatāvuso, nāmarūpaṃ. Viññāṇasamudayā nāmarūpasamudayo, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo nāmarūpanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
100. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が名色を知り、名色の集起を知り、名色の止滅を知り、名色の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、名色とは何でしょうか。名色の集起とは何でしょうか。名色の止滅とは何でしょうか。名色の止滅に至る道とは何でしょうか。 受、想、思、触、作意――友らよ、これが名と呼ばれます。四大種と、四大種に所造の色――友らよ、これが色と呼ばれます。このように、この名とこの色――友らよ、これが名色と呼ばれます。 識の集起により名色が集起し、識の止滅により名色が止滅します。この八支聖道こそが、名色の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ nāmarūpaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpasamudayaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpanirodhaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように名色を知り、このように名色の集起を知り、このように名色の止滅を知り、このように名色の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
101. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako viññāṇañca pajānāti, viññāṇasamudayañca pajānāti, viññāṇanirodhañca pajānāti, viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamaṃ panāvuso, viññāṇaṃ, katamo viññāṇasamudayo, katamo viññāṇanirodho, katamā viññāṇanirodhagāminī paṭipadā? Chayime, āvuso, viññāṇakāyā – cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. Saṅkhārasamudayā viññāṇasamudayo, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo viññāṇanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
101. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が識を知り、識の集起を知り、識の止滅を知り、識の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、識とは何でしょうか。識の集起とは何でしょうか。識の止滅とは何でしょうか。識の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら六つの識の身があります。眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識です。 行の集起により識が集起し、行の止滅により識が止滅します。この八支聖道こそが、識の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ viññāṇaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇasamudayaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe… dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように識を知り、このように識の集起を知り、このように識の止滅を知り、このように識の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て……乃至……苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
102. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako saṅkhāre ca pajānāti, saṅkhārasamudayañca pajānāti, saṅkhāranirodhañca pajānāti, saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katame panāvuso, saṅkhārā, katamo saṅkhārasamudayo, katamo saṅkhāranirodho, katamā saṅkhāranirodhagāminī paṭipadā? Tayome, āvuso, saṅkhārā – kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro. Avijjāsamudayā saṅkhārasamudayo, avijjānirodhā saṅkhāranirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhāranirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
102. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が行を知り、行の集起を知り、行の止滅を知り、行の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、行とは何でしょうか。行の集起とは何でしょうか。行の止滅とは何でしょうか。行の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら三つの行があります。身行、口行、心行です。 無明の集起により行が集起し、無明の止滅により行が止滅します。この八支聖道こそが、行の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ saṅkhāre pajānāti, evaṃ saṅkhārasamudayaṃ pajānāti, evaṃ saṅkhāranirodhaṃ pajānāti, evaṃ saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように行を知り、このように行の集起を知り、このように行の止滅を知り、このように行の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て、怒りの随眠を除去し、『我あり』という見・慢の随眠を根絶やしにし、無明を捨てて明を生じさせ、現世において苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
103. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ – siyā panāvuso…pe… ‘‘siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako avijjañca pajānāti, avijjāsamudayañca pajānāti, avijjānirodhañca pajānāti, avijjānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamā panāvuso, avijjā, katamo avijjāsamudayo, katamo avijjānirodho, katamā avijjānirodhagāminī paṭipadā? Yaṃ kho, āvuso, dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ – ayaṃ vuccatāvuso, avijjā. Āsavasamudayā avijjāsamudayo, āsavanirodhā avijjānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo avijjānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
103. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは……乃至……尋ねた。「友よ、別の方法もあるのでしょうか……乃至……」 「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が無明を知り、無明の集起を知り、無明の止滅を知り、無明の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、無明とは何でしょうか。無明の集起とは何でしょうか。無明の止滅とは何でしょうか。無明の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、苦についての無知、苦の集起についての無知、苦の止滅についての無知、苦の止滅に至る道についての無知――友らよ、これが無明と呼ばれます。 漏の集起により無明が集起し、漏の止滅により無明が止滅します。この八支聖道こそが、無明の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ avijjaṃ pajānāti, evaṃ avijjāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ avijjānirodhaṃ pajānāti, evaṃ avijjānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように無明を知り、このように無明の集起を知り、このように無明の止滅を知り、このように無明の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て、怒りの随眠を除去し、『我あり』という見・慢の随眠を根絶やしにし、無明を捨てて明を生じさせ、現世において苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
104. ‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ – ‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
104. 「友よ、その通りです」と、かの比丘たちは尊者サーリプッタの説示を歓喜し随喜して、尊者サーリプッタにさらに問いを尋ねた。「友よ、聖なる弟子が正見の者となり、その見解が正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となる、そのような別の方法もあるのでしょうか」
‘‘Siyā, āvuso. Yato kho, āvuso, ariyasāvako āsavañca pajānāti, āsavasamudayañca pajānāti, āsavanirodhañca pajānāti, āsavanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ. Katamo panāvuso, āsavo, katamo āsavasamudayo, katamo āsavanirodho, katamā āsavanirodhagāminī paṭipadāti? Tayome, āvuso, āsavā – kāmāsavo, bhavāsavo, avijjāsavo. Avijjāsamudayā āsavasamudayo, avijjānirodhā āsavanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo āsavanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi…pe… sammāsamādhi.
「友らよ、あり得ます。友らよ、聖なる弟子が漏を知り、漏の集起を知り、漏の止滅を知り、漏の止滅に至る道を知るとき――友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです。 友らよ、では、漏とは何でしょうか。漏の集起とは何でしょうか。漏の止滅とは何でしょうか。漏の止滅に至る道とは何でしょうか。 友らよ、これら三つの漏があります。欲漏、有漏、無明漏です。 無明の集起により漏が集起し、無明の止滅により漏が止滅します。この八支聖道こそが、漏の止滅に至る道です。すなわち、正見……乃至……正定です」
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ āsavaṃ pajānāti, evaṃ āsavasamudayaṃ pajānāti, evaṃ āsavanirodhaṃ pajānāti, evaṃ āsavanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti – ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
「友らよ、聖なる弟子がこのように漏を知り、このように漏の集起を知り、このように漏の止滅を知り、このように漏の止滅に至る道を知るとき、彼は貪りの随眠をことごとく捨て、怒りの随眠を除去し、『我あり』という見・慢の随眠を根絶やしにし、無明を捨てて明を生じさせ、現世において苦の終徹をなす者となるのです。友らよ、これによっても聖なる弟子は正見の者となり、その見解は正しく、法において不壊の清浄信を具え、この正法に至り着いた者となるのです」
Idamavocāyasmā sāriputto. Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.
尊者サーリプッタはこのように説いた。かの比丘たちは意気揚々として、尊者サーリプッタの説示を歓喜した。
Sammādiṭṭhisuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.
第九の正見経が終了した。
10. Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ
10. 大念処経
105. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṃ nāma kurūnaṃ nigamo. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
105. このように私は聞いた。あるとき世尊は、クル国のカンマーサダンマというクル族の町に滞在しておられた。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられた。「尊き方よ」と、かの比丘たちは世尊に応えた。世尊はこのように説かれた。
Uddeso
総説
106. ‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā, sokaparidevānaṃ samatikkamāya, dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya, ñāyassa adhigamāya, nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānā.
106. 「比丘たちよ、この道は、衆生を清浄にし、愁いと嘆きを超克し、苦と憂いを消滅させ、正しい理趣に達し、涅槃を現証するための唯一の道である。すなわち、四つの念処(気づきの確立)である。
‘‘Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.
四つとは何でしょうか。比丘たちよ、ここに比丘は、身体において身体を観察して住し、熱心に、正知を具え、気づきを保ち、世間における貪りと憂いを除滅しています。感受において感受を観察して住し、熱心に、正知を具え、気づきを保ち、世間における貪りと憂いを除滅しています。心において心を観察して住し、熱心に、正知を具え、気づきを保ち、世間における貪りと憂いを除滅しています。諸法において諸法を観察して住し、熱心に、正知を具え、気づきを保ち、世間における貪りと憂いを除滅しています」
Uddeso niṭṭhito.
総説が終了した。
Kāyānupassanā ānāpānapabbaṃ
身随観・出入息節
107. ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati, pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya, parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. So satova assasati, satova passasati. Dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati.
107. 「比丘たちよ、比丘はどのようにして身体において身体を観察して住するのでしょうか。 比丘たちよ、ここに比丘は、森林に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空き家に行き、結跏趺坐し、身体をまっすぐに保ち、面前に気づきを確立して坐します。彼は正念にして息を吸い、正念にして息を吐きます。長く息を吸うときには『長く息を吸っている』と知雇し、長く息を吐くときには『長く息を吐いている』と了知します。短く息を吸うときには『短く息を吸っている』と了知し、短く息を吐くときには『短く息を吐いている』と了知します。『全息身を経験しながら息を吸おう』と修行し、『全息身を経験しながら息を吐こう』と修行します。『身行(息)を静めながら息を吸おう』と修行し、『身行を静めながら息を吐こう』と修行します。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho bhamakāro vā bhamakārantevāsī vā dīghaṃ vā añchanto ‘dīghaṃ añchāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā añchanto ‘rassaṃ añchāmī’ti pajānāti; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti; ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati; ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho , bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
比丘たちよ、それはあたかも、熟練した木工旋盤工あるいはその弟子が、長く(轆轤の綱を)引くときには『長く引いている』と了知し、短く引くときには『短く引いている』と了知するようなものです。比丘たちよ、そのように比丘は、長く息を吸うときには『長く息を吸っている』と了知し、長く息を吐くときには『長く息を吐いている』と了知し、短く息を吸うときには『短く息を吸っている』と了知し、短く息を吐くときには『短く息を吐いている』と了知します。『全息身を経験しながら息を吸おう』と修行し、『全息身を経験しながら息を吐こう』と修行します。『身行を静めながら息を吸おう』と修行し、『身行を静めながら息を吐こう』と修行します。 このように、内に身体において身体を観察して住し、あるいは外に身体において身体を観察して住し、あるいは内外に身体において身体を観察して住します。あるいは身体において生起の法を観察して住し、あるいは身体において衰滅の法を観察して住し、あるいは身体において生起と衰滅の法を観察して住します。またあるいは、『身体がある』という気づきが、ただ知恵のため、ただ気づきのために確立され、何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しません。比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのです」
Ānāpānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
出入息節が終了した。
Kāyānupassanā iriyāpathapabbaṃ
身随観・威儀節
108. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gacchanto vā ‘gacchāmī’ti pajānāti, ṭhito vā ‘ṭhitomhī’ti pajānāti, nisinno vā ‘nisinnomhī’ti pajānāti, sayāno vā ‘sayānomhī’ti pajānāti. Yathā yathā vā panassa kāyo paṇihito hoti tathā tathā naṃ pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
108. 「さらにまた、比丘たちよ、比丘は歩くときには『歩いている』と了知し、立っているときには『立っている』と了知し、坐っているときには『坐っている』と了知し、横たわっているときには『横たわっている』と了知します。あるいは、その身体が置かれている状態のままに、それを了知します。 このように、内に身体において身体を観察して住し、あるいは外に身体において身体を観察して住し、あるいは内外に身体において身体を観察して住します。あるいは身体において生起の法を観察して住し、あるいは身体において衰滅の法を観察して住し、あるいは身体において生起と衰滅の法を観察して住します。またあるいは、『身体がある』という気づきが、ただ知恵のため、ただ気づきのために確立され、何ものにも依存せず住し、世間の何ものにも執着しません。比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのです」
Iriyāpathapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
威儀節が終了した。
Kāyānupassanā sampajānapabbaṃ
身随観・正知節
109. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
109. 「さらにまた、比丘たちよ、比丘は進むときにも退くときにも正知して行い、前を見るときにも見回すときにも正知して行い、屈めるときにも伸ばすときにも正知して行い、大衣・鉢・衣を持つときにも正知して行い、食べ、飲み、噛み、味わうときにも正知して行い、大便・小便をするときにも正知して行い、行くとき、立つとき、坐るとき、眠るとき、覚めているとき、話すとき、沈黙するときにも正知して行います。 このように、内に身体において身体を観察して住し……乃至……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのです」
Sampajānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
正知節が終了した。
Kāyānupassanā paṭikūlamanasikārapabbaṃ
身随観・不浄観節
110. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā, adho kesamatthakā, tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’nti .
110. 「さらにまた、比丘たちよ、比丘はこの身体そのものを、足の裏から上、頭髪の頂から下、皮で覆われた様々な種類の不浄で満ちていると省察します――『この身体には、頭髪、体毛、爪、歯、皮、肉、筋、骨、骨髄、腎臓、心臓、肝臓、肋膜、脾臓、肺、腸、腸間膜、胃中の未消化物、糞、胆汁、痰、膿、血液、汗、脂肪、涙、皮脂、唾液、鼻汁、関節液、尿がある』と。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ubhatomukhā putoḷi pūrā nānāvihitassa dhaññassa, seyyathidaṃ – sālīnaṃ vīhīnaṃ muggānaṃ māsānaṃ tilānaṃ taṇḍulānaṃ. Tamenaṃ cakkhumā puriso muñcitvā paccavekkheyya – ‘ime sālī ime vīhī ime muggā ime māsā ime tilā ime taṇḍulā’ti. Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā, adho kesamatthakā, tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā…pe… mutta’nti.
比丘たちよ、それはあたかも、両側に口のある袋に様々な穀物、すなわち粳米、籾米、緑豆、小豆、胡麻、精白米が満ちていて、目の良い人がそれを解いて『これは粳米、これは籾米、これは緑豆、これは小豆、これは胡麻、これは精白米である』と省察するようなものです。比丘たちよ、そのように比丘はこの身体そのものを、足の裏から上、頭髪の頂から下、皮で覆われた様々な種類の不浄で満ちていると省察します――『この身体には、頭髪、体毛……乃至……尿がある』と。
‘‘Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
このように、内に身体において身体を観察して住し……乃至……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのです」
Paṭikūlamanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
不浄観節が終了した。
Kāyānupassanā dhātumanasikārapabbaṃ
身随観・界差別節
111. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.
111. 「さらにまた、比丘たちよ、比丘はこの身体そのものを、あるがままに、置かれているままに、界(要素)として省察します――『この身体には地界、水界、火界、風界がある』と。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā catumahāpathe bilaso vibhajitvā nisinno assa. Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati – ‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
比丘たちよ、それはあたかも、熟練した牛の屠殺人あるいはその弟子が、牛を屠殺して四つ辻でそれを部位ごとに切り分けて坐っているようなものです。比丘たちよ、そのように比丘はこの身体そのものを、あるがままに、置かれているままに、界として省察します――『この身体には地界、水界、火界、風界がある』と。 このように、内に身体において身体を観察して住し……乃至……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのです」
Dhātumanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
界差別節が終了した。
Kāyānupassanā navasivathikapabbaṃ
身随観・九墓場観節
112. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ ekāhamataṃ vā dvīhamataṃ vā tīhamataṃ vā uddhumātakaṃ vinīlakaṃ vipubbakajātaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti . Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
112. 「さらにまた、比丘たちよ、比丘はあたかも墓場に捨てられた、死後一日、あるいは死後二日、あるいは死後三日の、膨張し、青黒くなり、腐乱して膿が流れ出ている死体を見るかのようです。彼はこの自身の身体を引き比べてこのように観察します――『この身体もまた、このような性質であり、このような状態になり、これを免れることはできない』と。 このように、内に身体において身体を観察して住し……乃至……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのです」
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ kākehi vā khajjamānaṃ kulalehi vā khajjamānaṃ gijjhehi vā khajjamānaṃ kaṅkehi vā khajjamānaṃ sunakhehi vā khajjamānaṃ byagghehi vā khajjamānaṃ dīpīhi vā khajjamānaṃ siṅgālehi vā khajjamānaṃ vividhehi vā pāṇakajātehi khajjamānaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
「比丘たちよ、さらにまた、比丘はあたかも墓場に捨てられた死体が、烏に食われ、鳶に食われ、禿鷹に食われ、鶴に食われ、犬に食われ、虎に食われ、豹に食われ、野干(ジャッカル)に食われ、あるいは様々な種類の生き物に食われているのを見るかのようである。彼はこの身体をそれに対比させる。『この我が身もまた、このような性質であり、このようなものとなり、これを免れ得ないのだ』と。このように、内なる身体において身体を観察して住し……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ aṭṭhikasaṅkhalikaṃ samaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikasaṅkhalikaṃ nimaṃsalohitamakkhitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikasaṅkhalikaṃ apagatamaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe… aṭṭhikāni apagatasambandhāni disā vidisā vikkhittāni, aññena hatthaṭṭhikaṃ aññena pādaṭṭhikaṃ aññena gopphakaṭṭhikaṃ aññena jaṅghaṭṭhikaṃ aññena ūruṭṭhikaṃ aññena kaṭiṭṭhikaṃ aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhiṭṭhikaṃ aññena khandhaṭṭhikaṃ aññena gīvaṭṭhikaṃ aññena hanukaṭṭhikaṃ aññena dantaṭṭhikaṃ aññena sīsakaṭāhaṃ. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe… evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
「比丘たちよ、さらにまた、比丘はあたかも墓場に捨てられた死体が、肉と血を伴い、腱で結ばれた骸骨となっているのを……(中略)……肉を失い血にまみれ、腱で結ばれた骸骨となっているのを……(中略)……肉も血も失われ、腱で結ばれた骸骨となっているのを……(中略)……腱の結合が外れ、四方八方に散らばり、こちらには手の骨、あちらには足の骨、あちらには踝の骨、あちらには脛の骨、あちらには腿の骨、あちらには腰の骨、あちらには肋骨、あちらには背骨、あちらには肩の骨、あちらには首の骨、あちらには顎の骨、あちらには歯の骨、あちらには頭蓋骨があるのを見るかのようである。彼はこの身体をそれに対比させる。『この我が身もまた、このような性質であり、このようなものとなり、これを免れ得ないのだ』と。このように、内なる身体において身体を観察して住し……(中略)……比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ, aṭṭhikāni setāni saṅkhavaṇṇapaṭibhāgāni …pe… aṭṭhikāni puñjakitāni terovassikāni…pe… aṭṭhikāni pūtīni cuṇṇakajātāni. So imameva kāyaṃ upasaṃharati – ‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti. Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
「比丘たちよ、さらにまた、比丘はあたかも墓場に捨てられた死体が、貝殻の色のように白い骨となっているのを……(中略)……年を経て積み上げられた骨の山となっているのを……(中略)……朽ちて粉々になった骨となっているのを見るかのようである。彼はこの身体をそれに対比させる。『この我が身もまた、このような性質であり、このようなものとなり、これを免れ得ないのだ』と。このように、内なる身体において身体を観察して住し、外なる身体において身体を観察して住し、内外の身体において身体を観察して住する。あるいは身体において生起する法を観察して住し、あるいは身体において滅尽する法を観察して住し、あるいは身体において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『身体がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は身体において身体を観察して住するのである。
Navasivathikapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
九墓地節 終了。
Cuddasakāyānupassanā niṭṭhitā.
十四身体観察 終了。
Vedanānupassanā
受観察(受の随観)
113. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; dukkhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; adukkhamasukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti; iti ajjhattaṃ vā vedanāsu vedanānupassī viharati, bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, vayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, samudayavayadhammānupassī vā vedanāsu viharati. ‘Atthi vedanā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati.
113. 「比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は受において受を観察して住するのか。比丘たちよ、ここに比丘は、楽な受を感じているとき、『私は楽な受を感じている』と了知する。苦な受を感じているとき、『私は苦な受を感じている』と了知する。不苦不楽の受を感じているとき、『私は不苦不楽の受を感じている』と了知する。肉体的な楽受を感じているとき、『私は肉体的な楽受を感じている』と了知する。精神的な楽受を感じているとき、『私は精神的な楽受を感じている』と了知する。肉体的な苦受を感じているとき、『私は肉体的な苦受を感じている』と了知する。精神的な苦受を感じているとき、『私は精神的な苦受を感じている』と了知する。肉体的な不苦不楽の受を感じているとき、『私は肉体的な不苦不楽の受を感じている』と了知する。精神的な不苦不楽の受を感じているとき、『私は精神的な不苦不楽の受を感じている』と了知する。 このように、内なる受において受を観察して住し、外なる受において受を観察して住し、内外の受において受を観察して住する。受において生起する法を観察して住し、受において滅尽する法を観察して住し、受において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『受がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は受において受を観察して住するのである。
Vedanānupassanā niṭṭhitā.
受観察 終了。
Cittānupassanā
心観察(心の随観)
114. ‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti; sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti; samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti; saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṃkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti; mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti; sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti; samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti; vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti. Iti ajjhattaṃ vā citte cittānupassī viharati, bahiddhā vā citte cittānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā citte cittānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati. ‘Atthi citta’nti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati.
114. 「比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は心において心を観察して住するのか。比丘たちよ、ここに比丘は、貪りのある心を『貪りのある心である』と了知し、貪りの離れた心を『貪りの離れた心である』と了知する。怒りのある心を『怒りのある心である』と了知し、怒りの離れた心を『怒りの離れた心である』と了知する。迷いのある心を『迷いのある心である』と了知し、迷いの離れた心を『迷いの離れた心である』と了知する。縮こまった心を『縮こまった心である』と了知し、散乱した心を『散乱した心である』と了知する。大いなる心を『大いなる心である』と了知し、大いならざる心を『大いならざる心である』と了知する。上に他のある心を『上に他のある心である』と了知し、至高の心を『至高の心である』と了知する。定まった心を『定まった心である』と了知し、定まっていない心を『定まっていない心である』と了知する。解脱した心を『解脱した心である』と了知し、解脱していない心を『解脱していない心である』と了知する。 このように、内なる心において心を観察して住し、外なる心において心を観察して住し、内外の心において心を観察して住する。心において生起する法を観察して住し、心において滅尽する法を観察して住し、心において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『心がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は心において心を観察して住するのである。
Cittānupassanā niṭṭhitā.
心観察 終了。
Dhammānupassanā nīvaraṇapabbaṃ
法観察 蓋節(五蓋の観察)
115. ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu?
115. 「比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は法において法を観察して住するのか。比丘たちよ、ここに比丘は、五つの蓋(心の障害)という法において法を観察して住する。比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は五つの蓋という法において法を観察して住するのか。
‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti; yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「比丘たちよ、ここに比丘は、内に感官的欲望(欲貪)があるとき、『私には内に感官的欲望がある』と了知し、内に感官的欲望がないとき、『私には内に感官的欲望がない』と了知する。そして未生起の感官的欲望がどのように生じるのかをも了知し、生起した感官的欲望がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された感官的欲望が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti; yathā ca anuppannassa byāpādassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa byāpādassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa byāpādassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「内に悪意(瞋恚)があるとき、『私には内に悪意がある』と了知し、内に悪意がないとき、『私には内に悪意がない』と了知する。そして未生起の悪意がどのように生じるのかをも了知し、生起した悪意がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された悪意が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ thīnamiddhaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ thīnamiddha’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ thīnamiddhaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ thīnamiddha’nti pajānāti, yathā ca anuppannassa thīnamiddhassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa thīnamiddhassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa thīnamiddhassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「内にだるさと眠気(惛沈・睡眠)があるとき、『私には内にだるさと眠気がある』と了知し、内にだるさと眠気がないとき、『私には内にだるさと眠気がない』と了知する。そして未生起のだるさと眠気がどのように生じるのかをも了知し、生起しただるさと眠気がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除されただるさと眠気が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti; yathā ca anuppannassa uddhaccakukkuccassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa uddhaccakukkuccassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa uddhaccakukkuccassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「内に浮つきと後悔(掉挙・悪作)があるとき、『私には内に浮つきと後悔がある』と了知し、内に浮つきと後悔がないとき、『私には内に浮つきと後悔がない』と了知する。そして未生起の浮つきと後悔がどのように生じるのかをも了知し、生起した浮つきと後悔がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された浮つきと後悔が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti; yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「内に疑念(疑)があるとき、『私には内に疑念がある』と了知し、内に疑念がないとき、『私には内に疑念がない』と了知する。そして未生起の疑念がどのように生じるのかをも了知し、生起した疑念がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された疑念が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.
「このように、内なる法において法を観察して住し、外なる法において法を観察して住し、内外の法において法を観察して住する。法において生起する法を観察して住し、法において滅尽する法を観察して住し、法において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『法がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は五つの蓋という法において法を観察して住するのである。
Nīvaraṇapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
蓋節 終了。
Dhammānupassanā khandhapabbaṃ
法観察 蘊節(五蘊の観察)
116. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu – ‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo; iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo; iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo; iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti; iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.
116. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は五つの執着の集まり(五取蘊)という法において法を観察して住する。比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は五つの取蘊という法において法を観察して住するのか。比丘たちよ、ここに比丘は、『これが色(物質的存在)である、これが色の生起である、これが色の消滅である。これが受(感覚)である、これが受の生起である、これが受の消滅である。これが想(知覚・表象)である、これが想の生起である、これが想の消滅である。これが行(形成力・意志)である、これが行の生起である、これが行の消滅である。これが識(意識)である、これが識の生起である、これが識の消滅である』と観察する。 このように、内なる法において法を観察して住し、外なる法において法を観察して住し、内外の法において法を観察して住する。法において生起する法を観察して住し、法において滅尽する法を観察して住し、法において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『法がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は五取蘊という法において法を観察して住するのである。
Khandhapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
蘊節 終了。
Dhammānupassanā āyatanapabbaṃ
法観察 処節(十二処の観察)
117. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu?
117. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は六つの内外の領域(十二処)という法において法を観察して住する。比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は六つの内外の領域という法において法を観察して住するのか。
‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhuñca pajānāti, rūpe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「比丘たちよ、ここに比丘は、眼を知り、色(形態・色彩)を知り、その両者を縁として生じる束縛(結)をも知る。そして未生起の束縛がどのように生じるのかをも了知し、生起した束縛がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された束縛が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Sotañca pajānāti, sadde ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「耳を知り、声を知り、その両者を縁として生じる束縛をも知る。そして未生起の束縛がどのように生じるのかをも了知し、生起した束縛がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された束縛が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Ghānañca pajānāti, gandhe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「鼻を知り、香を知り、その両者を縁として生じる束縛をも知る。そして未生起の束縛がどのように生じるのかをも了知し、生起した束縛がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された束縛が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Jivhañca pajānāti, rase ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「舌を知り、味を知り、その両者を縁として生じる束縛をも知る。そして未生起の束縛がどのように生じるのかをも了知し、生起した束縛がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された束縛が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Kāyañca pajānāti, phoṭṭhabbe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「身を知り、触(感触)を知り、その両者を縁として生じる束縛をも知る。そして未生起の束縛がどのように生じるのかをも了知し、生起した束縛がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された束縛が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Manañca pajānāti, dhamme ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
「意(心)を知り、法(心の対象)を知り、その両者を縁として生じる束縛をも知る。そして未生起の束縛がどのように生じるのかをも了知し、生起した束縛がどのように滅除されるのかをも了知し、滅除された束縛が将来においてどのようにして生じなくなるのかをも了知する。
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.
「このように、内なる法において法を観察して住し、外なる法において法を観察して住し、内外の法において法を観察して住する。法において生起する法を観察して住し、法において滅尽する法を観察して住し、法において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『法がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は六つの内外の領域という法において法を観察して住するのである。
Āyatanapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
処節 終了。
Dhammānupassanā bojjhaṅgapabbaṃ
法観察 覚支節(七覚支の観察)
118. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
118. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は七つの覚りの要素(七覚支)という法において法を観察して住する。比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は七覚支という法において法を観察して住するのか。比丘たちよ、ここに比丘は、内に念覚支があるとき、『私には内に念覚支がある』と了知し、内に念覚支がないとき、『私には内に念覚支がない』と了知する。そして未生起の念覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した念覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
「内に択法覚支があるとき、『私には内に択法覚支がある』と了知し、内に択法覚支がないとき、『私には内に択法覚支がない』と了知する。そして未生起の択法覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した択法覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa vīriyasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
「内に精進覚支があるとき、『私には内に精進覚支がある』と了知し、内に精進覚支がないとき、『私には内に精進覚支がない』と了知する。そして未生起の精進覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した精進覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa pītisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
「内に喜覚支があるとき、『私には内に喜覚支がある』と了知し、内に喜覚支がないとき、『私には内に喜覚支がない』と了知する。そして未生起の喜覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した喜覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa passaddhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
「内に軽安覚支があるとき、『私には内に軽安覚支がある』と了知し、内に軽安覚支がないとき、『私には内に軽安覚支がない』と了知する。そして未生起の軽安覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した軽安覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa samādhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
「内に定覚支があるとき、『私には内に定覚支がある』と了知し、内に定覚支がないとき、『私には内に定覚支がない』と了知する。そして未生起の定覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した定覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
「内に捨覚支があるとき、『私には内に捨覚支がある』と了知し、内に捨覚支がないとき、『私には内に捨覚支がない』と了知する。そして未生起の捨覚支がどのように生じるのかをも了知し、生起した捨覚支が修習によってどのように円満具足するのかをも了知する。
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.
「このように、内なる法において法を観察して住し、外なる法において法を観察して住し、内外の法において法を観察して住する。法において生起する法を観察して住し、法において滅尽する法を観察して住し、法において生起と滅尽の法を観察して住する。あるいはまた、彼に『法がある』という気づきが現起して確立する。それはただ知慧のため、念の確立のためであり、彼は何にも執着せず住し、世の中の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は七覚支という法において法を観察して住するのである。
Bojjhaṅgapabbaṃ niṭṭhitaṃ .
覚支節 終了。
Dhammānupassanā saccapabbaṃ
法観察 諦節(四聖諦の観察)
119. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu. Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu? Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti.
119. 「比丘たちよ、さらにまた、比丘は四つの聖なる真理(四聖諦)という法において法を観察して住する。比丘たちよ、ではどのようにして、比丘は四聖諦という法において法を観察して住するのか。比丘たちよ、ここに比丘は、『これが苦である』とありのままに了知し、『これが苦の生起(集)である』とありのままに了知し、『これが苦の消滅(滅)である』とありのままに了知し、『これが苦の消滅に至る道(道)である』とありのままに了知する。
Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.
第一誦分 終了。
Dukkhasaccaniddeso
苦諦の解説
120. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ? Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho , yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā.
120. 「比丘たちよ、では苦聖諦とは何か。生も苦であり、老も苦であり、死も苦であり、憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望も苦である。怨敵と逢うことも苦であり、愛するものと別れることも苦であり、求めるものが得られないことも苦である。要約すれば、五つの取蘊は苦である。
121. ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jāti? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jāti.
121. 「比丘たちよ、では生とは何か。かの種々の衆生が、それぞれの衆生の類において生ずること、誕生すること、母胎に入ること、生起すること、諸蘊が現れること、諸処を獲得すること。比丘たちよ、これを生という。
122. ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jarā? Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jarā.
122. 「比丘たちよ、では老とは何か。かの種々の衆生が、それぞれの衆生の類において老いること、老衰すること、歯が抜け落ちること、白髪となること、皮膚にしわが寄ること、寿命が減じること、感覚諸根が成熟(衰退)すること。比丘たちよ、これを老という。
123. ‘‘Katamañca, bhikkhave, maraṇaṃ? Yaṃ tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālaṅkiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo, idaṃ vuccati, bhikkhave, maraṇaṃ.
123. 「比丘たちよ、では死とは何か。かの種々の衆生が、それぞれの衆生の類から死没すること、滅すること、崩壊すること、消滅すること、死期、死、臨終、諸蘊の崩壊、身体の遺棄、命根の断絶。比丘たちよ、これを死という。
124. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, soko? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṃ antosoko antoparisoko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, soko.
124. 「比丘たちよ、では憂い(愁)とは何か。比丘たちよ、何らかの不幸・災難に遭い、何らかの苦しむべき事態に触れた者の、憂い、愁嘆、憂患の状態、内なる憂い、内なる激しい憂い。比丘たちよ、これを憂いという。
125. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, paridevo? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṃ paridevitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, paridevo.
125. 「比丘たちよ、では嘆き(悲)とは何か。比丘たちよ、何らかの不幸・災難に遭い、何らかの苦しむべき事態に触れた者の、泣き叫び、嘆き悲しみ、泣き叫ぶこと、嘆き悲しむこと、泣き叫ぶ状態、嘆き悲しむ状態。比丘たちよ、これを嘆きという。
126. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ? Yaṃ kho, bhikkhave, kāyikaṃ dukkhaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyasamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ.
126. 「比丘たちよ、では苦(肉体的な苦)とは何か。比丘たちよ、身体的な苦しみ、身体的な不快、身体の接触より生じた苦しく不快な感覚。比丘たちよ、これを苦という。
127. ‘‘Katamañca, bhikkhave, domanassaṃ? Yaṃ kho, bhikkhave, cetasikaṃ dukkhaṃ cetasikaṃ asātaṃ manosamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, domanassaṃ.
127. 「比丘たちよ、では悲しみ(精神的な苦・憂)とは何か。比丘たちよ、精神的な苦しみ、精神的な不快、心の接触より生じた苦しく不快な感覚。比丘たちよ、これを悲しみという。
128. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, upāyāso? Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṃ upāyāsitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, upāyāso.
128. 「比丘たちよ、では絶望(悩)とは何か。比丘たちよ、何らかの不幸・災難に遭い、何らかの苦しむべき事態に触れた者の、苦悶、絶望、苦悶の状態、絶望の状態。比丘たちよ、これを絶望という。
129. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho? Idha yassa te honti aniṭṭhā akantā amanāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti anatthakāmā ahitakāmā aphāsukakāmā ayogakkhemakāmā, yā tehi saddhiṃ saṅgati samāgamo samodhānaṃ missībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho.
129. 「比丘たちよ、では怨敵と逢う苦しみ(怨憎会苦)とは何か。ここに誰かにとって、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない色・声・香・味・触・法があり、あるいは彼にとって不利益を望み、損害を望み、不安を望み、破滅を望む者たちがいるとして、彼らと会合し、共にあって、交わり、一体となること。比丘たちよ、これを怨敵と逢う苦しみという。
130. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho? Idha yassa te honti iṭṭhā kantā manāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti atthakāmā hitakāmā phāsukakāmā yogakkhemakāmā mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginī vā mittā vā amaccā vā ñātisālohitā vā, yā tehi saddhiṃ asaṅgati asamāgamo asamodhānaṃ amissībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho.
130. 「比丘たちよ、では愛するものと別れる苦しみ(愛別離苦)とは何か。ここに誰かにとって、望ましく、愛らしく、気に入る色・声・香・味・触・法があり、あるいは彼にとって利益を望み、幸福を望み、安楽を望み、平安を望む母、父、兄弟、姉妹、友人、同僚、親族や血縁の者たちがいるとして、彼らと会合せず、共におらず、交わらず、離れ離れになること。比丘たちよ、これを愛するものと別れる苦しみという。
131. ‘‘Katamañca, bhikkhave, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ? Jātidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na jātidhammā assāma, na ca vata no jāti āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Jarādhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na jarādhammā assāma, na ca vata no jarā āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Byādhidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na byādhidhammā assāma, na ca vata no byādhi āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Maraṇadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na maraṇadhammā assāma, na ca vata no maraṇaṃ āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ. Sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati – ‘aho vata mayaṃ na sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā assāma, na ca vata no sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā āgaccheyyu’nti. Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
131. 「比丘たちよ、では求めるものが得られない苦しみ(求不得苦)とは何か。比丘たちよ、生ずる性質をもつ衆生たちに、このような欲求が生じる。『ああ、我らが生ずる性質でなければよいのに。我らに生が訪れなければよいのに』と。しかし、これは欲求によって得られるものではない。これもまた求めるものが得られない苦しみである。比丘たちよ、老いる性質をもつ衆生たちに、このような欲求が生じる。『ああ、我らが老いる性質でなければよいのに。我らに老いが訪れなければよいのに』と。しかし、これは欲求によって得られるものではない。これもまた求めるものが得られない苦しみである。比丘たちよ、病む性質をもつ衆生たちに、このような欲求が生じる。『ああ、我らが病む性質でなければよいのに。我らに病気が訪れなければよいのに』と。しかし、これは欲求によって得られるものではない。これもまた求めるものが得られない苦しみである。比丘たちよ、死ぬ性質をもつ衆生たちに、このような欲求が生じる。『ああ、我らが死ぬ性質でなければよいのに。我らに死が訪れなければよいのに』と。しかし、これは欲求によって得られるものではない。これもまた求めるものが得られない苦しみである。比丘たちよ、憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望の性質をもつ衆生たちに、このような欲求が生じる。『ああ、我らが憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望の性質でなければよいのに。我らに憂い・嘆き・苦しみ・悲しみ・絶望が訪れなければよいのに』と。しかし、これは欲求によって得られるものではない。これもまた求めるものが得られない苦しみである。
132. ‘‘Katame ca, bhikkhave, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā? Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho. Ime vuccanti, bhikkhave, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ.
132. 「比丘たちよ、では要約すると五取蘊が苦であるとは何か。すなわち、色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊である。比丘たちよ、これらを要約して五取蘊は苦であるという。比丘たちよ、これを苦聖諦という。
Samudayasaccaniddeso
集諦の解説
133. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ? Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā tatratatrābhinandinī. Seyyathidaṃ – kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā.
133. 「比丘たちよ、では苦集聖諦とは何か。それは再生をもたらし、歓喜と貪りを伴い、あちこちの対象を喜ぶ渇愛である。すなわち、感官的欲望への渇愛(欲愛)、存在への渇愛(有愛)、非存在への渇愛(非有愛)である。
‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā nivisati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「比丘たちよ、ところでこの渇愛は、どこにおいて生じる際に生じ、どこにおいて定着する際に定着するのか。世の中で好ましく、快いものがある。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「では、世の中で何が好ましく、快いものなのか。眼は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。耳は世の中で……(中略)……鼻は世の中で……舌は世の中で……身体は世の中で……意(心)は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Rūpā loke… saddā loke… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「色(形態・色彩)は世の中で……声は世の中で……香は世の中で……味は世の中で……触は世の中で……法は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke… sotaviññāṇaṃ loke… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「眼識は世の中で……耳識は世の中で……鼻識は世の中で……舌識は世の中で……身識は世の中で……意識は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Cakkhusamphasso loke… sotasamphasso loke… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「眼触は世の中で……耳触は世の中で……鼻触は世の中で……舌触は世の中で……身触は世の中で……意触は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke… sotasamphassajā vedanā loke… ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「眼触から生じた受は世の中で……耳触から生じた受は世の中で……鼻触から生じた受は世の中で……舌触から生じた受は世の中で……身触から生じた受は世の中で……意触から生じた受は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「色の想(知覚)は世の中で……声の想は世の中で……香の想は世の中で……味の想は世の中で……触の想は世の中で……法の想は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「色の思(意志)は世の中で……声の思は世の中で……香の思は世の中で……味の思は世の中で……触の思は世の中で……法の思は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「色への渇愛は世の中で……声への渇愛は世の中で……香への渇愛は世の中で……味への渇愛は世の中で……触への渇愛は世の中で……法への渇愛は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
「色についての尋(思考)は世の中で……声についての尋は世の中で……香についての尋は世の中で……味についての尋は世の中で……触についての尋は世の中で……法についての尋は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。
‘‘Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ.
「色についての伺(探索)は世の中で……声についての伺は世の中で……香についての伺は世の中で……味についての伺は世の中で……触についての伺は世の中で……法についての伺は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は生じる際に生じ、そこに定着する際に定着する。比丘たちよ、これを苦集聖諦という。
Nirodhasaccaniddeso
滅諦の解説
134. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ? Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo.
134. 「比丘たちよ、では苦滅聖諦とは何か。かの渇愛を余すところなく離貪し消滅させること、放棄すること、捨断すること、解脱すること、執着しないことである。
‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha pahīyamānā pahīyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati? Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「比丘たちよ、ところでこの渇愛は、どこにおいて捨てられる際に捨てられ、どこにおいて滅する際に滅するのか。世の中で好ましく、快いものがある。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ? Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati. Sotaṃ loke…pe… ghānaṃ loke… jivhā loke… kāyo loke… mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「では、世の中で何が好ましく、快いものなのか。眼は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。耳は世の中で……(中略)……鼻は世の中で……舌は世の中で……身体は世の中で……意は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Rūpā loke… saddā loke… gandhā loke… rasā loke… phoṭṭhabbā loke… dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「色は世の中で……声は世の中で……香は世の中で……味は世の中で……触は世の中で……法は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke… sotaviññāṇaṃ loke… ghānaviññāṇaṃ loke… jivhāviññāṇaṃ loke… kāyaviññāṇaṃ loke… manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「眼識は世の中で……耳識は世の中で……鼻識は世の中で……舌識は世の中で……身識は世の中で……意識は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Cakkhusamphasso loke… sotasamphasso loke… ghānasamphasso loke… jivhāsamphasso loke… kāyasamphasso loke… manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「眼触は世の中で……耳触は世の中で……鼻触は世の中で……舌触は世の中で……身触は世の中で……意触は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke… sotasamphassajā vedanā loke… ghānasamphassajā vedanā loke… jivhāsamphassajā vedanā loke… kāyasamphassajā vedanā loke… manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「眼触から生じた受は世の中で……耳触から生じた受は世の中で……鼻触から生じた受は世の中で……舌触から生じた受は世の中で……身触から生じた受は世の中で……意触から生じた受は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Rūpasaññā loke… saddasaññā loke… gandhasaññā loke… rasasaññā loke… phoṭṭhabbasaññā loke… dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「色の想は世の中で……声の想は世の中で……香の想は世の中で……味の想は世の中で……触の想は世の中で……法の想は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Rūpasañcetanā loke… saddasañcetanā loke… gandhasañcetanā loke… rasasañcetanā loke… phoṭṭhabbasañcetanā loke… dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「色の思は世の中で……声の思は世の中で……香の思は世の中で……味の思は世の中で……触の思は世の中で……法の思は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Rūpataṇhā loke… saddataṇhā loke… gandhataṇhā loke… rasataṇhā loke… phoṭṭhabbataṇhā loke… dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「色への渇愛は世の中で……声への渇愛は世の中で……香への渇愛は世の中で……味への渇愛は世の中で……触への渇愛は世の中で……法への渇愛は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Rūpavitakko loke… saddavitakko loke… gandhavitakko loke… rasavitakko loke… phoṭṭhabbavitakko loke… dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
「色についての尋は世の中で……声についての尋は世の中で……香についての尋は世の中で……味についての尋は世の中で……触についての尋は世の中で……法についての尋は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。
‘‘Rūpavicāro loke… saddavicāro loke… gandhavicāro loke… rasavicāro loke… phoṭṭhabbavicāro loke… dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ. Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhāmānā nirujjhati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ.
「色についての伺は世の中で……声についての伺は世の中で……香についての伺は世の中で……味についての伺は世の中で……触についての伺は世の中で……法についての伺は世の中で好ましく、快いものである。そこにこの渇愛は捨てられる際に捨てられ、そこに滅する際に滅する。比丘たちよ、これを苦滅聖諦という。
Maggasaccaniddeso
道諦の解説
135. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ? Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi.
135. 「比丘たちよ、では苦滅道聖諦とは何か。これこそが聖なる八支の道(八正道)である。すなわち、正見(正しい見解)、正思惟(正しい思惟)、正語(正しい言葉)、正業(正しい行為)、正命(正しい生活)、正精進(正しい努力)、正念(正しい気づき)、正定(正しい集中)である。
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi? Yaṃ kho, bhikkhave, dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi.
「比丘たちよ、では正見とは何か。比丘たちよ、苦についての知、苦の生起についての知、苦の消滅についての知、苦の消滅に至る道についての知。比丘たちよ、これを正見という。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo abyāpādasaṅkappo avihiṃsāsaṅkappo. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsaṅkappo.
「比丘たちよ、では正思惟とは何か。出離の思惟、無瞋(悪意なきこと)の思惟、無害(害意なきこと)の思惟。比丘たちよ、これを正思惟という。
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā? Musāvādā veramaṇī , pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvācā.
「比丘たちよ、では正語とは何か。嘘をつくことから離れること、中傷することから離れること、粗暴な言葉から離れること、無駄口・戯論から離れること。比丘たちよ、これを正語という。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto? Pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammākammanto.
「比丘たちよ、では正業とは何か。生き物を殺すことから離れること、与えられていないものを奪うことから離れること、不倫・不正な性行為から離れること。比丘たちよ、これを正業という。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? Idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvitaṃ kappeti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāājīvo.
「比丘たちよ、では正命とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子は、邪悪な生活を捨て、正しい生活によって生計を立てる。比丘たちよ、これを正命という。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāvāyāmo? Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvāyāmo.
「比丘たちよ、では正精進とは何か。比丘たちよ、ここに比丘は、未生起の悪しき不善の諸法を生じさせないために、意欲を生じ、努力し、精進を起こし、心を奮い起こし、励む。生起した悪しき不善の諸法を断じるために、意欲を生じ、努力し、精進を起こし、心を奮い起こし、励む。未生起の善なる諸法を生じさせるために、意欲を生じ、努力し、精進を起こし、心を奮い起こし、励む。生起した善なる諸法を維持し、忘失させず、さらに増大させ、充実させ、修習により円満具足させるために、意欲を生じ、努力し、精進を起こし、心を奮い起こし、励む。比丘たちよ、これを正精進という。
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāsati? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsati.
「比丘たちよ、正念とは何か。比丘たちよ、ここに比丘がいて、身体において身体を観察し、熱心に、正知を保ち、念じて、世間における貪欲と憂いを除いて住する。受において受を観察し、熱心に、正知を保ち、念じて、世間における貪欲と憂いを除いて住する。心において心を観察し、熱心に、正知を保ち、念じて、世間における貪欲と憂いを除いて住する。法において法を観察し、熱心に、正知を保ち、念じて、世間における貪欲と憂いを除いて住する。比丘たちよ、これを正念という。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsamādhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsamādhi. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ.
「比丘たちよ、正定とは何か。比丘たちよ、ここに比丘がいて、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋と思を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅に達して住する。尋と思が静まることにより、内なる清浄と心の一境性を得て、尋もなく思もなく、三昧から生じた喜と楽のある第二禅に達して住する。喜への執着を離れることにより捨の境地に住し、念と正知を保ち、身体で楽を感じつつ、聖者たちが『捨にして正念あり、楽に住する』と語る第三禅に達して住する。楽を捨て、苦を捨て、すでに以前に歓喜と憂いを生滅せしめたがゆえに、不苦不楽にして、捨による念の清浄ある第四禅に達して住する。比丘たちよ、これを正定という。比丘たちよ、これを苦の止滅へと導く道である聖なる真理(苦滅道聖諦)という。
136. ‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati; samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti. Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati. Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.
136. 「このように、内なる法において法を観察して住し、あるいは外なる法において法を観察して住し、あるいは内外の法において法を観察して住する。あるいは法において生起する性質を観察して住し、法において消滅する性質を観察して住し、法において生起と消滅の性質を観察して住する。あるいはまた、『法がある』という念が、まさに智の極みのため、正念の極みのために現前して確立される。そして何ものにも依存せずに住し、世間の何ものにも執着しない。比丘たちよ、このように比丘は四聖諦という法において法を観察して住するのである。
Saccapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
諦の節、終わる。
Dhammānupassanā niṭṭhitā.
法随観、終わる。
137. ‘‘Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya satta vassāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā.
137. 「比丘たちよ、およそ誰であれ、これら四念処をこのように七年間修習するならば、その者には二つの果のうちのいずれかの果が期待される。すなわち、現世における究極の智(阿羅漢果)、あるいは余執が残っているならば不還果(阿那含果)である。
‘‘Tiṭṭhantu, bhikkhave, satta vassāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha vassāni…pe… pañca vassāni… cattāri vassāni… tīṇi vassāni… dve vassāni… ekaṃ vassaṃ… tiṭṭhatu, bhikkhave, ekaṃ vassaṃ. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya satta māsāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā. Tiṭṭhantu, bhikkhave, satta māsāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha māsāni…pe… pañca māsāni… cattāri māsāni… tīṇi māsāni… dve māsāni… ekaṃ māsaṃ… aḍḍhamāsaṃ… tiṭṭhatu, bhikkhave, aḍḍhamāso. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattāhaṃ, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā sati vā upādisese anāgāmitā’’ti.
「比丘たちよ、七年は措くがよい。比丘たちよ、およそ誰であれ、これら四念処をこのように六年……五年間……四年間……三年間……二年間……一年間修習するならば……比丘たちよ、一年は措くがよい。比丘たちよ、およそ誰であれ、これら四念処をこのように七か月間修習するならば、その者には二つの果のうちのいずれかの果が期待される。すなわち、現世における究極の智、あるいは余執が残っているならば不還果である。比丘たちよ、七か月は措くがよい。比丘たちよ、およそ誰であれ、これら四念処をこのように六か月間……五か月間……四か月間……三か月間……二か月間……一か月間……半月間修習するならば……比丘たちよ、半月は措くがよい。比丘たちよ、およそ誰であれ、これら四念処をこのように七日間修習するならば、その者には二つの果のうちのいずれかの果が期待される。すなわち、現世における究極の智、あるいは余執が残っているならば不還果である」と。
138. ‘‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānā’ti. Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vutta’’nti.
138. 「『比丘たちよ、衆生を清浄にし、憂いと悲嘆を超克し、苦と憂愁を滅尽し、正理を獲得し、涅槃を証得するための、この一乗の道がある。すなわち四念処である』と。このように説かれたことは、このことを縁として説かれたのである」と。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは心を歓喜させ、世尊の説法を喜び称えた。
Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ.
大念処経第十、終わる。
Mūlapariyāyavaggo niṭṭhito paṭhamo.
根本法門品第一、終わる。
Tassuddānaṃ –
その目録――§「老いることなく不死であり、不死の獲得であり、果と道を示し、苦を払うもの。調和にして大いなる喜びの味をもたらし、真実にして諸々の真髄である教えを聞くがよい。§炎熱の道にある富に満ちた池の如く、三種の火の苦しみを鎮めるもの。病を治す諸々の良薬の如く、優れた最後の経として置かれた。§蜜のように甘美で優れた教えを受け入れ、戯れを喜ぶ衆生の群れを生み育む。そのように経において説かれた分別は、釈迦の御子たちを調伏するために置かれた。§五十と百五十、さらに他の二つの分別。それらの名を順次得て、一心に歓喜して心に留めるがよい。」§
Mūlasusaṃvaradhammadāyādā, bheravānaṅgaṇākaṅkheyyavatthaṃ;
根本法門、善摂受、法相続、恐懼、無穢、願生、布喩、
Sallekhasammādiṭṭhisatipaṭṭhaṃ, vaggavaro asamo susamatto.
漸損、正見、念処。優れた品は無比にして、善く完了した。