Cookieを許可しますか?

Tipiṭakaではサービス提供と改善のためにCookieを使用します。 プライバシーポリシー

5. Cūḷayamakavaggo5. 小双品

1. Sāleyyakasuttaṃ

1. サーレッヤカ経

439. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ yena sālā nāma kosalānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari. Assosuṃ kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā – ‘‘samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ sālaṃ anuppatto. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ; kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti’. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.

このように私は聞いた。ある時、世尊はコーサラ国を行脚され、大比丘衆とともに、コーサラ国のサーラーという名の婆羅門村に至られた。サーラーの婆羅門や資産家たちは聞いた。「尊者よ、釈迦の出身で釈迦族から出家した沙門ゴータマが、コーサラ国を行脚し、大比丘衆とともにサーラーに来られたそうだ。その尊者ゴータマについて、このような良き名声が高まっている。『あの世尊は、実に阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足であり、逝く者(善逝)であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である。彼は神々やマーラや梵天を含む世界において、沙門・婆羅門、神々と人間を含む衆生において、自ら覚知し証得して説き示す。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良い法を説き、義を備え、文を備え、完全に円満で純粋無垢な清浄行を明らかに示される』と。実に、あのような阿羅漢たちにお目にかかるのは善きことである」と。

Atha kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce bhagavato santike nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena midhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti? Ko pana, bho gotama, hetu, ko paccayo, yena midhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti?

そこで、サーラーの婆羅門や資産家たちは世尊のもとへと近づいた。近づいて、ある者は世尊に礼拝して一方に座り、ある者は世尊と歓談し、親しく交歓の言葉を交わして一方に座り、ある者は世尊に向かって合掌して一方に座り、ある者は世尊の御前で自らの名と家系を名乗って一方に座り、ある者は沈黙したまま一方に座った。一方に座ったサーラーの婆羅門や資産家たちは世尊にこう申し上げた。「尊者ゴータマよ、どのような因、どのような縁によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれるのでしょうか。また、尊者ゴータマよ、どのような因、どのような縁によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、善趣・天界に生まれるのでしょうか」と。

‘‘Adhammacariyāvisamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti. Dhammacariyāsamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti.

「資産家たちよ、非法の行い・不正の行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれるのである。資産家たちよ、法の行い・正しき行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、善趣・天界に生まれるのである」

‘‘Na kho mayaṃ imassa bhoto gotamassa saṃkhittena bhāsitassa, vitthārena atthaṃ avibhattassa, vitthārena atthaṃ ājānāma. Sādhu no bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetu, yathā mayaṃ imassa bhoto gotamassa saṃkhittena bhāsitassa, vitthārena atthaṃ avibhattassa, vitthārena atthaṃ ājāneyyāmā’’ti. ‘‘Tena hi, gahapatayo, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bho’’ti kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

「私たちは、尊者ゴータマの簡潔に説かれた、詳細に意味が分別されていない教えの意味を、詳細には理解できません。どうか尊者ゴータマは、私たちが尊者ゴータマの簡潔に説かれ、詳細に意味が分別されていない教えの意味を詳細に理解できるように法を説いてください」「それならば、資産家たちよ、聞きなさい、よく心に留めなさい。私は説くであろう」「はい、尊者よ」と、サーラーの婆羅門や資産家たちは世尊に応えた。世尊はこう仰せられた。

440. ‘‘Tividhaṃ kho, gahapatayo, kāyena adhammacariyāvisamacariyā hoti, catubbidhaṃ vācāya adhammacariyāvisamacariyā hoti, tividhaṃ manasā adhammacariyāvisamacariyā hoti.

「資産家たちよ、身による非法の行い・不正の行いには三種があり、言葉による非法の行い・不正の行いには四種があり、意による非法の行い・不正の行いには三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ kāyena adhammacariyāvisamacariyā hoti? Idha, gahapatayo, ekacco pāṇātipātī hoti, luddo lohitapāṇi hatappahate niviṭṭho adayāpanno pāṇabhūtesu .

「資産家たちよ、どのように身による非法の行い・不正の行いに三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は生き物を殺す者であり、残忍で、血塗られた手を持ち、殺害と殴打に明け暮れ、生きとし生けるものに対して慈悲がない。

‘‘Adinnādāyī kho pana hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ, gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.

「また、与えられていないものを取る者(盗みを行う者)である。他人の所有物や財具を、村にあるものであれ森にあるものであれ、与えられていないのに盗みの心で奪い取る。

‘‘Kāmesumicchācārī kho pana hoti. Yā tā māturakkhitā piturakkhitā mātāpiturakkhitā bhāturakkhitā bhaginirakkhitā ñātirakkhitā gottarakkhitā dhammarakkhitā sassāmikā saparidaṇḍā antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ kāyena adhammacariyāvisamacariyā hoti.

「また、邪淫を行う者である。母に守られている者、父に守られている者、父母に守られている者、兄弟に守られている者、姉妹に守られている者、親族に守られている者、一族に守られている者、法に守られている者、夫のある者、刑罰の定められた者、さらには花輪を掛けられて婚約した者に対しても、そのような女性たちと不義の交わりを行う。資産家たちよ、このように身による非法の行い・不正の行いに三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya adhammacariyāvisamacariyā hoti? Idha, gahapatayo, ekacco musāvādī hoti. Sabhāgato vā parisāgato vā, ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā, abhinīto sakkhipuṭṭho – ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha – ‘jānāmī’ti, jānaṃ vā āha – ‘na jānāmī’ti, apassaṃ vā āha – ‘passāmī’ti, passaṃ vā āha – ‘na passāmī’ti . Iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā sampajānamusā bhāsitā hoti.

「資産家たちよ、どのように言葉による非法の行い・不正の行いに四種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は嘘をつく者である。集会に臨んだり、会衆に臨んだり、親族の中に臨んだり、組合の中に臨んだり、王宮の中に臨んだりして、証人として連れ出されて『さあ、人よ、知っていることを言え』と問われると、彼は知らないのに『知っている』と言い、知っているのに『知らない』と言い、見ないのに『見た』と言い、見たのに『見ない』と言う。このように自己のため、あるいは他人のため、あるいはわずかな物質的利益のために、知りながら嘘をつく。

‘‘Pisuṇavāco kho pana hoti. Ito sutvā amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti samaggānaṃ vā bhettā , bhinnānaṃ vā anuppadātā, vaggārāmo vaggarato vagganandī vaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

「また、離間を語る者(中傷する者)である。ここから聞いて向こうへ告げ口して彼らを仲違いさせ、向こうで聞いてここへ告げ口して彼らを仲違いさせる。このように仲の良い者たちを引き裂き、不和な者たちをさらに煽り、党派を好み、党派を楽しみ、党派を喜び、分裂を起こす言葉を語る。

‘‘Pharusavāco kho pana hoti. Yā sā vācā aṇḍakā kakkasā parakaṭukā parābhisajjanī kodhasāmantā asamādhisaṃvattanikā, tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

「また、粗暴な言葉を語る者(悪口を言う者)である。その言葉は荒々しく、険悪で、他者を傷つけ、他者を苦しめ、怒りに近く、心の安定に役立たない、そのような言葉を語る。

‘‘Samphappalāpī kho pana hoti. Akālavādī abhūtavādī anatthavādī adhammavādī avinayavādī. Anidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti akālena anapadesaṃ apariyantavatiṃ anatthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya adhammacariyāvisamacariyā hoti.

「また、無駄話をする者(綺語を語る者)である。時ならぬことを語り、事実でないことを語り、無益なことを語り、法に反することを語り、律に反することを語る。時に適わず、根拠がなく、限度がなく、利益のない、心に留める価値のない言葉を語る。資産家たちよ、このように言葉による非法の行い・不正の行いに四種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ manasā adhammacariyāvisamacariyā hoti? Idha, gahapatayo, ekacco abhijjhālu hoti, yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ abhijjhātā hoti – ‘aho vata yaṃ parassa taṃ mamassā’’’ti!

「資産家たちよ、どのように意による非法の行い・不正の行いに三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は貪欲であり、他人の所有物や財具に対して『ああ、他人のものが私のものになればよいのに』と貪りの心を起こす。

‘‘Byāpannacitto kho pana hoti paduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā haññantu vā vajjhantu vā ucchijjantu vā vinassantu vā mā vā ahesu’’’nti .

「また、瞋恚の心をもち、悪意に満ちた思惟を抱く。『これらの衆生が殺され、害され、絶滅され、滅び去り、いなくなればよいのに』と。

‘‘Micchādiṭṭhiko kho pana hoti viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ natthi yiṭṭhaṃ natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko natthi paro loko, natthi mātā natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ manasā adhammacariyāvisamacariyā hoti.

「また、邪見の者であり、誤った見解をもつ。『施与には何の結果もない。供養には何の結果もない。祭祀には何の結果もない。善悪の行為には果報も報いもない。この世は存在しない。あの世は存在しない。母への恩義はない。父への恩義はない。化生の衆生は存在しない。世の中に、正しく歩み、正しく実践し、この世とあの世を自ら覚知し証得して説き示す沙門や婆羅門は存在しない』と。資産家たちよ、このように意による非法の行い・不正の行いに三種がある。

‘‘Evaṃ adhammacariyāvisamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.

「資産家たちよ、このように非法の行い・不正の行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれるのである。

441. ‘‘Tividhaṃ kho, gahapatayo, kāyena dhammacariyāsamacariyā hoti, catubbidhaṃ vācāya dhammacariyāsamacariyā hoti, tividhaṃ manasā dhammacariyāsamacariyā hoti.

「資産家たちよ、身による法の行い・正しき行いには三種があり、言葉による法の行い・正しき行いには四種があり、意による法の行い・正しき行いには三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ kāyena dhammacariyāsamacariyā hoti? Idha, gahapatayo, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.

「資産家たちよ、どのように身による法の行い・正しき行いに三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は生き物を殺すことを捨てて、生き物を殺すことから離れている。杖を捨て、武器を捨て、慎み深く、慈悲深く、一切の生きとし生けるものの利益を哀れんで住する。

‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ, gāmagataṃ vā araññagataṃ vā, taṃ nādinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti.

「与えられていないものを取ることを捨てて、与えられていないものを取ること(盗み)から離れている。他人の所有物や財具を、村にあるものであれ森にあるものであれ、与えられていないのに盗みの心で奪い取ることがない。

‘‘Kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato hoti. Yā tā māturakkhitā piturakkhitā mātāpiturakkhitā bhāturakkhitā bhaginirakkhitā ñātirakkhitā gottarakkhitā dhammarakkhitā sassāmikā saparidaṇḍā antamaso mālāguḷaparikkhittāpi, tathārūpāsu na cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ kāyena dhammacariyāsamacariyā hoti.

「邪淫を捨てて、邪淫から離れている。母に守られている者、父に守られている者、父母に守られている者、兄弟に守られている者、姉妹に守られている者、親族に守られている者、一族に守られている者、法に守られている者、夫のある者、刑罰の定められた者、さらには花輪を掛けられて婚約した者に対しても、そのような女性たちと不義の交わりを行うことがない。資産家たちよ、このように身による法の行い・正しき行いに三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya dhammacariyāsamacariyā hoti? Idha, gahapatayo, ekacco musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti. Sabhāgato vā parisāgato vā, ñātimajjhagato vā pūgamajjhagato vā rājakulamajjhagato vā, abhinīto sakkhipuṭṭho – ‘ehambho purisa, yaṃ jānāsi taṃ vadehī’ti, so ajānaṃ vā āha – ‘na jānāmī’ti, jānaṃ vā āha – ‘jānāmī’ti, apassaṃ vā āha – ‘na passāmī’ti, passaṃ vā āha – ‘passāmī’ti. Iti attahetu vā parahetu vā āmisakiñcikkhahetu vā na sampajānamusā bhāsitā hoti.

「資産家たちよ、どのように言葉による法の行い・正しき行いに四種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は嘘を捨てて、嘘から離れている。集会に臨んだり、会衆に臨んだり、親族の中に臨んだり、組合の中に臨んだり、王宮の中に臨んだりして、証人として連れ出されて『さあ、人よ、知っていることを言え』と問われると、彼は知らないときは『知らない』と言い、知っているときは『知っている』と言い、見ないときは『見ない』と言い、見たときは『見た』と言う。このように自己のためにも、他人のためにも、わずかな物質的利益のためにも、知りながら嘘をつくことがない。

‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya. Iti bhinnānaṃ vā sandhātā, sahitānaṃ vā anuppadātā, samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

「離間を語ることを捨てて、離間の言葉から離れている。ここから聞いて向こうへ告げ口して彼らを仲違いさせることもなく、向こうで聞いてここへ告げ口して彼らを仲違いさせることもない。このように分裂した者たちを和合させ、和合している者たちをさらに強め、和合を好み、和合を楽しみ、和合を喜び、和合をもたらす言葉を語る。

‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti. Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā – tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

「粗暴な言葉を捨てて、粗暴な言葉から離れている。その言葉は無垢で、耳に快く、親しみやすく、心に届き、礼儀正しく、多くの人に好まれ、多くの人を喜ばせる、そのような言葉を語る。

‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti. Kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā hoti kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya dhammacariyāsamacariyā hoti.

「無駄話を捨てて、無駄話から離れている。時に適ったことを語り、事実を語り、有益なことを語り、法を語り、律を語る。時に適い、根拠があり、限度があり、利益のある、心に留める価値のある言葉を語る。資産家たちよ、このように言葉による法の行い・正しき行いに四種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ manasā dhammacariyāsamacariyā hoti? Idha, gahapatayo, ekacco anabhijjhālu hoti, yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ nābhijjhātā hoti – ‘aho vata yaṃ parassa taṃ mamassā’ti!

「資産家たちよ、どのように意による法の行い・正しき行いに三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は貪欲でなく、他人の所有物や財具に対して『ああ、他人のものが私のものになればよいのに』と貪りの心を起こさない。

‘‘Abyāpannacitto kho pana hoti appaduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā averā abyābajjhā anīghā sukhī attānaṃ pariharantū’ti.

「また、瞋恚の心をもたず、清らかな思惟を抱く。『これらの衆生が怨みなく、害意なく、苦しみなく、安らかに自己を保ちますように』と。

‘‘Sammādiṭṭhiko kho pana hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ atthi yiṭṭhaṃ atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko atthi paro loko, atthi mātā atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ manasā dhammacariyāsamacariyā hoti.

「また、正見の者であり、歪みのない見解をもつ。『施与には結果がある。供養には結果がある。祭祀には結果がある。善悪の行為には果報と報いがある。この世は存在する。あの世は存在する。母への恩義はある。父への恩義はある。化生の衆生は存在する。世の中に、正しく歩み、正しく実践し、この世とあの世を自ら覚知し証得して説き示す沙門や婆羅門が存在する』と。資産家たちよ、このように意による法の行い・正しき行いに三種がある。

‘‘Evaṃ dhammacariyāsamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti.

「資産家たちよ、このように法の行い・正しき行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、善趣・天界に生まれるのである。

442. ‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、刹帝利の大富豪たちの仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、刹帝利の大富豪たちの仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brāhmaṇamahāsālānaṃ…pe… gahapatimahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gahapatimahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、婆羅門の大富豪たちの……資産家の大富豪たちの仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、資産家の大富豪たちの仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、四大王衆天の神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、四大王衆天の神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tāvatiṃsānaṃ devānaṃ…pe… yāmānaṃ devānaṃ… tusitānaṃ devānaṃ… nimmānaratīnaṃ devānaṃ… paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ… brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、三十三天の神々の……夜摩天の神々の……兜率天の神々の……化楽天の神々の……他化自在天の神々の……梵衆天の神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、梵衆天の神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、光天の神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、光天の神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā parittābhānaṃ devānaṃ…pe… appamāṇābhānaṃ devānaṃ… ābhassarānaṃ devānaṃ… parittasubhānaṃ devānaṃ… appamāṇasubhānaṃ devānaṃ… subhakiṇhānaṃ devānaṃ… vehapphalānaṃ devānaṃ… avihānaṃ devānaṃ… atappānaṃ devānaṃ… sudassānaṃ devānaṃ… sudassīnaṃ devānaṃ… akaniṭṭhānaṃ devānaṃ… ākāsānañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ… viññāṇañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ … ākiñcaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ… nevasaññānāsaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā nevasaññānāsaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、少光天の神々の……無量光天の神々の……極光浄天(光音天)の神々の……少浄天の神々の……無量浄天の神々の……遍浄天の神々の……広果天の神々の……無煩天の神々の……無熱天の神々の……善現天の神々の……善見天の神々の……色究竟天の神々の……空無辺処天に達した神々の……識無辺処天に達した神々の……無所有処天に達した神々の……非想非非想処天に達した神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、非想非非想処天に達した神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī’’ti.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は諸々の漏の滅尽によって、無漏の心解脱・慧解脱を現世において自ら覚知し、証得して住することができますように』と望むなら、彼が諸々の漏の滅尽によって、無漏の心解脱・慧解脱を現世において自ら覚知し、証得して住するという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである」と。

443. Evaṃ vutte, sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya, cakkhumanto rūpāni dakkhantīti. Evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsake no bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupete saraṇaṃ gate’’ti.

このように説かれたとき、サーラーの婆羅門や資産家たちは世尊にこう申し上げた。「素晴らしいです、尊者ゴータマよ、素晴らしいです、尊者ゴータマよ! 尊者ゴータマよ、例えば倒れたものを起こすように、覆われたものを顕にするように、道に迷った者に道を教えるように、暗闇の中に『眼ある者は色を見るであろう』と灯火を掲げるように、尊者ゴータマはさまざまな方法で法を明らかに示されました。私たちは尊者ゴータマに帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依します。どうか尊者ゴータマは、私たちが今日より命ある限り帰依した在俗信者(優婆塞)であることをお認めください」と。

Sāleyyakasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.

サーレッヤカ経 第一 終わる。

2. Verañjakasuttaṃ

2. ヴェーランジャカ経

444. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena verañjakā brāhmaṇagahapatikā sāvatthiyaṃ paṭivasanti kenacideva karaṇīyena. Assosuṃ kho verañjakā brāhmaṇagahapatikā – ‘‘samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ; kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti’. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.

このように私は聞いた。ある時、世尊はサヴァッティのジェータ林にある給孤独園におられた。その時、ヴェーランジャの婆羅門や資産家たちが何らかの用務でサヴァッティに滞在していた。ヴェーランジャの婆羅門や資産家たちは聞いた。「尊者よ、釈迦の出身で釈迦族から出家した沙門ゴータマが、サヴァッティのジェータ林にある給孤独園におられるそうだ。その尊者ゴータマについて、このような良き名声が高まっている。『あの世尊は、実に阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足であり、逝く者(善逝)であり、世間解であり、無上士・調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である。彼は神々やマーラや梵天を含む世界において、沙門・婆羅門、神々と人間を含む衆生において、自ら覚知し証得して説き示す。彼は、初めも良く、中ほども良く、終わりも良い法を説き、義を備え、文を備え、完全に円満で純粋無垢な清浄行を明らかに示される』と。実に、あのような阿羅漢たちにお目にかかるのは善きことである」と。

Atha kho verañjakā brāhmaṇagahapatikā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu, sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce bhagavato santike nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu; appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho verañjakā brāhmaṇagahapatikā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo yena midhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti? Ko pana, bho gotama, hetu, ko paccayo yena midhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti?

そこで、ヴェーランジャの婆羅門や資産家たちは世尊のもとへと近づいた。近づいて、ある者は世尊に礼拝して一方に座り、ある者は世尊と歓談し、親しく交歓の言葉を交わして一方に座り、ある者は世尊に向かって合掌して一方に座り、ある者は世尊の御前で自らの名と家系を名乗って一方に座り、ある者は沈黙したまま一方に座った。一方に座ったヴェーランジャの婆羅門や資産家たちは世尊にこう申し上げた。「尊者ゴータマよ、どのような因、どのような縁によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれるのでしょうか。また、尊者ゴータマよ、どのような因、どのような縁によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、善趣・天界に生まれるのでしょうか」と。

‘‘Adhammacariyāvisamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti. Dhammacariyāsamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjantī’’ti.

「資産家たちよ、非法の行い・不正の行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれるのである。資産家たちよ、法の行い・正しき行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、善趣・天界に生まれるのである」

‘‘Na kho mayaṃ imassa bhoto gotamassa saṃkhittena bhāsitassa, vitthārena atthaṃ avibhattassa, vitthārena atthaṃ ājānāma. Sādhu no bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetu yathā mayaṃ imassa bhoto gotamassa saṃkhittena bhāsitassa, vitthārena atthaṃ avibhattassa, vitthārena atthaṃ ājāneyyāmā’’ti. ‘‘Tena hi, gahapatayo, suṇātha sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ bho’’ti kho verañjakā brāhmaṇagahapatikā bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

「私たちは、尊者ゴータマの簡潔に説かれた、詳細に意味が分別されていない教えの意味を、詳細には理解できません。どうか尊者ゴータマは、私たちが尊者ゴータマの簡潔に説かれ、詳細に意味が分別されていない教えの意味を詳細に理解できるように法を説いてください」「それならば、資産家たちよ、聞きなさい、よく心に留めなさい。私は説くであろう」「はい、尊者よ」と、ヴェーランジャの婆羅門や資産家たちは世尊に応えた。世尊はこう仰せられた。

445. ‘‘Tividhaṃ kho, gahapatayo, kāyena adhammacārī visamacārī hoti, catubbidhaṃ vācāya adhammacārī visamacārī hoti, tividhaṃ manasā adhammacārī visamacārī hoti.

「資産家たちよ、身によって非法の行い・不正の行いをする者には三種があり、言葉によって非法の行い・不正の行いをする者には四種があり、意によって非法の行い・不正の行いをする者には三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ kāyena adhammacārī visamacārī hoti? Idha, gahapatayo, ekacco pāṇātipātī hoti. Luddo lohitapāṇi hatappahate niviṭṭho adayāpanno pāṇabhūtesu. Adinnādāyī kho pana hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ… taṃ adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti. Kāmesumicchācārī kho pana hoti. Yā tā māturakkhitā… tathārūpāsu cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ kāyena adhammacārī visamacārī hoti.

「資産家たちよ、どのように身によって非法の行い・不正の行いをする者に三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は生き物を殺す者である。残忍で、血塗られた手を持ち、殺害と殴打に明け暮れ、生きとし生けるものに対して慈悲がない。また、与えられていないものを取る者である。他人の所有物や財具を……与えられていないのに盗みの心で奪い取る。また、邪淫を行う者である。母に守られている者……そのような女性たちと不義の交わりを行う。資産家たちよ、このように身によって非法の行い・不正の行いをする者に三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya adhammacārī visamacārī hoti? Idha, gahapatayo, ekacco musāvādī hoti. Sabhāgato vā… sampajānamusā bhāsitā hoti. Pisuṇavāco kho pana hoti. Ito sutvā amutra akkhātā… vaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Pharusavāco kho pana hoti. Yā sā vācā aṇḍakā kakkasā… tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Samphappalāpī kho pana hoti. Akālavādī… apariyantavatiṃ anatthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya adhammacārī visamacārī hoti.

「資産家たちよ、どのように言葉によって非法の行い・不正の行いをする者に四種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は嘘をつく者である。集会に臨んだり……知りながら嘘をつく。また、離間を語る者である。ここから聞いて向こうへ告げ口し……分裂を起こす言葉を語る。また、粗暴な言葉を語る者である。その言葉は荒々しく、険悪で……そのような言葉を語る。また、無駄話をする者である。時ならぬことを語り……限度がなく、利益のない言葉を語る。資産家たちよ、このように言葉によって非法の行い・不正の行いをする者に四種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ manasā adhammacārī visamacārī hoti? Idha, gahapatayo, ekacco abhijjhālu hoti…pe… taṃ mamassā’ti. Byāpannacitto kho pana hoti paduṭṭhamanasaṅkappo – ime sattā haññantu vā… mā vā ahesu’nti. Micchādiṭṭhiko kho pana hoti viparītadassano – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ… sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ manasā adhammacārī visamacārī hoti.

「資産家たちよ、どのように意によって非法の行い・不正の行いをする者に三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は貪欲であり……『ああ、他人のものが私のものになればよいのに』と貪る。また、瞋恚の心をもち、悪意に満ちた思惟を抱く。『これらの衆生が殺され……いなくなればよいのに』と。また、邪見の者であり、誤った見解をもつ。『施与には何の結果もない。供養には何の結果もない……自ら覚知し証得して説き示す沙門や婆羅門は存在しない』と。資産家たちよ、このように意によって非法の行い・不正の行いをする者に三種がある。

‘‘Evaṃ adhammacariyāvisamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.

「資産家たちよ、このように非法の行い・不正の行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれるのである。

446. ‘‘Tividhaṃ kho, gahapatayo, kāyena dhammacārī samacārī hoti, catubbidhaṃ vācāya dhammacārī samacārī hoti, tividhaṃ manasā dhammacārī samacārī hoti.

「資産家たちよ、身によって法の行い・正しき行いをする者には三種があり、言葉によって法の行い・正しき行いをする者には四種があり、意によって法の行い・正しき行いをする者には三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ kāyena dhammacārī samacārī hoti? Idha, gahapatayo, ekacco pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti, yaṃ taṃ parassa… taṃ nādinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādātā hoti. Kāmesumicchācāraṃ pahāya… tathārūpāsu na cārittaṃ āpajjitā hoti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ kāyena dhammacārī samacārī hoti.

「資産家たちよ、どのように身によって法の行い・正しき行いをする者に三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は生き物を殺すことを捨てて、生き物を殺すことから離れている。杖を捨て、武器を捨て、慎み深く、慈悲深く、一切の生きとし生けるものの利益を哀れんで住する。与えられていないものを取ることを捨てて、与えられていないものを取ること(盗み)から離れている。他人の……与えられていないのに盗みの心で奪い取ることがない。邪淫を捨てて……そのような女性たちと不義の交わりを行うことがない。資産家たちよ、このように身によって法の行い・正しき行いをする者に三種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya dhammacārī samacārī hoti? Idha, gahapatayo, ekacco musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti. Sabhāgato vā…pe… na sampajānamusā bhāsitā hoti. Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya… samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Pharusaṃ vācaṃ pahāya… tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Samphappalāpaṃ pahāya… kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. Evaṃ kho, gahapatayo, catubbidhaṃ vācāya dhammacārī samacārī hoti.

「資産家たちよ、どのように言葉によって法の行い・正しき行いをする者に四種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は嘘を捨てて、嘘から離れている。集会に臨んだり……知りながら嘘をつくことがない。離間の言葉を捨てて……和合をもたらす言葉を語る。粗暴な言葉を捨てて……そのような言葉を語る。無駄話を捨てて……時に適い、根拠があり、限度があり、利益のある言葉を語る。資産家たちよ、このように言葉によって法の行い・正しき行いをする者に四種がある。

‘‘Kathañca, gahapatayo, tividhaṃ manasā dhammacārī samacārī hoti? Idha, gahapatayo, ekacco anabhijjhālu hoti. Yaṃ taṃ parassa paravittūpakaraṇaṃ taṃ nābhijjhātā hoti ‘aho vata yaṃ parassa, taṃ mamassā’ti. Abyāpannacitto kho pana hoti appaduṭṭhamanasaṅkappo – ‘ime sattā averā abyābajjhā anīghā sukhī attānaṃ pariharantū’ti. Sammādiṭṭhiko kho pana hoti aviparītadassano – ‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ… sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Evaṃ kho, gahapatayo, tividhaṃ manasā dhammacārī samacārī hoti.

「資産家たちよ、どのように意によって法の行い・正しき行いをする者に三種があるのか。資産家たちよ、ここに、ある者は貪欲でなく、他人の所有物や財具に対して『ああ、他人のものが私のものになればよいのに』と貪りの心を起こさない。また、瞋恚の心をもたず、清らかな思惟を抱く。『これらの衆生が怨みなく、害意なく、苦しみなく、安らかに自己を保ちますように』と。また、正見の者であり、歪みのない見解をもつ。『施与には結果がある。供養には結果がある……自ら覚知し証得して説き示す沙門や婆羅門が存在する』と。資産家たちよ、このように意によって法の行い・正しき行いをする者に三種がある。

‘‘Evaṃ dhammacariyāsamacariyāhetu kho, gahapatayo, evamidhekacce sattā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti.

「資産家たちよ、このように法の行い・正しき行いという因によって、この世のある衆生は身が壊れて死後、善趣・天界に生まれるのである。

447. ‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā khattiyamahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、刹帝利の大富豪たちの仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、刹帝利の大富豪たちの仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brāhmaṇamahāsālānaṃ gahapatimahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gahapatimahāsālānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、婆羅門の大富豪たちや資産家の大富豪たちの仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、資産家の大富豪たちの仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkeyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā cātumahārājikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、四大王衆天の神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、四大王衆天の神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā tāvatiṃsānaṃ devānaṃ… yāmānaṃ devānaṃ… tusitānaṃ devānaṃ… nimmānaratīnaṃ devānaṃ… paranimmitavasavattīnaṃ devānaṃ… brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā brahmakāyikānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、三十三天の神々の……夜摩天の神々の……兜率天の神々の……化楽天の神々の……他化自在天の神々の……梵衆天の神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、梵衆天の神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā ābhānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、光天の神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、光天の神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce, gahapatayo, dhammacārī samacārī ‘aho vatāhaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā parittābhānaṃ devānaṃ…pe… appamāṇābhānaṃ devānaṃ… ābhassarānaṃ devānaṃ… parittasubhānaṃ devānaṃ… appamāṇasubhānaṃ devānaṃ… subhakiṇhānaṃ devānaṃ … vehapphalānaṃ devānaṃ… avihānaṃ devānaṃ… atappānaṃ devānaṃ… sudassānaṃ devānaṃ… sudassīnaṃ devānaṃ… akaniṭṭhānaṃ devānaṃ… ākāsānañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ… viññāṇañcāyatanūpagānaṃ devānaṃ… ākiñcaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ… nevasaññānāsaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, yaṃ so kāyassa bhedā paraṃ maraṇā nevasaññānāsaññāyatanūpagānaṃ devānaṃ sahabyataṃ upapajjeyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は身が壊れて死後、少光天の神々の……無量光天の神々の……極光浄天(光音天)の神々の……少浄天の神々の……無量浄天の神々の……遍浄天の神々の……広果天の神々の……無煩天の神々の……無熱天の神々の……善現天の神々の……善見天の神々の……色究竟天の神々の……空無辺処天に達した神々の……識無辺処天に達した神々の……無所有処天に達した神々の……非想非非想処天に達した神々の仲間として生まれ変わりますように』と望むなら、彼が身が壊れて死後、非想非非想処天に達した神々の仲間として生まれ変わるという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである。

‘‘Ākaṅkheyya ce gahapatayo dhammacārī samacārī – ‘aho vatāhaṃ āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya’nti; ṭhānaṃ kho panetaṃ vijjati, ‘yaṃ so āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihareyya. Taṃ kissa hetu? Tathā hi so dhammacārī samacārī’’’ti.

「資産家たちよ、もし法の行い・正しき行いをする者が『ああ、願わくは私は諸々の漏の滅尽によって、無漏の心解脱・慧解脱を現世において自ら覚知し、証得して住することができますように』と望むなら、彼が諸々の漏の滅尽によって、無漏の心解脱・慧解脱を現世において自ら覚知し、証得して住するという道理がある。それはなぜか。実に彼は法の行い・正しき行いをする者だからである」と。

448. Evaṃ vutte, verañjakā brāhmaṇagahapatikā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya, cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsake no bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupete saraṇaṃ gate’’ti.

このように説かれたとき、ヴェーランジャの婆羅門や資産家たちは世尊にこう申し上げた。「素晴らしいです、尊者ゴータマよ、素晴らしいです、尊者ゴータマよ! 尊者ゴータマよ、例えば倒れたものを起こすように、覆われたものを顕にするように、道に迷った者に道を教えるように、暗闇の中に『眼ある者は色を見るであろう』と灯火を掲げるように、尊者ゴータマはさまざまな方法で法を明らかに示されました。私たちは尊者ゴータマに帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依します。どうか尊者ゴータマは、私たちが今日より命ある限り帰依した在俗信者であることをお認めください」と。

Verañjakasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.

ヴェーランジャカ経 第二 終わる。

3. Mahāvedallasuttaṃ

3. 大有明経(マハーヴェーダッラ経)

449. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā mahākoṭṭhiko sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā sāriputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā sāriputtena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahākoṭṭhiko āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca

このように私は聞いた。ある時、世尊はサヴァッティのジェータ林にある給孤独園におられた。その時、尊者大コーッティタは夕刻に独座瞑想から立ち上がり、尊者サーリプッタのもとへと近づいた。近づいて、尊者サーリプッタと歓談した。親しく交歓の言葉を交わして一方に座った。一方に座った尊者大コーッティタは、尊者サーリプッタにこう言った。

‘‘‘Duppañño duppañño’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, duppaññoti vuccatī’’ti?

「友よ、『悪慧の人(無智な者)、悪慧の人』と言われます。友よ、どれほどのことによって悪慧の人と言われるのでしょうか」と。

‘‘‘Nappajānāti nappajānātī’ti kho, āvuso, tasmā duppaññoti vuccati.

「友よ、『正しく知解しない、正しく知解しない』からこそ、悪慧の人と言われるのです」

‘‘Kiñca nappajānāti? ‘Idaṃ dukkha’nti nappajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti nappajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti nappajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti nappajānāti. ‘Nappajānāti nappajānātī’ti kho, āvuso, tasmā duppaññoti vuccatī’’ti.

「では、何を正しく知解しないのでしょうか」「『これが苦である』と正しく知解せず、『これが苦の生起である』と正しく知解せず、『これが苦の滅尽である』と正しく知解せず、『これが苦の滅尽に至る道である』と正しく知解しません。友よ、『正しく知解しない、正しく知解しない』からこそ、悪慧の人と言われるのです」

‘‘‘Sādhāvuso’ti kho āyasmā mahākoṭṭhiko āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi –

「素晴らしいことです、友よ」と、尊者大コーッティタは尊者サーリプッタの言葉を歓喜し随喜して、さらに尊者サーリプッタに問いを重ねた。

‘‘‘Paññavā paññavā’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, paññavāti vuccatī’’ti?

「友よ、『有慧の人(智慧ある者)、有慧の人』と言われます。友よ、どれほどのことによって有慧の人と言われるのでしょうか」と。

‘‘‘Pajānāti pajānātī’ti kho, āvuso, tasmā paññavāti vuccati.

「友よ、『正しく知解する、正しく知解する』からこそ、有慧の人と言われるのです」

‘‘Kiñca pajānāti? ‘Idaṃ dukkha’nti pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti pajānāti. ‘Pajānāti pajānātī’ti kho, āvuso, tasmā paññavāti vuccatī’’ti.

「では、何を正しく知解するのでしょうか」「『これが苦である』と正しく知解し、『これが苦の生起である』と正しく知解し、『これが苦の滅尽である』と正しく知解し、『これが苦の滅尽に至る道である』と正しく知解します。友よ、『正しく知解する、正しく知解する』からこそ、有慧の人と言われるのです」

‘‘‘Viññāṇaṃ viññāṇa’nti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, viññāṇanti vuccatī’’ti?

「友よ、『識、識』と言われます。友よ、どれほどのことによって識と言われるのでしょうか」と。

‘‘‘Vijānāti vijānātī’ti kho, āvuso, tasmā viññāṇanti vuccati.

「友よ、『識別する、識別する』からこそ、識と言われるのです」

‘‘Kiñca vijānāti? Sukhantipi vijānāti, dukkhantipi vijānāti, adukkhamasukhantipi vijānāti. ‘Vijānāti vijānātī’ti kho, āvuso, tasmā viññāṇanti vuccatī’’ti.

「では、何を識別するのでしょうか」「楽をも識別し、苦をも識別し、不苦不楽をも識別します。友よ、『識別する、識別する』からこそ、識と言われるのです」

‘‘Yā cāvuso, paññā yañca viññāṇaṃ – ime dhammā saṃsaṭṭhā udāhu visaṃsaṭṭhā? Labbhā ca panimesaṃ dhammānaṃ vinibbhujitvā vinibbhujitvā nānākaraṇaṃ paññāpetu’’nti? ‘‘Yā cāvuso, paññā yañca viññāṇaṃ – ime dhammā saṃsaṭṭhā, no visaṃsaṭṭhā. Na ca labbhā imesaṃ dhammānaṃ vinibbhujitvā vinibbhujitvā nānākaraṇaṃ paññāpetuṃ. Yaṃ hāvuso , pajānāti taṃ vijānāti, yaṃ vijānāti taṃ pajānāti. Tasmā ime dhammā saṃsaṭṭhā, no visaṃsaṭṭhā. Na ca labbhā imesaṃ dhammānaṃ vinibbhujitvā vinibbhujitvā nānākaraṇaṃ paññāpetu’’nti.

「友よ、慧と識というこれらの法は、結合しているのでしょうか、それとも分離しているのでしょうか。また、これらの法を切り離して切り離して、その差異を示すことはできるのでしょうか」「友よ、慧と識というこれらの法は結合しており、分離していません。そして、これらの法を切り離して切り離して、その差異を示すことはできません。友よ、正しく知解するものを識別し、識別するものを正しく知解するからです。それゆえ、これらの法は結合しており、分離していません。そして、これらの法を切り離して切り離して、その差異を示すことはできないのです」と。

‘‘Yā cāvuso, paññā yañca viññāṇaṃ – imesaṃ dhammānaṃ saṃsaṭṭhānaṃ no visaṃsaṭṭhānaṃ kiṃ nānākaraṇa’’nti? ‘‘Yā cāvuso, paññā yañca viññāṇaṃ – imesaṃ dhammānaṃ saṃsaṭṭhānaṃ no visaṃsaṭṭhānaṃ paññā bhāvetabbā, viññāṇaṃ pariññeyyaṃ. Idaṃ nesaṃ nānākaraṇa’’nti.

「友よ、慧と識という、これらの相応して分離しない法において、どのような違いがあるのですか」「友よ、慧と識という、これらの相応して分離しない法において、慧は修習されるべきものであり、識は遍知されるべきものです。これがそれらの違いです」

450. ‘‘‘Vedanā vedanā’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, vedanāti vuccatī’’ti?

450. 「友よ、『受、受』と言われますが、友よ、どこまでを『受』と言うのですか」

‘‘‘Vedeti vedetī’ti kho, āvuso, tasmā vedanāti vuccati.

「友よ、『受容する、受容する(感じる)』ゆえに『受』と言われます。

‘‘Kiñca vedeti? Sukhampi vedeti, dukkhampi vedeti, adukkhamasukhampi vedeti. ‘Vedeti vedetī’ti kho, āvuso, tasmā vedanāti vuccatī’’ti.

そして、何を感受するのでしょうか。楽をも感受し、苦をも感受し、不苦不楽をも感受します。友よ、『受容する、受容する』ゆえに『受』と言われるのです」

‘‘‘Saññā saññā’ti, āvuso, vuccati. Kittāvatā nu kho, āvuso, saññāti vuccatī’’ti?

「友よ、『想、想』と言われますが、友よ、どこまでを『想』と言うのですか」

‘‘‘Sañjānāti sañjānātī’ti kho, āvuso, tasmā saññāti vuccati.

「友よ、『表象する、表象する(想い描く)』ゆえに『想』と言われます。

‘‘Kiñca sañjānāti? Nīlakampi sañjānāti, pītakampi sañjānāti, lohitakampi sañjānāti, odātampi sañjānāti. ‘Sañjānāti sañjānātī’ti kho, āvuso, tasmā saññāti vuccatī’’ti.

そして、何を想い描くのでしょうか。青をも想い描き、黄をも想い描き、赤をも想い描き、白をも想い描きます。友よ、『想い描く、想い描く』ゆえに『想』と言われるのです」

‘‘Yā cāvuso, vedanā yā ca saññā yañca viññāṇaṃ – ime dhammā saṃsaṭṭhā udāhu visaṃsaṭṭhā? Labbhā ca panimesaṃ dhammānaṃ vinibbhujitvā vinibbhujitvā nānākaraṇaṃ paññāpetu’’nti? ‘‘Yā cāvuso, vedanā yā ca saññā yañca viññāṇaṃ – ime dhammā saṃsaṭṭhā, no visaṃsaṭṭhā. Na ca labbhā imesaṃ dhammānaṃ vinibbhujitvā vinibbhujitvā nānākaraṇaṃ paññāpetuṃ. Yaṃ hāvuso , vedeti taṃ sañjānāti, yaṃ sañjānāti taṃ vijānāti. Tasmā ime dhammā saṃsaṭṭhā no visaṃsaṭṭhā. Na ca labbhā imesaṃ dhammānaṃ vinibbhujitvā vinibbhujitvā nānākaraṇaṃ paññāpetu’’nti.

「友よ、受と想と識というこれらの法は、相応しているのですか、それとも分離しているのですか。また、これらの法を一つ一つ区別して、その違いを明らかにすることは可能ですか」「友よ、受と想と識というこれらの法は相応しており、分離していません。そして、これらの法を一つ一つ区別してその違いを明らかにすることはできません。友よ、感受するものを想い描き、想い描くものを識知するからです。それゆえ、これらの法は相応しており、分離していません。これらの法を一つ一つ区別してその違いを明らかにすることはできないのです」

451. ‘‘Nissaṭṭhena hāvuso , pañcahi indriyehi parisuddhena manoviññāṇena kiṃ neyya’’nti?

451. 「友よ、五根を離れた清浄な意識によって、何が知られるべき(所知の)ものですか」

‘‘Nissaṭṭhena āvuso, pañcahi indriyehi parisuddhena manoviññāṇena ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ neyyaṃ, ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ neyyaṃ, ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ neyya’’nti.

「友よ、五根を離れた清浄な意識によって、『空は無辺なり』と空無辺処が知られるべきであり、『識は無辺なり』と識無辺処が知られるべきであり、『何ものも存在しない』と無所有処が知られるべきです」

‘‘Neyyaṃ panāvuso, dhammaṃ kena pajānātī’’ti?

「友よ、では、知られるべき法を何によって了知するのですか」

‘‘Neyyaṃ kho, āvuso, dhammaṃ paññācakkhunā pajānātī’’ti.

「友よ、知られるべき法を慧の眼(慧眼)によって了知します」

‘‘Paññā panāvuso, kimatthiyā’’ti?

「友よ、では、慧は何を目的とするものですか」

‘‘Paññā kho, āvuso, abhiññatthā pariññatthā pahānatthā’’ti.

「友よ、慧は通達(直知)を目的とし、遍知を目的とし、断滅(捨断)を目的とするものです」

452. ‘‘Kati panāvuso, paccayā sammādiṭṭhiyā uppādāyā’’ti?

452. 「友よ、正見を生じさせるための条件(縁)は幾つありますか」

‘‘Dve kho, āvuso, paccayā sammādiṭṭhiyā uppādāya – parato ca ghoso, yoniso ca manasikāro. Ime kho, āvuso, dve paccayā sammādiṭṭhiyā uppādāyā’’ti.

「友よ、正見を生じさせるための条件は二つあります。他者の教え(他者の声)と、如理作意(適切な思惟)です。友よ、これら二つが正見を生じさせる条件です」

‘‘Katihi panāvuso, aṅgehi anuggahitā sammādiṭṭhi cetovimuttiphalā ca hoti cetovimuttiphalānisaṃsā ca, paññāvimuttiphalā ca hoti paññāvimuttiphalānisaṃsā cā’’ti?

「友よ、正見が幾つの支分に支えられるとき、心解脱の果となり心解脱の果の功徳となり、慧解脱の果となり慧解脱の果の功徳となるのですか」

‘‘Pañcahi kho, āvuso, aṅgehi anuggahitā sammādiṭṭhi cetovimuttiphalā ca hoti cetovimuttiphalānisaṃsā ca, paññāvimuttiphalā ca hoti paññāvimuttiphalānisaṃsā ca. Idhāvuso, sammādiṭṭhi sīlānuggahitā ca hoti, sutānuggahitā ca hoti, sākacchānuggahitā ca hoti, samathānuggahitā ca hoti, vipassanānuggahitā ca hoti. Imehi kho, āvuso, pañcahaṅgehi anuggahitā sammādiṭṭhi cetovimuttiphalā ca hoti cetovimuttiphalānisaṃsā ca, paññāvimuttiphalā ca hoti paññāvimuttiphalānisaṃsā cā’’ti.

「友よ、正見が五つの支分に支えられるとき、心解脱の果となり心解脱の果の功徳となり、慧解脱の果となり慧解脱の果の功徳となります。友よ、ここに正見が、戒に支えられ、多聞に支えられ、対論に支えられ、止(サマタ)に支えられ、観(ヴィパッサナー)に支えられるときです。友よ、正見がこれら五つの支分に支えられるとき、心解脱の果となり心解脱の果の功徳となり、慧解脱の果となり慧解脱の果の功徳となるのです」

453. ‘‘Kati panāvuso, bhavā’’ti?

453. 「友よ、有(存在の状態)は幾つありますか」

‘‘Tayome, āvuso, bhavā – kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo’’ti.

「友よ、これら三つの有があります。欲有、色有、無色有です」

‘‘Kathaṃ panāvuso, āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hotī’’ti?

「友よ、どのようにして将来の再生(中有・後有の生起)があるのですか」

‘‘Avijjānīvaraṇānaṃ kho, āvuso, sattānaṃ taṇhāsaṃyojanānaṃ tatratatrābhinandanā – evaṃ āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hotī’’ti.

「友よ、無明に覆われ、渇愛に結びつけられた衆生が、あちこちを歓喜することによって、このようにして将来の再生があるのです」

‘‘Kathaṃ panāvuso, āyatiṃ punabbhavābhinibbatti na hotī’’ti?

「友よ、どのようにして将来の再生がなくなるのですか」

‘‘Avijjāvirāgā kho, āvuso, vijjuppādā taṇhānirodhā – evaṃ āyatiṃ punabbhavābhinibbatti na hotī’’ti.

「友よ、無明の離貧(消滅)により、明知が生じ、渇愛が滅することによって、このようにして将来の再生がなくなるのです」

454. ‘‘Katamaṃ panāvuso, paṭhamaṃ jhāna’’nti?

454. 「友よ、初禅とはどのようなものですか」

‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati – idaṃ vuccati, āvuso, paṭhamaṃ jhāna’’nti.

「友よ、ここに比丘が、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋(思考)を伴い、伺(考察)を伴い、離脱から生じた喜と楽とを具えた初禅に達して住します。友よ、これが初禅と言われます」

‘‘Paṭhamaṃ panāvuso, jhānaṃ katiaṅgika’’nti?

「友よ、初禅には幾つの支分がありますか」

‘‘Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ pañcaṅgikaṃ. Idhāvuso, paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa bhikkhuno vitakko ca vattati, vicāro ca pīti ca sukhañca cittekaggatā ca. Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ evaṃ pañcaṅgika’’nti.

「友よ、初禅には五つの支分があります。友よ、ここに初禅に入定した比丘には、尋が働き、伺が働き、喜と楽と心の一境性があります。友よ、初禅はこのように五つの支分を具えています」

‘‘Paṭhamaṃ panāvuso, jhānaṃ kataṅgavippahīnaṃ kataṅgasamannāgata’’nti?

「友よ、初禅は幾つの支分を捨て去り、幾つの支分を具足しているのですか」

‘‘Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ pañcaṅgavippahīnaṃ, pañcaṅgasamannāgataṃ. Idhāvuso, paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa bhikkhuno kāmacchando pahīno hoti, byāpādo pahīno hoti, thīnamiddhaṃ pahīnaṃ hoti, uddhaccakukkuccaṃ pahīnaṃ hoti, vicikicchā pahīnā hoti; vitakko ca vattati, vicāro ca pīti ca sukhañca cittekaggatā ca. Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ evaṃ pañcaṅgavippahīnaṃ pañcaṅgasamannāgata’’nti.

「友よ、初禅は五つの支分を捨て去り、五つの支分を具足しています。友よ、ここに初禅に入定した比丘には、欲貪が捨て去られ、瞋恚が捨て去られ、惛沈・睡眠が捨て去られ、掉挙・悪作が捨て去られ、疑が捨て去られています。そして、尋が働き、伺が働き、喜と楽と心の一境性があります。友よ、初禅はこのように五つの支分を捨て去り、五つの支分を具足しているのです」

455. ‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni nānāvisayāni nānāgocarāni, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhonti, seyyathidaṃ – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ. Imesaṃ kho, āvuso, pañcannaṃ indriyānaṃ nānāvisayānaṃ nānāgocarānaṃ, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhontānaṃ, kiṃ paṭisaraṇaṃ, ko ca nesaṃ gocaravisayaṃ paccanubhotī’’ti?

455. 「友よ、これら五つの根は、それぞれ異なる対象領域(境)を持ち、異なる境界(行境)を持ち、互いの境界や対象領域を享受することはありません。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根です。友よ、これら異なる対象領域を持ち、異なる境界を持ち、互いの境界や対象領域を享受しない五つの根の依りどころは何であり、何がそれらの境界・対象領域を享受するのですか」

‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni nānāvisayāni nānāgocarāni, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhonti, seyyathidaṃ – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ. Imesaṃ kho, āvuso, pañcannaṃ indriyānaṃ nānāvisayānaṃ nānāgocarānaṃ, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhontānaṃ, mano paṭisaraṇaṃ, mano ca nesaṃ gocaravisayaṃ paccanubhotī’’ti.

「友よ、これら五つの根は、それぞれ異なる対象領域を持ち、異なる境界を持ち、互いの境界や対象領域を享受することはありません。すなわち、眼根、耳根、鼻根、舌根、身根です。友よ、これら異なる対象領域を持ち、異なる境界を持ち、互いの境界や対象領域を享受しない五つの根の依りどころは意(マナス)であり、意がそれらの境界・対象領域を享受するのです」

456. ‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni, seyyathidaṃ – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ. Imāni kho, āvuso, pañcindriyāni kiṃ paṭicca tiṭṭhantī’’ti?

456. 「友よ、これら五つの根、すなわち眼根、耳根、鼻根、舌根、身根があります。友よ、これら五つの根は何に依存して存続しているのですか」

‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni, seyyathidaṃ – cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ. Imāni kho, āvuso, pañcindriyāni āyuṃ paṭicca tiṭṭhantī’’ti.

「友よ、これら五つの根、すなわち眼根、耳根、鼻根、舌根、身根があります。友よ、これら五つの根は命(寿命)に依存して存続しています」

‘‘Āyu panāvuso, kiṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti?

「友よ、では命は何に依存して存続しているのですか」

‘‘Āyu usmaṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti.

「命は温もり(熱)に依存して存続しています」

‘‘Usmā panāvuso, kiṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti?

「友よ、では温もりは何に依存して存続しているのですか」

‘‘Usmā āyuṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti.

「温もりは命に依存して存続しています」

‘‘Idāneva kho mayaṃ, āvuso, āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ evaṃ ājānāma – ‘āyu usmaṃ paṭicca tiṭṭhatī’ti. Idāneva pana mayaṃ, āvuso, āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ evaṃ ājānāma – ‘usmā āyuṃ paṭicca tiṭṭhatī’ti.

「友よ、私たちはたった今、尊者サーリプッタの言葉を『命は温もりに依存して存続する』と理解しました。しかしまた、たった今、尊者サーリプッタの言葉を『温もりは命に依存して存続する』とも理解しました。

‘‘Yathā kathaṃ panāvuso, imassa bhāsitassa attho daṭṭhabbo’’ti?

友よ、この説示の意味はどのように見なされるべきでしょうか」

‘‘Tena hāvuso, upamaṃ te karissāmi; upamāyapidhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ ājānanti. Seyyathāpi, āvuso, telappadīpassa jhāyato acciṃ paṭicca ābhā paññāyati, ābhaṃ paṭicca acci paññāyati; evameva kho, āvuso, āyu usmaṃ paṭicca tiṭṭhati, usmā āyuṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti.

「友よ、それならばあなたのために譬えを話しましょう。この世の聡明な人々の中には、譬えによって説示の意味を理解する者もいます。友よ、あたかも油灯が燃えているとき、炎に依存して光が知られ、光に依存して炎が知られるようなものです。友よ、まさにそのように、命は温もりに依存して存続し、温もりは命に依存して存続しているのです」

457. ‘‘Teva nu kho, āvuso, āyusaṅkhārā, te vedaniyā dhammā udāhu aññe āyusaṅkhārā aññe vedaniyā dhammā’’ti? ‘‘Na kho, āvuso, teva āyusaṅkhārā te vedaniyā dhammā. Te ca hāvuso, āyusaṅkhārā abhaviṃsu te vedaniyā dhammā, na yidaṃ saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa bhikkhuno vuṭṭhānaṃ paññāyetha. Yasmā ca kho, āvuso, aññe āyusaṅkhārā aññe vedaniyā dhammā, tasmā saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa bhikkhuno vuṭṭhānaṃ paññāyatī’’ti.

457. 「友よ、命行(生命力)そのものが受の対象となる諸法(受法)なのですか、それとも命行と受法とは別個のものですか」「友よ、命行そのものが受法なのではありません。友よ、もし命行そのものが受法であるならば、想受滅(滅尽定)に入定した比丘の出定が見受けられないことでしょう。しかし、友よ、命行と受法とは別個のものであるがゆえに、想受滅に入定した比丘の出定が見受けられるのです」

‘‘Yadā nu kho, āvuso, imaṃ kāyaṃ kati dhammā jahanti; athāyaṃ kāyo ujjhito avakkhitto seti, yathā kaṭṭhaṃ acetana’’nti?

「友よ、この身体から幾つの法が去ったとき、この身体は心なき木切れのように捨て置かれ、投げ出されて横たわるのですか」

‘‘Yadā kho, āvuso, imaṃ kāyaṃ tayo dhammā jahanti – āyu usmā ca viññāṇaṃ; athāyaṃ kāyo ujjhito avakkhitto seti, yathā kaṭṭhaṃ acetana’’nti.

「友よ、この身体から三つの法、すなわち命と温もりと識が去ったとき、この身体は心なき木切れのように捨て置かれ、投げ出されて横たわるのです」

‘‘Yvāyaṃ, āvuso, mato kālaṅkato, yo cāyaṃ bhikkhu saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno – imesaṃ kiṃ nānākaraṇa’’nti?

「友よ、死んで命を終えた者と、想受滅に入定した比丘との間には、どのような違いがあるのですか」

‘‘Yvāyaṃ, āvuso, mato kālaṅkato tassa kāyasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, vacīsaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, cittasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, āyu parikkhīṇo, usmā vūpasantā, indriyāni paribhinnāni. Yo cāyaṃ bhikkhu saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno tassapi kāyasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, vacīsaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, cittasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, āyu na parikkhīṇo, usmā avūpasantā, indriyāni vippasannāni. Yvāyaṃ, āvuso, mato kālaṅkato, yo cāyaṃ bhikkhu saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno – idaṃ nesaṃ nānākaraṇa’’nti.

「友よ、死んで命を終えた者は、その身行(呼吸)が滅して静まり、口行(思考)が滅して静まり、心行(受・想)が滅して静まり、命は尽き、温もりは失せ、諸根は損壊しています。一方、想受滅に入定した比丘もまた、その身行が滅して静まり、口行が滅して静まり、心行が滅して静まっていますが、命は尽きず、温もりは失せず、諸根は清浄です。友よ、死んで命を終えた者と想受滅に入定した比丘との間には、このような違いがあるのです」

458. ‘‘Kati panāvuso, paccayā adukkhamasukhāya cetovimuttiyā samāpattiyā’’ti?

458. 「友よ、不苦不楽の心解脱の定に入るための条件(縁)は幾つありますか」

‘‘Cattāro kho, āvuso, paccayā adukkhamasukhāya cetovimuttiyā samāpattiyā. Idhāvuso, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ime kho, āvuso, cattāro paccayā adukkhamasukhāya cetovimuttiyā samāpattiyā’’ti.

「友よ、不苦不楽の心解脱の定に入るための条件は四つあります。友よ、ここに比丘が、楽を捨て去り、苦を捨て去り、以前からの喜悦と憂いとを消滅させたことによって、不苦不楽にして捨と念の清浄なる第四禅に達して住します。友よ、これら四つが不苦不楽の心解脱の定に入るための条件です」

‘‘Kati panāvuso, paccayā animittāya cetovimuttiyā samāpattiyā’’ti?

「友よ、無相の心解脱の定に入るための条件は幾つありますか」

‘‘Dve kho, āvuso, paccayā animittāya cetovimuttiyā samāpattiyā – sabbanimittānañca amanasikāro, animittāya ca dhātuyā manasikāro. Ime kho, āvuso, dve paccayā animittāya cetovimuttiyā samāpattiyā’’ti.

「友よ、無相の心解脱の定に入るための条件は二つあります。一切の相を心にとめないこと(不作意)と、無相の界を心にとめること(作意)です。友よ、これら二つが無相の心解脱の定に入るための条件です」

‘‘Kati panāvuso, paccayā animittāya cetovimuttiyā ṭhitiyā’’ti?

「友よ、無相の心解脱にとどまる(安住する)ための条件は幾つありますか」

‘‘Tayo kho, āvuso, paccayā animittāya cetovimuttiyā ṭhitiyā – sabbanimittānañca amanasikāro, animittāya ca dhātuyā manasikāro, pubbe ca abhisaṅkhāro. Ime kho, āvuso, tayo paccayā animittāya cetovimuttiyā ṭhitiyā’’ti.

「友よ、無相の心解脱にとどまるための条件は三つあります。一切の相を心にとめないこと、無相の界を心にとめること、事前の形成(あらかじめの決心)です。友よ、これら三つが無相の心解脱にとどまるための条件です」

‘‘Kati panāvuso, paccayā animittāya cetovimuttiyā vuṭṭhānāyā’’ti?

「友よ、無相の心解脱から出る(出定する)ための条件は幾つありますか」

‘‘Dve kho, āvuso, paccayā animittāya cetovimuttiyā vuṭṭhānāya – sabbanimittānañca manasikāro, animittāya ca dhātuyā amanasikāro. Ime kho, āvuso, dve paccayā animittāya cetovimuttiyā vuṭṭhānāyā’’ti.

「友よ、無相の心解脱から出るための条件は二つあります。一切の相を心にとめることと、無相の界を心にとめないことです。友よ、これら二つが無相の心解脱から出るための条件です」

459. ‘‘Yā cāyaṃ, āvuso, appamāṇā cetovimutti, yā ca ākiñcaññā cetovimutti, yā ca suññatā cetovimutti, yā ca animittā cetovimutti – ime dhammā nānātthā ceva nānābyañjanā ca udāhu ekatthā byañjanameva nāna’’nti?

459. 「友よ、無量の心解脱と、無所有の心解脱と、空の心解脱と、無相の心解脱というこれらの法は、意味も異なり表現も異なるものですか、それとも意味は一つで表現のみが異なるものですか」

‘‘Yā cāyaṃ, āvuso, appamāṇā cetovimutti, yā ca ākiñcaññā cetovimutti, yā ca suññatā cetovimutti, yā ca animittā cetovimutti – atthi kho, āvuso, pariyāyo yaṃ pariyāyaṃ āgamma ime dhammā nānātthā ceva nānābyañjanā ca; atthi ca kho, āvuso, pariyāyo yaṃ pariyāyaṃ āgamma ime dhammā ekatthā, byañjanameva nānaṃ’’.

「友よ、無量の心解脱、無所有の心解脱、空の心解脱、無相の心解脱というこれらは、ある観点によればこれらの法は意味も異なり表現も異なるものであり、またある観点によればこれらの法は意味は一つで表現のみが異なるものなのです」

‘‘Katamo cāvuso, pariyāyo yaṃ pariyāyaṃ āgamma ime dhammā nānātthā ceva nānābyañjanā ca’’?

「友よ、では、これらの法が意味も異なり表現も異なるものとなる観点とは、どのようなものですか」

‘‘Idhāvuso, bhikkhu mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati. Karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati. Ayaṃ vuccatāvuso, appamāṇā cetovimutti’’.

「友よ、ここに比丘が、慈を具えた心によって一方向を満たして住し、同様に第二の方向を、第三の方向を、第四の方向を満たして住します。このように、上へ下へ横へ、至るところ一切において、全自己をもって、広大で無量で怨みなく害意なき慈を具えた心によって、全世界を満たして住します。悲を具えた心によって……(中略)……喜を具えた心によって……捨を具えた心によって一方向を満たして住し、同様に第二の方向を、第三の方向を、第四の方向を満たして住します。このように、上へ下へ横へ、至るところ一切において、全自己をもって、広大で無量で怨みなく害意なき捨を具えた心によって、全世界を満たして住します。友よ、これが無量の心解脱と言われます」

‘‘Katamā cāvuso, ākiñcaññā cetovimutti’’?

「友よ、では、無所有の心解脱とはどのようなものですか」

‘‘Idhāvuso, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma natthi kiñcīti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccatāvuso, ākiñcaññā cetovimutti’’.

「友よ、ここに比丘が、一切の識無辺処を超克して、『何ものも存在しない』と無所有処に達して住します。友よ、これが無所有の心解脱と言われます」

‘‘Katamā cāvuso, suññatā cetovimutti’’?

「友よ、では、空の心解脱とはどのようなものですか」

‘‘Idhāvuso, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā iti paṭisañcikkhati – ‘suññamidaṃ attena vā attaniyena vā’ti. Ayaṃ vuccatāvuso, suññatā cetovimutti’’.

「友よ、ここに比丘が、森林に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空き家に行って、『これは我ならびに我所(我がもの)が空である』と観察します。友よ、これが空の心解脱と言われます」

‘‘Katamā cāvuso, animittā cetovimutti’’?

「友よ、では、無相の心解脱とはどのようなものですか」

‘‘Idhāvuso, bhikkhu sabbanimittānaṃ amanasikārā animittaṃ cetosamādhiṃ upasampajja viharati. Ayaṃ vuccatāvuso, animittā cetovimutti. Ayaṃ kho, āvuso, pariyāyo yaṃ pariyāyaṃ āgamma ime dhammā nānātthā ceva nānābyañjanā ca’’.

「友よ、ここに比丘が、一切の相を心にとめないことによって、無相の心三昧に達して住します。友よ、これが無相の心解脱と言われます。友よ、これがある観点によれば、これらの法が意味も異なり表現も異なるものとなる理由です」

‘‘Katamo cāvuso, pariyāyo yaṃ pariyāyaṃ āgamma ime dhammā ekatthā byañjanameva nānaṃ’’?

「友よ、では、これらの法が意味は一つで表現のみが異なるものとなる観点とは、どのようなものですか」

‘‘Rāgo kho, āvuso, pamāṇakaraṇo, doso pamāṇakaraṇo, moho pamāṇakaraṇo. Te khīṇāsavassa bhikkhuno pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Yāvatā kho, āvuso, appamāṇā cetovimuttiyo, akuppā tāsaṃ cetovimutti aggamakkhāyati. Sā kho panākuppā cetovimutti suññā rāgena, suññā dosena, suññā mohena. Rāgo kho, āvuso, kiñcano, doso kiñcano, moho kiñcano. Te khīṇāsavassa bhikkhuno pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Yāvatā kho, āvuso, ākiñcaññā cetovimuttiyo, akuppā tāsaṃ cetovimutti aggamakkhāyati. Sā kho panākuppā cetovimutti suññā rāgena, suññā dosena, suññā mohena. Rāgo kho, āvuso, nimittakaraṇo, doso nimittakaraṇo, moho nimittakaraṇo. Te khīṇāsavassa bhikkhuno pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Yāvatā kho, āvuso, animittā cetovimuttiyo, akuppā tāsaṃ cetovimutti aggamakkhāyati. Sā kho panākuppā cetovimutti suññā rāgena, suññā dosena, suññā mohena. Ayaṃ kho, āvuso, pariyāyo yaṃ pariyāyaṃ āgamma ime dhammā ekatthā byañjanameva nāna’’nti.

「友よ、貪りは限量をつくるものであり、瞋恚は限量をつくるものであり、愚痴は限量をつくるものです。諸漏を滅尽した比丘には、それらが断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようになされ、存在しないものとされ、将来再び生起しない性質のものとなっています。友よ、無量の心解脱が存在する限り、不動の心解脱こそがそれらの中で最上であると説かれます。そしてその不動の心解脱は、貪りを空じ、瞋恚を空じ、愚痴を空じています。友よ、貪りは障害(所有物)であり、瞋恚は障害であり、愚痴は障害です。諸漏を滅尽した比丘には、それらが断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようになされ、存在しないものとされ、将来再び生起しない性質のものとなっています。友よ、無所有の心解脱が存在する限り、不動の心解脱こそがそれらの中で最上であると説かれます。そしてその不動の心解脱は、貪りを空じ、瞋恚を空じ、愚痴を空じています。友よ、貪りは相をつくるものであり、瞋恚は相をつくるものであり、愚痴は相をつくるものです。諸漏を滅尽した比丘には、それらが断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようになされ、存在しないものとされ、将来再び生起しない性質のものとなっています。友よ、無相の心解脱が存在する限り、不動の心解脱こそがそれらの中で最上であると説かれます。そしてその不動の心解脱は、貪りを空じ、瞋恚を空じ、愚痴を空じています。友よ、これがある観点によれば、これらの法が意味は一つで表現のみが異なるものとなる理由です」

Idamavocāyasmā sāriputto. Attamano āyasmā mahākoṭṭhiko āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandīti.

尊者サーリプッタはこのように説かれました。尊者マハーコーッティタは歓喜し、尊者サーリプッタの説示を喜悦して受け入れました。

Mahāvedallasuttaṃ niṭṭhitaṃ tatiyaṃ.

大有明経 第三が終了した。

4. Cūḷavedallasuttaṃ

4. 小有明経

460. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Atha kho visākho upāsako yena dhammadinnā bhikkhunī tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho visākho upāsako dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ etadavoca – ‘‘‘sakkāyo sakkāyo’ti, ayye, vuccati. Katamo nu kho, ayye, sakkāyo vutto bhagavatā’’ti? ‘‘Pañca kho ime, āvuso visākha, upādānakkhandhā sakkāyo vutto bhagavatā, seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho. Ime kho, āvuso visākha, pañcupādānakkhandhā sakkāyo vutto bhagavatā’’ti.

460. このように私は聞きました。ある時、世尊は王舎城の竹林の栗鼠飼養処に滞在しておられました。そのとき、在家信者のヴィサーカがダンマディンナー比丘尼のもとへと赴きました。近づいてダンマディンナー比丘尼に挨拶し、一方に座りました。一方に座った在家信者ヴィサーカは、ダンマディンナー比丘尼にこのように言いました。「尊淑よ、『有身、有身』と言われますが、尊淑よ、世尊は何を有身と説かれたのですか」「友ヴィサーカよ、これら五つの取蘊を世尊は有身と説かれました。すなわち、色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊です。友ヴィサーカよ、これら五取蘊を世尊は有身と説かれたのです」

‘‘Sādhayye’’ti kho visākho upāsako dhammadinnāya bhikkhuniyā bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi – ‘‘‘sakkāyasamudayo sakkāyasamudayo’ti, ayye, vuccati. Katamo nu kho, ayye, sakkāyasamudayo vutto bhagavatā’’ti? ‘‘Yāyaṃ, āvuso visākha, taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ – kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā; ayaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyasamudayo vutto bhagavatā’’ti.

「善いかな、尊淑よ」と、在家信者ヴィサーカはダンマディンナー比丘尼の説示を喜悦し随喜して、さらに問いました。「尊淑よ、『有身の生起(有身集)、有身の生起』と言われますが、尊淑よ、世尊は何を有身の生起と説かれたのですか」「友ヴィサーカよ、再生をもたらし、歓喜と貪りを伴い、あちこちを喜ぶ渇愛、すなわち欲愛、有愛、非有愛のことです。友ヴィサーカよ、これを世尊は有身の生起と説かれました」

‘‘‘Sakkāyanirodho sakkāyanirodho’ti, ayye, vuccati. Katamo nu kho, ayye, sakkāyanirodho vutto bhagavatā’’ti?

「尊淑よ、『有身の消滅(有身滅)、有身の消滅』と言われますが、尊淑よ、世尊は何を有身の消滅と説かれたのですか」

‘‘Yo kho, āvuso visākha, tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo; ayaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyanirodho vutto bhagavatā’’ti.

「友ヴィサーカよ、まさにその渇愛の、余すところなき離貪と消滅、放擲、放棄、解脱、無執着のことです。友ヴィサーカよ、これを世尊は有身の消滅と説かれました」

‘‘‘Sakkāyanirodhagāminī paṭipadā sakkāyanirodhagāminī paṭipadā’ti, ayye, vuccati. Katamā nu kho, ayye, sakkāyanirodhagāminī paṭipadā vuttā bhagavatā’’ti?

「尊淑よ、『有身の消滅に至る道、有身の消滅に至る道』と言われますが、尊淑よ、世尊は何を有身の消滅に至る道と説かれたのですか」

‘‘Ayameva kho, āvuso visākha, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo sakkāyanirodhagāminī paṭipadā vuttā bhagavatā, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhī’’ti.

「友ヴィサーカよ、まさにこの貴い八支の道(八正道)を有身の消滅に至る道と世尊は説かれました。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です」

‘‘Taññeva nu kho, ayye, upādānaṃ te pañcupādānakkhandhā udāhu aññatra pañcahupādānakkhandhehi upādāna’’nti? ‘‘Na kho, āvuso visākha, taññeva upādānaṃ te pañcupādānakkhandhā, nāpi aññatra pañcahupādānakkhandhehi upādānaṃ. Yo kho, āvuso visākha, pañcasu upādānakkhandhesu chandarāgo taṃ tattha upādāna’’nti.

「尊淑よ、執着(取)そのものがこれら五取蘊なのですか、それとも五取蘊を離れて別に執着があるのですか」「友ヴィサーカよ、執着そのものが五取蘊なのではなく、また五取蘊を離れて別に執着があるわけでもありません。友ヴィサーカよ、五取蘊における欲貪こそが、そこでの執着なのです」

461. ‘‘Kathaṃ panāyye, sakkāyadiṭṭhi hotī’’ti? ‘‘Idhāvuso visākha, assutavā puthujjano, ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto, rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. Vedanaṃ…pe… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Evaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyadiṭṭhi hotī’’ti.

461. 「尊淑よ、では、どのようにして有身見(我見)が生じるのですか」「友ヴィサーカよ、ここに、聖者を見ず、聖者の法に達者でなく、聖者の法に導かれず、善士を見ず、善士の法に達者でなく、善士の法に導かれていない、教えを聞いたことのない凡夫が、色(物質)を我であると見なし、あるいは我を色あるものと見なし、あるいは我の中に色があるとし、あるいは色の中に我があるとするのです。受を……(中略)……想を……行を……識を我であると見なし、あるいは我を識あるものと見なし、あるいは我の中に識があるとし、あるいは識の中に我があるとするのです。友ヴィサーカよ、このようにして有身見が生じるのです」

‘‘Kathaṃ panāyye, sakkāyadiṭṭhi na hotī’’ti?

「尊淑よ、では、どのようにして有身見が生じないのですか」

‘‘Idhāvuso visākha, sutavā ariyasāvako, ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto, na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. Na vedanaṃ…pe… na saññaṃ… na saṅkhāre…pe… na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. Evaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyadiṭṭhi na hotī’’ti.

「友ヴィサーカよ、ここに、聖者を見て、聖者の法に達者であり、聖者の法によく導かれ、善士を見て、善士の法に達者であり、善士の法によく導かれている、教えを聞いたことのある聖弟子が、色を我であると見なさず、我を色あるものとも見なさず、我の中に色があるともせず、色の中に我があるともしません。受を……(中略)……想を……行を……識を我であると見なさず、我を識あるものとも見なさず、我の中に識があるともせず、識の中に我があるともしません。友ヴィサーカよ、このようにして有身見が生じないのです」

462. ‘‘Katamo panāyye, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo’’ti?

462. 「尊淑よ、では、八支の聖道(八正道)とはどのようなものですか」

‘‘Ayameva kho, āvuso visākha, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ – sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhī’’ti. ‘‘Ariyo panāyye, aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhato udāhu asaṅkhato’’ti?

「友ヴィサーカよ、まさにこの貴い八支の道のことです。すなわち、正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です」「尊淑よ、八支の聖道は有為(作られたもの)ですか、それとも無為(作られないもの)ですか」

‘‘Ariyo kho, āvuso visākha, aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhato’’ti.

「友ヴィサーカよ、八支の聖道は有為です」

‘‘Ariyena nu kho, ayye, aṭṭhaṅgikena maggena tayo khandhā saṅgahitā udāhu tīhi khandhehi ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅgahito’’ti?

「尊淑よ、八支の聖道によって三蘊(三つの集分:戒・定・慧)が摂められるのですか、それとも三蘊によって八支の聖道が摂められるのですか」

‘‘Na kho, āvuso visākha, ariyena aṭṭhaṅgikena maggena tayo khandhā saṅgahitā; tīhi ca kho, āvuso visākha, khandhehi ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅgahito. Yā cāvuso visākha, sammāvācā yo ca sammākammanto yo ca sammāājīvo ime dhammā sīlakkhandhe saṅgahitā. Yo ca sammāvāyāmo yā ca sammāsati yo ca sammāsamādhi ime dhammā samādhikkhandhe saṅgahitā. Yā ca sammādiṭṭhi yo ca sammāsaṅkappo, ime dhammā paññākkhandhe saṅgahitā’’ti.

「友ヴィサーカよ、八支の聖道によって三蘊が摂められるのではありません。むしろ、三蘊によって八支の聖道が摂められるのです。友ヴィサーカよ、正語、正業、正命というこれらの法は戒蘊に摂められます。正精進、正念、正定というこれらの法は定蘊に摂められます。正見、正思惟というこれらの法は慧蘊に摂められます」

‘‘Katamo panāyye, samādhi, katame dhammā samādhinimittā, katame dhammā samādhiparikkhārā, katamā samādhibhāvanā’’ti?

「尊淑よ、何が三昧(定)であり、どのような法が三昧の相(対象)であり、どのような法が三昧の資具であり、何が三昧の修習ですか」

‘‘Yā kho, āvuso visākha, cittassa ekaggatā ayaṃ samādhi; cattāro satipaṭṭhānā samādhinimittā; cattāro sammappadhānā samādhiparikkhārā. Yā tesaṃyeva dhammānaṃ āsevanā bhāvanā bahulīkammaṃ, ayaṃ ettha samādhibhāvanā’’ti.

「友ヴィサーカよ、心の集中(一境性)が三昧です。四念住が三昧の相です。四正勤が三昧の資具です。それらの諸法を修習し、実践し、増大させることが、ここでの三昧の修習です」

463. ‘‘Kati panāyye, saṅkhārā’’ti?

463. 「尊淑よ、行(形成作用)には幾つありますか」

‘‘Tayome, āvuso visākha, saṅkhārā – kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro’’ti.

「友ヴィサーカよ、これら三つの行があります。身行、口行(語行)、心行(意行)です」

‘‘Katamo panāyye, kāyasaṅkhāro, katamo vacīsaṅkhāro, katamo cittasaṅkhāro’’ti?

「尊淑よ、何が身行であり、何が口行であり、何が心行ですか」

‘‘Assāsapassāsā kho, āvuso visākha, kāyasaṅkhāro, vitakkavicārā vacīsaṅkhāro, saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti.

「友ヴィサーカよ、出入息(息を吸うことと吐くこと)が身行であり、尋と伺が口行であり、想と受が心行です」

‘‘Kasmā panāyye, assāsapassāsā kāyasaṅkhāro, kasmā vitakkavicārā vacīsaṅkhāro, kasmā saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti?

「尊淑よ、なぜ出入息が身行であり、なぜ尋と伺が口行であり、なぜ想と受が心行なのですか」

‘‘Assāsapassāsā kho, āvuso visākha, kāyikā ete dhammā kāyappaṭibaddhā, tasmā assāsapassāsā kāyasaṅkhāro. Pubbe kho, āvuso visākha, vitakketvā vicāretvā pacchā vācaṃ bhindati, tasmā vitakkavicārā vacīsaṅkhāro. Saññā ca vedanā ca cetasikā ete dhammā cittappaṭibaddhā, tasmā saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti.

「友ヴィサーカよ、出入息は身体的なものであり、身体に結びついています。それゆえ出入息は身行です。友ヴィサーカよ、人はまず思考し考察した後に言葉を発します。それゆえ尋と伺は口行です。想と受は心的なものであり、心に結びついています。それゆえ想と受は心行なのです」

464. ‘‘Kathaṃ panāyye, saññāvedayitanirodhasamāpatti hotī’’ti?

464. 「尊淑よ、想受滅の定(滅尽定)への入定はどのようにして起こるのですか」

‘‘Na kho, āvuso visākha, saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjantassa bhikkhuno evaṃ hoti – ‘ahaṃ saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjissa’nti vā, ‘ahaṃ saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjāmī’ti vā, ‘ahaṃ saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno’ti vā. Atha khvāssa pubbeva tathā cittaṃ bhāvitaṃ hoti yaṃ taṃ tathattāya upanetī’’ti.

「友ヴィサーカよ、想受滅に入定しようとする比丘に『私は想受滅に入定しよう』とか『私は想受滅に入定しつつある』とか『私は想受滅に入定した』という考えは起こりません。むしろ、あらかじめそのように心を修習していることが、彼をその状態へと導くのです」

‘‘Saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjantassa panāyye, bhikkhuno katame dhammā paṭhamaṃ nirujjhanti – yadi vā kāyasaṅkhāro, yadi vā vacīsaṅkhāro, yadi vā cittasaṅkhāro’’ti? ‘‘Saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjantassa kho, āvuso visākha, bhikkhuno paṭhamaṃ nirujjhati vacīsaṅkhāro, tato kāyasaṅkhāro, tato cittasaṅkhāro’’ti.

「尊淑よ、想受滅に入定しようとする比丘には、身行、口行、心行のうち、どの法が最初に滅するのですか」「友ヴィサーカよ、想受滅に入定しようとする比丘には、最初に口行が滅し、次に身行が滅し、その後に心行が滅します」

‘‘Kathaṃ panāyye, saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhānaṃ hotī’’ti?

「尊淑よ、想受滅の定からの出定はどのようにして起こるのですか」

‘‘Na kho, āvuso visākha, saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhahantassa bhikkhuno evaṃ hoti – ‘ahaṃ saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhahissa’nti vā, ‘ahaṃ saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhahāmī’ti vā, ‘ahaṃ saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhito’ti vā. Atha khvāssa pubbeva tathā cittaṃ bhāvitaṃ hoti yaṃ taṃ tathattāya upanetī’’ti.

「友ヴィサーカよ、想受滅の定から出定しようとする比丘に『私は想受滅の定から出定しよう』とか『私は想受滅の定から出定しつつある』とか『私は想受滅の定から出定した』という考えは起こりません。むしろ、あらかじめそのように心を修習していることが、彼をその状態へと導くのです」

‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhahantassa panāyye, bhikkhuno katame dhammā paṭhamaṃ uppajjanti – yadi vā kāyasaṅkhāro, yadi vā vacīsaṅkhāro, yadi vā cittasaṅkhāro’’ti? ‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhahantassa kho, āvuso visākha, bhikkhuno paṭhamaṃ uppajjati cittasaṅkhāro, tato kāyasaṅkhāro, tato vacīsaṅkhāro’’ti.

「尊淑よ、想受滅の定から出定しようとする比丘には、身行、口行、心行のうち、どの法が最初に生じるのですか」「友ヴィサーカよ、想受滅の定から出定しようとする比丘には、最初に心行が生じ、次に身行が生じ、その後に口行が生じます」

‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitaṃ panāyye, bhikkhuṃ kati phassā phusantī’’ti? ‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitaṃ kho, āvuso visākha, bhikkhuṃ tayo phassā phusanti – suññato phasso, animitto phasso, appaṇihito phasso’’ti.

「尊淑よ、想受滅の定から出定した比丘には、幾つの触が触れるのですか」「友ヴィサーカよ、想受滅の定から出定した比丘には、三つの触が触れます。空の触、無相の触、無願の触です」

‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitassa panāyye, bhikkhuno kiṃninnaṃ cittaṃ hoti kiṃpoṇaṃ kiṃpabbhāra’’nti? ‘‘Saññāvedayitanirodhasamāpattiyā vuṭṭhitassa kho, āvuso visākha, bhikkhuno vivekaninnaṃ cittaṃ hoti, vivekapoṇaṃ vivekapabbhāra’’nti.

「尊淑よ、想受滅の定から出定した比丘の心は、何に傾き、何に向かい、何に傾注しているのですか」「友ヴィサーカよ、想受滅の定から出定した比丘の心は、遠離に傾き、遠離に向かい、遠離に傾注しています」

465. ‘‘Kati panāyye, vedanā’’ti?

465. 「尊淑よ、受には幾つありますか」

‘‘Tisso kho imā, āvuso visākha, vedanā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā’’ti.

「友ヴィサーカよ、これら三つの受があります。楽受、苦受、不苦不楽受です」

‘‘Katamā panāyye, sukhā vedanā, katamā dukkhā vedanā, katamā adukkhamasukhā vedanā’’ti?

「尊淑よ、何が楽受であり、何が苦受であり、何が不苦不楽受ですか」

‘‘Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā sukhaṃ sātaṃ vedayitaṃ – ayaṃ sukhā vedanā. Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ – ayaṃ dukkhā vedanā. Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā neva sātaṃ nāsātaṃ vedayitaṃ – ayaṃ adukkhamasukhā vedanā’’ti.

「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、快い心地よい感覚、これが楽受です。友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、苦しい心地よくない感覚、これが苦受です。友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、心地よいのでも心地よくないのでもない感覚、これが不苦不楽受です」

‘‘Sukhā panāyye, vedanā kiṃsukhā kiṃdukkhā, dukkhā vedanā kiṃsukhā kiṃdukkhā, adukkhamasukhā vedanā kiṃsukhā kiṃdukkhā’’ti?

「尊淑よ、楽受は何が楽であり何が苦ですか。苦受は何が楽であり何が苦ですか。不苦不楽受は何が楽であり何が苦ですか」

‘‘Sukhā kho, āvuso visākha, vedanā ṭhitisukhā vipariṇāmadukkhā; dukkhā vedanā ṭhitidukkhā vipariṇāmasukhā; adukkhamasukhā vedanā ñāṇasukhā aññāṇadukkhā’’ti.

「友ヴィサーカよ、楽受は存続することが楽であり、変異することが苦です。苦受は存続することが苦であり、変異することが楽です。不苦不楽受は知ることが楽であり、知らないことが苦です」

‘‘Sukhāya panāyye, vedanāya kiṃ anusayo anuseti, dukkhāya vedanāya kiṃ anusayo anuseti, adukkhamasukhāya vedanāya kiṃ anusayo anusetī’’ti?

「尊淑よ、楽受にはどのような随眠(潜在的煩悩)が随眠(潜在)し、苦受にはどのような随眠が随眠し、不苦不楽受にはどのような随眠が随眠するのですか」

‘‘Sukhāya kho, āvuso visākha, vedanāya rāgānusayo anuseti, dukkhāya vedanāya paṭighānusayo anuseti, adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo anusetī’’ti.

「友ヴィサーカよ、楽受には欲貪の随眠が潜在し、苦受には瞋恚の随眠が潜在し、不苦不楽受には無明の随眠が潜在します」

‘‘Sabbāya nu kho, ayye, sukhāya vedanāya rāgānusayo anuseti, sabbāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayo anuseti, sabbāya adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo anusetī’’ti?

「尊淑よ、すべての楽受に欲貪の随眠が潜在し、すべての苦受に瞋恚の随眠が潜在し、すべての不苦不楽受に無明の随眠が潜在するのですか」

‘‘Na kho, āvuso visākha, sabbāya sukhāya vedanāya rāgānusayo anuseti, na sabbāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayo anuseti, na sabbāya adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo anusetī’’ti.

「友ヴィサーカよ、すべての楽受に欲貪の随眠が潜在するわけではなく、すべての苦受に瞋恚の随眠が潜在するわけではなく、すべての不苦不楽受に無明の随眠が潜在するわけではありません」

‘‘Sukhāya panāyye, vedanāya kiṃ pahātabbaṃ, dukkhāya vedanāya kiṃ pahātabbaṃ, adukkhamasukhāya vedanāya kiṃ pahātabba’’nti?

「尊淑よ、楽受においては何が断ぜられるべきであり、苦受においては何が断ぜられるべきであり、不苦不楽受においては何が断ぜられるべきですか」

‘‘Sukhāya kho, āvuso visākha, vedanāya rāgānusayo pahātabbo, dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahātabbo, adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahātabbo’’ti.

「友ヴィサーカよ、楽受においては欲貪の随眠が断ぜられるべきであり、苦受においては瞋恚の随眠が断ぜられるべきであり、不苦不楽受においては無明の随眠が断ぜられるべきです」

‘‘Sabbāya nu kho, ayye, sukhāya vedanāya rāgānusayo pahātabbo, sabbāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahātabbo, sabbāya adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahātabbo’’ti?

「尊淑よ、すべての楽受において欲貪の随眠が断ぜられるべきであり、すべての苦受において瞋恚の随眠が断ぜられるべきであり、すべての不苦不楽受において無明の随眠が断ぜられるべきなのですか」

‘‘Na kho, āvuso visākha, sabbāya sukhāya vedanāya rāgānusayo pahātabbo, na sabbāya dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahātabbo, na sabbāya adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahātabbo. Idhāvuso visākha, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Rāgaṃ tena pajahati, na tattha rāgānusayo anuseti. Idhāvuso visākha, bhikkhu iti paṭisañcikkhati – ‘kudāssu nāmāhaṃ tadāyatanaṃ upasampajja viharissāmi yadariyā etarahi āyatanaṃ upasampajja viharantī’ti? Iti anuttaresu vimokkhesu pihaṃ upaṭṭhāpayato uppajjati pihāppaccayā domanassaṃ. Paṭighaṃ tena pajahati, na tattha paṭighānusayo anuseti. Idhāvuso visākha, bhikkhu sukhassa ca pahānā, dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā, adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Avijjaṃ tena pajahati, na tattha avijjānusayo anusetī’’ti.

「友ヴィサーカよ、すべての楽受において欲貪の随眠が断ぜられるべきなのではなく、すべての苦受において瞋恚の随眠が断ぜられるべきなのではなく、すべての不苦不楽受において無明の随眠が断ぜられるべきなのでもありません。友ヴィサーカよ、ここに比丘が、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋を伴い、伺を伴い、離脱から生じた喜と楽とを具えた初禅に達して住します。彼はこれによって貪りを断じ、そこには欲貪の随眠は潜在しません。友ヴィサーカよ、ここに比丘がこのように省察します。『聖者たちが今達して住しているその境地に、いったいいつになったら私は達して住することができるだろうか』と。このように無上の解脱へのあこがれを起こす者には、そのあこがれを縁として憂いが生じます。彼はこれによって瞋恚を断じ、そこには瞋恚の随眠は潜在しません。友ヴィサーカよ、ここに比丘が、楽を捨て去り、苦を捨て去り、以前からの喜悦と憂いとを消滅させたことによって、不苦不楽にして捨と念の清浄なる第四禅に達して住します。彼はこれによって無明を断じ、そこには無明の随眠は潜在しないのです」

466. ‘‘Sukhāya panāyye, vedanāya kiṃ paṭibhāgo’’ti?

466. 「尊淑よ、楽受に対立する相手(対比するもの)は何ですか」

‘‘Sukhāya kho, āvuso visākha, vedanāya dukkhā vedanā paṭibhāgo’’ti.

「友ヴィサーカよ、楽受に対比するものは苦受です」

‘‘Dukkhāya pannāyye, vedanāya kiṃ paṭibhāgo’’ti?

「尊淑よ、苦受に対比するものは何ですか」

‘‘Dukkhāya kho, āvuso visākha, vedanāya sukhā vedanā paṭibhāgo’’ti.

「友ヴィサーカよ、苦受に対比するものは楽受です」

‘‘Adukkhamasukhāya panāyye, vedanāya kiṃ paṭibhāgo’’ti?

「尊淑よ、不苦不楽受に対比するものは何ですか」

‘‘Adukkhamasukhāya kho, āvuso visākha, vedanāya avijjā paṭibhāgo’’ti.

「友ヴィサーカよ、不苦不楽受に対比するものは無明です」

‘‘Avijjāya panāyye, kiṃ paṭibhāgo’’ti?

「尊淑よ、無明に対比するものは何ですか」

‘‘Avijjāya kho, āvuso visākha, vijjā paṭibhāgo’’ti.

「友ヴィサーカよ、無明に対比するものは明知(知識・明)です」

‘‘Vijjāya panāyye, kiṃ paṭibhāgo’’ti?

「尊淑よ、明知に対比するものは何ですか」

‘‘Vijjāya kho, āvuso visākha, vimutti paṭibhāgo’’ti.

「友ヴィサーカよ、明知に対比するものは解脱です」

‘‘Vimuttiyā panāyye, kiṃ paṭibhāgo’’ti?

「尊淑よ、解脱に対比するものは何ですか」

‘‘Vimuttiyā kho, āvuso visākha, nibbānaṃ paṭibhāgo’’ti.

「友ヴィサーカよ、解脱に対比するものは涅槃です」

‘‘Nibbānassa panāyye, kiṃ paṭibhāgo’’ti? ‘‘Accayāsi, āvuso visākha, pañhaṃ, nāsakkhi pañhānaṃ pariyantaṃ gahetuṃ. Nibbānogadhañhi, āvuso visākha, brahmacariyaṃ, nibbānaparāyanaṃ nibbānapariyosānaṃ. Ākaṅkhamāno ca tvaṃ, āvuso visākha, bhagavantaṃ upasaṅkamitvā etamatthaṃ puccheyyāsi, yathā ca te bhagavā byākaroti tathā naṃ dhāreyyāsī’’ti.

「尊淑よ、涅槃に対比するものは何ですか」「友ヴィサーカよ、あなたは問いを行き過ぎてしまい、問いの限界を捉えることができませんでした。友ヴィサーカよ、実に清浄行(梵行)は涅槃を帰着点とし、涅槃を行き着く先とし、涅槃を窮極の完成とするからです。友ヴィサーカよ、もしあなたが望むなら、世尊のもとへ行ってこの意味を尋ね、世尊があなたに説かれる通りにそれを心にとどめるがよいでしょう」

467. Atha kho visākho upāsako dhammadinnāya bhikkhuniyā bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho visākho upāsako yāvatako ahosi dhammadinnāya bhikkhuniyā saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi. Evaṃ vutte, bhagavā visākhaṃ upāsakaṃ etadavoca – ‘‘paṇḍitā, visākha, dhammadinnā bhikkhunī, mahāpaññā, visākha, dhammadinnā bhikkhunī. Maṃ cepi tvaṃ, visākha, etamatthaṃ puccheyyāsi, ahampi taṃ evamevaṃ byākareyyaṃ, yathā taṃ dhammadinnāya bhikkhuniyā byākataṃ. Eso cevetassa attho. Evañca naṃ dhārehī’’ti.

467. そこで在家信者ヴィサーカは、ダンマディンナー比丘尼の説示を喜悦し随喜して、座から立ち上がり、ダンマディンナー比丘尼に挨拶し、右回りをしてから世尊のもとへと向かいました。近づいて世尊に挨拶し、一方に座りました。一方に座った在家信者ヴィサーカは、ダンマディンナー比丘尼との対話のすべてを世尊に報告しました。このように言われたとき、世尊は在家信者ヴィサーカにこう仰せになりました。「ヴィサーカよ、ダンマディンナー比丘尼は賢者である。ヴィサーカよ、ダンマディンナー比丘尼は大いなる智慧の持ち主である。ヴィサーカよ、もしあなたが私にその意味を問うたとしても、私もダンマディンナー比丘尼が答えたのとまったく同じように答えたであろう。まさにそれがその意味である。このようにそれを保持しなさい」

Idamavoca bhagavā. Attamano visākho upāsako bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

世尊はこのように説かれました。在家信者ヴィサーカは歓喜し、世尊の説法を喜悦して受け入れました。

Cūḷavedallasuttaṃ niṭṭhitaṃ catutthaṃ.

小有明経 第四が終了した。

5. Cūḷadhammasamādānasuttaṃ

5. 小受法経

468. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘cattārimāni, bhikkhave, dhammasamādānāni. Katamāni cattāri? Atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ; atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ; atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ; atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ’’.

468. このように私は聞きました。ある時、世尊は舎衛城の祇樹給孤独園に滞在しておられました。そこで世尊は「比丘たちよ」と比丘たちに呼びかけられました。「大徳よ」と比丘たちは世尊にお応えしました。世尊は次のように仰せになりました。「比丘たちよ、これら四つの受法(法の引き受け・生き方の選択)がある。いかなる四つか。比丘たちよ、現在は快楽であるが未来において苦の報いとなる受法がある。比丘たちよ、現在は苦痛であり未来においても苦の報いとなる受法がある。比丘たちよ、現在は苦痛であるが未来において楽の報いとなる受法がある。比丘たちよ、現在は快楽であり未来においても楽の報いとなる受法がある」

469. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ? Santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi kāmesu doso’ti. Te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti. Te kho moḷibaddhāhi paribbājikāhi paricārenti. Te evamāhaṃsu – ‘kiṃsu nāma te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti? Sukho imissā paribbājikāya taruṇāya mudukāya lomasāya bāhāya samphasso’ti te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti. Te kāmesu pātabyataṃ āpajjitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti. Te tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayanti. Te evamāhaṃsu – ‘idaṃ kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti, ime hi mayaṃ kāmahetu kāmanidānaṃ dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayāmā’ti. Seyyathāpi, bhikkhave, gimhānaṃ pacchime māse māluvāsipāṭikā phaleyya. Atha kho taṃ, bhikkhave, māluvābījaṃ aññatarasmiṃ sālamūle nipateyya. Atha kho, bhikkhave, yā tasmiṃ sāle adhivatthā devatā sā bhītā saṃviggā santāsaṃ āpajjeyya. Atha kho, bhikkhave, tasmiṃ sāle adhivatthāya devatāya mittāmaccā ñātisālohitā ārāmadevatā vanadevatā rukkhadevatā osadhitiṇavanappatīsu adhivatthā devatā saṅgamma samāgamma evaṃ samassāseyyuṃ – ‘mā bhavaṃ bhāyi, mā bhavaṃ bhāyi; appeva nāmetaṃ māluvābījaṃ moro vā gileyya , mago vā khādeyya, davaḍāho vā ḍaheyya, vanakammikā vā uddhareyyuṃ, upacikā vā uṭṭhaheyyuṃ , abījaṃ vā panassā’ti. Atha kho taṃ, bhikkhave, māluvābījaṃ neva moro gileyya, na mago khādeyya, na davaḍāho ḍaheyya, na vanakammikā uddhareyyuṃ, na upacikā uṭṭhaheyyuṃ, bījañca panassa taṃ pāvussakena meghena abhippavuṭṭhaṃ sammadeva viruheyya. Sāssa māluvālatā taruṇā mudukā lomasā vilambinī, sā taṃ sālaṃ upaniseveyya. Atha kho, bhikkhave, tasmiṃ sāle adhivatthāya devatāya evamassa – ‘kiṃsu nāma te bhonto mittāmaccā ñātisālohitā ārāmadevatā vanadevatā rukkhadevatā osadhitiṇavanappatīsu adhivatthā devatā māluvābīje anāgatabhayaṃ sampassamānā saṅgamma samāgamma evaṃ samassāsesuṃ – ‘‘mā bhavaṃ bhāyi mā bhavaṃ bhāyi, appeva nāmetaṃ māluvābījaṃ moro vā gileyya, mago vā khādeyya, davaḍāho vā ḍaheyya, vanakammikā vā uddhareyyuṃ, upacikā vā uṭṭhaheyyuṃ, abījaṃ vā panassā’’ti; sukho imissā māluvālatāya taruṇāya mudukāya lomasāya vilambiniyā samphasso’ti. Sā taṃ sālaṃ anuparihareyya. Sā taṃ sālaṃ anupariharitvā upari viṭabhiṃ kareyya. Upari viṭabhiṃ karitvā oghanaṃ janeyya. Oghanaṃ janetvā ye tassa sālassa mahantā mahantā khandhā te padāleyya. Atha kho, bhikkhave, tasmiṃ sāle adhivatthāya devatāya evamassa – ‘idaṃ kho te bhonto mittāmaccā ñātisālohitā ārāmadevatā vanadevatā rukkhadevatā osadhitiṇavanappatīsu adhivatthā devatā māluvābīje anāgatabhayaṃ sampassamānā saṅgamma samāgamma evaṃ samassāsesuṃ – ‘‘mā bhavaṃ bhāyi mā bhavaṃ bhāyi, appeva nāmetaṃ māluvābījaṃ moro vā gileyya, mago vā khādeyya, davaḍāho vā ḍaheyya, vanakammikā vā uddhareyyuṃ, upacikā vā uṭṭhaheyyuṃ abījaṃ vā panassā’’ti. Yañcāhaṃ māluvābījahetu dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayāmī’ti. Evameva kho, bhikkhave, santi eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino ‘natthi kāmesu doso’ti. Te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti. Te moḷibaddhāhi paribbājikāhi paricārenti. Te evamāhaṃsu – ‘kiṃsu nāma te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti? Sukho imissā paribbājikāya taruṇāya mudukāya lomasāya bāhāya samphasso’ti. Te kāmesu pātabyataṃ āpajjanti. Te kāmesu pātabyataṃ āpajjitvā kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti. Te tattha dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayanti. Te evamāhaṃsu – ‘idaṃ kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā kāmesu anāgatabhayaṃ sampassamānā kāmānaṃ pahānamāhaṃsu, kāmānaṃ pariññaṃ paññapenti. Ime hi mayaṃ kāmahetu kāmanidānaṃ dukkhā tibbā kharā kaṭukā vedanā vedayāmā’ti. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ.

469. 「比丘たちよ、では、現世では楽であり、将来に苦の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、世の中には『諸々の愛欲に過失はない』と、このように語り、このように見解を抱く一部の沙門・婆羅門たちがいる。彼らは諸々の愛欲に身を委ね、髪を結い上げた遍歴女行者たちと交わって楽しむ。彼らはこう言う。『いったいかの尊い沙門・婆羅門たちは、愛欲に未来の恐怖を見て、愛欲の放棄を説き、愛欲の遍知を定めているというのか。この若く柔らかく産毛のある遍歴女行者の腕の感触こそ、快楽ではないか』と。彼らは愛欲に身を委ねる。彼らは愛欲に身を委ねて、身体が崩壊して死んだ後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれる。彼らはそこで激しく厳しく痛烈な苦の感受を味わう。彼らはこう言う。『実に、かの尊い沙門・婆羅門たちは愛欲に未来の恐怖を見て、愛欲の放棄を説き、愛欲の遍知を定めていたのだ。我らは愛欲を原因とし、愛欲を因縁として、このように激しく厳しく痛烈な苦の感受を味わっている』と。 比丘たちよ、例えば夏の最後の月に、マールヴァー蔓の莢が弾け、そのマールヴァー蔓の種が、ある沙羅の木の根元に落ちたとする。比丘たちよ、そのときその沙羅の木に宿る樹神は恐れ、おののき、戦慄を抱く。そこで、比丘たちよ、その沙羅の木に宿る樹神の友人や同僚、親族や血縁者である、園林の神、森林の神、樹木の神、薬草や草木に宿る神々が集まり、次のように慰める。『尊き友よ、恐れるな、恐れるな。おそらくこのマールヴァー蔓の種は、孔雀が飲み込むか、鹿が食べるか、山火事が焼き尽くすか、森の木こりが取り去るか、白蟻が食い尽くすか、あるいは芽が出ない無種子となるであろう』と。しかし、比丘たちよ、そのマールヴァー蔓の種を孔雀も飲み込まず、鹿も食べず、山火事も焼かず、森の木こりも取り去らず、白蟻も食い尽くさず、その種は雨期の雲によって十分に雨が注がれ、見事に成長する。その若く柔らかく産毛があり、垂れ下がるマールヴァー蔓は、その沙羅の木に寄り添い絡みつく。そのとき、比丘たちよ、その沙羅の木に宿る樹神はこう思う。『いったいかの尊い友人や同僚、親族や血縁者である、園林の神、森林の神、樹木の神、薬草や草木に宿る神々は、マールヴァー蔓の種に未来の恐怖を見て、集まって「尊き友よ、恐れるな、恐れるな。おそらくこのマールヴァー蔓の種は、孔雀が飲み込むか、鹿が食べるか、山火事が焼き尽くすか、森の木こりが取り去るか、白蟻が食い尽くすか、あるいは種子とならないであろう」と慰めてくれたのか。この若く柔らかく産毛があり、垂れ下がるマールヴァー蔓の感触こそ、快楽ではないか』と。その蔓はその沙羅の木を取り巻き、沙羅の木を取り巻いて上方の梢を覆い、梢を覆って天蓋を作り、天蓋を作ってその沙羅の木の大枝をことごとく裂き折る。そのとき、比丘たちよ、その沙羅の木に宿る樹神はこう思う。『実に、かの尊い友人や同僚、親族や血縁者である、園林の神、森林の神、樹木の神、薬草や草木に宿る神々は、マールヴァー蔓の種に未来の恐怖を見て、集まって「尊き友よ、恐れるな、恐れるな。おそらくこのマールヴァー蔓の種は、孔雀が飲み込むか、鹿が食べるか、山火事が焼き尽くすか、森の木こりが取り去るか、白蟻が食い尽くすか、あるいは種子とならないであろう」と慰めてくれたのだ。それなのに、私はこのマールヴァー蔓の種を原因として、激しく厳しく痛烈な苦の感受を味わっている』と。 比丘たちよ、全く同じように、世の中には『諸々の愛欲に過失はない』と、このように語り、このように見解を抱く一部の沙門・婆羅門たちがいる。彼らは諸々の愛欲に身を委ね、髪を結い上げた遍歴女行者たちと交わって楽しむ。彼らはこう言う。『いったいかの尊い沙門・婆羅門たちは、愛欲に未来の恐怖を見て、愛欲の放棄を説き、愛欲の遍知を定めているというのか。この若く柔らかく産毛のある遍歴女行者の腕の感触こそ、快楽ではないか』と。彼らは愛欲に身を委ねる。彼らは愛欲に身を委ねて、身体が崩壊して死んだ後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれる。彼らはそこで激しく厳しく痛烈な苦の感受を味わう。彼らはこう言う。『実に、かの尊い沙門・婆羅門たちは愛欲に未来の恐怖を見て、愛欲の放棄を説き、愛欲の遍知を定めていたのだ。我らは愛欲を原因とし、愛欲を因縁として、このように激しく厳しく痛烈な苦の感受を味わっている』と。比丘たちよ、これが現世では楽であり、将来に苦の果報をもたらす受持法と呼ばれる。

470. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano, naehibhaddantiko, natiṭṭhabhaddantiko, nābhihaṭaṃ, na uddissakataṃ, na nimantanaṃ sādiyati, so na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti, na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti, na eḷakamantaraṃ, na daṇḍamantaraṃ, na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ bhuñjamānānaṃ, na gabbhiniyā, na pāyamānāya, na purisantaragatāya, na saṅkittīsu, na yattha sā upaṭṭhito hoti, na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī, na macchaṃ, na maṃsaṃ, na suraṃ, na merayaṃ, na thusodakaṃ pivati. So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko…pe… sattāgāriko vā hoti sattālopiko. Ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti… sattahipi dattīhi yāpeti. Ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti… sattāhikampi āhāraṃ āhāreti. Iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. So sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti, vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. So sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti, kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhampi dhāreti, kesamassulocakopi hoti, kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi hoti, āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto, kaṇṭakāpassayikopi hoti, kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti , sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati. Iti evarūpaṃ anekavihitaṃ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ.

470. 「比丘たちよ、では、現世でも苦であり、将来にも苦の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある無衣の裸形苦行者がいて、礼儀作法を捨て、食後に手をなめ、乞食の際に『来てください』と言われても行かず、『待ってください』と言われても留まらず、運ばれてきた施物を受け取らず、自分のために特別に用意されたものを受け取らず、招待を受け入れず、鍋の口から直接取ったものを受け取らず、器の口から直接取ったものを受け取らず、敷居を挟んでのものを受け取らず、棒を挟んでのものを受け取らず、杵を挟んでのものを受け取らず、二人が食事をしている間に入って受け取らず、妊婦から受け取らず、授乳中の女から受け取らず、男と同座している女から受け取らず、募金による供養を受け取らず、犬が待っているところでは受け取らず、蝿が群がっているところでは受け取らず、魚も肉も受け取らず、酒も蒸留酒も米のとぎ汁も飲まない。彼は一軒の家だけを訪れて一口分だけを食べ、二軒の家だけを訪れて二口分だけを食べ……(中略)……七軒の家だけを訪れて七口分だけを食べる。一回の施与で命をつなぎ、二回の施与で命をつなぎ……七回の施与で命をつなぐ。一日一回だけ食事をし、二日に一回だけ食事をし……七日に一回だけ食事をする。このように半月に一度の周期で食事を摂取する行に専念して過ごす。彼は野草を食料とし、ヒエを食料とし、野生米を食料とし、革くずを食料とし、水草を食料とし、米ぬかを食料とし、飯の焦げを食料とし、搾りかすを食料とし、草を食料とし、牛糞を食料とし、森の木の根や果実を食料とし、自然に落ちた果実を食べて命をつなぐ。彼は麻布をまとい、混紡の粗布をまとい、死者の布をまとい、糞掃衣をまとい、木の皮の衣をまとい、カモシカの皮をまとい、カモシカの細裂皮をまとい、吉祥草の衣をまとい、樹皮の衣をまとい、木片をつなぎ合わせた衣をまとい、頭髪の毛織物をまとい、獣毛の織物をまとい、梟の羽をまとう。また髪や髭を引き抜く者となり、抜毛の行に専念する。また直立して座ることを拒絶する者となり、うずくまって努力する行に専念する者となり、棘の床に身を横たえる者となり、棘の床を寝床とし、夕方に三度水浴する行に専念して過ごす。このように様々な方法で身体を焼き苦しめる行に専念して過ごす。彼は身体が崩壊して死んだ後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれる。比丘たちよ、これが現世でも苦であり、将来にも苦の果報をもたらす受持法と呼ばれる。

471. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco pakatiyā tibbarāgajātiko hoti, so abhikkhaṇaṃ rāgajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; pakatiyā tibbadosajātiko hoti, so abhikkhaṇaṃ dosajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; pakatiyā tibbamohajātiko hoti, so abhikkhaṇaṃ mohajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. So sahāpi dukkhena, sahāpi domanassena, assumukhopi rudamāno paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ.

471. 「比丘たちよ、では、現世では苦であり、将来に楽の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は生まれつき激しい貪欲の性質を持ち、常に貪欲から生じる苦しみと悲哀を経験する。生まれつき激しい瞋恚の性質を持ち、常に瞋恚から生じる苦しみと悲哀を経験する。生まれつき激しい愚痴の性質を持ち、常に愚痴から生じる苦しみと悲哀を経験する。彼は苦痛を伴い、悲哀を伴い、涙を流して泣きながらも、完全で清浄な崇高なる行い(梵行)を実践する。彼は身体が崩壊して死んだ後、善趣・天界に生まれる。比丘たちよ、これが現世では苦であり、将来に楽の果報をもたらす受持法と呼ばれる。

472. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco pakatiyā na tibbarāgajātiko hoti, so na abhikkhaṇaṃ rāgajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; pakatiyā na tibbadosajātiko hoti, so na abhikkhaṇaṃ dosajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; pakatiyā na tibbamohajātiko hoti, so na abhikkhaṇaṃ mohajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. So vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ. Imāni kho, bhikkhave, cattāri dhammasamādānānī’’ti.

472. 「比丘たちよ、では、現世でも楽であり、将来にも楽の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は生まれつき激しい貪欲の性質を持たず、常に貪欲から生じる苦しみと悲哀を経験することがない。生まれつき激しい瞋恚の性質を持たず、常に瞋恚から生じる苦しみと悲哀を経験することがない。生まれつき激しい愚痴の性質を持たず、常に愚痴から生じる苦しみと悲哀を経験することがない。彼は諸々の愛欲から離れ、不善の諸法から離れ、尋と伺を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を達成して住する。尋と伺の静止により、内なる清浄と心の一境性を得て、尋もなく伺もなく、三昧から生じた喜と楽のある第二禅を……(中略)……第三禅を……第四禅を達成して住する。彼は身体が崩壊して死んだ後、善趣・天界に生まれる。比丘たちよ、これが現世でも楽であり、将来にも楽の果報をもたらす受持法と呼ばれる。比丘たちよ、これらが四つの受持法である」と。

Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは歓喜し、世尊の説法を喜んで受け入れた。

Cūḷadhammasamādānasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ.

小受法経 第五が終了した。

6. Mahādhammasamādānasuttaṃ

6. 大受法経

473. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘yebhuyyena, bhikkhave, sattā evaṃkāmā evaṃchandā evaṃadhippāyā – ‘aho vata aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyeyyuṃ, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍheyyu’nti. Tesaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃkāmānaṃ evaṃchandānaṃ evaṃadhippāyānaṃ aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti. Tatra tumhe, bhikkhave, kaṃ hetuṃ paccethā’’ti? ‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā, bhagavaṃnettikā, bhagavaṃpaṭisaraṇā. Sādhu vata, bhante, bhagavantaññeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho; bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

473. このように私は聞いた。ある時、世尊はサヴァッティーのジェータ林にある給孤独園におられた。そこで世尊は「比丘たちよ」と比丘たちを呼びかけられた。「尊師よ」と比丘たちは世尊に応えた。世尊は次のように言われた。 「比丘たちよ、多くの生きとし生けるものは、概してこのように願い、このように欲し、このように望んでいる。『ああ、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が減少し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が増大しますように』と。しかし、比丘たちよ、そのように願い、そのように欲し、そのように望んでいる生きとし生けるものたちにとって、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が増大し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が減少していく。比丘たちよ、そのことについて、汝らはどのような理由によると思うか」 「尊師よ、私たちの法は世尊を根本とし、世尊を導き手とし、世尊を拠り所としております。尊師よ、どうかこの説示の意味を世尊ご自身でお明かしください。世尊から聞いて、比丘たちは心に留めるでしょう」 「それなら、比丘たちよ、聞きなさい。よく心にとどめなさい。私は語るであろう」 「はい、尊師」と比丘たちは世尊に応えた。世尊は次のように言われた。

474. ‘‘Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano, ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto, sevitabbe dhamme na jānāti asevitabbe dhamme na jānāti, bhajitabbe dhamme na jānāti abhajitabbe dhamme na jānāti. So sevitabbe dhamme ajānanto asevitabbe dhamme ajānanto, bhajitabbe dhamme ajānanto abhajitabbe dhamme ajānanto, asevitabbe dhamme sevati sevitabbe dhamme na sevati, abhajitabbe dhamme bhajati bhajitabbe dhamme na bhajati. Tassa asevitabbe dhamme sevato sevitabbe dhamme asevato, abhajitabbe dhamme bhajato bhajitabbe dhamme abhajato aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.

474. 「比丘たちよ、ここに、聖者たちを見ず、聖者の教法に精通せず、聖者の教法に訓練されておらず、善士たちを見ず、善士の教法に精通せず、善士の教法に訓練されていない無学な凡夫がいる。彼は親しむべき法を知らず、親しむべきでない法を知らず、交わるべき法を知らず、交わるべきでない法を知らない。彼は親しむべき法を知らず、親しむべきでない法を知らず、交わるべき法を知らず、交わるべきでない法を知らないために、親しむべきでない法に親しみ、親しむべき法に親しまず、交わるべきでない法と交わり、交わるべき法と交わらない。彼が親しむべきでない法に親しみ、親しむべき法に親しまず、交わるべきでない法と交わり、交わるべき法と交わらないことにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が増大し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が減少する。それはなぜか。比丘たちよ、無知な者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako, ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto, sevitabbe dhamme jānāti asevitabbe dhamme jānāti, bhajitabbe dhamme jānāti abhajitabbe dhamme jānāti. So sevitabbe dhamme jānanto asevitabbe dhamme jānanto, bhajitabbe dhamme jānanto abhajitabbe dhamme jānanto, asevitabbe dhamme na sevati sevitabbe dhamme sevati, abhajitabbe dhamme na bhajati bhajitabbe dhamme bhajati. Tassa asevitabbe dhamme asevato sevitabbe dhamme sevato, abhajitabbe dhamme abhajato bhajitabbe dhamme bhajato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.

しかし、比丘たちよ、聖者たちを見て、聖者の教法に精通し、聖者の教法によく訓練され、善士たちを見て、善士の教法に精通し、善士の教法によく訓練された教えある聖なる弟子は、親しむべき法を知り、親しむべきでない法を知り、交わるべき法を知り、交わるべきでない法を知る。彼は親しむべき法を知り、親しむべきでない法を知り、交わるべき法を知り、交わるべきでない法を知るがゆえに、親しむべきでない法に親しまず、親しむべき法に親しみ、交わるべきでない法と交わらず、交わるべき法と交わる。彼が親しむべきでない法に親しまず、親しむべき法に親しみ、交わるべきでない法と交わらず、交わるべき法と交わることにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法は減少し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が増大する。それはなぜか。比丘たちよ、知恵ある者には、まさにこのように生じるからである。

475. ‘‘Cattārimāni, bhikkhave, dhammasamādānāni. Katamāni cattāri? Atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ; atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ; atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ; atthi, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ.

475. 「比丘たちよ、四つの受持法がある。四つとは何か。比丘たちよ、現世でも苦であり将来にも苦の果報をもたらす受持法があり、現世では楽であり将来に苦の果報をもたらす受持法があり、現世では苦であり将来に楽の果報をもたらす受持法があり、現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらす受持法がある。

476. ‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ, taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipāka’nti. Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti. Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.

476. 「比丘たちよ、その中で、現世でも苦であり将来にも苦の果報をもたらす受持法について、無知で無明に覆われた者は『この受持法は現世でも苦であり将来にも苦の果報をもたらすものである』とありのままに知ることがない。無知で無明に覆われた彼は、ありのままに知らずにそれに親しみ、それを避けない。彼がそれに親しみ、それを避けないことにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が増大し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が減少する。それはなぜか。比丘たちよ、無知な者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipāka’nti. Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti. Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.

比丘たちよ、その中で、現世では楽であり将来に苦の果報をもたらす受持法について、無知で無明に覆われた者は『この受持法は現世では楽であり将来に苦の果報をもたらすものである』とありのままに知ることがない。無知で無明に覆われた彼は、ありのままに知らずにそれに親しみ、それを避けない。彼がそれに親しみ、それを避けないことにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が増大し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が減少する。それはなぜか。比丘たちよ、無知な者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ, taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipāka’nti. Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti. Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.

比丘たちよ、その中で、現世では苦であり将来に楽の果報をもたらす受持法について、無知で無明に覆われた者は『この受持法は現世では苦であり将来に楽の果報をもたらすものである』とありのままに知ることがない。無知で無明に覆われた彼は、ありのままに知らずにそれに親しまず、それを避ける。彼がそれに親しまず、それを避けることにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が増大し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が減少する。それはなぜか。比丘たちよ、無知な者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ, taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ nappajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipāka’nti. Taṃ avidvā avijjāgato yathābhūtaṃ appajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti. Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā abhivaḍḍhanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā parihāyanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ aviddasuno.

比丘たちよ、その中で、現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらす受持法について、無知で無明に覆われた者は『この受持法は現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらすものである』とありのままに知ることがない。無知で無明に覆われた彼は、ありのままに知らずにそれに親しまず、それを避ける。彼がそれに親しまず、それを避けることにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法が増大し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が減少する。それはなぜか。比丘たちよ、無知な者には、まさにこのように生じるからである。

477. ‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipāka’nti. Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti. Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.

477. 「比丘たちよ、その中で、現世でも苦であり将来にも苦の果報をもたらす受持法について、知恵あり明知に達した者は『この受持法は現世でも苦であり将来にも苦の果報をもたらすものである』とありのままに知る。知恵あり明知に達した彼は、ありのままに知ってそれに親しまず、それを避ける。彼がそれに親しまず、それを避けることにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法は減少し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が増大する。それはなぜか。比丘たちよ、知恵ある者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipāka’nti. Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ na sevati, taṃ parivajjeti. Tassa taṃ asevato, taṃ parivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.

比丘たちよ、その中で、現世では楽であり将来に苦の果報をもたらす受持法について、知恵あり明知に達した者は『この受持法は現世では楽であり将来に苦の果報をもたらすものである』とありのままに知る。知恵あり明知に達した彼は、ありのままに知ってそれに親しまず、それを避ける。彼がそれに親しまず、それを避けることにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法は減少し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が増大する。それはなぜか。比丘たちよ、知恵ある者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipāka’nti. Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti. Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.

比丘たちよ、その中で、現世では苦であり将来に楽の果報をもたらす受持法について、知恵あり明知に達した者は『この受持法は現世では苦であり将来に楽の果報をもたらすものである』とありのままに知る。知恵あり明知に達した彼は、ありのままに知ってそれに親しみ、それを避けない。彼がそれに親しみ、それを避けないことにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法は減少し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が増大する。それはなぜか。比丘たちよ、知恵ある者には、まさにこのように生じるからである。

‘‘Tatra, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānāti – ‘idaṃ kho dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipāka’nti. Taṃ vidvā vijjāgato yathābhūtaṃ pajānanto taṃ sevati, taṃ na parivajjeti. Tassa taṃ sevato, taṃ aparivajjayato, aniṭṭhā akantā amanāpā dhammā parihāyanti, iṭṭhā kantā manāpā dhammā abhivaḍḍhanti. Taṃ kissa hetu? Evañhetaṃ, bhikkhave, hoti yathā taṃ viddasuno.

比丘たちよ、その中で、現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらす受持法について、知恵あり明知に達した者は『この受持法は現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらすものである』とありのままに知る。知恵あり明知に達した彼は、ありのままに知ってそれに親しみ、それを避けない。彼がそれに親しみ、それを避けないことにより、好ましくなく、愛らしくなく、気に入らない諸法は減少し、好ましく、愛らしく、気に入る諸法が増大する。それはなぜか。比丘たちよ、知恵ある者には、まさにこのように生じるからである。

478. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco sahāpi dukkhena sahāpi domanassena pāṇātipātī hoti, pāṇātipātapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena adinnādāyī hoti, adinnādānapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena kāmesu micchācārī hoti, kāmesu micchācārapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena musāvādī hoti, musāvādapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena pisuṇavāco hoti, pisuṇavācāpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena pharusavāco hoti, pharusavācāpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena samphappalāpī hoti, samphappalāpapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena abhijjhālu hoti, abhijjhāpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena byāpannacitto hoti, byāpādapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena micchādiṭṭhi hoti, micchādiṭṭhipaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ.

478. 「比丘たちよ、では、現世でも苦であり、将来にも苦の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は苦痛を伴い悲哀を伴いながらも殺生を行い、殺生を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも盗みを行い、盗みを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも邪淫を行い、邪淫を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも嘘をつき、嘘を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも離間語を語り、離間語を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも粗暴な言葉を語り、粗暴な言葉を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも無駄口を語り、無駄口を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも貪欲であり、貪欲を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも悪意を抱き、悪意を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも邪見を抱き、邪見を縁として苦しみと悲哀を経験する。彼は身体が崩壊して死んだ後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれる。比丘たちよ、これが現世でも苦であり、将来にも苦の果報をもたらす受持法と呼ばれる。

479. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco sahāpi sukhena sahāpi somanassena pāṇātipātī hoti, pāṇātipātapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena adinnādāyī hoti, adinnādānapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena kāmesumicchācārī hoti, kāmesumicchācārapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena musāvādī hoti, musāvādapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena pisuṇavāco hoti, pisuṇavācāpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena pharusavāco hoti, pharusavācāpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena samphappalāpī hoti, samphappalāpapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena abhijjhālu hoti, abhijjhāpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena byāpannacitto hoti, byāpādapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena micchādiṭṭhi hoti, micchādiṭṭhipaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ.

479. 「比丘たちよ、では、現世では楽であり、将来に苦の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は快楽を伴い喜悦を伴いながら殺生を行い、殺生を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら盗みを行い、盗みを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら邪淫を行い、邪淫を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら嘘をつき、嘘を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら離間語を語り、離間語を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら粗暴な言葉を語り、粗暴な言葉を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら無駄口を語り、無駄口を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら貪欲であり、貪欲を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら悪意を抱き、悪意を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら邪見を抱き、邪見を縁として快楽と喜悦を経験する。彼は身体が崩壊して死んだ後、悪趣・苦界・堕処・地獄に生まれる。比丘たちよ、これが現世では楽であり、将来に苦の果報をもたらす受持法と呼ばれる。

480. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco sahāpi dukkhena sahāpi domanassena pāṇātipātā paṭivirato hoti, pāṇātipātā veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena adinnādānā paṭivirato hoti, adinnādānā veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena musāvādā paṭivirato hoti, musāvādā veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, pisuṇāya vācāya veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena pharusāya vācāya paṭivirato hoti, pharusāya vācāya veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena samphappalāpā paṭivirato hoti, samphappalāpā veramaṇīpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena anabhijjhālu hoti, anabhijjhāpaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena abyāpannacitto hoti, abyāpādapaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi dukkhena sahāpi domanassena sammādiṭṭhi hoti, sammādiṭṭhipaccayā ca dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati. Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ.

480. 「比丘たちよ、では、現世では苦であり、将来に楽の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は苦痛を伴い悲哀を伴いながらも殺生を離れ、殺生を離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも盗みを離れ、盗みを離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも邪淫を離れ、邪淫を離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも嘘を離れ、嘘を離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも離間語を離れ、離間語を離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも粗暴な言葉を離れ、粗暴な言葉を離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも無駄口を離れ、無駄口を離れることを縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも貪欲を抱かず、不貪を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも悪意を抱かず、不瞋を縁として苦しみと悲哀を経験する。苦痛を伴い悲哀を伴いながらも正見を抱き、正見を縁として苦しみと悲哀を経験する。彼は身体が崩壊して死んだ後、善趣・天界に生まれる。比丘たちよ、これが現世では苦であり、将来に楽の果報をもたらす受持法と呼ばれる。

481. ‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ? Idha, bhikkhave, ekacco sahāpi sukhena sahāpi somanassena pāṇātipātā paṭivirato hoti, pāṇātipātā veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena adinnādānā paṭivirato hoti, adinnādānā veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, kāmesumicchācārā veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena musāvādā paṭivirato hoti, musāvādā veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, pisuṇāya vācāya veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena pharusāya vācāya paṭivirato hoti, pharusāya vācāya veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena samphappalāpā paṭivirato hoti, samphappalāpā veramaṇīpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena anabhijjhālu hoti, anabhijjhāpaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena abyāpannacitto hoti, abyāpādapaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti; sahāpi sukhena sahāpi somanassena sammādiṭṭhi hoti, sammādiṭṭhipaccayā ca sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedeti. So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati. Idaṃ, vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ. Imāni kho, bhikkhave, cattāri dhammasamādānāni.

481. 「比丘たちよ、では、現世でも楽であり、将来にも楽の果報をもたらす受持法とは何か。比丘たちよ、ここに、ある人は快楽を伴い喜悦を伴いながら殺生を離れ、殺生を離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら盗みを離れ、盗みを離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら邪淫を離れ、邪淫を離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら嘘を離れ、嘘を離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら離間語を離れ、離間語を離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら粗暴な言葉を離れ、粗暴な言葉を離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら無駄口を離れ、無駄口を離れることを縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら貪欲を抱かず、不貪を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら悪意を抱かず、不瞋を縁として快楽と喜悦を経験する。快楽を伴い喜悦を伴いながら正見を抱き、正見を縁として快楽と喜悦を経験する。彼は身体が崩壊して死んだ後、善趣・天界に生まれる。比丘たちよ、これが現世でも楽であり、将来にも楽の果報をもたらす受持法と呼ばれる。比丘たちよ、これらが四つの受持法である。

482. ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, tittakālābu visena saṃsaṭṭho. Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhappaṭikūlo. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, ayaṃ tittakālābu visena saṃsaṭṭho, sace ākaṅkhasi piva . Tassa te pivato ceva nacchādessati vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana maraṇaṃ vā nigacchasi maraṇamattaṃ vā dukkha’nti. So taṃ appaṭisaṅkhāya piveyya, nappaṭinissajjeyya. Tassa taṃ pivato ceva nacchādeyya vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. Tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ dhammasamādānaṃ vadāmi, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ.

482. 「比丘たちよ、例えば、毒の混ざった苦い瓢箪の汁があるとする。そこに、生きたいと願い、死にたくなく、楽を求め、苦を嫌う男がやって来る。人々は彼にこう言う。『おい、男よ、この苦い瓢箪の汁には毒が混ざっている。もし望むなら飲みなさい。あなたが飲むとき、色も香りも味も好ましくないであろうし、飲んだ後には死か、あるいは死ぬほどの苦痛を受けるであろう』と。彼はよく思慮することなくそれを飲み、拒み捨てることをしない。彼がそれを飲むとき、色も香りも味も好ましくなく、飲んだ後には死か、あるいは死ぬほどの苦痛を受ける。比丘たちよ、これと同様に、私は現世でも苦であり将来にも苦の果報をもたらすこの受持法を説くのである。

483. ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, āpānīyakaṃso vaṇṇasampanno gandhasampanno rasasampanno. So ca kho visena saṃsaṭṭho. Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhappaṭikūlo. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, ayaṃ āpānīyakaṃso vaṇṇasampanno gandhasampanno rasasampanno. So ca kho visena saṃsaṭṭho, sace ākaṅkhasi piva. Tassa te pivatohi kho chādessati vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana maraṇaṃ vā nigacchasi maraṇamattaṃ vā dukkha’nti. So taṃ appaṭisaṅkhāya piveyya, nappaṭinissajjeyya. Tassa taṃ pivatohi kho chādeyya vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkhaṃ. Tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ dhammasamādānaṃ vadāmi, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhaṃ āyatiṃ dukkhavipākaṃ.

483. 「比丘たちよ、例えば、色も香りも味も申し分のない飲料の杯があるとする。しかしそれには毒が混ざっている。そこに、生きたいと願い、死にたくなく、楽を求め、苦を嫌う男がやって来る。人々は彼にこう言う。『おい、男よ、この飲料の杯は色も香りも味も申し分がない。しかし毒が混ざっている。もし望むなら飲みなさい。あなたが飲むとき、色も香りも味も好ましいであろうが、飲んだ後には死か、あるいは死ぬほどの苦痛を受けるであろう』と。彼はよく思慮することなくそれを飲み、拒み捨てることをしない。彼がそれを飲むとき、色も香りも味も好ましいが、飲んだ後には死か、あるいは死ぬほどの苦痛を受ける。比丘たちよ、これと同様に、私は現世では楽であり将来に苦の果報をもたらすこの受持法を説くのである。

484. ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, pūtimuttaṃ nānābhesajjehi saṃsaṭṭhaṃ. Atha puriso āgaccheyya paṇḍukarogī. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, idaṃ pūtimuttaṃ nānābhesajjehi saṃsaṭṭhaṃ, sace ākaṅkhasi piva. Tassa te pivatohi kho nacchādessati vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana sukhī bhavissasī’ti. So taṃ paṭisaṅkhāya piveyya, nappaṭinissajjeyya. Tassa taṃ pivatohi kho nacchādeyya vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana sukhī assa. Tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ dhammasamādānaṃ vadāmi, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ.

484. 「比丘たちよ、例えば、様々な薬草を混ぜ合わせた腐牛尿の薬があるとする。そこに、黄疸を患う男がやって来る。人々は彼にこう言う。『おい、男よ、この腐牛尿には様々な薬草が混ざっている。もし望むなら飲みなさい。あなたが飲むとき、色も香りも味も好ましくないであろうが、飲んだ後には健康になるであろう』と。彼はよく思慮した上でそれを飲み、拒み捨てることをしない。彼がそれを飲むとき、色も香りも味も好ましくないが、飲んだ後には健康になる。比丘たちよ、これと同様に、私は現世では苦であり将来に楽の果報をもたらすこの受持法を説くのである。

485. ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dadhi ca madhu ca sappi ca phāṇitañca ekajjhaṃ saṃsaṭṭhaṃ. Atha puriso āgaccheyya lohitapakkhandiko. Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ – ‘ambho purisa, idaṃ dadhiṃ ca madhuṃ ca sappiṃ ca phāṇitañca ekajjhaṃ saṃsaṭṭhaṃ, sace ākaṅkhasi piva. Tassa te pivato ceva chādessati vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana sukhī bhavissasī’ti. So taṃ paṭisaṅkhāya piveyya, nappaṭinissajjeyya. Tassa taṃ pivato ceva chādeyya vaṇṇenapi gandhenapi rasenapi, pivitvā ca pana sukhī assa. Tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ dhammasamādānaṃ vadāmi, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ.

485. 「比丘たちよ、例えば、凝乳(ヨーグルト)、蜂蜜、ギー(澄ましバター)、糖蜜を一つに混ぜ合わせたものがあるとする。そこに、赤痢を患う男がやって来る。人々は彼にこう言う。『おい、男よ、この凝乳、蜂蜜、ギー、糖蜜を一つに混ぜ合わせたものがある。もし望むなら飲みなさい。あなたが飲むとき、色も香りも味も好ましいであろうし、飲んだ後には健康になるであろう』と。彼はよく思慮した上でそれを飲み、拒み捨てることをしない。彼がそれを飲むとき、色も香りも味も好ましく、飲んだ後には健康になる。比丘たちよ、これと同様に、私は現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらすこの受持法を説くのである。

486. ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, vassānaṃ pacchime māse saradasamaye viddhe vigatavalāhake deve ādicco nabhaṃ abbhussakkamāno sabbaṃ ākāsagataṃ tamagataṃ abhivihacca bhāsate ca tapate ca virocate ca; evameva kho, bhikkhave, yamidaṃ dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ tadaññe puthusamaṇabrāhmaṇaparappavāde abhivihacca bhāsate ca tapate ca virocate cā’’ti.

486. 「比丘たちよ、例えば雨期の最後の月、秋の季節に、雲一つなく晴れ渡った空へ太陽が昇るとき、天空にあるすべての暗闇を打ち払って輝き、熱を放ち、光り輝くようなものである。比丘たちよ、全く同じように、現世でも楽であり将来にも楽の果報をもたらすこの受持法は、他の多くの沙門・婆羅門たちの異説を打ち破って輝き、熱を放ち、光り輝くのである」と。

Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは歓喜し、世尊の説法を喜んで受け入れた。

Mahādhammasamādānasuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ.

大受法経 第六が終了した。

7. Vīmaṃsakasuttaṃ

7. 観察経

487. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca – ‘‘vīmaṃsakena, bhikkhave, bhikkhunā parassa cetopariyāyaṃ ajānantena tathāgate samannesanā kātabbā ‘sammāsambuddho vā no vā’ iti viññāṇāyā’’ti. ‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā, bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā; sādhu vata, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho; bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

487. このように私は聞いた。ある時、世尊はサヴァッティーのジェータ林にある給孤独園におられた。そこで世尊は「比丘たちよ」と比丘たちを呼びかけられた。「尊師よ」と比丘たちは世尊に応えた。世尊は次のように言われた。 「比丘たちよ、他者の心を知る能力(他心智)を持たない観察の比丘は、『正等覚者であるのか、そうではないのか』を知るために、如来についてよく探求しなければならない」 「尊師よ、私たちの法は世尊を根本とし、世尊を導き手とし、世尊を拠り所としております。尊師よ、どうかこの説示の意味を世尊ご自身でお明かしください。世尊から聞いて、比丘たちは心に留めるでしょう」 「それなら、比丘たちよ、聞きなさい。よく心にとどめなさい。私は語るであろう」 「はい、尊師」と比丘たちは世尊に応えた。世尊は次のように言われた。

488. ‘‘Vīmaṃsakena, bhikkhave, bhikkhunā parassa cetopariyāyaṃ ajānantena dvīsu dhammesu tathāgato samannesitabbo cakkhusotaviññeyyesu dhammesu – ‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti? Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti.

488. 「比丘たちよ、他者の心を知らない観察の比丘は、眼と耳で識知される二つの法について如来を探求すべきである。『眼と耳で識知される不浄な法が、如来に存在するであろうか、存在しないであろうか』と。彼が探求するとき、このように知る。『眼と耳で識知される不浄な法は、如来には存在しない』と。

‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati – ‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti? Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti.

彼が探求して『眼と耳で識知される不浄な法は、如来には存在しない』と知ったならば、さらにその先を探求する。『眼と耳で識知される不浄と清浄の混ざり合った法が、如来に存在するであろうか、存在しないであろうか』と。彼が探求するとき、このように知る。『眼と耳で識知される混ざり合った法は、如来には存在しない』と。

‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati – ‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti? Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti te tathāgatassā’ti.

彼が探求して『眼と耳で識知される混ざり合った法は、如来には存在しない』と知ったならば、さらにその先を探求する。『眼と耳で識知される純白で清浄な法が、如来に存在するであろうか、存在しないであろうか』と。彼が探求するとき、このように知る。『眼と耳で識知される純白で清浄な法は、如来に存在する』と。

‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti te tathāgatassā’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati – ‘dīgharattaṃ samāpanno ayamāyasmā imaṃ kusalaṃ dhammaṃ, udāhu ittarasamāpanno’ti? Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘dīgharattaṃ samāpanno ayamāyasmā imaṃ kusalaṃ dhammaṃ, nāyamāyasmā ittarasamāpanno’ti.

彼が探求して『眼と耳で識知される純白で清浄な法は、如来に存在する』と知ったならば、さらにその先を探求する。『この尊者は長きにわたってこの有益なる善法を修めてこられたのか、それとも一時的に修めただけなのか』と。彼が探求するとき、このように知る。『この尊者は長きにわたってこの善法を修めてこられたのであり、一時的に修めただけではない』と。

‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘dīgharattaṃ samāpanno ayamāyasmā imaṃ kusalaṃ dhammaṃ, nāyamāyasmā ittarasamāpanno’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati – ‘ñattajjhāpanno ayamāyasmā bhikkhu yasappatto, saṃvijjantassa idhekacce ādīnavā’ti? Na tāva, bhikkhave, bhikkhuno idhekacce ādīnavā saṃvijjanti yāva na ñattajjhāpanno hoti yasappatto. Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu ñattajjhāpanno hoti yasappatto, athassa idhekacce ādīnavā saṃvijjanti. Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ñattajjhāpanno ayamāyasmā bhikkhu yasappatto, nāssa idhekacce ādīnavā saṃvijjantī’ti.

彼が探求して『この尊者は長きにわたってこの善法を修めてこられたのであり、一時的に修めただけではない』と知ったならば、さらにその先を探求する。『著名となり名声を博したこの尊者なる比丘に、ある種の過失が見られるであろうか』と。比丘たちよ、比丘が著名となり名声を博するようになるまでは、ある種の過失は見られない。しかし、比丘たちよ、比丘が著名となり名声を博するようになると、彼にある種の過失が現れることがある。彼が探求するとき、このように知る。『著名となり名声を博したこの尊者なる比丘には、いかなる過失も存在しない』と。

‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘ñattajjhāpanno ayamāyasmā bhikkhu yasappatto, nāssa idhekacce ādīnavā saṃvijjantī’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati – ‘abhayūparato ayamāyasmā, nāyamāyasmā bhayūparato; vītarāgattā kāme na sevati khayā rāgassā’ti? Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti – ‘abhayūparato ayamāyasmā, nāyamāyasmā bhayūparato; vītarāgattā kāme na sevati khayā rāgassā’ti. Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ pare evaṃ puccheyyuṃ – ‘ke panāyasmato ākārā, ke anvayā, yenāyasmā evaṃ vadesi – abhayūparato ayamāyasmā, nāyamāyasmā bhayūparato; vītarāgattā kāme na sevati khayā rāgassā’ti. Sammā byākaramāno, bhikkhave, bhikkhu evaṃ byākareyya – ‘tathā hi pana ayamāyasmā saṅghe vā viharanto eko vā viharanto, ye ca tattha sugatā ye ca tattha duggatā, ye ca tattha gaṇamanusāsanti, ye ca idhekacce āmisesu saṃdissanti, ye ca idhekacce āmisena anupalittā, nāyamāyasmā taṃ tena avajānāti. Sammukhā kho pana metaṃ bhagavato sutaṃ sammukhā paṭiggahitaṃ – abhayūparatohamasmi, nāhamasmi bhayūparato, vītarāgattā kāme na sevāmi khayā rāgassā’ti.

『この尊者は名声を得て、名誉を博している比丘であるが、この人にはここにおいて一部の過失も存在しない』と、吟味する者がそのように知るならば、さらに彼を吟味する――『この尊者は恐れがないことによって離れているのか、それとも恐怖によって離れているのか。貪りを離れているがゆえに、貪りの滅尽によって諸々の欲望に耽らないのか』と。彼が吟味するとき、このように知る――『この尊者は恐れがないことによって離れているのであり、恐怖によって離れているのではない。貪りを離れているがゆえに、貪りの滅尽によって諸々の欲望に耽らないのだ』と。比丘たちよ、もし他の者たちがその比丘に次のように尋ねるならば――『いかなる理由によって、いかなる根拠によって、尊者は「この尊者は恐れがないことによって離れており、恐怖によって離れているのではない。貪りを離れているがゆえに、貪りの滅尽によって諸々の欲望に耽らない」と言うのですか』と。比丘たちよ、正しく答える比丘は次のように答えるであろう――『実にこの尊者は、僧伽において生活するときも、一人で生活するときも、またそこにいる境遇の良い人々に対しても、境遇の悪い人々に対しても、大衆を指導する人々に対しても、物質的利得に執着している人々に対しても、物質的利得に染まらない人々に対しても、彼らを見下すことがありません。さらに、私は世尊の面前で直接に聞き、面前で直接に受け止めたのです――「私は恐れがないことによって離れているのであり、恐怖によって離れているのではない。貪りを離れているがゆえに、貪りの滅尽によって諸々の欲望に耽らない」と』。

489. ‘‘Tatra, bhikkhave, tathāgatova uttariṃ paṭipucchitabbo – ‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti? Byākaramāno, bhikkhave, tathāgato evaṃ byākareyya – ‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’’’ti.

489. 「比丘たちよ、その場合、如来自身に対してさらに問いただすべきである――『眼と耳によって識知される諸々の汚れた法は、如来に存在するのか、それとも存在しないのか』と。比丘たちよ、如来は答えるならば、このように答えるであろう――『眼と耳によって識知される諸々の汚れた法は、如来には存在しない』と。

‘‘Ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vāti? Byākaramāno, bhikkhave, tathāgato evaṃ byākareyya – ‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti.

『眼と耳によって識知される諸々の清濁混交した法は、如来に存在するのか、それとも存在しないのか』と。比丘たちよ、如来は答えるならば、このように答えるであろう――『眼と耳によって識知される諸々の清濁混交した法は、如来には存在しない』と。

‘‘Ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vāti? Byākaramāno, bhikkhave, tathāgato evaṃ byākareyya – ‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti te tathāgatassa; etaṃpathohamasmi, etaṃgocaro , no ca tena tammayo’ti.

『眼と耳によって識知される諸々の清浄な法は、如来に存在するのか、それとも存在しないのか』と。比丘たちよ、如来は答えるならば、このように答えるであろう――『眼と耳によって識知される諸々の清浄な法は、如来に存在する。私はそれを道とし、それを境域としているが、それによって執着し同一化することはない』と。

‘‘Evaṃvādiṃ kho, bhikkhave, satthāraṃ arahati sāvako upasaṅkamituṃ dhammassavanāya. Tassa satthā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ. Yathā yathā kho, bhikkhave, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ tathā tathā so tasmiṃ dhamme abhiññāya idhekaccaṃ dhammaṃ dhammesu niṭṭhaṃ gacchati, satthari pasīdati – ‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno saṅgho’ti. Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ pare evaṃ puccheyyuṃ – ‘ke panāyasmato ākārā, ke anvayā, yenāyasmā evaṃ vadesi – sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno saṅgho’ti? Sammā byākaramāno, bhikkhave, bhikkhu evaṃ byākareyya – ‘idhāhaṃ, āvuso, yena bhagavā tenupasaṅkamiṃ dhammassavanāya. Tassa me bhagavā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ. Yathā yathā me, āvuso, bhagavā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ tathā tathāhaṃ tasmiṃ dhamme abhiññāya idhekaccaṃ dhammaṃ dhammesu niṭṭhamagamaṃ, satthari pasīdiṃ – sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā, dhammo, suppaṭipanno saṅgho’ti.

比丘たちよ、弟子はこのような教えを説く師のもとへ、法を聞くために近づくのがふさわしいのである。師は彼に対して、法をより高くより勝れたものとして、黒と白の対比をもって説く。比丘たちよ、比丘に対して師が法をより高くより勝れたものとして、黒と白の対比をもって説くにつれて、彼はその法においてある法を自ら知り、諸法についての確信に至り、師に対して信解を抱く――『世尊は正等覚者であり、法は世尊によって正しく説かれ、僧伽は正しく行じている』と。比丘たちよ、もし他の者たちがその比丘に次のように尋ねるならば――『いかなる理由によって、いかなる根拠によって、尊者は「世尊は正等覚者であり、法は世尊によって正しく説かれ、僧伽は正しく行じている」と言うのですか』と。比丘たちよ、正しく答える比丘は次のように答えるであろう――『友よ、ここで私は法を聞くために世尊のもとへ近づきました。その私に対して、世尊は法をより高くより勝れたものとして、黒と白の対比をもって説かれました。友よ、世尊が法をより高くより勝れたものとして、黒と白の対比をもって私に説かれるにつれて、私はその法においてある法を自ら知り、諸法についての確信に至り、師に対して信解を抱いたのです――世尊は正等覚者であり、法は世尊によって正しく説かれ、僧伽は正しく行じている、と』。

490. ‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, imehi ākārehi imehi padehi imehi byañjanehi tathāgate saddhā niviṭṭhā hoti mūlajātā patiṭṭhitā, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ākāravatī saddhā dassanamūlikā, daḷhā; asaṃhāriyā samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, tathāgate dhammasamannesanā hoti. Evañca pana tathāgato dhammatāsusamanniṭṭho hotī’’ti.

490. 比丘たちよ、誰であれ、これらの理由によって、これらの句によって、これらの文言によって、如来に対する信仰が定まり、根づき、確立しているならば、比丘たちよ、これを『根拠ある信仰』『見ること(見解)を根本とする強固な信仰』と呼ぶ。それは、沙門であれ婆羅門であれ神であれ魔であれ梵天であれ、世間の何者によっても奪い去られることはない。比丘たちよ、このように如来についての法による吟味がなされるのである。そしてこのように如来は、法性によって正しく吟味された者となるのである」と。

Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは心から喜び、世尊の説法を歓喜して受け入れた。

Vīmaṃsakasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.

思察経 第七 終わる。

8. Kosambiyasuttaṃ

8. 拘睒弥経

491. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Tena kho pana samayena kosambiyaṃ bhikkhū bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharanti. Te na ceva aññamaññaṃ saññāpenti na ca saññattiṃ upenti, na ca aññamaññaṃ nijjhāpenti, na ca nijjhattiṃ upenti. Atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘idha, bhante, kosambiyaṃ bhikkhū bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharanti, te na ceva aññamaññaṃ saññāpenti, na ca saññattiṃ upenti, na ca aññamaññaṃ nijjhāpenti, na ca nijjhattiṃ upentī’’ti.

491. このように私は聞いた。ある時、世尊は拘睒弥(コーサンビー)のゴーシタ園におられた。その時、拘睒弥の比丘たちは紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活していた。彼らは互いに納得させることもできず、納得しようともせず、互いに和解させることもできず、和解しようともしなかった。そこで、ある比丘が世尊のもとへ近づいた。近づいて、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座ったその比丘は、世尊にこのように申し上げた――「世尊、今ここで拘睒弥の比丘たちが紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活しております。彼らは互いに納得させることもできず、納得しようともせず、互いに和解させることもできず、和解しようともしません」。

Atha kho bhagavā aññataraṃ bhikkhuṃ āmantesi – ‘‘ehi tvaṃ, bhikkhu, mama vacanena te bhikkhū āmantehi – ‘satthā vo āyasmante āmantetī’’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho so bhikkhu bhagavato paṭissutvā yena te bhikkhū tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā te bhikkhū etadavoca – ‘‘satthā āyasmante āmantetī’’ti. ‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū tassa bhikkhuno paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinne kho te bhikkhū bhagavā etadavoca – ‘‘saccaṃ kira tumhe, bhikkhave, bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, te na ceva aññamaññaṃ saññāpetha, na ca saññattiṃ upetha, na ca aññamaññaṃ nijjhāpetha, na ca nijjhattiṃ upethā’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’. ‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, yasmiṃ tumhe samaye bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, api nu tumhākaṃ tasmiṃ samaye mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca, mettaṃ vacīkammaṃ…pe… mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho cā’’ti? ‘‘No hetaṃ, bhante’’. ‘‘Iti kira, bhikkhave, yasmiṃ tumhe samaye bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, neva tumhākaṃ tasmiṃ samaye mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca, na mettaṃ vacīkammaṃ…pe… na mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Atha kiñcarahi tumhe, moghapurisā, kiṃ jānantā kiṃ passantā bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharatha, te na ceva aññamaññaṃ saññāpetha, na ca saññattiṃ upetha, na ca aññamaññaṃ nijjhāpetha, na ca nijjhattiṃ upetha? Tañhi tumhākaṃ, moghapurisā, bhavissati dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyā’’ti.

そこで世尊は、ある比丘に告げられた――「比丘よ、行きなさい。私の言葉としてそれらの比丘たちに告げなさい――『師が尊者たちをお呼びである』と」。その比丘は「かしこまりました、世尊」と世尊に答えて、それらの比丘たちのもとへ近づいた。近づいて、それらの比丘たちにこのように言った――「師が尊者たちをお呼びです」と。「友よ、分かりました」とそれらの比丘たちはその比丘に答えて、世尊のもとへ近づいた。近づいて、世尊を礼拝して一方に座った。一方に座ったそれらの比丘たちに、世尊はこのように言われた――「比丘たちよ、お前たちが紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活し、互いに納得させることもできず、納得しようともせず、互いに和解させることもできず、和解しようともしないというのは、真実であるのか」。「世尊、その通りです」。「比丘たちよ、これをどう思うか。お前たちが紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活しているその時に、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、慈しみの身体の行為が現前しているであろうか。慈しみの言葉の行為が……慈しみの心の行為が、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、現前しているであろうか」。「いいえ、世尊、そうではありません」。「比丘たちよ、そのように、お前たちが紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活しているその時には、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、慈しみの身体の行為は現前しておらず、慈しみの言葉の行為も……慈しみの心の行為も、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、現前していないのだ。それなのに、愚かな者たちよ、お前たちは何を知り、何を見て、紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活し、互いに納得させることもできず、納得しようともせず、互いに和解させることもできず、和解しようともしないのか。愚かな者たちよ、実にそれはお前たちにとって、長きにわたり不利益と苦しみをもたらすであろう」。

492. Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘chayime, bhikkhave, dhammā sāraṇīyā piyakaraṇā garukaraṇā saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattanti. Katame cha? Idha, bhikkhave, bhikkhuno mettaṃ kāyakammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

492. そこで世尊は比丘たちに告げられた――「比丘たちよ、これら六つの記憶されるべき法(六和敬法)は、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。いかなる六つか。比丘たちよ、ここに比丘が、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、慈しみの身体の行為を現前させる。これもまた記憶されるべき法であり、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno mettaṃ vacīkammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekibhāvāya saṃvattati.

さらにまた、比丘たちよ、比丘が、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、慈しみの言葉の行為を現前させる。これもまた記憶されるべき法であり、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhuno mettaṃ manokammaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti sabrahmacārīsu āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

さらにまた、比丘たちよ、比丘が、同胞の修行者たちに対して、公然と、また陰で、慈しみの心の行為を現前させる。これもまた記憶されるべき法であり、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu ye te lābhā dhammikā dhammaladdhā antamaso pattapariyāpannamattampi, tathārūpehi lābhehi appaṭivibhattabhogī hoti sīlavantehi sabrahmacārīhi sādhāraṇabhogī. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

さらにまた、比丘たちよ、比丘が、法にかなって得られた如法な利得について、たとえ鉢に入ったわずかな施食であっても、そのような利得を分かち合わずに独占せず、戒ある同胞の修行者たちと平等の共有物として受用する。これもまた記憶されるべき法であり、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu yāni tāni sīlāni akhaṇḍāni acchiddāni asabalāni akammāsāni bhujissāni viññuppasatthāni aparāmaṭṭhāni samādhisaṃvattanikāni tathārūpesu sīlesu sīlasāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

さらにまた、比丘たちよ、比丘が、欠損なく、孔がなく、斑点がなく、汚れがなく、自由をもたらし、賢者に賞賛され、執着されず、定(三昧)に資する諸々の戒において、同胞の修行者たちとともに、公然と、また陰で、共通の戒を保って生活する。これもまた記憶されるべき法であり、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。

‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya tathārūpāya diṭṭhiyā diṭṭhisāmaññagato viharati sabrahmacārīhi āvi ceva raho ca. Ayampi dhammo sāraṇīyo piyakaraṇo garukaraṇo saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattati.

さらにまた、比丘たちよ、比丘が、聖なる出離の導きであり、それを行じる者を正しく苦の滅尽へと導く見解において、同胞の修行者たちとともに、公然と、また陰で、共通の見解を保って生活する。これもまた記憶されるべき法であり、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。

‘‘Ime kho, bhikkhave, cha sāraṇīyā dhammā piyakaraṇā garukaraṇā saṅgahāya avivādāya sāmaggiyā ekībhāvāya saṃvattanti. Imesaṃ kho, bhikkhave, channaṃ sāraṇīyānaṃ dhammānaṃ etaṃ aggaṃ etaṃ saṅgāhikaṃ etaṃ saṅghāṭanikaṃ – yadidaṃ yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya. Seyyathāpi, bhikkhave, kūṭāgārassa etaṃ aggaṃ etaṃ saṅgāhikaṃ etaṃ saṅghāṭanikaṃ yadidaṃ kūṭaṃ; evameva kho, bhikkhave, imesaṃ channaṃ sāraṇīyānaṃ dhammānaṃ etaṃ aggaṃ etaṃ saṅgāhikaṃ etaṃ saṅghāṭanikaṃ yadidaṃ yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya.

比丘たちよ、これら六つの記憶されるべき法は、愛慕を生じさせ、敬敬を生じさせ、受容、不争、和合、一致のために資するものである。比丘たちよ、これら六つの記憶されるべき法の中で、これこそが最高であり、統括するものであり、結束させるものである――すなわち、聖なる出離の導きであり、それを行じる者を正しく苦の滅尽へと導く見解である。比丘たちよ、あたかも重層の楼閣において、棟木こそが最高であり、統括するものであり、結束させるものであるように、比丘たちよ、まさにそのように、これら六つの記憶されるべき法の中で、これこそが最高であり、統括するものであり、結束させるものである――すなわち、聖なる出離の導きであり、それを行じる者を正しく苦の滅尽へと導く見解である。

493. ‘‘Kathañca, bhikkhave, yāyaṃ diṭṭhi ariyā niyyānikā niyyāti takkarassa sammā dukkhakkhayāya? Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā iti paṭisañcikkhati – ‘atthi nu kho me taṃ pariyuṭṭhānaṃ ajjhattaṃ appahīnaṃ, yenāhaṃ pariyuṭṭhānena pariyuṭṭhitacitto yathābhūtaṃ nappajāneyyaṃ na passeyya’nti? Sace, bhikkhave, bhikkhu kāmarāgapariyuṭṭhito hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu byāpādapariyuṭṭhito hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu thīnamiddhapariyuṭṭhito hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu uddhaccakukkuccapariyuṭṭhito hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu vicikicchāpariyuṭṭhito hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu idhalokacintāya pasuto hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu paralokacintāya pasuto hoti, pariyuṭṭhitacittova hoti. Sace, bhikkhave, bhikkhu bhaṇḍanajāto kalahajāto vivādāpanno aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudanto viharati, pariyuṭṭhitacittova hoti. So evaṃ pajānāti – ‘natthi kho me taṃ pariyuṭṭhānaṃ ajjhattaṃ appahīnaṃ, yenāhaṃ pariyuṭṭhānena pariyuṭṭhitacitto yathābhūtaṃ nappajāneyyaṃ na passeyyaṃ. Suppaṇihitaṃ me mānasaṃ saccānaṃ bodhāyā’ti. Idamassa paṭhamaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

493. 比丘たちよ、ではどのようにして、聖なる出離の導きであり、それを行じる者を正しく苦の滅尽へと導く見解となるのか。比丘たちよ、ここに比丘が、森に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空屋に行って、このように省察する――『私がその偏執によって心が覆われ、あるがままに知ることも見ることもできなくなるような偏執(纏)が、私の内に断ぜられずに残っているだろうか』と。比丘たちよ、もし比丘が欲貪の偏執に覆われているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘が瞋恚の偏執に覆われているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘が惛沈・睡眠の偏執に覆われているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘が掉挙・悪作の偏執に覆われているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘が疑の偏執に覆われているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘がこの世の思考に耽っているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘があの世の思考に耽っているなら、まさに心は覆われた状態である。もし比丘が紛争を起こし、口論を起こし、論争に陥り、互いに口の槍で傷つけ合って生活しているなら、まさに心は覆われた状態である。彼はこのように知る――『私がその偏執によって心が覆われ、あるがままに知ることも見ることもできなくなるような偏執は、私の内には断ぜられずに残ってはいない。私の心は諸々の真理の覚知のために正しく向けられている』と。これが、彼が得た第一の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

494. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘imaṃ nu kho ahaṃ diṭṭhiṃ āsevanto bhāvento bahulīkaronto labhāmi paccattaṃ samathaṃ, labhāmi paccattaṃ nibbuti’nti? So evaṃ pajānāti – ‘imaṃ kho ahaṃ diṭṭhiṃ āsevanto bhāvento bahulīkaronto labhāmi paccattaṃ samathaṃ, labhāmi paccattaṃ nibbuti’nti. Idamassa dutiyaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

494. さらにまた、比丘たちよ、聖弟子はこのように省察する――『私はこの見解を習熟し、修習し、多修することによって、自ら静寂(止)を得て、自ら寂滅を得ているだろうか』と。彼はこのように知る――『私はこの見解を習熟し、修習し、多修することによって、自ら静寂を得て、自ら寂滅を得ている』と。これが、彼が得た第二の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

495. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yathā rūpāyāhaṃ diṭṭhiyā samannāgato, atthi nu kho ito bahiddhā añño samaṇo vā brāhmaṇo vā tathārūpāya diṭṭhiyā samannāgato’ti? So evaṃ pajānāti – ‘yathārūpāyāhaṃ diṭṭhiyā samannāgato, natthi ito bahiddhā añño samaṇo vā brāhmaṇo vā tathārūpāya diṭṭhiyā samannāgato’ti. Idamassa tatiyaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

495. さらにまた、比丘たちよ、聖弟子はこのように省察する――『私が具備しているような見解を、この教えの外の他の沙門や婆羅門で具備している者がいるだろうか』と。彼はこのように知る――『私が具備しているような見解を、この教えの外の他の沙門や婆羅門で具備している者はいない』と。これが、彼が得た第三の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

496. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yathārūpāya dhammatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya dhammatāya samannāgato’ti. Kathaṃrūpāya ca, bhikkhave, dhammatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato? Dhammatā esā, bhikkhave, diṭṭhisampannassa puggalassa – ‘kiñcāpi tathārūpiṃ āpattiṃ āpajjati, yathārūpāya āpattiyā vuṭṭhānaṃ paññāyati, atha kho naṃ khippameva satthari vā viññūsu vā sabrahmacārīsu deseti vivarati uttānīkaroti; desetvā vivaritvā uttānīkatvā āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjati’. Seyyathāpi, bhikkhave, daharo kumāro mando uttānaseyyako hatthena vā pādena vā aṅgāraṃ akkamitvā khippameva paṭisaṃharati; evameva kho, bhikkhave, dhammatā esā diṭṭhisampannassa puggalassa – ‘kiñcāpi tathārūpiṃ āpattiṃ āpajjati yathārūpāya āpattiyā vuṭṭhānaṃ paññāyati, atha kho naṃ khippameva satthari vā viññūsu vā sabrahmacārīsu deseti vivarati uttānīkaroti; desetvā vivaritvā uttānīkatvā āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjati’. So evaṃ pajānāti – ‘yathārūpāya dhammatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya dhammatāya samannāgato’ti. Idamassa catutthaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

496. さらにまた、比丘たちよ、聖弟子はこのように省察する――『見解を具足した人(正見者)が備えているような法性を、私もまた備えているだろうか』と。比丘たちよ、では見解を具足した人はどのような法性を備えているのか。比丘たちよ、見解を具足した人の法性とはこのようなものである――『たとえ出罪が定められているような罪過に犯したとしても、速やかに師や智慧ある同胞の修行者たちに対して告白し、開示し、顕らかにし、告白し開示し顕らかにした上で、将来における自制を保つ』。比丘たちよ、あたかも幼い幼児が無知で仰向けに寝ていて、手や足で炭火を踏んだとしても、速やかに引っ込めるように、比丘たちよ、まさにそのように、見解を具足した人の法性とはこのようなものである――『たとえ出罪が定められているような罪過に犯したとしても、速やかに師や智慧ある同胞の修行者たちに対して告白し、開示し、顕らかにし、告白し開示し顕らかにした上で、将来における自制を保つ』。彼はこのように知る――『見解を具足した人が備えているような法性を、私もまた備えている』と。これが、彼が得た第四の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

497. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yathārūpāya dhammatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya dhammatāya samannāgato’ti. Kathaṃrūpāya ca, bhikkhave, dhammatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato? Dhammatā esā, bhikkhave, diṭṭhisampannassa puggalassa – ‘kiñcāpi yāni tāni sabrahmacārīnaṃ uccāvacāni kiṃkaraṇīyāni tattha ussukkaṃ āpanno hoti, atha khvāssa tibbāpekkhā hoti adhisīlasikkhāya adhicittasikkhāya adhipaññāsikkhāya’. Seyyathāpi, bhikkhave, gāvī taruṇavacchā thambañca ālumpati vacchakañca apacinati; evameva kho, bhikkhave, dhammatā esā diṭṭhisampannassa puggalassa – ‘kiñcāpi yāni tāni sabrahmacārīnaṃ uccāvacāni kiṃkaraṇīyāni tattha ussukkaṃ āpanno hoti, atha khvāssa tibbāpekkhā hoti adhisīlasikkhāya adhicittasikkhāya adhipaññāsikkhāya’. So evaṃ pajānāti – ‘yathārūpāya dhammatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya dhammatāya samannāgato’ti. Idamassa pañcamaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

497. さらにまた、比丘たちよ、聖弟子はこのように省察する――『見解を具足した人が備えているような法性を、私もまた備えているだろうか』と。比丘たちよ、では見解を具足した人はどのような法性を備えているのか。比丘たちよ、見解を具足した人の法性とはこのようなものである――『たとえ同胞の修行者たちのための諸々の大小の雑務に熱心に従事していようとも、増上戒の学・増上心の学・増上慧の学に対して強い熱望を抱いている』。比丘たちよ、あたかも生まれたばかりの子牛を持つ母牛が、草を食べながらも子牛を見守っているように、比丘たちよ、まさにそのように、見解を具足した人の法性とはこのようなものである――『たとえ同胞の修行者たちのための諸々の大小の雑務に熱心に従事していようとも、増上戒の学・増上心の学・増上慧の学に対して強い熱望を抱いている』。彼はこのように知る――『見解を具足した人が備えているような法性を、私もまた備えている』と。これが、彼が得た第五の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

498. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yathārūpāya balatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya balatāya samannāgato’ti. Kathaṃrūpāya ca, bhikkhave, balatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato? Balatā esā, bhikkhave, diṭṭhisampannassa puggalassa yaṃ tathāgatappavedite dhammavinaye desiyamāne aṭṭhiṃkatvā manasikatvā sabbacetasā samannāharitvā ohitasoto dhammaṃ suṇāti. So evaṃ pajānāti – ‘yathārūpāya balatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya balatāya samannāgato’ti. Idamassa chaṭṭhaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

498. さらにまた、比丘たちよ、聖弟子はこのように省察する――『見解を具足した人が備えているような力量を、私もまた備えているだろうか』と。比丘たちよ、では見解を具足した人はどのような力量を備えているのか。比丘たちよ、如来によって説かれた法と律が説示されるとき、尊重し、作意し、全心をもって集中し、耳を傾けて法を聞くということ、これがまさに、見解を具足した人の力量である。彼はこのように知る――『見解を具足した人が備えているような力量を、私もまた備えている』と。これが、彼が得た第六の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

499. ‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yathārūpāya balatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya balatāya samannāgato’ti. Kathaṃrūpāya ca, bhikkhave, balatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato? Balatā esā, bhikkhave, diṭṭhisampannassa puggalassa yaṃ tathāgatappavedite dhammavinaye desiyamāne labhati atthavedaṃ, labhati dhammavedaṃ, labhati dhammūpasaṃhitaṃ pāmojjaṃ. So evaṃ pajānāti – ‘yathārūpāya balatāya diṭṭhisampanno puggalo samannāgato, ahampi tathārūpāya balatāya samannāgato’ti. Idamassa sattamaṃ ñāṇaṃ adhigataṃ hoti ariyaṃ lokuttaraṃ asādhāraṇaṃ puthujjanehi.

499. さらにまた、比丘たちよ、聖弟子はこのように省察する――『見解を具足した人が備えているような力量を、私もまた備えているだろうか』と。比丘たちよ、では見解を具足した人はどのような力量を備えているのか。比丘たちよ、如来によって説かれた法と律が説示されるとき、意味の霊感を得て、法の霊感を得て、法に伴う悦びを得るということ、これがまさに、見解を具足した人の力量である。彼はこのように知る――『見解を具足した人が備えているような力量を、私もまた備えている』と。これが、彼が得た第七の、聖なる、出世間の、凡夫と共通しない智慧である。

500. ‘‘Evaṃ sattaṅgasamannāgatassa kho, bhikkhave, ariyasāvakassa dhammatā susamanniṭṭhā hoti sotāpattiphalasacchikiriyāya. Evaṃ sattaṅgasamannāgato kho, bhikkhave, ariyasāvako sotāpattiphalasamannāgato hotī’’ti.

500. 比丘たちよ、このように七つの要素を備えた聖弟子にとって、預流果を現証するための法性が正しく吟味・確立されたのである。比丘たちよ、このように七つの要素を備えた聖弟子は、預流果を具足した者となるのである」と。

Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

世尊はこのように説かれた。それらの比丘たちは心から喜び、世尊の説法を歓喜して受け入れた。

Kosambiyasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.

拘睒弥経 第八 終わる。

9. Brahmanimantanikasuttaṃ

9. 梵天招待経

501. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –

501. このように私は聞いた。ある時、世尊は舎衛城の祇樹給孤独園におられた。そこで世尊は比丘たちに「比丘たちよ」と呼びかけられた。「尊き方よ」とそれらの比丘たちは世尊にお答えした。世尊はこのように言われた。

‘‘Ekamidāhaṃ, bhikkhave, samayaṃ ukkaṭṭhāyaṃ viharāmi subhagavane sālarājamūle. Tena kho pana, bhikkhave, samayena bakassa brahmuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti – ‘idaṃ niccaṃ, idaṃ dhuvaṃ, idaṃ sassataṃ, idaṃ kevalaṃ, idaṃ acavanadhammaṃ, idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, ito ca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ natthī’ti. Atha khvāhaṃ, bhikkhave, bakassa brahmuno cetasā cetoparivitakkamaññāya – seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva – ukkaṭṭhāyaṃ subhagavane sālarājamūle antarahito tasmiṃ brahmaloke pāturahosiṃ. Addasā kho maṃ, bhikkhave, bako brahmā dūratova āgacchantaṃ; disvāna maṃ etadavoca – ‘ehi kho, mārisa, svāgataṃ, mārisa! Cirassaṃ kho, mārisa, imaṃ pariyāyamakāsi yadidaṃ idhāgamanāya. Idañhi, mārisa, niccaṃ, idaṃ dhuvaṃ, idaṃ sassataṃ, idaṃ kevalaṃ, idaṃ acavanadhammaṃ, idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati. Ito ca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ natthī’’’ti.

「比丘たちよ、かつてある時、私はウッカッタの善福林のサーラ樹の王の根元におられた。比丘たちよ、その時、バカ梵天にこのような悪しき邪見が生じていた――『これは常住であり、これは堅固であり、これは永遠であり、これは完全であり、これは滅びない性質のものである。実にこれは生ぜず、老いず、死なず、没せず、生まれ変わらない。そしてこれより他にさらに勝れた解脱(出離)はない』と。比丘たちよ、そこで私は、バカ梵天の心の中の思念を心で知って、あたかも力強い男が曲げた腕を伸ばし、伸ばした腕を曲げるかのように速やかに、ウッカッタの善福林のサーラ樹の根元から姿を消し、その梵天の世界に現れた。比丘たちよ、バカ梵天は私が遥か遠くから来るのを見た。見てから、私にこのように言った――『友よ、来てください。友よ、よくぞ来られました。友よ、ここにいらっしゃるまで、実に長い時間がかかりました。友よ、実にこれは常住であり、これは堅固であり、これは永遠であり、これは完全であり、これは滅びない性質のものです。実にこれは生ぜず、老いず、死なず、没せず、生まれ変わりません。そしてこれより他にさらに勝れた解脱はないのです』と。

Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, bakaṃ brahmānaṃ etadavocaṃ – ‘‘avijjāgato vata, bho, bako brahmā; avijjāgato vata, bho, bako brahmā; yatra hi nāma aniccaṃyeva samānaṃ niccanti vakkhati, addhuvaṃyeva samānaṃ dhuvanti vakkhati, asassataṃyeva samānaṃ sassatanti vakkhati, akevalaṃyeva samānaṃ kevalanti vakkhati, cavanadhammaṃyeva samānaṃ acavanadhammanti vakkhati; yattha ca pana jāyati jīyati mīyati cavati upapajjati tañca vakkhati – ‘idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjatī’ti; santañca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ ‘natthaññaṃ uttari nissaraṇa’nti vakkhatī’’ti.

このように言われたとき、比丘たちよ、私はバカ梵天にこのように言った――『あぁ、バカ梵天は無明に陥っている。あぁ、バカ梵天は無明に陥っている。実に無常であるものを「常住である」と言い、不堅固であるものを「堅固である」と言い、不永遠であるものを「永遠である」と言い、不完全であるものを「完全である」と言い、滅びる性質のものを「滅びない性質のものである」と言い、生じ、老い、死に、没し、生まれ変わる所において、「実にこれは生ぜず、老いず、死なず、没せず、生まれ変わらない」と言い、他にさらに勝れた解脱が存在するのに、「他にさらに勝れた解脱はない」と言っているのだから』と。

502. ‘‘Atha kho, bhikkhave, māro pāpimā aññataraṃ brahmapārisajjaṃ anvāvisitvā maṃ etadavoca – ‘bhikkhu, bhikkhu, metamāsado metamāsado, eso hi, bhikkhu, brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā vasī pitā bhūtabhabyānaṃ. Ahesuṃ kho ye, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ pathavīgarahakā pathavījigucchakā, āpagarahakā āpajigucchakā, tejagarahakā tejajigucchakā, vāyagarahakā vāyajigucchakā, bhūtagarahakā bhūtajigucchakā, devagarahakā devajigucchakā, pajāpatigarahakā pajāpatijigucchakā, brahmagarahakā brahmajigucchakā – te kāyassa bhedā pāṇupacchedā hīne kāye patiṭṭhitā ahesuṃ. Ye pana, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ pathavīpasaṃsakā pathavābhinandino, āpapasaṃsakā āpābhinandino, tejapasaṃsakā tejābhinandino, vāyapasaṃsakā vāyābhinandino, bhūtapasaṃsakā bhūtābhinandino, devapasaṃsakā devābhinandino, pajāpatipasaṃsakā pajāpatābhinandino, brahmapasaṃsakā brahmābhinandino – te kāyassa bhedā pāṇupacchedā paṇīte kāye patiṭṭhitā. Taṃ tāhaṃ, bhikkhu, evaṃ vadāmi – ‘iṅgha tvaṃ, mārisa, yadeva te brahmā āha tadeva tvaṃ karohi, mā tvaṃ brahmuno vacanaṃ upātivattittho’. Sace kho tvaṃ, bhikkhu, brahmuno vacanaṃ upātivattissasi, seyyathāpi nāma puriso siriṃ āgacchantiṃ daṇḍena paṭippaṇāmeyya, seyyathāpi vā pana, bhikkhu, puriso narakappapāte papatanto hatthehi ca pādehi ca pathaviṃ virādheyya, evaṃ sampadamidaṃ, bhikkhu, tuyhaṃ bhavissati. ‘Iṅghaṃ tvaṃ, mārisa, yadeva te brahmā āha tadeva tvaṃ karohi, mā tvaṃ brahmuno vacanaṃ upātivattittho. Nanu tvaṃ, bhikkhu, passasi brahmaparisaṃ sannipatita’nti? Iti kho maṃ, bhikkhave, māro pāpimā brahmaparisaṃ upanesi.

502. 比丘たちよ、その時、悪魔波旬がある梵天の従者に憑依して、私にこのように言った――『比丘よ、比丘よ、この方に近づくな、この方に逆らうな。比丘よ、実にこの梵天、大梵天は、一切を制伏する者、何者にも制伏されない者、全知の者、自在者、主宰者、創造者、化作主、至高者、支配者、主宰の主、生じたる者と生ずべき者の父である。比丘よ、かつて世間において、地を非難し地を嫌悪し、水を非難し水を嫌悪し、火を非難し火を嫌悪し、風を非難し風を嫌悪し、生類を非難し生類を嫌悪し、諸天を非難し諸天を嫌悪し、生主を非難し生主を嫌悪し、梵天を非難し梵天を嫌悪した沙門・婆羅門たちがいたが、彼らは身体の崩壊し命が絶えた後、劣悪な境遇に身を置くことになった。しかし比丘よ、かつて世間において、地を賞賛し地に歓喜し、水を賞賛し水に歓喜し、火を賞賛し火に歓喜し、風を賞賛し風に歓喜し、生類を賞賛し生類に歓喜し、諸天を賞賛し諸天に歓喜し、生主を賞賛し生主に歓喜し、梵天を賞賛し梵天に歓喜した沙門・婆羅門たちがいたが、彼らは身体の崩壊し命が絶えた後、勝れた境遇に身を置くことになった。それゆえ比丘よ、私はあなたにこのように言う――「友よ、さあ、梵天があなたに語ること、まさにそれを行いなさい。梵天の言葉を踏み越えてはならない」。比丘よ、もしあなたが梵天の言葉を踏み越えるなら、あたかも人がやって来る吉祥(幸運)を棒で追い払うように、また比丘よ、あたかも人が地獄の崖に転落しながら手足で地を掴み損ねるように、比丘よ、あなたにはそのような結末が訪れるであろう。「友よ、さあ、梵天があなたに語ること、まさにそれを行いなさい。梵天の言葉を踏み越えてはならない。比丘よ、あなたには集まっている梵天の会衆が見えないのか」』と。比丘たちよ、このように悪魔波旬は私に梵天の会衆を引き合いに出して迫った。

‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, māraṃ pāpimantaṃ etadavocaṃ – ‘jānāmi kho tāhaṃ, pāpima; mā tvaṃ maññittho – na maṃ jānātī’ti. Māro tvamasi, pāpima. Yo ceva, pāpima, brahmā, yā ca brahmaparisā, ye ca brahmapārisajjā, sabbeva tava hatthagatā sabbeva tava vasaṃgatā. Tuyhañhi, pāpima, evaṃ hoti – ‘esopi me assa hatthagato, esopi me assa vasaṃgato’ti. Ahaṃ kho pana, pāpima, neva tava hatthagato neva tava vasaṃgato’’ti.

このように言われたとき、比丘たちよ、私は悪魔波旬にこのように言った――『悪魔よ、私はそなたを知っている。「彼は私を知らない」などと思うな。悪魔よ、そなたは魔羅である。悪魔よ、梵天も、梵天の会衆も、梵天の従者たちも、ことごとくそなたの手中にあり、ことごとくそなたの支配下にある。悪魔よ、実にそなたは「この者もまた私の手中に入り、この者もまた私の支配下に入ればよいのに」と思っているのだ。しかし悪魔よ、私は決してそなたの手中にはなく、決してそなたの支配下にはない』と。

503. ‘‘Evaṃ vutte, bhikkhave, bako brahmā maṃ etadavoca – ‘ahañhi, mārisa, niccaṃyeva samānaṃ niccanti vadāmi, dhuvaṃyeva samānaṃ dhuvanti vadāmi, sassataṃyeva samānaṃ sassatanti vadāmi, kevalaṃyeva samānaṃ kevalanti vadāmi, acavanadhammaṃyeva samānaṃ acavanadhamma’nti vadāmi, yattha ca pana na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati tadevāhaṃ vadāmi – ‘idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjatī’ti. Asantañca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ ‘natthaññaṃ uttari nissaraṇa’nti vadāmi. Ahesuṃ kho, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ yāvatakaṃ tuyhaṃ kasiṇaṃ āyu tāvatakaṃ tesaṃ tapokammameva ahosi. Te kho evaṃ jāneyyuṃ – ‘santañca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ atthaññaṃ uttari nissaraṇanti, asantaṃ vā aññaṃ uttari nissaraṇaṃ natthaññaṃ uttari nissaraṇa’nti. Taṃ tāhaṃ, bhikkhu, evaṃ vadāmi – ‘na cevaññaṃ uttari nissaraṇaṃ dakkhissasi, yāvadeva ca pana kilamathassa vighātassa bhāgī bhavissasi. Sace kho tvaṃ, bhikkhu, pathaviṃ ajjhosissasi, opasāyiko me bhavissasi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo. Sace āpaṃ… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ ajjhosissasi, opasāyiko me bhavissasi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo’ti.

503. このように言われたとき、比丘たちよ、バカ梵天は私にこのように言った――『友よ、実に私は、常住であるものを「常住である」と言い、堅固であるものを「堅固である」と言い、永遠であるものを「永遠である」と言い、完全であるものを「完全である」と言い、滅びない性質のものを「滅びない性質のものである」と言っているのだ。生ぜず、老いず、死なず、没せず、生まれ変わらない所において、まさに私は「実にこれは生ぜず、老いず、死なず、没せず、生まれ変わらない」と言っているのだ。そして、他にさらに勝れた解脱が存在しないがゆえに「他にさらに勝れた解脱はない」と言っているのだ。比丘よ、あなた以前に世間にいた沙門・婆羅門たちには、あなたの全寿命に相当するほどの期間にわたって苦行を行っていた者たちがいた。彼らならば「他にさらに勝れた解脱が存在するならば『他にさらに勝れた解脱がある』と知り、他にさらに勝れた解脱が存在しないならば『他にさらに勝れた解脱はない』と知る」ことができたであろう。それゆえ比丘よ、私はあなたにこのように言う――「あなたは他にさらに勝れた解脱を見ることはなく、ただ徒労と苦痛にあずかるだけとなるであろう。比丘よ、もしあなたが地に執着するならば、あなたは私の近くに伏す者、私の領分に伏す者となり、意のままに扱われ、追い払われるであろう。もし水に……火に……風に……生類に……諸天に……生主に……梵天に執着するならば、あなたは私の近くに伏す者、私の領分に伏す者となり、意のままに扱われ、追い払われるであろう」』と。

‘‘Ahampi kho evaṃ, brahme, jānāmi – sace pathaviṃ ajjhosissāmi, opasāyiko te bhavissāmi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo. ‘Sace āpaṃ… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ ajjhosissāmi, opasāyiko te bhavissāmi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo’ti api ca te ahaṃ, brahme, gatiñca pajānāmi, jutiñca pajānāmi – evaṃ mahiddhiko bako brahmā, evaṃ mahānubhāvo bako brahmā, evaṃ mahesakkho bako brahmā’’ti.

『梵天よ、私もまたそのように知っています――もし私が地に執着するならば、私はあなたの近くに伏す者、あなたの領分に伏す者となり、意のままに扱われ、追い払われるでしょう。もし水に……火に……風に……生類に……諸天に……生主に……梵天に執着するならば、私はあなたの近くに伏す者、あなたの領分に伏す者となり、意のままに扱われ、追い払われるでしょう、と。しかし梵天よ、私はあなたの境遇(趣)をも知っており、あなたの威光をも知っています――「バカ梵天はこのように大神通力があり、バカ梵天はこのように大威徳があり、バカ梵天はこのように大権勢がある」と』。

‘‘Yathākathaṃ pana me tvaṃ, mārisa, gatiñca pajānāsi, jutiñca pajānāsi – ‘evaṃ mahiddhiko bako brahmā, evaṃ mahānubhāvo bako brahmā, evaṃ mahesakkho bako brahmā’ti?

『友よ、ではあなたはどのようにして私の境遇を知り、威光を知り、「バカ梵天はこのように大神通力があり、バカ梵天はこのように大威徳があり、バカ梵天はこのように大権勢がある」と言うのか』。

‘‘Yāvatā candimasūriyā, pariharanti disā bhanti virocanā;

『月と太陽が巡りめぐり、方角を照らして輝くところ、

Tāva sahassadhā loko, ettha te vattate vaso.

その千の世界において、あなたの支配力が及んでいる。

‘‘Paroparañca jānāsi, atho rāgavirāginaṃ;

あなたは高貴な者も下劣な者をも知り、貪りある者と離貪の者をも知る。

Itthabhāvaññathābhāvaṃ, sattānaṃ āgatiṃ gati’’nti.

衆生のこの世のありさまと他の世のありさま、その来住と去就をも知る』と。

‘‘Evaṃ kho te ahaṃ, brahme, gatiñca pajānāmi jutiñca pajānāmi – ‘evaṃ mahiddhiko bako brahmā, evaṃ mahānubhāvo bako brahmā, evaṃ mahesakkho bako brahmā’ti.

『梵天よ、このように私はあなたの境遇を知り、威光を知っています――「バカ梵天はこのように大神通力があり、バカ梵天はこのように大威徳があり、バカ梵天はこのように大権勢がある」と。

504. ‘‘Atthi kho, brahme, añño kāyo, taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi; tamahaṃ jānāmi passāmi. Atthi kho, brahme, ābhassarā nāma kāyo yato tvaṃ cuto idhūpapanno. Tassa te aticiranivāsena sā sati pamuṭṭhā, tena taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi; tamahaṃ jānāmi passāmi. Evampi kho ahaṃ, brahme, neva te samasamo abhiññāya, kuto nīceyyaṃ? Atha kho ahameva tayā bhiyyo. Atthi kho, brahme, subhakiṇho nāma kāyo, vehapphalo nāma kāyo, abhibhū nāma kāyo, taṃ tvaṃ na jānāsi na passasi; tamahaṃ jānāmi passāmi. Evampi kho ahaṃ, brahme, neva te samasamo abhiññāya, kuto nīceyyaṃ? Atha kho ahameva tayā bhiyyo. Pathaviṃ kho ahaṃ, brahme, pathavito abhiññāya yāvatā pathaviyā pathavattena ananubhūtaṃ tadabhiññāya pathaviṃ nāpahosiṃ, pathaviyā nāpahosiṃ, pathavito nāpahosiṃ, pathaviṃ meti nāpahosiṃ, pathaviṃ nābhivadiṃ. Evampi kho ahaṃ, brahme, neva te samasamo abhiññāya, kuto nīceyyaṃ? Atha kho ahameva tayā bhiyyo. Āpaṃ kho ahaṃ, brahme…pe… tejaṃ kho ahaṃ, brahme…pe… vāyaṃ kho ahaṃ, brahme…pe… bhūte kho ahaṃ, brahme…pe… deve kho ahaṃ, brahme…pe… pajāpatiṃ kho ahaṃ, brahme…pe… brahmaṃ kho ahaṃ, brahme…pe… ābhassare kho ahaṃ, brahme…pe… subhakiṇhe kho ahaṃ, brahme… …pe… vehapphale kho ahaṃ, brahme…pe… abhibhuṃ kho ahaṃ, brahme…pe… sabbaṃ kho ahaṃ, brahme, sabbato abhiññāya yāvatā sabbassa sabbattena ananubhūtaṃ tadabhiññāya sabbaṃ nāpahosiṃ sabbasmiṃ nāpahosiṃ sabbato nāpahosiṃ sabbaṃ meti nāpahosiṃ, sabbaṃ nābhivadiṃ. Evampi kho ahaṃ, brahme, neva te samasamo abhiññāya, kuto nīceyyaṃ? Atha kho ahameva tayā bhiyyo’’ti.

504. 梵天よ、しかしあなたには知らず、見ることのできない別の身(世界)が存在します。私はそれを知り、見ています。梵天よ、光音天という身(世界)が存在し、あなたはそこから没してここに生まれ変わったのです。そこでの長すぎる居住のために、あなたはその記憶を忘失してしまいました。それゆえ、あなたはそれを知らず、見ることができないのです。私はそれを知り、見ています。梵天よ、このように私は直接知(超知)においてあなたと同等ですらなく、どうして劣ることがあるでしょうか。むしろ私の方があなたよりも優れているのです。梵天よ、遍浄天という身が存在し、広果天という身が存在し、無想天(無勝天)という身が存在しますが、あなたにはそれを知らず、見ることができません。私はそれを知り、見ています。梵天よ、このように私は直接知においてあなたと同等ですらなく、どうして劣ることがあるでしょうか。むしろ私の方があなたよりも優れているのです。梵天よ、私は地を地として直接に知り、地の地たる本性によって体験されないところのもの、それを直接に知って、地であると思わず、地に属すると思わず、地から生じたと思わず、「地は私のものである」と思わず、地を歓喜して賛美しませんでした。梵天よ、このように私は直接知においてあなたと同等ですらなく、どうして劣ることがあるでしょうか。むしろ私の方があなたよりも優れているのです。梵天よ、私は水を……火を……風を……生類を……諸天を……生主を……梵天を……光音天を……遍浄天を……広果天を……無想天を……梵天よ、私は一切を一切として直接に知り、一切の一切たる本性によって体験されないところのもの、それを直接に知って、一切であると思わず、一切の中にあると思わず、一切から生じたと思わず、「一切は私のものである」と思わず、一切を歓喜して賛美しませんでした。梵天よ、このように私は直接知においてあなたと同等ですらなく、どうして劣ることがあるでしょうか。むしろ私の方があなたよりも優れているのです』と。

‘‘Sace kho, mārisa, sabbassa sabbattena ananubhūtaṃ, tadabhiññāya mā heva te rittakameva ahosi, tucchakameva ahosī’’ti.

『友よ、もし一切の一切たる本性によって体験されないものがあるのなら、それを直接知ったというあなたの主張が、まったく空虚なものでなく、虚妄なものでないようにしなさい』。

‘‘‘Viññāṇaṃ anidassanaṃ anantaṃ sabbato pabhaṃ’, taṃ pathaviyā pathavattena ananubhūtaṃ, āpassa āpattena ananubhūtaṃ, tejassa tejattena ananubhūtaṃ, vāyassa vāyattena ananubhūtaṃ, bhūtānaṃ bhūtattena ananubhūtaṃ, devānaṃ devattena ananubhūtaṃ, pajāpatissa pajāpatittena ananubhūtaṃ, brahmānaṃ brahmattena ananubhūtaṃ, ābhassarānaṃ ābhassarattena ananubhūtaṃ, subhakiṇhānaṃ subhakiṇhattena ananubhūtaṃ, vehapphalānaṃ vehapphalatte ananubhūtaṃ, abhibhussa abhibhuttena ananubhūtaṃ, sabbassa sabbattena ananubhūtaṃ’’.

『「現れることがなく、無辺であり、あまねく光り輝く識」――それは地の地たる本性によって体験されず、水の水たる本性によって体験されず、火の火たる本性によって体験されず、風の風たる本性によって体験されず、生類の生類たる本性によって体験されず、諸天の諸天たる本性によって体験されず、生主の生主たる本性によって体験されず、梵天の梵天たる本性によって体験されず、光音天の光音天たる本性によって体験されず、遍浄天の遍浄天たる本性によって体験されず、広果天の広果天たる本性によって体験されず、無想天の無想天たる本性によって体験されず、一切の一切たる本性によって体験されないものである』。

‘‘Handa carahi te, mārisa, passa antaradhāyāmī’’ti. ‘Handa carahi me tvaṃ, brahme, antaradhāyassu, sace visahasī’ti. Atha kho, bhikkhave, bako brahmā ‘antaradhāyissāmi samaṇassa gotamassa, antaradhāyissāmi samaṇassa gotamassā’ti nevassu me sakkoti antaradhāyituṃ.

『友よ、それならばさあ、私が見ている前で姿を消してみなさい』。『梵天よ、それならばさあ、できるものならあなたが私の前で姿を消してみなさい』。そこで比丘たちよ、バカ梵天は『沙門ゴータマの前で姿を消そう、沙門ゴータマの前で姿を消そう』としたが、私の前から姿を消すことがどうしてもできなかった。

‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, bakaṃ brahmānaṃ etadavocaṃ – ‘handa carahi te brahme antaradhāyāmī’ti. ‘Handa carahi me tvaṃ, mārisa, antaradhāyassu sace visahasī’ti. Atha kho ahaṃ, bhikkhave, tathārūpaṃ iddhābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkhāsiṃ – ‘ettāvatā brahmā ca brahmaparisā ca brahmapārisajjā ca saddañca me sossanti , na ca maṃ dakkhantī’ti. Antarahito imaṃ gāthaṃ abhāsiṃ –

このように言われたとき、比丘たちよ、私はバカ梵天にこのように言った――『梵天よ、それならばさあ、私があなたの前で姿を消してみせよう』。『友よ、それならばさあ、できるものならあなたが私の前で姿を消してみなさい』。そこで比丘たちよ、私はこのような神通の構想を現じた――『梵天も梵天の会衆も梵天の従者たちも、私の声は聞くが、私の姿は見えないように』と。そして姿を消したまま、この詩を唱えた――

‘‘Bhavevāhaṃ bhayaṃ disvā, bhavañca vibhavesinaṃ;

『私はまさに生存(有)の中に恐怖を見、また非存在(断滅)を求める生存を見て、

Bhavaṃ nābhivadiṃ kiñci, nandiñca na upādiyi’’nti.

いかなる生存をも歓喜して賛美せず、歓喜に執着することもなかった』と。

‘‘Atha kho, bhikkhave, brahmā ca brahmaparisā ca brahmapārisajjā ca acchariyabbhutacittajātā ahesuṃ – ‘acchariyaṃ vata bho, abbhutaṃ vata bho! Samaṇassa gotamassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, na ca vata no ito pubbe diṭṭho vā, suto vā, añño samaṇo vā brāhmaṇo vā evaṃ mahiddhiko evaṃ mahānubhāvo yathāyaṃ samaṇo gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito. Bhavarāmāya vata, bho, pajāya bhavaratāya bhavasammuditāya samūlaṃ bhavaṃ udabbahī’ti.

比丘たちよ、その時、梵天も梵天の会衆も梵天の従者たちも、驚嘆と未曾有の思いを抱いた――『あぁ、実に驚くべきことだ、あぁ、実に不思議なことだ! 沙門ゴータマの大神通力、大威徳は! 私たちはかつてこれ以前に、これほどの大神通力、これほどの大威徳を持つ他の沙門や婆羅門を見たことも聞いたこともない。釈迦族の王子であり、釈迦の家から出家したこの沙門ゴータマのようであるとは。あぁ、実に生存を楽しみ、生存を喜び、生存に歓喜しているこの世の人々の中から、生存を根本から引き抜いたのだ』と。

505. ‘‘Atha kho, bhikkhave, māro pāpimā aññataraṃ brahmapārisajjaṃ anvāvisitvā maṃ etadavoca – ‘sace kho tvaṃ, mārisa, evaṃ pajānāsi, sace tvaṃ evaṃ anubuddho, mā sāvake upanesi, mā pabbajite; mā sāvakānaṃ dhammaṃ desesi, mā pabbajitānaṃ; mā sāvakesu gedhimakāsi, mā pabbajitesu. Ahesuṃ kho, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ arahanto sammāsambuddhā paṭijānamānā. Te sāvake upanesuṃ pabbajite, sāvakānaṃ dhammaṃ desesuṃ pabbajitānaṃ, sāvakesu gedhimakaṃsu pabbajitesu, te sāvake upanetvā pabbajite, sāvakānaṃ dhammaṃ desetvā pabbajitānaṃ, sāvakesu gedhitacittā pabbajitesu, kāyassa bhedā pāṇupacchedā hīne kāye patiṭṭhitā. Ahesuṃ ye pana, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ arahanto sammāsambuddhā paṭijānamānā. Te na sāvake upanesuṃ na pabbajite, na sāvakānaṃ dhammaṃ desesuṃ na pabbajitānaṃ, na sāvakesu gedhimakaṃsu na pabbajitesu, te na sāvake upanetvā na pabbajite, na sāvakānaṃ dhammaṃ desetvā na pabbajitānaṃ, na sāvakesu gedhitacittā na pabbajitesu, kāyassa bhedā pāṇupacchedā paṇīte kāye patiṭṭhitā. Taṃ tāhaṃ, bhikkhu, evaṃ vadāmi – iṅgha tvaṃ, mārisa, appossukko diṭṭhadhammasukhavihāramanuyutto viharassu, anakkhātaṃ kusalañhi, mārisa, mā paraṃ ovadāhī’ti.

505. 比丘たちよ、その時、悪魔波旬がある梵天の従者に憑依して、私にこのように言った――『友よ、もしあなたがこのように知る者であり、このように覚知した者であるならば、弟子たちを導くな、出家者たちを導くな。弟子たちに法を説くな、出家者たちに法を説くな。弟子たちに執着するな、出家者たちに執着するな。比丘よ、かつて世間において、自ら阿羅漢であり正等覚者であると公言する沙門・婆羅門たちがいた。彼らは弟子たちや出家者たちを導き、弟子たちや出家者たちに法を説き、弟子たちや出家者たちに執着した。彼らは弟子たちや出家者たちを導き、弟子たちや出家者たちに法を説き、弟子たちや出家者たちに執着した心を持ったため、身体の崩壊し命が絶えた後、劣悪な境遇に身を置くことになった。しかし比丘よ、かつて世間において、自ら阿羅漢であり正等覚者であると公言する沙門・婆羅門たちがいた。彼らは弟子たちや出家者たちを導かず、弟子たちや出家者たちに法を説かず、弟子たちや出家者たちに執着しなかった。彼らは弟子たちや出家者たちを導かず、弟子たちや出家者たちに法を説かず、弟子たちや出家者たちに執着した心を持たなかったため、身体の崩壊し命が絶えた後、勝れた境遇に身を置くことになった。それゆえ比丘よ、私はあなたにこのように言う――友よ、さあ、無関心になり、現世の安楽な生活に専念して暮らしなさい。友よ、説き明かさないことこそ善である。他者を教誡してはならない』と。

‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, māraṃ pāpimantaṃ etadavocaṃ – ‘jānāmi kho tāhaṃ, pāpima, mā tvaṃ maññittho – na maṃ jānātī’ti. Māro tvamasi, pāpima. Na maṃ tvaṃ, pāpima, hitānukampī evaṃ vadesi; ahitānukampī maṃ tvaṃ, pāpima, evaṃ vadesi. Tuyhañhi, pāpima, evaṃ hoti – ‘yesaṃ samaṇo gotamo dhammaṃ desessati, te me visayaṃ upātivattissantī’ti. Asammāsambuddhāva pana te, pāpima, samānā sammāsambuddhāmhāti paṭijāniṃsu. Ahaṃ kho pana, pāpima, sammāsambuddhova samāno sammāsambuddhomhīti paṭijānāmi. Desentopi hi, pāpima, tathāgato sāvakānaṃ dhammaṃ tādisova adesentopi hi, pāpima, tathāgato sāvakānaṃ dhammaṃ tādisova. Upanentopi hi, pāpima, tathāgato sāvake tādisova, anupanentopi hi, pāpima, tathāgato sāvake tādisova. Taṃ kissa hetu? Tathāgatassa, pāpima, ye āsavā saṃkilesikā ponobbhavikā sadarā dukkhavipākā āyatiṃ jātijarāmaraṇiyā – te pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Seyyathāpi, pāpima, tālo matthakacchinno abhabbo puna virūḷhiyā; evameva kho, pāpima, tathāgatassa ye āsavā saṃkilesikā ponobbhavikā sadarā dukkhavipākā āyatiṃ jātijarāmaraṇiyā – te pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammāti.

このように言われたとき、比丘たちよ、私は悪魔波旬にこのように言った――『悪魔よ、私はそなたを知っている。「彼は私を知らない」などと思うな。悪魔よ、そなたは魔羅である。悪魔よ、そなたは私の利益を思ってこのように言っているのではなく、私の不利益を思ってこのように言っているのだ。悪魔よ、実にそなたは「沙門ゴータマが法を説く相手は、私の領域を踏み越えてしまうだろう」と思っているのだ。悪魔よ、彼らは正等覚者ではないのに「私たちは正等覚者である」と公言していたのだ。しかし悪魔よ、私は正等覚者であるからこそ「私は正等覚者である」と公言している。悪魔よ、実に如来は、弟子たちに法を説いていてもそのままであり、弟子たちに法を説いていなくてもそのままである。悪魔よ、如来は弟子たちを導いていてもそのままであり、弟子たちを導いていなくてもそのままである。それはなぜか。悪魔よ、如来にとって、汚れをもたらし、再度の生存を生じさせ、苦悩を伴い、苦痛を異熟とし、将来の生・老・死をもたらす諸々の煩悩(漏)――それらは断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようになり、消滅させられ、将来において再び生じない性質のものとなったからである。悪魔よ、あたかも頭を切られた多羅樹が再び成長することがあり得ないように、悪魔よ、まさにそのように、如来にとって、汚れをもたらし、再度の生存を生じさせ、苦悩を伴い、苦痛を異熟とし、将来の生・老・死をもたらす諸々の煩悩は断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようになり、消滅させられ、将来において再び生じない性質のものとなったのである』と。

‘‘Iti hidaṃ mārassa ca anālapanatāya brahmuno ca abhinimantanatāya, tasmā imassa veyyākaraṇassa brahmanimantanikaṃteva adhivacana’’nti.

『このように、悪魔の言葉に応じなかったこと、および梵天による招待があったことによって、この説示に「梵天招待」という名称が与えられたのである』と。

Brahmanimantanikasuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.

梵天招待経 第九 終わる。

10. Māratajjanīyasuttaṃ

10. 魔訶責経

506. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ āyasmā mahāmoggallāno bhaggesu viharati susumāragire bhesakaḷāvane migadāye. Tena kho pana samayena āyasmā mahāmoggallāno abbhokāse caṅkamati. Tena kho pana samayena māro pāpimā āyasmato mahāmoggallānassa kucchigato hoti koṭṭhamanupaviṭṭho. Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi – ‘‘kiṃ nu kho me kucchi garugaro viya ? Māsācitaṃ maññe’’ti. Atha kho āyasmā mahāmoggallāno caṅkamā orohitvā vihāraṃ pavisitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho āyasmā mahāmoggallāno paccattaṃ yoniso manasākāsi. Addasā kho āyasmā mahāmoggallāno māraṃ pāpimantaṃ kucchigataṃ koṭṭhamanupaviṭṭhaṃ. Disvāna māraṃ pāpimantaṃ etadavoca – ‘‘nikkhama, pāpima; nikkhama, pāpima! Mā tathāgataṃ vihesesi, mā tathāgatasāvakaṃ. Mā te ahosi dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyā’’ti. Atha kho mārassa pāpimato etadahosi – ‘‘ajānameva kho maṃ ayaṃ samaṇo apassaṃ evamāha – ‘nikkhama, pāpima; nikkhama, pāpima! Mā tathāgataṃ vihesesi, mā tathāgatasāvakaṃ. Mā te ahosi dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyā’ti. Yopissa so satthā sopi maṃ neva khippaṃ jāneyya, kuto pana maṃ ayaṃ sāvako jānissatī’’ti? Atha kho āyasmā mahāmoggallāno māraṃ pāpimantaṃ etadavoca – ‘‘evampi kho tāhaṃ, pāpima, jānāmi, mā tvaṃ maññittho – ‘na maṃ jānātī’ti. Māro tvamasi, pāpima; tuyhañhi, pāpima, evaṃ hoti – ‘ajānameva kho maṃ ayaṃ samaṇo apassaṃ evamāha – nikkhama, pāpima; nikkhama, pāpima! Mā tathāgataṃ vihesesi, mā tathāgatasāvakaṃ. Mā te ahosi dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyāti. Yopissa so satthā sopi maṃ neva khippaṃ jāneyya, kuto pana maṃ ayaṃ sāvako jānissatī’’’ti?

506. このように私は聞きました。ある時、尊者マハーモッガッラーナは、バッガ国のススマガラ山にあるベーサカラー林の鹿野苑に滞在していました。その時、尊者マハーモッガッラーナは露地を経行していました。その時、悪魔パーピマンが尊者マハーモッガッラーナの腹の中に入り、腸に入り込んでいました。そこで尊者マハーモッガッラーナはこう思いました。「どうして私の腹は重くなったのだろうか。まるで豆を詰め込んだかのようだ」と。そこで尊者マハーモッガッラーナは経行を下り、精舎に入って用意された座席に座りました。座ってから、尊者マハーモッガッラーナは自己の内部を如理に作意しました。尊者マハーモッガッラーナは、悪魔パーピマンが腹の中に入り、腸に入り込んでいるのを見ました。見てから、悪魔パーピマンにこう言いました。「出て行け、悪魔よ。出て行け、悪魔よ。如来を害するな、如来の弟子を害するな。汝にとって長きにわたり不利益と苦痛とならないようにせよ」と。すると悪魔パーピマンはこう思いました。「この修行者は私のことを知りもせず、見もせずに『出て行け、悪魔よ。出て行け、悪魔よ。如来を害するな、如来の弟子を害するな。汝にとって長きにわたり不利益と苦痛とならないようにせよ』と言っているのだ。彼の師であっても、私をすぐには知ることはできないだろうに、ましてこの弟子がどうして私のことを知るだろうか」と。そこで尊者マハーモッガッラーナは悪魔パーピマンにこう言いました。「悪魔よ、私はこのように汝を知っているのだ。『私を知らないのだ』などと思うな。汝は悪魔である。悪魔よ、汝はこう思ったのだ。『この修行者は私のことを知りもせず、見もせずに「出て行け、悪魔よ。出て行け、悪魔よ。如来を害するな、如来の弟子を害するな。汝にとって長きにわたり不利益と苦痛とならないようにせよ」と言っているのだ。彼の師であっても、私をすぐには知ることはできないだろうに、ましてこの弟子がどうして私のことを知るだろうか』と」。

Atha kho mārassa pāpimato etadahosi – ‘‘jāname kho maṃ ayaṃ samaṇo passaṃ evamāha – ‘nikkhama, pāpima; nikkhama, pāpima! Mā tathāgataṃ vihesesi, mā tathāgatasāvakaṃ. Mā te ahosi dīgharattaṃ ahitāya dukkhāyā’’’ti. Atha kho māro pāpimā āyasmato mahāmoggallānassa mukhato uggantvā paccaggaḷe aṭṭhāsi.

すると悪魔パーピマンはこう思いました。「この修行者はまさに私を知り、私を見て『出て行け、悪魔よ。出て行け、悪魔よ。如来を害するな、如来の弟子を害するな。汝にとって長きにわたり不利益と苦痛とならないようにせよ』と言っているのだ」と。そこで悪魔パーピマンは尊者マハーモッガッラーナの口から抜け出て、閂(かんぬき)の上に立ちました。

507. Addasā kho āyasmā mahāmoggallāno māraṃ pāpimantaṃ paccaggaḷe ṭhitaṃ; disvāna māraṃ pāpimantaṃ etadavoca – ‘etthāpi kho tāhaṃ, pāpima, passāmi; mā tvaṃ maññittho ‘‘na maṃ passatī’’ti. Eso tvaṃ, pāpima, paccaggaḷe ṭhito. Bhūtapubbāhaṃ, pāpima, dūsī nāma māro ahosiṃ, tassa me kāḷī nāma bhaginī. Tassā tvaṃ putto. So me tvaṃ bhāgineyyo ahosi. Tena kho pana, pāpima, samayena kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho loke uppanno hoti. Kakusandhassa kho pana, pāpima, bhagavato arahato sammāsambuddhassa vidhurasañjīvaṃ nāma sāvakayugaṃ ahosi aggaṃ bhaddayugaṃ. Yāvatā kho pana, pāpima, kakusandhassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa sāvakā. Tesu na ca koci āyasmatā vidhurena samasamo hoti yadidaṃ dhammadesanāya. Iminā kho evaṃ , pāpima, pariyāyena āyasmato vidhurassa vidhuroteva samaññā udapādi.

507. 尊者マハーモッガッラーナは、悪魔パーピマンが閂の上に立っているのを見ました。見てから、悪魔パーピマンにこう言いました。「悪魔よ、ここにおいても私は汝を見ている。『私を見ていない』などと思うな。そこにいる汝は、悪魔よ、閂の上に立っている。悪魔よ、かつて私はドゥーシーという名の悪魔であった。その私にはカーリーという名の姉妹がいた。汝はその息子である。汝は私の甥であったのだ。悪魔よ、その当時、世にカクサンダ世尊・応供・正等覚者が現れていた。悪魔よ、カクサンダ世尊・応供・正等覚者には、ヴィドゥラとサンジーヴァという名の最上の一対の優れた弟子がいた。悪魔よ、およそカクサンダ世尊・応供・正等覚者の弟子たちの中で、法を説くことにおいて尊者ヴィドゥラに比肩する者は誰もいなかった。悪魔よ、このような理由によって、尊者ヴィドゥラには『ヴィドゥラ(無比者)』という呼び名が生じたのである。

‘‘Āyasmā pana, pāpima, sañjīvo araññagatopi rukkhamūlagatopi suññāgāragatopi appakasireneva saññāvedayitanirodhaṃ samāpajjati. Bhūtapubbaṃ, pāpima, āyasmā sañjīvo aññatarasmiṃ rukkhamūle saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno nisinno hoti. Addasaṃsu kho, pāpima, gopālakā pasupālakā kassakā pathāvino āyasmantaṃ sañjīvaṃ aññatarasmiṃ rukkhamūle saññāvedayitanirodhaṃ samāpannaṃ nisinnaṃ; disvāna tesaṃ etadahosi – ‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho! Ayaṃ samaṇo nisinnakova kālaṅkato! Handa naṃ dahāmā’ti. Atha kho te, pāpima, gopālakā pasupālakā kassakā pathāvino tiṇañca kaṭṭhañca gomayañca saṃkaḍḍhitvā āyasmato sañjīvassa kāye upacinitvā aggiṃ datvā pakkamiṃsu. Atha kho, pāpima, āyasmā sañjīvo tassā rattiyā accayena tāya samāpattiyā vuṭṭhahitvā cīvarāni papphoṭetvā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya gāmaṃ piṇḍāya pāvisi. Addasaṃsu kho te, pāpima, gopālakā pasupālakā kassakā pathāvino āyasmantaṃ sañjīvaṃ piṇḍāya carantaṃ; disvāna nesaṃ etadahosi – ‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho! Ayaṃ samaṇo nisinnakova kālaṅkato, svāyaṃ paṭisañjīvito’ti. Iminā kho evaṃ, pāpima, pariyāyena āyasmato sañjīvassa sañjīvoteva samaññā udapādi.

「悪魔よ、一方の尊者サンジーヴァは、森に行っても、樹下に行っても、空家に行っても、たやすく想受滅定に入定した。悪魔よ、かつて尊者サンジーヴァはある樹下で想受滅定に入定して座っていた。悪魔よ、牛飼いたち、羊飼いたち、農民たち、旅人たちが、尊者サンジーヴァがある樹下で想受滅定に入定して座っているのを見た。見てから、彼らはこう思った。『ああ、実に不思議なことだ。実に驚くべきことだ。この修行者は座ったまま息絶えてしまった。さあ、火葬しよう』と。そこで悪魔よ、それらの牛飼いたち、羊飼いたち、農民たち、旅人たちは、草や薪や牛糞をかき集め、尊者サンジーヴァの体の上に積み重ねて火を放って去って行った。悪魔よ、そして尊者サンジーヴァはその夜が明けると、その定より出定し、衣を払い、朝の時に内衣を着て鉢と衣を取って村へ托鉢に入った。悪魔よ、それらの牛飼いたち、羊飼いたち、農民たち、旅人たちは、尊者サンジーヴァが托鉢に歩いているのを見た。見てから、彼らはこう思った。『ああ、実に不思議なことだ。実に驚くべきことだ。この修行者は座ったまま息絶えていたのに、生き返った(サンジーヴィタ)』と。悪魔よ、このような理由によって、尊者サンジーヴァには『サンジーヴァ(蘇生者)』という呼び名が生じたのである。

508. ‘‘Atha kho, pāpima, dūsissa mārassa etadahosi – ‘imesaṃ kho ahaṃ bhikkhūnaṃ sīlavantānaṃ kalyāṇadhammānaṃ neva jānāmi āgatiṃ vā gatiṃ vā. Yaṃnūnāhaṃ brāhmaṇagahapatike anvāviseyyaṃ – etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosatha paribhāsatha rosetha vihesetha. Appeva nāma tumhehi akkosiyamānānaṃ paribhāsiyamānānaṃ rosiyamānānaṃ vihesiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti. Atha kho te, pāpima, dūsī māro brāhmaṇagahapatike anvāvisi – ‘etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosatha paribhāsatha rosetha vihesetha. Appeva nāma tumhehi akkosiyamānānaṃ paribhāsiyamānānaṃ rosiyamānānaṃ vihesiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti.

508. 「悪魔よ、そのとき悪魔ドゥーシーはこう思った。『私は、戒を具え善き法を持つこれら比丘たちの来るところも去るところも知らない。それならば、私はバラモンや資産者たちに取り憑こう。「さあ、お前たちは戒を具え善き法を持つ比丘たちを罵り、誹謗し、怒らせ、害せよ。そうすれば、お前たちに罵られ、誹謗され、怒らされ、害されることで、彼らの心に変調が生じるかもしれない。そうすれば悪魔ドゥーシーはその隙を得るであろう」と』。そこで悪魔よ、悪魔ドゥーシーはバラモンや資産者たちに取り憑いてこうさせた。『さあ、お前たちは戒を具え善き法を持つ比丘たちを罵り、誹謗し、怒らせ、害せよ。そうすれば、お前たちに罵られ、誹謗され、怒らされ、害されることで、彼らの心に変調が生じるかもしれない。そうすれば悪魔ドゥーシーはその隙を得るであろう』と。

‘‘Atha kho te, pāpima, brāhmaṇagahapatikā anvāvisiṭṭhā dūsinā mārena bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosanti paribhāsanti rosenti vihesenti – ‘ime pana muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti. Seyyathāpi nāma ulūko rukkhasākhāyaṃ mūsikaṃ maggayamāno jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati; evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti. Seyyathāpi nāma kotthu nadītīre macche maggayamāno jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati; evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti. Seyyathāpi nāma biḷāro sandhisamalasaṅkaṭīre mūsikaṃ maggayamāno jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati; evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyanti. Seyyathāpi nāma gadrabho vahacchinno sandhisamalasaṅkaṭīre jhāyati pajjhāyati nijjhāyati apajjhāyati, evamevime muṇḍakā samaṇakā ibbhā kiṇhā bandhupādāpaccā ‘‘jhāyinosmā jhāyinosmā’’ti pattakkhandhā adhomukhā madhurakajātā jhāyanti pajjhāyanti nijjhāyanti apajjhāyantī’’ti.

「そこで悪魔よ、悪魔ドゥーシーに取り憑かれたそれらのバラモンや資産者たちは、戒を具え善き法を持つ比丘たちを罵り、誹謗し、怒らせ、害した。『これらの禿頭の偽修行者ども、下賤の者ども、黒き者ども、梵天の足から生まれた奴輩は、「我らは禅定する者、我らは禅定する者」と言って、肩をすぼめ、うつむき、酒に酔ったように、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいる。あたかも梟が木の枝で鼠を狙って、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいるかのようだ。まさにそのように、これらの禿頭の偽修行者ども、下賤の者ども、黒き者ども、梵天の足から生まれた奴輩は、「我らは禅定する者、我らは禅定する者」と言って、肩をすぼめ、うつむき、酒に酔ったように、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいる。あたかも野干が川岸で魚を狙って、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいるかのようだ。まさにそのように、これらの禿頭の偽修行者ども、下賤の者ども、黒き者ども、梵天の足から生まれた奴輩は、「我らは禅定する者、我らは禅定する者」と言って、肩をすぼめ、うつむき、酒に酔ったように、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいる。あたかも猫が壁の隙間や汚水溜めのほとりで鼠を狙って、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいるかのようだ。まさにそのように、これらの禿頭の偽修行者ども、下賤の者ども、黒き者ども、梵天の足から生まれた奴輩は、「我らは禅定する者、我らは禅定する者」と言って、肩をすぼめ、うつむき、酒に酔ったように、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいる。あたかも荷を下ろされた驢馬が壁の隙間や汚水溜めのほとりで、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいるかのようだ。まさにそのように、これらの禿頭の偽修行者ども、下賤の者ども、黒き者ども、梵天の足から生まれた奴輩は、「我らは禅定する者、我らは禅定する者」と言って、肩をすぼめ、うつむき、酒に酔ったように、瞑想し、思い沈み、思い悩み、ふさぎ込んでいる』と。

‘‘Ye kho pana, pāpima, tena samayena manussā kālaṅkaronti yebhuyyena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjanti.

「悪魔よ、その時代に命を終えた人々は、その多くが身体の崩壊後、死後において、悪趣・苦境・堕処・地獄に生まれ変わった。

509. ‘‘Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhikkhū āmantesi – ‘anvāviṭṭhā kho, bhikkhave, brāhmaṇagahapatikā dūsinā mārena – etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme akkosatha paribhāsatha rosetha vihesetha, appeva nāma tumhehi akkosiyamānānaṃ paribhāsiyamānānaṃ rosiyamānānaṃ vihesiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti. Etha, tumhe, bhikkhave, mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharatha, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharatha. Karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharatha, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharathā’ti.

509. 「悪魔よ、そこでカクサンダ世尊・応供・正等覚者は比丘たちに告げられた。『比丘たちよ、バラモンや資産者たちは悪魔ドゥーシーに取り憑かれて、「さあ、お前たちは戒を具え善き法を持つ比丘たちを罵り、誹謗し、怒らせ、害せよ。そうすれば、お前たちに罵られ、誹謗され、怒らされ、害されることで、彼らの心に変調が生じるかもしれない。そうすれば悪魔ドゥーシーはその隙を得るであろう」としている。さあ、比丘たちよ、慈しみを伴う心をもって一方向を満たして住せよ。同様に第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を。このように上・下・横・すべての場所において、すべての自己に対するように、全世界を、広大で無量で怨みなく害意のない慈しみを伴う心をもって満たして住せよ。悲しみを伴う心をもって……(中略)……喜悦を伴う心をもって……(中略)……平静(捨)を伴う心をもって一方向を満たして住せよ。同様に第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を。このように上・下・横・すべての場所において、すべての自己に対するように、全世界を、広大で無量で怨みなく害意のない平静を伴う心をもって満たして住せよ』と。

‘‘Atha kho te, pāpima, bhikkhū kakusandhena bhagavatā arahatā sammāsambuddhena evaṃ ovadiyamānā evaṃ anusāsiyamānā araññagatāpi rukkhamūlagatāpi suññāgāragatāpi mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā vihariṃsu, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā vihariṃsu. Karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā vihariṃsu, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā vihariṃsu.

「悪魔よ、それらの比丘たちはカクサンダ世尊・応供・正等覚者によってこのように教誡され、このように訓戒されて、森に行っても、樹下に行っても、空家に行っても、慈しみを伴う心をもって一方向を満たして住した。同様に第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を。このように上・下・横・すべての場所において、すべての自己に対するように、全世界を、広大で無量で怨みなく害意のない慈しみを伴う心をもって満たして住した。悲しみを伴う心をもって……(中略)……喜悦を伴う心をもって……(中略)……平静を伴う心をもって一方向を満たして住した。同様に第二の方向を、同様に第三の方向を、同様に第四の方向を。このように上・下・横・すべての場所において、すべての自己に対するように、全世界を、広大で無量で怨みなく害意のない平静を伴う心をもって満たして住した。

510. ‘‘Atha kho, pāpima, dūsissa mārassa etadahosi – ‘evampi kho ahaṃ karonto imesaṃ bhikkhūnaṃ sīlavantānaṃ kalyāṇadhammānaṃ neva jānāmi āgatiṃ vā gatiṃ vā, yaṃnūnāhaṃ brāhmaṇagahapatike anvāviseyyaṃ – etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkarotha garuṃ karotha mānetha pūjetha, appeva nāma tumhehi sakkariyamānānaṃ garukariyamānānaṃ māniyamānānaṃ pūjiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti. Atha kho te, pāpima, dūsī māro brāhmaṇagahapatike anvāvisi – ‘etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkarotha garuṃ karotha mānetha pūjetha, appeva nāma tumhehi sakkariyamānānaṃ garukariyamānānaṃ māniyamānānaṃ pūjiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāra’nti. Atha kho te, pāpima, brāhmaṇagahapatikā anvāviṭṭhā dūsinā mārena bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti.

510. 「悪魔よ、そのとき悪魔ドゥーシーはこう思った。『このようにしても、私は戒を具え善き法を持つこれら比丘たちの来るところも去るところも知らない。それならば、私はバラモンや資産者たちに取り憑こう。「さあ、お前たちは戒を具え善き法を持つ比丘たちを恭敬し、重んじ、敬い、供養せよ。そうすれば、お前たちに恭敬され、重んじられ、敬われ、供養されることで、彼らの心に変調が生じるかもしれない。そうすれば悪魔ドゥーシーはその隙を得るであろう」と』。そこで悪魔よ、悪魔ドゥーシーはバラモンや資産者たちに取り憑いてこうさせた。『さあ、お前たちは戒を具え善き法を持つ比丘たちを恭敬し、重んじ、敬い、供養せよ。そうすれば、お前たちに恭敬され、重んじられ、敬われ、供養されることで、彼らの心に変調が生じるかもしれない。そうすれば悪魔ドゥーシーはその隙を得るであろう』と。そこで悪魔よ、悪魔ドゥーシーに取り憑かれたそれらのバラモンや資産者たちは、戒を具え善き法を持つ比丘たちを恭敬し、重んじ、敬い、供養した。

‘‘Ye kho pana, pāpima, tena samayena manussā kālaṅkaronti yebhuyyena kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjanti.

「悪魔よ、その時代に命を終えた人々は、その多くが身体の崩壊後、死後において、善趣・天界に生まれ変わった。

511. ‘‘Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho bhikkhū āmantesi – ‘anvāviṭṭhā kho, bhikkhave, brāhmaṇagahapatikā dūsinā mārena – etha, tumhe bhikkhū sīlavante kalyāṇadhamme sakkarotha garuṃ karotha mānetha pūjetha, appeva nāma tumhehi sakkariyamānānaṃ garukariyamānānaṃ māniyamānānaṃ pūjiyamānānaṃ siyā cittassa aññathattaṃ, yathā taṃ dūsī māro labhetha otāranti. Etha, tumhe, bhikkhave, asubhānupassino kāye viharatha, āhāre paṭikūlasaññino, sabbaloke anabhiratisaññino , sabbasaṅkhāresu aniccānupassino’ti.

511. 「悪魔よ、そこでカクサンダ世尊・応供・正等覚者は比丘たちに告げられた。『比丘たちよ、バラモンや資産者たちは悪魔ドゥーシーに取り憑かれて、「さあ、お前たちは戒を具え善き法を持つ比丘たちを恭敬し、重んじ、敬い、供養せよ。そうすれば、お前たちに恭敬され、重んじられ、敬われ、供養されることで、彼らの心に変調が生じるかもしれない。そうすれば悪魔ドゥーシーはその隙を得るであろう」としている。さあ、比丘たちよ、身体において不浄を観察して住せよ。食物において嫌悪の想いをなし、全世界において歓喜なき想いをなし、すべての諸行において無常を観察して住せよ』と。

‘‘Atha kho te, pāpima, bhikkhū kakusandhena bhagavatā arahatā sammāsambuddhena evaṃ ovadiyamānā evaṃ anusāsiyamānā araññagatāpi rukkhamūlagatāpi suññāgāragatāpi asubhānupassino kāye vihariṃsu, āhāre paṭikūlasaññino, sabbaloke anabhiratisaññino, sabbasaṅkhāresu aniccānupassino.

「悪魔よ、それらの比丘たちはカクサンダ世尊・応供・正等覚者によってこのように教誡され、このように訓戒されて、森に行っても、樹下に行っても、空家に行っても、身体において不浄を観察して住し、食物において嫌悪の想いをなし、全世界において歓喜なき想いをなし、すべての諸行において無常を観察して住した。

512. ‘‘Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya āyasmatā vidhurena pacchāsamaṇena gāmaṃ piṇḍāya pāvisi. Atha kho, pāpima, dūsī māro aññataraṃ kumārakaṃ anvāvisitvā sakkharaṃ gahetvā āyasmato vidhurassa sīse pahāramadāsi; sīsaṃ vobhindi . Atha kho, pāpima, āyasmā vidhuro bhinnena sīsena lohitena gaḷantena kakusandhaṃyeva bhagavantaṃ arahantaṃ sammāsambuddhaṃ piṭṭhito piṭṭhito anubandhi. Atha kho, pāpima, kakusandho bhagavā arahaṃ sammāsambuddho nāgāpalokitaṃ apalokesi – ‘na vāyaṃ dūsī māro mattamaññāsī’ti. Sahāpalokanāya ca pana, pāpima, dūsī māro tamhā ca ṭhānā cavi mahānirayañca upapajji.

512. 「悪魔よ、そこでカクサンダ世尊・応供・正等覚者は朝の時に内衣を着て鉢と衣を取り、尊者ヴィドゥラを随侍の修行者として村へ托鉢に入られた。そのとき悪魔よ、悪魔ドゥーシーはある少年に取り憑き、小石を取って尊者ヴィドゥラの頭に打ちつけた。頭は割れた。悪魔よ、そこで尊者ヴィドゥラは頭を割られ血を流しながらも、まさにカクサンダ世尊・応供・正等覚者の後ろにぴったりと従った。悪魔よ、そこでカクサンダ世尊・応供・正等覚者は象のように全身で振り返り、『この悪魔ドゥーシーは限度を知らなかった』と見られた。悪魔よ、その振り返りと同時に、悪魔ドゥーシーはその場所から転落し、大地獄に堕ちた。

‘‘Tassa kho pana, pāpima, mahānirayassa tayo nāmadheyyā honti – chaphassāyataniko itipi, saṅkusamāhato itipi, paccattavedaniyo itipi. Atha kho maṃ, pāpima, nirayapālā upasaṅkamitvā etadavocuṃ – yadā kho te , mārisa, saṅkunā saṅku hadaye samāgaccheyya. Atha naṃ tvaṃ jāneyyāsi – ‘vassasahassaṃ me niraye paccamānassā’ti. So kho ahaṃ, pāpima, bahūni vassāni bahūni vassasatāni bahūni vassasahassāni tasmiṃ mahāniraye apacciṃ. Dasavassasahassāni tasseva mahānirayassa ussade apacciṃ vuṭṭhānimaṃ nāma vedanaṃ vediyamāno. Tassa mayhaṃ, pāpima, evarūpo kāyo hoti, seyyathāpi manussassa. Evarūpaṃ sīsaṃ hoti, seyyathāpi macchassa.

「悪魔よ、その大地獄には三つの名称がある。『六触処地獄』とも、『串刺し地獄』とも、『各自自受地獄』とも呼ばれる。悪魔よ、そこで獄卒たちが私に近づいてこう言った。『尊者よ、鉄串と鉄串が汝の胸の中で出会うとき、汝は「私は地獄で千年間煮られているのだ」と知るであろう』と。悪魔よ、その私自身、何年もの間、何百年もの間、何千年もの間、その大地獄で煮られたのだ。さらにその大地獄の付属地獄において、出起という激痛を味わいながら一万年間煮られた。悪魔よ、そのときの私の身体は人のようであり、頭は魚のようであった。

513.

513.

‘‘Kīdiso nirayo āsi, yattha dūsī apaccatha;

「弟子ヴィドゥラと、清浄なるバラモンであるカクサンダを害して、

Vidhuraṃ sāvakamāsajja, kakusandhañca brāhmaṇaṃ.

ドゥーシーが煮られた地獄は、どのようなものであったか。

‘‘Sataṃ āsi ayosaṅkū, sabbe paccattavedanā;

『百本の鉄の串があり、すべてそれぞれに苦痛を受けさせる。

Īdiso nirayo āsi, yattha dūsī apaccatha;

弟子ヴィドゥラと、清浄なるバラモンであるカクサンダを害して、

Vidhuraṃ sāvakamāsajja, kakusandhañca brāhmaṇaṃ.

ドゥーシーが煮られた地獄は、このようなものであった』。

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者(悪魔)よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Majjhe sarassa tiṭṭhanti, vimānā kappaṭṭhāyino;

湖の真ん中に立ち並ぶ宮殿は、一劫の間存続し、

Veḷuriyavaṇṇā rucirā, accimanto pabhassarā;

瑠璃の色をして美しく、輝きに満ちて光り輝いている。

Accharā tattha naccanti, puthu nānattavaṇṇiyo.

そこでは種々様々な姿の天女たちが踊っている。

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Yo ve buddhena codito, bhikkhu saṅghassa pekkhato;

まさに仏陀に促されて、比丘たちの集いが注視する中、

Migāramātupāsādaṃ, pādaṅguṭṭhena kampayi.

足の親指をもって鹿子母講堂を揺るがした者、

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Yo vejayantaṃ pāsādaṃ, pādaṅguṭṭhena kampayi;

神通力によって支えられ、足の親指をもって勝勝宮殿を揺るがし、

Iddhibalenupatthaddho, saṃvejesi ca devatā.

神々を戦慄させた者、

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Yo vejayantapāsāde, sakkaṃ so paripucchati;

勝勝宮殿において、帝釈天に尋ねた者、

Api vāsava jānāsi, taṇhākkhayavimuttiyo;

『ヴァーサヴァよ、汝は渇愛の滅尽による解脱を知っているか』と。

Tassa sakko viyākāsi, pañhaṃ puṭṭho yathātathaṃ.

問われた帝釈天は、彼に対してありのままに問いを解き明かした。

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Yo brahmaṃ paripucchati, sudhammāyābhito sabhaṃ;

善法堂の集会において、梵天に尋ねた者、

Ajjāpi tyāvuso diṭṭhi, yā te diṭṭhi pure ahu;

『友よ、かつて汝にあったその見解は、今も汝にあるのか。

Passasi vītivattantaṃ, brahmaloke pabhassaraṃ.

梵天界を超えて輝く光を、汝は見ているか』と。

‘‘Tassa brahmā viyākāsi, anupubbaṃ yathātathaṃ;

梵天は彼に対して順を追ってありのままに解き明かした。

Na me mārisa sā diṭṭhi, yā me diṭṭhi pure ahu.

『尊者よ、かつて私にあったその見解は、もはや私にはありません。

‘‘Passāmi vītivattantaṃ, brahmaloke pabhassaraṃ;

梵天界を超えて輝く光を、私は見ています。

Sohaṃ ajja kathaṃ vajjaṃ, ahaṃ niccomhi sassato.

今の私がどうして「私は常住であり、永遠である」と言えましょうか』と。

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Yo mahāmeruno kūṭaṃ, vimokkhena aphassayi;

大須弥山の頂を解脱(神通)によって触れ、

Vanaṃ pubbavidehānaṃ, ye ca bhūmisayā narā.

東勝身洲の森と、地に臥す人々を触れた者、

‘‘Yo etamabhijānāti, bhikkhu buddhassa sāvako;

仏陀の弟子である比丘で、これを知る者、

Tādisaṃ bhikkhumāsajja, kaṇha dukkhaṃ nigacchasi.

そのような比丘を害して、黒き者よ、汝は苦しみを受けるのだ。

‘‘Na ve aggi cetayati , ‘ahaṃ bālaṃ ḍahāmī’ti;

実に火は『私は愚者を焼こう』と考えたりはしない。

Bālo ca jalitaṃ aggiṃ, āsajja naṃ sa ḍayhati.

愚者が燃え盛る火に触れて、自ら焼かれるのだ。

‘‘Evameva tuvaṃ māra, āsajja naṃ tathāgataṃ;

悪魔よ、まさにそのように汝は如来を害して、

Sayaṃ ḍahissasi attānaṃ, bālo aggiṃva saṃphusaṃ.

愚者が火に触れるように、自らを焼き尽くすであろう。

‘‘Apuññaṃ pasavī māro, āsajja naṃ tathāgataṃ;

悪魔は如来を害して非福(罪業)を生み出した。

Kinnu maññasi pāpima, na me pāpaṃ vipaccati.

悪魔よ、汝は『私に悪報は熟さない』とでも思っているのか。

‘‘Karoto cīyati pāpaṃ, cirarattāya antaka;

悪行をなす者には長きにわたって悪が積み重なる、死神よ。

Māra nibbinda buddhamhā, āsaṃ mākāsi bhikkhusu.

悪魔よ、仏陀から離れよ。比丘たちに希望を抱くな」。

‘‘Iti māraṃ atajjesi, bhikkhu bhesakaḷāvane;

このようにベーサカラー林において比丘は悪魔を威嚇した。

Tato so dummano yakkho, natatthevantaradhāyathā’’ti.

そのとき、その意気消沈した夜叉はまさにその場で姿を消した。

Māratajjanīyasuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ.

降魔経(第十)が終わりました。

Cūḷayamakavaggo niṭṭhito pañcamo.

小双品(第五)が終わりました。

Tassuddānaṃ

その目録――

Sāleyya verañjaduve ca tuṭṭhi, cūḷamahādhammasamādānañca;

サーレッヤカ経、ヴェーランジャカ経、二つの満足(思量経、乞食経)、小・大法受経、

Vīmaṃsakā kosambi ca brāhmaṇo, dūsī ca māro dasamo ca vaggo.

尋求経、コーサンビー経、愛生経、ドゥーシー悪魔(降魔経)で第十の品となる。

Sāleyyavaggo niṭṭhito pañcamo.

サーレッヤカ品(第五)が終わりました。

Idaṃ vaggānamuddānaṃ –

これが諸品の目録である――

Mūlapariyāyo ceva, sīhanādo ca uttamo;

根本法門品、最上の師子吼品、

Kakaco ceva gosiṅgo, sāleyyo ca ime pañca.

譬喩品、牛角林品、そしてサーレッヤカ品のこれら五つである。

Mūlapaṇṇāsakaṃ samattaṃ.

根本五十経篇が完結しました。