1. Gahapativaggo第一 居士品
Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
世尊、応供、正等覚者に帰依いたします。
Majjhimanikāye
Majjhimapaṇṇāsapāḷi
中分五十経篇
1. Kandarakasuttaṃ
第一経 カンダラカ経
1. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā campāyaṃ viharati gaggarāya pokkharaṇiyā tīre mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ. Atha kho pesso ca hatthārohaputto kandarako ca paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā pesso hatthārohaputto bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Kandarako pana paribbājako bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhito kho kandarako paribbājako tuṇhībhūtaṃ tuṇhībhūtaṃ bhikkhusaṅghaṃ anuviloketvā bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bho gotama, abbhutaṃ, bho gotama, yāvañcidaṃ bhotā gotamena sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito! Yepi te, bho gotama, ahesuṃ atītamaddhānaṃ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṃyeva sammā bhikkhusaṅghaṃ paṭipādesuṃ – seyyathāpi etarahi bhotā gotamena sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito. Yepi te, bho gotama, bhavissanti anāgatamaddhānaṃ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṃyeva sammā bhikkhusaṅghaṃ paṭipādessanti – seyyathāpi etarahi bhotā gotamena sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito’’ti.
このように私は聞きました。あるとき世尊は、チャンパーのガッガラ池の畔に、多くの比丘僧伽とともに滞在しておられました。そのとき、象使の子ペッサと遍歴行者カンダラカが世尊のもとを訪れました。訪れると、象使の子ペッサは世尊に礼拝して一方に座りました。遍歴行者カンダラカは世尊と親しく交わり、歓談と思い出深い挨拶を交わした後に一方に立ちました。一方に立った遍歴行者カンダラカは、静まり返った比丘僧伽を見渡し、世尊にこのように申し上げました。「尊者ゴータマよ、驚くべきことです。尊者ゴータマよ、未曾有のことです。尊者ゴータマによって、実に比丘僧伽が正しく導かれているということは! 尊者ゴータマよ、過去の世の応供、正等覚者であった諸々の世尊たちも、ちょうど今、尊者ゴータマによって比丘僧伽が正しく導かれているように、まさにそのように比丘僧伽を導かれたことでしょう。尊者ゴータマよ、未来の世の応供、正等覚者となる諸々の世尊たちも、ちょうど今、尊者ゴータマによって比丘僧伽が正しく導かれているように、まさにそのように比丘僧伽を導かれることでしょう」と。
2. ‘‘Evametaṃ, kandaraka, evametaṃ, kandaraka. Yepi te, kandaraka, ahesuṃ atītamaddhānaṃ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṃyeva sammā bhikkhusaṅghaṃ paṭipādesuṃ – seyyathāpi etarahi mayā sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito. Yepi te, kandaraka, bhavissanti anāgatamaddhānaṃ arahanto sammāsambuddhā tepi bhagavanto etaparamaṃyeva sammā bhikkhusaṅghaṃ paṭipādessanti – seyyathāpi etarahi mayā sammā bhikkhusaṅgho paṭipādito.
「カンダラカよ、その通りである。カンダラカよ、その通りである。カンダラカよ、過去の世の応供、正等覚者であった諸々の世尊たちも、ちょうど今、私によって比丘僧伽が正しく導かれているように、まさにそのように比丘僧伽を導かれたのである。カンダラカよ、未来の世の応供、正等覚者となる諸々の世尊たちも、ちょうど今、私によって比丘僧伽が正しく導かれているように、まさにそのように比丘僧伽を導くのである。
‘‘Santi hi, kandaraka, bhikkhū imasmiṃ bhikkhusaṅghe arahanto khīṇāsavā vusitavanto katakaraṇīyā ohitabhārā anuppattasadatthā parikkhīṇabhavasaṃyojanā sammadaññā vimuttā. Santi hi, kandaraka, bhikkhū imasmiṃ bhikkhusaṅghe sekkhā santatasīlā santatavuttino nipakā nipakavuttino; te catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittā viharanti. Katamesu catūsu? Idha, kandaraka, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassa’’nti.
カンダラカよ、実にこの比丘僧伽の中には、漏尽者であり、修行を完成し、なすべきことをなし、重荷を下ろし、真の目的を達成し、生存の束縛を滅ぼし、正しい智慧によって解脱した比丘たちがいる。カンダラカよ、またこの比丘僧伽の中には、学人であって、持続した戒を保ち、持続した行いをし、賢明であって、賢明な行いをする比丘たちがいる。彼らは四つの念処(気づきの確立)に心をしっかりと定めて住している。どのような四つか。カンダラカよ、ここに比丘が、身体において身体を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住する。感受において感受を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住する。心において心を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住する。諸法において法を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住する」と。
3. Evaṃ vutte, pesso hatthārohaputto bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāva supaññattā cime, bhante, bhagavatā cattāro satipaṭṭhānā sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya. Mayampi hi, bhante, gihī odātavasanā kālena kālaṃ imesu catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittā viharāma. Idha mayaṃ, bhante, kāye kāyānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; vedanāsu vedanānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; citte cittānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; dhammesu dhammānupassino viharāma ātāpino sampajānā satimanto, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāvañcidaṃ, bhante, bhagavā evaṃ manussagahane evaṃ manussakasaṭe evaṃ manussasāṭheyye vattamāne sattānaṃ hitāhitaṃ jānāti. Gahanañhetaṃ, bhante, yadidaṃ manussā; uttānakañhetaṃ, bhante, yadidaṃ pasavo. Ahañhi, bhante, pahomi hatthidammaṃ sāretuṃ. Yāvatakena antarena campaṃ gatāgataṃ karissati sabbāni tāni sāṭheyyāni kūṭeyyāni vaṅkeyyāni jimheyyāni pātukarissati. Amhākaṃ pana, bhante, dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā aññathāva kāyena samudācaranti aññathāva vācāya aññathāva nesaṃ cittaṃ hoti. Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāvañcidaṃ, bhante, bhagavā evaṃ manussagahane evaṃ manussakasaṭe evaṃ manussasāṭheyye vattamāne sattānaṃ hitāhitaṃ jānāti. Gahanañhetaṃ, bhante, yadidaṃ manussā; uttānakañhetaṃ, bhante, yadidaṃ pasavo’’ti.
このように説かれたとき、象使の子ペッサは世尊にこのように申し上げました。「尊者よ、驚くべきことです。尊者よ、未曾有のことです。世尊によってこれら四念処が、衆生の清浄のため、憂いと嘆きを超克するため、苦しみと悲しみを消滅させるため、正道を得るため、涅槃を証得するために、実によく説示されたということは! 尊者よ、白衣を着る在家の私たちでさえ、時折これら四念処に心をしっかりと定めて住しております。尊者よ、私たちは身体において身体を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住します。感受において感受を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住します。心において心を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住します。諸法において法を観じ、熱心に、正知を具え、正念を保ち、世間の貪欲と憂いを除いて住します。尊者よ、驚くべきことです。尊者よ、未曾有のことです。人間がこのように密林のように複雑であり、濁り、偽りに満ちている中で、世尊が衆生の利益と不利益をよくご存知であるということは! 尊者よ、人間とは密林のように複雑なものですが、獣とはあからさまなものです。尊者よ、私は調教される象を走らせることができます。象がチャンパーを行き来する間に、あらゆる偽り、狡猾さ、曲がったこと、不正さをことごとく露わにします。しかし、尊者よ、私たちの召使いや使い走りや労働者たちは、体では一つのように振る舞い、言葉では別のことを言い、心ではまた別のことを思っています。尊者よ、驚くべきことです。尊者よ、未曾有のことです。人間がこのように密林のように複雑であり、濁り、偽りに満ちている中で、世尊が衆生の利益と不利益をよくご存知であるということは! 尊者よ、人間とは密林のように複雑なものですが、獣とはあからさまなものです」と。
4. ‘‘Evametaṃ, pessa, evametaṃ, pessa. Gahanañhetaṃ, pessa, yadidaṃ manussā; uttānakañhetaṃ, pessa, yadidaṃ pasavo. Cattārome, pessa, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame cattāro? Idha, pessa, ekacco puggalo attantapo hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto; idha pana, pessa, ekacco puggalo parantapo hoti paraparitāpanānuyogamanuyutto; idha pana, pessa, ekacco puggalo attantapo ca hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto, parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto; idha pana, pessa, ekacco puggalo nevattantapo hoti nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto. So anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati. Imesaṃ, pessa, catunnaṃ puggalānaṃ katamo te puggalo cittaṃ ārādhetī’’ti?
「ペッサよ、その通りである。ペッサよ、その通りである。ペッサよ、人間とは密林のように複雑なものであり、獣とはあからさまなものである。ペッサよ、世の中には四種の人物が存在する。どのような四種か。ペッサよ、ここにある人物は、自らを苦しめる者であり、自らを痛めつける修行に専念している。またある人物は、他者を苦しめる者であり、他者を痛めつけることに専念している。またある人物は、自らを苦しめ自らを痛めつける修行に専念するとともに、他者を苦しめ他者を痛めつけることにも専念している。またある人物は、自らを苦しめることもなく、自らを痛めつける修行に専念せず、他者を苦しめることもなく、他者を痛めつけることにも専念しない。彼は自らを苦しめず、他者をも苦しめず、現世において渇望なく、寂静となり、涼やかになり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに住する。ペッサよ、これら四種の人物のうち、どの人物がそなたの心を満足させるか」と。
‘‘Yvāyaṃ, bhante, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto, ayaṃ me puggalo cittaṃ nārādheti. Yopāyaṃ, bhante, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto, ayampi me puggalo cittaṃ nārādheti. Yopāyaṃ, bhante, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto, ayampi me puggalo cittaṃ nārādheti. Yo ca kho ayaṃ, bhante, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati – ayameva me puggalo cittaṃ ārādhetī’’ti.
「尊者よ、自らを苦しめ、自らを痛めつける修行に専念するこの人物は、私の心を満足させません。また尊者よ、他者を苦しめ、他者を痛めつけることに専念するこの人物も、私の心を満足させません。また尊者よ、自らを苦しめ自らを痛めつける修行に専念するとともに、他者を苦しめ他者を痛めつけることにも専念するこの人物も、私の心を満足させません。しかし尊者よ、自らを苦しめることもなく、自らを痛めつける修行に専念せず、他者を苦しめることもなく、他者を痛めつけることにも専念せず、自らを苦しめず、他者をも苦しめず、現世において渇望なく、寂静となり、涼やかになり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに住するこの人物こそが、私の心を満足させます」と。
5. ‘‘Kasmā pana te, pessa, ime tayo puggalā cittaṃ nārādhentī’’ti? ‘‘Yvāyaṃ, bhante, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto so attānaṃ sukhakāmaṃ dukkhapaṭikkūlaṃ ātāpeti paritāpeti – iminā me ayaṃ puggalo cittaṃ nārādheti. Yopāyaṃ, bhante, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto so paraṃ sukhakāmaṃ dukkhapaṭikkūlaṃ ātāpeti paritāpeti – iminā me ayaṃ puggalo cittaṃ nārādheti. Yopāyaṃ, bhante, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto so attānañca parañca sukhakāmaṃ dukkhapaṭikkūlaṃ ātāpeti paritāpeti – iminā me ayaṃ puggalo cittaṃ nārādheti. Yo ca kho ayaṃ, bhante, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati; so attānañca parañca sukhakāmaṃ dukkhapaṭikkūlaṃ neva ātāpeti na paritāpeti – iminā me ayaṃ puggalo cittaṃ ārādheti. Handa, ca dāni mayaṃ, bhante, gacchāma; bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, pessa, kālaṃ maññasī’’ti. Atha kho pesso hatthārohaputto bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi.
「ペッサよ、それではなぜ、これら三種の人物はそなたの心を満足させないのか」「尊者よ、自らを苦しめ、自らを痛めつける修行に専念する人物は、幸福を求め苦痛を嫌う自分自身を苦しめ、痛めつけます。それゆえに、この人物は私の心を満足させません。また尊者よ、他者を苦しめ、他者を痛めつけることに専念する人物は、幸福を求め苦痛を嫌う他者を苦しめ、痛めつけます。それゆえに、この人物は私の心を満足させません。また尊者よ、自らを苦しめ、自らを痛めつける修行に専念するとともに、他者を苦しめ他者を痛めつけることにも専念する人物は、幸福を求め苦痛を嫌う自分自身と他者の両方を苦しめ、痛めつけます。それゆえに、この人物は私の心を満足させません。しかし尊者よ、自らを苦しめることもなく自らを痛めつける修行に専念せず、他者を苦しめることもなく他者を痛めつけることにも専念せず、自らを苦しめず他者をも苦しめず、現世において渇望なく、寂静となり、涼やかになり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに住する人物は、幸福を求め苦痛を嫌う自分自身も他者をも決して苦しめず、痛めつけません。それゆえに、この人物は私の心を満足させるのです。尊者よ、それでは私たちはもう失礼いたします。私たちには多くの用事があり、なすべきことがたくさんあります」「ペッサよ、そなたが適切だと思うときに行動するがよい」。そこで象使の子ペッサは世尊の言葉を喜び歓喜して、座から立ち上がると、世尊に礼拝し、右回りに巡って立ち去りました。
6. Atha kho bhagavā acirapakkante pesse hatthārohaputte bhikkhū āmantesi – ‘‘paṇḍito, bhikkhave, pesso hatthārohaputto; mahāpañño, bhikkhave, pesso hatthārohaputto. Sace, bhikkhave, pesso hatthārohaputto muhuttaṃ nisīdeyya yāvassāhaṃ ime cattāro puggale vitthārena vibhajissāmi , mahatā atthena saṃyutto abhavissa. Api ca, bhikkhave, ettāvatāpi pesso hatthārohaputto mahatā atthena saṃyutto’’ti. ‘‘Etassa, bhagavā, kālo, etassa, sugata, kālo, yaṃ bhagavā ime cattāro puggale vitthārena vibhajeyya. Bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti. ‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
さて世尊は、象使の子ペッサが立ち去ってまもなく、比丘たちに呼びかけられました。「比丘たちよ、象使の子ペッサは賢明である。比丘たちよ、象使の子ペッサは大いなる智慧を持っている。比丘たちよ、もし象使の子ペッサが、私がこれら四種の人物について詳しく分別して説き明かすまで、しばしの間座っていたならば、彼は大いなる利益を得たであろうに。しかし、比丘たちよ、これだけでも象使の子ペッサは大いなる利益を得たのである」。「世尊よ、今こそその時です。善逝よ、世尊がこれら四種の人物について詳しく分別して説いてくださるべき時です。比丘たちは世尊から聞いて、心に保持するでしょう」。「それならば、比丘たちよ、聞きなさい。よく心に留めなさい。私は説くであろう」。「はい、尊者よ」と比丘たちは世尊に応じました。世尊はこのように説かれました。
7. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano naehibhaddantiko natiṭṭhabhaddantiko ; nābhihaṭaṃ na uddissakataṃ na nimantanaṃ sādiyati; so na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti na eḷakamantaraṃ na daṇḍamantaraṃ na musalamantaraṃ na dvinnaṃ bhuñjamānānaṃ na gabbhiniyā na pāyamānāya na purisantaragatāya na saṅkittīsu na yattha sā upaṭṭhito hoti na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī; na macchaṃ na maṃsaṃ na suraṃ na merayaṃ na thusodakaṃ pivati. So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko…pe… sattāgāriko vā hoti sattālopiko; ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti…pe… sattahipi dattīhi yāpeti; ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti…pe… sattāhikampi āhāraṃ āhāreti – iti evarūpaṃ aḍḍhamāsikaṃ pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati. So sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti, ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti; vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī. So sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti, kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhampi dhāreti; kesamassulocakopi hoti, kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi hoti āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto, kaṇṭakāpassayikopi hoti kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti ; sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati – iti evarūpaṃ anekavihitaṃ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto.
「比丘たちよ、自らを苦しめ、自らを痛めつける修行に専念する人物とはどのような者か。比丘たちよ、ここにある人物が無衣(裸形)となり、礼法を捨て、手で舐めて清め、『来てください、尊者よ』と言われても応じず、『お待ちください、尊者よ』と言われても留まらず、運ばれてきた施物を受け取らず、自分のために作られた施物を受け取らず、招待に応じず、瓶の口から供されるものを受け取らず、平鍋の口から供されるものを受け取らず、敷居を越えてのもの、杖を越えてのもの、杵を越えてのものを受け取らず、食事中の二人からのもの、妊娠中の女からのもの、授乳中の女からのもの、男と同席している女からのものを受け取らず、募金によるもの、犬がいる場所のもの、ハエが群がる場所のものを受け取らず、魚も肉も酒も穀物酒も米のとぎ汁も飲まない。彼は一軒の家だけから一升の施しを受けるか、二軒の家から二升…(中略)…七軒の家から七升の施しを受ける。一鉢の施物で命をつなぐか、二鉢…七鉢の施物で命をつなぐ。一日に一度だけ食べるか、二日に一度…七日に一度だけ食べる。このように半月に一度の周期で食事をとる修行に専念して過ごす。あるいは野草を食べ、ヒエを食べ、野生の米を食べ、皮くずを食べ、水草を食べ、米糠を食べ、粥の上澄みを食べ、ゴマかすを食べ、草を食べ、牛糞を食べる。森の木の根や果実を食物とし、自然に落ちた果実を食べて命をつなぐ。麻の衣をまとい、麻混じりの衣をまとい、屍衣をまとい、糞掃衣をまとい、樹皮の衣をまとい、鹿皮をまとい、鹿皮の切れ端の衣をまとい、吉祥草の衣をまとい、樹皮の繊維の衣をまとい、木片の衣をまとい、人毛の毛布をまとい、獣毛の毛布をまとい、フクロウの羽をまとう。また髪や髭を引き抜く者となり、髪髭を引き抜く修行に専念する。また直立し続ける者となり、座ることを拒否する。また蹲居する者となり、蹲居の努力に専念する。また棘の床に横たわる者となり、棘の床に臥す。夕方に三度水浴する修行に専念して過ごす。このように様々な方法で身体を苦しめ痛めつける修行に専念して過ごす。比丘たちよ、これを自らを苦しめ、自らを痛めつける修行に専念する人物と呼ぶ。
8. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo orabbhiko hoti sūkariko sākuṇiko māgaviko luddo macchaghātako coro coraghātako goghātako bandhanāgāriko ye vā panaññepi keci kurūrakammantā. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto.
比丘たちよ、他者を苦しめ、他者を痛めつけることに専念する人物とはどのような者か。比丘たちよ、ここにある人物が羊の屠殺人、豚の屠殺人、鳥の猟師、鹿の猟師、狩人、漁師、盗賊、死刑執行人、牛の屠殺人、獄吏、あるいはその他に残虐な業を事とする者たちである。比丘たちよ、これを他者を苦しめ、他者を痛めつけることに専念する人物と呼ぶ。
9. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo rājā vā hoti khattiyo muddhāvasitto brāhmaṇo vā mahāsālo. So puratthimena nagarassa navaṃ santhāgāraṃ kārāpetvā kesamassuṃ ohāretvā kharājinaṃ nivāsetvā sappitelena kāyaṃ abbhañjitvā magavisāṇena piṭṭhiṃ kaṇḍuvamāno navaṃ santhāgāraṃ pavisati saddhiṃ mahesiyā brāhmaṇena ca purohitena. So tattha anantarahitāya bhūmiyā haritupalittāya seyyaṃ kappeti. Ekissāya gāviyā sarūpavacchāya yaṃ ekasmiṃ thane khīraṃ hoti tena rājā yāpeti, yaṃ dutiyasmiṃ thane khīraṃ hoti tena mahesī yāpeti, yaṃ tatiyasmiṃ thane khīraṃ hoti tena brāhmaṇo purohito yāpeti, yaṃ catutthasmiṃ thane khīraṃ hoti tena aggiṃ juhati, avasesena vacchako yāpeti. So evamāha – ‘ettakā usabhā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatarā haññantu yaññatthāya, ettakā vacchatariyo haññantu yaññatthāya, ettakā ajā haññantu yaññatthāya, ettakā urabbhā haññantu yaññatthāya, (ettakā assā haññantu yaññatthāya) , ettakā rukkhā chijjantu yūpatthāya, ettakā dabbhā lūyantu barihisatthāyā’ti . Yepissa te honti dāsāti vā pessāti vā kammakarāti vā tepi daṇḍatajjitā bhayatajjitā assumukhā rudamānā parikammāni karonti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto.
比丘たちよ、自らを苦しめ自らを痛めつける修行に専念するとともに、他者を苦しめ他者を痛めつけることにも専念する人物とはどのような者か。比丘たちよ、ここにある人物が灌頂を受けた刹帝利(王族)の王、あるいはバラモンの富豪である。彼は町の東方に新たな祭堂を建てさせ、髪と髭を剃り落とし、粗い鹿皮をまとい、ギー(澄ましバター)と油を体に塗り、鹿の角で背中を掻きながら、第一妃や祭祀を司るバラモンとともに新たな祭堂に入る。彼はそこで草を塗ったむき出しの土の上に横たわる。同じ毛色の仔牛を持つ一頭の牝牛の、第一の乳房から出る乳で王が命をつなぎ、第二の乳房から出る乳で第一妃が命をつなぎ、第三の乳房から出る乳で祭祀のバラモンが命をつなぎ、第四の乳房から出る乳で火の供犠を行い、残りで仔牛が命をつなぐ。彼はこのように命じる。『これだけの雄牛を供犠のために殺せ。これだけの雄の仔牛を供犠のために殺せ。これだけの雌の仔牛を供犠のために殺せ。これだけの山羊を供犠のために殺せ。これだけの羊を供犠のために殺せ。(これだけの馬を供犠のために殺せ。)これだけの木を供犠柱のために切り倒せ。これだけの草を供犠の座のために刈り取れ』と。そして彼の召使いたちや使い走りや労働者たちも、杖に脅かされ、恐怖に怯え、涙を流し泣き叫びながら準備の作業を行う。比丘たちよ、これを自らを苦しめ自らを痛めつける修行に専念するとともに、他者を苦しめ他者を痛めつけることにも専念する人物と呼ぶ。
10. ‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati? Idha, bhikkhave, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto. So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati. So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati – ‘sambādho gharāvāso rajāpatho, abbhokāso pabbajjā. Nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ. Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti. So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya, mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya, kesamassuṃ ohāretvā, kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati.
比丘たちよ、自らを苦しめることもなく自らを痛めつける修行に専念せず、他者を苦しめることもなく他者を痛めつけることにも専念せず、自らを苦しめず他者をも苦しめず、現世において渇望なく、寂静となり、涼やかになり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに住する人物とはどのような者か。比丘たちよ、この世に如来が現れる。応供、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上士、調御丈夫、天人師、仏、世尊である。彼は神々、魔王、梵天、修行者、バラモンを含むこの世界を、神々や人間を含む生きとし生けるものとともに、自ら卓越した智慧によって証得して説き明かす。彼は初めも善く、中ほども善く、終わりも善く、意味を備え、表現の整った法を説き、完全に円満で純清な清浄行を開示する。家長、あるいは家長の子、あるいは他の家柄に生まれた者がその法を聞く。彼はその法を聞いて、如来に対する信仰を得る。彼はその信仰を具えてこのように熟慮する。『在家の生活は狭苦しく、塵の道(汚れの道)である。出家は開かれた広大な空間である。家に住まう者が、完全に満たされ、完全に清浄で、磨かれた貝殻のように純白な清浄行を実践することは容易ではない。いっそのこと、私は髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家から出て家なき状態へと出家しようか』と。彼は後の時、わずかな財産を捨て、あるいは多くの財産を捨て、わずかな親族の輪を離れ、あるいは多くの親族の輪を離れ、髪と髭を剃り落とし、黄褐色の衣をまとって、家から出て家なき状態へと出家する。
11. ‘‘So evaṃ pabbajito samāno bhikkhūnaṃ sikkhāsājīvasamāpanno pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho, lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati. Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharati. Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā. Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa. Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya – iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti, yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti. Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ. So bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti, ekabhattiko hoti rattūparato virato vikālabhojanā; naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti; mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti; uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti; jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; hatthigavassavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato hoti; dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti; kayavikkayā paṭivirato hoti; tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato hoti; ukkoṭanavañcananikatisāciyogā paṭivirato hoti; chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā paṭivirato hoti .
彼がこのように出家して、比丘たちの学処と生活規範を具足すると、生き物を殺すことを捨てて殺生から離れ、杖を置き、刀を置き、恥じる心を持ち、慈悲の心を抱き、すべての生きとし生けるものの利益を思い憐れんで住する。与えられていないものを取ることを捨てて不与取から離れ、与えられたものを受け取り、与えられることを望み、盗むことなく清らかな自己となって住する。不浄行を捨てて清浄行を修める者となり、離れて暮らし、村の法である性交から離れる。虚偽の言葉を捨てて虚言から離れ、真実を語り、真実に結びつき、堅固で、信頼がおけ、世間を欺かない。離間の言葉を捨てて離間から離れ、ここで聞いて彼らを仲違いさせるためにあそこで語ることもなく、あそこで聞いて彼らを仲違いさせるためにここで語ることもなく、このように分裂した人々を和合させ、和合した人々を励まし、和合を好み、和合を喜び、和合を楽しみ、和合をもたらす言葉を語る。粗暴な言葉を捨てて粗暴な言葉から離れ、咎がなく、耳に心地よく、親しみやすく、心に届き、礼儀正しく、多くの人に好まれ、多くの人の意にかなう言葉を語る。無益な雑談を捨てて雑談から離れ、時宜に適ったことを語り、事実を語り、有益なことを語り、法を語り、律を語り、心に留めるに値し、時節に合い、根拠があり、分限をわきまえた、利益を伴う言葉を語る。彼は種子の集まりや植物の集まりを損なうことから離れ、一日の食事を一回とし、夜の食事を断ち、正午を過ぎての食事から離れる。舞踊・歌謡・音楽・見世物を見ることから離れる。花輪・香料・塗料を身につけ、飾り、身を装飾することから離れる。高く大きな寝床から離れる。金銀を受け取ることから離れる。生の穀物を受け取ることから離れる。生の肉を受け取ることから離れる。女性や少女を受け取ることから離れる。女奴隷や男奴隷を受け取ることから離れる。山羊や羊を受け取ることから離れる。鶏や豚を受け取ることから離れる。象、牛、馬、雌馬を受け取ることから離れる。田畑や屋敷を受け取ることから離れる。使者や使い走りの任務に赴くことから離れる。売買から離れる。偽りの秤、偽りの金属、偽りの枡から離れる。賄賂、詐欺、ペテン、不正な行為から離れる。手足を切断し、殺害し、束縛し、待ち伏せし、略奪し、暴行することから離れる。
‘‘So santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. Seyyathāpi nāma pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti, sapattabhārova ḍeti; evameva bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena. So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati. So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
彼は身体を保護する衣と、腹を満たす托鉢の食事によって満足している。彼はどこへ行くにも、それらだけを携えて出発する。あたかも翼ある鳥が、どこへ飛んで行くにも翼の重みだけを携えて飛ぶように、まさにそのように比丘は、身体を保護する衣と、腹を満たす托鉢の食事によって満足している。彼はどこへ行くにも、それらだけを携えて出発する。彼はこの聖なる戒の集成を具足して、内面に非難されることのない安楽を感受する。
12. ‘‘So cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
彼は眼で色(対象)を見て、全体的な相にとらわれず、細部の相にとらわれない。もし眼の感覚器官を制御しないで住するならば、貪欲や憂いといった悪しき不善の諸法が流れ込む原因となるため、その制御のために実践し、眼の感覚器官を防護し、眼の感覚器官の制御を達成する。耳で声を聞いて…(中略)…鼻で香りを嗅いで…(中略)…舌で味を味わって…(中略)…身体で感触に触れて…(中略)…意(心)で法(思考の対象)を認識して、全体的な相にとらわれず、細部の相にとらわれない。もし意の感覚器官を制御しないで住するならば、貪欲や憂いといった悪しき不善の諸法が流れ込む原因となるため、その制御のために実践し、意の感覚器官を防護し、意の感覚器官の制御を達成する。彼はこの聖なる感覚器官の制御を具足して、内面に濁りのない安楽を感受する。
‘‘So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
彼は前進するときも後退するときも正知(明確な自覚)をもって行い、前を見るときも見回すときも正知をもって行い、手足を曲げるときも伸ばすときも正知をもって行い、大衣・鉢・衣を身につけるときも正知をもって行い、食べるときも飲むときも噛むときも味わうときも正知をもって行い、大便や小便をするときも正知をもって行い、歩くときも立つときも座るときも眠るときも目覚めているときも話すときも沈黙しているときも正知をもって行う。
13. ‘‘So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, (imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato,) iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ. So pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā. So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti, byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti; thīnamiddhaṃ pahāya vigatathīnamiddho viharati ālokasaññī sato sampajāno, thīnamiddhā cittaṃ parisodheti; uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti; vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.
彼はこの聖なる戒の集成を具足し、この聖なる感覚器官の制御を具足し、この聖なる正念・正知を具足して、森、樹木の根元、山、洞窟、岩穴、墓地、奥深い森林、広野、藁塚などの人里離れた閑静な住居に親しむ。彼は食後、托鉢から戻ると、足を組んで座り、体をまっすぐに保ち、面前に気づきを確立する。彼は世間への貪欲を捨てて、貪欲を離れた心で住し、貪欲から心を清め、害意の念を捨てて、害意のない心で住し、すべての生きとし生けるものの利益を思い憐れみ、害意の念から心を清め、沈鬱と眠気(惛沈・睡眠)を捨てて、沈鬱と眠気を離れて住し、光の想いを持ち、気づきと正知を保ち、沈鬱と眠気から心を清め、浮つきと後悔(掉挙・悪作)を捨てて、浮つくことなく住し、内面に静まり返った心を持ち、浮つきと後悔から心を清め、疑い(疑)を捨てて、疑いを乗り越えて住し、善き諸法に対して惑うことなく、疑いから心を清める。
‘‘So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
彼はこれら心の汚れであり智慧を弱める五つの覆い(五蓋)を捨てて、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋(思考)を伴い、伺(考察)を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を達成して住する。尋と伺が静まることにより、内面の清純と心の一境性を持ち、尋もなく伺もなく、三昧から生じた喜と楽のある第二禅を達成して住する。喜への執着を離れることによって平静(捨)に住し、正念と正知を保ち、身体で楽を感受する。聖者たちが『平静で、正念あり、安楽に住する』と語る第三禅を達成して住する。楽を捨て、苦を捨て、かつての歓喜と憂いが消滅したことにより、不苦不楽であり、平静による気づきの清浄がある第四禅を達成して住する。
14. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo tissopi jātiyo catassopi jātiyo pañcapi jātiyo dasapi jātiyo vīsampi jātiyo tiṃsampi jātiyo cattālīsampi jātiyo paññāsampi jātiyo jātisatampi jātisahassampi jātisatasahassampi anekepi saṃvaṭṭakappe anekepi vivaṭṭakappe anekepi saṃvaṭṭavivaṭṭakappe – ‘amutrāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto amutra udapādiṃ; tatrāpāsiṃ evaṃnāmo evaṃgotto evaṃvaṇṇo evamāhāro evaṃsukhadukkhappaṭisaṃvedī evamāyupariyanto, so tato cuto idhūpapanno’ti. Iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
彼はこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、不動となって動揺しなくなったとき、過去の生存を想起する智慧(宿住随念智)へと心を傾ける。彼は多様な過去の生存を想起する。すなわち、一生、二生、三生、四生、五生、十生、二十生、三十生、四十生、五十生、百生、千生、十万生、多くの壊劫、多くの成劫、多くの壊成劫を想起する。『私はあそこにいて、このような名前であり、このような家系であり、このような容貌であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから没して、あそこに生まれた。そこでもこのような名前であり、このような家系であり、このような容貌であり、このような食物を食べ、このような苦楽を経験し、このような寿命の限度であった。私はそこから没して、ここに生まれた』と。このように様相とともに、詳細とともに、多様な過去の生存を想起する。
15. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānāti – ‘ime vata bhonto sattā kāyaduccaritena samannāgatā vacīduccaritena samannāgatā manoduccaritena samannāgatā ariyānaṃ upavādakā micchādiṭṭhikā micchādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapannā; ime vā pana bhonto sattā kāyasucaritena samannāgatā vacīsucaritena samannāgatā manosucaritena samannāgatā ariyānaṃ anupavādakā sammādiṭṭhikā sammādiṭṭhikammasamādānā, te kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapannā’ti. Iti dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate yathākammūpage satte pajānāti.
彼はこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、不動となって動揺しなくなったとき、衆生の死生に関する智慧(死生智)へと心を傾ける。彼は清浄で人間の能力を超えた天眼によって、死にゆく衆生、生まれ変わる衆生、卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、善処に行く者、悪処に行く者を見渡し、衆生が業に従って赴くさまを如実に知る。『実にこれらの衆生は、身体の悪行を具足し、言葉の悪行を具足し、心の悪行を具足し、聖者たちを非難し、誤った見解を持ち、誤った見解の業を引き受けた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、迷いの世界、悪処、堕ちた場所、地獄に生まれた。しかし、これらの衆生は、身体の善行を具足し、言葉の善行を具足し、心の善行を具足し、聖者たちを非難せず、正しい見解を持ち、正しい見解の業を引き受けた。彼らは身体が崩壊して死んだ後、善処、天界の世界に生まれた』と。このように清浄で人間の能力を超えた天眼によって、死にゆく衆生、生まれ変わる衆生、卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、善処に行く者、悪処に行く者を見渡し、衆生が業に従って赴くさまを如実に知る。
16. ‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhininnāmeti. So ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ime āsavā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ayaṃ āsavasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ayaṃ āsavanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti. ‘Ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto, na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto. So attantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharatī’’ti.
彼はこのように心が定まり、清浄で、純白で、汚れがなく、随煩悩が去り、柔軟で、適応性があり、不動となって動揺しなくなったとき、諸々の煩悩を滅尽する智慧(漏尽智)へと心を傾ける。彼は『これが苦である』とありのままに知る。『これが苦の生起である』とありのままに知る。『これが苦の滅尽である』とありのままに知る。『これが苦の滅尽に至る道である』とありのままに知る。『これらが煩悩(漏)である』とありのままに知る。『これが煩悩の生起である』とありのままに知る。『これが煩悩の滅尽である』とありのままに知る。『これが煩悩の滅尽に至る道である』とありのままに知る。このように知り、このように見るとき、彼の心は欲の煩悩(欲漏)から解脱し、生存の煩悩(有漏)から解脱し、無明の煩悩(無明漏)から解脱する。解脱したとき、『解脱した』という智慧が生じる。『生まれは尽きた。清浄行は達成された。なすべきことはなされた。もはや二度とこのような状態(輪廻)に戻ることはない』と知る。比丘たちよ、これを自らを苦しめることもなく自らを痛めつける修行に専念せず、他者を苦しめることもなく他者を痛めつけることにも専念しない人物と呼ぶ。彼は自らを苦しめず他者をも苦しめず、現世において渇望なく、寂静となり、涼やかになり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに住するのである」と。
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
世尊はこのように説かれました。それらの比丘たちは世尊の説法を喜び、称賛しました。
Kandarakasuttaṃ niṭṭhitaṃ paṭhamaṃ.
第一 カンダラカ経 終わり
2. Aṭṭhakanāgarasuttaṃ
第二経 アッタカ城民経(八城経)
17. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ āyasmā ānando vesāliyaṃ viharati beluvagāmake . Tena kho pana samayena dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro pāṭaliputtaṃ anuppatto hoti kenacideva karaṇīyena. Atha kho dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro yena kukkuṭārāmo yena aññataro bhikkhu tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ bhikkhuṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro taṃ bhikkhuṃ etadavoca – ‘‘kahaṃ nu kho, bhante, āyasmā ānando etarahi viharati? Dassanakāmā hi mayaṃ taṃ āyasmantaṃ ānanda’’nti. ‘‘Eso, gahapati, āyasmā ānando vesāliyaṃ viharati beluvagāmake’’ti. Atha kho dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro pāṭaliputte taṃ karaṇīyaṃ tīretvā yena vesālī yena beluvagāmako yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
このように私は聞きました。あるとき尊者アーナンダは、ヴェーサーリーのベールヴァ村に滞在しておられました。そのころ、アッタカ城民のダサマ居士が何かの用事でパータリプッタにやって来ていました。そこでアッタカ城民のダサマ居士はクックタ園へ行き、ある比丘のところを訪れました。訪れると、その比丘に礼拝して一方に座りました。一方に座ったアッタカ城民のダサマ居士はその比丘にこのように尋ねました。「尊者よ、尊者アーナンダは今どこに滞在しておられるのでしょうか。私たちは尊者アーナンダにお会いしたいのです」「居士よ、尊者アーナンダはヴェーサーリーのベールヴァ村に滞在しておられます」。そこでアッタカ城民のダサマ居士はパータリプッタでの用事を終えると、ヴェーサーリーのベールヴァ村の尊者アーナンダのもとを訪れました。訪れると、尊者アーナンダに礼拝して一方に座りました。
18. Ekamantaṃ nisinno kho dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘atthi nu kho, bhante ānanda, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṃ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā parikkhayaṃ gacchanti, ananuppattañca anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇātī’’ti?
一方に座ったアッタカ城民のダサマ居士は、尊者アーナンダにこのように尋ねました。「尊者アーナンダよ、知り、見る方、応供、正等覚者であられる世尊によって説かれた一つの法(実践法)というものがあるでしょうか。それに従って、怠ることなく、熱心に、専心して住する比丘の、未だ解脱していない心が解脱し、未だ滅尽していない煩悩が滅尽に至り、未だ到達していない無上の安穏(涅槃)に到達するような、そのような法があるでしょうか」と。
‘‘Atthi kho, gahapati, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṃ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā parikkhayaṃ gacchanti, ananuppattañca anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇātī’’ti.
「居士よ、知り、見る方、応供、正等覚者であられる世尊によって説かれた一つの法があり、それに従って、怠ることなく、熱心に、専心して住する比丘の、未だ解脱していない心が解脱し、未だ滅尽していない煩悩が滅尽に至り、未だ到達していない無上の安穏に到達するのです」と。
‘‘Katamo pana, bhante ānanda, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṃ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā parikkhayaṃ gacchanti, ananuppattañca anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇātī’’ti?
「尊者アーナンダよ、では、知り、見る方、応供、正等覚者であられる世尊によって説かれた、それに従って、怠ることなく、熱心に、専心して住する比丘の、未だ解脱していない心が解脱し、未だ滅尽していない煩悩が滅尽に至り、未だ到達していない無上の安穏に到達するような、その一つの法とはどのようなものでしょうか」と。
19. ‘‘Idha, gahapati, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘idampi paṭhamaṃ jhānaṃ abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ. Yaṃ kho pana kiñci abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ tadaniccaṃ nirodhadhamma’nti pajānāti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā. Ayampi kho, gahapati, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṃ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā parikkhayaṃ gacchanti, ananuppattañca anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
「居士よ、ここに比丘が、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋を伴い、伺を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を達成して住します。彼はこのように熟慮します。『この初禅さえも形成されたものであり、意図された(作られた)ものである。およそ形成され意図されたものは無常であり、滅びゆく性質のものである』と如実に知るのです。彼はそこに留まって諸々の煩悩の滅尽に到達します。もし諸々の煩悩の滅尽に到達しないならば、その法への愛着と、その法への歓喜によって、五つの下分結(低い世界へ結びつける束縛)の滅尽により化生(不還)の者となり、そこで完全に涅槃に入り、その世界から戻らない者となります。居士よ、これもまた、知り、見る方、応供、正等覚者であられる世尊によって説かれた一つの法であり、それに従って、怠ることなく、熱心に、専心して住する比丘の、未だ解脱していない心が解脱し、未だ滅尽していない煩悩が滅尽に至り、未だ到達していない無上の安穏に到達するのです。
20. ‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘idampi kho dutiyaṃ jhānaṃ abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
さらに居士よ、比丘が尋と伺の静まることにより、内面の清純を…(中略)…第二禅を達成して住します。彼はこのように熟慮します。『この第二禅さえも形成されたものであり、意図されたものである…(中略)…無上の安穏に到達するのです。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘idampi kho tatiyaṃ jhānaṃ abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ…pe… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
さらに居士よ、比丘が喜への執着を離れることによって…(中略)…第三禅を達成して住します。彼はこのように熟慮します。『この第三禅さえも形成されたものであり、意図されたものである…(中略)…無上の安穏に到達するのです。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu sukhassa ca pahānā …pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘idampi kho catutthaṃ jhānaṃ abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
さらに居士よ、比丘が楽を捨て…(中略)…第四禅を達成して住します。彼はこのように熟慮します。『この第四禅さえも形成されたものであり、意図されたものである…(中略)…無上の安穏に到達するのです。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ . Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘ayampi kho mettācetovimutti abhisaṅkhatā abhisañcetayitā. Yaṃ kho pana kiñci abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ tadaniccaṃ nirodhadhamma’nti pajānāti. So tattha ṭhito…pe… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
さらに居士よ、比丘が慈しみを伴う心によって第一の方角を満たして住し、同様に第二の方角を、同様に第三の方角を、同様に第四の方角を満たします。このように上へ、下へ、横へ、すべての場所へ、すべてを自己と同一視して、全世界を広大で、広壮で、無量の、怨みなく、害意のない慈しみを伴う心によって満たして住します。彼はこのように熟慮します。『この慈しみの心解脱さえも形成されたものであり、意図されたものである。およそ形成され意図されたものは無常であり、滅びゆく性質のものである』と如実に知るのです。彼はそこに留まって…(中略)…無上の安穏に到達するのです。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘ayampi kho upekkhācetovimutti abhisaṅkhatā abhisañcetayitā. Yaṃ kho pana kiñci abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ tadaniccaṃ nirodhadhamma’nti pajānāti. So tattha ṭhito… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
さらに居士よ、比丘が悲しみを伴う心によって…(中略)…喜調を伴う心によって…(中略)…平静を伴う心によって第一の方角を満たして住し、同様に第二の方角を、同様に第三の方角を、同様に第四の方角を満たします。このように上へ、下へ、横へ、すべての場所へ、すべてを自己と同一視して、全世界を広大で、広壮で、無量の、怨みなく、害意のない平静を伴う心によって満たして住します。彼はこのように熟慮します。『この平静の心解脱さえも形成されたものであり、意図されたものである。およそ形成され意図されたものは無常であり、滅びゆく性質のものである』と如実に知るのです。彼はそこに留まって…(中略)…無上の安穏に到達するのです。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘ayampi kho ākāsānañcāyatanasamāpatti abhisaṅkhatā abhisañcetayitā. Yaṃ kho pana kiñci abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ tadaniccaṃ nirodhadhamma’nti pajānāti. So tattha ṭhito…pe… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
さらに居士よ、比丘がすべての物質の想いを超克し、抵抗の想いを消滅させ、多様性の想いを作意しないことにより、『無限の空間である』と空無辺処を達成して住します。彼はこのように熟慮します。『この空無辺処の境地さえも形成されたものであり、意図されたものである。およそ形成され意図されたものは無常であり、滅びゆく性質のものである』と如実に知るのです。彼はそこに留まって…(中略)…無上の安穏に到達するのです。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘ayampi kho viññāṇañcāyatanasamāpatti abhisaṅkhatā abhisañcetayitā. Yaṃ kho pana kiñci abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ tadaniccaṃ nirodhadhamma’nti pajānāti. So tattha ṭhito…pe… anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇāti.
「さらにまた、家主よ、比丘はすべての空無辺処を超えて『識は無辺なり』と識無辺処に達して住します。彼はこのように省察します。『この識無辺処の等至もまた、作られたものであり、思念されたものである。およそ作られたもの、思念されたものは、すべて無常であり、滅びる法(性質)のものである』と了知します。彼はそこに留まり……(中略)……無上の瑜伽安穏(涅槃)に到達します。
‘‘Puna caparaṃ, gahapati, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. So iti paṭisañcikkhati – ‘ayampi kho ākiñcaññāyatanasamāpatti abhisaṅkhatā abhisañcetayitā. Yaṃ kho pana kiñci abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ tadaniccaṃ nirodhadhamma’nti pajānāti. So tattha ṭhito āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti. No ce āsavānaṃ khayaṃ pāpuṇāti, teneva dhammarāgena tāya dhammanandiyā pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā opapātiko hoti tattha parinibbāyī anāvattidhammo tasmā lokā. Ayampi kho, gahapati, tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena ekadhammo akkhāto yattha bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato avimuttañceva cittaṃ vimuccati, aparikkhīṇā ca āsavā parikkhayaṃ gacchanti, ananuppattañca anuttaraṃ yogakkhemaṃ anupāpuṇātī’’ti.
「さらにまた、家主よ、比丘はすべての識無辺処を超えて『何ものも存在しない』と無所有処に達して住します。彼はこのように省察します。『この無所有処の等至もまた、作られたものであり、思念されたものである。およそ作られたもの、思念されたものは、すべて無常であり、滅びる法のものである』と了知します。彼はそこに留まり、諸漏の滅尽に到達します。もし諸漏の滅尽に到達しなければ、まさにその法の貪り、その法の歓喜によって、五下分結を滅尽したゆえに化生(不還)となり、その地で完全な涅槃に入り、その世界から戻ることのない法を有する者となります。家主よ、これこそが、知る者、見る者、阿羅漢、正等覚者たる世尊によって説かれた一つの法であり、そこにおいて比丘が不放逸で熱心に、精進して住するとき、いまだ解脱していない心は解脱し、いまだ滅尽していない諸漏は滅尽へと赴き、いまだ到達していない無上の瑜伽安穏に到達するのです」と。
21. Evaṃ vutte, dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘seyyathāpi, bhante ānanda, puriso ekaṃva nidhimukhaṃ gavesanto sakideva ekādasa nidhimukhāni adhigaccheyya; evameva kho ahaṃ, bhante, ekaṃ amatadvāraṃ gavesanto sakideva ekādasa amatadvārāni alatthaṃ bhāvanāya. Seyyathāpi, bhante, purisassa agāraṃ ekādasadvāraṃ, so tasmiṃ agāre āditte ekamekenapi dvārena sakkuṇeyya attānaṃ sotthiṃ kātuṃ; evameva kho ahaṃ, bhante, imesaṃ ekādasannaṃ amatadvārānaṃ ekamekenapi amatadvārena sakkuṇissāmi attānaṃ sotthiṃ kātuṃ. Imehi nāma, bhante, aññatitthiyā ācariyassa ācariyadhanaṃ pariyesissanti, kimaṅgaṃ panāhaṃ āyasmato ānandassa pūjaṃ na karissāmī’’ti! Atha kho dasamo gahapati aṭṭhakanāgaro pāṭaliputtakañca vesālikañca bhikkhusaṅghaṃ sannipātetvā paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi, ekamekañca bhikkhuṃ paccekaṃ dussayugena acchādesi, āyasmantañca ānandaṃ ticīvarena acchādesi, āyasmato ca ānandassa pañcasatavihāraṃ kārāpesīti.
21. このように説かれたとき、アッタカ城の十位の家主は、尊者アーナンダにこのように申し上げた。「尊者アーナンダよ、たとえば、ある人が一つの財宝のありかを捜し求めていて、一度に十一の財宝のありかを見出すようなものです。尊者よ、そのように私もまた、一つの不死の門を捜し求めていて、一度に修習のための十一の不死の門を得ました。尊者よ、たとえば、ある人の家に十一の門があり、その家が火事になったとき、どの門からでも自らを無事に救い出すことができるようなものです。尊者よ、そのように私もまた、これら十一の不死の門のどの不死の門からでも、自らを無事に救い出すことができるでしょう。尊者よ、他の異学の徒でさえも師のために師への謝礼を捜し求めるというのに、どうして私が尊者アーナンダのために供養をしないことがありましょうか」と。 そこで、アッタカ城の十位の家主は、パータリプッタとヴェーサーリーの比丘僧伽を集め、上質な美味なる固形食や流動食をもって自らの手で満足させ、充分に施した。そして比丘一人一人にそれぞれ一組の衣を布施し、尊者アーナンダには三衣を布施し、尊者アーナンダのために五百人用の精舎を建てさせた。
Aṭṭhakanāgarasuttaṃ niṭṭhitaṃ dutiyaṃ.
第八 八城経 終了。
3. Sekhasuttaṃ
3. 有学経
22. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme. Tena kho pana samayena kāpilavatthavānaṃ sakyānaṃ navaṃ santhāgāraṃ acirakāritaṃ hoti anajjhāvuṭṭhaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā kenaci vā manussabhūtena. Atha kho kāpilavatthavā sakyā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho kāpilavatthavā sakyā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘idha, bhante, kāpilavatthavānaṃ sakyānaṃ navaṃ santhāgāraṃ acirakāritaṃ anajjhāvuṭṭhaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā kenaci vā manussabhūtena. Taṃ, bhante, bhagavā paṭhamaṃ paribhuñjatu. Bhagavatā paṭhamaṃ paribhuttaṃ pacchā kāpilavatthavā sakyā paribhuñjissanti. Tadassa kāpilavatthavānaṃ sakyānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāyā’’ti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena. Atha kho kāpilavatthavā sakyā bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena navaṃ santhāgāraṃ tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā sabbasanthariṃ santhāgāraṃ santharitvā āsanāni paññapetvā udakamaṇikaṃ upaṭṭhapetvā telappadīpaṃ āropetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho kāpilavatthavā sakyā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘sabbasanthariṃ santhataṃ, bhante, santhāgāraṃ, āsanāni paññattāni, udakamaṇiko upaṭṭhāpito, telappadīpo āropito. Yassadāni, bhante, bhagavā kālaṃ maññatī’’ti. Atha kho bhagavā nivāsetvā pattacīvaramādāya saddhiṃ bhikkhusaṅghena yena santhāgāraṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā pāde pakkhāletvā santhāgāraṃ pavisitvā majjhimaṃ thambhaṃ nissāya puratthābhimukho nisīdi. Bhikkhusaṅghopi kho pāde pakkhāletvā santhāgāraṃ pavisitvā pacchimaṃ bhittiṃ nissāya puratthābhimukho nisīdi, bhagavantaṃyeva purakkhatvā. Kāpilavatthavāpi kho sakyā pāde pakkhāletvā santhāgāraṃ pavisitvā puratthimaṃ bhittiṃ nissāya pacchimābhimukhā nisīdiṃsu, bhagavantaṃyeva purakkhatvā. Atha kho bhagavā kāpilavatthave sakye bahudeva rattiṃ dhammiyā kathāya sandassetvā samādapetvā samuttejetvā sampahaṃsetvā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘paṭibhātu taṃ, ānanda, kāpilavatthavānaṃ sakyānaṃ sekho pāṭipado . Piṭṭhi me āgilāyati; tamahaṃ āyamissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho āyasmā ānando bhagavato paccassosi. Atha kho bhagavā catugguṇaṃ saṅghāṭiṃ paññāpetvā dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappesi, pāde pādaṃ accādhāya, sato sampajāno, uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā.
22. このように私は聞きました。ある時、世尊は釈迦族の土地、カピラヴァットゥのニグローダ樹林に住しておられました。 その頃、カピラヴァットゥの釈迦族たちの間に新しい集会堂が造られたばかりで、沙門や婆羅門、あるいはどのような人間も、まだ誰も住んだことがありませんでした。そこで、カピラヴァットゥの釈迦族たちは世尊の御許へと赴きました。赴いて世尊に拝礼し、一方に座しました。一方に座ったカピラヴァットゥの釈迦族たちは、世尊にこのように申し上げました。 「尊者よ、ここカピラヴァットゥの釈迦族たちの間に新しい集会堂が造られたばかりで、沙門や婆羅門、あるいはどのような人間も、まだ誰も住んだことがありません。尊者よ、世尊がまず初めにお使いください。世尊がまず初めにお使いになられた後に、カピラヴァットゥの釈迦族たちが使うことでしょう。それはカピラヴァットゥの釈迦族たちにとって、長きにわたり利益と幸福となるでしょう」と。 世尊は沈黙によって承諾されました。そこでカピラヴァットゥの釈迦族たちは、世尊の承諾を知って座から立ち上がり、世尊に拝礼し、右回りをして敬意を表し、新しい集会堂へと赴きました。赴いて、集会堂一面に敷物を敷き、座席を整え、水瓶を置き、燈明を掲げて、世尊の御許へと赴きました。赴いて世尊に拝礼し、一方に立ちました。一方に立ったカピラヴァットゥの釈迦族たちは、世尊にこのように申し上げました。 「尊者よ、集会堂には一面に敷物が敷かれ、座席は整えられ、水瓶は置かれ、燈明は掲げられました。尊者よ、世尊よ、いまや適当と思われる時をお選びください」と。 そこで世尊は衣を整え、鉢と大衣を持って、比丘僧伽とともに集会堂へと赴かれました。赴いて足を洗い、集会堂に入り、中央の柱を背にして東を向いて座られました。比丘僧伽もまた足を洗い、集会堂に入り、西の壁を背にして東を向いて座り、世尊を正面にお迎えしました。カピラヴァットゥの釈迦族たちもまた足を洗い、集会堂に入り、東の壁を背にして西を向いて座り、世尊を正面にお迎えしました。 そして世尊は、カピラヴァットゥの釈迦族たちに夜の多くの時間を法話によって示し、導き、奮い立たせ、歓喜させ、尊者アーナンダに呼びかけられました。 「アーナンダよ、カピラヴァットゥの釈迦族たちに、有学の実践道を説いて聞かせるがよい。私の背が痛むので、少し横になりたい」と。 「かしこまりました、尊者よ」と、尊者アーナンダは世尊に答えました。そこで世尊は四重に折った大衣を敷き、右脇を下にして獅子の臥法をとり、足の上に足を重ね、正念正知にして、起き上がる思いを心に留めて横になられました。
23. Atha kho āyasmā ānando mahānāmaṃ sakkaṃ āmantesi – ‘‘idha, mahānāma, ariyasāvako sīlasampanno hoti, indriyesu guttadvāro hoti, bhojane mattaññū hoti, jāgariyaṃ anuyutto hoti, sattahi saddhammehi samannāgato hoti, catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī.
23. そこで尊者アーナンダは釈迦族のマハーナーマに呼びかけました。 「マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は戒を具足し、諸根の門を守り、食事において適量を知り、目覚めの実践に努め、七つの正法を具え、現法安楽住である高貴な心に基づく四つの禅定を望むままに得て、困難なく得て、苦もなく得ます。
24. ‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako sīlasampanno hoti? Idha, mahānāma, ariyasāvako sīlavā hoti, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharati ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhati sikkhāpadesu. Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako sīlasampanno hoti.
24. 「マハーナーマよ、どのようにして聖なる弟子は戒を具足するのでしょうか。マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は戒行があり、別解脱律儀によって自らを護って住し、正しい行いと行境を具足し、微細な過失にも恐れを見、受持して諸々の学習条項を学びます。マハーナーマよ、このようにして聖なる弟子は戒を具足するのです。
‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako indriyesu guttadvāro hoti? Idha, mahānāma, ariyasāvako cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā…pe… ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe… jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati. Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako indriyesu guttadvāro hoti.
「マハーナーマよ、どのようにして聖なる弟子は諸根の門を守るのでしょうか。マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は眼によって色を見て、全体相を捉えず、細相を捉えません。この眼根を守らないで住するとき、貪欲と憂いという悪しき不善の諸法が流れ込む原因となるため、その防護のために実践し、眼根を護り、眼根における防護に達します。耳によって声を聞いて……(中略)……鼻によって香りを嗅いで……(中略)……舌によって味を味わって……(中略)……身によって感触に触れて……(中略)……意によって法を認識して、全体相を捉えず、細相を捉えません。この意根を守らないで住するとき、貪欲と憂いという悪しき不善の諸法が流れ込む原因となるため、その防護のために実践し、意根を護り、意根における防護に達します。マハーナーマよ、このようにして聖なる弟子は諸根の門を守るのです。
‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako bhojane mattaññū hoti? Idha, mahānāma, ariyasāvako paṭisaṅkhā yoniso āhāraṃ āhāreti – ‘neva davāya na madāya na maṇḍanāya na vibhūsanāya; yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya vihiṃsūparatiyā brahmacariyānuggahāya. Iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako bhojane mattaññū hoti.
「マハーナーマよ、どのようにして聖なる弟子は食事において適量を知るのでしょうか。マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は如理に省察して食事をとります。『遊戯のためではなく、誇るためではなく、飾るためではなく、身を彩るためでもなく、ただこの身を存続させ、保たせ、害を避け、清浄行を助けるためである。このようにして古い苦受を取り除き、新しい苦受を生じさせず、私の生存が保たれ、過失がなく、安らかな生活があるように』と。マハーナーマよ、このようにして聖なる弟子は食事において適量を知るのです。
‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako jāgariyaṃ anuyutto hoti? Idha, mahānāma, ariyasāvako divasaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti, rattiyā paṭhamaṃ yāmaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti, rattiyā majjhimaṃ yāmaṃ dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappeti, pāde pādaṃ accādhāya, sato sampajāno, uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā, rattiyā pacchimaṃ yāmaṃ paccuṭṭhāya caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti. Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako jāgariyaṃ anuyutto hoti.
「マハーナーマよ、どのようにして聖なる弟子は目覚めの実践に努めるのでしょうか。マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は昼の間、経行と坐禅によって心を障害となる諸法から清めます。夜の初更には、経行と坐禅によって心を障害となる諸法から清めます。夜の中更には、右脇を下にして獅子の臥法をとり、足の上に足を重ね、正念正知にして、起き上がる思いを心に留めて横になります。夜の後更には、起き上がって、経行と坐禅によって心を障害となる諸法から清めます。マハーナーマよ、このようにして聖なる弟子は目覚めの実践に努めるのです。
25. ‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti? Idha, mahānāma, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Hirimā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā. Bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo. Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthā sabyañjanā kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti tathārūpāssa dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Satimā hoti, paramena satinepakkena samannāgato, cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā. Paññavā hoti, udayatthagāminiyā paññāya samannāgato, ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti.
25. 「マハーナーマよ、どのようにして聖なる弟子は七つの正法を具足するのでしょうか。マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は信仰を具え、如来の覚りを信じます。『かの世尊は、実に阿羅漢、正等覚者、明行具足者、逝去、世間解、無上士・調御丈夫、天人師、仏、世尊である』と。恥を知る者となり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を恥じ、悪しき不善の諸法を身につけることを恥じます。恐れを知る者となり、身の悪行、口の悪行、意の悪行を恐れ、悪しき不善の諸法を身につけることを恐れます。多くを聞く者(多聞)となり、聞いたことを保持し、聞いたことを積み重ねます。初めも良く、中ほども良く、終わりも良く、義を具え、文を具え、完全に満たされた清浄な梵行を説き明かす、そのような諸法を多く聞き、記憶し、口で暗唱し、心で観察し、見解によって善く通達します。不善の諸法を断ずるため、善なる諸法を具足するために精進を起こして住し、堅固で、剛勇であり、善なる諸法において荷を下ろすことがありません。正念ある者となり、至高の念と聡明さを具え、久しい昔になされたことも、久しい昔に語られたことも思い出し、追想します。智慧ある者となり、生滅に赴く智慧を具え、聖なる、洞察力ある、正しく苦の滅尽に赴く智慧を具えます。マハーナーマよ、このようにして聖なる弟子は七つの正法を具足するのです。
26. ‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī? Idha, mahānāma, ariyasāvako vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati; sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī.
26. 「マハーナーマよ、どのようにして聖なる弟子は現法安楽住である高貴な心に基づく四つの禅定を望むままに得て、困難なく得て、苦もなく得るのでしょうか。マハーナーマよ、ここに聖なる弟子は、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れて、尋と伺を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を達成して住します。尋と伺の静止により、内なる清浄と……(中略)……第二禅を達成して住します。喜の離れることによって……(中略)……第三禅を達成して住します。楽の断滅と苦の断滅により、かつての喜悦と憂いの消滅によって……(中略)……第四禅を達成して住します。マハーナーマよ、このようにして聖なる弟子は現法安楽住である高貴な心に基づく四つの禅定を望むままに得て、困難なく得て、苦もなく得るのです。
27. ‘‘Yato kho, mahānāma, ariyasāvako evaṃ sīlasampanno hoti, evaṃ indriyesu guttadvāro hoti, evaṃ bhojane mattaññū hoti, evaṃ jāgariyaṃ anuyutto hoti, evaṃ sattahi saddhammehi samannāgato hoti, evaṃ catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, ayaṃ vuccati, mahānāma, ariyasāvako sekho pāṭipado apuccaṇḍatāya samāpanno, bhabbo abhinibbhidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāya. Seyyathāpi, mahānāma, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā tānāssu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni sammā pariseditāni sammā paribhāvitāni, kiñcāpi tassā kukkuṭiyā na evaṃ icchā uppajjeyya – ‘aho vatime kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti, atha kho bhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ. Evameva kho, mahānāma, yato ariyasāvako evaṃ sīlasampanno hoti, evaṃ indriyesu guttadvāro hoti, evaṃ bhojane mattaññū hoti, evaṃ jāgariyaṃ anuyutto hoti, evaṃ sattahi saddhammehi samannāgato hoti, evaṃ catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, ayaṃ vuccati, mahānāma, ariyasāvako sekho pāṭipado apuccaṇḍatāya samāpanno, bhabbo abhinibbhidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāya.
27. 「マハーナーマよ、聖なる弟子がこのように戒を具足し、このように諸根の門を守り、このように食事において適量を知り、このように目覚めの実践に努め、このように七つの正法を具足し、このように現法安楽住である高貴な心に基づく四つの禅定を望むままに得て、困難なく得て、苦もなく得るとき、マハーナーマよ、この聖なる弟子は有学の実践道であり、腐ることのない卵の状態に達し、殻を破ることができる者であり、正覚に至ることができる者であり、無上の瑜伽安穏に到達できる者であると言われます。 マハーナーマよ、たとえば、雌鳥に八個、十個、あるいは十二個の卵があり、それらの卵を雌鳥が正しく抱き、正しく温め、正しく孵化させようとするとき、たとえその雌鳥に『ああ、これらの雛鳥たちが足の爪先や嘴で卵の殻を突き破って、無事に殻から出てきますように』という願いが生じなくても、それらの雛鳥たちは足の爪先や嘴で卵の殻を突き破って、無事に殻から出ることができるようなものです。マハーナーマよ、まさにそのように、聖なる弟子がこのように戒を具足し、このように諸根の門を守り、このように食事において適量を知り、このように目覚めの実践に努め、このように七つの正法を具足し、このように現法安楽住である高貴な心に基づく四つの禅定を望むままに得て、困難なく得て、苦もなく得るとき、マハーナーマよ、この聖なる弟子は有学の実践道であり、腐ることのない卵の状態に達し、殻を破ることができる者であり、正覚に至ることができる者であり、無上の瑜伽安穏に到達できる者であると言われます。
28. ‘‘Sa kho so, mahānāma, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, ayamassa paṭhamābhinibbhidā hoti kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.
28. 「マハーナーマよ、その聖なる弟子は、まさにこの無上の捨念清浄によって、様々な過去世のありさまを想起します。すなわち、一生、二生……(中略)……このように形相とともに、詳細とともに、様々な過去世のありさまを想起します。これが彼の、雛鳥が卵の殻を破るような、第一の殻破りとなります。
‘‘Sa kho so, mahānāma, ariyasāvako imaṃye anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate…pe… yathākammūpage satte pajānāti, ayamassa dutiyābhinibbhidā hoti kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.
「マハーナーマよ、その聖なる弟子は、まさにこの無上の捨念清浄によって、清浄にして人間のそれを超えた天眼によって、有情たちが死に、生まれ、劣り、勝り、美しく、醜く、善趣にあり、悪趣にあるのを見……(中略)……業に従って赴く有情たちを了知します。これが彼の、雛鳥が卵の殻を破るような、第二の殻破りとなります。
‘‘Sa kho so, mahānāma, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati, ayamassa tatiyābhinibbhidā hoti kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.
「マハーナーマよ、その聖なる弟子は、まさにこの無上の捨念清浄によって、諸漏の滅尽により、無漏の心解脱・慧解脱を現法において自ら高い智慧によって証得し、達成して住します。これが彼の、雛鳥が卵の殻を破るような、第三の殻破りとなります。
29. ‘‘Yampi , mahānāma, ariyasāvako sīlasampanno hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ; yampi, mahānāma, ariyasāvako indriyesu guttadvāro hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ; yampi, mahānāma, ariyasāvako bhojane mattaññū hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ; yampi, mahānāma, ariyasāvako jāgariyaṃ anuyutto hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ; yampi, mahānāma, ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ; yampi, mahānāma, ariyasāvako catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, idampissa hoti caraṇasmiṃ.
29. 「マハーナーマよ、聖なる弟子が戒を具足しているということも、彼の行(実践)におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が諸根の門を守っているということも、彼の行におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が食事において適量を知っているということも、彼の行におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が目覚めの実践に努めているということも、彼の行におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が七つの正法を具足しているということも、彼の行におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が現法安楽住である高貴な心に基づく四つの禅定を望むままに得て、困難なく得て、苦もなく得ているということも、彼の行におけるものであります。
‘‘Yañca kho, mahānāma, ariyasāvako anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, idampissa hoti vijjāya; yampi, mahānāma, ariyasāvako dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate…pe… yathākammūpage satte pajānāti, idampissa hoti vijjāya. Yampi, mahānāma, ariyasāvako āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati, idampissa hoti vijjāya.
「そしてまた、マハーナーマよ、聖なる弟子が様々な過去世のありさまを想起し、すなわち、一生、二生……(中略)……このように形相とともに、詳細とともに、様々な過去世のありさまを想起するということも、彼の明(智慧)におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が清浄にして人間のそれを超えた天眼によって、有情たちが死に、生まれ、劣り、勝り、美しく、醜く、善趣にあり、悪趣にあるのを見……(中略)……業に従って赴く有情たちを了知するということも、彼の明におけるものであります。マハーナーマよ、聖なる弟子が諸漏の滅尽により、無漏の心解脱・慧解脱を現法において自ら高い智慧によって証得し、達成して住するということも、彼の明におけるものであります。
‘‘Ayaṃ vuccati, mahānāma, ariyasāvako vijjāsampanno itipi caraṇasampanno itipi vijjācaraṇasampanno itipi.
「マハーナーマよ、この聖なる弟子は、明具足者とも、行具足者とも、明行具足者とも言われるのです。
30. ‘‘Brahmunāpesā, mahānāma, sanaṅkumārena gāthā bhāsitā –
30. 「マハーナーマよ、サナンクマーラ梵天によっても、この詩が唱えられました。
‘Khattiyo seṭṭho janetasmiṃ, ye gottapaṭisārino;
『家柄を気にする人々の中では、刹帝利(王族)が最勝である。
Vijjācaraṇasampanno, so seṭṭho devamānuse’ti.
明と行を具足した者は、神々と人間の中で最勝である』と。
‘‘Sā kho panesā, mahānāma, brahmunā sanaṅkumārena gāthā sugītā no duggītā, subhāsitā no dubbhāsitā, atthasaṃhitā no anatthasaṃhitā, anumatā bhagavatā’’ti.
「マハーナーマよ、このサナンクマーラ梵天によって唱えられた詩は、善く歌われたものであり、悪く歌われたものではなく、善く説かれたものであり、悪く説かれたものではなく、利益を伴うものであり、無益なものではなく、世尊によっても承認されたものです」と。
Atha kho bhagavā uṭṭhahitvā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi – ‘‘sādhu sādhu, ānanda, sādhu kho tvaṃ, ānanda, kāpilavatthavānaṃ sakyānaṃ sekhaṃ pāṭipadaṃ abhāsī’’ti.
そこで世尊は起き上がられ、尊者アーナンダに呼びかけられた。 「善いかな、善いかな、アーナンダよ。アーナンダよ、そなたはカピラヴァットゥの釈迦族たちに、有学の実践道を実によく説いた」と。
Idamavocāyasmā ānando. Samanuñño satthā ahosi. Attamanā kāpilavatthavā sakyā āyasmato ānandassa bhāsitaṃ abhinandunti.
尊者アーナンダはこのように説きました。師(世尊)は賛同されました。カピラヴァットゥの釈迦族たちは心から歓喜し、尊者アーナンダの説かれたことを喜悦しました。
Sekhasuttaṃ niṭṭhitaṃ tatiyaṃ.
第三 有学経 終了。
4. Potaliyasuttaṃ
4. 哺多利経
31. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā aṅguttarāpesu viharati āpaṇaṃ nāma aṅguttarāpānaṃ nigamo. Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya āpaṇaṃ piṇḍāya pāvisi. Āpaṇe piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yenaññataro vanasaṇḍo tenupasaṅkami divāvihārāya. Taṃ vanasaṇḍaṃ ajjhogāhetvā aññatarasmiṃ rukkhamūle divāvihāraṃ nisīdi. Potaliyopi kho gahapati sampannanivāsanapāvuraṇo chattupāhanāhi jaṅghāvihāraṃ anucaṅkamamāno anuvicaramāno yena so vanasaṇḍo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā taṃ vanasaṇḍaṃ ajjhogāhetvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitaṃ kho potaliyaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca – ‘‘saṃvijjanti kho, gahapati, āsanāni; sace ākaṅkhasi nisīdā’’ti. Evaṃ vutte, potaliyo gahapati ‘‘gahapativādena maṃ samaṇo gotamo samudācaratī’’ti kupito anattamano tuṇhī ahosi. Dutiyampi kho bhagavā…pe… tatiyampi kho bhagavā potaliyaṃ gahapatiṃ etadavoca – ‘‘saṃvijjanti kho, gahapati, āsanāni; sace ākaṅkhasi nisīdā’’ti. ‘‘Evaṃ vutte, potaliyo gahapati gahapativādena maṃ samaṇo gotamo samudācaratī’’ti kupito anattamano bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘tayidaṃ, bho gotama, nacchannaṃ, tayidaṃ nappatirūpaṃ, yaṃ maṃ tvaṃ gahapativādena samudācarasī’’ti. ‘‘Te hi te, gahapati, ākārā, te liṅgā, te nimittā yathā taṃ gahapatissā’’ti. ‘‘Tathā hi pana me, bho gotama, sabbe kammantā paṭikkhittā, sabbe vohārā samucchinnā’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana te, gahapati, sabbe kammantā paṭikkhittā, sabbe vohārā samucchinnā’’ti? ‘‘Idha me, bho gotama, yaṃ ahosi dhanaṃ vā dhaññaṃ vā rajataṃ vā jātarūpaṃ vā sabbaṃ taṃ puttānaṃ dāyajjaṃ niyyātaṃ, tatthāhaṃ anovādī anupavādī ghāsacchādanaparamo viharāmi. Evaṃ kho me , bho gotama, sabbe kammantā paṭikkhittā, sabbe vohārā samucchinnā’’ti. ‘‘Aññathā kho tvaṃ, gahapati, vohārasamucchedaṃ vadasi, aññathā ca pana ariyassa vinaye vohārasamucchedo hotī’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana, bhante, ariyassa vinaye vohārasamucchedo hoti? Sādhu me, bhante, bhagavā tathā dhammaṃ desetu yathā ariyassa vinaye vohārasamucchedo hotī’’ti. ‘‘Tena hi, gahapati, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho potaliyo gahapati bhagavato paccassosi.
31. このように私は聞きました。ある時、世尊はアングッタラーパの地に住しておられ、そこにはアーパナというアングッタラーパの町がありました。 そのとき、世尊は午前の時間に衣を整え、鉢と大衣を持って、アーパナの町へ托鉢に入られました。アーパナで托鉢の行を終え、食後に托鉢から戻られると、昼の休息のためにとある森へと赴かれました。その森に入り、とある樹の根元に昼の休息のために座られました。 ポタリヤ家主もまた、豪奢な衣服をまとい、傘をさし革履をはいて、散歩のためあちこちを歩き回り、逍遥しながら、その森へと赴きました。赴いてその森に入り、世尊の御許へと近づきました。近づいて世尊と挨拶を交わしました。親愛の情を交わし、記憶にとどめるべき会話を終えて、一方に立ちました。一方に立ったポタリヤ家主に対して、世尊はこのように言われました。「家主よ、座席があります。望むなら座りなさい」と。 このように言われたとき、ポタリヤ家主は「沙門ゴータマは私を『家主』と呼んで呼びかけている」と怒り、不快に思って沈黙しました。 二度目もまた世尊は……(中略)……三度目もまた世尊はポタリヤ家主にこのように言われました。「家主よ、座席があります。望むなら座りなさい」と。 このように言われたとき、ポタリヤ家主は「沙門ゴータマは私を『家主』と呼んで呼びかけている」と怒り、不快に思って世尊にこのように申し上げました。「尊者ゴータマよ、あなたが私を『家主』と呼んで呼びかけるのは宜しくありません。それは相応しくありません」と。 「家主よ、そなたの様子、そなたの特徴、そなたの徴候は、まさに家主のものではないか」「尊者ゴータマよ、私においてすべての仕事は放棄され、すべての世俗の取引は完全に断たれているからです」「家主よ、どのようにしてそなたにおいて、すべての仕事が放棄され、すべての世俗の取引が完全に断たれているというのか」「尊者ゴータマよ、私にあった財産や穀物や銀や金は、すべて息子たちに相続財産として譲り渡されました。そこで私は指図もせず、干渉もせず、ただ衣食を得ることを最上として暮らしています。尊者ゴータマよ、このようにして私において、すべての仕事が放棄され、すべての世俗の取引が完全に断たれているのです」「家主よ、そなたの言う『取引の断絶』とは別のものである。聖者の規律における取引の完全な断絶とは異なるものである」「尊者よ、それでは聖者の規律における取引の完全な断絶とは、どのようなものでしょうか。尊者よ、願わくは世尊よ、聖者の規律における取引の完全な断絶がどのようなものであるか、私にそのように法をお説きください」「それなら家主よ、聞きなさい。善く心に留めなさい。説きましょう」「かしこまりました、尊者よ」と、ポタリヤ家主は世尊に答えた。
32. Bhagavā etadavoca – ‘‘aṭṭha kho ime, gahapati, dhammā ariyassa vinaye vohārasamucchedāya saṃvattanti. Katame aṭṭha? Apāṇātipātaṃ nissāya pāṇātipāto pahātabbo; dinnādānaṃ nissāya adinnādānaṃ pahātabbaṃ; saccavācaṃ nissāya musāvādo pahātabbo; apisuṇaṃ vācaṃ nissāya pisuṇā vācā pahātabbā; agiddhilobhaṃ nissāya giddhilobho pahātabbo; anindārosaṃ nissāya nindāroso pahātabbo; akkodhūpāyāsaṃ nissāya kodhūpāyāso pahātabbo; anatimānaṃ nissāya atimāno pahātabbo. Ime kho, gahapati, aṭṭha dhammā saṃkhittena vuttā, vitthārena avibhattā, ariyassa vinaye vohārasamucchedāya saṃvattantī’’ti. ‘‘Ye me , bhante, bhagavatā aṭṭha dhammā saṃkhittena vuttā, vitthārena avibhattā, ariyassa vinaye vohārasamucchedāya saṃvattanti, sādhu me, bhante, bhagavā ime aṭṭha dhamme vitthārena vibhajatu anukampaṃ upādāyā’’ti. ‘‘Tena hi, gahapati, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho potaliyo gahapati bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca –
32. 世尊はこのように言われた。 「家主よ、聖者の規律において取引の完全な断絶に資する八つの法がある。いかなる八つか。 不殺生によって殺生を捨てるべきである。 与えられたものを取ることによって不与取(盗み)を捨てるべきである。 真実の言葉によって虚偽の言葉(嘘)を捨てるべきである。 離間しない言葉によって離間を企てる言葉(中傷)を捨てるべきである。 貪欲でないことによって貪欲を捨てるべきである。 非難・憤怒のないことによって非難・憤怒を捨てるべきである。 怒り・絶望のないことによって怒り・絶望を捨てるべきである。 慢心のないことによって慢心を捨てるべきである。 家主よ、これら八つの法が簡潔に説かれ、詳細には分別されていないが、聖者の規律における取引の完全な断絶に資するものである」と。 「尊者よ、世尊によって簡潔に説かれ、詳細には分別されていない、聖者の規律において取引の完全な断絶に資するこれら八つの法を、願わくは世尊よ、憐れみをもって私にこれら八つの法を詳細に分別してお説きください」「それなら家主よ、聞きなさい。善く心に留めなさい。説きましょう」「かしこまりました、尊者よ」と、ポタリヤ家主は世尊に答えた。世尊はこのように言われた。
33. ‘‘‘Apāṇātipātaṃ nissāya pāṇātipāto pahātabbo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu pāṇātipātī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana pāṇātipātī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya pāṇātipātapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ pāṇātipātapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā pāṇātipātapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ pāṇātipāto. Ye ca pāṇātipātapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, pāṇātipātā paṭiviratassa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Apāṇātipātaṃ nissāya pāṇātipāto pahātabbo’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
33. 「『不殺生によって殺生を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が殺生をする原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が殺生をする者であれば、殺生を縁として自分自身も私を責めるであろう。殺生を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。殺生を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣(地獄などの悪しき世界)が予想される。実にこの殺生そのものが結縛であり、これが障害(蓋)である。そして殺生を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、殺生を離れた者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『不殺生によって殺生を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
34. ‘‘‘Dinnādānaṃ nissāya adinnādānaṃ pahātabba’nti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu adinnādāyī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana adinnādāyī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya adinnādānapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ adinnādānapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā adinnādānapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ adinnādānaṃ. Ye ca adinnādānapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā adinnādānā paṭiviratassa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Dinnādānaṃ nissāya adinnādānaṃ pahātabba’nti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
34. 「『与えられたものを取ることによって不与取を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が不与取をする原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が不与取をする者であれば、不与取を縁として自分自身も私を責めるであろう。不与取を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。不与取を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの不与取そのものが結縛であり、これが障害である。そして不与取を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、不与取を離れた者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『与えられたものを取ることによって不与取を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
35. ‘‘‘Saccavācaṃ nissāya musāvādo pahātabbo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu musāvādī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana musāvādī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya musāvādapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ musāvādapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā musāvādapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ musāvādo. Ye ca musāvādapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, musāvādā paṭiviratassa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Saccavācaṃ nissāya musāvādo pahātabbo’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
35. 「『真実の言葉によって虚偽の言葉を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が嘘をつく原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が嘘をつく者であれば、嘘を縁として自分自身も私を責めるであろう。嘘を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。嘘を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの虚偽の言葉そのものが結縛であり、これが障害である。そして嘘を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、嘘を離れた者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『真実の言葉によって虚偽の言葉を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
36. ‘‘‘Apisuṇaṃ vācaṃ nissāya pisuṇā vācā pahātabbā’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu pisuṇavāco assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana pisuṇavāco assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya pisuṇavācāpaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ pisuṇavācāpaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā pisuṇavācāpaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ pisuṇā vācā. Ye ca pisuṇavācāpaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, pisuṇāya vācāya paṭiviratassa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Apisuṇaṃ vācaṃ nissāya pisuṇā vācā pahātabbā’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
36. 「『離間しない言葉によって離間を企てる言葉を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が離間を企てる言葉を語る原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が離間を企てる言葉を語る者であれば、離間を企てる言葉を縁として自分自身も私を責めるであろう。離間を企てる言葉を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。離間を企てる言葉を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの離間を企てる言葉そのものが結縛であり、これが障害である。そして離間を企てる言葉を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、離間を企てる言葉を離れた者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『離間しない言葉によって離間を企てる言葉を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
37. ‘‘‘Agiddhilobhaṃ nissāya giddhilobho pahātabbo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu giddhilobhī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana giddhilobhī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya giddhilobhapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ giddhilobhapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā giddhilobhapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ giddhilobho. Ye ca giddhilobhapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, giddhilobhā paṭiviratassa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Agiddhilobhaṃ nissāya giddhilobho pahātabbo’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
37. 「『貪欲でないことによって貪欲を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が貪欲になる原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が貪欲である者であれば、貪欲を縁として自分自身も私を責めるであろう。貪欲を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。貪欲を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの貪欲そのものが結縛であり、これが障害である。そして貪欲を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、貪欲を離れた者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『貪欲でないことによって貪欲を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
38. ‘‘‘Anindārosaṃ nissāya nindāroso pahātabbo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu nindārosī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana nindārosī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya nindārosapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ nindārosapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā nindārosapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ nindāroso. Ye ca nindārosapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, anindārosissa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Anindārosaṃ nissāya nindāroso pahātabbo’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
38. 「『非難・憤怒のないことによって非難・憤怒を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が非難し憤怒する原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が非難し憤怒する者であれば、非難・憤怒を縁として自分自身も私を責めるであろう。非難・憤怒を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。非難・憤怒を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの非難・憤怒そのものが結縛であり、これが障害である。そして非難・憤怒を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、非難・憤怒のない者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『非難・憤怒のないことによって非難・憤怒を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
39. ‘‘‘Akkodhūpāyāsaṃ nissāya kodhūpāyāso pahātabbo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu kodhūpāyāsī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana kodhūpāyāsī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya kodhūpāyāsapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ kodhūpāyāsapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā kodhūpāyāsapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ kodhūpāyāso. Ye ca kodhūpāyāsapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, akkodhūpāyāsissa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Akkodhūpāyāsaṃ nissāya kodhūpāyāso pahātabbo’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
39. 「『怒り・絶望のないことによって怒り・絶望を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が怒り絶望する原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が怒り絶望する者であれば、怒り・絶望を縁として自分自身も私を責めるであろう。怒り・絶望を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。怒り・絶望を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの怒り・絶望そのものが結縛であり、これが障害である。そして怒り・絶望を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、怒り・絶望のない者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『怒り・絶望のないことによって怒り・絶望を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
40. ‘‘‘Anatimānaṃ nissāya atimāno pahātabbo’ti iti kho panetaṃ vuttaṃ, kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yesaṃ kho ahaṃ saṃyojanānaṃ hetu atimānī assaṃ, tesāhaṃ saṃyojanānaṃ pahānāya samucchedāya paṭipanno. Ahañceva kho pana atimānī assaṃ, attāpi maṃ upavadeyya atimānapaccayā, anuviccāpi maṃ viññū garaheyyuṃ atimānapaccayā, kāyassa bhedā paraṃ maraṇā duggati pāṭikaṅkhā atimānapaccayā. Etadeva kho pana saṃyojanaṃ etaṃ nīvaraṇaṃ yadidaṃ atimāno. Ye ca atimānapaccayā uppajjeyyuṃ āsavā vighātapariḷāhā, anatimānissa evaṃsa te āsavā vighātapariḷāhā na honti’. ‘Anatimānaṃ nissāya atimāno pahātabbo’ti – iti yantaṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.
40. 「『慢心のないことによって慢心を捨てるべきである』と説かれたが、これは何について説かれたのか。 家主よ、ここに聖なる弟子はこのように省察する。『私が慢心を起こす原因となるそれらの結縛を、私は捨てるため、断絶するために実践している。もし私が慢心のある者であれば、慢心を縁として自分自身も私を責めるであろう。慢心を縁として、有智の人々もよく調べた上で私を非難するであろう。慢心を縁として、身体の崩壊後、死後には悪趣が予想される。実にこの慢心そのものが結縛であり、これが障害である。そして慢心を縁として生じる諸々の煩悩や熱悩があるが、慢心のない者には、それらの煩悩や熱悩は生じない』と。 『慢心のないことによって慢心を捨てるべきである』と説かれたのは、まさにこのことについて説かれたのである。
41. ‘‘Ime kho, gahapati, aṭṭha dhammā saṃkhittena vuttā, vitthārena vibhattā , ye ariyassa vinaye vohārasamucchedāya saṃvattanti; na tveva tāva ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedo hotī’’ti.
41. 「家主よ、これら八つの法が簡潔に説かれ、詳細に分別されたが、これらは聖者の規律において取引の完全な断絶に資するものである。しかし、これだけではまだ聖者の規律における、あらゆる点において、あらゆる方法での取引の完全な断絶とはならない」と。
‘‘Yathā kathaṃ pana, bhante, ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedo hoti? Sādhu me, bhante, bhagavā tathā dhammaṃ desetu yathā ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedo hotī’’ti. ‘‘Tena hi, gahapati, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho potaliyo gahapati bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca –
「尊者よ、それではどのようにして、聖者の規律において、あらゆる点において、あらゆる方法での取引の完全な断絶となるのでしょうか。尊者よ、願わくは世尊よ、聖者の規律において、あらゆる点において、あらゆる方法での取引の完全な断絶となるように、私にその法をお説きください」「それなら家主よ、聞きなさい。善く心に留めなさい。説きましょう」「かしこまりました、尊者よ」と、ポタリヤ家主は世尊に答えた。世尊はこのように言われた。
Kāmādīnavakathā
諸欲の過患についての説法
42. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, kukkuro jighacchādubbalyapareto goghātakasūnaṃ paccupaṭṭhito assa. Tamenaṃ dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā aṭṭhikaṅkalaṃ sunikkantaṃ nikkantaṃ nimmaṃsaṃ lohitamakkhitaṃ upasumbheyya . Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, api nu kho so kukkuro amuṃ aṭṭhikaṅkalaṃ sunikkantaṃ nikkantaṃ nimmaṃsaṃ lohitamakkhitaṃ palehanto jighacchādubbalyaṃ paṭivineyyā’’ti?
42. 「家主よ、たとえば、飢えと疲労に圧倒された一匹の犬が屠殺場にやって来たとしよう。そこで熟練した屠殺者、あるいは屠殺者の弟子が、肉を削ぎ落とされ、肉片もなく血にまみれた一本の骨をその犬に投げ与えたとする。家主よ、どう思うか。その犬はその肉を削ぎ落とされ、肉片もなく血にまみれた一本の骨をかじることによって、飢えと疲労を取り除くことができるだろうか」
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
「いいえ、尊者よ、できません」
‘‘Taṃ kissa hetu’’?
「それはなぜか」
‘‘Aduñhi, bhante, aṭṭhikaṅkalaṃ sunikkantaṃ nikkantaṃ nimmaṃsaṃ lohitamakkhitaṃ. Yāvadeva pana so kukkuro kilamathassa vighātassa bhāgī assāti. Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘aṭṭhikaṅkalūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā , ādīnavo ettha bhiyyo’ti. Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā yāyaṃ upekkhā nānattā nānattasitā taṃ abhinivajjetvā, yāyaṃ upekkhā ekattā ekattasitā yattha sabbaso lokāmisūpādānā aparisesā nirujjhanti tamevūpekkhaṃ bhāveti.
「尊者よ、その骨は肉を削ぎ落とされ、肉片もなく血にまみれているからです。その犬はただ疲労と苦悩を得るだけとなるでしょう」「家主よ、まさにそのように、聖なる弟子はこのように省察します。『諸々の欲望は骨のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの苦悩があり、そこには過患がさらに多い』と。このようにありのままに正しい智慧によって見て、様々な対象に基づく多様な捨を避け、すべての世俗的な物質的執着が余すところなく滅尽する、一境性に基づく一なる捨を修習するのです。
43. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, gijjho vā kaṅko vā kulalo vā maṃsapesiṃ ādāya uḍḍīyeyya . Tamenaṃ gijjhāpi kaṅkāpi kulalāpi anupatitvā anupatitvā vitaccheyyuṃ vissajjeyyuṃ . Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, sace so gijjho vā kaṅko vā kulalo vā taṃ maṃsapesiṃ na khippameva paṭinissajjeyya, so tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkha’’nti?
43. 「家主よ、たとえば、ハゲワシやトビやタカが一片の肉をくわえて飛び立ったとしよう。すると、他のハゲワシやトビやタカが次々と追いかけてきて、それを突っつき奪い合おうとする。家主よ、どう思うか。もしそのハゲワシやトビやタカがその肉片を速やかに放さなければ、それによって死、あるいは死に至るほどの苦痛を受けることになるだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante’’.
「その通りです、尊者よ」
‘‘Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘maṃsapesūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti. Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā yāyaṃ upekkhā nānattā nānattasitā taṃ abhinivajjetvā yāyaṃ upekkhā ekattā ekattasitā yattha sabbaso lokāmisūpādānā aparisesā nirujjhanti tamevūpekkhaṃ bhāveti.
「家主よ、まさにそのように、聖なる弟子はこのように省察します。『諸々の欲望は肉片のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの苦悩があり、そこには過患がさらに多い』と。このようにありのままに正しい智慧によって見て、様々な対象に基づく多様な捨を避け、すべての世俗的な物質的執着が余すところなく滅尽する、一境性に基づく一なる捨を修習するのです。
44. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, puriso ādittaṃ tiṇukkaṃ ādāya paṭivātaṃ gaccheyya. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, sace so puriso taṃ ādittaṃ tiṇukkaṃ na khippameva paṭinissajjeyya tassa sā ādittā tiṇukkā hatthaṃ vā daheyya bāhuṃ vā daheyya aññataraṃ vā aññataraṃ vā aṅgapaccaṅgaṃ daheyya, so tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkha’’nti?
44. 「家主よ、たとえば、ある人が燃え盛る草の松明を持って風上に向かって歩いて行くとしよう。家主よ、どう思うか。もしその人がその燃え盛る草の松明を速やかに手放さなければ、その燃え盛る草の松明は彼の手を焼き、腕を焼き、あるいはその他の手足のどこかを焼くことになり、彼はそれによって死、あるいは死に至るほどの苦痛を受けることになるだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante’’.
「その通りです、尊者よ」
‘‘Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘tiṇukkūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti. Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā…pe… tamevūpekkhaṃ bhāveti.
「家主よ、まさにそのように、聖なる弟子はこのように省察します。『諸々の欲望は草の松明のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの苦悩があり、そこには過患がさらに多い』と。このようにありのままに正しい智慧によって見て……(中略)……その捨を修習するのです。
45. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, aṅgārakāsu sādhikaporisā, pūrā aṅgārānaṃ vītaccikānaṃ vītadhūmānaṃ. Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhappaṭikkūlo. Tamenaṃ dve balavanto purisā nānābāhāsu gahetvā aṅgārakāsuṃ upakaḍḍheyyuṃ. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, api nu so puriso iticiticeva kāyaṃ sannāmeyyā’’ti?
45. 「家主よ、たとえば、人の背丈以上の深さがあり、炎もなく煙もない炭火で満ちた炭火の穴があるとしよう。そこに、生きたいと願い、死にたくなく、幸福を求め、苦痛を嫌う一人の男がやって来たとする。そこに二人の力強い男たちが現れて、彼の両腕を捕らえ、その炭火の穴へと引きずり込もうとする。家主よ、どう思うか。その男はあちこちへと体をよじって抵抗するだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante’’.
「その通りです、尊者よ」
‘‘Taṃ kissa hetu’’?
「それはなぜか」
‘‘Viditañhi, bhante, tassa purisassa imañcāhaṃ aṅgārakāsuṃ papatissāmi, tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigacchissāmi maraṇamattaṃ vā dukkha’’nti. ‘‘Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘aṅgārakāsūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti. Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā…pe… tamevūpekkhaṃ bhāveti.
「世尊よ、その男は『もし私がこの炭火の穴に落ちたなら、それが原因で死に至るか、あるいは死ぬほどの苦しみを受けることになるだろう』と知るからです」「長者よ、そのように実に、聖弟子はこのように省察する。『諸々の欲望は炭火の穴のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの悩みがあり、そこにはより多くの過患がある』と。このようにこれを正しき智慧によってありのままに見て……中略……まさにその捨(中立な心)を修習するのである。
46. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, puriso supinakaṃ passeyya ārāmarāmaṇeyyakaṃ vanarāmaṇeyyakaṃ bhūmirāmaṇeyyakaṃ pokkharaṇirāmaṇeyyakaṃ. So paṭibuddho na kiñci paṭipasseyya . Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘supinakūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti…pe… tamevūpekkhaṃ bhāveti.
46. 「長者よ、例えば男が夢の中で、麗しい園林、麗しい樹林、麗しい大地、麗しい蓮池を見たとしよう。彼が目覚めたとき、何も見当たらないようなものである。長者よ、そのように実に、聖弟子はこのように省察する。『諸々の欲望は夢のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの悩みがあり、そこにはより多くの過患がある』と……中略……まさにその捨を修習するのである。
47. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, puriso yācitakaṃ bhogaṃ yācitvā yānaṃ vā poriseyyaṃ pavaramaṇikuṇḍalaṃ. So tehi yācitakehi bhogehi purakkhato parivuto antarāpaṇaṃ paṭipajjeyya. Tamenaṃ jano disvā evaṃ vadeyya – ‘bhogī vata, bho, puriso, evaṃ kira bhogino bhogāni bhuñjantī’ti. Tamenaṃ sāmikā yattha yattheva passeyyuṃ tattha tattheva sāni hareyyuṃ. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, alaṃ nu kho tassa purisassa aññathattāyā’’ti?
47. 「長者よ、例えば男が借り物の財物、すなわち乗用車や立派な宝石の耳飾りを借り受けて、それらの借りた財物で着飾り、身を包んで市場の大通りへ出たとしよう。人々は彼を見てこのように言うだろう。『おお、この人はなんと富裕なことか。富める人々はこのように富を享受するのだ』と。しかし持ち主たちは、彼をどこで見かけようとも、まさにその場で自分たちの品を取り戻すであろう。長者よ、これについてどう思うか。その男に動揺や落胆が生じるのに十分ではないだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante’’.
「その通りです、世尊よ」
‘‘Taṃ kissa hetu’’?
「それはなぜか」
‘‘Sāmino hi, bhante, sāni harantī’’ti. ‘‘Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘yācitakūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti…pe… tamevūpekkhaṃ bhāveti.
「世尊よ、持ち主たちが自分たちの品を取り戻すからです」「長者よ、そのように実に、聖弟子はこのように省察する。『諸々の欲望は借り物のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの悩みがあり、そこにはより多くの過患がある』と……中略……まさにその捨を修習するのである。
48. ‘‘Seyyathāpi, gahapati, gāmassa vā nigamassa vā avidūre tibbo vanasaṇḍo. Tatrassa rukkho sampannaphalo ca upapannaphalo ca, na cassu kānici phalāni bhūmiyaṃ patitāni. Atha puriso āgaccheyya phalatthiko phalagavesī phalapariyesanaṃ caramāno. So taṃ vanasaṇḍaṃ ajjhogāhetvā taṃ rukkhaṃ passeyya sampannaphalañca upapannaphalañca. Tassa evamassa – ‘ayaṃ kho rukkho sampannaphalo ca upapannaphalo ca, natthi ca kānici phalāni bhūmiyaṃ patitāni. Jānāmi kho panāhaṃ rukkhaṃ ārohituṃ . Yaṃnūnāhaṃ imaṃ rukkhaṃ ārohitvā yāvadatthañca khādeyyaṃ ucchaṅgañca pūreyya’nti. So taṃ rukkhaṃ ārohitvā yāvadatthañca khādeyya ucchaṅgañca pūreyya. Atha dutiyo puriso āgaccheyya phalatthiko phalagavesī phalapariyesanaṃ caramāno tiṇhaṃ kuṭhāriṃ ādāya. So taṃ vanasaṇḍaṃ ajjhogāhetvā taṃ rukkhaṃ passeyya sampannaphalañca upapannaphalañca. Tassa evamassa – ‘ayaṃ kho rukkho sampannaphalo ca upapannaphalo ca, natthi ca kānici phalāni bhūmiyaṃ patitāni. Na kho panāhaṃ jānāmi rukkhaṃ ārohituṃ. Yaṃnūnāhaṃ imaṃ rukkhaṃ mūlato chetvā yāvadatthañca khādeyyaṃ ucchaṅgañca pūreyya’nti. So taṃ rukkhaṃ mūlatova chindeyya. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, amuko yo so puriso paṭhamaṃ rukkhaṃ ārūḷho sace so na khippameva oroheyya tassa so rukkho papatanto hatthaṃ vā bhañjeyya pādaṃ vā bhañjeyya aññataraṃ vā aññataraṃ vā aṅgapaccaṅgaṃ bhañjeyya, so tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigaccheyya maraṇamattaṃ vā dukkha’’nti?
48. 「長者よ、例えば村や町の近くに深い樹林の茂みがあったとしよう。そこに実が熟し、実が豊かに実った一本の木があり、地面には一つも果実が落ちていなかった。そのとき果実を求め、果実を探し、果実を探求して巡り歩く一人の男がやって来た。彼はその樹林に入り、実が熟し、実が豊かに実ったその木を見た。彼にこのような考えが生じた。『この木は実が熟し、豊かに実っているが、地面には一つも果実は落ちていない。しかし私は木に登る術を知っている。いっそのこと、私はこの木に登って、思う存分食べ、懐をいっぱいに満たそう』と。彼はその木に登り、思う存分食べ、懐を満たした。すると、鋭い斧を手にした第二の男が、果実を求め、果実を探し、果実を探求してやって来た。彼はその樹林に入り、実が熟し、豊かに実ったその木を見た。彼にこのような考えが生じた。『この木は実が熟し、豊かに実っているが、地面には一つも果実は落ちていない。しかし私は木に登る術を知らない。いっそのこと、私はこの木を根元から切り倒して、思う存分食べ、懐をいっぱいに満たそう』と。彼はその木をまさに根元から切り倒し始めた。長者よ、これについてどう思うか。最初に木に登ったかの男が、もし速やかに木から降りなければ、倒れてくる木によって腕が折れるか、足が折れるか、あるいは体のいずれかの部分が折れて、それが原因で死に至るか、あるいは死ぬほどの苦しみを受けることになるのではないだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante’’.
「その通りです、世尊よ」
‘‘Evameva kho, gahapati, ariyasāvako iti paṭisañcikkhati – ‘rukkhaphalūpamā kāmā vuttā bhagavatā bahudukkhā bahupāyāsā, ādīnavo ettha bhiyyo’ti. Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā yāyaṃ upekkhā nānattā nānattasitā taṃ abhinivajjetvā yāyaṃ upekkhā ekattā ekattasitā yattha sabbaso lokāmisūpādānā aparisesā nirujjhanti tamevūpekkhaṃ bhāveti.
「長者よ、そのように実に、聖弟子はこのように省察する。『諸々の欲望は樹上の果実のようであると世尊によって説かれた。多くの苦しみがあり、多くの悩みがあり、そこにはより多くの過患がある』と。このようにこれを正しき智慧によってありのままに見て、多様にして多様に依拠する捨を完全に避け、世の利得への執着がことごとく余すところなく滅尽する、単一にして単一に依拠する捨、まさにその捨を修習するのである。
49. ‘‘Sa kho so, gahapati, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
49. 「長者よ、その聖弟子は、まさにこの無上なる捨と念による清浄に依って、多様な過去の生存を想起する。すなわち、一生、二生……中略……このように様相とともに細部とともに、多様な過去の生存を想起するのである。
‘‘Sa kho so, gahapati, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate…pe… yathākammūpage satte pajānāti.
「長者よ、その聖弟子は、まさにこの無上なる捨と念による清浄に依って、清浄にして人間を超えた天眼によって、有情たちが死に、生まれ、卑しく、尊く、美しく、醜く、幸福に、不幸になるのを見……中略……業にしたがって趣く有情たちをあるがままに知るのである。
‘‘Sa kho so, gahapati, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati. Ettāvatā kho, gahapati, ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedo hoti.
「長者よ、その聖弟子は、まさにこの無上なる捨と念による清浄に依って、諸々の漏(煩悩)の滅尽により、無漏の心解脱・慧解脱を、現世において自ら覚知し、現証して、達成してとどまる。長者よ、これによって、聖者の戒律において、あらゆる点であらゆる面で一切の俗事の断絶があるのである」
50. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, yathā ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedo hoti, api nu tvaṃ evarūpaṃ vohārasamucchedaṃ attani samanupassasī’’ti? ‘‘Ko cāhaṃ, bhante, ko ca ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedo! Ārakā ahaṃ, bhante, ariyassa vinaye sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ vohārasamucchedā. Mayañhi, bhante, pubbe aññatitthiye paribbājake anājānīyeva samāne ājānīyāti amaññimha, anājānīyeva samāne ājānīyabhojanaṃ bhojimha, anājānīyeva samāne ājānīyaṭhāne ṭhapimha; bhikkhū pana mayaṃ, bhante, ājānīyeva samāne anājānīyāti amaññimha, ājānīyeva samāne anājānīyabhojanaṃ bhojimha, ājānīyeva samāne anājānīyaṭhāne ṭhapimha; idāni pana mayaṃ, bhante, aññatitthiye paribbājake anājānīyeva samāne anājānīyāti jānissāma, anājānīyeva samāne anājānīyabhojanaṃ bhojessāma, anājānīyeva samāne anājānīyaṭhāne ṭhapessāma. Bhikkhū pana mayaṃ, bhante, ājānīyeva samāne ājānīyāti jānissāma ājānīyeva samāne ājānīyabhojanaṃ bhojessāma, ājānīyeva samāne ājānīyaṭhāne ṭhapessāma. Ajanesi vata me, bhante, bhagavā samaṇesu samaṇappemaṃ, samaṇesu samaṇappasādaṃ, samaṇesu samaṇagāravaṃ. Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya, cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ kho, bhante, bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
50. 「長者よ、これについてどう思うか。このように聖者の戒律においてあらゆる点であらゆる面で一切の俗事の断絶があるが、そなたは自身にこのような俗事の断絶を見出すであろうか」「世尊よ、私ごときが何者であり、聖者の戒律における一切の俗事の断絶が何者でありましょうか。世尊よ、私は聖者の戒律における一切の俗事の断絶からは遥かに遠い者です。世尊よ、実に私たちは以前、他の教説に従う遊行者たちを、優れた者でないにもかかわらず優れた者であると思いなし、優れた者でないのに優れた者の食事を食べさせ、優れた者でないのに優れた者の座に就かせていました。一方、比丘たちに対しては、優れた者であるにもかかわらず優れた者ではないと思いなし、優れた者であるのに優れた者ではない食事を食べさせ、優れた者であるのに優れた者ではない座に就かせていました。しかし世尊よ、今や私たちは、他の教説に従う遊行者たちを、優れた者でない者として優れた者ではないと知り、優れた者ではない食事を食べさせ、優れた者ではない座に就かせるでしょう。そして比丘たちを、優れた者として優れた者であると知り、優れた者の食事を食べさせ、優れた者の座に就かせるでしょう。世尊よ、実に世尊は私に、修行者に対する修行者への親愛、修行者に対する修行者への清らかな信、修行者に対する修行者への敬意を生じさせてくださいました。素晴らしいことです、世尊よ、素晴らしいことです、世尊よ! 世尊よ、倒れたものを起こすように、覆われたものを顕にするように、迷った者に道を示すように、あるいは暗闇の中に灯火を掲げて『眼ある者には形が見えるように』とするように、世尊によって様々な方便をもって法が説き示されました。世尊よ、私は世尊と法と比丘僧伽に帰依いたします。世尊は私を、今日より命ある限り帰依した優婆塞(在俗信者)として受け入れてくださいますように」
Potaliyasuttaṃ niṭṭhitaṃ catutthaṃ.
第四のポータリヤ経が終わった。
5. Jīvakasuttaṃ
5. ジーヴァカ経
51. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati jīvakassa komārabhaccassa ambavane. Atha kho jīvako komārabhacco yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho jīvako komārabhacco bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bhante – ‘samaṇaṃ gotamaṃ uddissa pāṇaṃ ārabhanti , taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti. Ye te, bhante, evamāhaṃsu – ‘samaṇaṃ gotamaṃ uddissa pāṇaṃ ārabhanti, taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti, kacci te, bhante, bhagavato vuttavādino, na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchatī’’ti?
51. このように私は聞いた。ある時、世尊は王舎城のジーヴァカ・コーマーラバッチャのマンゴー園にとどまっておられた。そのとき、ジーヴァカ・コーマーラバッチャが世尊のもとへと近づいた。近づいて、世尊に敬礼して一方に座った。一方に座ったジーヴァカ・コーマーラバッチャは世尊にこのように申し上げた。「世尊よ、私はこのように耳にしました。『人々は沙門ゴータマのために生き物を殺し、沙門ゴータマは自分のために殺されたと知りながら、その意図された肉を食べる』と。世尊よ、『人々は沙門ゴータマのために生き物を殺し、沙門ゴータマは自分のために殺されたと知りながら、その意図された肉を食べる』とこのように言う人々は、世尊の仰せになった通りを語り、事実でないことによって世尊を誹謗せず、法にかなって法を説き、同法者からのいかなる非難すべき論難の余地も生じさせない者たちでしょうか」
52. ‘‘Ye te, jīvaka, evamāhaṃsu – ‘samaṇaṃ gotamaṃ uddissa pāṇaṃ ārabhanti, taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti na me te vuttavādino, abbhācikkhanti ca maṃ te asatā abhūtena. Tīhi kho ahaṃ, jīvaka, ṭhānehi maṃsaṃ aparibhoganti vadāmi. Diṭṭhaṃ, sutaṃ, parisaṅkitaṃ – imehi kho ahaṃ, jīvaka, tīhi ṭhānehi maṃsaṃ aparibhoganti vadāmi. Tīhi kho ahaṃ, jīvaka, ṭhānehi maṃsaṃ paribhoganti vadāmi. Adiṭṭhaṃ, asutaṃ, aparisaṅkitaṃ – imehi kho ahaṃ, jīvaka, tīhi ṭhānehi maṃsaṃ paribhoganti vadāmi.
52. 「ジーヴァカよ、『人々は沙門ゴータマのために生き物を殺し、沙門ゴータマは自分のために殺されたと知りながら、その意図された肉を食べる』とこのように言う者たちは、私の説いた通りを語る者ではなく、虚偽により事実でないことによって私を誹謗しているのである。ジーヴァカよ、私は三つの条件において、肉は受用されるべきでないと説く。すなわち、見られたもの、聞かれたもの、疑われたものである。ジーヴァカよ、私はこれら三つの条件において、肉は受用されるべきでないと説く。ジーヴァカよ、私は三つの条件において、肉は受用されるべきであると説く。すなわち、見られず、聞かれず、疑われないものである。ジーヴァカよ、私はこれら三つの条件において、肉は受用されるべきであると説く。
53. ‘‘Idha, jīvaka, bhikkhu aññataraṃ gāmaṃ vā nigamaṃ vā upanissāya viharati. So mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati. Tamenaṃ gahapati vā gahapatiputto vā upasaṅkamitvā svātanāya bhattena nimanteti. Ākaṅkhamānova , jīvaka, bhikkhu adhivāseti. So tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena tassa gahapatissa vā gahapatiputtassa vā nivesanaṃ tenupasaṅkamati; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdati. Tamenaṃ so gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena parivisati. Tassa na evaṃ hoti – ‘sādhu vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena pariviseyyāti! Aho vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā āyatimpi evarūpena paṇītena piṇḍapātena pariviseyyā’ti – evampissa na hoti. So taṃ piṇḍapātaṃ agathito amucchito anajjhopanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati. Taṃ kiṃ maññasi, jīvaka, api nu so bhikkhu tasmiṃ samaye attabyābādhāya vā ceteti, parabyābādhāya vā ceteti, ubhayabyābādhāya vā cetetī’’ti?
53. 「ジーヴァカよ、ここに比丘がある村あるいは町に依拠してとどまっている。彼は慈しみを伴った心によって、一つの方角を満たしてとどまり、同様に第二の、同様に第三の、同様に第四の方角を満たしてとどまる。このように上へ、下へ、横へ、あまねく、すべてを自己と同一として、全世界を、慈しみを伴った、広大で、無量で、怨みなく、害意のない心によって満たしてとどまる。そこへ長者あるいは長者の子が近づいて、翌日の食事に招待する。ジーヴァカよ、比丘は望むならば承諾する。彼はその夜が明けた後、午前中に下衣を着け、大衣をまとい鉢を持って、その長者あるいは長者の子の屋敷へと赴く。赴いて、用意された座に座る。するとその長者あるいは長者の子は、上等な托鉢の食事によって給仕する。その比丘にはこのような思いは生じない。『ああ、この長者あるいは長者の子が私に上等な托鉢の食事を給仕してくれればよいのに。ああ、この長者あるいは長者の子が将来もまたこのような上等な托鉢の食事を給仕してくれればよいのに』と、彼にはこのような思いは生じない。彼はその托鉢の食事を、執着せず、溺れず、囚われず、過患を見、脱出(出離)を知る智慧をもって受用する。ジーヴァカよ、これについてどう思うか。その比丘はその時、自己を害するために思量し、他者を害するために思量し、あるいは両者を害するために思量するだろうか」
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
「いいえ、決してそうではありません、世尊よ」
‘‘Nanu so, jīvaka, bhikkhu tasmiṃ samaye anavajjaṃyeva āhāraṃ āhāretī’’ti?
「ジーヴァカよ、その比丘はその時、まさに過ちのない食物を摂取しているのではないだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante. Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘brahmā mettāvihārī’ti. Taṃ me idaṃ, bhante, bhagavā sakkhidiṭṭho; bhagavā hi, bhante, mettāvihārī’’ti. ‘‘Yena kho, jīvaka, rāgena yena dosena yena mohena byāpādavā assa so rāgo so doso so moho tathāgatassa pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo. Sace kho te, jīvaka, idaṃ sandhāya bhāsitaṃ anujānāmi te eta’’nti. ‘‘Etadeva kho pana me, bhante, sandhāya bhāsitaṃ’’ .
「その通りです、世尊よ。世尊よ、私は『梵天は慈しみにとどまる者である』と聞いておりました。世尊よ、そのことを私は世尊において直接目撃いたしました。実に世尊こそは慈しみにとどまる方であられます」「ジーヴァカよ、それによって害意を持つ者となるような貪り、怒り、迷いは、如来においては断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようにされ、存在しないものとされ、将来において生じない法となっている。ジーヴァカよ、もしそなたがこれを意図して言ったのであれば、そなたのその言葉を認めよう」「世尊よ、まさに私はそのことを意図して申し上げたのです」
54. ‘‘Idha, jīvaka, bhikkhu aññataraṃ gāmaṃ vā nigamaṃ vā upanissāya viharati. So karuṇāsahagatena cetasā…pe… muditāsahagatena cetasā…pe… upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati. Tamenaṃ gahapati vā gahapatiputto vā upasaṅkamitvā svātanāya bhattena nimanteti. Ākaṅkhamānova, jīvaka, bhikkhu adhivāseti. So tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena gahapatissa vā gahapatiputtassa vā nivesanaṃ tenupasaṅkamati; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdati. Tamenaṃ so gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena parivisati. Tassa na evaṃ hoti – ‘sādhu vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena pariviseyyāti! Aho vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā āyatimpi evarūpena paṇītena piṇḍapātena pariviseyyā’ti – evampissa na hoti. So taṃ piṇḍapātaṃ agathito amucchito anajjhopanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati. Taṃ kiṃ maññasi, jīvaka, api nu so bhikkhu tasmiṃ samaye attabyābādhāya vā ceteti, parabyābādhāya vā ceteti, ubhayabyābādhāya vā cetetī’’ti?
54. 「ジーヴァカよ、ここに比丘がある村あるいは町に依拠してとどまっている。彼は悲しみを伴った心によって……中略……喜悦を伴った心によって……中略……捨を伴った心によって、一つの方角を満たしてとどまり、同様に第二の、同様に第三の、同様に第四の方角を満たしてとどまる。このように上へ、下へ、横へ、あまねく、すべてを自己と同一として、全世界を、捨を伴った、広大で、無量で、怨みなく、害意のない心によって満たしてとどまる。そこへ長者あるいは長者の子が近づいて、翌日の食事に招待する。ジーヴァカよ、比丘は望むならば承諾する。彼はその夜が明けた後、午前中に下衣を着け、大衣をまとい鉢を持って、その長者あるいは長者の子の屋敷へと赴く。赴いて、用意された座に座る。するとその長者あるいは長者の子は、上等な托鉢の食事によって給仕する。その比丘にはこのような思いは生じない。『ああ、この長者あるいは長者の子が私に上等な托鉢の食事を給仕してくれればよいのに。ああ、この長者あるいは長者の子が将来もまたこのような上等な托鉢の食事を給仕してくれればよいのに』と、彼にはこのような思いは生じない。彼はその托鉢の食事を、執着せず、溺れず、囚われず、過患を見、脱出を知る智慧をもって受用する。ジーヴァカよ、これについてどう思うか。その比丘はその時、自己を害するために思量し、他者を害するために思量し、あるいは両者を害するために思量するだろうか」
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
「いいえ、決してそうではありません、世尊よ」
‘‘Nanu so, jīvaka, bhikkhu tasmiṃ samaye anavajjaṃyeva āhāraṃ āhāretī’’ti?
「ジーヴァカよ、その比丘はその時、まさに過ちのない食物を摂取しているのではないだろうか」
‘‘Evaṃ, bhante. Sutaṃ metaṃ, bhante – ‘brahmā upekkhāvihārī’ti. Taṃ me idaṃ, bhante, bhagavā sakkhidiṭṭho; bhagavā hi, bhante, upekkhāvihārī’’ti. ‘‘Yena kho, jīvaka, rāgena yena dosena yena mohena vihesavā assa arativā assa paṭighavā assa so rāgo so doso so moho tathāgatassa pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo. Sace kho te, jīvaka, idaṃ sandhāya bhāsitaṃ, anujānāmi te eta’’nti. ‘‘Etadeva kho pana me, bhante, sandhāya bhāsitaṃ’’.
「その通りです、世尊よ。世尊よ、私は『梵天は捨にとどまる者である』と聞いておりました。世尊よ、そのことを私は世尊において直接目撃いたしました。実に世尊こそは捨にとどまる方であられます」「ジーヴァカよ、それによって害意ある者となり、不快を抱く者となり、嫌悪を抱く者となるような貪り、怒り、迷いは、如来においては断ぜられ、根絶され、頭を切られた多羅樹のようにされ、存在しないものとされ、将来において生じない法となっている。ジーヴァカよ、もしそなたがこれを意図して言ったのであれば、そなたのその言葉を認めよう」「世尊よ、まさに私はそのことを意図して申し上げたのです」
55. ‘‘Yo kho, jīvaka, tathāgataṃ vā tathāgatasāvakaṃ vā uddissa pāṇaṃ ārabhati so pañcahi ṭhānehi bahuṃ apuññaṃ pasavati. Yampi so, gahapati, evamāha – ‘gacchatha, amukaṃ nāma pāṇaṃ ānethā’ti, iminā paṭhamena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati. Yampi so pāṇo galappaveṭhakena ānīyamāno dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, iminā dutiyena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati. Yampi so evamāha – ‘gacchatha imaṃ pāṇaṃ ārabhathā’ti, iminā tatiyena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati. Yampi so pāṇo ārabhiyamāno dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, iminā catutthena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati. Yampi so tathāgataṃ vā tathāgatasāvakaṃ vā akappiyena āsādeti, iminā pañcamena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati. Yo kho, jīvaka, tathāgataṃ vā tathāgatasāvakaṃ vā uddissa pāṇaṃ ārabhati so imehi pañcahi ṭhānehi bahuṃ apuññaṃ pasavatī’’ti.
55. 「ジーヴァカよ、如来あるいは如来の弟子のために生き物を殺す者は、五つの事柄によって多くの不功徳を生じる。彼が『行け、何という生き物を連れて来い』とこのように言うこと、これによって第一の事柄として多くの不功徳を生じる。その生き物が首に縄をかけられて引き連れられるとき、苦しみと憂いを感じること、これによって第二の事柄として多くの不功徳を生じる。彼が『行け、この生き物を殺せ』とこのように言うこと、これによって第三の事柄として多くの不功徳を生じる。その生き物が殺されるとき、苦しみと憂いを感じること、これによって第四の事柄として多くの不功徳を生じる。彼が如来あるいは如来の弟子に清浄でないもの(不適法な肉)を供養すること、これによって第五の事柄として多くの不功徳を生じる。ジーヴァカよ、如来あるいは如来の弟子のために生き物を殺す者は、これら五つの事柄によって多くの不功徳を生じるのである」
Evaṃ vutte, jīvako komārabhacco bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Kappiyaṃ vata, bhante, bhikkhū āhāraṃ āhārenti; anavajjaṃ vata, bhante, bhikkhū āhāraṃ āhārenti. Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe… upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
このように説かれたとき、ジーヴァカ・コーマーラバッチャは世尊にこのように申し上げた。「驚くべきことです、世尊よ、未曾有のことです、世尊よ! 実に比丘たちは適法な食物を摂取しています。実に比丘たちは過ちのない食物を摂取しています。素晴らしいことです、世尊よ、素晴らしいことです、世尊よ!……中略……世尊は私を、今日より命ある限り帰依した優婆塞として受け入れてくださいますように」
Jīvakasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ.
第五のジーヴァカ経が終わった。
6. Upālisuttaṃ
6. ウパーリ経
56. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā nāḷandāyaṃ viharati pāvārikambavane. Tena kho pana samayena nigaṇṭho nāṭaputto nāḷandāyaṃ paṭivasati mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhiṃ. Atha kho dīghatapassī nigaṇṭho nāḷandāyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena pāvārikambavanaṃ yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitaṃ kho dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘saṃvijjanti kho, tapassi , āsanāni; sace ākaṅkhasi nisīdā’’ti. Evaṃ vutte, dīghatapassī nigaṇṭho aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ bhagavā etadavoca – ‘‘kati pana, tapassi, nigaṇṭho nāṭaputto kammāni paññapeti pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā’’ti?
56. このように私は聞いた。ある時、世尊はナーランダーのパーヴァーリカのマンゴー園にとどまっておられた。その頃、ニガンタ・ナータプッタは大勢のニガンタ(裸形外道)の会衆とともにナーランダーに住んでいた。そのとき、ニガンタの長苦行者(ディーガタパッシー)がナーランダーで托鉢を行って歩き、食後に托鉢から戻ってパーヴァーリカのマンゴー園の世尊のもとへと近づいた。近づいて、世尊と親しく歓談した。歓談し、記憶に留めるべき言葉を交わした後、一方に立った。一方に立っていたニガンタの長苦行者に世尊はこう言われた。「苦行者よ、座席はある。望むなら座りなさい」このように言われたとき、ニガンタの長苦行者はある低い座を取って一方に座った。一方に座ったニガンタの長苦行者に世尊はこう言われた。「苦行者よ、ニガンタ・ナータプッタは、悪業の実行のため、悪業の生起のために、いくつの業を施設(規定)しているのか」
‘‘Na kho, āvuso gotama, āciṇṇaṃ nigaṇṭhassa nāṭaputtassa ‘kammaṃ, kamma’nti paññapetuṃ; ‘daṇḍaṃ, daṇḍa’nti kho, āvuso gotama, āciṇṇaṃ nigaṇṭhassa nāṭaputtassa paññapetu’’nti.
「友ゴータマよ、ニガンタ・ナータプッタは『業、業』と施設する習慣はありません。友ゴータマよ、ニガンタ・ナータプッタは『罰、罰』と施設する習慣があります」
‘‘Kati pana, tapassi, nigaṇṭho nāṭaputto daṇḍāni paññapeti pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā’’ti?
「苦行者よ、ニガンタ・ナータプッタは、悪業の実行のため、悪業の生起のために、いくつの罰を施設しているのか」
‘‘Tīṇi kho, āvuso gotama, nigaṇṭho nāṭaputto daṇḍāni paññapeti pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyāti, seyyathidaṃ – kāyadaṇḍaṃ, vacīdaṇḍaṃ, manodaṇḍa’’nti.
「友ゴータマよ、ニガンタ・ナータプッタは、悪業の実行のため、悪業の生起のために、三つの罰を施設しています。すなわち、身の罰、言葉の罰、心の罰です」
‘‘Kiṃ pana, tapassi, aññadeva kāyadaṇḍaṃ, aññaṃ vacīdaṇḍaṃ, aññaṃ manodaṇḍa’’nti?
「苦行者よ、身の罰は別のものであり、言葉の罰は別のものであり、心の罰は別のものであるのか」
‘‘Aññadeva, āvuso gotama, kāyadaṇḍaṃ, aññaṃ vacīdaṇḍaṃ, aññaṃ manodaṇḍa’’nti.
「友ゴータマよ、身の罰は別のものであり、言葉の罰は別のものであり、心の罰は別のものであります」
‘‘Imesaṃ pana, tapassi, tiṇṇaṃ daṇḍānaṃ evaṃ paṭivibhattānaṃ evaṃ paṭivisiṭṭhānaṃ katamaṃ daṇḍaṃ nigaṇṭho nāṭaputto mahāsāvajjataraṃ paññapeti pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, yadi vā kāyadaṇḍaṃ, yadi vā vacīdaṇḍaṃ, yadi vā manodaṇḍa’’nti?
「苦行者よ、このように区別され、このように分かたれたこれら三つの罰のうち、ニガンタ・ナータプッタは悪業の実行のため、悪業の生起のために、どの罰をより大きな罪過あるものとして施設しているのか。身の罰であるか、言葉の罰であるか、心の罰であるか」
‘‘Imesaṃ kho, āvuso gotama, tiṇṇaṃ daṇḍānaṃ evaṃ paṭivibhattānaṃ evaṃ paṭivisiṭṭhānaṃ kāyadaṇḍaṃ nigaṇṭho nāṭaputto mahāsāvajjataraṃ paññapeti pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍaṃ, no tathā manodaṇḍa’’nti.
「友ゴータマよ、このように区別され、このように分かたれたこれら三つの罰のうち、ニガンタ・ナータプッタは、悪業の実行のため、悪業の生起のために、身の罰をより大きな罪過あるものとして施設しています。言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではありません」
‘‘Kāyadaṇḍanti, tapassi, vadesi’’?
「苦行者よ、身の罰と言うのか」
‘‘Kāyadaṇḍanti, āvuso gotama, vadāmi’’.
「友ゴータマよ、身の罰と言います」
‘‘Kāyadaṇḍanti, tapassi, vadesi’’?
「苦行者よ、身の罰と言うのか」
‘‘Kāyadaṇḍanti, āvuso gotama, vadāmi’’.
「友ゴータマよ、身の罰と言います」
‘‘Kāyadaṇḍanti, tapassi, vadesi’’?
「苦行者よ、身の罰と言うのか」
‘‘Kāyadaṇḍanti, āvuso gotama, vadāmī’’ti.
「友ゴータマよ、身の罰と言います」
Itiha bhagavā dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ imasmiṃ kathāvatthusmiṃ yāvatatiyakaṃ patiṭṭhāpesi.
このようにして世尊は、ニガンタの長苦行者をこの議論の論点において三度まで確認させた。
57. Evaṃ vutte, dīghatapassī nigaṇṭho bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘tvaṃ panāvuso gotama, kati daṇḍāni paññapesi pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā’’ti?
57. このように言われたとき、ニガンタの長苦行者は世尊にこのように言った。「では友ゴータマよ、あなたは悪業の実行のため、悪業の生起のために、いくつの罰を施設するのですか」
‘‘Na kho, tapassi, āciṇṇaṃ tathāgatassa ‘daṇḍaṃ, daṇḍa’nti paññapetuṃ; ‘kammaṃ, kamma’nti kho, tapassi, āciṇṇaṃ tathāgatassa paññapetu’’nti?
「苦行者よ、如来は『罰、罰』と施設する習慣はない。苦行者よ、如来は『業、業』と施設する習慣がある」
‘‘Tvaṃ panāvuso gotama, kati kammāni paññapesi pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā’’ti?
「では友ゴータマよ、あなたは悪業の実行のため、悪業の生起のために、いくつの業を施設するのですか」
‘‘Tīṇi kho ahaṃ, tapassi, kammāni paññapemi pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, seyyathidaṃ – kāyakammaṃ, vacīkammaṃ, manokamma’’nti.
「苦行者よ、私は悪業の実行のため、悪業の生起のために、三つの業を施設する。すなわち、身業、口業、意業である」
‘‘Kiṃ panāvuso gotama, aññadeva kāyakammaṃ, aññaṃ vacīkammaṃ, aññaṃ manokamma’’nti?
「では友ゴータマよ、身業は別のものであり、口業は別のものであり、意業は別のものであるのですか」
‘‘Aññadeva, tapassi, kāyakammaṃ, aññaṃ vacīkammaṃ, aññaṃ manokamma’’nti.
「苦行者よ、身業は別のものであり、口業は別のものであり、意業は別のものである」
‘‘Imesaṃ panāvuso gotama, tiṇṇaṃ kammānaṃ evaṃ paṭivibhattānaṃ evaṃ paṭivisiṭṭhānaṃ katamaṃ kammaṃ mahāsāvajjataraṃ paññapesi pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, yadi vā kāyakammaṃ, yadi vā vacīkammaṃ, yadi vā manokamma’’nti?
「では友ゴータマよ、このように区別され、このように分かたれたこれら三つの業のうち、あなたは悪業の実行のため、悪業の生起のために、どの業をより大きな罪過あるものとして施設するのですか。身業ですか、口業ですか、意業ですか」
‘‘Imesaṃ kho ahaṃ, tapassi, tiṇṇaṃ kammānaṃ evaṃ paṭivibhattānaṃ evaṃ paṭivisiṭṭhānaṃ manokammaṃ mahāsāvajjataraṃ paññapemi pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā kāyakammaṃ, no tathā vacīkamma’’nti.
「苦行者よ、このように区別され、このように分かたれたこれら三つの業のうち、私は悪業の実行のため、悪業の生起のために、意業をより大きな罪過あるものとして施設する。身業はそうではなく、口業もそうではない」
‘‘Manokammanti, āvuso gotama, vadesi’’?
「友ゴータマよ、意業と言うのですか」
‘‘Manokammanti, tapassi, vadāmi’’.
「苦行者よ、意業と言う」
‘‘Manokammanti, āvuso gotama, vadesi’’?
「友ゴータマよ、意業と言うのですか」
‘‘Manokammanti, tapassi, vadāmi’’.
「苦行者よ、意業と言う」
‘‘Manokammanti, āvuso gotama, vadesi’’?
「友ゴータマよ、意業と言うのですか」
‘‘Manokammanti, tapassi, vadāmī’’ti.
「苦行者よ、意業と言う」
Itiha dīghatapassī nigaṇṭho bhagavantaṃ imasmiṃ kathāvatthusmiṃ yāvatatiyakaṃ patiṭṭhāpetvā uṭṭhāyāsanā yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami.
このようにしてニガンタの長苦行者は、世尊をこの議論の論点において三度まで確認させてから座を立ち、ニガンタ・ナータプッタのもとへと赴いた。
58. Tena kho pana samayena nigaṇṭho nāṭaputto mahatiyā gihiparisāya saddhiṃ nisinno hoti bālakiniyā parisāya upālipamukhāya. Addasā kho nigaṇṭho nāṭaputto dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ dūratova āgacchantaṃ; disvāna dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ etadavoca – ‘‘handa, kuto nu tvaṃ, tapassi, āgacchasi divā divassā’’ti? ‘‘Ito hi kho ahaṃ, bhante, āgacchāmi samaṇassa gotamassa santikā’’ti. ‘‘Ahu pana te, tapassi, samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti? ‘‘Ahu kho me, bhante, samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ pana te, tapassi, ahu samaṇena gotamena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti? Atha kho dīghatapassī nigaṇṭho yāvatako ahosi bhagavatā saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ nigaṇṭhassa nāṭaputtassa ārocesi. Evaṃ vutte, nigaṇṭho nāṭaputto dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ etadavoca – ‘‘sādhu sādhu, tapassi! Yathā taṃ sutavatā sāvakena sammadeva satthusāsanaṃ ājānantena evameva dīghatapassinā nigaṇṭhena samaṇassa gotamassa byākataṃ. Kiñhi sobhati chavo manodaṇḍo imassa evaṃ oḷārikassa kāyadaṇḍassa upanidhāya! Atha kho kāyadaṇḍova mahāsāvajjataro pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍo, no tathā manodaṇḍo’’ti.
58. その頃、ニガンタ・ナータプッタは、ウパーリを筆頭とするバーラキニー(信徒の集まり)の在俗信者たちの大集会とともに座っていた。ニガンタ・ナータプッタは、ニガンタの長苦行者が遠くからやって来るのを見た。見てから、ニガンタの長苦行者にこう言った。「さあ、苦行者よ、真昼のこの時にどこからやって来たのか」「尊者よ、私は沙門ゴータマのもとから来ました」「苦行者よ、沙門ゴータマと何か対話があったのか」「尊者よ、沙門ゴータマとともに対話がありました」「苦行者よ、沙門ゴータマとどのような対話があったのか」そこでニガンタの長苦行者は、世尊との間にあった対話のすべてをニガンタ・ナータプッタに告げた。このように言われたとき、ニガンタ・ナータプッタはニガンタの長苦行者にこう言った。「素晴らしい、素晴らしい、苦行者よ! 師の教えを正しく理解している博学な弟子の如く、ニガンタの長苦行者は沙門ゴータマに答えた。このような粗大な身の罰に比べれば、下劣な心の罰など何ほどのものか! 実に身の罰こそが悪業の実行のため、悪業の生起のためにより大きな罪過あるものであり、言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではない」
59. Evaṃ vutte, upāli gahapati nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘sādhu sādhu, bhante dīghatapassī ! Yathā taṃ sutavatā sāvakena sammadeva satthusāsanaṃ ājānantena evamevaṃ bhadantena tapassinā samaṇassa gotamassa byākataṃ. Kiñhi sobhati chavo manodaṇḍo imassa evaṃ oḷārikassa kāyadaṇḍassa upanidhāya! Atha kho kāyadaṇḍova mahāsāvajjataro pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍo, no tathā manodaṇḍo. Handa cāhaṃ, bhante, gacchāmi samaṇassa gotamassa imasmiṃ kathāvatthusmiṃ vādaṃ āropessāmi. Sace me samaṇo gotamo tathā patiṭṭhahissati yathā bhadantena tapassinā patiṭṭhāpitaṃ; seyyathāpi nāma balavā puriso dīghalomikaṃ eḷakaṃ lomesu gahetvā ākaḍḍheyya parikaḍḍheyya samparikaḍḍheyya, evamevāhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ vādena vādaṃ ākaḍḍhissāmi parikaḍḍhissāmi samparikaḍḍhissāmi. Seyyathāpi nāma balavā soṇḍikākammakāro mahantaṃ soṇḍikākilañjaṃ gambhīre udakarahade pakkhipitvā kaṇṇe gahetvā ākaḍḍheyya parikaḍḍheyya samparikaḍḍheyya, evamevāhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ vādena vādaṃ ākaḍḍhissāmi parikaḍḍhissāmi samparikaḍḍhissāmi. Seyyathāpi nāma balavā soṇḍikādhutto vālaṃ kaṇṇe gahetvā odhuneyya niddhuneyya nipphoṭeyya , evamevāhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ vādena vādaṃ odhunissāmi niddhunissāmi nipphoṭessāmi. Seyyathāpi nāma kuñjaro saṭṭhihāyano gambhīraṃ pokkharaṇiṃ ogāhetvā sāṇadhovikaṃ nāma kīḷitajātaṃ kīḷati, evamevāhaṃ samaṇaṃ gotamaṃ sāṇadhovikaṃ maññe kīḷitajātaṃ kīḷissāmi. Handa cāhaṃ, bhante, gacchāmi samaṇassa gotamassa imasmiṃ kathāvatthusmiṃ vādaṃ āropessāmī’’ti. ‘‘Gaccha tvaṃ, gahapati, samaṇassa gotamassa imasmiṃ kathāvatthusmiṃ vādaṃ āropehi. Ahaṃ vā hi, gahapati, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropeyyaṃ, dīghatapassī vā nigaṇṭho, tvaṃ vā’’ti.
59. このように言われたとき、在俗信者のウパーリはニガンタ・ナータプッタにこのように言った。「素晴らしい、素晴らしい、尊き長苦行者よ! 師の教えを正しく理解している博学な弟子の如く、尊き苦行者は沙門ゴータマに答えられた。このような粗大な身の罰に比べれば、下劣な心の罰など何ほどのものか! 実に身の罰こそが悪業の実行のため、悪業の生起のためにより大きな罪過あるものであり、言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではない。尊者よ、さあ、私は行って沙門ゴータマにこの論点で論争を挑みましょう。もし沙門ゴータマが、尊き苦行者によって確立されたように主張するならば、例えば力強い男が毛の長い羊の毛を掴んで引きずり回し、引っ張り回し、振り回すように、そのように私は沙門ゴータマを言葉による議論で引きずり回し、引っ張り回し、振り回してやりましょう。例えば酒造りの力強い工夫が、大きな酒漉しの網を深い池の中に投げ入れ、隅を掴んで引きずり回し、引っ張り回し、振り回すように、そのように私は沙門ゴータマを言葉による議論で引きずり回し、引っ張り回し、振り回してやりましょう。例えば酒造りの力強い酒飲みが、毛織りの漉し器の隅を掴んで振るい落とし、振り払い、絞り出すように、そのように私は沙門ゴータマを言葉による議論で振るい落とし、振り払い、絞り出してやりましょう。例えば六十歳の巨象が深い蓮池に入って、麻布洗いという水浴びの遊びを興じるように、そのように私は沙門ゴータマを麻布洗いの遊びのように弄んでやりましょう。尊者よ、さあ、私は行って沙門ゴータマにこの論点で論争を挑みましょう」「長者よ、行きなさい。沙門ゴータマにこの論点で論争を挑みなさい。私であれ、ニガンタの長苦行者であれ、あるいはそなたであれ、沙門ゴータマに論争を挑むことができるのだから」
60. Evaṃ vutte, dīghatapassī nigaṇṭho nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho metaṃ, bhante, ruccati yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa vādaṃ āropeyya. Samaṇo hi, bhante, gotamo māyāvī āvaṭṭaniṃ māyaṃ jānāti yāya aññatitthiyānaṃ sāvake āvaṭṭetī’’ti. ‘‘Aṭṭhānaṃ kho etaṃ, tapassi, anavakāso yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagaccheyya. Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ samaṇo gotamo upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyya. Gaccha, tvaṃ, gahapati, samaṇassa gotamassa imasmiṃ kathāvatthusmiṃ vādaṃ āropehi. Ahaṃ vā hi, gahapati, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropeyyaṃ, dīghatapassī vā nigaṇṭho, tvaṃ vā’’ti. Dutiyampi kho dīghatapassī…pe… tatiyampi kho dīghatapassī nigaṇṭho nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘na kho metaṃ, bhante, ruccati yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa vādaṃ āropeyya. Samaṇo hi, bhante, gotamo māyāvī āvaṭṭaniṃ māyaṃ jānāti yāya aññatitthiyānaṃ sāvake āvaṭṭetī’’ti. ‘‘Aṭṭhānaṃ kho etaṃ, tapassi, anavakāso yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagaccheyya. Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ samaṇo gotamo upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyya. Gaccha tvaṃ, gahapati, samaṇassa gotamassa imasmiṃ kathāvatthusmiṃ vādaṃ āropehi. Ahaṃ vā hi, gahapati, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropeyyaṃ, dīghatapassī vā nigaṇṭho, tvaṃ vā’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho upāli gahapati nigaṇṭhassa nāṭaputtassa paṭissutvā uṭṭhāyāsanā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena pāvārikambavanaṃ yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho upāli gahapati bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘āgamā nu khvidha, bhante, dīghatapassī nigaṇṭho’’ti?
60. このように言われたとき、ニガンタの長苦行者はニガンタ・ナータプッタにこのように言った。「尊者よ、ウパーリ長者が沙門ゴータマに論争を挑むことは私には好ましく思えません。尊者よ、実に沙門ゴータマは魔術師であり、他の教説の弟子たちを転向させる転向の術を知っています」「苦行者よ、ウパーリ長者が沙門ゴータマの弟子となることなどあり得ず、その可能性はない。むしろ沙門ゴータマがウパーリ長者の弟子となることこそあり得ることだ。長者よ、行きなさい。沙門ゴータマにこの論点で論争を挑みなさい。私であれ、ニガンタの長苦行者であれ、あるいはそなたであれ、沙門ゴータマに論争を挑むことができるのだから」二度目もまた、ニガンタの長苦行者は……中略……三度目もまた、ニガンタの長苦行者はニガンタ・ナータプッタにこのように言った。「尊者よ、ウパーリ長者が沙門ゴータマに論争を挑むことは私には好ましく思えません。尊者よ、実に沙門ゴータマは魔術師であり、他の教説の弟子たちを転向させる転向の術を知っています」「苦行者よ、ウパーリ長者が沙門ゴータマの弟子となることなどあり得ず、その可能性はない。むしろ沙門ゴータマがウパーリ長者の弟子となることこそあり得ることだ。長者よ、行きなさい。沙門ゴータマにこの論点で論争を挑みなさい。私であれ、ニガンタの長苦行者であれ、あるいはそなたであれ、沙門ゴータマに論争を挑むことができるのだから」ウパーリ長者は「かしこまりました、尊者よ」とニガンタ・ナータプッタに応諾し、座から立ち上がってニガンタ・ナータプッタに敬礼し、右回りに回って礼を尽くし、パーヴァーリカのマンゴー園の世尊のもとへと近づいた。近づいて、世尊に敬礼して一方に座った。一方に座ったウパーリ長者は世尊にこのように申し上げた。「世尊よ、ニガンタの長苦行者はここに来ましたか」
‘‘Āgamā khvidha, gahapati, dīghatapassī nigaṇṭho’’ti.
「長者よ、ニガンタの長苦行者はここに来た」
‘‘Ahu kho pana te, bhante, dīghatapassinā nigaṇṭhena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti?
「世尊よ、ニガンタの長苦行者と何か対話があったのですか」
‘‘Ahu kho me, gahapati, dīghatapassinā nigaṇṭhena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti.
「長者よ、ニガンタの長苦行者とともに対話があった」
‘‘Yathā kathaṃ pana te, bhante, ahu dīghatapassinā nigaṇṭhena saddhiṃ kocideva kathāsallāpo’’ti?
「世尊よ、ニガンタの長苦行者とどのような対話があったのですか」
Atha kho bhagavā yāvatako ahosi dīghatapassinā nigaṇṭhena saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ upālissa gahapatissa ārocesi.
そこで世尊は、ニガンタの長苦行者との間にあった対話のすべてをウパーリ長者に告げられた。
61. Evaṃ vutte, upāli gahapati bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘sādhu sādhu, bhante tapassī! Yathā taṃ sutavatā sāvakena sammadeva satthusāsanaṃ ājānantena evamevaṃ dīghatapassinā nigaṇṭhena bhagavato byākataṃ. Kiñhi sobhati chavo manodaṇḍo imassa evaṃ oḷārikassa kāyadaṇḍassa upanidhāya? Atha kho kāyadaṇḍova mahāsāvajjataro pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍo, no tathā manodaṇḍo’’ti. ‘‘Sace kho tvaṃ, gahapati, sacce patiṭṭhāya manteyyāsi siyā no ettha kathāsallāpo’’ti. ‘‘Sacce ahaṃ, bhante, patiṭṭhāya mantessāmi; hotu no ettha kathāsallāpo’’ti.
61. このように言われたとき、ウパーリ長者は世尊にこのように申し上げた。「素晴らしい、素晴らしい、尊き苦行者よ! 師の教えを正しく理解している博学な弟子の如く、ニガンタの長苦行者は世尊に答えられました。このような粗大な身の罰に比べれば、下劣な心の罰など何ほどのものか! 実に身の罰こそが悪業の実行のため、悪業の生起のためにより大きな罪過あるものであり、言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではありません」「長者よ、もしそなたが真実に立脚して議論するならば、私たちの間で対話が成り立つであろう」「世尊よ、私は真実に立脚して議論いたします。私たちの間で対話を始めましょう」
62. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, idhassa nigaṇṭho ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno sītodakapaṭikkhitto uṇhodakapaṭisevī. So sītodakaṃ alabhamāno kālaṅkareyya. Imassa pana, gahapati, nigaṇṭho nāṭaputto katthūpapattiṃ paññapetī’’ti?
62. 「長者よ、これについてどう思うか。ここに病にかかり、苦しみ、重病である一人のニガンタ信者がいて、冷水を拒絶し、温水ばかりを用いていたとしよう。彼は冷水を得られないまま命を落とした。長者よ、ニガンタ・ナータプッタは彼の生まれ変わる先をどこであると規定するか」
‘‘Atthi, bhante, manosattā nāma devā tattha so upapajjati’’.
「世尊よ、意著天(マノーサッタ)という神々がおり、彼はそこに生まれます」
‘‘Taṃ kissa hetu’’?
「それはなぜか」
‘‘Asu hi, bhante, manopaṭibaddho kālaṅkarotī’’ti.
「世尊よ、かの者は心に執着を抱いたまま命を落とすからです」
‘‘Manasi karohi, gahapati , manasi karitvā kho, gahapati, byākarohi. Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ. Bhāsitā kho pana te, gahapati, esā vācā – ‘sacce ahaṃ, bhante, patiṭṭhāya mantessāmi, hotu no ettha kathāsallāpo’’’ti. ‘‘Kiñcāpi, bhante, bhagavā evamāha, atha kho kāyadaṇḍova mahāsāvajjataro pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍo, no tathā manodaṇḍo’’ti.
「長者よ、よく考えよ。長者よ、よく考えた上で答えるがよい。そなたの前言と後言、後言と前言が一致していない。長者よ、そなたは『世尊よ、私は真実に立脚して議論いたします。私たちの間で対話を始めましょう』とこのように言葉を述べたではないか」「世尊よ、世尊がそのように仰せになろうとも、やはり身の罰こそが悪業の実行のため、悪業の生起のためにより大きな罪過あるものであり、言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではありません」
63. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, idhassa nigaṇṭho nāṭaputto cātuyāmasaṃvarasaṃvuto sabbavārivārito sabbavāriyutto sabbavāridhuto sabbavāriphuṭo. So abhikkamanto paṭikkamanto bahū khuddake pāṇe saṅghātaṃ āpādeti. Imassa pana, gahapati, nigaṇṭho nāṭaputto kaṃ vipākaṃ paññapetī’’ti?
63. 「長者よ、これについてどう思うか。ここに四種の禁戒によって守られ、あらゆる水から防御され、あらゆる水戒を備え、あらゆる水戒によって悪を払い、あらゆる水戒に満たされたニガンタ信者がいたとしよう。彼が進むときも退くときも、多くの小さな生き物を踏み潰して死に至らしめた。長者よ、ニガンタ・ナータプッタはこれに対してどのような報いがあると規定するか」
‘‘Asañcetanikaṃ, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto no mahāsāvajjaṃ paññapetī’’ti.
「世尊よ、故意でない(無意識の)行為には、ニガンタ・ナータプッタは大きな罪過があるとは規定しません」
‘‘Sace pana, gahapati, cetetī’’ti?
「長者よ、もし故意(意識的)であったならどうであるか」
‘‘Mahāsāvajjaṃ, bhante, hotī’’ti.
「世尊よ、大きな罪過となります」
‘‘Cetanaṃ pana, gahapati, nigaṇṭho nāṭaputto kismiṃ paññapetī’’ti?
「長者よ、ではニガンタ・ナータプッタは、意図(故意)をどの罰の中に規定するのか」
‘‘Manodaṇḍasmiṃ, bhante’’ti.
「世尊よ、心の罰の中にです」
‘‘Manasi karohi, gahapati, manasi karitvā kho, gahapati, byākarohi. Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ. Bhāsitā kho pana te, gahapati, esā vācā – ‘sacce ahaṃ, bhante, patiṭṭhāya mantessāmi; hotu no ettha kathāsallāpo’’’ti. ‘‘Kiñcāpi, bhante, bhagavā evamāha, atha kho kāyadaṇḍova mahāsāvajjataro pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍo, no tathā manodaṇḍo’’ti.
「長者よ、よく考えよ。長者よ、よく考えた上で答えるがよい。そなたの前言と後言、後言と前言が一致していない。長者よ、そなたは『世尊よ、私は真実に立脚して議論いたします。私たちの間で対話を始めましょう』とこのように言葉を述べたではないか」「世尊よ、世尊がそのように仰せになろうとも、やはり身の罰こそが悪業の実行のため、悪業の生起のためにより大きな罪過あるものであり、言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではありません」
64. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, ayaṃ nāḷandā iddhā ceva phītā ca bahujanā ākiṇṇamanussā’’ti?
64. 「長者よ、これについてどう思うか。このナーランダーは繁栄し、豊かで、多くの人々がおり、人間で満ちあふれているか」
‘‘Evaṃ, bhante, ayaṃ nāḷandā iddhā ceva phītā ca bahujanā ākiṇṇamanussā’’ti.
「その通りです、世尊よ。このナーランダーは繁栄し、豊かで、多くの人々がおり、人間で満ちあふれています」
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, idha puriso āgaccheyya ukkhittāsiko. So evaṃ vadeyya – ‘ahaṃ yāvatikā imissā nāḷandāya pāṇā te ekena khaṇena ekena muhuttena ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ karissāmī’ti. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, pahoti nu kho so puriso yāvatikā imissā nāḷandāya pāṇā te ekena khaṇena ekena muhuttena ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kātu’’nti?
「長者よ、これについてどう思うか。ここに剣を振り上げた一人の男がやって来たとしよう。彼はこのように言う。『私はこのナーランダーにいる限りの生き物を、一瞬のうちに、須臾の間に、一つの肉の塊、一つの肉の山にしてやろう』と。長者よ、これについてどう思うか。その男はこのナーランダーにいる限りの生き物を、一瞬のうちに、須臾の間に、一つの肉の塊、一つの肉の山にすることができるだろうか」
‘‘Dasapi, bhante, purisā, vīsampi, bhante, purisā, tiṃsampi, bhante, purisā, cattārīsampi, bhante, purisā, paññāsampi, bhante, purisā nappahonti yāvatikā imissā nāḷandāya pāṇā te ekena khaṇena ekena muhuttena ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kātuṃ. Kiñhi sobhati eko chavo puriso’’ti!
「世尊よ、十人の男でも、二十人の男でも、三十人の男でも、四十人の男でも、五十人の男でも、このナーランダーにいる限りの生き物を一瞬のうちに、須臾の間に、一つの肉の塊、一つの肉の山にすることはできません。下劣な男一人などに何ができましょう!」
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, idha āgaccheyya samaṇo vā brāhmaṇo vā iddhimā cetovasippatto. So evaṃ vadeyya – ‘ahaṃ imaṃ nāḷandaṃ ekena manopadosena bhasmaṃ karissāmī’ti. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, pahoti nu kho so samaṇo vā brāhmaṇo vā iddhimā cetovasippatto imaṃ nāḷandaṃ ekena manopadosena bhasmaṃ kātu’’nti?
「長者よ、これについてどう思うか。ここに神通力を持ち、心を自在にした沙門あるいはバラモンがやって来たとしよう。彼はこのように言う。『私はこのナーランダーを、一念の心の怒りによって灰にしてやろう』と。長者よ、これについてどう思うか。神通力を持ち、心を自在にしたその沙門あるいはバラモンは、このナーランダーを一念の心の怒りによって灰にすることができるだろうか」
‘‘Dasapi, bhante, nāḷandā, vīsampi nāḷandā, tiṃsampi nāḷandā, cattārīsampi nāḷandā, paññāsampi nāḷandā pahoti so samaṇo vā brāhmaṇo vā iddhimā cetovasippatto ekena manopadosena bhasmaṃ kātuṃ. Kiñhi sobhati ekā chavā nāḷandā’’ti!
「世尊よ、十のナーランダーでも、二十のナーランダーでも、三十のナーランダーでも、四十のナーランダーでも、五十のナーランダーでも、神通力を持ち、心を自在にしたその沙門あるいはバラモンは、一念の心の怒りによって灰にすることができます。下劣なナーランダー一つなど何ほどのものがありましょう!」
‘‘Manasi karohi, gahapati, manasi karitvā kho, gahapati, byākarohi. Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ. Bhāsitā kho pana te, gahapati, esā vācā – ‘sacce ahaṃ, bhante, patiṭṭhāya mantessāmi; hotu no ettha kathāsallāpo’’’ti.
「長者よ、よく考えよ。長者よ、よく考えた上で答えるがよい。そなたの前言と後言、後言と前言が一致していない。長者よ、そなたは『世尊よ、私は真実に立脚して議論いたします。私たちの間で対話を始めましょう』とこのように言葉を述べたではないか」
‘‘Kiñcāpi, bhante, bhagavā evamāha, atha kho kāyadaṇḍova mahāsāvajjataro pāpassa kammassa kiriyāya pāpassa kammassa pavattiyā, no tathā vacīdaṇḍo, no tathā manodaṇḍo’’ti.
「世尊よ、世尊がそのように仰せになろうとも、やはり身の罰こそが悪業の実行のため、悪業の生起のためにより大きな罪過あるものであり、言葉の罰はそうではなく、心の罰もそうではありません」
65. ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, sutaṃ te daṇḍakīraññaṃ kāliṅgāraññaṃ majjhāraññaṃ mātaṅgāraññaṃ araññaṃ araññabhūta’’nti?
65. 「長者よ、これについてどう思うか。ダンダカの森、カリンガの森、マッジャの森、マータンガの森が、荒野となり森林となったと耳にしたことがあるか」
‘‘Evaṃ, bhante, sutaṃ me daṇḍakīraññaṃ kāliṅgāraññaṃ majjhāraññaṃ mātaṅgāraññaṃ araññaṃ araññabhūta’’nti.
「はい、世尊よ。ダンダカの森、カリンガの森、マッジャの森、マータンガの森が、荒野となり森林となったと耳にしております」
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, kinti te sutaṃ kena taṃ daṇḍakīraññaṃ kāliṅgāraññaṃ majjhāraññaṃ mātaṅgāraññaṃ araññaṃ araññabhūta’’nti?
「長者よ、これについてどう思うか。何によってそれらのダンダカの森、カリンガの森、マッジャの森、マータンガの森が荒野となり森林となったと聞いているのか」
‘‘Sutaṃ metaṃ, bhante, isīnaṃ manopadosena taṃ daṇḍakīraññaṃ kāliṅgāraññaṃ majjhāraññaṃ mātaṅgāraññaṃ araññaṃ araññabhūta’’nti.
「世尊よ、仙人たちの心の怒りによって、それらのダンダカの森、カリンガの森、マッジャの森、マータンガの森が荒野となり森林となったと耳にしております」
‘‘Manasi karohi, gahapati, manasi karitvā kho, gahapati, byākarohi. Na kho te sandhiyati purimena vā pacchimaṃ, pacchimena vā purimaṃ. Bhāsitā kho pana te, gahapati, esā vācā – ‘sacce ahaṃ, bhante, patiṭṭhāya mantessāmi; hotu no ettha kathāsallāpo’’’ti.
「長者よ、よく考えよ。長者よ、よく考えた上で答えるがよい。そなたの前言と後言、後言と前言が一致していない。長者よ、そなたは『世尊よ、私は真実に立脚して議論いたします。私たちの間で対話を始めましょう』とこのように言葉を述べたではないか」
66. ‘‘Purimenevāhaṃ, bhante, opammena bhagavato attamano abhiraddho. Api cāhaṃ imāni bhagavato vicitrāni pañhapaṭibhānāni sotukāmo, evāhaṃ bhagavantaṃ paccanīkaṃ kātabbaṃ amaññissaṃ. Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhagavatā anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
66. 「世尊よ、私は最初のたとえによって、すでに世尊に心から満足し、喜んでおりました。しかしながら、世尊のこれら種々の問答による弁才をお聞きしたかったので、このように世尊に敵対すべきだと考えていたのです。素晴らしいことです、世尊よ、実に素晴らしいことです! 世尊よ、あたかも倒れたものを起こすように、覆われたものを顕らかにするように、道に迷った者に道を教えるように、あるいは暗闇の中で『眼ある者は色を見るであろう』と油灯を掲げるように、世尊によって様々な方法で法が説き示されました。世尊よ、私は今や世尊に帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依いたします。世尊は私を、今日より命ある限り帰依した在俗信者として受け入れてくださいますように」
67. ‘‘Anuviccakāraṃ kho, gahapati, karohi, anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’’ti. ‘‘Imināpāhaṃ, bhante, bhagavato bhiyyosomattāya attamano abhiraddho yaṃ maṃ bhagavā evamāha – ‘anuviccakāraṃ kho, gahapati, karohi, anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’ti. Mañhi, bhante, aññatitthiyā sāvakaṃ labhitvā kevalakappaṃ nāḷandaṃ paṭākaṃ parihareyyuṃ – ‘upāli amhākaṃ gahapati sāvakattaṃ upagato’ti. Atha ca pana maṃ bhagavā evamāha – ‘anuviccakāraṃ kho, gahapati, karohi, anuviccakāro tumhādisānaṃ ñātamanussānaṃ sādhu hotī’ti. Esāhaṃ, bhante, dutiyampi bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
67. 「居士よ、よく熟慮したうえで行いなさい。あなたのように名を知られた人々の熟慮による行動は善いことである」 「世尊よ、世尊が私に『居士よ、よく熟慮したうえで行いなさい。あなたのように名を知られた人々の熟慮による行動は善いことである』と仰せられたことによって、私はさらにいっそう世尊に満足し、喜びました。世尊よ、異学の徒であれば、私を弟子として得たなら、ナーランダーの町全体に旗を掲げて『ウパーリ居士が私たちの弟子となった』と言い巡らすことでしょう。それにもかかわらず、世尊は私に『居士よ、よく熟慮したうえで行いなさい。あなたのように名を知られた人々の熟慮による行動は善いことである』と仰せられます。世尊よ、私は二度目もまた世尊に帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依いたします。世尊は私を、今日より命ある限り帰依した在俗信者として受け入れてくださいますように」
68. ‘‘Dīgharattaṃ kho te, gahapati, nigaṇṭhānaṃ opānabhūtaṃ kulaṃ yena nesaṃ upagatānaṃ piṇḍakaṃ dātabbaṃ maññeyyāsī’’ti. ‘‘Imināpāhaṃ, bhante, bhagavato bhiyyosomattāya attamano abhiraddho yaṃ maṃ bhagavā evamāha – ‘dīgharattaṃ kho te, gahapati, nigaṇṭhānaṃ opānabhūtaṃ kulaṃ yena nesaṃ upagatānaṃ piṇḍakaṃ dātabbaṃ maññeyyāsī’ti. Sutaṃ metaṃ, bhante, samaṇo gotamo evamāha – ‘mayhameva dānaṃ dātabbaṃ, nāññesaṃ dānaṃ dātabbaṃ; mayhameva sāvakānaṃ dānaṃ dātabbaṃ, nāññesaṃ sāvakānaṃ dānaṃ dātabbaṃ; mayhameva dinnaṃ mahapphalaṃ, nāññesaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ; mayhameva sāvakānaṃ dinnaṃ mahapphalaṃ, nāññesaṃ sāvakānaṃ dinnaṃ mahapphala’nti. Atha ca pana maṃ bhagavā nigaṇṭhesupi dāne samādapeti. Api ca, bhante, mayamettha kālaṃ jānissāma. Esāhaṃ, bhante, tatiyampi bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
68. 「居士よ、あなたの家は長い間、ニガンタたちにとって水飲み場(給養の場)のようであった。それゆえ、彼らが訪ねてきたときには托鉢の食事を与えるべきであると心得なさい」 「世尊よ、世尊が私に『居士よ、あなたの家は長い間、ニガンタたちにとって水飲み場のようであった。それゆえ、彼らが訪ねてきたときには托鉢の食事を与えるべきであると心得なさい』と仰せられたことによって、私はさらにいっそう世尊に満足し、喜びました。世尊よ、私は『沙門ゴータマは「私にのみ布施をなすべきであり、他の者たちに布施をなすべきではない。私の弟子たちにのみ布施をなすべきであり、他の弟子たちに布施をなすべきではない。私に与えられたものこそが大いなる果報があり、他の者たちに与えられたものは大いなる果報がない。私の弟子たちに与えられたものこそが大いなる果報があり、他の弟子たちに与えられたものは大いなる果報がない」と言っている』と聞いておりました。それにもかかわらず、世尊は私にニガンタたちに対する布施さえも勧められます。しかし、世尊よ、私たちはその時を知るでしょう。世尊よ、私は三度目もまた世尊に帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依いたします。世尊は私を、今日より命ある限り帰依した在俗信者として受け入れてくださいますように」
69. Atha kho bhagavā upālissa gahapatissa anupubbiṃ kathaṃ kathesi, seyyathidaṃ – dānakathaṃ sīlakathaṃ saggakathaṃ, kāmānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, nekkhamme ānisaṃsaṃ pakāsesi. Yadā bhagavā aññāsi upāliṃ gahapatiṃ kallacittaṃ muducittaṃ vinīvaraṇacittaṃ udaggacittaṃ pasannacittaṃ, atha yā buddhānaṃ sāmukkaṃsikā dhammadesanā taṃ pakāsesi – dukkhaṃ, samudayaṃ, nirodhaṃ, maggaṃ. Seyyathāpi nāma suddhaṃ vatthaṃ apagatakāḷakaṃ sammadeva rajanaṃ paṭiggaṇheyya, evameva upālissa gahapatissa tasmiṃyeva āsane virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi – ‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’nti. Atha kho upāli gahapati diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘handa ca dāni mayaṃ, bhante, gacchāma, bahukiccā mayaṃ bahukaraṇīyā’’ti. ‘‘Yassadāni tvaṃ, gahapati, kālaṃ maññasī’’ti.
69. そこで世尊は、ウパーリ居士に順序立った教え(次第説法)を説かれた。すなわち、施論、戒論、生天論、諸々の欲望の過患・下劣・汚れ、そして出離の功徳を明かされた。世尊は、ウパーリ居士の心が調い、柔軟となり、蓋障を離れ、歓喜し、清浄になったことを知ると、諸仏に固有の教法である苦・集・滅・道を説き明かされた。あたかも汚れのない清浄な布が正しく染料を受け入れるように、ウパーリ居士はその座において『生じる性質のあるすべてのものは、滅する性質のあるものである』という、塵垢を離れ汚れなき法眼を生じた。そこでウパーリ居士は、法を見、法に達し、法を知り、法に沈潜し、疑惑を越え、躊躇を去り、確信を得て、師の教えにおいて他者に頼ることなく、世尊にこう申し上げた。「世尊よ、それでは私たちはこれで失礼いたします。私たちは多忙であり、なすべきことが多くあります」「居士よ、今はあなたの好むようにしなさい」
70. Atha kho upāli gahapati bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena sakaṃ nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā dovārikaṃ āmantesi – ‘‘ajjatagge, samma dovārika, āvarāmi dvāraṃ nigaṇṭhānaṃ nigaṇṭhīnaṃ, anāvaṭaṃ dvāraṃ bhagavato bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Sace koci nigaṇṭho āgacchati tamenaṃ tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘tiṭṭha, bhante, mā pāvisi. Ajjatagge upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato. Āvaṭaṃ dvāraṃ nigaṇṭhānaṃ nigaṇṭhīnaṃ, anāvaṭaṃ dvāraṃ bhagavato bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Sace te, bhante, piṇḍakena attho, ettheva tiṭṭha, ettheva te āharissantī’’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho dovāriko upālissa gahapatissa paccassosi.
70. そこでウパーリ居士は、世尊の説法を歓喜し随喜して、座から立ち上がり、世尊を礼拝し右繞して、自分の屋敷へ向かった。屋敷に着くと門番に告げた。「親愛なる門番よ、今日より私は、ニガンタの男たち・女たちに対して門を閉ざす。世尊の比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たちに対して門を開く。もし誰かニガンタがやって来たならば、その者に対してこのように言いなさい。『止まりなさい、尊者よ、入ってはなりません。今日よりウパーリ居士は沙門ゴータマの弟子となりました。ニガンタの男たち・女たちに対して門は閉ざされ、世尊の比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たちに対して門は開かれました。尊者よ、もし托鉢の食事が必要であるならば、そこに立っていなさい。そこへお持ちいたします』と」「かしこまりました、旦那様」と門番はウパーリ居士に応答した。
71. Assosi kho dīghatapassī nigaṇṭho – ‘‘upāli kira gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato’’ti. Atha kho dīghatapassī nigaṇṭho yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bhante, upāli kira gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato’’ti. ‘‘Aṭṭhānaṃ kho etaṃ, tapassi, anavakāso yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagaccheyya. Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ samaṇo gotamo upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyyā’’ti. Dutiyampi kho dīghatapassī nigaṇṭho…pe… tatiyampi kho dīghatapassī nigaṇṭho nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘sutaṃ metaṃ, bhante …pe… upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyyā’’ti. ‘‘Handāhaṃ, bhante, gacchāmi yāva jānāmi yadi vā upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato yadi vā no’’ti. ‘‘Gaccha tvaṃ, tapassi, jānāhi yadi vā upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato yadi vā no’’ti.
71. ニガンタのディーガタパッシーは「ウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となったそうだ」と耳にした。そこでニガンタのディーガタパッシーは、ニガンタ・ナータプッタのところへ行き、到着してニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、私はウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となったと聞きました」「タパッシーよ、ウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となるなどということは、あり得ないことであり、起こり得ないことである。むしろ沙門ゴータマがウパーリ居士の弟子となることこそがあり得ることである」二度目もまた、ニガンタのディーガタパッシーは……(略)……三度目もまた、ニガンタのディーガタパッシーはニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、私は……(略)……ウパーリ居士の弟子となることこそがあり得るのです」「尊者よ、それでは私がウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となったのか、それともそうでないのかを確かめに行ってまいります」「タパッシーよ、行って、ウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となったのか、そうでないのかを確かめなさい」
72. Atha kho dīghatapassī nigaṇṭho yena upālissa gahapatissa nivesanaṃ tenupasaṅkami. Addasā kho dovāriko dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna dīghatapassiṃ nigaṇṭhaṃ etadavoca – ‘‘tiṭṭha, bhante, mā pāvisi. Ajjatagge upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato. Āvaṭaṃ dvāraṃ nigaṇṭhānaṃ nigaṇṭhīnaṃ, anāvaṭaṃ dvāraṃ bhagavato bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Sace te, bhante, piṇḍakena attho, ettheva tiṭṭha, ettheva te āharissantī’’ti. ‘‘Na me, āvuso, piṇḍakena attho’’ti vatvā tato paṭinivattitvā yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘saccaṃyeva kho, bhante, yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato. Etaṃ kho te ahaṃ, bhante, nālatthaṃ na kho me, bhante, ruccati yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa vādaṃ āropeyya. Samaṇo hi, bhante, gotamo māyāvī āvaṭṭaniṃ māyaṃ jānāti yāya aññatitthiyānaṃ sāvake āvaṭṭetīti. Āvaṭṭo kho te, bhante, upāli gahapati samaṇena gotamena āvaṭṭaniyā māyāyā’’ti. ‘‘Aṭṭhānaṃ kho etaṃ, tapassi, anavakāso yaṃ upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagaccheyya. Ṭhānañca kho etaṃ vijjati yaṃ samaṇo gotamo upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyyā’’ti. Dutiyampi kho dīghatapassī nigaṇṭho nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘saccaṃyeva, bhante…pe… upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyyā’’ti. Tatiyampi kho dīghatapassī nigaṇṭho nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘saccaṃyeva kho, bhante…pe… upālissa gahapatissa sāvakattaṃ upagaccheyyā’’ti. ‘‘Handa cāhaṃ, tapassi, gacchāmi yāva cāhaṃ sāmaṃyeva jānāmi yadi vā upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato yadi vā no’’ti.
72. そこでニガンタのディーガタパッシーは、ウパーリ居士の屋敷へ向かった。門番はニガンタのディーガタパッシーが遠くからやって来るのを見た。見て、ニガンタのディーガタパッシーにこう言った。「止まりなさい、尊者よ、入ってはなりません。今日よりウパーリ居士は沙門ゴータマの弟子となりました。ニガンタの男たち・女たちに対して門は閉ざされ、世尊の比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たちに対して門は開かれました。尊者よ、もし托鉢の食事が必要であるならば、そこに立っていなさい。そこへお持ちいたします」「友よ、私には食事は必要ない」と言って、そこから引き返し、ニガンタ・ナータプッタのところへ行った。到着してニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、ウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となったというのは真実でありました。尊者よ、それゆえに私はあなたにお許しいただきたくなかったのです。『尊者よ、ウパーリ居士が沙門ゴータマに論争を仕掛けることを私は善しとしません。沙門ゴータマは幻術使いであり、異学の徒の弟子たちを転向させる転向の幻術を知っているからです』と。尊者よ、あなたのウパーリ居士は沙門ゴータマによって転向の幻術で転向させられてしまいました」「タパッシーよ、ウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となるなどということは、あり得ないことであり、起こり得ないことである。むしろ沙門ゴータマがウパーリ居士の弟子となることこそがあり得ることである」二度目もまた、ニガンタのディーガタパッシーはニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、真実です……(略)……弟子となることこそがあり得るのです」三度目もまた、ニガンタのディーガタパッシーはニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、真実です……(略)……弟子となることこそがあり得るのです」「タパッシーよ、それでは私がウパーリ居士が沙門ゴータマの弟子となったのか、そうでないのかを自ら確かめに行ってこよう」
Atha kho nigaṇṭho nāṭaputto mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhiṃ yena upālissa gahapatissa nivesanaṃ tenupasaṅkami. Addasā kho dovāriko nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘tiṭṭha, bhante, mā pāvisi. Ajjatagge upāli gahapati samaṇassa gotamassa sāvakattaṃ upagato. Āvaṭaṃ dvāraṃ nigaṇṭhānaṃ nigaṇṭhīnaṃ, anāvaṭaṃ dvāraṃ bhagavato bhikkhūnaṃ bhikkhunīnaṃ upāsakānaṃ upāsikānaṃ. Sace te, bhante, piṇḍakena attho, ettheva tiṭṭha, ettheva te āharissantī’’ti. ‘‘Tena hi, samma dovārika, yena upāli gahapati tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā upāliṃ gahapatiṃ evaṃ vadehi – ‘nigaṇṭho, bhante, nāṭaputto mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhiṃ bahidvārakoṭṭhake ṭhito; so te dassanakāmo’’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho dovāriko nigaṇṭhassa nāṭaputtassa paṭissutvā yena upāli gahapati tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā upāliṃ gahapatiṃ etadavoca – ‘‘nigaṇṭho, bhante, nāṭaputto mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhiṃ bahidvārakoṭṭhake ṭhito; so te dassanakāmo’’ti. ‘‘Tena hi, samma dovārika, majjhimāya dvārasālāya āsanāni paññapehī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho dovāriko upālissa gahapatissa paṭissutvā majjhimāya dvārasālāya āsanāni paññapetvā yena upāli gahapati tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā upāliṃ gahapatiṃ etadavoca – ‘‘paññattāni kho, bhante, majjhimāya dvārasālāya āsanāni. Yassadāni kālaṃ maññasī’’ti.
そこでニガンタ・ナータプッタは大勢のニガンタの会衆とともに、ウパーリ居士の屋敷へと向かった。門番はニガンタ・ナータプッタが遠くからやって来るのを見た。見て、ニガンタ・ナータプッタにこう言った。「止まりなさい、尊者よ、入ってはなりません。今日よりウパーリ居士は沙門ゴータマの弟子となりました。ニガンタの男たち・女たちに対して門は閉ざされ、世尊の比丘たち、比丘尼たち、優婆塞たち、優婆夷たちに対して門は開かれました。尊者よ、もし托鉢の食事が必要であるならば、そこに立っていなさい。そこへお持ちいたします」「それならば、親愛なる門番よ、ウパーリ居士のところへ行きなさい。行ってウパーリ居士にこう伝えなさい。『尊者よ、ニガンタ・ナータプッタが大勢のニガンタの会衆とともに門外の広間に立っておられます。あなたにお会いすることを望んでおられます』と」「かしこまりました、尊者よ」と門番はニガンタ・ナータプッタに答え、ウパーリ居士のところへ行った。行ってウパーリ居士にこう言った。「旦那様、ニガンタ・ナータプッタが大勢のニガンタの会衆とともに門外の広間に立っておられます。あなたにお会いすることを望んでおられます」「それならば、親愛なる門番よ、中央の玄関広間に座席を用意しなさい」「かしこまりました、旦那様」と門番はウパーリ居士に答え、中央の玄関広間に座席を用意して、ウパーリ居士のところへ行った。行ってウパーリ居士にこう言った。「旦那様、中央の玄関広間に座席を用意いたしました。どうぞご都合のよい時にお出ましください」
73. Atha kho upāli gahapati yena majjhimā dvārasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā yaṃ tattha āsanaṃ aggañca seṭṭhañca uttamañca paṇītañca tattha sāmaṃ nisīditvā dovārikaṃ āmantesi – ‘‘tena hi, samma dovārika, yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ evaṃ vadehi – ‘upāli, bhante, gahapati evamāha – pavisa kira, bhante, sace ākaṅkhasī’’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho dovāriko upālissa gahapatissa paṭissutvā yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘upāli, bhante, gahapati evamāha – ‘pavisa kira, bhante, sace ākaṅkhasī’’’ti. Atha kho nigaṇṭho nāṭaputto mahatiyā nigaṇṭhaparisāya saddhiṃ yena majjhimā dvārasālā tenupasaṅkami. Atha kho upāli gahapati – yaṃ sudaṃ pubbe yato passati nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ dūratova āgacchantaṃ disvāna tato paccuggantvā yaṃ tattha āsanaṃ aggañca seṭṭhañca uttamañca paṇītañca taṃ uttarāsaṅgena sammajjitvā pariggahetvā nisīdāpeti so – dāni yaṃ tattha āsanaṃ aggañca seṭṭhañca uttamañca paṇītañca tattha sāmaṃ nisīditvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘saṃvijjanti kho, bhante, āsanāni; sace ākaṅkhasi, nisīdā’’ti. Evaṃ vutte, nigaṇṭho nāṭaputto upāliṃ gahapatiṃ etadavoca – ‘‘ummattosi tvaṃ, gahapati, dattosi tvaṃ, gahapati! ‘Gacchāmahaṃ, bhante, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropessāmī’ti gantvā mahatāsi vādasaṅghāṭena paṭimukko āgato. Seyyathāpi, gahapati, puriso aṇḍahārako gantvā ubbhatehi aṇḍehi āgaccheyya, seyyathā vā pana gahapati puriso akkhikahārako gantvā ubbhatehi akkhīhi āgaccheyya; evameva kho tvaṃ, gahapati, ‘gacchāmahaṃ, bhante, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropessāmī’ti gantvā mahatāsi vādasaṅghāṭena paṭimukko āgato. Āvaṭṭosi kho tvaṃ, gahapati, samaṇena gotamena āvaṭṭaniyā māyāyā’’ti.
73. そこでウパーリ居士は中央の玄関広間へと向かった。行って、そこにあった最上、最高、最優秀、極上の座席に自ら座り、門番に告げた。「それならば、親愛なる門番よ、ニガンタ・ナータプッタのところへ行きなさい。行ってニガンタ・ナータプッタにこう言いなさい。『尊者よ、ウパーリ居士はこのように申しております。「尊者よ、もし望まれるなら、お入りください」と』」「かしこまりました、旦那様」と門番はウパーリ居士に答え、ニガンタ・ナータプッタのところへ行った。行ってニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、ウパーリ居士はこのように申しております。『尊者よ、もし望まれるなら、お入りください』と」そこでニガンタ・ナータプッタは大勢のニガンタの会衆とともに中央の玄関広間へと向かった。かつてウパーリ居士は、ニガンタ・ナータプッタが遠くからやって来るのを見ると、出迎えて、そこにあった最上、最高、最優秀、極上の座席を上衣で払い清め、整えてから座らせたものであったが、その座席に今や自ら座り、ニガンタ・ナータプッタにこう言った。「尊者よ、座席はございます。望まれるなら、お座りください」このように言われて、ニガンタ・ナータプッタはウパーリ居士にこう言った。「居士よ、お前は狂ってしまったのか。居士よ、お前は愚かになってしまったのか! 『尊者よ、私は沙門ゴータマに論争を仕掛けに行ってまいります』と言って出かけながら、巨大な論争の網に捕らえられて帰ってきた。居士よ、あたかも去勢しようと出かけた男が、自らの睾丸を摘出されて帰ってくるようなもの、あるいは居士よ、眼球を抉り出そうと出かけた男が、自らの眼球を抉り出されて帰ってくるようなものである。まさにそのように、居士よ、お前は『尊者よ、私は沙門ゴータマに論争を仕掛けに行ってまいります』と言って出かけながら、巨大な論争の網に捕らえられて帰ってきた。居士よ、お前は沙門ゴータマによって転向の幻術で転向させられてしまったのだ」
74. ‘‘Bhaddikā, bhante, āvaṭṭanī māyā; kalyāṇī, bhante, āvaṭṭanī māyā; piyā me, bhante, ñātisālohitā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ; piyānampi me assa ñātisālohitānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya; sabbe cepi, bhante, khattiyā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ; sabbesānampissa khattiyānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya; sabbe cepi, bhante, brāhmaṇā…pe… vessā…pe… suddā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ; sabbesānampissa suddānaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya; sadevako cepi, bhante, loko samārako sabrahmako sassamaṇabrāhmaṇī pajā sadevamanussā imāya āvaṭṭaniyā āvaṭṭeyyuṃ; sadevakassapissa lokassa samārakassa sabrahmakassa sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya dīgharattaṃ hitāya sukhāyāti. Tena hi, bhante, upamaṃ te karissāmi. Upamāya pidhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ ājānanti.
74. 「尊者よ、その転向の幻術は善美なものです。尊者よ、その転向の幻術は素晴らしいものです。尊者よ、私の親族血縁者たちもこの転向の幻術によって転向してくれればよいのにと思います。そうすれば、私の愛する親族血縁者たちにとっても、長きにわたる利益と幸福となるでしょう。尊者よ、もしすべての王族たちもこの転向の幻術によって転向するならば、すべての王族たちにとっても長きにわたる利益と幸福となるでしょう。尊者よ、もしすべてのバラモンたち……(略)……商人たち……(略)……庶民たちもこの転向の幻術によって転向するならば、すべての庶民たちにとっても長きにわたる利益と幸福となるでしょう。尊者よ、もし神々、魔王、梵天を含むこの世界、沙門・バラモン、王族や民衆を含む世界全体がこの転向の幻術によって転向するならば、神々、魔王、梵天を含むこの世界、沙門・バラモン、王族や民衆を含む世界全体にとっても長きにわたる利益と幸福となるでしょう。それでは尊者よ、あなたにたとえ話をいたしましょう。この世では、聡明な人々はたとえによって説かれたことの意味を理解するものです。
75. ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhante, aññatarassa brāhmaṇassa jiṇṇassa vuḍḍhassa mahallakassa daharā māṇavikā pajāpatī ahosi gabbhinī upavijaññā. Atha kho, bhante, sā māṇavikā taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘gaccha tvaṃ, brāhmaṇa, āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānehi, yo me kumārakassa kīḷāpanako bhavissatī’ti. Evaṃ vutte, so brāhmaṇo taṃ māṇavikaṃ etadavoca – ‘āgamehi tāva, bhoti, yāva vijāyati. Sace tvaṃ, bhoti, kumārakaṃ vijāyissasi, tassā te ahaṃ āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānessāmi, yo te kumārakassa kīḷāpanako bhavissati. Sace pana tvaṃ, bhoti, kumārikaṃ vijāyissasi, tassā te ahaṃ āpaṇā makkaṭacchāpikaṃ kiṇitvā ānessāmi, yā te kumārikāya kīḷāpanikā bhavissatī’ti. Dutiyampi kho, bhante, sā māṇavikā…pe… tatiyampi kho, bhante, sā māṇavikā taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘gaccha tvaṃ, brāhmaṇa, āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānehi, yo me kumārakassa kīḷāpanako bhavissatī’ti. Atha kho, bhante, so brāhmaṇo tassā māṇavikāya sāratto paṭibaddhacitto āpaṇā makkaṭacchāpakaṃ kiṇitvā ānetvā taṃ māṇavikaṃ etadavoca – ‘ayaṃ te, bhoti, āpaṇā makkaṭacchāpako kiṇitvā ānīto, yo te kumārakassa kīḷāpanako bhavissatī’ti. Evaṃ vutte, bhante, sā māṇavikā taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘gaccha tvaṃ, brāhmaṇa, imaṃ makkaṭacchāpakaṃ ādāya yena rattapāṇi rajataputto tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā rattapāṇiṃ rajakaputtaṃ evaṃ vadehi – icchāmahaṃ, samma rattapāṇi, imaṃ makkaṭacchāpakaṃ pītāvalepanaṃ nāma raṅgajātaṃ rajitaṃ ākoṭitapaccākoṭitaṃ ubhatobhāgavimaṭṭha’nti.
75. 「尊者よ、かつて、年老いて老衰したある老バラモンに、若く身重で臨月を迎えた若妻がおりました。尊者よ、その若妻はそのバラモンにこう言いました。『バラモンよ、市場に行って子猿を一匹買ってきてください。私の生まれてくる子の遊び相手になるように』と。このように言われて、そのバラモンはその若妻にこう言いました。『奥さん、子どもが生まれるまで少し待ちみなさい。もしあなたが男の子を産んだなら、あなたのために市場から男の子猿を買ってきて、その男の子の遊び相手にしましょう。もしあなたが女の子を産んだなら、あなたのために市場から女の子猿を買ってきて、その女の子の遊び相手にしましょう』と。尊者よ、二度目もまたその若妻は……(略)……三度目もまたその若妻はそのバラモンにこう言いました。『バラモンよ、市場に行って子猿を一匹買ってきてください。私の生まれてくる子の遊び相手になるように』と。尊者よ、そこでそのバラモンはその若妻に盲目的で執着していたため、市場から子猿を一匹買ってきて、その若妻にこう言いました。『奥さん、市場から子猿を買ってきましたよ。あなたの子どもの遊び相手になるように』と。このように言われると、尊者よ、その若妻はそのバラモンにこう言いました。『バラモンよ、この子猿を連れて、染物師の息子ラッタパーニのところへ行きなさい。行って、染物師の息子ラッタパーニにこう言いなさい。「親愛なるラッタパーニよ、私はこの子猿を黄色く染め上げ、表も裏も叩いて滑らかに仕上げてほしいのだ」と』。
‘‘Atha kho, bhante, so brāhmaṇo tassā māṇavikāya sāratto paṭibaddhacitto taṃ makkaṭacchāpakaṃ ādāya yena rattapāṇi rajakaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rattapāṇiṃ rajakaputtaṃ etadavoca – ‘icchāmahaṃ, samma rattapāṇi, imaṃ makkaṭacchāpakaṃ pītāvalepanaṃ nāma raṅgajātaṃ rajitaṃ ākoṭitapaccākoṭitaṃ ubhatobhāgavimaṭṭha’nti. Evaṃ vutte, bhante, rattapāṇi rajakaputto taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘ayaṃ kho te, makkaṭacchāpako raṅgakkhamo hi kho, no ākoṭanakkhamo, no vimajjanakkhamo’ti. Evameva kho, bhante, bālānaṃ nigaṇṭhānaṃ vādo raṅgakkhamo hi kho bālānaṃ no paṇḍitānaṃ, no anuyogakkhamo, no vimajjanakkhamo. Atha kho, bhante, so brāhmaṇo aparena samayena navaṃ dussayugaṃ ādāya yena rattapāṇi rajakaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā rattapāṇiṃ rajakaputtaṃ etadavoca – ‘icchāmahaṃ, samma rattapāṇi, imaṃ navaṃ dussayugaṃ pītāvalepanaṃ nāma raṅgajātaṃ rajitaṃ ākoṭitapaccākoṭitaṃ ubhatobhāgavimaṭṭha’nti. Evaṃ vutte, bhante, rattapāṇi rajakaputto taṃ brāhmaṇaṃ etadavoca – ‘idaṃ kho te, bhante, navaṃ dussayugaṃ raṅgakkhamañceva ākoṭanakkhamañca vimajjanakkhamañcā’ti. Evameva kho, bhante, tassa bhagavato vādo arahato sammāsambuddhassa raṅgakkhamo ceva paṇḍitānaṃ no bālānaṃ, anuyogakkhamo ca vimajjanakkhamo cā’’ti.
尊者よ、そこでそのバラモンはその若妻に盲目的で執着していたため、その子猿を連れて染物師の息子ラッタパーニのところへ行きました。行って、染物師の息子ラッタパーニにこう言いました。『親愛なるラッタパーニよ、私はこの子猿を黄色く染め上げ、表も裏も叩いて滑らかに仕上げてほしいのだ』と。このように言われて、尊者よ、染物師の息子ラッタパーニはそのバラモンにこう言いました。『旦那様、あなたのお持ちになったこの子猿は、染めることには耐えられても、叩くことには耐えられず、擦ることにも耐えられません』と。尊者よ、まさにそのように、愚かなニガンタたちの教説は、愚者たちを染める(受け入れさせる)ことはできても、賢者たちには通用せず、吟味にも耐えられず、精査にも耐えられません。尊者よ、そののち、そのバラモンは別の時に、新しい一対の布を持って、染物師の息子ラッタパーニのところへ行きました。行って、染物師の息子ラッタパーニにこう言いました。『親愛なるラッタパーニよ、私はこの新しい一対の布を黄色く染め上げ、表も裏も叩いて滑らかに仕上げてほしいのだ』と。このように言われて、尊者よ、染物師の息子ラッタパーニはそのバラモンにこう言いました。『旦那様、あなたのお持ちになったこの新しい一対の布は、染めることにも耐え、叩くことにも耐え、擦ることにも耐えられます』と。尊者よ、まさにそのように、かの世尊、阿羅漢、正等覚者の教説は、賢者たちを染める(受け入れさせる)ことができ、愚者たちのものではなく、吟味にも耐え、精査にも耐えうるものなのです」
‘‘Sarājikā kho, gahapati, parisā evaṃ jānāti – ‘upāli gahapati nigaṇṭhassa nāṭaputtassa sāvako’ti. Kassa taṃ, gahapati, sāvakaṃ dhāremā’’ti? Evaṃ vutte, upāli gahapati uṭṭhāyāsanā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavoca – ‘‘tena hi, bhante, suṇohi yassāhaṃ sāvako’’ti –
「居士よ、王を含む会衆は『ウパーリ居士はニガンタ・ナータプッタの弟子である』と知っている。居士よ、私たちはお前を誰の弟子であると見なすべきなのか」このように言われたとき、ウパーリ居士は座から立ち上がり、上衣を一方の肩にかけ、世尊のいらっしゃる方角に向かって合掌し、ニガンタ・ナータプッタにこう言った。「それならば、尊者よ、私が誰の弟子であるかをお聞きなさい。――
76.
76.
‘‘Dhīrassa vigatamohassa, pabhinnakhīlassa vijitavijayassa;
『智慧ある方、迷妄を去られた方、心の杭を折られた方、勝利を得て勝者となられた方、
Anīghassa susamacittassa, vuddhasīlassa sādhupaññassa;
苦悩なき方、心が真に平安な方、戒を増大された方、優れた智慧ある方、
Vesamantarassa vimalassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
高貴なる方、汚れなき方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Akathaṃkathissa tusitassa, vantalokāmisassa muditassa;
疑念なき方、満足された方、世の肉親への執着を捨てられた方、歓喜ある方、
Katasamaṇassa manujassa, antimasārīrassa narassa;
沙門の行を完成された方、人中の人、最後の肉体を持たれる方、人間の至宝、
Anopamassa virajassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
比類なき方、塵垢なき方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Asaṃsayassa kusalassa, venayikassa sārathivarassa;
疑惑なき方、巧みな方、人を導く最上の御者、
Anuttarassa ruciradhammassa, nikkaṅkhassa pabhāsakassa ;
無上なる方、妙なる法をもつ方、躊躇なき方、光明を放つ方、
Mānacchidassa vīrassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
高慢を断たれた方、勇気ある方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Nisabhassa appameyyassa, gambhīrassa monapattassa;
牛王のような方、量り知れぬ方、深遠なる方、沈黙の境地に達した方、
Khemaṅkarassa vedassa, dhammaṭṭhassa saṃvutattassa;
平安をもたらす方、明知ある方、法にとどまる方、自己をととのえた方、
Saṅgātigassa muttassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
執着を超えた方、解脱された方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Nāgassa pantasenassa, khīṇasaṃyojanassa muttassa;
龍のような方、辺境の林に住まう方、束縛を滅ぼした方、解脱された方、
Paṭimantakassa dhonassa, pannadhajassa vītarāgassa;
思慮深く語る方、清らかな方、旗(慢心)を下ろされた方、貪りを離れた方、
Dantassa nippapañcassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
調御された方、戯論なき方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Isisattamassa akuhassa, tevijjassa brahmapattassa;
第七の仙人、偽りなき方、三明を得た方、梵行の極致に達した方、
Nhātakassa padakassa, passaddhassa viditavedassa;
沐浴を終えた方、韻律に長けた方、寂静なる方、真理を知る方、
Purindadassa sakkassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
帝釈天の如き方、能ある方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Ariyassa bhāvitattassa, pattipattassa veyyākaraṇassa;
聖なる方、心を修められた方、至るべき境地に達した方、解き明かす方、
Satimato vipassissa, anabhinatassa no apanatassa;
正念ある方、正しく観る方、偏向することなく、嫌悪することもない方、
Anejassa vasippattassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
動揺なき方、自在の境地に達した方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Samuggatassa jhāyissa, ananugatantarassa suddhassa;
正しく歩まれた方、禅定に入る方、心に曇りのない方、清浄なる方、
Asitassa hitassa , pavivittassa aggappattassa;
何ものにも頼らぬ方、有益なる方、閑静を好む方、至高に達した方、
Tiṇṇassa tārayantassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
彼岸に渡り、他者をも渡らせる方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Santassa bhūripaññassa, mahāpaññassa vītalobhassa;
寂静なる方、広大な智慧ある方、大いなる智慧ある方、貪りを離れた方、
Tathāgatassa sugatassa, appaṭipuggalassa asamassa;
如来、善逝、比類なき人、並ぶ者のない方、
Visāradassa nipuṇassa, bhagavato tassa sāvakohamasmi.
無畏なる方、巧みな方、かの世尊の弟子に私はあります。
‘‘Taṇhacchidassa buddhassa, vītadhūmassa anupalittassa;
渇愛を断たれた方、目覚めた方、煩悩の煙なき方、何にも染まらぬ方、
Āhuneyyassa yakkhassa, uttamapuggalassa atulassa;
供養を受けるにふさわしい方、夜叉(尊崇すべき方)、最上の人、比べようもない方、
Mahato yasaggapattassa, bhagavato tassa sāvakohamasmī’’ti.
大いなる方、名声の頂点に達した方、かの世尊の弟子に私はあります』と。
77. ‘‘Kadā saññūḷhā pana te, gahapati, ime samaṇassa gotamassa vaṇṇā’’ti? ‘‘Seyyathāpi, bhante, nānāpupphānaṃ mahāpuppharāsi, tamenaṃ dakkho mālākāro vā mālākārantevāsī vā vicittaṃ mālaṃ gantheyya; evameva kho, bhante, so bhagavā anekavaṇṇo anekasatavaṇṇo. Ko hi, bhante, vaṇṇārahassa vaṇṇaṃ na karissatī’’ti? Atha kho nigaṇṭhassa nāṭaputtassa bhagavato sakkāraṃ asahamānassa tattheva uṇhaṃ lohitaṃ mukhato uggacchīti .
77. 「居士よ、お前はいつ沙門ゴータマのこれらの称賛の言葉を集めたのか」「尊者よ、あたかも種々の花の大いなる花の山があり、熟練した花輪作りの職人やその弟子が色とりどりの花輪を編むようなものです。尊者よ、まさにそのように、かの世尊には無数の称賛すべき徳があり、数百の称賛すべき徳があります。尊者よ、称賛に値する方を、誰が称賛せずにいられましょうか」そのとき、ニガンタ・ナータプッタは世尊への尊崇の念に耐えかねて、その場で口から熱い血を吐いた。
Upālisuttaṃ niṭṭhitaṃ chaṭṭhaṃ.
ウパーリ経 第六 完。
7. Kukkuravatikasuttaṃ
7. 犬行者経
78. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā koliyesu viharati haliddavasanaṃ nāma koliyānaṃ nigamo. Atha kho puṇṇo ca koliyaputto govatiko acelo ca seniyo kukkuravatiko yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Acelo pana seniyo kukkuravatiko bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā kukkurova palikujjitvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, bhante, acelo seniyo kukkuravatiko dukkarakārako chamānikkhittaṃ bhojanaṃ bhuñjati. Tassa taṃ kukkuravataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti? ‘‘Alaṃ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṃ; mā maṃ etaṃ pucchī’’ti. Dutiyampi kho puṇṇo koliyaputto govatiko…pe… tatiyampi kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, bhante, acelo seniyo kukkuravatiko dukkarakārako chamānikkhittaṃ bhojanaṃ bhuñjati. Tassa taṃ kukkuravataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?
78. このように私は聞いた。ある時、世尊はコーリヤ国におられ、ハリッダヴァサナというコーリヤ族の町におられた。その時、牛の行を修めるコーリヤ族の子プンナと、犬の行を修める無衣の修行者セーニヤが世尊のところへやって来た。到着して、牛行者であるコーリヤ族の子プンナは世尊を礼拝して一方に座った。一方、犬行者である無衣のセーニヤは世尊と歓談した。親しく交わすべき挨拶の言葉を交わした後、犬のようにうずくまって一方に座った。一方に座った牛行者であるコーリヤ族の子プンナは世尊にこう言った。「世尊よ、この犬行者である無衣のセーニヤは、難行を実践する者であり、地面に置かれた食物を食べます。彼は長い間、その犬の行を完全に引き受け、実践してきました。彼の死後の行き先はどうなり、どのような来世となるのでしょうか」「やめよ、プンナ、その話はおいておきなさい。私にそれを問うてはならない」二度目もまた牛行者であるコーリヤ族の子プンナは……(略)……三度目もまた牛行者であるコーリヤ族の子プンナは世尊にこう言った。「世尊よ、この犬行者である無衣のセーニヤは、難行を実践する者であり、地面に置かれた食物を食べます。彼は長い間、その犬の行を完全に引き受け、実践してきました。彼の死後の行き先はどうなり、どのような来世となるのでしょうか」
79. ‘‘Addhā kho te ahaṃ, puṇṇa, na labhāmi. Alaṃ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṃ; mā maṃ etaṃ pucchīti; api ca tyāhaṃ byākarissāmi. Idha, puṇṇa, ekacco kukkuravataṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurasīlaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkuracittaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurākappaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ. So kukkuravataṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurasīlaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkuracittaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, kukkurākappaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā kukkurānaṃ sahabyataṃ upapajjati. Sace kho panassa evaṃdiṭṭhi hoti – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, sāssa hoti micchādiṭṭhi. Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, puṇṇa, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. Iti kho, puṇṇa, sampajjamānaṃ kukkuravataṃ kukkurānaṃ sahabyataṃ upaneti, vipajjamānaṃ niraya’’nti. Evaṃ vutte, acelo seniyo kukkuravatiko parodi, assūni pavattesi.
79. 「プンナよ、確かに私はあなたを納得させることができなかった。『やめよ、プンナ、その話はおいておきなさい。私にそれを問うてはならない』と。しかし、あなたに説明しよう。プンナよ、ここに、ある人が犬の行を欠けることなく完全に修め、犬の戒を欠けることなく完全に修め、犬の心を欠けることなく完全に修め、犬の立ち居振る舞いを欠けることなく完全に修める。彼は犬の行を欠けることなく完全に修め、犬の戒を欠けることなく完全に修め、犬の心を欠けることなく完全に修め、犬の立ち居振る舞いを欠けることなく完全に修めて、肉体の崩壊の後、死後に犬の仲間として生まれ変わる。もし彼に『私はこの戒や行や苦行や清浄行によって、神となるか、あるいは神々のいずれかになるであろう』というような見解があるならば、それは彼の邪見である。プンナよ、邪見の者には、地獄か畜生界かの二つの行き先のいずれかがあると私は説く。このように、プンナよ、犬の行が成就すれば犬の仲間へとおもむき、失敗すれば地獄へと至るのである」このように説かれたとき、犬行者である無衣のセーニヤは泣き出し、涙を流した。
Atha kho bhagavā puṇṇaṃ koliyaputtaṃ govatikaṃ etadavoca – ‘‘etaṃ kho te ahaṃ, puṇṇa, nālatthaṃ. Alaṃ, puṇṇa, tiṭṭhatetaṃ; mā maṃ etaṃ pucchī’’ti. ‘‘Nāhaṃ, bhante, etaṃ rodāmi yaṃ maṃ bhagavā evamāha; api ca me idaṃ, bhante, kukkuravataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ. Ayaṃ, bhante, puṇṇo koliyaputto govatiko. Tassa taṃ govataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti? ‘‘Alaṃ, seniya, tiṭṭhatetaṃ; mā maṃ etaṃ pucchī’’ti. Dutiyampi kho acelo seniyo…pe… tatiyampi kho acelo seniyo kukkuravatiko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘ayaṃ, bhante, puṇṇo koliyaputto govatiko. Tassa taṃ govataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ. Tassa kā gati, ko abhisamparāyo’’ti?
そこで世尊は、牛行者であるコーリヤ族の子プンナにこう言われた。「プンナよ、それゆえに私はあなたを止めようとしたのだ。『やめよ、プンナ、その話はおいておきなさい。私にそれを問うてはならない』と」「世尊よ、世尊が私にこのように仰せられたから泣いているのではありません。ただ、世尊よ、私はこの犬の行を長い間、完全に引き受け、実践してきたからです。世尊よ、この牛行者であるコーリヤ族の子プンナがおります。彼はその牛の行を長い間、完全に引き受け、実践してきました。彼の死後の行き先はどうなり、どのような来世となるのでしょうか」「やめよ、セーニヤ、その話はおいておきなさい。私にそれを問うてはならない」二度目もまた無衣のセーニヤは……(略)……三度目もまた犬行者である無衣のセーニヤは世尊にこう言った。「世尊よ、この牛行者であるコーリヤ族の子プンナがおります。彼はその牛の行を長い間、完全に引き受け、実践してきました。彼の死後の行き先はどうなり、どのような来世となるのでしょうか」
80. ‘‘Addhā kho te ahaṃ, seniya, na labhāmi. Alaṃ, seniya, tiṭṭhatetaṃ; mā maṃ etaṃ pucchīti; api ca tyāhaṃ byākarissāmi. Idha, seniya, ekacco govataṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gosīlaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gocittaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gavākappaṃ bhāveti paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ. So govataṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gosīlaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gocittaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ, gavākappaṃ bhāvetvā paripuṇṇaṃ abbokiṇṇaṃ kāyassa bhedā paraṃ maraṇā gunnaṃ sahabyataṃ upapajjati. Sace kho panassa evaṃdiṭṭhi hoti – ‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, sāssa hoti micchādiṭṭhi. Micchādiṭṭhissa kho ahaṃ, seniya, dvinnaṃ gatīnaṃ aññataraṃ gatiṃ vadāmi – nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā. Iti kho, seniya, sampajjamānaṃ govataṃ gunnaṃ sahabyataṃ upaneti, vipajjamānaṃ niraya’’nti. Evaṃ vutte, puṇṇo koliyaputto govatiko parodi, assūni pavattesi.
80. 「セーニヤよ、確かに私はあなたを納得させることができなかった。『やめよ、セーニヤ、その話はおいておきなさい。私にそれを問うてはならない』と。しかし、あなたに説明しよう。セーニヤよ、ここに、ある人が牛の行を欠けることなく完全に修め、牛の戒を欠けることなく完全に修め、牛の心を欠けることなく完全に修め、牛の立ち居振る舞いを欠けることなく完全に修める。彼は牛の行を欠けることなく完全に修め、牛の戒を欠けることなく完全に修め、牛の心を欠けることなく完全に修め、牛の立ち居振る舞いを欠けることなく完全に修めて、肉体の崩壊の後、死後に牛の仲間として生まれ変わる。もし彼に『私はこの戒や行や苦行や清浄行によって、神となるか、あるいは神々のいずれかになるであろう』というような見解があるならば、それは彼の邪見である。セーニヤよ、邪見の者には、地獄か畜生界かの二つの行き先のいずれかがあると私は説く。このように、セーニヤよ、牛の行が成就すれば牛の仲間へとおもむき、失敗すれば地獄へと至るのである」このように説かれたとき、牛行者であるコーリヤ族の子プンナは泣き出し、涙を流した。
Atha kho bhagavā acelaṃ seniyaṃ kukkuravatikaṃ etadavoca – ‘‘etaṃ kho te ahaṃ, seniya, nālatthaṃ. Alaṃ, seniya, tiṭṭhatetaṃ; mā maṃ etaṃ pucchī’’ti. ‘‘Nāhaṃ, bhante, etaṃ rodāmi yaṃ maṃ bhagavā evamāha; api ca me idaṃ, bhante, govataṃ dīgharattaṃ samattaṃ samādinnaṃ. Evaṃ pasanno ahaṃ, bhante, bhagavati; pahoti bhagavā tathā dhammaṃ desetuṃ yathā ahaṃ cevimaṃ govataṃ pajaheyyaṃ, ayañceva acelo seniyo kukkuravatiko taṃ kukkuravataṃ pajaheyyā’’ti. ‘‘Tena hi, puṇṇa, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca –
そこで世尊は、犬行者である無衣のセーニヤにこう言われた。「セーニヤよ、それゆえに私はあなたを止めようとしたのだ。『やめよ、セーニヤ、その話はおいておきなさい。私にそれを問うてはならない』と」「世尊よ、世尊が私にこのように仰せられたから泣いているのではありません。ただ、世尊よ、私はこの牛の行を長い間、完全に引き受け、実践してきたからです。世尊よ、私はこのように世尊に信順いたします。世尊は、私がこの牛の行を捨て去り、またこの犬行者である無衣のセーニヤがその犬の行を捨て去ることができるように法を説くことができます」「それならば、プンナよ、聞きなさい、よく心に留めなさい、私は説くであろう」「はい、世尊よ」と牛行者であるコーリヤ族の子プンナは世尊に応答した。世尊はこう言われた。
81. ‘‘Cattārimāni, puṇṇa, kammāni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditāni. Katamāni cattāri? Atthi, puṇṇa, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ; atthi, puṇṇa, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ; atthi, puṇṇa, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ; atthi, puṇṇa, kammaṃ akaṇhaṃ asukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ, kammakkhayāya saṃvattati.
81. 「プンナよ、これら四種の業があり、私は自ら証知し現証して説き示した。四種とは何か? プンナよ、黒き業にして黒き異熟(果報)をもたらす業がある。プンナよ、白き業にして白き異熟をもたらす業がある。プンナよ、黒白混ざれる業にして黒白の異熟をもたらす業がある。プンナよ、黒くも白くもなく、黒白ならざる異熟をもたらし、業の消滅へと資する業がある。
‘‘Katamañca, puṇṇa, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ? Idha, puṇṇa, ekacco sabyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, sabyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, sabyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. So sabyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhaṃ lokaṃ upapajjati. Tamenaṃ sabyābajjhaṃ lokaṃ upapannaṃ samānaṃ sabyābajjhā phassā phusanti. So sabyābajjhehi phassehi phuṭṭho samāno sabyābajjhaṃ vedanaṃ vedeti ekantadukkhaṃ, seyyathāpi sattā nerayikā. Iti kho, puṇṇa, bhūtā bhūtassa upapatti hoti; yaṃ karoti tena upapajjati, upapannamenaṃ phassā phusanti. Evaṃpāhaṃ, puṇṇa, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi. Idaṃ vuccati, puṇṇa, kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ.
プンナよ、黒き業にして黒き異熟をもたらす業とは何か? プンナよ、ここに、ある人は害意を伴う身の形成作用(身行)を造作し、害意を伴う言葉の形成作用(口行)を造作し、害意を伴う心の形成作用(意行)を造作する。彼は害意を伴う身行を造作し、害意を伴う口行を造作し、害意を伴う意行を造作して、害意を伴う(苦難に満ちた)世界へと生まれ変わる。その害意を伴う世界に生まれ変わった彼には、害意ある(苦痛の)接触が触れる。彼は害意ある接触に触れられて、地獄の生類たちのように、ひたすら苦痛である苦難の受を経験する。このように、プンナよ、生類は自らの生成に応じた生まれ変わりを得る。なすところによって生まれ変わり、生まれ変わった彼に接触が触れるのである。プンナよ、このようにして私は『生類は業の相続者である』と説く。プンナよ、これが黒き業にして黒き異熟をもたらす業と呼ばれる。
‘‘Katamañca, puṇṇa, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ? Idha, puṇṇa, ekacco abyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, abyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, abyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. So abyābajjhaṃ kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, abyābajjhaṃ vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, abyābajjhaṃ manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā abyābajjhaṃ lokaṃ upapajjati. Tamenaṃ abyābajjhaṃ lokaṃ upapannaṃ samānaṃ abyābajjhā phassā phusanti. So abyābajjhehi phassehi phuṭṭho samāno abyābajjhaṃ vedanaṃ vedeti ekantasukhaṃ, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Iti kho, puṇṇa, bhūtā bhūtassa upapatti hoti; yaṃ karoti tena upapajjati, upapannamenaṃ phassā phusanti. Evaṃpāhaṃ, puṇṇa, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi. Idaṃ vuccati, puṇṇa, kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ.
プンナよ、白き業にして白き異熟をもたらす業とは何か? プンナよ、ここに、ある人は害意なき身行を造作し、害意なき口行を造作し、害意なき意行を造作する。彼は害意なき身行を造作し、害意なき口行を造作し、害意なき意行を造作して、害意なき世界へと生まれ変わる。その害意なき世界に生まれ変わった彼には、害意なき(安らかな)接触が触れる。彼は害意なき接触に触れられて、遍浄天の神々のように、ひたすら安楽である害意なき受を経験する。このように、プンナよ、生類は自らの生成に応じた生まれ変わりを得る。なすところによって生まれ変わり、生まれ変わった彼に接触が触れるのである。プンナよ、このようにして私は『生類は業の相続者である』と説く。プンナよ、これが白き業にして白き異熟をもたらす業と呼ばれる。
‘‘Katamañca, puṇṇa, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ? Idha, puṇṇa, ekacco sabyābajjhampi abyābajjhampi kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, sabyābajjhampi abyābajjhampi vacīsaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, sabyābajjhampi abyābajjhampi manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharoti. So sabyābajjhampi abyābajjhampi kāyasaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā, sabyābajjhampi abyābajjhampi vacīsaṅkhāraṃ abhiṅkharitvā, sabyābajjhampi abyābajjhampi manosaṅkhāraṃ abhisaṅkharitvā sabyābajjhampi abyābajjhampi lokaṃ upapajjati. Tamenaṃ sabyābajjhampi abyābajjhampi lokaṃ upapannaṃ samānaṃ sabyābajjhāpi abyābajjhāpi phassā phusanti. So sabyābajjhehipi abyābajjhehipi phassehi phuṭṭho samāno sabyābajjhampi abyābajjhampi vedanaṃ vedeti vokiṇṇasukhadukkhaṃ, seyyathāpi manussā ekacce ca devā ekacce ca vinipātikā. Iti kho, puṇṇa, bhūtā bhūtassa upapatti hoti; yaṃ karoti tena upapajjati. Upapannamenaṃ phassā phusanti. Evaṃpāhaṃ, puṇṇa, ‘kammadāyādā sattā’ti vadāmi. Idaṃ vuccati, puṇṇa, kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ.
プンナよ、黒白混ざれる業にして黒白の異熟をもたらす業とは何か? プンナよ、ここに、ある人は害意あるものも害意なきものも含んだ身行を造作し、害意あるものも害意なきものも含んだ口行を造作し、害意あるものも害意なきものも含んだ意行を造作する。彼は害意あるものも害意なきものも含んだ身行を造作し、害意あるものも害意なきものも含んだ口行を造作し、害意あるものも害意なきものも含んだ意行を造作して、害意ある面も害意なき面もある世界へと生まれ変わる。その害意ある面も害意なき面もある世界に生まれ変わった彼には、害意ある接触も害意なき接触も触れる。彼は害意ある接触にも害意なき接触にも触れられて、人間や一部の神々や一部の悪趣の生類たちのように、苦楽の混ざり合った受を経験する。このように、プンナよ、生類は自らの生成に応じた生まれ変わりを得る。なすところによって生まれ変わり、生まれ変わった彼に接触が触れるのである。プンナよ、このようにして私は『生類は業の相続者である』と説く。プンナよ、これが黒白混ざれる業にして黒白の異熟をもたらす業と呼ばれる。
‘‘Katamañca, puṇṇa, kammaṃ akaṇhaṃ asukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ, kammakkhayāya saṃvattati? Tatra, puṇṇa, yamidaṃ kammaṃ kaṇhaṃ kaṇhavipākaṃ tassa pahānāya yā cetanā, yamidaṃ kammaṃ sukkaṃ sukkavipākaṃ tassa pahānāya yā cetanā, yamidaṃ kammaṃ kaṇhasukkaṃ kaṇhasukkavipākaṃ tassa pahānāya yā cetanā – idaṃ vuccati, puṇṇa, kammaṃ akaṇhaṃ asukkaṃ akaṇhaasukkavipākaṃ, kammakkhayāya saṃvattatīti. Imāni kho, puṇṇa, cattāri kammāni mayā sayaṃ abhiññā sacchikatvā paveditānī’’ti.
プンナよ、黒くも白くもなく、黒白ならざる異熟をもたらし、業の消滅へと資する業とは何か? プンナよ、そこにおいて、黒き業にして黒き異熟をもたらす業を捨断するための思(意思)、白き業にして白き異熟をもたらす業を捨断するための思、黒白混ざれる業にして黒白の異熟をもたらす業を捨断するための思――プンナよ、これが黒くも白くもなく、黒白ならざる異熟をもたらし、業の消滅へと資する業と呼ばれる。プンナよ、これら四種の業を、私は自ら証知し現証して説き示したのである」
82. Evaṃ vutte, puṇṇo koliyaputto govatiko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante…pe… upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. Acelo pana seniyo kukkuravatiko bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante…pe… pakāsito. Esāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ, bhante, bhagavato santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti. ‘‘Yo kho, seniya, aññatitthiyapubbo imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhati pabbajjaṃ, ākaṅkhati upasampadaṃ so cattāro māse parivasati. Catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Api ca mettha puggalavemattatā viditā’’ti.
82. このように説かれたとき、牛行者であるコーリヤ族の子プンナは世尊にこう申し上げた。「素晴らしいことです、世尊よ、実に素晴らしいことです! 世尊よ、あたかも……(略)……世尊は私を、今日より命ある限り帰依した在俗信者として受け入れてくださいますように」また犬行者である無衣のセーニヤも世尊にこう申し上げた。「素晴らしいことです、世尊よ、実に素晴らしいことです! 世尊よ、あたかも……(略)……説き示されました。世尊よ、私は今や世尊に帰依し、法に帰依し、比丘僧伽に帰依いたします。世尊のもとで出家を得、具足戒(受戒)を得たいと思います」「セーニヤよ、以前に異学の徒であった者が、この法と律において出家を望み、具足戒を望むなら、四ヶ月の間、見習いとして留まる(別住する)のである。四ヶ月が過ぎて、比丘たちが満足したならば、出家させ、比丘たるための具足戒を授ける。しかしながら、この点において私は個人の資質の違いを認めている」
‘‘Sace, bhante, aññatitthiyapubbā imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhantā pabbajjaṃ ākaṅkhantā upasampadaṃ te cattāro māse parivasanti catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti upasampādenti bhikkhubhāvāya, ahaṃ cattāri vassāni parivasissāmi. Catunnaṃ vassānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājentu, upasampādentu bhikkhubhāvāyā’’ti. Alattha kho acelo seniyo kukkuravatiko bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā seniyo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā seniyo arahataṃ ahosīti.
「世尊よ、もし以前に異学の徒であった者が、この法と律において出家を望み、具足戒を望んで四ヶ月の間留まり、四ヶ月が過ぎて比丘たちが満足したならば出家させ、比丘たるための具足戒を授けるというのであれば、私は四年間留まりましょう。四年の後、比丘たちが満足したならば、私を出家させ、比丘たるための具足戒を授けてくださいますように」かくして犬行者であった無衣のセーニヤは、世尊のもとで出家を得、具足戒を得た。そして具足戒を受けて間もなく、尊者セーニヤは独り離れて怠ることなく、熱心に専心して修行し、やがて良家の男子たちが正しく家を出て出家する目的である無上の清浄行の完成を、現世において自ら証知し現証して、それを体得してとどまった。「生は尽きた。清浄行は達成された。なすべきことはなされた。二度とこのような生存に戻ることはない」と了知した。かくして尊者セーニヤは阿羅漢の一人となった。
Kukkuravatikasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.
犬行者経 第七 完。
8. Abhayarājakumārasuttaṃ
8. アバヤ王子経
83. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Atha kho abhayo rājakumāro yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho abhayaṃ rājakumāraṃ nigaṇṭho nāṭaputto etadavoca – ‘‘ehi tvaṃ, rājakumāra, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropehi. Evaṃ te kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchissati – ‘abhayena rājakumārena samaṇassa gotamassa evaṃ mahiddhikassa evaṃ mahānubhāvassa vādo āropito’’’ti. ‘‘Yathā kathaṃ panāhaṃ, bhante, samaṇassa gotamassa evaṃ mahiddhikassa evaṃ mahānubhāvassa vādaṃ āropessāmī’’ti? ‘‘Ehi tvaṃ, rājakumāra, yena samaṇo gotamo tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā samaṇaṃ gotamaṃ evaṃ vadehi – ‘bhāseyya nu kho, bhante, tathāgato taṃ vācaṃ yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpā’ti? Sace te samaṇo gotamo evaṃ puṭṭho evaṃ byākaroti – ‘bhāseyya, rājakumāra, tathāgato taṃ vācaṃ yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpā’ti, tamenaṃ tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘atha kiñcarahi te, bhante, puthujjanena nānākaraṇaṃ? Puthujjanopi hi taṃ vācaṃ bhāseyya yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpā’ti. Sace pana te samaṇo gotamo evaṃ puṭṭho evaṃ byākaroti – ‘na, rājakumāra, tathāgato taṃ vācaṃ bhāseyya yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpā’ti, tamenaṃ tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – ‘atha kiñcarahi te, bhante, devadatto byākato – ‘‘āpāyiko devadatto, nerayiko devadatto, kappaṭṭho devadatto, atekiccho devadatto’’ti? Tāya ca pana te vācāya devadatto kupito ahosi anattamano’ti. Imaṃ kho te, rājakumāra, samaṇo gotamo ubhatokoṭikaṃ pañhaṃ puṭṭho samāno neva sakkhiti uggilituṃ na sakkhiti ogilituṃ. Seyyathāpi nāma purisassa ayosiṅghāṭakaṃ kaṇṭhe vilaggaṃ, so neva sakkuṇeyya uggilituṃ na sakkuṇeyya ogilituṃ; evameva kho te, rājakumāra, samaṇo gotamo imaṃ ubhatokoṭikaṃ pañhaṃ puṭṭho samāno neva sakkhiti uggilituṃ na sakkhiti ogilitu’’nti. ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho abhayo rājakumāro nigaṇṭhassa nāṭaputtassa paṭissutvā uṭṭhāyāsanā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
83. このように私は聞きました。ある時、世尊は王舎城の竹林の迦蘭陀竹林に滞在しておられました。その時、無畏(アバヤ)王子がニガンタ・ナータプッタのところへ赴きました。赴いて、ニガンタ・ナータプッタに敬礼してから一方に座りました。一方に座った無畏王子に、ニガンタ・ナータプッタはこう言いました。「さあ、王子よ、沙門ゴータマに論難を仕掛けなさい。そうすれば、あなたには『無畏王子は、これほどの大神通力と大威徳を持つ沙門ゴータマに論難を仕掛けた』という素晴らしい名声が広まるでしょう」「尊者よ、しかし私はどのようにして、これほどの大神通力と大威徳を持つ沙門ゴータマに論難を仕掛ければよいのでしょうか」「王子よ、沙門ゴータマのところへ赴きなさい。赴いて、沙門ゴータマにこう言うのです。『尊者よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることがあるでしょうか』と。もし沙門ゴータマがこのように問われて、『王子よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることがある』と答えたなら、彼にこう言うのです。『尊者よ、それならばあなたと凡夫との間に何の違いがあるでしょうか。凡夫であっても他者にとって不快で意に満たない言葉を語るでしょう』と。しかし、もし沙門ゴータマがこのように問われて、『王子よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることはない』と答えたなら、彼にこう言うのです。『尊者よ、それならばなぜ、あなたはデーヴァダッタについて「デーヴァダッタは悪趣に堕ちる者であり、地獄に堕ちる者であり、劫にわたってとどまる者であり、救い難い者である」と記別されたのでしょうか。そしてあなたのその言葉によってデーヴァダッタは怒り、不快になったのです』と。王子よ、沙門ゴータマはこの二股の問いを問われたならば、吐き出すこともできず、飲み込むこともできないでしょう。あたかも、ある人の喉に二股の鉄の鉤が引っかかって、吐き出すこともできず、飲み込むこともできないようなものです。王子よ、まさにそのように、沙門ゴータマはこの二股の問いを問われたならば、吐き出すこともできず、飲み込むこともできないでしょう」「尊者よ、わかりました」と無畏王子はニガンタ・ナータプッタに答え、座から立ち上がり、ニガンタ・ナータプッタに敬礼し、右繞して世尊のところへ赴きました。赴いて、世尊に敬礼してから一方に座りました。
84. Ekamantaṃ nisinnassa kho abhayassa rājakumārassa sūriyaṃ ulloketvā etadahosi – ‘‘akālo kho ajja bhagavato vādaṃ āropetuṃ. Sve dānāhaṃ sake nivesane bhagavato vādaṃ āropessāmī’’ti bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘adhivāsetu me, bhante, bhagavā svātanāya attacatuttho bhatta’’nti. Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena. Atha kho abhayo rājakumāro bhagavato adhivāsanaṃ viditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena abhayassa rājakumārassa nivesanaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Atha kho abhayo rājakumāro bhagavantaṃ paṇītena khādanīyena bhojanīyena sahatthā santappesi sampavāresi. Atha kho abhayo rājakumāro bhagavantaṃ bhuttāviṃ onītapattapāṇiṃ aññataraṃ nīcaṃ āsanaṃ gahetvā ekamantaṃ nisīdi.
84. 一方に座った無畏王子は、太陽を見上げてこう思いました。「今日は世尊に論難を仕掛ける時ではない。明日、自分の屋敷で世尊に論難を仕掛けよう」。そして世尊にこう申し上げました。「尊者よ、世尊は明日、私から四人目の同行者として食事の施しをお受け入れくださいますように」。世尊は沈黙によって受け入れられました。そこで無畏王子は世尊の受け入れを知り、座から立ち上がり、世尊に敬礼し、右繞して去っていきました。 そして世尊はその夜が明けた朝、衣を整え、鉢と大衣を持って無畏王子の屋敷へと赴かれました。赴いて、用意された座席に座られました。そこで無畏王子は、世尊に美味な各種の固形食・流動食を自らの手で歓待し、満足させました。そして無畏王子は、食事が終わり鉢から手を離された世尊のそばで、ある低い座席を取って一方に座りました。
85. Ekamantaṃ nisinno kho abhayo rājakumāro bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘bhāseyya nu kho, bhante, tathāgato taṃ vācaṃ yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpā’’ti? ‘‘Na khvettha, rājakumāra, ekaṃsenā’’ti. ‘‘Ettha, bhante, anassuṃ nigaṇṭhā’’ti. ‘‘Kiṃ pana tvaṃ, rājakumāra, evaṃ vadesi – ‘ettha, bhante, anassuṃ nigaṇṭhā’’’ti? ‘‘Idhāhaṃ, bhante, yena nigaṇṭho nāṭaputto tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃ. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho maṃ, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto etadavoca – ‘ehi tvaṃ, rājakumāra, samaṇassa gotamassa vādaṃ āropehi. Evaṃ te kalyāṇo kittisaddo abbhuggacchissati – abhayena rājakumārena samaṇassa gotamassa evaṃ mahiddhikassa evaṃ mahānubhāvassa vādo āropito’ti. Evaṃ vutte, ahaṃ, bhante, nigaṇṭhaṃ nāṭaputtaṃ etadavocaṃ – ‘yathā kathaṃ panāhaṃ, bhante, samaṇassa gotamassa evaṃ mahiddhikassa evaṃ mahānubhāvassa vādaṃ āropessāmī’ti? ‘Ehi tvaṃ, rājakumāra, yena samaṇo gotamo tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā samaṇaṃ gotamaṃ evaṃ vadehi – bhāseyya nu kho, bhante, tathāgato taṃ vācaṃ yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpāti? Sace te samaṇo gotamo evaṃ puṭṭho evaṃ byākaroti – bhāseyya, rājakumāra, tathāgato taṃ vācaṃ yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpāti, tamenaṃ tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – atha kiñcarahi te, bhante, puthujjanena nānākaraṇaṃ? Puthujjanopi hi taṃ vācaṃ bhāseyya yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpāti. Sace pana te samaṇo gotamo evaṃ puṭṭho evaṃ byākaroti – na, rājakumāra, tathāgato taṃ vācaṃ bhāseyya yā sā vācā paresaṃ appiyā amanāpāti, tamenaṃ tvaṃ evaṃ vadeyyāsi – atha kiñcarahi te, bhante, devadatto byākato – āpāyiko devadatto, nerayiko devadatto, kappaṭṭho devadatto, atekiccho devadattoti? Tāya ca pana te vācāya devadatto kupito ahosi anattamanoti. Imaṃ kho te, rājakumāra, samaṇo gotamo ubhatokoṭikaṃ pañhaṃ puṭṭho samāno neva sakkhiti uggilituṃ na sakkhiti ogilituṃ. Seyyathāpi nāma purisassa ayosiṅghāṭakaṃ kaṇṭhe vilaggaṃ, so neva sakkuṇeyya uggilituṃ na sakkuṇeyya ogilituṃ; evameva kho te, rājakumāra, samaṇo gotamo imaṃ ubhatokoṭikaṃ pañhaṃ puṭṭho samāno neva sakkhiti uggilituṃ na sakkhiti ogilitu’’’nti.
85. 一方に座った無畏王子は、世尊にこう申し上げました。「尊者よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることがあるでしょうか」「王子よ、それについては一概には言えない」「尊者よ、ここでニガンタたちは敗れました」「王子よ、なぜあなたは『尊者よ、ここでニガンタたちは敗れました』と言うのか」「尊者よ、私はニガンタ・ナータプッタのところへ赴きました。赴いて、ニガンタ・ナータプッタに敬礼してから一方に座りました。尊者よ、一方に座った私に、ニガンタ・ナータプッタはこう言いました。『さあ、王子よ、沙門ゴータマに論難を仕掛けなさい。そうすれば、あなたには「無畏王子は、これほどの大神通力と大威徳を持つ沙門ゴータマに論難を仕掛けた」という素晴らしい名声が広まるでしょう』と。このように言われて、尊者よ、私はニガンタ・ナータプッタにこう言いました。『尊者よ、しかし私はどのようにして、これほどの大神通力と大威徳を持つ沙門ゴータマに論難を仕掛ければよいのでしょうか』と。『王子よ、沙門ゴータマのところへ赴きなさい。赴いて、沙門ゴータマにこう言うのです。「尊者よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることがあるでしょうか」と。もし沙門ゴータマがこのように問われて、「王子よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることがある」と答えたなら、彼にこう言うのです。「尊者よ、それならばあなたと凡夫との間に何の違いがあるでしょうか。凡夫であっても他者にとって不快で意に満たない言葉を語るでしょう」と。しかし、もし沙門ゴータマがこのように問われて、「王子よ、如来は他者にとって不快で意に満たない言葉を語ることはない」と答えたなら、彼にこう言うのです。「尊者よ、それならばなぜ、あなたはデーヴァダッタについて『デーヴァダッタは悪趣に堕ちる者であり、地獄に堕ちる者であり、劫にわたってとどまる者であり、救い難い者である』と記別されたのでしょうか。そしてあなたのその言葉によってデーヴァダッタは怒り、不快になったのです」と。王子よ、沙門ゴータマはこの二股の問いを問われたならば、吐き出すこともできず、飲み込むこともできないでしょう。あたかも、ある人の喉に二股の鉄の鉤が引っかかって、吐き出すこともできず、飲み込むこともできないようなものです。王子よ、まさにそのように、沙門ゴータマはこの二股の問いを問われたならば、吐き出すこともできず、飲み込むこともできないでしょう』と」。
86. Tena kho pana samayena daharo kumāro mando uttānaseyyako abhayassa rājakumārassa aṅke nisinno hoti. Atha kho bhagavā abhayaṃ rājakumāraṃ etadavoca – ‘‘taṃ kiṃ maññasi, rājakumāra, sacāyaṃ kumāro tuyhaṃ vā pamādamanvāya dhātiyā vā pamādamanvāya kaṭṭhaṃ vā kaṭhalaṃ vā mukhe āhareyya, kinti naṃ kareyyāsī’’ti? ‘‘Āhareyyassāhaṃ, bhante. Sace, bhante, na sakkuṇeyyaṃ ādikeneva āhattuṃ , vāmena hatthena sīsaṃ pariggahetvā dakkhiṇena hatthena vaṅkaṅguliṃ karitvā salohitampi āhareyyaṃ. Taṃ kissa hetu? Atthi me, bhante, kumāre anukampā’’ti. ‘‘Evameva kho, rājakumāra, yaṃ tathāgato vācaṃ jānāti abhūtaṃ atacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ appiyā amanāpā, na taṃ tathāgato vācaṃ bhāsati. Yampi tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ appiyā amanāpā, tampi tathāgato vācaṃ na bhāsati. Yañca kho tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ atthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ appiyā amanāpā, tatra kālaññū tathāgato hoti tassā vācāya veyyākaraṇāya. Yaṃ tathāgato vācaṃ jānāti abhūtaṃ atacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ piyā manāpā, na taṃ tathāgato vācaṃ bhāsati. Yampi tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ anatthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ piyā manāpā tampi tathāgato vācaṃ na bhāsati. Yañca tathāgato vācaṃ jānāti bhūtaṃ tacchaṃ atthasaṃhitaṃ sā ca paresaṃ piyā manāpā, tatra kālaññū tathāgato hoti tassā vācāya veyyākaraṇāya. Taṃ kissa hetu? Atthi, rājakumāra, tathāgatassa sattesu anukampā’’ti.
86. その時、幼く無力であおむけに寝ている赤子が、無畏王子の膝の上に座っていました。そこで世尊は無畏王子にこう言われました。「王子よ、どう思うか。もしこの子が、あなたの不注意によって、あるいは乳母の不注意によって、木片や小石を口に入れたとしたら、あなたはその子にどうするだろうか」「尊者よ、私はそれを取り出します。尊者よ、もし最初に取り出すことができなければ、左手で頭を抱え、右手で指を曲げて、血が出ようとも取り出します。それはなぜかといえば、尊者よ、私にはこの子に対する憐れみがあるからです」「王子よ、まさにそのように、如来が事実でなく真実でなく無益であると知る言葉であり、しかもそれが他者にとって不快で意に満たないものであるなら、如来はその言葉を語らない。また如来が事実であり真実であるが無益であると知る言葉であり、しかもそれが他者にとって不快で意に満たないものであるなら、如来はその言葉も語らない。しかし如来が事実であり真実であり有益であると知る言葉であり、しかもそれが他者にとって不快で意に満たないものであるなら、如来はその言葉を説き明かす時機を知っている。如来が事実でなく真実でなく無益であると知る言葉であり、しかもそれが他者にとって好ましく喜ばしいものであるなら、如来はその言葉を語らない。また如来が事実であり真実であるが無益であると知る言葉であり、しかもそれが他者にとって好ましく喜ばしいものであるなら、如来はその言葉も語らない。しかし如来が事実であり真実であり有益であると知る言葉であり、しかもそれが他者にとって好ましく喜ばしいものであるなら、如来はその言葉を説き明かす時機を知っている。それはなぜか。王子よ、如来には生ける者たちに対する憐れみがあるからである」。
87. ‘‘Yeme, bhante, khattiyapaṇḍitāpi brāhmaṇapaṇḍitāpi gahapatipaṇḍitāpi samaṇapaṇḍitāpi pañhaṃ abhisaṅkharitvā tathāgataṃ upasaṅkamitvā pucchanti, pubbeva nu kho, etaṃ, bhante, bhagavato cetaso parivitakkitaṃ hoti ‘ye maṃ upasaṅkamitvā evaṃ pucchissanti tesāhaṃ evaṃ puṭṭho evaṃ byākarissāmī’ti, udāhu ṭhānasovetaṃ tathāgataṃ paṭibhātī’’ti?
87. 「尊者よ、知識ある王族たち、知識あるバラモンたち、知識ある資産家たち、知識ある沙門たちが、問いを組み立てて如来のところへ赴いて質問しますが、尊者よ、世尊の心にはあらかじめ『私のもとに来てこのように問う者たちには、このように問われたならこのように答えよう』と思索があるのでしょうか、それともその場で如来に思い浮かぶのでしょうか」。
‘‘Tena hi, rājakumāra, taññevettha paṭipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, rājakumāra, kusalo tvaṃ rathassa aṅgapaccaṅgāna’’nti?
「それなら王子よ、あなたにこのことについて尋ね返そう。あなたの意に適うように答えてほしい。王子よ、どう思うか。あなたは戦車の諸々の部品に精通しているだろうか」。
‘‘Evaṃ, bhante, kusalo ahaṃ rathassa aṅgapaccaṅgāna’’nti.
「はい、尊者よ。私は戦車の諸々の部品に精通しています」。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, rājakumāra, ye taṃ upasaṅkamitvā evaṃ puccheyyuṃ – ‘kiṃ nāmidaṃ rathassa aṅgapaccaṅga’nti? Pubbeva nu kho te etaṃ cetaso parivitakkitaṃ assa ‘ye maṃ upasaṅkamitvā evaṃ pucchissanti tesāhaṃ evaṃ puṭṭho evaṃ byākarissāmī’ti, udāhu ṭhānasovetaṃ paṭibhāseyyā’’ti?
「王子よ、どう思うか。人々があなたのもとに来て『戦車のこの部品の名は何ですか』と問うたなら、あなたの心にはあらかじめ『私のもとに来てこのように問う者たちには、このように問われたならこのように答えよう』と思索があるだろうか、それともその場で思い浮かぶだろうか」。
‘‘Ahañhi, bhante, rathiko saññāto kusalo rathassa aṅgapaccaṅgānaṃ. Sabbāni me rathassa aṅgapaccaṅgāni suviditāni. Ṭhānasovetaṃ maṃ paṭibhāseyyā’’ti.
「尊者よ、私は高名な戦車乗りであり、戦車の諸々の部品に精通しているからです。私には戦車のすべての部品がよく分かっています。その場で私に思い浮かびます」。
‘‘Evameva kho, rājakumāra, ye te khattiyapaṇḍitāpi brāhmaṇapaṇḍitāpi gahapatipaṇḍitāpi samaṇapaṇḍitāpi pañhaṃ abhisaṅkharitvā tathāgataṃ upasaṅkamitvā pucchanti, ṭhānasovetaṃ tathāgataṃ paṭibhāti. Taṃ kissa hetu? Sā hi, rājakumāra, tathāgatassa dhammadhātu suppaṭividdhā yassā dhammadhātuyā suppaṭividdhattā ṭhānasovetaṃ tathāgataṃ paṭibhātī’’ti.
「王子よ、まさにそのように、知識ある王族たち、知識あるバラモンたち、知識ある資産家たち、知識ある沙門たちが、問いを組み立てて如来のところへ赴いて質問しても、その場で如来に思い浮かぶのである。それはなぜか。王子よ、如来はこの法界(真理の領域)を完全に見抜いており、その法界を完全に見抜いているがゆえに、その場で如来に思い浮かぶのである」。
Evaṃ vutte, abhayo rājakumāro bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe… ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
このように言われたとき、無畏王子は世尊にこう申し上げました。「素晴らしいことです、尊者よ。素晴らしいことです、尊者よ……(中略)……今日より命ある限り、帰依した者として私をお認めください」。
Abhayarājakumārasuttaṃ niṭṭhitaṃ aṭṭhamaṃ.
無畏王子経 第八 終わる。
9. Bahuvedanīyasuttaṃ
9. 多受経
88. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho pañcakaṅgo thapati yenāyasmā udāyī tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ udāyiṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘kati nu kho, bhante udāyi, vedanā vuttā bhagavatā’’ti? ‘‘Tisso kho, thapati , vedanā vuttā bhagavatā. Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – imā kho, thapati, tisso vedanā vuttā bhagavatā’’ti. Evaṃ vutte, pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā; dve vedanā vuttā bhagavatā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā. Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. Dutiyampi kho āyasmā udāyī pañcakaṅgaṃ thapatiṃ etadavoca – ‘‘na kho, gahapati, dve vedanā vuttā bhagavatā; tisso vedanā vuttā bhagavatā. Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – imā kho, thapati, tisso vedanā vuttā bhagavatā’’ti. Dutiyampi kho pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā; dve vedanā vuttā bhagavatā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā. Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. Tatiyampi kho āyasmā udāyī pañcakaṅgaṃ thapatiṃ etadavoca – ‘‘na kho, thapati, dve vedanā vuttā bhagavatā; tisso vedanā vuttā bhagavatā. Sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā – imā kho, thapati, tisso vedanā vuttā bhagavatā’’ti. Tatiyampi kho pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘na kho, bhante udāyi, tisso vedanā vuttā bhagavatā, dve vedanā vuttā bhagavatā – sukhā vedanā, dukkhā vedanā. Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. Neva kho sakkhi āyasmā udāyī pañcakaṅgaṃ thapatiṃ saññāpetuṃ na panāsakkhi pañcakaṅgo thapati āyasmantaṃ udāyiṃ saññāpetuṃ.
88. このように私は聞きました。ある時、世尊は舎衛城の祇樹給孤独園に滞在しておられました。その時、五支(パンチャカンガ)大工頭が尊者ウダーインのところへ赴きました。赴いて、尊者ウダーインに敬礼してから一方に座りました。一方に座った五支大工頭は、尊者ウダーインにこう言いました。「ウダーイン尊者よ、世尊によって説かれた受(感覚・感受)にはいくつの種類があるのでしょうか」「大工頭よ、世尊によって三つの受が説かれました。楽受、苦受、不苦不楽受です。大工頭よ、世尊によってこの三つの受が説かれたのです」。このように言われたとき、五支大工頭は尊者ウダーインにこう言いました。「ウダーイン尊者よ、世尊によって説かれた受は三つではありません。世尊によって説かれた受は二つです。すなわち楽受と苦受です。尊者よ、この不苦不楽受は、静寂で勝れた楽の中に世尊によって説かれたものです」。 二度目も、尊者ウダーインは五支大工頭にこう言いました。「居士よ、世尊によって説かれた受は二つではありません。三つの受が世尊によって説かれたのです。楽受、苦受、不苦不楽受です。大工頭よ、世尊によってこの三つの受が説かれたのです」。二度目も、五支大工頭は尊者ウダーインにこう言いました。「ウダーイン尊者よ、世尊によって説かれた受は三つではありません。世尊によって説かれた受は二つです。楽受と苦受です。尊者よ、この不苦不楽受は、静寂で勝れた楽の中に世尊によって説かれたものです」。 三度目も、尊者ウダーインは五支大工頭にこう言いました。「大工頭よ、世尊によって説かれた受は二つではありません。三つの受が世尊によって説かれたのです。楽受、苦受、不苦不楽受です。大工頭よ、世尊によってこの三つの受が説かれたのです」。三度目も、五支大工頭は尊者ウダーインにこう言いました。「ウダーイン尊者よ、世尊によって説かれた受は三つではありません。世尊によって説かれた受は二つです。楽受と苦受です。尊者よ、この不苦不楽受は、静寂で勝れた楽の中に世尊によって説かれたものです」。尊者ウダーインは五支大工頭を納得させることができず、また五支大工頭も尊者ウダーインを納得させることができませんでした。
89. Assosi kho āyasmā ānando āyasmato udāyissa pañcakaṅgena thapatinā saddhiṃ imaṃ kathāsallāpaṃ. Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando yāvatako ahosi āyasmato udāyissa pañcakaṅgena thapatinā saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi. Evaṃ vutte, bhagavā āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – ‘‘santaññeva kho, ānanda, pariyāyaṃ pañcakaṅgo thapati udāyissa nābbhanumodi, santaññeva ca pana pariyāyaṃ udāyī pañcakaṅgassa thapatissa nābbhanumodi. Dvepānanda, vedanā vuttā mayā pariyāyena, tissopi vedanā vuttā mayā pariyāyena, pañcapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, chapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, aṭṭhārasapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, chattiṃsapi vedanā vuttā mayā pariyāyena, aṭṭhasatampi vedanā vuttā mayā pariyāyena. Evaṃ pariyāyadesito kho, ānanda, mayā dhammo. Evaṃ pariyāyadesite kho, ānanda, mayā dhamme ye aññamaññassa subhāsitaṃ sulapitaṃ na samanujānissanti na samanumaññissanti na samanumodissanti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ – bhaṇḍanajātā kalahajātā vivādāpannā aññamaññaṃ mukhasattīhi vitudantā viharissanti. Evaṃ pariyāyadesito kho, ānanda, mayā dhammo. Evaṃ pariyāyadesite kho, ānanda, mayā dhamme ye aññamaññassa subhāsitaṃ sulapitaṃ samanujānissanti samanumaññissanti samanumodissanti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ – samaggā sammodamānā avivadamānā khīrodakībhūtā aññamaññaṃ piyacakkhūhi sampassantā viharissanti’’.
89. 尊者アーナンダは、尊者ウダーインと五支大工頭とのこの会話を聞きました。そこで尊者アーナンダは世尊のところへ赴きました。赴いて、世尊に敬礼してから一方に座りました。一方に座った尊者アーナンダは、尊者ウダーインと五支大工頭との会話のすべてを世尊に報告しました。このように言われたとき、世尊は尊者アーナンダにこう言われました。 「アーナンダよ、五支大工頭は実に正しい説き方(法門)を受け入れず、またウダーインも実に正しい説き方を受け入れなかったのである。アーナンダよ、ある説き方によって私は二つの受を説いた。ある説き方によって三つの受を説いた。ある説き方によって五つの受を説いた。ある説き方によって六つの受を説いた。ある説き方によって十八の受を説いた。ある説き方によって三十六の受を説いた。ある説き方によって百八の受を説いた。アーナンダよ、このように私は多様な説き方によって法を説いたのである。アーナンダよ、このように私が多様な説き方によって法を説いたのに、互いの善く語られたこと、善く述べられたことを認めず、同意せず、喜ばない者たちには、このことが予期される。すなわち、争いを起こし、諍いを起こし、論争に陥り、言葉の槍で互いを突き合って過ごすことになるだろう。アーナンダよ、このように私は多様な説き方によって法を説いたのである。アーナンダよ、このように私が多様な説き方によって法を説いたとき、互いの善く語られたこと、善く述べられたことを認め、同意し、喜ぶ者たちには、このことが予期される。すなわち、和合し、歓喜し合い、争うことなく、水と乳のように溶け合い、互いを親愛の眼差しで見つめ合って過ごすことになるだろう」。
90. ‘‘Pañca kho ime, ānanda, kāmaguṇā. Katame pañca? Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā, sotaviññeyyā saddā…pe… ghānaviññeyyā gandhā…pe… jivhāviññeyyā rasā…pe… kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā – ime kho, ānanda, pañca kāmaguṇā. Yaṃ kho, ānanda, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ idaṃ vuccati kāmasukhaṃ.
90. 「アーナンダよ、五つの欲望の対象(五欲功徳)がある。いかなるものが五つか。眼で認識される諸々の色形(物質)であって、望ましく、好ましく、意にかない、愛らしく、欲望を伴い、貪りを起こさせるもの。耳で認識される諸々の声……(中略)……鼻で認識される諸々の香……(中略)……舌で認識される諸々の味……(中略)……身で認識される諸々の感触であって、望ましく、好ましく、意にかない、愛らしく、欲望を伴い、貪りを起こさせるものである。アーナンダよ、これらが五つの欲望の対象である。アーナンダよ、これら五つの欲望の対象に縁って生じる楽や喜び、これを欲の楽と呼ぶ。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya – ‘etaparamaṃ sattā sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedentī’ti, idamassa nānujānāmi. Taṃ kissa hetu? Atthānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは、これが最高のものである』と語る者がいるならば、私はその者の言葉を認めない。それはなぜか。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽があるからである。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋(思考)を伴い、伺(考察)を伴い、離脱から生じる喜と楽のある初禅を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya – ‘etaparamaṃ sattā sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedentī’ti, idamassa nānujānāmi. Taṃ kissa hetu? Atthānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは、これが最高のものである』と語る者がいるならば、私はその者の言葉を認めない。それはなぜか。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽があるからである。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、尋と伺の静止によって……(中略)……第二禅を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu pītiyā ca virāgā…pe… tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは……(中略)……』と語る者がいるならば。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、喜の離れることによって……(中略)……第三禅を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sukhassa ca pahānā…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは……(中略)……』と語る者がいるならば。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、楽の捨断によって……(中略)……第四禅を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso rūpasaññānaṃ samatikkamā, paṭighasaññānaṃ atthaṅgamā, nānattasaññānaṃ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは……(中略)……』と語る者がいるならば。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、一切の物質の想(表象)を超越し、抵抗の想を消滅させ、多様性の想を作意しないことによって、『虚空は無限である』と空無辺処を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso ākāsānañcāyatanaṃ samatikkamma ‘anantaṃ viññāṇa’nti viññāṇañcāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは……(中略)……』と語る者がいるならば。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、一切の空無辺処を超越し、『意識は無限である』と識無辺処を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso viññāṇañcāyatanaṃ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは……(中略)……』と語る者がいるならば。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、一切の識無辺処を超越し、『何ものも存在しない』と無所有処を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya…pe…. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso ākiñcaññāyatanaṃ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは……(中略)……』と語る者がいるならば。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、一切の無所有処を超越し、非想非非想処を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
‘‘Yo kho, ānanda, evaṃ vadeyya – ‘etaparamaṃ sattā sukhaṃ somanassaṃ paṭisaṃvedentī’ti, idamassa nānujānāmi. Taṃ kissa hetu? Atthānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca. Katamañcānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca? Idhānanda, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati. Idaṃ kho, ānanda, etamhā sukhā aññaṃ sukhaṃ abhikkantatarañca paṇītatarañca.
アーナンダよ、『衆生が経験する楽や喜びは、これが最高のものである』と語る者がいるならば、私はその者の言葉を認めない。それはなぜか。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽があるからである。アーナンダよ、この楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽とは何か。アーナンダよ、ここに比丘がいて、一切の非想非非想処を超越し、想受滅(滅尽定)を達成して住する。アーナンダよ、これが、その楽よりもさらに優れ、さらに勝れた他の楽である。
91. ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, ānanda, vijjati yaṃ aññatitthiyā paribbājakā evaṃ vadeyyuṃ – ‘saññāvedayitanirodhaṃ samaṇo gotamo āha; tañca sukhasmiṃ paññapeti. Tayidaṃ kiṃsu, tayidaṃ kathaṃsū’ti? Evaṃvādino, ānanda, aññatitthiyā paribbājakā evamassu vacanīyā – ‘na kho, āvuso, bhagavā sukhaṃyeva vedanaṃ sandhāya sukhasmiṃ paññapeti; api ca, āvuso, yattha yattha sukhaṃ upalabbhati yahiṃ yahiṃ taṃ taṃ tathāgato sukhasmiṃ paññapetī’’’ti.
91. アーナンダよ、他の宗派の遍歴行者たちがこのように言う可能性がある。『沙門ゴータマは想受滅を説いた。そしてそれを楽の中に規定した。これは何であろうか、これはどういうことであろうか』と。アーナンダよ、このように語る他の宗派の遍歴行者たちには、このように言われるべきである。『友よ、世尊は楽の受(楽受)のみを指して楽の中に規定するのではない。友よ、どこであれ、どこにであれ楽が得られるならば、それらを如来は楽の中に規定するのである』と」。
Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā ānando bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.
世尊はこのように説かれました。尊者アーナンダは心を高揚させ、世尊の説かれたことを歓喜しました。
Bahuvedanīyasuttaṃ niṭṭhitaṃ navamaṃ.
多受経 第九 終わる。
10. Apaṇṇakasuttaṃ
10. 確実経(無謬経)
92. Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ yena sālā nāma kosalānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari. Assosuṃ kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā – ‘‘samaṇo khalu bho gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ sālaṃ anuppatto. Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato – ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti. So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti. Atha kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu; sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce bhagavato santike nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
92. このように私は聞きました。ある時、世尊はコーサラ国を行脚しておられ、大勢の比丘衆とともにサーラーという名のコーサラ国のバラモン村に入られました。サーラー村のバラモンや資産家(居士)たちは聞きました。「釈迦の息子で、釈迦族から出家した沙門ゴータマが、コーサラ国を行脚して大勢の比丘衆とともにサーラー村に到着したという。その尊きゴータマについて、このような素晴らしい名声が広まっている。『かの世尊は、実に阿羅漢であり、正等覚者であり、明行足であり、逝く者(善逝)であり、世間を知る者であり、無上の調御丈夫であり、天人師であり、仏陀であり、世尊である』と。彼は天、魔、梵を含む世界を、沙門・バラモンを含む生きとし生けるもの、天・人を含む世界を、自らの高い智慧(通力)で覚知し現証して説き明かす。彼は初めも善く、中ほども善く、終わりも善く、意味を備え表現の整った法を説き、完全に円満で清浄な梵行を明らかにする。実に、そのような阿羅漢たちにお目にかかるのは素晴らしいことである」と。 そこでサーラー村のバラモンや居士たちは世尊のところへ赴きました。赴いて、ある者は世尊に敬礼してから一方に座りました。ある者は世尊と歓談を交わし、歓談すべき挨拶を交わしてから一方に座りました。ある者は世尊に向かって合掌してから一方に座りました。ある者は世尊の御前で自らの名と家系を名乗ってから一方に座りました。ある者は沈黙したまま一方に座りました。
93. Ekamantaṃ nisinne kho sāleyyake brāhmaṇagahapatike bhagavā etadavoca – ‘‘atthi pana vo, gahapatayo, koci manāpo satthā yasmiṃ vo ākāravatī saddhā paṭiladdhā’’ti? ‘‘Natthi kho no, bhante, koci manāpo satthā yasmiṃ no ākāravatī saddhā paṭiladdhā’’ti. ‘‘Manāpaṃ vo, gahapatayo, satthāraṃ alabhantehi ayaṃ apaṇṇako dhammo samādāya vattitabbo. Apaṇṇako hi, gahapatayo, dhammo samatto samādinno, so vo bhavissati dīgharattaṃ hitāya sukhāya. Katamo ca, gahapatayo, apaṇṇako dhammo’’?
93. 一方に座ったサーラー村のバラモンや居士たちに、世尊はこう言われました。「居士たちよ、あなたがたには、理に適った信を獲得できるような、心にかなう師がいるだろうか」「尊者よ、私たちには、理に適った信を獲得できるような、心にかなう師はいません」「居士たちよ、心にかなう師を得ていないあなたがたは、この確実なる法(無謬の法)を受け入れて実践すべきである。居士たちよ、確実なる法を完全に受け入れ実践するならば、それはあなたがたにとって長きにわたり利益と幸福となるであろう。では、居士たちよ、確実なる法とはいかなるものか。
94. ‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ; natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko; natthi mātā, natthi pitā; natthi sattā opapātikā; natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā. Te evamāhaṃsu – ‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ; atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko; atthi ayaṃ loko, atthi paro loko; atthi mātā, atthi pitā; atthi sattā opapātikā; atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo – ‘nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’.
94. 居士たちよ、ある沙門・バラモンたちには、このような説を持ち、このような見解を持つ者たちがいる。『与えられたもの(布施)には果報がない。供養されたものには果報がない。祭祀されたものには果報がない。善行・悪行の行為(業)には果報・異熟がない。この世はなく、あの世(来世)はない。母はなく、父はない。化生の生きものはいない。この世において正しく至り正しく実践し、この世とあの世とを自らの高い智慧で覚知し現証して説き明かす沙門・バラモンたちは存在しない』と。居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちに対し、真っ向から反対の説を唱える沙門・バラモンたちがいる。彼らはこう言う。『与えられたものには果報がある。供養されたものには果報がある。祭祀されたものには果報がある。善行・悪行の行為には果報・異熟がある。この世はあり、あの世はある。母はあり、父はある。化生の生きものはいる。この世において正しく至り正しく実践し、この世とあの世とを自らの高い智慧で覚知し現証して説き明かす沙門・バラモンたちは存在する』と。居士たちよ、どう思うか。これらの沙門・バラモンたちは互いに真っ向から反対の説を唱え合っているのではないだろうか」「その通りです、尊者よ」。
95. ‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ? Yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ – ime tayo kusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ – ime tayo akusale dhamme samādāya vattissanti. Taṃ kissa hetu? Na hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā passanti akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ. Santaṃyeva pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ tissa diṭṭhi hoti; sāssa hoti micchādiṭṭhi. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti saṅkappeti; svāssa hoti micchāsaṅkappo. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti vācaṃ bhāsati; sāssa hoti micchāvācā. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti āha; ye te arahanto paralokaviduno tesamayaṃ paccanīkaṃ karoti. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti paraṃ saññāpeti ; sāssa hoti asaddhammasaññatti . Tāya ca pana asaddhammasaññattiyā attānukkaṃseti, paraṃ vambheti. Iti pubbeva kho panassa susīlyaṃ pahīnaṃ hoti, dussīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ – ayañca micchādiṭṭhi micchāsaṅkappo micchāvācā ariyānaṃ paccanīkatā asaddhammasaññatti attukkaṃsanā paravambhanā. Evamassime aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti micchādiṭṭhipaccayā.
95. 「居士たちよ、そこで、『与えられたものには果報がない、供養されたものには果報がない……(中略)……この世とあの世とを自らの高い智慧で覚知し現証して説き明かす者は存在しない』とこのように説き、このような見解を持つ沙門・バラモンたちには、どのようなことが予期されるだろうか。身の善行(身妙行)、口の善行(語妙行)、意の善行(意妙行)という、これら三つの善法を避けて、身の悪行(身悪行)、口の悪行(語悪行)、意の悪行(意悪行)という、これら三つの不善法を受け入れて実践するであろう。それはなぜか。これらの沙門・バラモンたちは、不善の諸法の過患、低劣さ、汚れを見ず、善の諸法の出離の功徳、清浄の側面を見ないからである。現に来世が存在するのに『来世はない』という見解を持つならば、彼にとってそれは邪見である。現に来世が存在するのに『来世はない』と思惟するならば、彼にとってそれは邪思惟である。現に来世が存在するのに『来世はない』と言葉を発するならば、彼にとってそれは邪語である。現に来世が存在するのに『来世はない』と語り、来世を知る阿羅漢たちに敵対することになる。現に来世が存在するのに『来世はない』と他人に教え込むならば、彼にとってそれは不正な教示(不正法教示)である。そしてその不正な教示によって、自らを称賛し、他者を蔑む。このように、彼には以前からの正しい戒が失われ、破戒が生じる――すなわち、この邪見、邪思惟、邪語、聖者たちへの敵対、不正な教示、自己称賛、他者軽蔑である。このようにして、邪見を縁として彼には多くの悪しき不善の法が生じるのである。
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ‘sace kho natthi paro loko evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā sotthimattānaṃ karissati; sace kho atthi paro loko evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati. Kāmaṃ kho pana māhu paro loko, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ; atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho – dussīlo purisapuggalo micchādiṭṭhi natthikavādo’ti. Sace kho attheva paro loko, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaliggaho – yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati. Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo dussamatto samādinno, ekaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati kusalaṃ ṭhānaṃ.
居士たちよ、そこで賢明な人はこのように熟慮する。『もし来世が存在しないならば、この人は身体の崩壊によって(死後に)無事であろう。しかし、もし来世が存在するならば、この人は身体の崩壊後、死後に、悪趣、不幸な境遇、破滅、地獄へと生まれ変わるであろう。よしんば来世が存在せず、それらの沙門・バラモンたちの言葉が真実であるとしても、この人は現世においてすでに智者たちから「破戒の人であり、邪見であり、虚無論者である」と非難される。もし来世が実に存在するならば、この人には二重の敗北がある――すなわち現世において智者たちから非難されること、そして身体の崩壊後、死後に、悪趣、不幸な境遇、破滅、地獄へと生まれ変わることである』と。このように、この確実なる法が悪しく受け入れられ実践されたなら、一方にのみ偏って留まり、善の立場を放棄してしまうのである。
96. ‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi dinnaṃ…pe… ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ? Yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ – ime tayo akusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ – ime tayo kusale dhamme samādāya vattissanti. Taṃ kissa hetu? Passanti hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ tissa diṭṭhi hoti; sāssa hoti sammādiṭṭhi. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti saṅkappeti; svāssa hoti sammāsaṅkappo. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti vācaṃ bhāsati; sāssa hoti sammāvācā. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti āha; ye te arahanto paralokaviduno tesamayaṃ na paccanīkaṃ karoti. Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti paraṃ saññāpeti; sāssa hoti saddhammasaññatti. Tāya ca pana saddhammasaññattiyā nevattānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. Iti pubbeva kho panassa dussīlyaṃ pahīnaṃ hoti, susīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ – ayañca sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā ariyānaṃ apaccanīkatā saddhammasaññatti anattukkaṃsanā aparavambhanā. Evamassime aneke kusalā dhammā sambhavanti sammādiṭṭhipaccayā.
96. 居士たちよ、そこで、『与えられたものには果報がある……(中略)……この世とあの世とを自らの高い智慧で覚知し現証して説き明かす者は存在する』とこのように説き、このような見解を持つ沙門・バラモンたちには、どのようなことが予期されるだろうか。身の悪行、口の悪行、意の悪行という、これら三つの不善法を避けて、身の善行、口の善行、意の善行という、これら三つの善法を受け入れて実践するであろう。それはなぜか。これらの沙門・バラモンたちは、不善の諸法の過患、低劣さ、汚れを見、善の諸法の出離の功徳、清浄の側面を見るからである。現に来世が存在するのに『来世はある』という見解を持つならば、彼にとってそれは正見である。現に来世が存在するのに『来世はある』と思惟するならば、彼にとってそれは正思惟である。現に来世が存在するのに『来世はある』と言葉を発するならば、彼にとってそれは正語である。現に来世が存在するのに『来世はある』と語り、来世を知る阿羅漢たちに敵対しない。現に来世が存在するのに『来世はある』と他人に教え込むならば、彼にとってそれは正しい教示(正法教示)である。そしてその正しい教示によって、自らを称賛せず、他者を蔑まない。このように、彼には以前からの悪戒が失われ、清浄な戒が生じる――すなわち、この正見、正思惟、正語、聖者たちへの非敵対、正しい教示、自己非称賛、他者非軽蔑である。このようにして、正見を縁として彼には多くの善の法が生じるのである。
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ‘sace kho atthi paro loko, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati. Kāmaṃ kho pana māhu paro loko, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ; atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso – sīlavā purisapuggalo sammādiṭṭhi atthikavādo’ti. Sace kho attheva paro loko, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaṭaggaho – yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati. Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo susamatto samādinno, ubhayaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati akusalaṃ ṭhānaṃ.
居士たちよ、そこで賢明な人はこのように熟慮する。『もし来世が存在するならば、この人は身体の崩壊後、死後に、善趣、天界へと生まれ変わるであろう。よしんば来世が存在せず、それらの沙門・バラモンたちの言葉が真実であるとしても、この人は現世においてすでに智者たちから「有戒の人であり、正見であり、有論者である」と称賛される。もし来世が実に存在するならば、この人には二重の勝利がある――すなわち現世において智者たちから称賛されること、そして身体の崩壊後、死後に、善趣、天界へと生まれ変わることである』と。このように、この確実なる法が善く受け入れられ実践されたなら、双方に広がり、不善の立場を放棄するのである。
97. ‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato , adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato; karoto na karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento, chindanto chedāpento, pacanto pācento; natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento; natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti. Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā te evamāhaṃsu – ‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato; karoto karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento, chindanto chedāpento, pacanto pācento; atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento; atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo. Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’ti. Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo, nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’.
97. 居士たちよ、ある沙門・バラモンたちには、このような説を持ち、このような見解を持つ者たちがいる。『自ら行う者、他人にさせようとする者、自ら切り裂く者、他人に切り裂かせようとする者、自ら火あぶりにする者、他人に火あぶりにさせようとする者、自ら悲しませる者、他人に悲しませようとする者、自ら疲弊させる者、他人に疲弊させようとする者、自ら震え上がらせる者、他人に震え上がらせようとする者、生きものの命を奪う者、与えられていないものを取る者、家に押し入る者、略奪する者、一軒の家を全焼させる者、待ち伏せ強盗をする者、他人の妻に通じる者、嘘をつく者であっても、行う者に行われた悪(罪)はない。剃刀の刃の輪(鋭い回転刃)によって、この大地の生きものたちを一つの肉の塊、一つの肉の山にしたとしても、それによって生じる罪はなく、悪の訪れはない。ガンジス川の南岸へ行って、打ち殺し、他人に打ち殺させ、切り裂き、他人に切り裂かせ、焼き尽くし、他人に焼き尽くさせても、それによって生じる罪はなく、悪の訪れはない。ガンジス川の北岸へ行って、施しを行い、他人に施しを行わせ、祭祀を行い、他人に祭祀を行わせても、それによって生じる功徳はなく、功徳の訪れはない。布施によっても、調伏によっても、制御によっても、真実の言葉によっても、功徳はなく、功徳の訪れはない』と。 居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちに対し、真っ向から反対の説を唱える沙門・バラモンたちがいる。彼らはこう言う。『自ら行う者、他人にさせようとする者、自ら切り裂く者、他人に切り裂かせようとする者、自ら火あぶりにする者、他人に火あぶりにさせようとする者、自ら悲しませる者、他人に悲しませようとする者、自ら疲弊させる者、他人に疲弊させようとする者、自ら震え上がらせる者、他人に震え上がらせようとする者、生きものの命を奪う者、与えられていないものを取る者、家に押し入る者、略奪する者、一軒の家を全焼させる者、待ち伏せ強盗をする者、他人の妻に通じる者、嘘をつく者には、行う者に行われた悪がある。剃刀の刃の輪によって、この大地の生きものたちを一つの肉の塊、一つの肉の山にしたならば、それによって生じる罪があり、悪の訪れがある。ガンジス川の南岸へ行って、打ち殺し、他人に打ち殺させ、切り裂き、他人に切り裂かせ、焼き尽くし、他人に焼き尽くさせたならば、それによって生じる罪があり、悪の訪れがある。ガンジス川の北岸へ行って、施しを行い、他人に施しを行わせ、祭祀を行い、他人に祭祀を行わせたならば、それによって生じる功徳があり、功徳の訪れがある。布施によっても、調伏によっても、制御によっても、真実の言葉によっても、功徳があり、功徳の訪れがある』と。居士たちよ、どう思うか。これらの沙門・バラモンたちは互いに真っ向から反対の説を唱え合っているのではないだろうか」「その通りです、尊者よ」。
98. ‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato; karoto na karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento…pe… dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ? Yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ – ime tayo kusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ – ime tayo akusale dhamme samādāya vattissanti. Taṃ kissa hetu? Na hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā passanti akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ tissa diṭṭhi hoti; sāssa hoti micchādiṭṭhi. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti saṅkappeti; svāssa hoti micchāsaṅkappo. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti vācaṃ bhāsati; sāssa hoti micchāvācā. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti āha, ye te arahanto kiriyavādā tesamayaṃ paccanīkaṃ karoti. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti paraṃ saññāpeti; sāssa hoti asaddhammasaññatti. Tāya ca pana asaddhammasaññattiyā attānukkaṃseti, paraṃ vambheti. Iti pubbeva kho panassa susīlyaṃ pahīnaṃ hoti, dussīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ – ayañca micchādiṭṭhi micchāsaṅkappo micchāvācā ariyānaṃ paccanīkatā asaddhammasaññatti attukkaṃsanā paravambhanā. Evamassime aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti micchādiṭṭhipaccayā.
98. 「居士たちよ、そこで、『自ら行う者、他人にさせようとする者……(中略)……布施によっても、調伏によっても、制御によっても、真実の言葉によっても、功徳はなく、功徳の訪れはない』とこのように説き、このような見解を持つ沙門・バラモンたちには、どのようなことが予期されるだろうか。身の善行、口の善行、意の善行という、これら三つの善法を避けて、身の悪行、口の悪行、意の悪行という、これら三つの不善法を受け入れて実践するであろう。それはなぜか。これらの沙門・バラモンたちは、不善の諸法の過患、低劣さ、汚れを見ず、善の諸法の出離の功徳、清浄の側面を見ないからである。現に行為の作用(作用・業)が存在するのに『作用はない(無作用論)』という見解を持つならば、彼にとってそれは邪見である。現に行為の作用が存在するのに『作用はない』と思惟するならば、彼にとってそれは邪思惟である。現に行為の作用が存在するのに『作用はない』と言葉を発するならば、彼にとってそれは邪語である。現に行為の作用が存在するのに『作用はない』と語り、行為の作用を説く阿羅漢たちに敵対することになる。現に行為の作用が存在するのに『作用はない』と他人に教え込むならば、彼にとってそれは不正な教示である。そしてその不正な教示によって、自らを称賛し、他者を蔑む。このように、彼には以前からの正しい戒が失われ、破戒が生じる――すなわち、この邪見、邪思惟、邪語、聖者たちへの敵対、不正な教示、自己称賛、他者軽蔑である。このようにして、邪見を縁として彼には多くの悪しき不善の法が生じるのである。
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ‘sace kho natthi kiriyā, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā sotthimattānaṃ karissati; sace kho atthi kiriyā evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati. Kāmaṃ kho pana māhu kiriyā, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ; atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho – dussīlo purisapuggalo micchādiṭṭhi akiriyavādo’ti. Sace kho attheva kiriyā, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaliggaho – yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati. Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo dussamatto samādinno, ekaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati kusalaṃ ṭhānaṃ.
「そこで、居士たちよ、有識者はこのように熟慮します。『もしも行為の果報がないならば、この人は身体の崩壊後、自己を無難にするであろう。しかし、もしも行為の果報があるならば、この人は身体の崩壊後、死後に、悪趣・苦界・堕落処・地獄に生まれ変わるであろう。仮に行為の果報がないとし、それらの沙門・バラモンたちの言葉が真実であるとしても、それでもなおこの人は現世において有識者たちから非難される――「この人は悪戒であり、邪見であり、非行為論者である」と。もし本当に行為の果報があるならば、この人には双方において負け(不利益)がある。すなわち、現世において有識者たちから非難され、身体の崩壊後、死後に、悪趣・苦界・堕落処・地獄に生まれ変わるということである。このようにして、この確実ならざる教え(不確実な理法)を誤って受け入れ、受持することは、片方のみに偏して留まり、善の立場を放棄することになる』と。
99. ‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato; karoto karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento, chindanto chedāpento, pacanto pācento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo. Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ? Yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ – ime tayo akusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ – ime tayo kusale dhamme samādāya vattissanti. Taṃ kissa hetu? Passanti hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ tissa diṭṭhi hoti; sāssa hoti sammādiṭṭhi. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti saṅkappeti; svāssa hoti sammāsaṅkappo. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti vācaṃ bhāsati; sāssa hoti sammāvācā. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti āha; ye te arahanto kiriyavādā tesamayaṃ na paccanīkaṃ karoti. Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti paraṃ saññāpeti; sāssa hoti saddhammasaññatti. Tāya ca pana saddhammasaññattiyā nevattānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. Iti pubbeva kho panassa dussīlyaṃ pahīnaṃ hoti, susīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ – ayañca sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā ariyānaṃ apaccanīkatā saddhammasaññatti anattukkaṃsanā aparavambhanā. Evamassime aneke kusalā dhammā sambhavanti sammādiṭṭhipaccayā.
99. 「そこで、居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちで、このように説き、このような見解を持つ人々――『みずから行為し、他者に行為させ、みずから切断し、他者に切断させ、みずから苦しめ、他者に苦しめさせ、みずから悲しませ、他者に悲しませ、みずから疲弊させ、他者に疲弊させ、みずから震え上がらせ、他者に震え上がらせ、生命を奪い、与えられていないものを取り、忍び込み、強奪し、押し込み強盗をし、待ち伏せをし、他人の妻に通じ、偽りを語るとしても、それを行う者に悪(罪)は作られない。剃刀の刃の輪(武器)をもってこの地の生命を一塊の肉の山、肉の堆積にしたとしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。ガンジス川の南岸に行って、殺戮し、殺害させ、切断し、切断させ、苦しめ、苦しめさせたとしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。ガンジス川の北岸に行って、施しを与え、与えさせ、供犠を行い、供犠を行わせたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳の到来もない。布施により、調伏により、自制により、真実の言葉によっても、功徳はなく、功徳の到来もない』と説く者たちに対し、次のことが期待できるでしょうか? すなわち、身体の悪行、言葉の悪行、心の悪行という、これら三つの不善の法を完全に遠ざけ、身体の善行、言葉の善行、心の善行という、これら三つの善の法を受持して生きるということが。それはなぜでしょうか? なぜなら、それらの沙門・バラモンたちは、不善の諸法における過患・卑しさ・汚れを見ず、善の諸法における出離の功徳・清浄の側面を見ないからです。実に、行為の果報が存在するにもかかわらず、『行為の果報はある』という見解を持ちます。それがその人にとって正見となります。実に、行為の果報が存在するにもかかわらず、『行為の果報はある』と思惟します。それがその人にとって正思惟となります。実に、行為の果報が存在するにもかかわらず、『行為の果報はある』と言葉を語ります。それがその人にとって正語となります。実に、行為の果報が存在するにもかかわらず、『行為の果報はある』と語り、行為論者であるそれらの阿羅漢たちに逆らうことをしません。実に、行為の果報が存在するにもかかわらず、『行為の果報はある』と他者に知らせます。それがその人にとって正法を教示することとなります。そして、その正法の教示によって、みずからを称揚せず、他者を軽蔑しません。このようにして、以前にあった悪戒は捨て去られ、善戒が現前します――そしてこの正見、正思惟、正語、聖者たちに逆らわないこと、正法の教示、みずからを称揚しないこと、他者を軽蔑しないことが生じます。このようにして、正見を縁として、これら多くの善の法が生じるのです。
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ‘sace kho atthi kiriyā, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati. Kāmaṃ kho pana māhu kiriyā, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ; atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso – sīlavā purisapuggalo sammādiṭṭhi kiriyavādo’ti. Sace kho attheva kiriyā, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaṭaggaho – yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati. Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo susamatto samādinno, ubhayaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati akusalaṃ ṭhānaṃ.
「そこで、居士たちよ、有識者はこのように熟慮します。『もしも行為の果報があるならば、この人は身体の崩壊後、死後に、善趣・天界に生まれ変わるであろう。仮に行為の果報がないとし、それらの沙門・バラモンたちの言葉が真実であるとしても、それでもなおこの人は現世において有識者たちから称賛される――「この人は持戒の者であり、正見であり、行為論者である」と。もし本当に行為の果報があるならば、この人には双方において勝ち(利益)がある。すなわち、現世において有識者たちから称賛され、身体の崩壊後、死後に、善趣・天界に生まれ変わるということである。このようにして、この誤りなき教え(確実な理法)を正しく受け入れ、受持することは、双方に行き渡って留まり、不善の立場を放棄することになる』と。
100. ‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi hetu, natthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya; ahetū appaccayā sattā saṃkilissanti. Natthi hetu, natthi paccayo sattānaṃ visuddhiyā; ahetū appaccayā sattā visujjhanti. Natthi balaṃ, natthi vīriyaṃ , natthi purisathāmo, natthi purisaparakkamo; sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṃgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedentī’ti. Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā. Te evamāhaṃsu – ‘atthi hetu, atthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya; sahetū sappaccayā sattā saṃkilissanti. Atthi hetu, atthi paccayo sattānaṃ visuddhiyā; sahetū sappaccayā sattā visujjhanti. Atthi balaṃ, atthi vīriyaṃ, atthi purisathāmo, atthi purisaparakkamo; na sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṃgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedentī’ti. Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo, nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’ti? ‘Evaṃ, bhante’.
100. 「居士たちよ、ある沙門・バラモンたちは、このように説き、このような見解を持っています。『衆生が汚れるのに因はなく、縁はない。無因・無縁にして衆生は汚れる。衆生が清浄になるのに因はなく、縁はない。無因・無縁にして衆生は清浄になる。力はなく、精進はなく、人間の体力はなく、人間の勇気はない。すべての衆生、すべての生類、すべての生物、すべての命あるものは、無力であり、無勢であり、無気力であり、運命と結合と本性の変化によって決定され、まさに六つの階級において苦楽を経験する』と。居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちに対し、真っ向から反対を説くある沙門・バラモンたちがいます。彼らはこのように説きます。『衆生が汚れるのに因はあり、縁はある。有因・有縁にして衆生は汚れる。衆生が清浄になるのに因はあり、縁はある。有因・有縁にして衆生は清浄になる。力はあり、精進はあり、人間の体力はあり、人間の勇気はある。すべての衆生、すべての生類、すべての生物、すべての命あるものは、無力・無勢・無気力で運命と結合と本性の変化によって決定されて六つの階級において苦楽を経験するのではない』と。居士たちよ、これをどう思いますか。これらの沙門・バラモンたちはお互いに真っ向から反対を説き合っているのではないでしょうか」「その通りです、尊者よ」。
101. ‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi hetu, natthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya; ahetū appaccayā sattā saṃkilissanti. Natthi hetu, natthi paccayo sattānaṃ visuddhiyā; ahetū appaccayā sattā visujjhanti. Natthi balaṃ, natthi vīriyaṃ, natthi purisathāmo, natthi purisaparakkamo; sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṃgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedentī’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ? Yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ – ime tayo kusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ – ime tayo akusale dhamme samādāya vattissanti. Taṃ kissa hetu? Na hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā passanti akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘natthi hetū’ tissa diṭṭhi hoti; sāssa hoti micchādiṭṭhi. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘natthi hetū’ti saṅkappeti; svāssa hoti micchāsaṅkappo. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘natthi hetū’ti vācaṃ bhāsati; sāssa hoti micchāvācā. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘natthi hetū’ti āha; ye te arahanto hetuvādā tesamayaṃ paccanīkaṃ karoti. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘natthi hetū’ti paraṃ saññāpeti; sāssa hoti asaddhammasaññatti. Tāya ca pana asaddhammasaññattiyā attānukkaṃseti, paraṃ vambheti. Iti pubbeva kho panassa susīlyaṃ pahīnaṃ hoti, dussīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ – ayañca micchādiṭṭhi micchāsaṅkappo micchāvācā ariyānaṃ paccanīkatā asaddhammasaññatti attānukkaṃsanā paravambhanā. Evamassime aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti micchādiṭṭhipaccayā.
101. 「そこで、居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちで、このように説き、このような見解を持つ人々――『衆生が汚れるのに因はなく、縁はない。無因・無縁にして衆生は汚れる。衆生が清浄になるのに因はなく、縁はない。無因・無縁にして衆生は清浄になる。力はなく、精進はなく、人間の体力はなく、人間の勇気はない。すべての衆生、すべての生類、すべての生物、すべての命あるものは、無力であり、無勢であり、無気力であり、運命と結合と本性の変化によって決定され、まさに六つの階級において苦楽を経験する』と説く者たちに対し、次のことが期待できるでしょうか? すなわち、身体の善行、言葉の善行、心の善行という、これら三つの善の法を完全に遠ざけ、身体の悪行、言葉の悪行、心の悪行という、これら三つの不善の法を受持して生きるということが。それはなぜでしょうか? なぜなら、それらの沙門・バラモンたちは、不善の諸法における過患・卑しさ・汚れを見ず、善の諸法における出離の功徳・清浄の側面を見ないからです。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はない』という見解を持ちます。それがその人にとって邪見となります。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はない』と思惟します。それがその人にとって邪思惟となります。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はない』と言葉を語ります。それがその人にとって邪語となります。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はない』と語り、因論者であるそれらの阿羅漢たちに逆らいます。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はない』と他者に知らせます。それがその人にとって邪法を教示することとなります。そして、その邪法の教示によって、みずからを称揚し、他者を軽蔑します。このようにして、以前にあった善戒は捨て去られ、悪戒が現前します――そしてこの邪見、邪思惟、邪語、聖者たちへの敵対、邪法の教示、みずからの称揚、他者の軽蔑が生じます。このようにして、邪見を縁として、これら多くの罪深い不善の法が生じるのです。
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ‘sace kho natthi hetu, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sotthimattānaṃ karissati; sace kho atthi hetu, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati. Kāmaṃ kho pana māhu hetu, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ; atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho – dussīlo purisapuggalo micchādiṭṭhi ahetukavādo’ti. Sace kho attheva hetu, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaliggaho – yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati. Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo dussamatto samādinno, ekaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati kusalaṃ ṭhānaṃ.
「そこで、居士たちよ、有識者はこのように熟慮します。『もしも因がないならば、この人は身体の崩壊後、死後に、自己を無難にするであろう。しかし、もしも因があるならば、この人は身体の崩壊後、死後に、悪趣・苦界・堕落処・地獄に生まれ変わるであろう。仮に因がないとし、それらの沙門・バラモンたちの言葉が真実であるとしても、それでもなおこの人は現世において有識者たちから非難される――「この人は悪戒であり、邪見であり、無因論者である」と。もし本当に因があるならば、この人には双方において負けがある。すなわち、現世において有識者たちから非難され、身体の崩壊後、死後に、悪趣・苦界・堕落処・地獄に生まれ変わるということである。このようにして、この確実ならざる教えを誤って受け入れ、受持することは、片方のみに偏して留まり、善の立場を放棄することになる』と。
102. ‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi hetu, atthi paccayo sattānaṃ saṃkilesāya; sahetū sappaccayā sattā saṃkilissanti. Atthi hetu, atthi paccayo sattānaṃ visuddhiyā; sahetū sappaccayā sattā visujjhanti. Atthi balaṃ, atthi vīriyaṃ, atthi purisathāmo, atthi purisaparakkamo; na sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṃgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedentī’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ? Yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ – ime tayo akusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ – ime tayo kusale dhamme samādāya vattissanti. Taṃ kissa hetu? Passanti hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘atthi hetū’ tissa diṭṭhi hoti; sāssa hoti sammādiṭṭhi. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘atthi hetū’ti saṅkappeti; svāssa hoti sammāsaṅkappo. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘atthi hetū’ti vācaṃ bhāsati; sāssa hoti sammāvācā. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘atthi hetū’ti āha, ye te arahanto hetuvādā tesamayaṃ na paccanīkaṃ karoti. Santaṃyeva kho pana hetuṃ ‘atthi hetū’ti paraṃ saññāpeti; sāssa hoti saddhammasaññatti. Tāya ca pana saddhammasaññattiyā nevattānukkaṃseti, na paraṃ vambheti. Iti pubbeva kho panassa dussīlyaṃ pahīnaṃ hoti, susīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ – ayañca sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā ariyānaṃ apaccanīkatā saddhammasaññatti anattukkaṃsanā aparavambhanā. Evamassime aneke kusalā dhammā sambhavanti sammādiṭṭhipaccayā.
102. 「そこで、居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちで、このように説き、このような見解を持つ人々――『衆生が汚れるのに因はあり、縁はある。有因・有縁にして衆生は汚れる。衆生が清浄になるのに因はあり、縁はある。有因・有縁にして衆生は清浄になる。力はあり、精進はあり、人間の体力はあり、人間の勇気はある。すべての衆生、すべての生類、すべての生物、すべての命あるものは、無力・無勢・無気力で運命と結合と本性の変化によって決定されて六つの階級において苦楽を経験するのではない』と説く者たちに対し、次のことが期待できるでしょうか? すなわち、身体の悪行、言葉の悪行、心の悪行という、これら三つの不善の法を完全に遠ざけ、身体の善行、言葉の善行、心の善行という、これら三つの善の法を受持して生きるということが。それはなぜでしょうか? なぜなら、それらの沙門・バラモンたちは、不善の諸法における過患・卑しさ・汚れを見、善の諸法における出離の功徳・清浄の側面を見るからです。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はある』という見解を持ちます。それがその人にとって正見となります。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はある』と思惟します。それがその人にとって正思惟となります。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はある』と言葉を語ります。それがその人にとって正語となります。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はある』と語り、因論者であるそれらの阿羅漢たちに逆らうことをしません。実に、因が存在するにもかかわらず、『因はある』と他者に知らせます。それがその人にとって正法を教示することとなります。そして、その正法の教示によって、みずからを称揚せず、他者を軽蔑しません。このようにして、以前にあった悪戒は捨て去られ、善戒が現前します――そしてこの正見、正思惟、正語、聖者たちに逆らわないこと、正法の教示、みずからを称揚しないこと、他者を軽蔑しないことが生じます。このようにして、正見を縁として、これら多くの善の法が生じるのです。
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ‘sace kho atthi hetu, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati. Kāmaṃ kho pana māhu hetu, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ; atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso – sīlavā purisapuggalo sammādiṭṭhi hetuvādo’ti. Sace kho atthi hetu, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaṭaggaho – yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati. Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo susamatto samādinno, ubhayaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati akusalaṃ ṭhānaṃ.
「そこで、居士たちよ、有識者はこのように熟慮します。『もしも因があるならば、この人は身体の崩壊後、死後に、善趣・天界に生まれ変わるであろう。仮に因がないとし、それらの沙門・バラモンたちの言葉が真実であるとしても、それでもなおこの人は現世において有識者たちから称賛される――「この人は持戒の者であり、正見であり、因論者である」と。もし本当に因があるならば、この人には双方において勝ちがある。すなわち、現世において有識者たちから称賛され、身体の崩壊後、死後に、善趣・天界に生まれ変わるということである。このようにして、この誤りなき教えを正しく受け入れ、受持することは、双方に行き渡って留まり、不善の立場を放棄することになる』と。
103. ‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso āruppā’ti. Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā. Te evamāhaṃsu – ‘atthi sabbaso āruppā’ti. Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo, nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’. ‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ye kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso āruppā’ti, idaṃ me adiṭṭhaṃ; yepi te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi sabbaso āruppā’ti, idaṃ me aviditaṃ. Ahañceva kho pana ajānanto apassanto ekaṃsena ādāya vohareyyaṃ – idameva saccaṃ, moghamaññanti, na metaṃ assa patirūpaṃ. Ye kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso āruppā’ti, sace tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ, ṭhānametaṃ vijjati – ye te devā rūpino manomayā, apaṇṇakaṃ me tatrūpapatti bhavissati. Ye pana te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi sabbaso āruppā’ti, sace tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ, ṭhānametaṃ vijjati – ye te devā arūpino saññāmayā, apaṇṇakaṃ me tatrūpapatti bhavissati. Dissanti kho pana rūpādhikaraṇaṃ daṇḍādāna-satthādāna-kalaha-viggaha-vivāda-tuvaṃtuvaṃ-pesuñña-musāvādā. ‘Natthi kho panetaṃ sabbaso arūpe’’’ti. So iti paṭisaṅkhāya rūpānaṃyeva nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti.
104. 「居士たちよ、ある沙門・バラモンたちは、このように説き、このような見解を持っています。『すべての無色界は存在しない』と。居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちに対し、真っ向から反対を説くある沙門・バラモンたちがいます。彼らはこのように説きます。『すべての無色界は存在する』と。居士たちよ、これをどう思いますか。これらの沙門・バラモンたちはお互いに真っ向から反対を説き合っているのではないでしょうか」「その通りです、尊者よ」。「そこで、居士たちよ、有識者はこのように熟慮します。『「すべての無色界は存在しない」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの教説について、私はこれを見ていない。「すべての無色界は存在する」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの教説についても、私はこれを知らない。もし私が知りもせず、見もせずに、断定的に執着して「これのみが真実であり、他は虚妄である」と言明するならば、それは私にとって適切ではないであろう。「すべての無色界は存在しない」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの言葉がもし真実であるならば、物質的で意によって作られた神々が存在し、私には確実にそこへの再生があるであろう。しかし、「すべての無色界は存在する」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの言葉がもし真実であるならば、非物質的で想によって作られた神々が存在し、私には確実にそこへの再生があるであろう。そして、物質を原因として、棍棒を取ること、刀剣を取ること、争い、衝突、論争、口論、中傷、虚言が見られる。しかし、完全に物質を離れたもの(無色)には、それらは全くない』と。彼はこのように思惟して、物質(色)に対する嫌悪・離貪・滅尽のために実践するのです。
104. ‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso bhavanirodho’ti. Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā. Te evamāhaṃsu – ‘atthi sabbaso bhavanirodho’ti. Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo, nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’’ti? ‘‘Evaṃ, bhante’’. ‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati – ye kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso bhavanirodho’ti, idaṃ me adiṭṭhaṃ; yepi te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi sabbaso bhavanirodho’ti, idaṃ me aviditaṃ. Ahañceva kho pana ajānanto apassanto ekaṃsena ādāya vohareyyaṃ – idameva saccaṃ, moghamaññanti, na metaṃ assa patirūpaṃ. Ye kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso bhavanirodho’ti, sace tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ, ṭhānametaṃ vijjati – ye te devā arūpino saññāmayā apaṇṇakaṃ me tatrūpapatti bhavissati. Ye pana te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi sabbaso bhavanirodho’ti, sace tesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ, ṭhānametaṃ vijjati – yaṃ diṭṭheva dhamme parinibbāyissāmi. Ye kho te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘natthi sabbaso bhavanirodho’ti, tesamayaṃ diṭṭhi sārāgāya santike, saṃyogāya santike, abhinandanāya santike, ajjhosānāya santike, upādānāya santike. Ye pana te bhonto samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – ‘atthi sabbaso bhavanirodho’ti, tesamayaṃ diṭṭhi asārāgāya santike, asaṃyogāya santike, anabhinandanāya santike, anajjhosānāya santike, anupādānāya santike’’’ti. So iti paṭisaṅkhāya bhavānaṃyeva nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti.
105. 「居士たちよ、ある沙門・バラモンたちは、このように説き、このような見解を持っています。『すべての存在の滅尽(有滅)はない』と。居士たちよ、それらの沙門・バラモンたちに対し、真っ向から反対を説くある沙門・バラモンたちがいます。彼らはこのように説きます。『すべての存在の滅尽はある』と。居士たちよ、これをどう思いますか。これらの沙門・バラモンたちはお互いに真っ向から反対を説き合っているのではないでしょうか」「その通りです、尊者よ」。「そこで、居士たちよ、有識者はこのように熟慮します。『「すべての存在の滅尽はない」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの教説について、私はこれを見ていない。「すべての存在の滅尽はある」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの教説についても、私はこれを知らない。もし私が知りもせず、見もせずに、断定的に執着して「これのみが真実であり、他は虚妄である」と言明するならば、それは私にとって適切ではないであろう。「すべての存在の滅尽はない」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの言葉がもし真実であるならば、非物質的で想によって作られた神々が存在し、私には確実にそこへの再生があるであろう。しかし、「すべての存在の滅尽はある」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの言葉がもし真実であるならば、現世において私が完全なる涅槃に入る可能性があるであろう。「すべての存在の滅尽はない」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの見解は、貪愛の近くにあり、束縛の近くにあり、歓喜の近くにあり、執着の近くにあり、取着の近くにある。しかし、「すべての存在の滅尽はある」とこのように説き、このような見解を持つそれらの尊い沙門・バラモンたちの見解は、無貪愛の近くにあり、不束縛の近くにあり、不歓喜の近くにあり、不執着の近くにあり、不取着の近くにある』と。彼はこのように思惟して、あらゆる生存(有)に対する嫌悪・離貪・滅尽のために実践するのです。
105. ‘‘Cattārome, gahapatayo, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame cattāro? Idha, gahapatayo, ekacco puggalo attantapo hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto. Idha, gahapatayo, ekacco puggalo parantapo hoti paraparitāpanānuyogamanuyutto. Idha, gahapatayo, ekacco puggalo attantapo ca hoti attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto. Idha, gahapatayo, ekacco puggalo nevattantapo hoti nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto; so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati.
106. 「居士たちよ、世の中には四種の人物が存在しています。どのような四種でしょうか? 居士たちよ、ここに、ある人物は自己を苦しめる者であり、自己を苦しめる実践に専念しています。居士たちよ、ここに、ある人物は他者を苦しめる者であり、他者を苦しめる実践に専念しています。居士たちよ、ここに、ある人物は自己を苦しめる者であって自己を苦しめる実践に専念し、かつ他者を苦しめる者であって他者を苦しめる実践に専念しています。居士たちよ、ここに、ある人物は自己を苦しめる者でもなく自己を苦しめる実践に専念せず、他者を苦しめる者でもなく他者を苦しめる実践に専念しません。その人は自己を苦しめず、他者を苦しめず、現世において飢えを離れ、平安になり、清涼となり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに過ごします。
106. ‘‘Katamo ca, gahapatayo, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, gahapatayo, ekacco puggalo acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano…pe… iti evarūpaṃ anekavihitaṃ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati. Ayaṃ vuccati, gahapatayo, puggalo attantapo attaparitāpanānuyogamanuyutto.
107. 「居士たちよ、どのような人物が自己を苦しめる者であり、自己を苦しめる実践に専念する者でしょうか? 居士たちよ、ここに、ある人物は無衣の裸形者となり、規範を外れ、手をなめる者となり……(中略)……このように、多種多様な身体の焼灼・苦痛の実践に専念して過ごします。居士たちよ、これが自己を苦しめる者であり、自己を苦しめる実践に専念する人物と呼ばれます。
‘‘Katamo ca, gahapatayo, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, gahapatayo, ekacco puggalo orabbhiko hoti sūkariko…pe… ye vā panaññepi keci kurūrakammantā. Ayaṃ vuccati, gahapatayo, puggalo parantapo paraparitāpanānuyogamanuyutto.
「居士たちよ、どのような人物が他者を苦しめる者であり、他者を苦しめる実践に専念する者でしょうか? 居士たちよ、ここに、ある人物は羊の屠殺人、豚の屠殺人……(中略)……あるいは、その他の残酷な生業を営む者たちです。居士たちよ、これが他者を苦しめる者であり、他者を苦しめる実践に専念する人物と呼ばれます。
‘‘Katamo ca, gahapatayo, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto? Idha, gahapatayo, ekacco puggalo rājā vā hoti khattiyo muddhāvasitto…pe… tepi daṇḍatajjitā bhayatajjitā assumukhā rudamānā parikammāni karonti. Ayaṃ vuccati, gahapatayo, puggalo attantapo ca attaparitāpanānuyogamanuyutto parantapo ca paraparitāpanānuyogamanuyutto.
「居士たちよ、どのような人物が自己を苦しめる者であって自己を苦しめる実践に専念し、他者を苦しめる者であって他者を苦しめる実践に専念する者でしょうか? 居士たちよ、ここに、ある人物は灌頂された刹帝利の王……(中略)……彼ら(従者たち)もまた、罰に脅え、恐怖に脅え、涙を流し、泣き叫びながら準備作業を行います。居士たちよ、これが自己を苦しめる者であって自己を苦しめる実践に専念し、他者を苦しめる者であって他者を苦しめる実践に専念する人物と呼ばれます。
‘‘Katamo ca, gahapatayo, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto; so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati? Idha, gahapatayo, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho…pe… so ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
「居士たちよ、どのような人物が自己を苦しめる者でもなく自己を苦しめる実践に専念せず、他者を苦しめる者でもなく他者を苦しめる実践に専念せず、自己を苦しめず他者を苦しめず現世において飢えを離れ、平安になり、清涼となり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに過ごす者でしょうか? 居士たちよ、ここに、世に如来・応供・正等覚者が現れます……(中略)……彼はこれら心の穢れであり智慧を弱める五つの蓋を捨てて、諸々の欲望から離れ、不善の諸法から離れ、尋と伺を伴い、離脱から生じた喜と楽のある初禅を達成して過ごします。尋と伺の静止により、内なる清浄と心の一境性を得て、尋もなく伺もない、三昧から生じた喜と楽のある第二禅を……(中略)……第三禅を……第四禅を達成して過ごします。
‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhininnāmeti. So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati seyyathidaṃ – ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe… iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati. So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhininnāmeti. So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe, sugate duggate…pe… yathākammūpage satte pajānāti. So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhininnāmeti. So ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti…pe… ‘ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Ayaṃ vuccati, gahapatayo, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto; so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharatī’’ti.
「彼はこのように心が定まり、清浄となり、純白となり、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟となり、適応性を得て、不動となったとき、過去の生存を想起する知見(宿命通)へと心を向けます。彼は多種多様な過去の生存を想起します。すなわち、一生、二生……(中略)……このように様態とともに詳細に多種多様な過去の生存を想起します。彼はこのように心が定まり、清浄となり、純白となり、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟となり、適応性を得て、不動となったとき、衆生の死生に関する知見(天眼通)へと心を向けます。彼は清浄にして人間のそれを超えた天眼によって、死にゆく衆生、生まれゆく衆生、卑しい者、高貴な者、美しい者、醜い者、善趣にある者、悪趣にある者を観察し……(中略)……業にしたがって赴く衆生を如実に知ります。彼はこのように心が定まり、清浄となり、純白となり、汚れなく、随煩悩が去り、柔軟となり、適応性を得て、不動となったとき、諸々の煩悩の滅尽の知見(漏尽通)へと心を向けます。彼は『これが苦である』と如実に知り……(中略)……『これが煩悩の滅尽へと導く道である』と如実に知ります。このように知り、このように見るとき、彼の心は欲の煩悩からも解脱し、生存の煩悩からも解脱し、無明の煩悩からも解脱します。解脱したとき、『解脱した』という知が生じます。『生は尽きた。清浄な行いは成就された。なすべきことはなされた。二度とこのような生存の状態に戻ることはない』と如実に知るのです。居士たちよ、これが自己を苦しめる者でもなく自己を苦しめる実践に専念せず、他者を苦しめる者でもなく他者を苦しめる実践に専念せず、自己を苦しめず他者を苦しめず現世において飢えを離れ、平安になり、清涼となり、安楽を感受し、尊い境地となった自己とともに過ごす人物と呼ばれます」。
Evaṃ vutte, sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā bhagavantaṃ etadavocuṃ – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Ete mayaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsake no bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gate’’ti.
このように説かれたとき、サーラー村のバラモンと居士たちは世尊に次のように申し上げた。「素晴らしいことです、尊者ゴータマよ、素晴らしいことです、尊者ゴータマよ! 尊者ゴータマよ、ちょうど倒れたものを起こすように、覆われたものを顕にするように、道に迷った者に道を教えるように、暗闇の中に『目の澄んだ者たちが色を見るように』と油灯を掲げるように、尊者ゴータマによってさまざまな方便をもって教え(法)が明らかにされました。私たちは尊者ゴータマと教えと比丘僧伽に帰依いたします。尊者ゴータマは、私たちが今日より命ある限り帰依した在俗信者(優婆塞)としてお認めください」。
Apaṇṇakasuttaṃ niṭṭhitaṃ dasamaṃ.
第十の不確定経(確実経)が終了した。
Gahapativaggo niṭṭhito paṭhamo.
第一の居士品が終了した。
Tassuddānaṃ –
その目録――
Kandaranāgarasekhavato ca, potaliyo puna jīvakabhacco;
カンダラカ経、アッタカナーガラ経、有学経、ポータリヤ経、ジーヴァカ経、
Upālidamatho kukkuraabhayo, bahuvedanīyāpaṇṇakato dasamo.
ウパーリ経、狗行者経、無畏経、多受経、第十の確実経である。