2. Sikkhāpadavaṇṇanā2. 学処の注釈
Sikkhāpadapāṭhamātikā
学処のテキストの目次
Evaṃ saraṇagamanehi sāsanotāraṃ dassetvā sāsanaṃ otiṇṇena upāsakena vā pabbajitena vā yesu sikkhāpadesu paṭhamaṃ sikkhitabbaṃ, tāni dassetuṃ nikkhittassa sikkhāpadapāṭhassa idāni vaṇṇanatthaṃ ayaṃ mātikā –
このように<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0014"></span>帰依に赴くことによって教法への入り口を示し、教法に入った在家信者や出家者が、どの学処において最初に学ぶべきかを示すために置かれた学処のテキストの、今、注釈のための目次は以下の通りである。
‘‘Yena yattha yadā yasmā, vuttānetāni taṃ nayaṃ;
「誰によって、<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0023"></span>どこで、いつ、なぜ、これらが語られたのか、その方法を
Vatvā katvā vavatthānaṃ, sādhāraṇavisesato.
語り、規定を行い、共通と特別から。
‘‘Pakatiyā ca yaṃ vajjaṃ, vajjaṃ paṇṇattiyā ca yaṃ;
「本性による罪と、施設による罪を、
Vavatthapetvā taṃ katvā, padānaṃ byañjanatthato.
規定し、それを行い、言葉と意味から。
‘‘Sādhāraṇānaṃ sabbesaṃ, sādhāraṇavibhāvanaṃ;
「共通のすべてのものについての、共通の明示、
Atha pañcasu pubbesu, visesatthappakāsato.
そして最初の五つについての、特別な意味の提示から。
‘‘Pāṇātipātapabhuti-hekatānānatādito;
「殺生などを、同一性や多様性などから、
Ārammaṇādānabhedā, mahāsāvajjato tathā.
対象の執着の違い、大きな罪の性質から。
‘‘Payogaṅgasamuṭṭhānā, vedanāmūlakammato;
「行為の要素、等起、受、根本、業から、
Viramato ca phalato, viññātabbo vinicchayo.
離れることと、結果から、決定が知られるべきである。
‘‘Yojetabbaṃ tato yuttaṃ, pacchimesvapi pañcasu;
「そこから妥当なものを、<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0014"></span>後の五つにも適用すべきであり、
Āveṇikañca vattabbaṃ, ñeyyā hīnāditāpi cā’’ti.
固有のものについても語るべきであり、劣ったもの等についても知るべきである」。
Tattha etāni pāṇātipātāveramaṇītiādīni dasa sikkhāpadāni bhagavatā eva vuttāni, na sāvakādīhi. Tāni ca sāvatthiyaṃ vuttāni jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme āyasmantaṃ rāhulaṃ pabbājetvā kapilavatthuto sāvatthiṃ anuppattena sāmaṇerānaṃ sikkhāpadavavatthāpanatthaṃ. Vuttaṃ hetaṃ –
そこで、これらの「殺生から離れる」などの十の学処は世尊ご自身によって語られたものであり、<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0015"></span>弟子たちなどによるものではない。そしてそれらはサーヴァッティのジェータ林の給孤独園で語られたものであり、長老ラーフラを出家させた後、カピラヴァットゥからサーヴァッティに到着した際に、沙弥たちの学処を規定するために語られた。このように言われている。
‘‘Atha kho bhagavā kapilavatthusmiṃ yathābhirantaṃ viharitvā yena sāvatthi tena cārikaṃ pakkāmi. Anupubbena cārikaṃ caramāno yena sāvatthi tadavasari. Tatra sudaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena …pe… atha kho sāmaṇerānaṃ etadahosi – ‘kati nu kho amhākaṃ sikkhāpadāni, kattha ca amhehi sikkhitabba’’’nti. Bhagavato etamatthaṃ ārocesuṃ – ‘‘anujānāmi, bhikkhave, sāmaṇerānaṃ dasa sikkhāpadāni, tesu ca sāmaṇerehi sikkhituṃ, pāṇātipātāveramaṇī…pe… jātarūparajatapaṭiggahaṇā veramaṇī’’ti (mahāva. 105).
「そして世尊は、カピラヴァットゥで望むままに滞在した後、サーヴァッティへ向けて遊行に出発した。順次遊行を続けながら、サーヴァッティに到着した。そこで世尊はサーヴァッティのジェータ林、給孤独園に滞在していた。その頃、……(中略)……そして沙弥たちにこのような思いが生じた。『我々にはいくつの学処があり、我々は何を学ぶべきであろうか』と。彼らは世尊にこのことを告げた。『比丘たちよ、沙弥たちには十の学処を許可する。沙弥たちはそれらにおいて学ぶべきである<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0024"></span>。殺生から離れる……(中略)……金銀の受け取りから離れる』」(大品105)。
Tānetāni ‘‘samādāya sikkhati sikkhāpadesū’’ti (dī. ni. 1.193; ma. ni. 2.24; vibha. 508) suttānusārena saraṇagamanesu ca dassitapāṭhānusārena ‘‘pāṇātipātā veramaṇisikkhāpadaṃ samādiyāmī’’ti evaṃ vācanāmaggaṃ āropitānīti veditabbāni. Evaṃ tāva ‘‘yena yattha yadā yasmā, vuttānetāni taṃ nayaṃ vatvā’’ti so nayo daṭṭhabbo.
これらは「受持して学処において学ぶ」(長部1.193、中部2.24、分別論508)という経典に従い、また三帰依において示されたテキストに従って、「殺生から離れる学処を受持します」とこのように読誦の道として挙げられたものと知られるべきである。このようにまず「誰によって、どこで、いつ、なぜ、これらが語られたのか、その方法を語り」というその方法が見られるべきである。
Sādhāraṇavisesavavatthānaṃ
共通と特別の規定
Ettha ca ādito dve catutthapañcamāni upāsakānaṃ sāmaṇerānañca sādhāraṇāni niccasīlavasena. Uposathasīlavasena pana upāsakānaṃ sattamaṭṭhamaṃ cekaṃ aṅgaṃ katvā sabbapacchimavajjāni sabbānipi sāmaṇerehi sādhāraṇāni, pacchimaṃ pana sāmaṇerānameva visesabhūtanti evaṃ sādhāraṇavisesato vavatthānaṃ kātabbaṃ. Purimāni cettha pañca ekantaakusalacittasamuṭṭhānattā pāṇātipātādīnaṃ pakativajjato veramaṇiyā, sesāni paṇṇattivajjatoti evaṃ pakatiyā ca yaṃ vajjaṃ, vajjaṃ paṇṇattiyā ca yaṃ, taṃ vavatthapetabbaṃ.
そしてここで、最初のもの(五戒)と四番目、五番目(八戒の四、五)は、在家信者と沙弥に共通する常戒である。しかし布薩戒としては、在家信者には七番目と八番目を一つの要素として最後を除いたすべてが共通であり、沙弥にはすべてが共通であるが、最後(十戒の十)は沙弥のみの特別のものであると、このように共通と特別からの規定がなされるべきである。このうち最初の五つは、決定的な不善心から生じるため、殺生などの本性による罪からの離れることであり、残りは<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0015"></span>施設による罪からであると、このように本性による罪と、施設による罪を規定すべきである。
Sādhāraṇavibhāvanā
共通の明示
Yasmā cettha ‘‘veramaṇisikkhāpadaṃ samādiyāmī’’ti etāni sabbasādhāraṇāni padāni, tasmā etesaṃ padānaṃ byañjanato ca atthato ca ayaṃ sādhāraṇavibhāvanā veditabbā –
そしてここで、「離れる学処を受持します」というこれらの言葉はすべてに共通であるため、これらの言葉について、言葉と意味から、このような共通の明示が知られるべきである。
Tattha byañjanato tāva veraṃ maṇatīti veramaṇī, veraṃ pajahati, vinodeti, byantīkaroti, anabhāvaṃ gametīti attho. Viramati vā etāya karaṇabhūtāya veramhā puggaloti, vikārassa vekāraṃ katvā veramaṇī. Teneva cettha ‘‘veramaṇisikkhāpadaṃ viramaṇisikkhāpada’’nti dvidhā sajjhāyaṃ karonti. Sikkhitabbāti sikkhā, pajjate anenāti padaṃ. Sikkhāya padaṃ sikkhāpadaṃ, sikkhāya adhigamūpāyoti attho. Atha vā mūlaṃ nissayo patiṭṭhāti vuttaṃ hoti. Veramaṇī eva sikkhāpadaṃ veramaṇisikkhāpadaṃ, viramaṇisikkhāpadaṃ vā dutiyena nayena. Sammā ādiyāmi samādiyāmi, avītikkamanādhippāyena akhaṇḍakāritāya acchiddakāritāya asabalakāritāya ca ādiyāmīti vuttaṃ hoti.
そこで<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0016"></span>言葉からまず、恨み(vera)を量る(maṇati)から離れる(veramaṇī)であり、恨みを捨てる、除く、なくす、無に帰すという意味である。あるいは、これによって人物が恨みから離れる(viramati)から、viの音をveに変えてveramaṇīである。それゆえここで「veramaṇi学処、viramaṇi学処」と二通りに読誦する。学ぶべきだから学(sikkhā)、これによって至るから処(pada)である。学のための処で学処、学のための到達手段という意味である。あるいは根本、依拠、基盤であると言われる。離れることそのものが学処で離れる学処、あるいは二番目の方法でviramaṇi学処である。正しく受け取るから受持する(samādiyāmi)であり、違反しないという意図で、欠けることなく、穴なく、斑なく受け取るという意味である。
Atthato pana veramaṇīti kāmāvacarakusalacittasampayuttā virati, sā pāṇātipātā viramantassa ‘‘yā tasmiṃ samaye pāṇātipātā ārati virati paṭivirati veramaṇī akiriyā akaraṇaṃ anajjhāpatti velāanatikkamo setughāto’’ti evamādinā (vibha. 704) nayena vibhaṅge vuttā. Kāmañcesā veramaṇī nāma lokuttarāpi atthi, idha pana samādiyāmīti vuttattā samādānavasena pavattārahā, tasmā sā na hotīti kāmāvacarakusalacittasampayuttā viratīti vuttā.
意味としては、離れる(veramaṇī)とは欲界の善心と結びついた離(virati)であり、それは<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0025"></span>殺生から離れる者にとって「その時、殺生から遠ざかること、離れること、遠く離れること、離れる、非行為、不作為、不犯、境界を越えないこと、橋を壊すこと」というような(分別論704)方法で分別論に説かれている。もちろんこの離れることには出世間のものもあるが、ここでは「受持します」と言われているため、受持の力によって生じるべきものであり、したがってそれは除外され、欲界の善心と結びついた離であると言われた。
Sikkhāti tisso sikkhā adhisīlasikkhā, adhicittasikkhā, adhipaññāsikkhāti. Imasmiṃ panatthe sampattaviratisīlaṃ lokikā vipassanā rūpārūpajhānāni ariyamaggo ca sikkhāti adhippetā. Yathāha –
学には三つの学がある。増上戒学、増上心学、増上慧学である。しかしこの意味においては、獲得された離れる戒、世間のヴィパッサナー、色界・無色界の禅定、そして聖道が学として意図されている。このように言われている。
‘‘Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye kāmāvacaraṃ kusalaṃ cittaṃ uppannaṃ hoti, somanassasahagataṃ ñāṇasampayuttaṃ…pe… tasmiṃ samaye phasso hoti…pe… avikkhepo hoti, ime dhammā sikkhā.
「どのような法が学であるか? 欲界の善心が、喜悦を伴い、智と結びついて生じた時、……(中略)……<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0016"></span>その時、触があり……(中略)……不散乱がある、これらの法が学である。
‘‘Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye rūpūpapattiyā maggaṃ bhāveti vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi…pe… paṭhamaṃ jhānaṃ…pe… pañcamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati…pe… avikkhepo hoti, ime dhammā sikkhā.
「どのような法が学であるか? 色界の生まれのための道を修習する時、欲から離れ、不善法から離れ……(中略)……初禅を……(中略)……第五禅を具足して住む……(中略)……不散乱がある、これらの法が学である。
‘‘Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye arūpapattiyā…pe… nevasaññānāsaññāyatanasahagataṃ…pe… avikkhepo hoti, ime dhammā sikkhā.
「どのような法が学であるか? 無色界の生まれのための……(中略)……非想非非想処を伴う……(中略)……不散乱がある、これらの法が学である。
‘‘Katame dhammā sikkhā? Yasmiṃ samaye lokuttaraṃ jhānaṃ bhāveti niyyānikaṃ…pe… avikkhepo hoti, ime dhammā sikkhā’’ti (vibha. 712-713).
「どのような法が<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0017"></span>学であるか? 出世間の禅を修習する時、導き出す……(中略)……不散乱がある、これらの法が学である」(分別論712-713)。
Etāsu sikkhāsu yāya kāyaci sikkhāya padaṃ adhigamūpāyo, atha vā mūlaṃ nissayo patiṭṭhāti sikkhāpadaṃ. Vuttañhetaṃ – ‘‘sīlaṃ nissāya sīle patiṭṭhāya satta bojjhaṅge bhāvento bahulīkaronto’’ti evamādi (saṃ. ni. 5.182). Evamettha sādhāraṇānaṃ padānaṃ sādhāraṇā byañjanato atthato ca vibhāvanā kātabbā.
これらの学のうち、いかなる学の処、到達手段、あるいは根本、依拠、基盤であるかが学処である。このように言われている。「戒に依拠し、戒に立脚して、七覚支を修習し、多く修習する」など(相応部5.182)。このようにここで、共通の言葉について、言葉と意味からの共通の明示がなされるべきである。
Purimapañcasikkhāpadavaṇṇanā
最初の五つの学処の注釈
Idāni yaṃ vuttaṃ – **‘‘atha pañcasu pubbesu, visesatthappakāsato…pe… viññātabbo vinicchayo’’**ti, tatthetaṃ vuccati – pāṇātipātoti ettha tāva pāṇoti jīvitindriyappaṭibaddhā khandhasantati, taṃ vā upādāya paññatto satto. Tasmiṃ pana pāṇe pāṇasaññino tassa pāṇassa jīvitindriyupacchedakaupakkamasamuṭṭhāpikā kāyavacīdvārānaṃ aññataradvārappavattā vadhakacetanā pāṇātipāto. Adinnādānanti ettha adinnanti parapariggahitaṃ, yattha paro yathākāmakāritaṃ āpajjanto adaṇḍāraho anupavajjo ca hoti, tasmiṃ parapariggahite parapariggahitasaññino tadādāyakaupakkamasamuṭṭhāpikā kāyavacīdvārānaṃ aññataradvārappavattā eva theyyacetanā adinnādānaṃ. Abrahmacariyanti aseṭṭhacariyaṃ, dvayaṃdvayasamāpattimethunappaṭisevanā kāyadvārappavattā asaddhammappaṭisevanaṭṭhānavītikkamacetanā abrahmacariyaṃ. Musāvādoti ettha musāti visaṃvādanapurekkhārassa atthabhañjanako vacīpayogo kāyapayogo vā, visaṃvādanādhippāyena panassa paravisaṃvādakakāyavacīpayogasamuṭṭhāpikā kāyavacīdvārānameva aññataradvārappavattā micchācetanā musāvādo. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānanti ettha pana surāti pañca surā – piṭṭhasurā, pūvasurā, odanasurā, kiṇṇapakkhittā, sambhārasaṃyuttā cāti. Merayampi pupphāsavo, phalāsavo, guḷāsavo, madhvāsavo, sambhārasaṃyutto cāti pañcavidhaṃ. Majjanti tadubhayameva madaniyaṭṭhena majjaṃ, yaṃ vā panaññampi kiñci atthi madaniyaṃ, yena pītena matto hoti pamatto, idaṃ vuccati majjaṃ. Pamādaṭṭhānanti yāya cetanāya taṃ pivati ajjhoharati, sā cetanā madappamādahetuto pamādaṭṭhānanti vuccati, yato ajjhoharaṇādhippāyena kāyadvārappavattā surāmerayamajjānaṃ ajjhoharaṇacetanā ‘‘surāmerayamajjapamādaṭṭhāna’’nti veditabbā. Evaṃ tāvettha pāṇātipātappabhutīhi viññātabbo vinicchayo.
今、言われたこと――**「そして最初の五つについての、特別な意味の提示から……(中略)……決定が知られるべきである」**<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0026"></span>という箇所について、ここでこれが言われる。殺生という箇所において、まず「命(pāṇa)」とは命根に結びついた五蘊の連続であり、あるいはそれに基づいた概念としての衆生である。そしてその命に対して命であるという認識を持ち、その命の命根を断ち切る手段を引き起こす、身と口の門のいずれかの門から生じた殺意が殺生である。不与取という箇所において、「与えられていないもの」とは他者が所有するものであり、そこで他者が望むようにしても罰せられず非難されないものであり、その他者が所有するものに対して他者が所有しているという認識を持ち、それを取る手段を引き起こす、身と口の門のいずれかの門から生じた盗意が不与取である。非梵行とは最上ではない行いであり、二つが交わること(性交)を行い、身の門から生じた正しくない法の行いの場を侵す意志が非梵行である<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0017"></span>。虚妄語という箇所において、「虚妄」とは騙すことを意図した利益を壊す口の行為または身の行為であり、騙す意図をもって他者を騙す身と口の行為を引き起こす、身と口の門のいずれかの門から生じた誤った意志が虚妄語である。穀酒・果実酒・酒類による放逸の場という箇所において、「穀酒(surā)」とは五つの穀酒である。すなわち粉の穀酒、餅の穀酒、ご飯の穀酒、酵母を入れたもの、材料を混ぜたものである。果実酒(meraya)も花酒、果実酒、蜜酒、蜂蜜酒、材料を混ぜたものの五種類である。「酒類(majja)」とはその両方であり、酔わせるという意味で酒類であり、あるいは他にも酔わせるものであれば何であれ、それを飲んで酔い、放逸になるなら、これが酒類と呼ばれる。「放逸の場(pamādaṭṭhāna)」とは、どのような意志でそれを飲み、飲み込むか、その意志が酔いと放逸の原因となるため放逸の場と呼ばれ、したがって飲み込む意図で身の門から生じた穀酒・果実酒・酒類の飲み込む意志が「穀酒・果実酒・酒類による放逸の場」と<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0027"></span>知られるべきである。このようにまずここで殺生などについて決定が知られるべきである。
Ekatānānatādivinicchayaṃ
同一性や多様性などの決定
Ekatānānatāditoti ettha āha – kiṃ pana vajjhavadhakappayogacetanādīnaṃ ekatāya pāṇātipātassa aññassa vā adinnādānādino ekattaṃ, nānatāya nānattaṃ hoti, udāhu noti. Kasmā panetaṃ vuccati? Yadi tāva ekatāya ekattaṃ, atha yadā ekaṃ vajjhaṃ bahū vadhakā vadhenti, eko vā vadhako bahuke vajjhe vadheti, ekena vā sāhatthikādinā payogena bahū vajjhā vadhīyanti, ekā vā cetanā bahūnaṃ vajjhānaṃ jīvitindriyupacchedakapayogaṃ samuṭṭhāpeti, tadā ekena pāṇātipātena bhavitabbaṃ. Yadi pana nānatāya nānattaṃ. Atha yadā eko vadhako ekassatthāya ekaṃ payogaṃ karonto bahū vajjhe vadheti, bahū vā vadhakā devadattayaññadattasomadattādīnaṃ bahūnamatthāya bahū payoge karontā ekameva devadattaṃ yaññadattaṃ somadattaṃ vā vadhenti, bahūhi vā sāhatthikādīhi payogehi eko vajjho vadhīyati. Bahū vā cetanā ekasseva vajjhassa jīvitindriyupacchedakapayogaṃ samuṭṭhāpenti, tadā bahūhi pāṇātipātehi bhavitabbaṃ. Ubhayampi cetamayuttaṃ. Atha neva etesaṃ vajjhādīnaṃ ekatāya ekattaṃ, nānatāya nānattaṃ, aññatheva tu ekattaṃ nānattañca hoti, taṃ vattabbaṃ pāṇātipātassa, evaṃ sesānampīti.
同一性や多様性などについて<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0018"></span>ここで言う。では、殺される者や殺す者、手段、意志などの同一性によって殺生や他の不与取などの同一性となり、多様性によって多様性となるのか、あるいはそうではないのか。なぜこのように言われるのか? もし同一性によって同一性となるならば、一人の殺される者を多くの殺す者が殺す時、あるいは一人の殺す者が多くの殺される者を殺す時、あるいは手で殺すなどの一つの手段によって多くの殺される者が殺される時、あるいは一つの意志が多くの殺される者の命根を断ち切る手段を引き起こす時、その時は一つの殺生となるべきである。しかしもし多様性によって多様性となるならば、一人の殺す者が一人のために一つの手段を行って多くの殺される者を殺す時、あるいは多くの殺す者がデーヴァダッタ、ヤンニャダッタ、ソーマダッタなど多くの者のために多くの手段を行って、一人のデーヴァダッタ、ヤンニャダッタ、あるいはソーマダッタを殺す時、あるいは多くの手で殺すなどの手段によって一人の殺される者が殺される時。あるいは多くの意志が一人の殺される者の命根を断ち切る手段を引き起こす時、その時は多くの殺生となるべきである。これらは両方とも不適切である。したがって、これらの殺される者などの同一性によって同一性となるわけでもなく、多様性によって多様性となるわけでもなく、全く別の理由で同一性や多様性となるのであり、それが殺生について語られるべきであり、他のものについても同様である、と。
Vuccate – tattha tāva pāṇātipātassa na vajjhavadhakādīnaṃ paccekamekatāya ekatā, nānatāya nānatā, kintu vajjhavadhakādīnaṃ yuganandhamekatāya ekatā, dvinnampi tu tesaṃ, tato aññatarassa vā nānatāya nānatā. Tathā hi bahūsu vadhakesu bahūhi sarakkhepādīhi ekena vā opātakhaṇanādinā payogena bahū vajjhe vadhentesupi bahū pāṇātipātā honti. Ekasmiṃ vadhake ekena, bahūhi vā payogehi tappayogasamuṭṭhāpikāya ca ekāya, bahūhi vā cetanāhi bahū vajjhe vadhentepi bahū pāṇātipātā honti, bahūsu ca vadhakesu yathāvuttappakārehi bahūhi, ekena vā payogena ekaṃ vajjhaṃ vadhentesupi bahū pāṇātipātā honti. Esa nayo adinnādānādīsupīti. Evamettha ekatānānatāditopi viññātabbo vinicchayo.
答えられる。<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0018"></span>そこではまず殺生について、殺される者や殺す者などのそれぞれの同一性によって同一性となり、多様性によって多様性となるのではなく、殺される者と殺す者などの結合した同一性によって同一性となり、それら二つのうちいずれかの多様性によって多様性となるのである。なぜなら、多くの殺す者が矢を射るなどの多くの手段によって、あるいは落とし穴を掘るなどの一つの手段によって多くの殺される者を殺す時でも、多くの殺生となる。一人の殺す者が一つの、あるいは多くの手段によって、そしてその手段を引き起こす一つの、あるいは多くの意志によって多くの殺される者を殺す時でも多くの殺生となり、多くの殺す者が前述のような多くの、あるいは一つの手段によって一人の殺される者を殺す時でも多くの殺生となるのである。不与取などにおいても同じ方法である。このようにここで同一性や多様性などについても決定が知られるべきである。
Ārammaṇatoti pāṇātipāto cettha jīvitindriyārammaṇo. Adinnādānaabrahmacariyasurāmerayamajjapamādaṭṭhānāni rūpadhammesu rūpāyatanādiaññatarasaṅkhārārammaṇāni. Musāvādo yassa musā bhaṇati, tamārabhitvā pavattanato sattārammaṇo. Abrahmacariyampi sattārammaṇanti eke. Adinnādānañca yadā satto haritabbo hoti, tadā sattārammaṇanti. Api cettha saṅkhāravaseneva sattārammaṇaṃ, na paṇṇattivasenāti. Evamettha ārammaṇatopi viññātabbo vinicchayo.
所縁(対象)について言えば、ここにおいて殺生は命根を所縁とする。不与取(盗み)、非梵行(不淫)、さらに穀酒・果実酒・発酵酒(飲酒)による放逸の処については、色法(物質的な事象)において色処などのいずれかの行を所縁とする。虚妄語(嘘)は、嘘を語る相手である人を対象として生起するため、有情を所縁とする。一部の者は非梵行も有情を所縁とすると言う。また不与取は、有情が連れ去られるべき場合には、そのとき有情を所縁とする。しかしここにおいて、行の側面からのみ有情を所縁とするのであり、施設(概念)の側面からではない。このように、ここにおいて所縁についても決着が知られるべきである。
Ādānatoti pāṇātipātāveramaṇisikkhāpadādīni cetāni sāmaṇerena bhikkhusantike samādinnāneva samādinnāni honti, upāsakena pana attanā samādiyantenāpi samādinnāni honti, parassa santike samādiyantenāpi. Ekajjhaṃ samādinnānipi samādinnāni honti, paccekaṃ samādinnānipi. Kintu nānaṃ ekajjhaṃ samādiyato ekāyeva virati, ekāva cetanā hoti, kiccavasena panetāsaṃ pañcavidhattaṃ viññāyati. Paccekaṃ samādiyato pana pañceva viratiyo, pañca ca cetanā hontīti veditabbā. Evamettha ādānatopi viññātabbo vinicchayo.
受持(受け取ること)について言えば、これら殺生から離れる学処などは、沙弥によっては比丘の面前で受持された場合のみ受持されたことになり、優婆塞によっては自身で受持した場合でも、他者の面前で受持した場合でも受持されたことになる。一括して受持された場合でも受持されたことになり、個別に受持された場合でも受持されたことになる。ただし、異なったものを一括して受持する場合、離(避けること)は一つであり、思(意志)も一つとなるが、作用の側面からこれらが五種類であることが知られる。一方、個別に受持する場合は五つの離があり、五つの思があることが知られるべきである。このように、ここにおいて受持についても決着が知られるべきである。
Bhedatoti sāmaṇerānañcettha ekasmiṃ bhinne sabbānipi bhinnāni honti. Pārājikaṭṭhāniyāni hi tāni tesaṃ, yaṃ taṃ vītikkantaṃ hoti, teneva kammabaddho. Gahaṭṭhānaṃ pana ekasmiṃ bhinne ekameva bhinnaṃ hoti, yato tesaṃ taṃsamādāneneva puna pañcaṅgikattaṃ sīlassa sampajjati. Apare panāhu – ‘‘visuṃ visuṃ samādinnesu ekasmiṃ bhinne ekameva bhinnaṃ hoti, ‘pañcaṅgasamannāgataṃ sīlaṃ samādiyāmī’ti evaṃ pana ekato samādinnesu ekasmiṃ bhinne sesānipi sabbāni bhinnāni honti. Kasmā? Samādinnassa abhinnattā, yaṃ taṃ vītikkantaṃ, teneva kammabaddho’’ti. Evamettha bhedatopi viññātabbo vinicchayo.
破壊(破戒)について言えば、ここにおいて沙弥の場合、一つが破られればすべてが破られたことになる。彼らにとってそれらは波羅夷に該当するものであり、犯されたまさにその行為によって業に縛られる。しかし在家者の場合、一つが破られたときはその一つのみが破られたことになり、彼らは同じ受持を再び行うことで戒の五つの構成要素が成就する。しかし他の者たちは次のように言う。「別々に受持されたものについては、一つが破られたときにはその一つのみが破られるが、『五つの構成要素を備えた戒を受持します』と一括して受持されたものについては、一つが破られれば残りのすべてが破られたことになる。なぜなら、受持されたものが一つに結びついているため、その犯された行為によって業に縛られるからである」と。このように、ここにおいて破壊についても決着が知られるべきである。
Mahāsāvajjatoti guṇavirahitesu tiracchānagatādīsu pāṇesu khuddake pāṇe pāṇātipāto appasāvajjo, mahāsarīre mahāsāvajjo. Kasmā? Payogamahantatāya. Payogasamattepi vatthumahantatāya. Guṇavantesu pana manussādīsu appaguṇe pāṇātipāto appasāvajjo, mahāguṇe mahāsāvajjo. Sarīraguṇānantu samabhāve sati kilesānaṃ upakkamānañca mudutāya appasāvajjatā, tibbatāya mahāsāvajjatā ca veditabbā. Esa nayo sesesupi. Api cettha surāmerayamajjapamādaṭṭhānameva mahāsāvajjaṃ, na tathā pāṇātipātādayo. Kasmā? Manussabhūtassāpi ummattakabhāvasaṃvattanena ariyadhammantarāyakaraṇatoti. Evamettha mahāsāvajjatopi viññātabbo vinicchayo.
大過(大きな罪)について言えば、徳のない畜生などの命あるものにおいて、小さな生き物に対する殺生は小過であり、大きな身体のものに対する殺生は大過である。なぜか。加行(実行の手間)が大きいからである。加行が同じであっても、対象(事物の大きさ)が大きいからである。一方、徳のある人間などにおいては、徳の少ない者に対する殺生は小過であり、徳の大きい者に対する殺生は大過である。身体と徳が同じである場合には、煩悩と実行の度合いが穏やかであれば小過であり、激しければ大過であると知られるべきである。残りのものについてもこの理屈に従う。またここにおいて、穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処のみが大過であり、殺生などはそうではない。なぜか。人間であっても狂気に至らしめることにより、聖なる法の障害となるからである。このように、ここにおいて大過についても決着が知られるべきである。
Payogatoti ettha ca pāṇātipātassa sāhatthiko, āṇattiko, nissaggiyo, thāvaro, vijjāmayo, iddhimayoti chappayogā. Tattha kāyena vā kāyappaṭibaddhena vā paharaṇaṃ sāhatthiko payogo, so uddissānuddissabhedato duvidho hoti. Tattha uddissake yaṃ uddissa paharati, tasseva maraṇena kammunā bajjhati. ‘‘Yo koci maratū’’ti evaṃ anuddissake pahārapaccayā yassa kassaci maraṇena. Ubhayathāpi ca paharitamatte vā maratu, pacchā vā teneva rogena, paharitakkhaṇe eva kammunā bajjhati. Maraṇādhippāyena ca pahāraṃ datvā tena amatassa puna aññena cittena pahāre dinne pacchāpi yadi paṭhamapahāreneva marati, tadā eva kammunā baddho hoti. Atha dutiyapahārena, natthi pāṇātipāto. Ubhayehi matepi paṭhamapahāreneva kammunā baddho, ubhayehipi amate nevatthi pāṇātipāto. Esa nayo bahukehipi ekassa pahāre dinne. Tatrāpi hi yassa pahārena marati, tasseva kammabaddho hoti.
加行(実行)について言えば、ここにおいて殺生の加行には自手(自ら手を下す)、教唆(他人に命じる)、投擲(投げつける)、固定(罠などを仕掛ける)、呪術(呪詛による)、神通(神通力による)の六つがある。その中で身体または身体に関連するもので打つのが自手加行であり、それは特定と不特定の二種に分けられる。そのうち特定のものでは、特定して打った相手の死によって業に縛られる。「誰でもいいから死ね」と不特定に打ったことが原因で誰か彼かが死んだ場合も同様である。どちらの場合でも、打った直後に死ぬか、後になってその傷がもとで死ぬかに関わらず、打った瞬間に業に縛られる。殺す意図をもって打撃を与え、それによって死ななかった相手に対し、後で別の心(意図)で打撃を与えた場合でも、もし最初の打撃が原因で死んだのであれば、そのときに業に縛られる。もし二度目の打撃で死んだのであれば、最初の殺生は成立しない。両方によって死んだ場合でも、最初の打撃によって業に縛られる。両方によって死ななかった場合は、どちらも殺生は成立しない。多数の者が一人に打撃を与えた場合もこの理屈に従う。そこでも、誰の打撃によって死んだのか、その者の業に縛られるのである。
Adhiṭṭhahitvā pana āṇāpanaṃ āṇattiko payogo. Tatthapi sāhatthike payoge vuttanayeneva kammabaddho anussaritabbo. Chabbidho cettha niyamo veditabbo –
決意して他人に命じるのが教唆加行である。そこでも自手加行で述べたのと同じ方法で業に縛られると理解されるべきである。ここにおいて六種類の決定が知られるべきである。
‘‘Vatthu kālo ca okāso, āvudhaṃ iriyāpatho;
「対象、時間と場所、武器、姿勢、
Kiriyāvisesoti ime, cha āṇattiniyāmakā’’ti. (pāci. aṭṭha. 2.174);
行為の特性。これらが六つの教唆の決定要因である」
Tattha vatthūti māretabbo pāṇo. Kāloti pubbaṇhasāyanhādikālo ca, yobbanathāvariyādikālo ca. Okāsoti gāmo vā nigamo vā vanaṃ vā racchā vā siṅghāṭakaṃ vāti evamādi. Āvudhanti asi vā usu vā satti vāti evamādi. Iriyāpathoti māretabbassa mārakassa ca ṭhānaṃ vā nisajjā vāti evamādi.
そこにおいて、対象とは殺されるべき命あるものである。時間とは午前や午後などの時間、そして青年期や老年期などの年齢である。場所とは村、町、森、道、交差点などである。武器とは剣、矢、槍などである。姿勢とは殺される者や殺す者の立つ、座るなどである。
Kiriyāvisesoti vijjhanaṃ vā chedanaṃ vā bhedanaṃ vā saṅkhamuṇḍikaṃ vāti evamādi. Yadi hi vatthuṃ visaṃvādetvā ‘‘yaṃ mārehī’’ti āṇatto, tato aññaṃ māreti, āṇāpakassa natthi kammabaddho. Atha vatthuṃ avisaṃvādetvā māreti, āṇāpakassa āṇattikkhaṇe āṇattassa māraṇakkhaṇeti ubhayesampi kammabaddho. Esa nayo kālādīsupi.
行為の特性とは、射る、切る、割る、法螺貝のように丸刈りにするなどである。もし対象を偽って「これを殺せ」と命じ、命じられた者がそれとは別の者を殺した場合、命じた者には業の縛りはない。対象を違えずに殺した場合、命じた者には命じた瞬間に、命じられた者には殺した瞬間に、両者に業の縛りが生じる。時間などについてもこの理屈に従う。
Māraṇatthantu kāyena vā kāyappaṭibaddhena vā paharaṇanissajjanaṃ nissaggiyo payogo. Sopi uddissānuddissabhedato duvidho eva, kammabaddho cettha pubbe vuttanayeneva veditabbo.
殺害の目的で身体または身体に関連するものを手放す(投げつける)ことが投擲加行である。それもまた特定と不特定の二種があり、業の縛りについては前に述べたのと同じ方法で知られるべきである。
Māraṇatthameva opātakhaṇanaṃ, apassenaupanikkhipanaṃ, bhesajjavisayantādippayojanaṃ vā thāvaro payogo. Sopi uddissānuddissabhedato duvidho, yato tatthapi pubbe vuttanayeneva kammabaddho veditabbo. Ayantu viseso – mūlaṭṭhena opātādīsu paresaṃ mūlena vā mudhā vā dinnesupi yadi tappaccayā koci marati, mūlaṭṭhasseva kammabaddho. Yadipi ca tena aññena vā tattha opāte vināsetvā bhūmisame katepi paṃsudhovakā vā paṃsuṃ gaṇhantā, mūlakhaṇakā vā mūlāni khaṇantā āvāṭaṃ karonti, deve vā vassante kaddamo jāyati, tattha ca koci otaritvā vā laggitvā vā marati, mūlaṭṭhasseva kammabaddho. Yadi pana yena laddhaṃ, so añño vā taṃ vitthaṭataraṃ gambhīrataraṃ vā karoti, tappaccayāva koci marati, ubhayesampi kammabaddho. Yathā tu mūlāni mūlehi saṃsandanti, tathā tatra thale kate muccati. Evaṃ apassenādīsupi yāva tesaṃ pavatti, tāva yathāsambhavaṃ kammabaddho veditabbo.
殺害の目的で落とし穴を掘ること、寄りかかる仕掛けを置くこと、毒薬などを用いることが固定加行である。それもまた特定と不特定の二種があり、それについても前に述べたのと同じ方法で業の縛りが知られるべきである。ただしここには違いがある。根拠としての落とし穴などにおいて、他人の費用または無償で与えられた場合でも、それが原因で誰かが死ねば、その根本的な責任者に業が縛られる。もし別の者がその落とし穴を壊して地面を平らにしたとしても、土を洗う者や土を取る者、根を掘る者がそこに穴を作り、あるいは雨が降って泥が生じ、そこに誰かが落ちたりはまったりして死んだ場合、根本的な責任者に業が縛られる。もしそれを見つけた別の者がそれをより広く、またはより深くし、それが原因で誰かが死んだ場合、両者に業が縛られる。根が根と結びつくように、陸地で作られた場合には免れる。このように寄りかかる仕掛けなどについても、それらが存続する限り、状況に応じて業の縛りが知られるべきである。
Māraṇatthaṃ pana vijjāparijappanaṃ vijjāmayo payogo. Dāṭhāvudhādīnaṃ dāṭhākoṭanādimiva māraṇatthaṃ kammavipākajiddhivikārakaraṇaṃ iddhimayo payogoti. Adinnādānassa tu theyyapasayhapaṭicchannaparikappakusāvahāravasappavattā sāhatthikāṇattikādayo payogā, tesampi vuttānusāreneva pabhedo veditabbo. Abrahmacariyādīnaṃ tiṇṇampi sāhatthiko eva payogo labbhatīti. Evamettha payogatopi viññātabbo vinicchayo.
殺害の目的で呪文を唱えるのが呪術加行である。牙の武器などを牙で叩くように、殺害の目的で業の異熟による神通力を変化させることが神通加行である。一方、不与取の加行には、窃盗、強奪、隠匿、計画、くじ引きなどによる自手や教唆などがあり、それらについても述べられた通りに分類が知られるべきである。非梵行などの三つには、自手加行のみが存在する。このように、ここにおいて加行についても決着が知られるべきである。
Aṅgatoti ettha ca pāṇātipātassa pañca aṅgāni bhavanti – pāṇo ca hoti, pāṇasaññī ca, vadhakacittañca paccupaṭṭhitaṃ hoti, vāyamati, tena ca maratīti. Adinnādānassāpi pañceva – parapariggahitañca hoti, parapariggahitasaññī ca, theyyacittañca paccupaṭṭhitaṃ hoti, vāyamati, tena ca ādātabbaṃ ādānaṃ gacchatīti. Abrahmacariyassa pana cattāri aṅgāni bhavanti – ajjhācariyavatthu ca hoti, tattha ca sevanacittaṃ paccupaṭṭhitaṃ hoti, sevanapaccayā payogañca samāpajjati, sādiyati cāti, tathā paresaṃ dvinnampi. Tattha musāvādassa tāva musā ca hoti taṃ vatthu, visaṃvādanacittañca paccupaṭṭhitaṃ hoti, tajjo ca vāyāmo, paravisaṃvādanañca viññāpayamānā viññatti pavattatīti cattāri aṅgāni veditabbāni. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānassa pana surādīnañca aññataraṃ hoti madanīyapātukamyatācittañca paccupaṭṭhitaṃ hoti, tajjañca vāyāmaṃ āpajjati, pīte ca pavisatīti imāni cattāri aṅgānīti. Evamettha aṅgatopi viññātabbo vinicchayo.
構成要素(支)について言えば、ここにおいて殺生には五つの構成要素がある。命あるものであること、命あるものとの認識があること、殺意が存在すること、努力すること、それによって死ぬことである。不与取にも五つがある。他人の所有物であること、他人の所有物との認識があること、盗心が存在すること、努力すること、それによって奪取が行われることである。非梵行には四つの構成要素がある。交接の対象となる事物が存在すること、そこに交接の心が現れること、交接を理由に実行に移ること、そしてそれに同意することである(これは他の二つにも当てはまる)。その中で虚妄語については、その事柄が虚偽であること、欺く心が現れること、それに応じた努力があること、そして他者を欺くための伝達が行われることの四つの構成要素が知られるべきである。穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処については、穀酒などのいずれかであること、酔わせるものを飲みたいという心が現れること、それに応じた努力をすること、そして飲んで体内に入ることの四つの構成要素がある。このように、ここにおいて構成要素についても決着が知られるべきである。
Samuṭṭhānatoti pāṇātipātaadinnādānamusāvādā cettha kāyacittato, vācācittato, kāyavācācittato cāti tisamuṭṭhānā honti. Abrahmacariyaṃ kāyacittavasena ekasamuṭṭhānameva. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ kāyato ca, kāyacittato cāti dvisamuṭṭhānanti. Evamettha samuṭṭhānatopi viññātabbo vinicchayo.
等起(生起)について言えば、ここにおいて殺生、不与取、虚妄語は、身と心から、語と心から、そして身と語と心からの三つの等起がある。非梵行は身と心の側面からのひとつの等起のみである。穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処は身から、および身と心からの二つの等起である。このように、ここにおいて等起についても決着が知られるべきである。
Vedanātoti ettha ca pāṇātipāto dukkhavedanāsampayuttova. Adinnādānaṃ tīsu vedanāsu aññataravedanāsampayuttaṃ, tathā musāvādo. Itarāni dve sukhāya vā adukkhamasukhāya vā vedanāya sampayuttānīti. Evamettha vedanātopi viññātabbo vinicchayo.
受(感覚)について言えば、ここにおいて殺生は苦受(苦しい感覚)と結びついているのみである。不与取は三つの受のうちいずれかと結びついており、虚妄語も同様である。残りの二つは楽受または不苦不楽受と結びついている。このように、ここにおいて受についても決着が知られるべきである。
Mūlatoti pāṇātipāto cettha dosamohamūlo. Adinnādānamusāvādā lobhamohamūlā vā dosamohamūlā vā. Itarāni dve lobhamohamūlānīti. Evamettha mūlatopi viññātabbo vinicchayo.
根(根本)について言えば、ここにおいて殺生は瞋(怒り)と癡(無明)を根本とする。不与取と虚妄語は貪(貪り)と癡を根本とするか、あるいは瞋と癡を根本とする。残りの二つは貪と癡を根本とする。このように、ここにおいて根についても決着が知られるべきである。
Kammatoti pāṇātipātaadinnādānaabrahmacariyāni cettha kāyakammameva kammapathappattāneva ca, musāvādo vacīkammameva. Yo pana atthabhañjako, so kammapathappatto. Itaro kammameva. Surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ kāyakammamevāti. Evamettha kammatopi viññātabbo vinicchayo.
業について言えば、ここにおいて殺生、不与取、非梵行は身業(身体による業)であり、業道に至るものである。虚妄語は語業(言葉による業)である。利益を損なう者は業道に至る。それ以外は単なる業である。穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処は身業のみである。このように、ここにおいて業についても決着が知られるべきである。
Viramatoti ettha āha ‘‘pāṇātipātādīhi viramanto kuto viramatī’’ti? Vuccate – samādānavasena tāva viramanto attano vā paresaṃ vā pāṇātipātādiakusalato viramati. Kimārabhitvā? Yato viramati, tadeva. Sampattavasenāpi viramanto vuttappakārākusalatova. Kimārabhitvā? Pāṇātipātādīnaṃ vuttārammaṇāneva. Keci pana bhaṇanti ‘‘surāmerayamajjasaṅkhāte saṅkhāre ārabhitvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā viramati, sattasaṅkhāresu yaṃ pana avaharitabbaṃ bhañjitabbañca, taṃ ārabhitvā adinnādānā musāvādā ca, satteyevārabhitvā pāṇātipātā abrahmacariyā cā’’ti. Tadaññe ‘‘evaṃ sante ‘aññaṃ cintento aññaṃ kareyya, yañca pajahati, taṃ na jāneyyā’ti evaṃdiṭṭhikā hutvā anicchamānā yadeva pajahati, taṃ attano pāṇātipātādiakusalamevārabhitvā viramatī’’ti vadanti. Tadayuttaṃ. Kasmā? Tassa paccuppannābhāvato bahiddhābhāvato ca. Sikkhāpadānañhi vibhaṅgapāṭhe ‘‘pañcannaṃ sikkhāpadānaṃ kati kusalā…pe… kati araṇā’’ti pucchitvā ‘‘kusalāyeva, siyā sukhāya vedanāya sampayuttā’’ti (vibha. 716) evaṃ pavattamāne vissajjane ‘‘paccuppannārammaṇā’’ti ca ‘‘bahiddhārammaṇā’’ti ca evaṃ paccuppannabahiddhārammaṇattaṃ vuttaṃ, taṃ attano pāṇātipātādiakusalaṃ ārabhitvā viramantassa na yujjati. Yaṃ pana vuttaṃ – ‘‘aññaṃ cintento aññaṃ kareyya, yañca pajahati, taṃ na jāneyyā’’ti. Tattha vuccate – na kiccasādhanavasena pavattento aññaṃ cintento aññaṃ karotīti vā, yañca pajahati, taṃ na jānātīti vā vuccati.
離(避けること)について言えば、ここで「殺生などから離れる者は、何から離れるのか」と問われる。それに答える。まず受持によって離れる者は、自分自身または他者の殺生などの不善から離れる。何を対象としてか。離れる対象、まさにそれである。成就によって離れる者も、前述の不善からのみ離れる。何を対象としてか。殺生などの前述の所縁である。しかし一部の者は次のように言う。「穀酒・果実酒・発酵酒という行を対象として、穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処から離れる。有情という行においては、奪われるべきものや損なわれるべきものを対象として不与取や虚妄語から離れ、まさに有情を対象として殺生や非梵行から離れる」と。また他の者は「そのようであれば、『あることを考えながら別のことを行い、放棄しているものを知らない』という見解の者になり、望まないのに放棄しているもの、つまり自分自身の殺生などの不善そのものを対象として離れることになる」と言う。それは不適切である。なぜか。彼には現在性がなく、外部性もないからである。分別論のテキストにおいて学処について「五つの学処のうち、いくつが善であり…(中略)…いくつが無諍であるか」と問い、「すべて善であり、楽受と結びつくこともある」と続く解答の中で、「現在の所縁」および「外部の所縁」と現在と外部の所縁であることが述べられているが、それは自分自身の殺生などの不善を対象として離れる者には当てはまらない。また「あることを考えながら別のことを行い、放棄しているものを知らない」と言われることについて。そこでは、行為の達成として行われない場合には、あることを考えながら別のことを行うと言われたり、自分が放棄しているものを知らないと言われるのである。
‘‘Ārabhitvāna amataṃ, jahanto sabbapāpake;
「すべての悪を捨て去り、不死(涅槃)を対象として、
Nidassanañcettha bhave, maggaṭṭhoriyapuggalo’’ti.
ここに例示されるのは、道に立つ聖者である」
Evamettha viramatopi viññātabbo vinicchayo.
このように、ここにおいて離についても決着が知られるべきである。
Phalatoti sabbe eva cete pāṇātipātādayo duggatiphalanibbattakā honti, sugatiyañca aniṭṭhākantāmanāpavipākanibbattakā honti, samparāye diṭṭhadhamme eva ca avesārajjādiphalanibbattakā. Apica ‘‘yo sabbalahuso pāṇātipātassa vipāko manussabhūtassa appāyukasaṃvattaniko hotī’’ti (a. ni. 8.40) evamādinā nayenettha phalatopi viññātabbo vinicchayo.
果(結果)について言えば、これら殺生などはすべて悪趣(苦しみの世界)という結果を生み出すものであり、善趣においても望ましくない、好ましくない、意に沿わない異熟を生み出すものであり、来世においても現世においても恐怖などの結果を生み出す。さらに「殺生の最も軽い結果は、人間として生まれたときに短命になることである」という理屈により、ここにおいて果についても決着が知られるべきである。
Api cettha pāṇātipātādiveramaṇīnampi samuṭṭhānavedanāmūlakammaphalato viññātabbo vinicchayo. Tatthāyaṃ viññāpanā – sabbā eva cetā veramaṇiyo catūhi samuṭṭhahanti kāyato, kāyacittato, vācācittato, kāyavācācittato cāti. Sabbā eva ca sukhavedanāsampayuttā vā, adukkhamasukhavedanāsampayuttā vā, alobhādosamūlā vā alobhādosāmohamūlā vā. Catassopi cettha kāyakammaṃ, musāvādāveramaṇī vacīkammaṃ, maggakkhaṇe ca cittatova samuṭṭhahanti, sabbāpi manokammaṃ.
またここにおいて、殺生からの離などについても、等起、受、根、業、果の側面から決着が知られるべきである。ここにおける説明は以下の通りである。これらの離はすべて、身から、身と心から、語と心から、身と語と心からの四つから等起する。またすべてが楽受または不苦不楽受と結びついており、無貪・無瞋を根本とするか、または無貪・無瞋・無癡を根本とする。そしてこれら四つは身業であり、虚妄語からの離は語業であるが、道の瞬間においてはすべて心のみから等起し、すべてが意業となる。
Pāṇātipātā veramaṇiyā cettha aṅgapaccaṅgasampannatā ārohapariṇāhasampattitā javasampattitā suppatiṭṭhitapādatā cārutā mudutā sucitā sūratā mahabbalatā vissatthavacanatā lokapiyatā nelatā abhejjaparisatā acchambhitā duppadhaṃsitā parūpakkamena amaraṇatā anantaparivāratā surūpatā susaṇṭhānatā appābādhatā asokitā piyehi manāpehi saddhiṃ avippayogatā dīghāyukatāti evamādīni phalāni.
殺生からの離については、手足が完全であること、体格が良いこと、動きが俊敏であること、足がしっかりと地に着いていること、美しいこと、柔らかいこと、清潔であること、勇敢であること、力が強いこと、言葉が信頼されること、世間に愛されること、欠点がないこと、仲間が分裂しないこと、恐れがないこと、他から害されないこと、他者の攻撃によって死なないこと、無数の従者がいること、容姿端麗であること、均整がとれていること、病気が少ないこと、悲しみがないこと、愛する者と離れ離れにならないこと、長寿であることなどがその果である。
Adinnādānā veramaṇiyā mahaddhanatā pahūtadhanadhaññatā anantabhogatā anuppannabhoguppattitā uppannabhogathāvaratā icchitānaṃ bhogānaṃ khippappaṭilābhitā rājacorudakaggiappiyadāyādehi asādhāraṇabhogatā asādhāraṇadhanappaṭilābhitā lokuttamatā natthikabhāvassa ajānanatā sukhavihāritāti evamādīni.
不与取からの離については、大富豪であること、豊かな財産や穀物があること、無尽蔵の富があること、未だ得ていない富が生じること、得た富が安定していること、望んだ富がすぐに手に入ること、王、盗賊、水、火、好ましくない相続人と共有されない富があること、比類のない富を得ること、世間で最高であること、貧しさを知らないこと、快適に暮らせることなどがその果である。
Abrahmacariyā veramaṇiyā vigatapaccatthikatā sabbajanapiyatā annapānavatthasayanādīnaṃ lābhitā sukhasayanatā sukhappaṭibujjhanatā apāyabhayavinimuttatā itthibhāvappaṭilābhassa vā napuṃsakabhāvappaṭilābhassa vā abhabbatā akkodhanatā paccakkhakāritā apatitakkhandhatā anadhomukhatā itthipurisānaṃ aññamaññapiyatā paripuṇṇindriyatā paripuṇṇalakkhaṇatā nirāsaṅkatā appossukkatā sukhavihāritā akutobhayatā piyavippayogābhāvatāti evamādīni.
非梵行からの離については、敵がいないこと、すべての人に愛されること、飲食物、衣服、寝具などを得られること、安らかに眠れること、安らかに目覚めること、悪趣の恐怖から免れること、女性として生まれたり去勢者として生まれたりすることがないこと、怒りっぽくないこと、物事を直接確認できること、肩が落ちていないこと、うつむき加減でないこと、男女互いに愛し合うこと、感覚器官が完全であること、特徴が完全であること、疑いがないこと、心配がないこと、快適に暮らせること、どこからも脅かされないこと、愛する者との別れがないことなどがその果である。
Musāvādā veramaṇiyā vippasannindriyatā vissaṭṭhamadhurabhāṇitā samasitasuddhadantatā nātithūlatā nātikisatā nātirassatā nātidīghatā sukhasamphassatā uppalagandhamukhatā sussūsakaparijanatā ādeyyavacanatā kamaluppalasadisamudulohitatanujivhatā anuddhatatā acapalatāti evamādīni.
虚妄語からの離については、感覚器官が清らかであること、言葉が明瞭で甘美であること、歯が白く揃っていること、太りすぎないこと、痩せすぎないこと、背が低すぎないこと、高すぎないこと、触り心地が良いこと、口から蓮の香りがすること、従順な使用人がいること、言葉が受け入れられること、舌が蓮の花のように柔らかく赤く薄いこと、高慢でないこと、軽薄でないことなどがその果である。
Surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇiyā atītānāgatapaccuppannesu sabbakiccakaraṇīyesu khippaṃ paṭijānanatā sadā upaṭṭhitasatitā anummattakatā ñāṇavantatā analasatā ajaḷatā anelamūgatā amattatā appamattatā asammohatā acchambhitā asārambhitā anussaṅkitā saccavāditā apisuṇāpharusāsamphapalāpavāditā rattindivamatanditatā kataññutā kataveditā amaccharitā cāgavantatā sīlavantatā ujutā akkodhanatā hirimanatā ottappitā ujudiṭṭhikatā mahāpaññatā medhāvitā paṇḍitatā atthānatthakusalatāti evamādīni phalāni. Evamettha pāṇātipātādiveramaṇīnaṃ samuṭṭhānavedanāmūlakammaphalatopi viññātabbo vinicchayo.
穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処からの離については、過去・未来・現在におけるすべてのなすべき事柄を速やかに認識すること、常に念が確立していること、狂気でないこと、知識があること、怠惰でないこと、愚かでないこと、唖でないこと、酒に酔わないこと、放逸でないこと、迷いがないこと、恐怖がないこと、激昂しないこと、疑心暗鬼にならないこと、真実を語ること、離間語・粗悪語・綺語を語らないこと、昼夜問わず怠らないこと、恩を知ること、恩を返すこと、物惜しみしないこと、寛大であること、戒を守ること、真っ直ぐであること、怒らないこと、慚(恥)があること、愧(恐れ)があること、見解が真っ直ぐであること、大いなる智慧があること、聡明であること、賢者であること、利益と不利益に通じていることなどがその果である。このように、ここにおいて殺生からの離などの等起、受、根、業、果についても決着が知られるべきである。
Pacchimapañcasikkhāpadavaṇṇanā
後半の五学処の解説
Idāni yaṃ vuttaṃ –
今、こう言われた。
‘‘Yojetabbaṃ tato yuttaṃ, pacchimesvapi pañcasu;
「そこから適切なものを、後半の五つにも当てはめるべきである。
Āveṇikañca vattabbaṃ, ñeyyā hīnāditāpi cā’’ti.
また固有の性質についても語られるべきであり、下劣さなども知られるべきである」
Tassāyaṃ atthavaṇṇanā – etissā purimapañcasikkhāpadavaṇṇanāya yaṃ yujjati, taṃ tato gahetvā pacchimesvapi pañcasu sikkhāpadesu yojetabbaṃ. Tatthāyaṃ yojanā – yatheva hi purimasikkhāpadesu ārammaṇato ca surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ rūpāyatanādiaññatarasaṅkhārārammaṇaṃ, tathā idha vikālabhojanaṃ. Etena nayena sabbesaṃ ārammaṇabhedo veditabbo. Ādānato ca yathā purimāni sāmaṇerena vā upāsakena vā samādiyantena samādinnāni honti, tathā etānipi. Aṅgatopi yathā tattha pāṇātipātādīnaṃ aṅgabhedo vutto, evamidhāpi vikālabhojanassa cattāri aṅgāni – vikālo, yāvakālikaṃ, ajjhoharaṇaṃ, anummattakatāti. Etenānusārena sesānampi aṅgavibhāgo veditabbo. Yathā ca tattha samuṭṭhānato surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ kāyato ca kāyacittato cāti dvisamuṭṭhānaṃ, evamidha vikālabhojanaṃ. Etena nayena sabbesaṃ samuṭṭhānaṃ veditabbaṃ. Yathā ca tattha vedanāto adinnādānaṃ tīsu vedanāsu aññataravedanāsampayuttaṃ, tathā idha vikālabhojanaṃ. Etena nayena sabbesaṃ vedanāsampayogo veditabbo. Yathā ca tattha abrahmacariyaṃ lobhamohamūlaṃ, evamidha vikālabhojanaṃ. Aparāni ca dve etena nayena sabbesaṃ mūlabhedo veditabbo. Yathā ca tattha pāṇātipātādayo kāyakammaṃ, evamidhāpi vikālabhojanādīni. Jātarūparajatappaṭiggahaṇaṃ pana kāyakammaṃ vā siyā vacīkammaṃ vā kāyadvārādīhi pavattisabbhāvapariyāyena, na kammapathavasena. Viramatoti yathā ca tattha viramanto attano vā paresaṃ vā pāṇātipātādiakusalato viramati, evamidhāpi vikālabhojanādiakusalato, kusalatopi vā ekato. Yathā ca purimā pañca veramaṇiyo catusamuṭṭhānā kāyato, kāyacittato, vācācittato, kāyavācācittato cāti, sabbā sukhavedanāsampayuttā vā adukkhamasukhavedanāsampayuttā vā, alobhādosamūlā vā alobhādosāmohamūlā vā, sabbā ca nānappakāraiṭṭhaphalanibbattakā, tathā idhāpīti.
その意味の解説はこうである。この前半の五学処の解説の中で適切なものをそこから取り出して、後半の五つの学処にも当てはめるべきである。ここにおける当てはめは次の通りである。前半の学処において所縁について、穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処が色処などのいずれかの行を所縁とするように、ここにおいては非時食(時ならぬ食事)が該当する。この方法ですべての所縁の分類が知られるべきである。受持についても、前半のものが沙弥または優婆塞によって受持されるように、これらもまた同様である。構成要素についても、そこで殺生などの構成要素が語られたように、ここでも非時食には四つの構成要素がある。非時(時ならぬ時間)、時限りのもの、飲み込むこと、狂気でないことである。この理屈に従って残りの構成要素の分類も知られるべきである。等起についても、そこで穀酒・果実酒・発酵酒による放逸の処が身から、および身と心からの二つの等起であったように、ここでも非時食が該当する。この方法ですべての等起が知られるべきである。受についても、そこで不与取が三つの受のうちいずれかと結びついていたように、ここでも非時食が該当する。この方法ですべての受との結びつきが知られるべきである。根についても、そこで非梵行が貪と癡を根本としていたように、ここでも非時食が該当する。他の二つについても、この方法ですべての根の分類が知られるべきである。業についても、そこで殺生などが身業であったように、ここでも非時食などが該当する。ただし、金銀の受け取りは、身体の門などからの生起という側面から身業または語業となり得るが、業道の側面からではない。離についても、そこで離れる者が自分自身または他者の殺生などの不善から離れるように、ここでも非時食などの不善から、または一括して善から離れる。また前半の五つの離が、身から、身と心から、語と心から、身と語と心からの四つの等起を持ち、すべて楽受または不苦不楽受と結びつき、無貪・無瞋を根本とするか、無貪・無瞋・無癡を根本とし、すべてが様々な望ましい結果を生み出すように、ここでも同様である。
‘‘Yojetabbaṃ tato yuttaṃ, pacchimesvapi pañcasu;
「そこから適切なものを、後半の五つにも当てはめるべきである。
Āveṇikañca vattabbaṃ, ñeyyā hīnāditāpi cā’’ti. –
また固有の性質についても語られるべきであり、下劣さなども知られるべきである」
Ettha pana vikālabhojananti majjhanhikavītikkame bhojanaṃ. Etañhi anuññātakāle vītikkante bhojanaṃ, tasmā ‘‘vikālabhojana’’nti vuccati, tato vikālabhojanā. Naccagītavāditavisūkadassananti ettha naccaṃ nāma yaṃkiñci naccaṃ, gītanti yaṃkiñci gītaṃ, vāditanti yaṃkiñci vāditaṃ. Visūkadassananti kilesuppattipaccayato kusalapakkhabhindanena visūkānaṃ dassanaṃ, visūkabhūtaṃ vā dassanaṃ visūkadassanaṃ. Naccā ca gītā ca vāditā ca visūkadassanā ca naccagītavāditavisūkadassanā. Visūkadassanañcettha brahmajāle vuttanayeneva gahetabbaṃ. Vuttañhi tattha –
ここにおいて非時食とは、正午を過ぎた時間の食事である。これは許可された時間を過ぎての食事であるため、「非時食」と呼ばれる。そこから非時食からの離となる。舞踊・歌謡・音楽・観劇については、舞踊とはいかなる舞踊でもよく、歌謡とはいかなる歌謡でもよく、音楽とはいかなる音楽でもよい。観劇(ヴィスーカ・ダッサナ)とは、煩悩が生じる原因として善法を破壊する見世物(ヴィスーカ)を見ること、あるいは見世物となるものを見ることである。舞踊、歌謡、音楽、観劇がまとめられている。ここでの観劇は『梵網経』で説かれている方法に従って理解されるべきである。そこでは次のように説かれている。
‘‘Yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpaṃ visūkadassanamanuyuttā viharanti, seyyathidaṃ, naccaṃ gītaṃ vāditaṃ pekkhaṃ akkhānaṃ pāṇissaraṃ vetālaṃ kumbhathūṇaṃ sobhanakaṃ caṇḍālaṃ vaṃsaṃ dhovanaṃ hatthiyuddhaṃ assayuddhaṃ mahiṃsayuddhaṃ usabhayuddhaṃ ajayuddhaṃ meṇḍayuddhaṃ kukkuṭayuddhaṃ vaṭṭakayuddhaṃ daṇḍayuddhaṃ muṭṭhiyuddhaṃ nibbuddhaṃ uyyodhikaṃ balaggaṃ senābyūhaṃ anīkadassanaṃ iti vā, iti evarūpā visūkadassanā paṭivirato samaṇo gotamo’’ti (dī. ni. 1.12).
「あるいは、ある沙門・婆羅門の方々が、信者が布施した食物を食べて、このような観劇に耽って生活している。すなわち、舞踊、歌謡、音楽、演劇、物語、手拍子、呪術の太鼓、銅鑼、美装、チャンダーラの芸、竹馬遊び、骨洗い、象の戦い、馬の戦い、水牛の戦い、雄牛の戦い、山羊の戦い、羊の戦い、鶏の戦い、ウズラの戦い、棒術、ボクシング、レスリング、模擬戦、軍隊の整列、軍陣、軍隊の閲兵などである。沙門ゴータマはそのような観劇から離れている」(長部経典1.12)
Atha vā yathāvuttenatthena naccagītavāditāni eva visūkāni naccagītavāditavisūkāni, tesaṃ dassanaṃ naccagītavāditavisūkadassanaṃ, tasmā naccagītavāditavisūkadassanā. ‘‘Dassanasavanā’’ti vattabbe yathā ‘‘so ca hoti micchādiṭṭhiko viparītadassano’’ti evamādīsu (a. ni. 1.308) acakkhudvārappavattampi visayaggahaṇaṃ ‘‘dassana’’nti vuccati, evaṃ savanampi ‘‘dassana’’ntveva vuttaṃ. Dassanakamyatāya upasaṅkamitvā passato eva cettha vītikkamo hoti. Ṭhitanisinnasayanokāse pana āgataṃ gacchantassa vā āpāthagataṃ passato siyā saṃkileso, na vītikkamo. Dhammūpasaṃhitampi cettha gītaṃ na vaṭṭati, gītūpasaṃhito pana dhammo vaṭṭatīti veditabbo.
あるいは、前述の意味により、舞踊・歌謡・音楽そのものが見世物であり、それらを見ることが舞踊・歌謡・音楽・観劇であるため、そこからの離となる。「見ること、聞くこと」と言うべきところに、例えば「彼は邪見の者であり、見方が逆転している」などのように、眼の門を通さない対象の把握も「見ること」と言われるように、ここでも聞くことが「見ること」として説かれている。見たいという欲求から近づいて見ることで、ここに違反が生じる。しかし、立っている場所、座っている場所、寝ている場所において、来る者や行く者、あるいは視界に入ったものを見ることで煩悩が生じるかもしれないが、違反とはならない。法に関連した歌謡もここではふさわしくないが、歌謡に関連した法はふさわしいと知られるべきである。
Mālādīni dhāraṇādīhi yathāsaṅkhyaṃ yojetabbāni. Tattha mālāti yaṃkiñci pupphajātaṃ. Vilepananti yaṃkiñci vilepanatthaṃ pisitvā paṭiyattaṃ. Avasesaṃ sabbampi vāsacuṇṇadhūpanādikaṃ gandhajātaṃ gandho. Taṃ sabbampi maṇḍanavibhūsanatthaṃ na vaṭṭati, bhesajjatthantu vaṭṭati, pūjanatthañca abhihaṭaṃ sādiyato na kenaci pariyāyena na vaṭṭati. Uccāsayananti pamāṇātikkantaṃ vuccati. Mahāsayananti akappiyasayanaṃ akappiyattharaṇañca. Tadubhayampi sādiyato na kenaci pariyāyena vaṭṭati. Jātarūpanti suvaṇṇaṃ. Rajatanti kahāpaṇo, lohamāsakadārumāsakajatumāsakādi yaṃ yaṃ tattha tattha vohāraṃ gacchati, tadubhayampi jātarūparajataṃ. Tassa yena kenaci pakārena sādiyanaṃ paṭiggaho nāma, so na yena kenaci pariyāyena vaṭṭatīti evaṃ āveṇikaṃ vattabbaṃ.
花輪などは、身につけることなどと順次当てはめるべきである。そこにおいて花輪とは、いかなる花の種類でもよい。香水とは、塗るためにすりつぶして準備されたいかなるものでもよい。残りの香粉や薫香などのすべての香りの種類が香である。それらすべては装飾や飾りとしてはふさわしくないが、薬としてはふさわしく、供養のために持ってきたものを受け入れることはいかなる理由であってもふさわしくない。高大なベッドとは、基準を超えたものを指す。立派なベッドとは、不適切なベッドや不適切な敷物のことである。それら両方を受け入れることはいかなる理由であってもふさわしくない。金とは黄金である。銀とはカハーパナ(貨幣)、銅貨、木貨、樹脂貨など、各地で取引に用いられるものであり、それら両方が金と銀である。それをいかなる形であれ受け入れることが受領と呼ばれ、それはいかなる理由であってもふさわしくない。このように固有の性質が語られるべきである。
Dasapi cetāni sikkhāpadāni hīnena chandena cittavīriyavīmaṃsāhi vā samādinnāni hīnāni, majjhimehi majjhimāni, paṇītehi paṇītāni. Taṇhādiṭṭhimānehi vā upakkiliṭṭhāni hīnāni, anupakkiliṭṭhāni majjhimāni, tattha tattha paññāya anuggahitāni paṇītāni. Ñāṇavippayuttena vā kusalacittena samādinnāni hīnāni, sasaṅkhārikañāṇasampayuttena majjhimāni, asaṅkhārikena paṇītānīti evaṃ ñeyyā hīnāditāpi cāti.
これら十の学処は、下劣な意欲、心、精進、考察によって受持されたものは下劣であり、中程度のもので受持されたものは中程度であり、優れたもので受持されたものは優れている。あるいは渇愛・見解・慢心によって汚染されたものは下劣であり、汚染されていないものは中程度であり、それぞれの場面で智慧によって支持されたものは優れている。あるいは智慧を伴わない善心によって受持されたものは下劣であり、有行の智慧を伴うもので受持されたものは中程度であり、無行の智慧を伴うもので受持されたものは優れている。このように下劣さなども知られるべきである。
Ettāvatā ca yā pubbe **‘‘yena yattha yadā yasmā’’**tiādīhi chahi gāthāhi sikkhāpadapāṭhassa vaṇṇanatthaṃ mātikā nikkhittā, sā atthato pakāsitā hotīti.
ここまでで、以前に「誰によって、どこで、いつ、なぜ」などの六つの詩句で学処のテキストを解説するために設定されたマトリックス(目次)が、その意味に沿って説明されたことになる。
Paramatthajotikāya khuddakapāṭha-aṭṭhakathāya
パラマッタ・ジョーティカー『小誦経注』における
Sikkhāpadavaṇṇanā niṭṭhitā.
学処の解説が終了した。