3. Dvattiṃsākāravaṇṇanā3. 三十二身分(三十二の形相)の解説
Padasambandhavaṇṇanā
語句のつながりの解説
Idāni yadidaṃ evaṃ dasahi sikkhāpadehi parisuddhapayogassa sīle patiṭṭhitassa kulaputtassa āsayaparisuddhatthaṃ cittabhāvanatthañca aññatra buddhuppādā appavattapubbaṃ sabbatitthiyānaṃ avisayabhūtaṃ tesu tesu suttantesu –
さて、このように十の学処によって清らかな行為を備え、戒に確立した良家の若者が、心の清浄と心の修習のために、仏陀の出現以外ではこれまで存在したことがなく、すべての外道には及ばない領域として、それぞれの経典で次のように説かれている。
‘‘Ekadhammo, bhikkhave, bhāvito bahulīkato mahato saṃvegāya saṃvattati. Mahato atthāya saṃvattati. Mahato yogakkhemāya saṃvattati. Mahato satisampajaññāya saṃvattati. Ñāṇadassanappaṭilābhāya saṃvattati. Diṭṭhadhammasukhavihārāya saṃvattati. Vijjāvimuttiphalasacchikiriyāya saṃvattati. Katamo ekadhammo? Kāyagatā sati. Amataṃ te, bhikkhave, na paribhuñjanti, ye kāyagatāsatiṃ na paribhuñjanti. Amataṃ te, bhikkhave, paribhuñjanti, ye kāyagatāsatiṃ paribhuñjanti. Amataṃ tesaṃ, bhikkhave, aparibhuttaṃ paribhuttaṃ, parihīnaṃ aparihīnaṃ, viraddhaṃ āraddhaṃ, yesaṃ kāyagatā sati āraddhā’’ti. (A. ni. 1.564-570) –
「比丘たちよ、一つの法が修習され、繰り返し行われると、大きな衝撃(気づき)につながる。大きな利益につながる。大きな安穏につながる。大きな念と正知につながる。智見の獲得につながる。現世での安楽な生活につながる。明知と解脱の果の証悟につながる。どの一つの法か。身至念である。比丘たちよ、身至念を経験しない者は、不死(涅槃)を経験しない。比丘たちよ、身至念を経験する者は、不死を経験する。比丘たちよ、身至念を修めた者には不死が経験され、失われず、失敗せず、達成されるのである」(増支部経典1.564-570)
Evaṃ bhagavatā anekākārena pasaṃsitvā –
このように世尊によって様々な形で称賛され、
‘‘Kathaṃ bhāvitā, bhikkhave, kāyagatāsati kathaṃ bahulīkatā mahabbalā hoti mahānisaṃsā? Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā’’ti (ma. ni. 3.154) –
「比丘たちよ、どのように修習され、繰り返し行われた身至念が、大きな力を持ち、大きな利益をもたらすのか。比丘たちよ、ここに比丘が森に行き…」(中部経典3.154)
Ādinā nayena ānāpānapabbaṃ iriyāpathapabbaṃ catusampajaññapabbaṃ paṭikūlamanasikārapabbaṃ dhātumanasikārapabbaṃ nava sivathikapabbānīti imesaṃ cuddasannaṃ pabbānaṃ vasena kāyagatāsatikammaṭṭhānaṃ niddiṭṭhaṃ. Tassa bhāvanāniddeso anuppatto. Tattha yasmā iriyāpathapabbaṃ catusampajaññapabbaṃ dhātumanasikārapabbanti imāni tīṇi vipassanāvasena vuttāni. Nava sivathikapabbāni vipassanāñāṇesuyeva ādīnavānupassanāvasena vuttāni. Yāpi cettha uddhumātakādīsu samādhibhāvanā iccheyya, sā visuddhimagge vitthārato asubhabhāvanāniddese pakāsitā eva. Ānāpānapabbaṃ pana paṭikūlamanasikārapabbañceti imānettha dve samādhivasena vuttāni. Tesu ānāpānapabbaṃ ānāpānassativasena visuṃ kammaṭṭhānaṃyeva. Yaṃ panetaṃ –
という方法で、入出息の項目、姿勢の項目、四正知の項目、不浄作意の項目、界作意の項目、九つの墓場の項目というこれら十四の項目を通じて、身至念の業処(瞑想対象)が示された。その修習の解説に至った。そこにおいて、姿勢の項目、四正知の項目、界作意の項目の三つは観(ヴィパッサナー)として説かれている。九つの墓場の項目は、観の智慧において危険を観察するものとして説かれている。もしここにおいて、膨張した死体などに基づく定(サマタ)の修習を望むなら、それは『清浄道論』の不浄修習の解説で詳細に説明されている。一方、入出息の項目と不浄作意の項目の二つは、ここでは定として説かれている。その中で入出息の項目は、入出息念として別個の業処である。そして、
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati ‘atthi imasmiṃ kāye kesā, lomā…pe… mutta’’nti (ma. ni. 3.154).
「さらに、比丘たちよ、比丘はこの身体について、足の裏から上、頭の髪から下、皮膚に包まれた全体が、様々な不浄物で満ちていると観察する。『この身体には髪があり、体毛があり…(中略)…尿がある』と」(中部経典3.154)
Evaṃ tattha tattha matthaluṅgaṃ aṭṭhimiñjena saṅgahetvā desitaṃ kāyagatāsatikoṭṭhāsabhāvanāpariyāyaṃ dvattiṃsākārakammaṭṭhānaṃ āraddhaṃ, tassāyaṃ atthavaṇṇanā –
このようにあちこちで、脳髄と骨髄を含めて説かれている身至念の構成要素を修習する方法である三十二身分の業処が始められたのであり、その意味の解説は以下の通りである。
Tattha atthīti saṃvijjanti. Imasminti yvāyaṃ uddhaṃ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyanto pūro nānappakārassa asucinoti vuccati, tasmiṃ. Kāyeti sarīre. Sarīrañhi asucisañcayato, kucchitānaṃ vā kesādīnañceva cakkhurogādīnañca rogasatānaṃ āyabhūtato kāyoti vuccati. Kesā…pe… muttanti ete kesādayo dvattiṃsākārā, tattha ‘‘atthi imasmiṃ kāye kesā atthi lomā’’ti evaṃ sambandho veditabbo. Tena kiṃ kathitaṃ hoti? Imasmiṃ pādatalā paṭṭhāya upari, kesamatthakā paṭṭhāya heṭṭhā, tacato paṭṭhāya paritoti ettake byāmamatte kaḷevare sabbākārenāpi vicinanto na koci kiñci muttaṃ vā maṇiṃ vā veḷuriyaṃ vā agaruṃ vā candanaṃ vā kuṅkumaṃ vā kappūraṃ vā vāsacuṇṇādiṃ vā aṇumattampi sucibhāvaṃ passati, atha kho paramaduggandhajegucchaṃ assirikadassanaṃ nānappakāraṃ kesalomādibhedaṃ asucimeva passatīti.
そこにおいて「ある(atthi)」とは、存在するということである。「この(imasmiṃ)」とは、足の裏から上、頭の髪から下、皮膚に包まれた全体が様々な不浄物で満ちていると言われる、そのものである。「身体に(kāye)」とは、身体においてである。身体とは、不浄物の集まりであることから、あるいは嫌悪すべき髪などや眼の病気などの数百の病気の源であることから、身体と呼ばれる。「髪…(中略)…尿」とは、これら髪などの三十二の形相であり、そこでは「この身体には髪がある、体毛がある」というように結びつけて理解されるべきである。それでは何が語られているのか。この足の裏から上、頭の髪から下、皮膚から内側という、これだけの大きさの身体において、あらゆる形相で探し求めても、真珠や宝石、瑠璃、沈香、白檀、サフラン、樟脳、香粉などの微細な清らかさすら誰一人見出すことはできず、ただ極めて悪臭を放ち、嫌悪すべき、見苦しい、様々な種類の髪や体毛などの不浄物のみを見るということである。
Ayaṃ tāvettha padasambandhato vaṇṇanā.
これがまずここでの語句のつながりによる解説である。
Asubhabhāvanā
不浄修習
Asubhabhāvanāvasena panassa evaṃ vaṇṇanā veditabbā – evametasmiṃ pāṇātipātāveramaṇisikkhāpadādibhede sīle patiṭṭhitena payogasuddhena ādikammikena kulaputtena āsayasuddhiyā adhigamanatthaṃ dvattiṃsākārakammaṭṭhānabhāvanānuyogamanuyuñjitukāmena paṭhamaṃ tāvassa āvāsakulalābhagaṇakammaddhānañātigantharogaiddhipalibodhena kittipalibodhena vā saha dasa palibodhā honti. Athānena āvāsakulalābhagaṇañātikittīsu saṅgappahānena, kammaddhānaganthesu abyāpārena, rogassa tikicchāyāti evaṃ te dasa palibodhā upacchinditabbā, athānena upacchinnapalibodhena anupacchinnanekkhammābhilāsena koṭippattasallekhavuttitaṃ pariggahetvā khuddānukhuddakampi vinayācāraṃ appajahantena āgamādhigamasamannāgato tato aññataraṅgasamannāgato vā kammaṭṭhānadāyako ācariyo vinayānurūpena vidhinā upagantabbo, vattasampadāya ca ārādhitacittassa tassa attano adhippāyo nivedetabbo. Tena tassa nimittajjhāsayacariyādhimuttibhedaṃ ñatvā yadi etaṃ kammaṭṭhānamanurūpaṃ, atha yasmiṃ vihāre attanā vasati, yadi tasmiṃyeva sopi vasitukāmo hoti, tato saṅkhepato kammaṭṭhānaṃ dātabbaṃ. Atha aññatra vasitukāmo hoti, tato pahātabbapariggahetabbādikathanavasena sapurekkhāraṃ rāgacaritānukulādikathanavasena sappabhedaṃ vitthārena kathetabbaṃ. Tena taṃ sapurekkhāraṃ sappabhedaṃ kammaṭṭhānaṃ uggahetvā ācariyaṃ āpucchitvā yāni tāni –
不浄修習としては次のようにその解説が理解されるべきである。このように殺生から離れる学処などの戒に確立し、行為が清らかで、心の清浄を達成するために三十二身分の業処の修習を始めようとする初心者の良家の若者には、まず住居、家族、利益、教団、建設工事、旅行、親族、病気、神通力、名声という十の障害(パリボーダ)がある。彼は住居、家族、利益、教団、親族、名声への執着を捨てることで、工事や旅行の未着手によって、病気の治療によって、これら十の障害を断ち切るべきである。障害を断ち切り、出家への熱意を失わず、最高度の少欲知足を身につけ、些細な戒律や作法をも怠ることなく、教理と証悟を備えた者、あるいはその他の条件を備えた業処を与える阿闍梨(師)のもとへ、戒律にかなった方法で赴き、義務を果たしてその心を満たし、自らの意思を伝えるべきである。阿闍梨は彼の気質、意向、行動、信解を把握し、もしこの業処が彼にふさわしく、自分が住んでいる寺院に彼も住みたいと望むなら、簡潔に業処を与えるべきである。もし別の場所に住みたいと望むなら、捨てるべきものや受け入れるべきものなどを語る前置きとともに、貪欲の気質に合うものなどを語りながら詳細に業処を説くべきである。彼はその前置きと詳細を伴う業処を学び、阿闍梨に別れを告げ、
‘‘Mahāvāsaṃ navāvāsaṃ, jarāvāsañca panthaniṃ;
「大きな住居、新しい住居、古い住居、道沿いの住居、
Soṇḍiṃ paṇṇañca pupphañca, phalaṃ patthitameva ca.
池、葉、花、果実が望まれる場所、
‘‘Nagaraṃ dārunā khettaṃ, visabhāgena paṭṭanaṃ;
町、木材、畑、好ましくない人々がいる港町、
Paccantasīmāsappāyaṃ, yattha mitto na labbhati.
辺境、境界、友人が得られない場所。
‘‘Aṭṭhārasetāni ṭhānāni, iti viññāya paṇḍito;
これら十八の場所を、賢者は知って、
Ārakā parivajjeyya, maggaṃ sappaṭibhayaṃ yathā’’ti. (visuddhi. 1.52) –
恐ろしい道を避けるように遠ざけるべきである」(清浄道論1.52)
Evaṃ aṭṭhārasa senāsanāni parivajjetabbānīti vuccanti. Tāni vajjetvā, yaṃ taṃ –
このように言われる十八の住まいを避けるべきである。それらを避け、
‘‘Kathañca, bhikkhave, senāsanaṃ pañcaṅgasamannāgataṃ hoti? Idha, bhikkhave, senāsanaṃ nātidūraṃ hoti, naccāsannaṃ, gamanāgamanasampannaṃ, divā appākiṇṇaṃ, rattiṃ appasaddaṃ appanigghosaṃ appaḍaṃsamakasavātātapasarīsapasamphassaṃ. Tasmiṃ kho pana senāsane viharantassa appakasirena uppajjanti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānapaccayabhesajjaparikkhārā. Tasmiṃ kho pana senāsane therā bhikkhū viharanti bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā mātikādharā, te kālena kālaṃ upasaṅkamitvā paripucchati paripañhati ‘idaṃ, bhante, kathaṃ, imassa ko attho’ti? Tassa, te āyasmanto avivaṭañceva vivaranti, anuttānīkatañca uttāniṃ karonti, anekavihitesu ca kaṅkhāṭhāniyesu dhammesu kaṅkhaṃ paṭivinodenti. Evaṃ kho, bhikkhave, senāsanaṃ pañcaṅgasamannāgataṃ hotī’’ti (a. ni. 10.11). –
「比丘たちよ、どのように住まいが五つの構成要素を備えるのか。比丘たちよ、ここに住まいが遠すぎず、近すぎず、行き来しやすく、昼は人が少なく、夜は静かで騒がしくなく、アブ、蚊、風、日差し、爬虫類の接触が少ない。その住まいに住む者には、衣、托鉢の食物、住居、病人のための薬や必需品が苦労なく生じる。その住まいには、博学で教えに精通し、法を保ち、律を保ち、論母(マートリカー)を保つ長老の比丘たちが住んでおり、彼らのもとへ時折赴いて『尊者よ、これはどういうことですか、これの意味は何ですか』と尋ねる。するとその長老たちは、明かされていないものを明かし、明確でないものを明確にし、様々な疑わしい事柄について疑いを晴らしてくれる。比丘たちよ、このように住まいは五つの構成要素を備えるのである」(増支部経典10.11)
Evaṃ pañcaṅgasamannāgataṃ senāsanaṃ vuttaṃ. Tathārūpaṃ senāsanaṃ upagamma katasabbakiccena kāmesu ādīnavaṃ, nekkhamme ca ānisaṃsaṃ paccavekkhitvā buddhasubuddhatāya dhammasudhammatāya saṅghasuppaṭipannatāya ca anussaraṇena cittaṃ pasādetvā yaṃ taṃ –
このように五つの構成要素を備えた住まいが説かれている。そのような住まいに赴き、すべての義務を果たし、諸欲における危険と出家における利益を観察し、仏陀が真に目覚めた方であること、法が真に善く説かれたものであること、僧伽が真に善く修行していることを随念して心を清らかにし、
‘‘Vacasā manasā ceva, vaṇṇasaṇṭhānato disā;
「言葉によって、心によって、色、形、方角、
Okāsato paricchedā, sattadhuggahaṇaṃ vidū’’ti. –
場所、境界の七つから把握することを賢者は知る」
Evaṃ sattavidhaṃ uggahakosallaṃ; anupubbato, nātisīghato, nātisaṇikato, vikkhepappaṭibāhanato, paṇṇattisamatikkamato, anupubbamuñcanato, appanāto, tayo ca suttantāti evaṃ dasavidhaṃ manasikārakosallañca vuttaṃ. Taṃ apariccajantena dvattiṃsākārabhāvanā ārabhitabbā. Evañhi ārabhato sabbākārena dvattiṃsākārabhāvanā sampajjati no aññathā.
このように七種の把握の巧みさ、そして、順序よく、早すぎず、遅すぎず、散乱を防ぐこと、概念を超えること、順次手放すこと、安止(アンパナー)、三つの経典という十種の作意の巧みさが説かれている。それを捨てることなく、三十二身分の修習を始めるべきである。このように始めることで、すべての形相において三十二身分の修習が成就するのであり、他の方法ではそうならない。
Tattha āditova tacapañcakaṃ tāva gahetvā api tepiṭakena ‘‘kesā lomā’’tiādinā nayena anulomato, tasmiṃ paguṇībhūte ‘‘taco dantā’’ti evamādinā nayena paṭilomato, tasmimpi paguṇībhūte tadubhayanayeneva anulomappaṭilomato bahi visaṭavitakkavicchedanatthaṃ pāḷipaguṇībhāvatthañca vacasā koṭṭhāsasabhāvapariggahatthaṃ manasā ca addhamāsaṃ bhāvetabbaṃ. Vacasā hissa bhāvanā bahi visaṭavitakke vicchinditvā manasā bhāvanāya pāḷipaguṇatāya ca paccayo hoti, manasā bhāvanā asubhavaṇṇalakkhaṇānaṃ aññataravasena pariggahassa, atha teneva nayena vakkapañcakaṃ addhamāsaṃ, tato tadubhayamaddhamāsaṃ, tato papphāsapañcakamaddhamāsaṃ, tato taṃ pañcakattayampi addhamāsaṃ, atha ante avuttampi matthaluṅgaṃ pathavīdhātuākārehi saddhiṃ ekato bhāvanatthaṃ idha pakkhipitvā matthaluṅgapañcakaṃ addhamāsaṃ, tato pañcakacatukkampi addhamāsaṃ, atha medachakkamaddhamāsaṃ, tato medachakkena saha pañcakacatukkampi addhamāsaṃ, atha muttachakkamaddhamāsaṃ, tato sabbameva dvattiṃsākāramaddhamāsanti evaṃ cha māse vaṇṇasaṇṭhānadisokāsaparicchedato vavatthapentena bhāvetabbaṃ. Etaṃ majjhimapaññaṃ puggalaṃ sandhāya vuttaṃ. Mandapaññena tu yāvajīvaṃ bhāvetabbaṃ tikkhapaññassa na cireneva bhāvanā sampajjatīti.
そこでは最初から皮膚までの五つをまず取り上げ、三蔵のテキストに沿って「髪、体毛…」と順行(前から)で唱え、それに習熟したら「皮膚、歯…」と逆行(後ろから)で唱え、それにも習熟したら両方の方法で順行と逆行で、外に散乱する思考を断ち切るために、またテキストに習熟するために言葉で、構成要素の自性を把握するために心で、半月間修習すべきである。言葉による修習は、外に散乱する思考を断ち切り、心による修習とテキストの習熟の条件となる。心による修習は、不浄、色、特徴などのいずれかを把握するためのものである。次に同じ方法で腎臓までの五つを半月間、そしてその両方を半月間、次に肺までの五つを半月間、そしてその三つの五つ組を半月間、次に最後に述べられていない脳髄も地界の形相と共に一緒に修習するためにここに加えて、脳髄までの五つを半月間、そして四つの五つ組を半月間、次に脂肪までの六つを半月間、そして脂肪までの六つと共に四つの五つ組を半月間、次に尿までの六つを半月間、そして三十二身分全体を半月間というように、合計六ヶ月間、色、形、方角、場所、境界から確定して修習すべきである。これは中程度の智慧の者を想定して説かれている。智慧の鈍い者は生涯にわたって修習すべきであり、智慧の鋭い者はすぐに修習が成就する。
Etthāha – ‘‘kathaṃ panāyamimaṃ dvattiṃsākāraṃ vaṇṇādito vavatthapetī’’ti? Ayañhi ‘‘atthi imasmiṃ kāye kesā’’ti evamādinā nayena tacapañcakādivibhāgato dvattiṃsākāraṃ bhāvento kesā tāva vaṇṇato kāḷakāti vavatthapeti, yādisakā vānena diṭṭhā honti. Saṇṭhānato dīghavaṭṭalikā tulādaṇḍamivāti vavatthapeti. Disato pana yasmā imasmiṃ kāye nābhito uddhaṃ uparimā disā adho heṭṭhimāti vuccati, tasmā imassa kāyassa uparimāya disāya jātāti vavatthapeti. Okāsato nalāṭantakaṇṇacūḷikagalavāṭakaparicchinne sīsacamme jātāti. Tattha yathā vammikamatthake jātāni kuṇṭhatiṇāni na jānanti ‘‘mayaṃ vammikamatthake jātānī’’ti; napi vammikamatthako jānāti ‘‘mayi kuṇṭhatiṇāni jātānī’’ti; evameva na kesā jānanti ‘‘mayaṃ sīsacamme jātā’’ti, napi sīsacammaṃ jānāti ‘‘mayi kesā jātā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā acetanā abyākatā suññā paramaduggandhajegucchappaṭikūlā, na satto na puggaloti vavatthapeti. Paricchedatoti duvidho paricchedo sabhāgavisabhāgavasena. Tattha kesā heṭṭhā patiṭṭhitacammatalena tattha vīhaggamattaṃ pavisitvā patiṭṭhitena attano mūlatalena ca upari ākāsena tiriyaṃ aññamaññena paricchinnāti evaṃ sabhāgaparicchedato, kesā na avasesaekatiṃsākārā. Avasesā ekatiṃsā na kesāti evaṃ visabhāgaparicchedato ca vavatthapeti. Evaṃ tāva kese vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで問われる。「どのようにこの三十二身分を色などから確定するのか」。『この身体には髪がある』などの方法で皮膚までの五つなどを分類して三十二身分を修習する者は、まず髪について、色からは自分がこれまでに見たような黒色であると確定する。形からは長い円柱状で、秤の棒のようであると確定する。方角からは、この身体においてへそから上が上の方向、下が下の方向と呼ばれるため、この身体の上の方向に生えていると確定する。場所からは、額の端、耳の付け根、うなじのくぼみで区切られた頭の皮膚に生えていると確定する。そこにおいて、蟻塚の頂上に生えた草が『私たちは蟻塚の頂上に生えている』と知らないように、蟻塚の頂上も『私の上に草が生えている』と知らないように、それと同様に髪は『私たちは頭の皮膚に生えている』と知らず、頭の皮膚も『私の上に髪が生えている』と知らない。観察も考察もないこれらの事象は、無心であり、無記であり、空であり、極めて悪臭を放つ嫌悪すべきものであり、衆生ではなく、補特伽羅(個人)でもないと確定する。境界からは、同類と異類の境界の二種がある。そこにおいて、髪は下に位置する皮膚の層に米粒ほどの深さで入り込んだ自らの根元と、上は空間によって、横は互いによって区切られていると、同類の境界から確定し、髪は残りの三十一つの形相ではなく、残りの三十一は髪ではないと異類の境界から確定する。このようにまず髪を色などから確定する。
Avasesesu lomā vaṇṇato yebhuyyena nīlavaṇṇāti vavatthapeti, yādisakā vānena diṭṭhā honti. Saṇṭhānato oṇatacāpasaṇṭhānā, upari vaṅkatālahīrasaṇṭhānā vā, disato dvīsu disāsu jātā, okāsato hatthatalapādatale ṭhapetvā yebhuyyena avasesasarīracamme jātāti.
残りのものの中で、体毛は色からはおおむね青色(黒みがかった色)であると確定し、それは自分が見たような色である。形からは下を向いた弓の形、あるいは上部が曲がったヤシの葉の形であると確定し、方角からは二つの方向に生え、場所からは手のひらと足の裏を除いたほぼ全身の皮膚に生えていると確定する。
Tattha yathā purāṇagāmaṭṭhāne jātāni dabbatiṇāni na jānanti ‘‘mayaṃ purāṇagāmaṭṭhāne jātānī’’ti, na ca purāṇagāmaṭṭhānaṃ jānāti ‘‘mayi dabbatiṇāni jātānī’’ti, evameva na lomā jānanti ‘‘mayaṃ sarīracamme jātā’’ti, napi sarīracammaṃ jānāti ‘‘mayi lomā jātā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā acetanā abyākatā suññā paramaduggandhajegucchapaṭikūlā, na satto na puggaloti vavatthapeti. Paricchedato heṭṭhā patiṭṭhitacammatalena tattha likkhāmattaṃ pavisitvā patiṭṭhitena attano mūlena ca upari ākāsena tiriyaṃ aññamaññena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametesaṃ sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ lome vaṇṇādito vavatthapeti.
そこにおいて、古い村の跡地に生えた草が『私たちは古い村の跡地に生えている』と知らないように、古い村の跡地も『私の上に草が生えている』と知らないように、それと同様に体毛は『私たちは身体の皮膚に生えている』と知らず、身体の皮膚も『私の上に体毛が生えている』と知らない。観察も考察もないこれらの事象は、無心であり、無記であり、空であり、極めて悪臭を放つ嫌悪すべきものであり、衆生ではなく、補特伽羅でもないと確定する。境界からは、下に位置する皮膚の層にシラミの卵ほどの深さで入り込んだ自らの根元と、上は空間によって、横は互いによって区切られていると確定する。これがそれらの同類の境界であり、異類の境界は髪と同じであると、このように体毛を色などから確定する。
Tato paraṃ nakhā yassa paripuṇṇā, tassa vīsati. Te sabbepi vaṇṇato maṃsavinimuttokāse setā, maṃsasambandhe tambavaṇṇāti vavatthapeti. Saṇṭhānato yathāsakapatiṭṭhitokāsasaṇṭhānā, yebhuyyena madhukaphalaṭṭhikasaṇṭhānā, macchasakalikasaṇṭhānā vāti vavatthapeti. Disato dvīsu disāsu jātā, okāsato aṅgulīnaṃ aggesu patiṭṭhitāti.
その次である爪は、完全な者には二十枚ある。それらはすべて色からは、肉から離れた部分は白く、肉と接している部分は銅色(赤みがかった色)であると確定する。形からはそれぞれの位置する場所の形であり、おおむねマドゥカ(甘草)の果実の種の形、あるいは魚の鱗の形であると確定する。方角からは二つの方向に生え、場所からは指の先端に位置していると確定する。
Tattha yathā nāma gāmadārakehi daṇḍakaggesu madhukaphalaṭṭhikā ṭhapitā na jānanti ‘‘mayaṃ daṇḍakaggesu ṭhapitā’’ti, napi daṇḍakā jānanti ‘‘amhesu madhukaphalaṭṭhikā ṭhapitā’’ti; evameva nakhā na jānanti ‘‘mayaṃ aṅgulīnaṃ aggesu patiṭṭhitā’’ti, napi aṅguliyo jānanti ‘‘amhākaṃ aggesu nakhā patiṭṭhitā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā acetanā…pe… na puggaloti vavatthapeti. Paricchedato heṭṭhā mūle ca aṅgulimaṃsena, tattha patiṭṭhitatalena vā upari agge ca ākāsena, ubhatopassesu aṅgulīnaṃ ubhatokoṭicammena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametesaṃ sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ nakhe vaṇṇādito vavatthapeti.
そこにおいて、村の子供たちが木の枝の先にマドゥカの果実の種を置いたとき、それが『私たちは木の枝の先に置かれている』と知らないように、木の枝も『私たちの上にマドゥカの果実の種が置かれている』と知らないように、それと同様に爪は『私たちは指の先端に位置している』と知らず、指も『私たちの先端に爪が位置している』と知らない。観察も考察もないこれらの事象は、無心であり…(中略)…補特伽羅でもないと確定する。境界からは、下と根元は指の肉とそこに位置する層によって、上と先端は空間によって、両側は指の両端の皮膚によって区切られていると確定する。これがそれらの同類の境界であり、異類の境界は髪と同じであると、このように爪を色などから確定する。
Tato paraṃ dantā yassa paripuṇṇā, tassa dvattiṃsa. Te sabbepi vaṇṇato setavaṇṇāti vavatthapeti. Yassa samasaṇṭhitā honti, tassa kharapattacchinnasaṅkhapaṭalamiva samaganthitasetakusumamakuḷamālā viya ca khāyanti. Yassa visamasaṇṭhitā, tassa jiṇṇaāsanasālāpīṭhakapaṭipāṭi viya nānāsaṇṭhānāti saṇṭhānato vavatthapeti. Tesañhi ubhayadantapantipariyosānesu heṭṭhato uparito ca dve dve katvā aṭṭha dantā catukoṭikā catumūlikā āsandikasaṇṭhānā, tesaṃ orato teneva kamena sanniviṭṭhā aṭṭha dantā tikoṭikā timūlikā siṅghāṭakasaṇṭhānā. Tesampi orato teneva kamena heṭṭhato uparito ca ekamekaṃ katvā cattāro dantā dvikoṭikā dvimūlikā yānakūpatthambhinīsaṇṭhānā. Tesampi orato teneva kamena sanniviṭṭhā cattāro dāṭhādantā ekakoṭikā ekamūlikā mallikāmakuḷasaṇṭhānā. Tato ubhayadantapantivemajjhe heṭṭhā cattāro upari cattāro katvā aṭṭha dantā ekakoṭikā ekamūlikā tumbabījasaṇṭhānā. Disato uparimāya disāya jātā. Okāsato uparimā uparimahanukaṭṭhike adhokoṭikā, heṭṭhimā heṭṭhimahanukaṭṭhike uddhaṃkoṭikā hutvā patiṭṭhitāti.
次に、歯が完全に揃っている者には三十二本の歯がある。彼はそれらすべてを色から見れば白色であると規定する。整って生えている者の場合、形から見れば、荒い葉で切られた巻貝の破片のように、また一つに結ばれた白いジャスミンのつぼみの花輪<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0044"></span>のようにも見える。不揃いに生えている者の場合、形から見れば、古い休息所の椅子の並びのように、さまざまな形であると規定する。それら両方の歯並びの端において、下と上から二つずつ合わせた八つの歯は、四つの頂点と四つの根を持ち、腰掛けの形をしている。それらの内側において、同じ<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0034"></span>順序で位置する八つの歯は、三つの頂点と三つの根を持ち、菱の実の形をしている。それらからさらに内側へ、同じ順序で下と上から一つずつ合わせた四つの歯は、二つの頂点と二つの根を持ち、車の柱の形をしている。それらからさらに内側へ、同じ順序で位置する四つの犬歯は、一つの頂点と一つの根を持ち、ジャスミンのつぼみの形をしている。さらにそこから両方の歯並びの中央において、下に四つ、上に四つ合わせた八つの歯は、一つの頂点と一つの根を持ち、瓢箪の種の形をしている。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、上のものは上顎骨に下向きに、下のものは下顎骨に上向きに定着している。
Tattha yathā navakammikapurisena heṭṭhā silātale patiṭṭhāpitā uparimatale pavesitā thambhā na jānanti ‘‘mayaṃ heṭṭhāsilātale patiṭṭhāpitā, uparimatale pavesitā’’ti, na heṭṭhāsilātalaṃ jānāti ‘‘mayi thambhā patiṭṭhāpitā’’ti, na uparimatalaṃ jānāti ‘‘mayi thambhā paviṭṭhā’’ti; evameva dantā na jānanti ‘‘mayaṃ heṭṭhāhanukaṭṭhike patiṭṭhitā, uparimahanukaṭṭhike paviṭṭhā’’ti, nāpi heṭṭhāhanukaṭṭhikaṃ jānāti ‘‘mayi dantā patiṭṭhitā’’ti, na uparimahanukaṭṭhikaṃ jānāti ‘‘mayi dantā paviṭṭhā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato heṭṭhā hanukaṭṭhikūpena hanukaṭṭhikaṃ pavisitvā patiṭṭhitena attano mūlatalena ca upari ākāsena tiriyaṃ aññamaññena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametesaṃ sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ dante vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば建築工によって下の岩盤に立てられ上の岩盤にはめ込まれた柱が「我々は下の岩盤に立てられ、上の岩盤にはめ込まれている」と知らず、下の岩盤も「私の上に柱が立てられている」と知らず、上の岩盤も「私の中に柱がはめ込まれている」と知らないように、同様に歯も「我々は下顎骨に定着し、上顎骨にはめ込まれている」と知らず、<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0034"></span> 下顎骨も「私の中に歯が定着している」と知らず、上顎骨も「私の中に歯がはめ込まれている」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、下は顎骨の窪みに顎骨に入り込んで定着している自身の根元と、上は空間によって、横は互いによって区切られていると規定する。これがこれらに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように歯を色などから規定する。<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0045"></span>
Tato paraṃ antosarīre nānākuṇapasañcayappaṭicchādakaṃ taco vaṇṇato setoti vavatthapeti. So hi yadipi chavirāgarañjitattā kāḷakodātādivaṇṇavasena nānāvaṇṇo viya dissati, tathāpi sabhāgavaṇṇena seto eva. So panassa setabhāvo aggijālābhighātapaharaṇapahārādīhi viddhaṃsitāya chaviyā pākaṭo hoti. Saṇṭhānato saṅkhepena kañcukasaṇṭhāno, vitthārena nānāsaṇṭhānoti. Tathā hi pādaṅgulittaco kosakārakakosasaṇṭhāno, piṭṭhipādattaco puṭabaddhūpāhanasaṇṭhāno, jaṅghattaco bhattapuṭakatālapaṇṇasaṇṭhāno, ūruttaco taṇḍulabharitadīghatthavikasaṇṭhāno, ānisadattaco udakapūritapaṭaparissāvanasaṇṭhāno, piṭṭhittaco phalakonaddhacammasaṇṭhāno, kucchittaco vīṇādoṇikonaddhacammasaṇṭhāno, urattaco yebhuyyena caturassasaṇṭhāno, dvibāhuttaco tūṇīronaddhacammasaṇṭhāno, piṭṭhihatthattaco khurakosasaṇṭhāno phaṇakatthavikasaṇṭhāno vā, hatthaṅgulittaco kuñcikākosasaṇṭhāno, gīvattaco galakañcukasaṇṭhāno, mukhattaco chiddāvachiddakimikulāvakasaṇṭhāno, sīsattaco pattatthavikasaṇṭhānoti.
次に、身体の内側にあって様々な死臭の集まりを覆い隠している皮膚について、色から見れば白色であると規定する。なぜなら、それは肌の色合いによって黒や白など様々な色であるかのように見えるとしても、共通する色としてはやはり白色だからである。その白色は、火の炎の熱や武器の打撃などによって肌が破壊された時に明らかになる。形から見れば、概略して鎧の形であり、詳細には様々な形である。すなわち、足の指の皮膚は蚕の繭の形、足の甲の皮膚は紐で結ばれた靴の形、ふくらはぎの皮膚はご飯を包んだヤシの葉の形<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0035"></span>、太腿の皮膚は米を満たした長い袋の形、臀部の皮膚は水を満たした布の濾過器の形、背中の皮膚は板に張られた革の形、腹の皮膚は琴の胴に張られた革の形、胸の皮膚は概ね四角形、両腕の皮膚は矢筒に張られた革の形、手の甲の皮膚は剃刀の鞘の形または櫛の袋の形、手の指の皮膚は鍵の鞘の形、首の皮膚は喉の鎧の形、顔の皮膚は穴だらけの虫の巣の形、頭の皮膚は鉢の袋の形であると規定する。
Tacapariggaṇhakena ca yogāvacarena uttaroṭṭhato paṭṭhāya tacassa maṃsassa ca antarena cittaṃ pesentena paṭhamaṃ tāva mukhattaco vavatthapetabbo, tato sīsattaco, atha bahigīvattaco, tato anulomena paṭilomena ca dakkhiṇahatthattaco. Atha teneva kamena vāmahatthattaco, tato piṭṭhittaco, atha ānisadattaco, tato anulomena paṭilomena ca dakkhiṇapādattaco, atha vāmapādattaco, tato vatthiudarahadayaabbhantaragīvattaco, tato heṭṭhimahanukattaco, atha adharoṭṭhattaco. Evaṃ yāva puna upari oṭṭhattacoti. Disato dvīsu disāsu jāto. Okāsato sakalasarīraṃ pariyonandhitvā ṭhitoti.
また、皮膚を把握する修行者は、上唇から始めて、皮膚と肉の間に心を送り、まず顔の皮膚を規定し、次に頭の皮膚、次に首の外側の皮膚、次に順方向と逆方向から右腕の皮膚を規定すべきである。次に同じ順序で左腕の皮膚、次に背中の皮膚、次に臀部の皮膚、次に順方向と逆方向から右足の皮膚、次に左足の皮膚、次に膀胱・腹・心臓・内側の首の皮膚、次に下顎の皮膚、そして下唇の皮膚。このようにして再び上の唇の皮膚に至る<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0046"></span>。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、身体全体を包み込んで存在している。
Tattha yathā allacammapariyonaddhāya peḷāya na allacammaṃ jānāti ‘‘mayā peḷā pariyonaddhā’’ti, napi peḷā jānāti ‘‘ahaṃ allacammena pariyonaddhā’’ti; evameva na taco jānāti ‘‘mayā idaṃ cātumahābhūtikaṃ sarīraṃ onaddha’’nti, napi idaṃ cātumahābhūtikaṃ sarīraṃ jānāti ‘‘ahaṃ tacena onaddha’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Kevalaṃ tu –
ここで、例えば生の革で覆われた箱において、生の革が「私は箱を覆っている」と知らず、箱も「私は生の革で覆われている」と知らないように、同様に皮膚も「私はこの四大種からなる身体を覆っている」と知らず、この四大種からなる身体も<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0035"></span>「私は皮膚に覆われている」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。ただ次のようにのみ言える。
‘‘Allacammapaṭicchanno, navadvāro mahāvaṇo;
「生の革に覆われた、九つの門を持つ大きな傷口、
Samantato paggharati, asucipūtigandhiyo’’ti.
そこからは四方八方に、不浄で腐った悪臭のするものが流れ出ている。」
Paricchedato heṭṭhā maṃsena tattha patiṭṭhitatalena vā upari chaviyā paricchinnoti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ tacaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
限定から見れば、下はそれが定着している肉の表面によって、あるいは上は肌によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように皮膚を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre navapesisatappabhedaṃ maṃsaṃ vaṇṇato rattaṃ pālibhaddakapupphasannibhanti vavatthapeti. Saṇṭhānato nānāsaṇṭhānanti. Tathā hi tattha jaṅghamaṃsaṃ tālapattapuṭabhattasaṇṭhānaṃ, avikasitaketakīmakuḷasaṇṭhānantipi keci. Ūrumaṃsaṃ sudhāpisananisadapotakasaṇṭhānaṃ, ānisadamaṃsaṃ uddhanakoṭisaṇṭhānaṃ, piṭṭhimaṃsaṃ tālaguḷapaṭalasaṇṭhānaṃ, phāsukadvayamaṃsaṃ vaṃsamayakoṭṭhakucchipadesamhi tanumattikālepasaṇṭhānaṃ, thanamaṃsaṃ vaṭṭetvā avakkhittaddhamattikāpiṇḍasaṇṭhānaṃ, dvebāhumaṃsaṃ naṅguṭṭhasīsapāde chetvā niccammaṃ katvā ṭhapitamahāmūsikasaṇṭhānaṃ, maṃsasūnakasaṇṭhānantipi eke. Gaṇḍamaṃsaṃ gaṇḍappadese ṭhapitakarañjabījasaṇṭhānaṃ, maṇḍūkasaṇṭhānantipi eke. Jivhāmaṃsaṃ nuhīpattasaṇṭhānaṃ, nāsāmaṃsaṃ omukhanikkhittapaṇṇakosasaṇṭhānaṃ, 0.akkhikūpamaṃsaṃ addhapakkaudumbarasaṇṭhānaṃ, sīsamaṃsaṃ pattapacanakaṭāhatanulepasaṇṭhānanti. Maṃsapariggaṇhakena ca yogāvacarena etāneva oḷārikamaṃsāni saṇṭhānato vavatthapetabbāni. Evañhi vavatthāpayato sukhumāni maṃsāni ñāṇassa āpāthaṃ āgacchantīti. Disato dvīsu disāsu jātaṃ. Okāsato sādhikāni tīṇi aṭṭhisatāni anulimpitvā ṭhitanti.
次に<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0036"></span>身体の中の九百の肉の塊からなる肉について、色から見れば赤色であり、パサップの赤い花のような色であると規定する。形から見れば、様々な形である。すなわち、ふくらはぎの肉はヤシの葉で包んだご飯の形、あるいは開いていないケタキの花のつぼみの形とする者もいる。太腿の肉は漆喰を塗るための小さな石の形、臀部の肉はかまどの端の形、背中の肉はヤシ砂糖の塊の形、二つの肋骨の肉は竹編みの籠の内側に薄く塗られた泥の形、乳房の肉は丸めて投げつけられた半分の泥の塊の形、両腕の肉は尾と頭と足を切り落として皮を剥いだ大きなネズミの形、あるいは肉の塊の形とする者もいる。頬の肉は頬の部分に置かれたカランジャの種の形、あるいはカエルの形とする者もいる。舌の肉はサボテンの葉の形、鼻の肉は伏せた顔に置かれた葉の鞘の形、目の窪みの肉は半分熟したイチジクの形、頭の肉は鉢を焼くための鍋に塗布された泥の形である<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0047"></span>。肉を把握する修行者は、これらの粗大な肉を形から規定すべきである。このように規定すれば、微細な肉も智の領域に現れるようになる。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、三百余りの骨に塗り付けられて存在している。
Tattha yathā thūlamattikānulittāya bhittiyā na thūlamattikā jānāti ‘‘mayā bhitti anulittā’’ti, napi bhitti jānāti ‘‘ahaṃ thūlamattikāya anulittā’’ti, evamevaṃ na navapesisatappabhedaṃ maṃsaṃ jānāti ‘‘mayā aṭṭhisatattayaṃ anulitta’’nti, napi aṭṭhisatattayaṃ jānāti ‘‘ahaṃ navapesisatappabhedena maṃsena anulitta’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Kevalaṃ tu –
ここで、例えば粗い泥が塗られた壁において、粗い泥が「私は壁に塗られている」と知らず、壁も「私は粗い泥を塗られている」と知らないように、同様に九百の肉の塊からなる肉も「私は三百の骨に塗られている」と知らず、三百の骨も「私は九百の肉の塊からなる肉に塗られている」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。ただ次のようにのみ言える。
‘‘Navapesisatā maṃsā, anulittā kaḷevaraṃ;
「九百の肉の塊が<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0036"></span>身体に塗り付けられている。
Nānākimikulākiṇṇaṃ, mīḷhaṭṭhānaṃva pūtika’’nti.
様々な虫の群れで満ちており、糞溜めのように腐敗している。」
Paricchedato heṭṭhā aṭṭhisaṅghāṭena tattha patiṭṭhitatalena vā upari tacena tiriyaṃ aññamaññena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ maṃsaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
限定から見れば、下は骨格によって、あるいはそれが定着している表面によって、上は皮膚によって、横は互いによって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように肉を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre navasatappabhedā nhārū vaṇṇato setāti vavatthapeti, madhuvaṇṇātipi eke. Saṇṭhānato nānāsaṇṭhānāti. Tathā hi tattha mahantā mahantā nhārū kandalamakuḷasaṇṭhānā, tato sukhumatarā sūkaravāgurarajjusaṇṭhānā, tato aṇukatarā pūtilatāsaṇṭhānā, tato aṇukatarā sīhaḷamahāvīṇātantisaṇṭhānā, tato aṇukatarā thūlasuttakasaṇṭhānā, hatthapiṭṭhipādapiṭṭhīsu nhārū sakuṇapādasaṇṭhānā, sīse nhārū gāmadārakānaṃ sīse ṭhapitaviraḷataradukūlasaṇṭhānā, piṭṭhiyā nhārū temetvā ātape pasāritamacchajālasaṇṭhānā, avasesā imasmiṃ sarīre taṃtaṃaṅgapaccaṅgānugatā nhārū sarīre paṭimukkajālakañcukasaṇṭhānāti. Disato dvīsu disāsu jātā. Tesu ca dakkhiṇakaṇṇacūḷikato paṭṭhāya pañca kaṇḍaranāmakā mahānhārū purato ca pacchato ca vinandhamānā vāmapassaṃ gatā, vāmakaṇṇacūḷikato paṭṭhāya pañca purato ca pacchato ca vinandhamānā dakkhiṇapassaṃ gatā, dakkhiṇagalavāṭakato paṭṭhāya pañca purato ca pacchato ca vinandhamānā vāmapassaṃ gatā, vāmagalavāṭakato paṭṭhāya pañca purato ca pacchato ca vinandhamānā dakkhiṇapassaṃ gatā, dakkhiṇahatthaṃ vinandhamānā purato ca pacchato ca pañca pañcāti dasa kaṇḍaranāmakā eva mahānhārū āruḷhā. Tathā vāmahatthaṃ, dakkhiṇapādaṃ, vāmapādañcāti evamete saṭṭhi mahānhārū sarīradhārakā sarīraniyāmakātipi vavatthapeti. Okāsato sakalasarīre aṭṭhicammānaṃ aṭṭhimaṃsānañca antare aṭṭhīni ābandhamānā ṭhitāti.
次に身体の中の九百の種類の腱について、色から見れば白色であると規定する。蜂蜜の色とする者もいる。形から見れば様々な形である。すなわち<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0037"></span>、そこにおいて大きな腱はカンダラ草のつぼみの形、それより細いものは豚を捕らえる網の縄の形、それよりさらに細いものは腐った蔓草の形、それよりさらに細いものはスリランカの大きな琴の弦の形、それよりさらに細いものは太い糸の形、手や足の甲の腱は鳥の足の形、頭の腱は村の子供たちの頭に<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0048"></span>置かれた目の粗い絹布の形、背中の腱は濡らして太陽の下に広げられた魚網の形、その他の身体の各器官に従っている腱は、身体に着用された網状の鎧の形である。方角から見れば、二つの方角に生じている。それらの中で右の耳の付け根から始まり、五つのカンダラという名の大腱が前と後ろに絡みつきながら左側へ行き、左の耳の付け根から始まり五つが前と後ろに絡みつきながら右側へ行き、右の首の付け根から始まり五つが前と後ろに絡みつきながら左側へ行き、左の首の付け根から始まり五つが前と後ろに絡みつきながら右側へ行き、右手を前と後ろから絡みつくものが五つずつというように、十のカンダラという名の大腱が上っている。同様に左手、右足、左足にもあり、これら六十の大腱が身体を支え、身体を制御していると規定する。場所から見れば、身体全体で骨と皮膚の間、そして骨と肉の間で骨を繋ぎ止めて存在している。
Tattha yathā vallisantānabaddhesu kuṭṭadārūsu na vallisantānā jānanti ‘‘amhehi kuṭṭadārūni ābaddhānī’’ti, napi kuṭṭadārūni jānanti ‘‘mayaṃ vallisantānehi ābaddhānī’’ti; evameva na nhārū jānanti ‘‘amhehi tīṇi aṭṭhisatāni ābaddhānī’’ti, napi tīṇi aṭṭhisatāni jānanti ‘‘mayaṃ nhārūhi ābaddhānī’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Kevalaṃ tu –
ここで、例えば蔓草の網に縛られた壁の木材において、蔓草の網が「私たちは壁の木材を縛っている」と知らず、壁の木材も「私たちは蔓草の網に縛られている」と知らないように、同様に腱も「私たちは三百の骨を縛っている」と知らず、三百の骨も「私たちは腱に縛られている」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。ただ次のようにのみ言える。
‘‘Navanhārusatā honti, byāmamatte kaḷevare;
「九百の腱が<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0037"></span>一尋の身体にある。
Bandhanti aṭṭhisaṅghāṭaṃ, agāramiva valliyo’’ti.
家を蔓草が縛るように、骨格を縛り上げている。」
Paricchedato heṭṭhā tīhi aṭṭhisatehi tattha patiṭṭhitatalehi vā upari tacamaṃsehi tiriyaṃ aññamaññena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametesaṃ sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ nhārū vaṇṇādito vavatthapeti.
限定から見れば、下はそれが定着している三百の骨によって、上は皮膚と肉によって、横は互いによって区切られていると規定する。これがこれらに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように腱を色などから<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0049"></span>規定する。
Tato paraṃ sarīre dvattiṃsadantaṭṭhikānaṃ visuṃ gahitattā sesāni catusaṭṭhi hatthaṭṭhikāni catusaṭṭhi pādaṭṭhikāni catusaṭṭhi mudukaṭṭhikāni maṃsanissitāni dve paṇhikaṭṭhīni ekekasmiṃ pāde dve dve gopphakaṭṭhikāni dve jaṅghaṭṭhikāni ekaṃ jaṇṇukaṭṭhi ekaṃ ūruṭṭhi dve kaṭiṭṭhīni aṭṭhārasa piṭṭhikaṇṭakaṭṭhīni catuvīsati phāsukaṭṭhīni cuddasa uraṭṭhīni ekaṃ hadayaṭṭhi dve akkhakaṭṭhīni dve piṭṭhibāhaṭṭhīni dve bāhaṭṭhīni dve dve aggabāhaṭṭhīni satta gīvaṭṭhīni dve hanukaṭṭhīni ekaṃ nāsikaṭṭhi dve akkhiṭṭhīni dve kaṇṇaṭṭhīni ekaṃ nalāṭaṭṭhi ekaṃ muddhaṭṭhi nava sīsakapālaṭṭhīnīti evamādinā nayena vuttappabhedāni aṭṭhīni sabbāneva vaṇṇato setānīti vavatthapeti.
次に<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0038"></span>身体において三十二の歯の骨が別個に扱われているため、残りの六十四の手の骨、六十四の足の骨、六十四の肉に依存する軟骨、それぞれの足に二つのかかとの骨、二つずつのくるぶしの骨、二つのすねの骨、一つの膝の骨、一つの太腿の骨、二つの腰の骨、十八の背骨、二十四の肋骨、十四の胸の骨、一つの心臓の骨、二つの鎖骨、二つの肩甲骨、二つの上腕骨、二つずつの前腕骨、七つの首の骨、二つの顎の骨、一つの鼻の骨、二つの目の骨、二つの耳の骨、一つの額の骨、一つの頭頂の骨、九つの頭蓋骨というように述べられた様々な骨は、すべて色から見れば白色であると規定する。
Saṇṭhānato nānāsaṇṭhānāni. Tathā hi tattha aggapādaṅguliyaṭṭhīni katakabījasaṇṭhānāni, tadanantarāni aṅgulīnaṃ majjhapabbaṭṭhīni aparipuṇṇapanasaṭṭhisaṇṭhānāni, mūlapabbaṭṭhīni paṇavasaṇṭhānāni, morasakalisaṇṭhānānītipi eke. Piṭṭhipādaṭṭhīni koṭṭitakandalakandarāsisaṇṭhānāni paṇhikaṭṭhīni ekaṭṭhitālaphalabījasaṇṭhānāni, gopphakaṭṭhīni ekatobaddhakīḷāgoḷakasaṇṭhānāni, jaṅghaṭṭhikesu khuddakaṃ dhanudaṇḍasaṇṭhānaṃ, mahantaṃ khuppipāsāmilātadhamanipiṭṭhisaṇṭhānaṃ, jaṅghaṭṭhikassa gopphakaṭṭhikesu patiṭṭhitaṭṭhānaṃ apanītatacakhajjūrīkaḷīrasaṇṭhānaṃ, jaṅghaṭṭhikassa jaṇṇukaṭṭhike patiṭṭhitaṭṭhānaṃ mudiṅgamatthakasaṇṭhānaṃ jaṇṇukaṭṭhi ekapassato ghaṭṭitapheṇasaṇṭhānaṃ, ūruṭṭhīni duttacchitavāsipharasudaṇḍasaṇṭhānāni, ūruṭṭhikassa kaṭaṭṭhike patiṭṭhitaṭṭhānaṃ suvaṇṇakārānaṃ aggijālanakasalākābundisaṇṭhānaṃ, tappatiṭṭhitokāso aggacchinnapunnāgaphalasaṇṭhāno, kaṭiṭṭhīni dvepi ekābaddhāni hutvā kumbhakārehi katacullisaṇṭhānāni, tāpasabhisikāsaṇṭhānānītipi eke. Ānisadaṭṭhīni heṭṭhāmukhaṭhapitasappaphaṇasaṇṭhānāni, sattaṭṭhaṭṭhānesu chiddāvachiddāni aṭṭhārasa piṭṭhikaṇṭakaṭṭhīni abbhantarato uparūpari ṭhapitasīsakapaṭṭaveṭhakasaṇṭhānāni, bāhirato vaṭṭanāvalisaṇṭhānāni, tesaṃ antarantarā kakacadantasadisāni dve tīṇi kaṇṭakāni honti, catuvīsatiyā phāsukaṭṭhīsu paripuṇṇāni paripuṇṇasīhaḷadāttasaṇṭhānāni, aparipuṇṇāni aparipuṇṇasīhaḷadāttasaṇṭhānāni, sabbāneva odātakukkuṭassa pasāritapakkhadvayasaṇṭhānānītipi eke. Cuddasa uraṭṭhīni jiṇṇasandamānikaphalakapantisaṇṭhānāni, hadayaṭṭhi dabbiphaṇasaṇṭhānaṃ, akkhakaṭṭhīni khuddakalohavāsidaṇḍasaṇṭhānāni, tesaṃ heṭṭhā aṭṭhi addhacandasaṇṭhānaṃ, piṭṭhibāhaṭṭhīni pharasuphaṇasaṇṭhānāni, upaḍḍhacchinnasīhaḷakudālasaṇṭhānānītipi eke. Bāhaṭṭhīni ādāsadaṇḍasaṇṭhānāni, mahāvāsidaṇḍasaṇṭhānānītipi eke. Aggabāhaṭṭhīni yamakatālakandasaṇṭhānāni, maṇibandhaṭṭhīni ekato alliyāpetvā ṭhapitasīsakapaṭṭaveṭhakasaṇṭhānāni, piṭṭhihatthaṭṭhīni koṭṭitakandalakandarāsisaṇṭhānāni, hatthaṅgulimūlapabbaṭṭhīni paṇavasaṇṭhānāni, majjhapabbaṭṭhīni aparipuṇṇapanasaṭṭhisaṇṭhānāni, aggapabbaṭṭhīni katakabījasaṇṭhānāni, satta gīvaṭṭhīni daṇḍe vijjhitvā paṭipāṭiyā ṭhapitavaṃsakaḷīrakhaṇḍasaṇṭhānāni, heṭṭhimahanukaṭṭhi kammārānaṃ ayokūṭayottakasaṇṭhānaṃ, uparimahanukaṭṭhi avalekhanasatthakasaṇṭhānaṃ, akkhināsakūpaṭṭhīni apanītamiñjataruṇatālaṭṭhisaṇṭhānāni, nalāṭaṭṭhi adhomukhaṭhapitabhinnasaṅkhakapālasaṇṭhānaṃ, kaṇṇacūḷikaṭṭhīni nhāpitakhurakosasaṇṭhānāni, nalāṭakaṇṇacūḷikānaṃ upari paṭṭabandhanokāse aṭṭhibahalaghaṭapuṇṇapaṭapilotikakhaṇḍasaṇṭhānaṃ, muddhanaṭṭhi mukhacchinnavaṅkanāḷikerasaṇṭhānaṃ, sīsaṭṭhīni sibbetvā ṭhapitajajjarālābukaṭāhasaṇṭhānānīti. Disato dvīsu disāsu jātāni.
形から見れば様々な形である。すなわち、足の指の先端の骨はカタカの種の形、それに次ぐ指の中間の関節の骨は未熟なパラミツの種の形、根本の関節の骨は小さな太鼓の形、あるいは孔雀の羽の破片の形とする者もいる。足の甲の骨は砕かれたカンダラ草の球根の山の形、かかとの骨は単独のヤシの実の種の形、くるぶしの骨は一つに結ばれた遊びの球の形、すねの骨のうち小さなものは弓の柄の形、大きなものは飢えと渇きでしなびた蛇の背中の形、すねの骨がくるぶしの骨に定着する場所は皮を剥いだナツメヤシの芯の形、すねの骨が膝の骨に定着する場所は太鼓の頭の形、膝の骨は片側から削られた泡の形、太腿の骨は削るのが難しい手斧の柄の形、太腿の骨が腰の骨に定着する場所は金細工師の火を熾す棒の根本の形<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0050"></span>、それが定着する場所は先を切られたプンナーガの実の形、腰の骨は二つが一つに結ばれて陶工が作ったかまどの形、あるいは苦行者の草の座布団の形とする者もいる。臀部の骨は下向きに置かれた蛇の鎌首の形であり、七、八か所に穴が開いている。十八の背骨は内側からは積み重ねられた鉛の薄板の巻物の形であり、外側からは糸車を連ねた形であり、それらの間にはノコギリの歯に似た二、三の突起がある。二十四の<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0039"></span>肋骨の中で完全なものは完全なスリランカの鎌の形<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0038"></span>、不完全なものは不完全なスリランカの鎌の形であり、すべては白い鶏が両翼を広げた形とする者もいる。十四の胸の骨は古い戦車の板の並びの形、心臓の骨はスプーンの先の形、鎖骨は小さな鉄の手斧の柄の形、それらの下の骨は半月の形、肩甲骨は斧の先の形、あるいは半分切られたスリランカの鍬の形とする者もいる。上腕骨は鏡の柄の形、あるいは大きな手斧の柄の形とする者もいる。前腕骨は二つ並んだヤシの球根の形、手首の骨は一つに合わせて置かれた鉛の薄板の巻物の形、手の甲の骨は砕かれたカンダラ草の球根の山の形、手の指の根本の関節の骨は小さな太鼓の形、中間の関節の骨は未熟なパラミツの種の形、先端の関節の骨はカタカの種の形、七つの首の骨は棒に刺して順に並べられた竹の芯の破片の形、下顎骨は鍛冶屋の鉄のハンマーの紐の形、上顎骨は削り取るナイフの形、目や鼻の窪みの骨は中身を取り除いた若いヤシの実の種の形<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0051"></span>、額の骨は下向きに置かれた割れた巻貝の殻の形、耳の付け根の骨は理髪師の剃刀の鞘の形、額と耳の付け根の上で布を結ぶ場所は骨のように厚い水瓶を満たした布切れの形、頭頂の骨は口を切られた曲がったヤシの実の形、頭蓋骨は縫い合わせて置かれた古びた瓢箪の殻の形である。方角から見れば、二つの方角に生じている。
Okāsato avisesena sakalasarīre ṭhitāni, visesena tu sīsaṭṭhīni gīvaṭṭhikesu patiṭṭhitāni, gīvaṭṭhīni piṭṭhikaṇṭakaṭṭhīsu patiṭṭhitāni, piṭṭhikaṇṭakaṭṭhīni kaṭiṭṭhīsu patiṭṭhitāni, kaṭiṭṭhīni ūruṭṭhikesu patiṭṭhitāni, uruṭṭhīni jaṇṇukaṭṭhikesu, jaṇṇukaṭṭhīni jaṅghaṭṭhikesu, jaṅghaṭṭhīni gopphakaṭṭhikesu, gopphakaṭṭhīni piṭṭhipādaṭṭhikesu patiṭṭhitāni, piṭṭhipādaṭṭhikāni ca gopphakaṭṭhīni ukkhipitvā ṭhitāni, gopphakaṭṭhīni jaṅghaṭṭhīni…pe… gīvaṭṭhīni sīsaṭṭhīni ukkhipitvā ṭhitānīti etenānusārena avasesānipi aṭṭhīni veditabbāni.
場所から見れば、全体として身体全体に存在しているが、特に頭蓋骨は首の骨の上に定着し、首の骨は背骨に定着し、背骨は腰の骨に定着し、腰の骨は太腿の骨に定着し、太腿の骨は膝の骨に、膝の骨はすねの骨に、すねの骨はくるぶしの骨に、くるぶしの骨は足の甲の骨に定着し、足の甲の骨とくるぶしの骨は持ち上げられて存在し、くるぶしの骨はすねの骨を…(中略)…首の骨は頭蓋骨を持ち上げて存在している。これに従って他の骨についても理解すべきである。
Tattha yathā iṭṭhakagopānasicayādīsu na uparimā iṭṭhakādayo jānanti ‘‘mayaṃ heṭṭhimesu patiṭṭhitā’’ti, napi heṭṭhimā jānanti ‘‘mayaṃ uparimāni ukkhipitvā ṭhitā’’ti; evameva na sīsaṭṭhikāni jānanti ‘‘mayaṃ gīvaṭṭhikesu patiṭṭhitānī’’ti…pe… na gopphakaṭṭhikāni jānanti ‘‘mayaṃ piṭṭhipādaṭṭhikesu patiṭṭhitānī’’ti, napi piṭṭhipādaṭṭhikāni jānanti ‘‘mayaṃ gopphakaṭṭhīni ukkhipitvā ṭhitānī’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Kevalaṃ tu imāni sādhikāni tīṇi aṭṭhisatāni navahi nhārusatehi navahi ca maṃsapesisatehi ābaddhānulittāni, ekaghanacammapariyonaddhāni, sattarasaharaṇīsahassānugatasinehasinehitāni, navanavutilomakūpasahassaparissavamānasedajallikāni asītikimikulāni, kāyotveva saṅkhyaṃ gatāni, yaṃ sabhāvato upaparikkhanto yogāvacaro na kiñci gayhūpagaṃ passati, kevalaṃ tu nhārusambandhaṃ nānākuṇapasaṅkiṇṇaṃ aṭṭhisaṅghāṭameva passati. Yaṃ disvā dasabalassa puttabhāvaṃ upeti. Yathāha –
ここで、例えばレンガの積み重なりなどにおいて、上のレンガなどが「私たちは下のものの上に定着している」と知らず、下のものも「私たちは上のものを持ち上げて存在している」と知らないように、同様に頭蓋骨も「私たちは首の骨に<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0040"></span>定着している」と知らず…(中略)…くるぶしの骨も「私たちは足の甲の骨の上に定着している」と知らず、足の甲の骨も「私たちはくるぶしの骨を持ち上げて存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。ただこれら三百余りの骨は、九百の腱と九百の<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0039"></span>肉の塊に縛られ塗られ、一つの固まりとして皮膚に覆われ、一万七千の血管を流れる体液によって潤され、九万九千の毛穴から滲み出る汗の垢を持ち、八十の虫の群れがおり、身体としてのみ数えられている。これを自性から観察する修行者は、把握すべきものを何も見ず、ただ腱で繋がれ、様々な死臭が入り混じった<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0052"></span>骨格のみを見る。これを見て十力の者の息子としての状態に至る。次のように言われている通りである。
‘‘Paṭipāṭiyaṭṭhīni ṭhitāni koṭiyā,
「順序よく骨が末端まで立ち並んでいる。
Anekasandhiyamito na kehici;
多くの関節で繋がれ、誰の所有でもなく、
Baddho nahārūhi jarāya codito,
腱によって縛られ、老いに駆り立てられ、
Acetano kaṭṭhakaliṅgarūpamo.
心を持たず、木の丸太のようである。
‘‘Kuṇapaṃ kuṇape jātaṃ, asucimhi ca pūtini;
死体に死体が生じ、不浄の中で腐敗し、
Duggandhe cāpi duggandhaṃ, bhedanamhi ca vayadhammaṃ.
悪臭の中で悪臭を放ち、破壊においては崩れ去る性質を持つ。
‘‘Aṭṭhipuṭe aṭṭhipuṭo, nibbatto pūtini pūtikāyamhi;
骨の束に骨の束が、腐ったものの中で腐った身体に生じる。
Tamhi ca vinetha chandaṃ, hessatha puttā dasabalassā’’ti ca.
そこにおいて欲を取り除け、そうすれば十力の者の息子となるであろう」と。
Paricchedato anto aṭṭhimiñjena uparito maṃsena agge mūle ca aññamaññena paricchinnānīti vavatthapeti. Ayametesaṃ sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ aṭṭhīni vaṇṇādito vavatthapeti.
限定から見れば、内側は骨髄によって、上からは肉によって、末端と根本は互いによって区切られていると規定する。これがこれらに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように骨を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre yathāvuttappabhedānaṃ aṭṭhīnaṃ abbhantaragataṃ aṭṭhimiñjaṃ vaṇṇato setanti vavatthapeti. Saṇṭhānato attano okāsasaṇṭhānanti. Seyyathidaṃ – mahantamahantānaṃ aṭṭhīnaṃ abbhantaragataṃ sedetvā vaṭṭetvā mahantesu vaṃsanaḷakapabbesu pakkhittamahāvettaṅkurasaṇṭhānaṃ, khuddānukhuddakānaṃ abbhantaragataṃ sedetvā vaṭṭetvā khuddānukhuddakesu vaṃsanaḷakapabbesu pakkhittatanuvettaṅkurasaṇṭhānanti. Disato dvīsu disāsu jātaṃ. Okāsato aṭṭhīnaṃ abbhantare patiṭṭhitanti.
次に身体の中で、前述の種類の骨の内側にある骨髄について、色から見れば白色であると規定する。形から見れば、それぞれの場所の形である。すなわち、大きな骨の内側にあるものは、蒸して丸められ大きな竹の節の中に入れられた大きな籐の芽の形であり、小さな骨の<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0041"></span>内側にあるものは、蒸して丸められ小さな竹の節の中に入れられた細い籐の芽の形である。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、骨の内側に定着している。
Tattha yathā veḷunaḷakādīnaṃ antogatāni dadhiphāṇitāni na jānanti ‘‘mayaṃ veḷunaḷakādīnaṃ antogatānī’’ti, napi veḷunaḷakādayo jānanti ‘‘dadhiphāṇitāni amhākaṃ antogatānī’’ti; evameva na aṭṭhimiñjaṃ jānāti ‘‘ahaṃ aṭṭhīnaṃ antogata’’nti, napi aṭṭhīni jānanti ‘‘aṭṭhimiñjaṃ amhākaṃ antogata’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato aṭṭhīnaṃ abbhantaratalehi aṭṭhimiñjabhāgena ca paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ aṭṭhimiñjaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば竹の筒などの中にある凝乳や蜜が「私たちは竹の筒などの中にある」と知らず、竹の筒なども「凝乳や蜜が私たちの中にある」と知らないように、同様に骨髄も「私は骨の中にある」と知らず、骨も<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0040"></span>「骨髄が私たちの中にある」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、骨の内側の表面と<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0053"></span>骨髄の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように骨髄を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīrassa abbhantare dvigoḷakappabhedaṃ vakkaṃ vaṇṇato mandarattaṃ pāḷibhaddakaṭṭhivaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato gāmadārakānaṃ suttāvutakīḷāgoḷakasaṇṭhānaṃ, ekavaṇṭasahakāradvayasaṇṭhānantipi eke. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato galavāṭakā vinikkhantena ekamūlena thokaṃ gantvā dvidhā bhinnena thūlanhārunā vinibaddhaṃ hutvā hadayamaṃsaṃ parikkhipitvā ṭhitanti.
次に身体の内側にある二つの球状の腎臓について、色から見ればくすんだ赤色であり、パサップの種の色であると規定する。形から見れば、村の子供たちの糸で繋がれた遊びの球の形であり、一つの柄に付いた二つのマンゴーの形とする者もいる。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、喉の窪みから出てきた一つの根本から少し進んで二つに分かれた太い腱によって結び付けられ、心臓の肉を囲んで存在している。
Tattha yathā vaṇṭūpanibaddhaṃ sahakāradvayaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ vaṇṭena upanibaddha’’nti, napi vaṇṭaṃ jānāti ‘‘mayā sahakāradvayaṃ upanibaddha’’nti; evameva na vakkaṃ jānāti ‘‘ahaṃ thūlanhārunā upanibaddha’’nti, napi thūlanhāru jānāti ‘‘mayā vakkaṃ upanibaddha’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato vakkaṃ vakkabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ vakkaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば柄に結び付けられた二つのマンゴーが「私は柄に結び付けられている」と知らず、柄も「私は二つのマンゴーを結び付けている」と知らないように、同様に腎臓も「私は太い腱に結び付けられている」と知らず、太い腱も「私は腎臓を結び付けている」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、腎臓は腎臓の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように腎臓を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīrassa abbhantare hadayaṃ vaṇṇato rattaṃ rattapadumapattapiṭṭhivaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato bāhirapattāni apanetvā adhomukhaṭhapitapadumamakuḷasaṇṭhānaṃ, tañca aggacchinnapunnāgaphalamiva vivaṭekapassaṃ bahi maṭṭhaṃ anto kosātakīphalassa abbhantarasadisaṃ. Paññābahulānaṃ thokaṃ vikasitaṃ, mandapaññānaṃ makuḷitameva. Yaṃ rūpaṃ nissāya manodhātu ca manoviññāṇadhātu ca pavattanti, taṃ apanetvā avasesamaṃsapiṇḍasaṅkhātahadayabbhantare addhapasatamattaṃ lohitaṃ saṇṭhāti, taṃ rāgacaritassa rattaṃ, dosacaritassa kāḷakaṃ, mohacaritassa maṃsadhovanodakasadisaṃ, vitakkacaritassa kulatthayūsavaṇṇaṃ, saddhācaritassa kaṇikārapupphavaṇṇaṃ, paññācaritassa acchaṃ vippasannamanāvilaṃ, niddhotajātimaṇi viya jutimantaṃ khāyati. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato sarīrabbhantare dvinnaṃ thanānaṃ majjhe patiṭṭhitanti.
次に身体の内側にある心臓について、色から見れば赤色であり、赤い蓮の花びらの裏の色であると規定する。形から見れば、外側の花びらを取り除いて下向きに置かれた蓮のつぼみの形であり、それは先を切られたプンナーガの実のように片側が開いていて外側は滑らかで、内側はヘチマの実の内側に似ている。智慧の豊かな者には少し<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0042"></span>開いており、智慧の乏しい者には閉じている。その物質を依り処として意界と意識界が働く。それを取り除いた残りの肉の塊と言われる心臓の内側に、半すくいほどの<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0054"></span>血液が留まっている。それは貪欲な性格の者には赤く、怒りっぽい性格の者には黒く、愚かな性格の者には肉の洗い水のように見え、思考の多い性格の者にはクラッタ豆の煮汁の色に、信仰の厚い性格の者にはカニカーラの花の色に、智慧のある性格の者には澄んで清らかで濁りがなく、洗われた宝石のように輝いて見える。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、身体の内側で二つの乳房の間に定着している。
Tattha yathā dvinnaṃ vātapānakavāṭakānaṃ majjhe ṭhito aggaḷatthambhako na jānāti ‘‘ahaṃ dvinnaṃ vātapānakavāṭakānaṃ majjhe ṭhito’’ti, napi vātapānakavāṭakāni jānanti ‘‘amhākaṃ majjhe aggaḷatthambhako ṭhito’’ti; evamevaṃ na hadayaṃ jānāti ‘‘ahaṃ dvinnaṃ thanānaṃ majjhe ṭhita’’nti, napi thanāni jānanti ‘‘hadayaṃ amhākaṃ majjhe ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato hadayaṃ hadayabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ hadayaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば二つの窓の扉の間に立つ留め木の柱が「私は二つの<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0041"></span>窓の扉の間に立っている」と知らず、窓の扉も「私たちの間に留め木の柱が立っている」と知らないように、同様に心臓も「私は二つの乳房の間に存在している」と知らず、乳房も「心臓が私たちの間に存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、心臓は心臓の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように心臓を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīrassa abbhantare yakanasaññitaṃ yamakamaṃsapiṇḍaṃ vaṇṇato rattaṃ rattakumudabāhirapattapiṭṭhivaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato ekamūlaṃ hutvā agge yamakaṃ koviḷārapattasaṇṭhānaṃ, tañca dandhānaṃ ekaṃyeva hoti mahantaṃ, paññavantānaṃ dve vā tīṇi vā khuddakānīti. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato dvinnaṃ thanānaṃ abbhantare dakkhiṇapassaṃ nissāya ṭhitanti.
次に身体の内側にある肝臓と呼ばれる二つの肉の塊について、色から見れば赤色であり、赤い睡蓮の外側の花びらの裏の色であると規定する。形から見れば、根本が一つで先端が二つに分かれたコヴィラーラの葉の形であり、それは鈍根の者には一つだけ大きく、智慧のある者には二つか三つの小さなものがある。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、二つの乳房の内側で右側に寄って存在している。
Tattha yathā piṭharakapasse laggā maṃsapesi na jānāti ‘‘ahaṃ piṭharakapasse laggā’’ti, napi piṭharakapassaṃ jānāti ‘‘mayi maṃsapesi laggā’’ti; evameva na yakanaṃ jānāti ‘‘ahaṃ dvinnaṃ thanānaṃ abbhantare dakkhiṇapassaṃ nissāya ṭhita’’nti, napi thanānaṃ abbhantare dakkhiṇapassaṃ jānāti ‘‘maṃ nissāya yakanaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato pana yakanaṃ yakanabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ yakanaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば鍋の側面に付着した肉の塊が「私は鍋の側面に付着している」と知らず、鍋の側面も「私に肉の塊が付着している」と知らないように、同様に肝臓も「私は二つの乳房の内側で右側に寄って存在している」と知らず、乳房の内側の右側も「私に寄って肝臓が存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、肝臓は肝臓の部分によって<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0043"></span>区切られていると規定する<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0055"></span>。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように肝臓を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre paṭicchannāpaṭicchannabhedato duvidhaṃ kilomakaṃ vaṇṇato setaṃ dukūlapilotikavaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato attano okāsasaṇṭhānaṃ. Disato dvīsu disāsu jātaṃ. Okāsato paṭicchannakilomakaṃ hadayañca vakkañca parivāretvā, appaṭicchannakilomakaṃ sakalasarīre cammassa heṭṭhato maṃsaṃ pariyonandhitvā ṭhitanti.
次に身体において、覆われたものと覆われていないものの二種類がある肋膜について、色から見れば白色であり、麻布の布切れの色であると規定する。形から見れば、それぞれの場所の形である。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、覆われた肋膜は心臓と腎臓を囲んで存在し、覆われていない肋膜は身体全体で皮膚の下の肉を覆って存在している。
Tattha yathā pilotikāya paliveṭhite maṃse na pilotikā jānāti ‘‘mayā maṃsaṃ paliveṭhita’’nti, napi maṃsaṃ jānāti ‘‘ahaṃ pilotikāya paliveṭhita’’nti; evameva na kilomakaṃ jānāti ‘‘mayā hadayavakkāni sakalasarīre ca cammassa heṭṭhato maṃsaṃ paliveṭhita’’nti. Napi hadayavakkāni sakalasarīre ca maṃsaṃ jānāti ‘‘ahaṃ kilomakena paliveṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato heṭṭhā maṃsena upari cammena tiriyaṃ kilomakabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ kilomakaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば布切れに包まれた肉において、布切れが「私は肉を包んでいる」と知らず、肉も「私は布切れに包まれている」と知らないように、同様に肋膜も「私は心臓や腎臓、そして身体全体で皮膚の下の肉を包んでいる」と知らず、心臓や腎臓、そして身体全体の肉も「私は肋膜に包まれている」と知らない<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0042"></span>。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、下は肉によって、上は皮膚によって、横は肋膜の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように肋膜を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīrassa abbhantare pihakaṃ vaṇṇato nīlaṃ mīlātanigguṇḍīpupphavaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato yebhuyyena sattaṅgulappamāṇaṃ abandhanaṃ kāḷavacchakajivhāsaṇṭhānaṃ. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato hadayassa vāmapasse udarapaṭalassa matthakapassaṃ nissāya ṭhitaṃ, yamhi paharaṇapahārena bahi nikkhante sattānaṃ jīvitakkhayo hotīti.
次に身体の内側にある脾臓について、色から見れば青色であり、しおれたニンジンボクの花の色であると規定する。形から見れば、概ね七指の長さで縛りのない黒子牛の舌の形である。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、心臓の左側で胃の膜の上部に寄って存在しており、武器の打撃によって外に飛び出すと衆生の命が終わる。
Tattha yathā koṭṭhakamatthakapassaṃ nissāya ṭhitā na gomayapiṇḍi jānāti ‘‘ahaṃ koṭṭhakamatthakapassaṃ nissāya ṭhitā’’ti, napi koṭṭhakamatthakapassaṃ jānāti ‘‘gomayapiṇḍi maṃ nissāya ṭhitā’’ti; evameva na pihakaṃ jānāti ‘‘ahaṃ udarapaṭalassa matthakapassaṃ nissāya ṭhita’’nti, napi udarapaṭalassa matthakapassaṃ jānāti ‘‘pihakaṃ maṃ nissāya ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato pihakaṃ pihakabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ pihakaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば納屋の上部に寄って置かれた牛糞の塊が「私は納屋の上部に寄って存在している」と知らず、納屋の上部も「牛糞の塊が私に寄って存在している」と知らないように、同様に脾臓も「私は胃の膜の上部に寄って存在している」と知らず、胃の膜の上部も「脾臓が私に寄って存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0044"></span>脾臓は脾臓の部分によって<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0056"></span>区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように脾臓を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīrassa abbhantare dvattiṃsamaṃsakhaṇḍappabhedaṃ papphāsaṃ vaṇṇato rattaṃ nātiparipakkaudumbaravaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato visamacchinnapūvasaṇṭhānaṃ, chadaniṭṭhakakhaṇḍapuñjasaṇṭhānantipi eke. Tadetaṃ abbhantare asitapītādīnaṃ abhāve uggatena kammajatejusmanā abbhāhatattā saṅkhāditapalālapiṇḍamiva nirasaṃ nirojaṃ hoti. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato sarīrabbhantare dvinnaṃ thanānaṃ abbhantare hadayañca yakanañca upari chādetvā olambantaṃ ṭhitanti.
次に身体の内側にある三十二の肉の塊からなる肺について、色から見れば赤色であり、それほど熟していないイチジクの色であると規定する。形から見れば、不揃いに切られた菓子の形であり、屋根瓦の破片の山の形とする者もいる。それは内側で飲食などの無い時に立ち上る業から生じた熱に打たれるため、噛み砕かれた藁の塊のように味がなく精気がない。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、身体の内側で二つの乳房の間において、心臓と肝臓の上を覆ってぶら下がって存在している。
Tattha yathā jiṇṇakoṭṭhabbhantare lambamāno sakuṇakulāvako na jānāti ‘‘ahaṃ jiṇṇakoṭṭhabbhantare lambamāno ṭhito’’ti, napi jiṇṇakoṭṭhabbhantaraṃ jānāti ‘‘sakuṇakulāvako mayi lambamāno ṭhito’’ti; evameva na papphāsaṃ jānāti ‘‘ahaṃ sarīrabbhantare dvinnaṃ thanānaṃ antare lambamānaṃ ṭhita’’nti, napi sarīrabbhantare dvinnaṃ thanānaṃ antaraṃ jānāti ‘‘mayi papphāsaṃ lambamānaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato papphāsaṃ papphāsabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ papphāsaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば古い納屋の内側にぶら下がっている鳥の巣が「私は古い納屋の内側にぶら下がっている」と知らず、古い納屋の内側も「鳥の巣が私にぶら下がっている」と知らないように、同様に肺も「私は身体の内側で二つの乳房の間にぶら下がって存在している」と知らず、身体の内側の二つの乳房の間も「私に肺がぶら下がって存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0043"></span>肺は肺の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように肺を色などから規定する。
Tato paraṃ antosarīre purisassa dvattiṃsahatthaṃ, itthiyā aṭṭhavīsatihatthaṃ, ekavīsatiyā ṭhānesu obhaggaṃ antaṃ vaṇṇato setaṃ sakkharasudhāvaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato sīsaṃ chinditvā lohitadoṇiyaṃ saṃvelletvā ṭhapitadhammanisaṇṭhānaṃ. Disato dvīsu disāsu jātaṃ. Okāsato upari galavāṭake heṭṭhā ca karīsamagge vinibandhattā galavāṭakakarīsamaggapariyante sarīrabbhantare ṭhitanti.
次に身体の内側で、男性では三十二尋、女性では二十八尋あり、二十一箇所で折り曲がっている腸について、色から見れば白色であり、砂の混じった漆喰の色であると規定する。形から見れば、頭を切り落とされて血の樋に丸めて置かれた首なし死体の形である。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、上は喉の窪みから、下は肛門において結び付けられているため、喉の窪みから肛門に至るまで身体の内側に<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0057"></span>存在している。
Tattha yathā lohitadoṇiyaṃ ṭhapitaṃ chinnasīsaṃ dhammanikaḷevaraṃ na jānāti ‘‘ahaṃ lohitadoṇiyaṃ ṭhita’’nti, napi lohitadoṇi jānāti ‘‘mayi chinnasīsaṃ dhammanikaḷevaraṃ ṭhita’’nti; evameva na antaṃ jānāti ‘‘ahaṃ sarīrabbhantare ṭhita’’nti, napi sarīrabbhantaraṃ jānāti ‘‘mayi antaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato antaṃ antabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ antaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば血の樋に置かれた首の無い死体が「私は血の樋に置かれている」と知らず、血の樋も「私に首の無い死体が置かれている」と知らないように、同様に腸も「私は身体の内側に存在している」と知らず、身体の内側も「私の中に腸が存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0045"></span>法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、腸は腸の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように腸を色などから規定する。
Tato paraṃ antosarīre antantare antaguṇaṃ vaṇṇato setaṃ dakasītalikamūlavaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato dakasītalikamūlasaṇṭhānamevāti, gomuttasaṇṭhānantipi eke. Disato dvīsu disāsu jātaṃ. Okāsato kudālapharasukammādīni karontānaṃ yantākaḍḍhanakāle yantasuttakamiva yantaphalakāni antabhoge ekato aggaḷante ābandhitvā pādapuñchanarajjumaṇḍalakassa antarā taṃ sibbitvā ṭhitarajjukā viya ekavīsatiyā antabhogānaṃ antarā ṭhitanti.
次に身体の内側で、腸の間にある腸間膜について、色から見れば白色であり、水に生える植物の根の色であると規定する。形から見れば、水に生える植物の根の形であり、牛の尿の形とする者もいる。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、鍬や斧などで作業する者たちが機械を引っ張る時に機械の紐のように、機械の板である腸の曲がり角を一緒に端で縛り、足拭きの縄の輪の間にそれを縫い付けて存在している縄のように、二十一の腸の曲がり角の間に存在している。
Tattha yathā pādapuñchanarajjumaṇḍalakaṃ sibbitvā ṭhitarajjukā na jānāti ‘‘mayā pādapuñchanarajjumaṇḍalakaṃ sibbita’’nti, napi pādapuñchanarajjumaṇḍalakaṃ jānāti ‘‘rajjukā maṃ sibbitvā ṭhitā’’ti, evameva antaguṇaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ antaṃ ekavīsatibhogabbhantare ābandhitvā ṭhita’’nti, napi antaṃ jānāti ‘‘antaguṇaṃ maṃ ābandhitvā ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato antaguṇaṃ antaguṇabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ antaguṇaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば足拭きの縄の輪を縫い付けて存在する縄が「私は足拭きの縄の輪を縫い付けている」と知らず、足拭きの縄の輪も「縄が私を縫い付けて存在している」と知らないように、同様に腸間膜も「私は腸を二十一の曲がり角の内側で縛って存在している」と知らず、腸も「腸間膜が私を縛って存在している」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、腸間膜は腸間膜の部分によって<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0044"></span>区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように腸間膜を色などから規定する。
Tato paraṃ antosarīre udariyaṃ vaṇṇato ajjhohaṭāhāravaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato parissāvane sithilabaddhataṇḍulasaṇṭhānaṃ. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato udare ṭhitanti. Udaraṃ nāma ubhato nippīḷiyamānassa allasāṭakassa majjhe sañjātaphoṭakasadisaṃ antapaṭalaṃ, bahi maṭṭhaṃ, anto maṃsakasambupaliveṭhitaṃ, kiliṭṭhapāvārapupphasadisaṃ, kuthitapanasaphalassa abbhantarasadisantipi eke. Tattha takkolakā gaṇḍuppādakātālahīrakāsūcimukhakāpaṭatantusuttakāti evamādidvattiṃsakulappabhedā kimayo ākulabyākulā saṇḍasaṇḍacārino hutvā nivasanti, ye pānabhojanādimhi avijjamāne ullaṅghitvā viravantā hadayamaṃsaṃ abhitudanti pānabhojanādīni ajjhoharaṇavelāyañca uddhaṃmukhā hutvā paṭhamajjhohaṭe dve tayo ālope turitaturitā vilumpanti. Yaṃ etesaṃ kimīnaṃ pasūtigharaṃ vaccakuṭi gilānasālā susānañca hoti, yattha seyyathāpi nāma caṇḍālagāmadvāre candanikāya saradasamaye thūlaphusitake deve vassante udakena āvūḷhaṃ muttakarīsacammaṭṭhinhārukhaṇḍakheḷasiṅghāṇikālohitappabhutinānākuṇapajātaṃ nipatitvā kaddamodakāluḷitaṃ sañjātakimikulākulaṃ hutvā dvīhatīhaccayena sūriyātapasantāpavegakuthitaṃ upari pheṇapupphuḷake muñcantaṃ abhinīlavaṇṇaṃ paramaduggandhajegucchaṃ upagantuṃ vā daṭṭhuṃ vā anaraharūpataṃ āpajjitvā tiṭṭhati, pageva ghāyituṃ vā sāyituṃ vā; evameva nānappakārapānabhojanādi dantamusalasaṃcuṇṇitaṃ jivhāhatthasamparivattitaṃ kheḷalālāpalibuddhaṃ taṅkhaṇavigatavaṇṇagandharasādisampadaṃ koliyakhalisuvānavamathusadisaṃ nipatitvā pittasemhavātapaliveṭhitaṃ hutvā udaraggisantāpavegakuthitaṃ kimikulākulaṃ uparūpari pheṇapupphuḷakāni muñcantaṃ paramakasambuduggandhajegucchabhāvamāpajjitvā tiṭṭhati. Yaṃ sutvāpi pānabhojanādīsu amanuññatā saṇṭhāti, pageva paññācakkhunā oloketvā. Yattha ca patitaṃ pānabhojanādi pañcadhā vivekaṃ gacchati, ekaṃ bhāgaṃ pāṇakā khādanti, ekaṃ bhāgaṃ udaraggi jhāpeti, eko bhāgo muttaṃ hoti, eko bhāgo karīsaṃ hoti, eko bhāgo rasabhāvaṃ āpajjitvā soṇitamaṃsādīni upabrūhayatīti.
次に身体の内側にある胃の内容物について、色から見れば飲み込まれた食べ物の色であると規定する。形から見れば、濾過器の中に緩く結ばれた米の形である。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、胃の中に存在している<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0058"></span>。胃とは、両側から絞られる濡れた布の真ん中に生じた水ぶくれのような腸の膜であり、外側は滑らかで、内側は肉の汚れに包まれ、汚れた布の花のようであり、腐ったパラミツの実の内側のようであるとする者もいる。そこには、タッコーラカ、ミミズ、タダヒーラカ、針の口を持つ者、布の糸や紐の形をした者など、三十二の種類の虫が入り乱れ、群れをなして這い回りながら住んでおり、飲食などが無い時には飛び跳ねて鳴き声を上げながら<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0046"></span>心臓の肉をつついているが、飲食などの時には上を向いて最初に飲み込まれた二、三口の食べ物を急いで奪い合う。そこはこれらの虫の出産部屋であり、便所であり、病室であり、墓場でもある。それはちょうどチャンダーラの村の門にある汚水溜めに秋の季節に大雨が降って水で溢れ、尿、糞、皮、骨、腱、肉片、唾液、鼻水、血などの様々な死臭のするものが落ちて泥水に混ざり合い、生じた虫の群れが入り乱れ、二日か三日経って太陽の熱の勢いで煮えたぎり、上に泡を吹いて青黒い色になり、極めて強い悪臭と嫌悪感をもたらし、近づくことも見ることもふさわしくない状態となって存在しており、まして嗅ぐことや味わうことは言うまでもないように、同様に様々な種類の飲食などが歯という杵で粉砕され、舌と手でひっくり返され、唾液とよだれが混ざり、その瞬間に色や香りや味などの良さが失われ、犬の嘔吐物のように落ちて、胆汁や痰や風に包まれ、胃の火の熱の勢いで煮えたぎり、虫の群れが入り乱れ、上に次々と泡を吹き、極めて汚らしく悪臭を放ち嫌悪すべき状態となって存在している。それを聞いただけでも<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0059"></span>飲食などに対する不快感が定着するのだから、まして智慧の目で観察すればなおさらである。そこに落ちた飲食などは五つに分かれ、一つの部分は虫たちが食べ、一つの部分は胃の火が燃やし、一つの部分は尿となり、一つの部分は糞となり、一つの部分は養分となって血液や肉などを育てる。
Tattha yathā paramajegucchāya suvānadoṇiyā ṭhito suvānavamathu na jānāti ‘‘ahaṃ suvānadoṇiyā ṭhito’’ti; napi suvānadoṇi jānāti ‘‘mayi suvānavamathu ṭhito’’ti. Evameva na udariyaṃ jānāti ‘‘ahaṃ imasmiṃ paramaduggandhajegucche udare ṭhita’’nti; napi udaraṃ jānāti ‘‘mayi udariyaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato udariyaṃ udariyabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ udariyaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば極めて嫌悪すべき犬の餌鉢にある犬の嘔吐物が「私は犬の餌鉢にある」と知らず、犬の餌鉢も「私に犬の嘔吐物がある」と知らないように、同様に胃の内容物も「私はこの極めて悪臭を放ち嫌悪すべき胃の中にある」と知らず、胃も「私に胃の内容物がある」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0045"></span>。限定から見れば、胃の内容物は胃の内容物の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように胃の内容物を色などから規定する。
Tato paraṃ antosarīre karīsaṃ vaṇṇato yebhuyyena ajjhohaṭāhāravaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānaṃ, disato heṭṭhimāya disāya jātaṃ, okāsato pakkāsaye ṭhitanti. Pakkāsayo nāma heṭṭhā nābhipiṭṭhikaṇṭakamūlānaṃ antare antāvasāne ubbedhena aṭṭhaṅgulamatto vaṃsanaḷakabbhantarasadiso padeso, yattha seyyathāpi nāma uparibhūmibhāge patitaṃ vassodakaṃ ogaḷitvā heṭṭhābhūmibhāgaṃ pūretvā tiṭṭhati, evameva yaṃkiñci āmāsaye patitaṃ pānabhojanādikaṃ udaragginā pheṇuddehakaṃ pakkaṃ pakkaṃ saṇhakaraṇiyā piṭṭhamiva saṇhabhāvaṃ āpajjitvā antabilena ogaḷitvā omadditvā vaṃsanaḷake pakkhittapaṇḍumattikā viya sannicitaṃ hutvā tiṭṭhati.
次に<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0047"></span>身体の内側にある糞便について、色から見れば概ね飲み込まれた食べ物の色であると規定する。形から見れば、その場所の形である。方角から見れば、下の方角に生じている。場所から見れば、大腸に存在している。大腸とは、下は臍から背骨の根本の間にある腸の終わりで、高さが八指ほどの竹の筒の内側に似た場所である。それはちょうど高い土地に降った雨水が流れ落ちて下の土地を満たして存在するように、同様に胃に落ちたあらゆる飲食などが胃の火によって泡立ちながら煮えに煮えて細かい粉のように細かくなり、腸の穴を通って流れ落ち、押しつぶされて、竹の筒に入れられた黄色い泥のように蓄積して存在している。
Tattha yathā vaṃsanaḷake omadditvā pakkhittapaṇḍumattikā na jānāti ‘‘ahaṃ vaṃsanaḷake ṭhitā’’ti, napi vaṃsanaḷako jānāti ‘‘mayi paṇḍumattikā ṭhitā’’ti; evameva na karīsaṃ jānāti ‘‘ahaṃ pakkāsaye ṭhita’’nti, napi pakkāsayo jānāti ‘‘mayi karīsaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato karīsaṃ karīsabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ karīsaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば竹の筒に押しつぶされて入れられた黄色い泥が「私は竹の筒にある」と知らず、竹の筒も「私に黄色い泥がある」と知らないように、同様に糞便も<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0060"></span>「私は大腸にある」と知らず、大腸も「私に糞便がある」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、糞便は糞便の部分によって区切られていると規定する。これがこれに共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように糞便を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre sīsakaṭāhabbhantare matthaluṅgaṃ vaṇṇato setaṃ ahichattakapiṇḍivaṇṇanti vavatthapeti. Pakkuthitaduddhavaṇṇantipi eke. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānaṃ. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato sīsakaṭāhassa abbhantare cattāro sibbinimagge nissāya samodhāya ṭhapitā cattāro piṭṭhapiṇḍikā viya samohitaṃ catumatthaluṅgapiṇḍappabhedaṃ hutvā ṭhitanti.
次に身体の頭蓋骨の内側にある脳について、色から見れば白色であり、キノコの塊の色であると規定する。煮えたぎった乳の色とする者もいる。形から見れば、その場所の形である。方角から見れば、上の方角に生じている。場所から見れば、頭蓋骨の内側で四つの縫合線を頼りに合わせて置かれた四つの粉の塊のように集まり、四つの脳の塊の種類となって存在している。
Tattha yathā purāṇalābukaṭāhe pakkhittapiṭṭhapiṇḍi pakkuthitaduddhaṃ vā na jānāti ‘‘ahaṃ purāṇalābukaṭāhe ṭhita’’nti, napi purāṇalābukaṭāhaṃ jānāti ‘‘mayi piṭṭhapiṇḍi pakkuthitaduddhaṃ vā ṭhita’’nti; evameva na matthaluṅgaṃ jānāti ‘‘ahaṃ sīsakaṭāhabbhantare ṭhita’’nti, napi sīsakaṭāhabbhantaraṃ jānāti ‘‘mayi matthaluṅgaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato matthaluṅgaṃ matthaluṅgabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ matthaluṅgaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
ここで、例えば古い瓢箪の殻に入れられた粉の塊や煮えたぎった乳が「私は古い瓢箪の殻にある」と知らず、古い瓢箪の殻も「私に粉の塊や煮えたぎった乳がある」と知らないように、同様に脳も「私は頭蓋骨の内側にある」と知らず、頭蓋骨の内側も「私に脳がある」と知らない。これらは関心や観察を欠いた法であり、...(中略)...人ではないからである。限定から見れば、脳は脳の部分によって区切られていると規定する。これがこれに<span class="pb" data-ed="V" data-n="0.0046"></span>共通する限定であり、異なる限定は髪の毛と同じである。このように脳を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre baddhābaddhabhedato duvidhampi pittaṃ vaṇṇato bahalamadhukatelavaṇṇanti vavatthapeti. Abaddhapittaṃ milātabakulapupphavaṇṇantipi eke. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānaṃ. Disato dvīsu disāsu jātaṃ. Okāsato abaddhapittaṃ kesalomanakhadantānaṃ maṃsavinimuttaṭṭhānaṃ thaddhasukkhacammañca vajjetvā udakamiva telabindu avasesasarīraṃ byāpetvā ṭhitaṃ, yamhi kupite akkhīni pītakāni honti bhamanti, gattaṃ kampati kaṇḍūyati. Baddhapittaṃ hadayapapphāsānamantare yakanamaṃsaṃ nissāya patiṭṭhite mahākosātakikosakasadise pittakosake ṭhitaṃ, yamhi kupite sattā ummattakā honti, vipallatthacittā hirottappaṃ chaḍḍetvā akattabbaṃ karonti, abhāsitabbaṃ bhāsanti, acintitabbaṃ cintenti.
次に<span class="pb" data-ed="M" data-n="0.0048"></span>身体において、結びついたものと結びついていないものの二種類がある胆汁について、色から見れば濃いマドゥカ油の色であると規定する。結びついていない胆汁はしおれたバクラの花の色とする者もいる。形から見れば、その場所の形である。方角から見れば、二つの方角に生じている。場所から見れば、結びついていない胆汁は髪の毛、体毛、爪、歯の肉の無い場所と硬く乾いた皮膚を除き、水のように油の滴として残りの身体に行き渡って存在しており、それが乱れると目が黄色くなり回り、体が震え痒くなる。結びついた胆汁は心臓と肺の間で<span class="pb" data-ed="P" data-n="0.0061"></span>肝臓の肉に寄って定着している大きなヘチマの殻に似た胆嚢の中に存在しており、それが乱れると衆生は狂人となり、心が逆転し、恥と恐れを捨てて、すべきでないことをし、語るべきでないことを語り、考えるべきでないことを考える。
Tattha yathā udakaṃ byāpetvā ṭhitaṃ telaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ udakaṃ byāpetvā ṭhita’’nti, napi udakaṃ jānāti ‘‘telaṃ maṃ byāpetvā ṭhita’’nti; evameva na abaddhapittaṃ jānāti ‘‘ahaṃ sarīraṃ byāpetvā ṭhita’’nti, napi sarīraṃ jānāti ‘‘abaddhapittaṃ maṃ byāpetvā ṭhita’’nti. Yathā ca kosātakikosake ṭhitaṃ vassodakaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ kosātakikosake ṭhita’’nti, napi kosātakikosako jānāti ‘‘mayi vassodakaṃ ṭhita’’nti; evameva na baddhapittaṃ jānāti ‘‘ahaṃ pittakosake ṭhita’’nti, napi pittakosako jānāti ‘‘mayi baddhapittaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato pittaṃ pittabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ pittaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、水に広がって留まっている油が「私は水に広がって留まっている」と知ることがなく、水もまた「油が私に広がって留まっている」と知ることがないように、遊離した胆汁も「私は身体に広がって留まっている」と知ることがなく、身体もまた「遊離した胆汁が私に広がって留まっている」と知ることがない。また、ヘチマの殻に留まっている雨水が「私はヘチマの殻に留まっている」と知ることがなく、ヘチマの殻もまた「私に雨水が留まっている」と知ることがないように、固定された胆汁(胆嚢内の胆汁)も「私は胆嚢に留まっている」と知ることがなく、胆嚢もまた「私に固定された胆汁が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人(補特伽羅)ではないからである。境界について、胆汁は胆汁の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように胆汁を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīrabbhantare ekapattapūrappamāṇaṃ semhaṃ vaṇṇato setaṃ kacchakapaṇṇarasavaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānaṃ. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato udarapaṭale ṭhitanti. Yaṃ pānabhojanādiajjhoharaṇakāle seyyathāpi nāma udake sevālapaṇakaṃ kaṭṭhe vā kathale vā patante chijjitvā dvidhā hutvā puna ajjhottharitvā tiṭṭhati, evameva pānabhojanādimhi nipatante chijjitvā dvidhā hutvā puna ajjhottharitvā tiṭṭhati, yamhi ca mandībhūte pakkamiva gaṇḍaṃ pūtikamiva kukkuṭaṇḍaṃ udarapaṭalaṃ paramajegucchakuṇapagandhaṃ hoti. Tato uggatena ca gandhena uggāropi mukhampi duggandhaṃ pūtikuṇapasadisaṃ hoti, so ca puriso ‘‘apehi duggandhaṃ vāyasī’’ti vattabbataṃ āpajjati, yañca abhivaḍḍhitaṃ bahalattamāpannaṃ paṭikujjanaphalakamiva vaccakuṭiyā udarapaṭalabbhantare eva kuṇapagandhaṃ sannirumbhitvā tiṭṭhati.
次に、身体の内部において一鉢を満たすほどの量である痰を、色において白く、カッチャカの葉の汁の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。方向について、上の方向に生じる。場所について、胃の粘膜に留まる。飲食物などを飲み込む時に、あたかも水の中に浮き草や苔が木や瓦礫が落ちてくると切れて二つに分かれ、再び覆いかぶさって留まるように、飲食物などが落ちてくると切れて二つに分かれ、再び覆いかぶさって留まり、それが弱まると熟した腫れ物や腐った鶏卵のように胃の粘膜が極めて嫌悪すべき死臭を放つようになる。そこから上がってくる匂いによって、げっぷや口の匂いも腐敗した死骸のように悪臭を放つようになり、その人は「悪臭を放つ者よ、あっちへ行け」と言われるようになる。そして、それが増殖して厚みを増すと、便所の蓋板のように胃の粘膜の内部で死臭を閉じ込めて留まるのである。
Tattha yathā candanikāya uparipheṇapaṭalaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ candanikāya ṭhita’’nti, napi candanikā jānāti ‘‘mayi pheṇapaṭalaṃ ṭhita’’nti; evameva na semhaṃ jānāti ‘‘ahaṃ udarapaṭale ṭhita’’nti, napi udarapaṭalaṃ jānāti ‘‘mayi semhaṃ ṭhitanti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato semhaṃ semhabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ semhaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、汚水溜まりの上の泡の層が「私は汚水溜まりの上に留まっている」と知ることがなく、汚水溜まりもまた「私に泡の層が留まっている」と知ることがないように、痰も「私は胃の粘膜に留まっている」と知ることがなく、胃の粘膜もまた「私に痰が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、痰は痰の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように痰を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre pubbo vaṇṇato paṇḍupalāsavaṇṇoti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhāno. Disato dvīsu disāsu jāto. Okāsato pubbassa okāso nāma nibaddho natthi. Yattha pubbo sannicito tiṭṭheyya, yatra yatra khāṇukaṇṭakappaharaṇaggijālādīhi abhihate sarīrappadese lohitaṃ saṇṭhahitvā paccati, gaṇḍapiḷakādayo vā uppajjanti, tatra tatra tiṭṭhati.
次に、身体における膿を、色において枯れ葉の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。方向について、二つの方向に生じる。場所について、膿の決まった場所はない。膿が蓄積して留まる場所、切り株、棘、武器、火炎などによって傷つけられた身体の部分で血が滞って化膿したり、腫れ物や吹き出物などが生じたりする場所、そのどこにでも留まる。
Tattha yathā rukkhassa tattha tattha pharasudhārādīhi pahatappadese avagaḷitvā ṭhito niyyāso na jānāti ‘‘ahaṃ rukkhassa pahatappadese ṭhito’’ti, napi rukkhassa pahatappadeso jānāti ‘‘mayi niyyāso ṭhito’’ti; evameva na pubbo jānāti ‘‘ahaṃ sarīrassa tattha tattha khāṇukaṇṭakādīhi abhihatappadese gaṇḍapiḷakādīnaṃ uṭṭhitappadese vā ṭhito’’ti, napi sarīrappadeso jānāti ‘‘mayi pubbo ṭhito’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato pubbo pubbabhāgena paricchinnoti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ pubbaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、木のあちこちの斧の刃などで傷つけられた部分から流れ出て留まっている樹液が「私は木の傷つけられた部分に留まっている」と知ることがなく、木の傷つけられた部分もまた「私に樹液が留まっている」と知ることがないように、膿も「私は身体のあちこちの切り株や棘などで傷つけられた部分、あるいは腫れ物や吹き出物などができた部分に留まっている」と知ることがなく、身体の部分もまた「私に膿が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、膿は膿の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように膿を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre sannicitalohitaṃ saṃsaraṇalohitanti evaṃ duvidhe lohite sannicitalohitaṃ tāva vaṇṇato bahalakuthitalākhārasavaṇṇanti vavatthapeti, saṃsaraṇalohitaṃ acchalākhārasavaṇṇanti. Saṇṭhānato sabbampi attano okāsasaṇṭhānaṃ. Disato sannicitalohitaṃ uparimāya disāya jātaṃ, saṃsaraṇalohitaṃ dvīsupīti. Okāsato saṃsaraṇalohitaṃ kesalomanakhadantānaṃ maṃsavinimuttaṭṭhānañceva thaddhasukkhacammañca vajjetvā dhamanijālānusārena sabbaṃ upādinnakasarīraṃ pharitvā ṭhitaṃ. Sannicitalohitaṃ yakanassa heṭṭhābhāgaṃ pūretvā ekapattapūraṇamattaṃ vakkahadayapapphāsānaṃ upari thokaṃ thokaṃ binduṃ pātentaṃ vakkahadayayakanapapphāse tementaṃ ṭhitaṃ, yamhi vakkahadayādīni atemente sattā pipāsitā honti.
次に、身体において蓄積した血と循環する血という二種類の血のうち、まず蓄積した血を、色において濃く煮詰めたラック虫の汁の色であると規定し、循環する血は透き通ったラック虫の汁の色であると規定する。形状について、どちらも自分自身の場所の形状である。方向について、蓄積した血は上の方向に生じ、循環する血は二つの方向に生じる。場所について、循環する血は、髪、毛、爪、歯の肉のない部分と、硬く乾いた皮膚を除き、血管の網に沿って、執着された身体全体に行き渡って留まっている。蓄積した血は、肝臓の下部を満たし、一鉢を満たすほどの量であり、腎臓、心臓、肺の上に少しずつ滴り落ち、腎臓、心臓、肝臓、肺を湿らせて留まっており、腎臓や心臓などを湿らせないとき、衆生は喉が渇くのである。
Tattha yathā jajjarakapāle ṭhitaṃ udakaṃ heṭṭhā leḍḍukhaṇḍādīni tementaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ jajjarakapāle ṭhitaṃ heṭṭhā leḍḍukhaṇḍādīni tememī’’ti, napi jajjarakapālaṃ heṭṭhā leḍḍukhaṇḍādīni vā jānanti ‘‘mayi udakaṃ ṭhitaṃ, amhe vā tementaṃ ṭhita’’nti; evameva na lohitaṃ jānāti ‘‘ahaṃ yakanassa heṭṭhābhāge vakkahadayādīni tementaṃ ṭhita’’nti, napi yakanassa heṭṭhābhāgaṭṭhānaṃ vakkahadayādīni vā jānanti ‘‘mayi lohitaṃ ṭhitaṃ, amhe vā tementaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato lohitaṃ lohitabhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ lohitaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、ひび割れた鉢に留まっている水が下にある土塊などを湿らせていても「私はひび割れた鉢に留まり、下にある土塊などを湿らせている」と知ることがなく、ひび割れた鉢や下にある土塊などもまた「私に水が留まっている、あるいは私たちを湿らせて留まっている」と知ることがないように、血も「私は肝臓の下部に留まり、腎臓や心臓などを湿らせて留まっている」と知ることがなく、肝臓の下部や腎臓や心臓などもまた「私に血が留まっている、あるいは私たちを湿らせて留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、血は血の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように血を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre sedo vaṇṇato pasannatilatelavaṇṇoti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhāno. Disato dvīsu disāsu jāto. Okāsato sedassa okāso nāma nibaddho natthi, yattha sedo lohitaṃ viya sadā tiṭṭheyya. Yasmā vā yadā aggisantāpasūriyasantāpautuvikārādīhi sarīraṃ santapati, atha udakato abbūḷhamattavisamacchinnabhisamuḷālakumudanālakalāpaudakamiva sabbakesalomakūpavivarehi paggharati. Tasmā tesaṃ kesalomakūpavivarānaṃ vasena taṃ saṇṭhānato vavatthapeti. ‘‘Sedapariggaṇhakena ca yogāvacarena kesalomakūpavivare pūretvā ṭhitavaseneva sedo manasikātabbo’’ti vuttaṃ pubbācariyehi.
次に、身体における汗を、色において透き通ったごま油の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。方向について、二つの方向に生じる。場所について、汗の決まった場所はない。汗は血のように常に留まっているわけではないからである。火の熱、太陽の熱、季節の変化などによって身体が熱くなると、水の中から引き抜かれた様々な大きさの切れた蓮の茎や睡蓮の茎の束から水が滴るように、すべての髪と毛の毛穴から流れ出る。したがって、それらの髪と毛の毛穴に従って、その形状から規定する。「汗を観察する修行者は、髪と毛の毛穴を満たして留まっている状態として汗を心に留めるべきである」と昔の師たちは述べている。
Tattha yathā bhisamuḷālakumudanālakalāpavivarehi paggharantaṃ udakaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ bhisamuḷālakumudanālakalāpavivarehi paggharāmī’’ti, napi bhisamuḷālakumudanālakalāpavivarā jānanti ‘‘amhehi udakaṃ paggharatī’’ti; evameva na sedo jānāti ‘‘ahaṃ kesalomakūpavivarehi paggharāmī’’ti, napi kesalomakūpavivarā jānanti ‘‘amhehi sedo paggharatī’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato sedo sedabhāgena paricchinnoti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ sedaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、蓮の茎や睡蓮の茎の束の穴から流れ出る水が「私は蓮の茎や睡蓮の茎の束の穴から流れ出ている」と知ることがなく、蓮の茎や睡蓮の茎の束の穴もまた「私たちから水が流れ出ている」と知ることがないように、汗も「私は髪や毛の毛穴から流れ出ている」と知ることがなく、髪や毛の毛穴もまた「私たちから汗が流れ出ている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、汗は汗の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように汗を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre cammamaṃsantare medo vaṇṇato phālitahaliddivaṇṇoti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhāno. Tathā hi sukhino thūlasarīrassa cammamaṃsantare pharitvā ṭhito haliddirattadukūlapilotikasaṇṭhāno, kisasarīrassa jaṅghamaṃsaūrumaṃsapiṭṭhikaṇṭakanissitapiṭṭhimaṃsaudarapaṭalamaṃsāni nissāya saṃvellitvā ṭhapitahaliddirattadukūlapilotikakhaṇḍasaṇṭhāno. Disato dvīsu disāsu jāto. Okāsato thūlasarīrassa sakalasarīraṃ pharitvā kisassa jaṅghāmaṃsādīni nissāya ṭhito, yo sinehasaṅkhātopi hutvā paramajegucchattā na matthakatelatthaṃ na gaṇḍūsatelatthaṃ na dīpajālanatthaṃ saṅgayhati.
次に、身体において皮膚と肉の間にある脂肪を、色において割ったウコンの色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。すなわち、肥満した身体の者の皮膚と肉の間に広がって留まっているときは、ウコン色に染められた絹布の形状であり、痩せた身体の者のふくらはぎの肉、太ももの肉、背骨に沿った背中の肉、胃の粘膜の肉に寄り添って縮こまっているときは、ウコン色に染められた絹布の切れ端の形状である。方向について、二つの方向に生じる。場所について、肥満した身体の者の全身に広がって留まり、痩せた者のふくらはぎの肉などに寄り添って留まるが、それは油の一種であっても極めて嫌悪すべきものであるため、頭髪の油のためにも、うがいの油のためにも、灯火をともすためにも用いられない。
Tattha yathā maṃsapuñjaṃ nissāya ṭhitā haliddirattadukūlapilotikā na jānāti ‘‘ahaṃ maṃsapuñjaṃ nissāya ṭhitā’’ti, napi maṃsapuñjo jānāti ‘‘haliddirattadukūlapilotikā maṃ nissāya ṭhitā’’ti; evameva na medo jānāti ‘‘ahaṃ sakalasarīraṃ jaṅghādīsu vā maṃsaṃ nissāya ṭhito’’ti, napi sakalasarīraṃ jānāti jaṅghādīsu vā maṃsaṃ ‘‘medo maṃ nissāya ṭhito’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato medo heṭṭhā maṃsena, upari cammena, samantato medabhāgena paricchinnoti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ medaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、肉の塊に寄り添って留まっているウコン色に染められた絹布が「私は肉の塊に寄り添って留まっている」と知ることがなく、肉の塊もまた「ウコン色に染められた絹布が私に寄り添って留まっている」と知ることがないように、脂肪も「私は全身やふくらはぎなどの肉に寄り添って留まっている」と知ることがなく、全身やふくらはぎなどの肉もまた「脂肪が私に寄り添って留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、脂肪は下に肉によって、上に皮膚によって、周囲を脂肪の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように脂肪を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre assu vaṇṇato pasannatilatelavaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānaṃ. Disato uparimāya disāya jātaṃ. Okāsato akkhikūpakesu ṭhitanti. Na cetaṃ pittakosake pittamiva akkhikūpakesu sadā sannicitaṃ hutvā tiṭṭhati, kintu yadā somanassajātā sattā mahāhasitaṃ hasanti, domanassajātā rodanti paridevanti, tathārūpaṃ visamāhāraṃ vā haranti, yadā ca tesaṃ akkhīni dhūmarajapaṃsukādīhi abhihaññanti, tadā etehi somanassadomanassavisamāhārādīhi samuṭṭhahitvā assu akkhikūpakesu pūretvā tiṭṭhati paggharati ca. ‘‘Assupariggaṇhakena ca yogāvacarena akkhikūpake pūretvā ṭhitavaseneva taṃ manasikātabba’’nti pubbācariyā vaṇṇayanti.
次に、身体における涙を、色において透き通ったごま油の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。方向について、上の方向に生じる。場所について、眼窩に留まる。これは胆嚢内の胆汁のように眼窩に常に蓄積して留まっているわけではないが、衆生が喜びに満ちて大笑いするとき、悲しみに満ちて泣き叫ぶとき、またはそれに似た不適当な食物を摂取するとき、さらに目に煙やほこりなどが入って刺激されたとき、これらの喜びや悲しみや不適当な食物などによって生じ、涙が眼窩を満たして留まり、流れ落ちるのである。「涙を観察する修行者は、眼窩を満たして留まっている状態としてそれを心に留めるべきである」と昔の師たちは説明している。
Tattha yathā matthakacchinnataruṇatālaṭṭhikūpakesu ṭhitaṃ udakaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ matthakacchinnataruṇatālaṭṭhikūpakesu ṭhita’’nti, napi matthakacchinnataruṇatālaṭṭhikūpakā jānanti ‘‘amhesu udakaṃ ṭhita’’nti; evameva na assu jānāti ‘‘ahaṃ akkhikūpakesu ṭhita’’nti, napi akkhikūpakā jānanti ‘‘amhesu assu ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato assu assubhāgena paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ assuṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、先端を切られた若いヤシの木のくぼみに留まっている水が「私は先端を切られた若いヤシの木のくぼみに留まっている」と知ることがなく、先端を切られた若いヤシの木のくぼみもまた「私に水が留まっている」と知ることがないように、涙も「私は眼窩に留まっている」と知ることがなく、眼窩もまた「私に涙が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、涙は涙の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように涙を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre vilīnasinehasaṅkhātā vasā vaṇṇato ācāme āsittatelavaṇṇāti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānā. Disato dvīsu disāsu jātā. Okāsato hatthatalahatthapiṭṭhipādatalapādapiṭṭhināsāpuṭanalāṭaaṃsakūṭesu ṭhitāti. Na cesā etesu okāsesu sadā vilīnā eva hutvā tiṭṭhati, kintu yadā aggisantāpasūriyasantāpautuvisabhāgadhātuvisabhāgehi te padesā usmājātā honti, tadā tattha vilīnāva hutvā pasannasalilāsu udakasoṇḍikāsu nīhāro viya sarati.
次に、身体において溶けた油と呼ばれる皮脂を、色においてお粥の汁に注がれた油の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。方向について、二つの方向に生じる。場所について、手のひら、手の甲、足の裏、足の甲、鼻孔、額、肩先に留まる。これはこれらの場所に常に溶けた状態として留まっているわけではないが、火の熱、太陽の熱、不適当な季節、不適当な要素によってその部分が熱を帯びたとき、そこに溶けた状態となって、澄んだ水のある水たまりの水面を漂う油膜のように広がる。
Tattha yathā udakasoṇḍiyo ajjhottharitvā ṭhito nīhāro na jānāti ‘‘ahaṃ udakasoṇḍiyo ajjhottharitvā ṭhito’’ti, napi udakasoṇḍiyo jānanti ‘‘nīhāro amhe ajjhottharitvā ṭhito’’ti; evameva na vasā jānāti ‘‘ahaṃ hatthatalādīni ajjhottharitvā ṭhitā’’ti, napi hatthatalādīni jānanti ‘‘vasā amhe ajjhottharitvā ṭhitā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato vasā vasābhāgena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametissā sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ vasaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、水たまりを覆って留まっている油膜が「私は水たまりを覆って留まっている」と知ることがなく、水たまりもまた「油膜が私を覆って留まっている」と知ることがないように、皮脂も「私は手のひらなどを覆って留まっている」と知ることがなく、手のひらなどもまた「皮脂が私を覆って留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、皮脂は皮脂の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように皮脂を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre mukhassabbhantare kheḷo vaṇṇato seto pheṇavaṇṇoti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānoti, samuddapheṇasaṇṭhānotipi eke. Disato uparimāya disāya jāto. Okāsato ubhohi kapolapassehi orohitvā jivhāya ṭhitoti. Na ceso ettha sadā sannicito hutvā tiṭṭhati, kintu yadā sattā tathārūpaṃ āhāraṃ passanti vā saranti vā, uṇhatittakaṭukaloṇambilānaṃ vā kiñci mukhe ṭhapenti. Yadā ca tesaṃ hadayaṃ āgilāyati, kismiñcideva vā jigucchā uppajjati, tadā kheḷo uppajjitvā ubhohi kapolapassehi orohitvā jivhāya saṇṭhāti. Aggajivhāya cesa kheḷo tanuko hoti, mūlajivhāya bahalo, mukhe pakkhittañca puthukaṃ vā taṇḍulaṃ vā aññaṃ vā kiñci khādanīyaṃ nadipuline khatakūpasalilamiva parikkhayamagacchantova sadā temanasamattho hoti.
次に、身体における口の内部の唾液を、色において白く泡の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。ある者は海の泡の形状であるともいう。方向について、上の方向に生じる。場所について、両頬の側面から降りて舌の上に留まる。これはここに常に蓄積して留まっているわけではないが、衆生がそのような食べ物を見たり思い出したりしたとき、あるいは熱いもの、苦いもの、辛いもの、塩辛いもの、酸っぱいものなどを口に入れたとき。また、心が落ち込んでいるとき、あるいは何らかの嫌悪感が生じたとき、その時に唾液が生じて両頬の側面から降りて舌の上に留まる。舌の先端ではこの唾液は薄く、舌の根元では濃くなり、口の中に入れられた平打ち米や米粒やその他のいかなる食べ物であっても、川の砂地に掘られた井戸の水が尽きることがないように、常に湿らせることができるのである。
Tattha yathā nadipuline khatakūpatale saṇṭhitaṃ udakaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ kūpatale saṇṭhita’’nti, napi kūpatalaṃ jānāti ‘‘mayi udakaṃ ṭhita’’nti; evameva na kheḷo jānāti ‘‘ahaṃ ubhohi kapolapassehi orohitvā jivhātale saṇṭhito’’ti, napi jivhātalaṃ jānāti ‘‘mayi ubhohi kapolapassehi orohitvā kheḷo saṇṭhito’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato kheḷo kheḷabhāgena paricchinnoti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ kheḷaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、川の砂地に掘られた井戸の底に留まっている水が「私は井戸の底に留まっている」と知ることがなく、井戸の底もまた「私に水が留まっている」と知ることがないように、唾液も「私は両頬の側面から降りて舌の上に留まっている」と知ることがなく、舌の上もまた「私に両頬の側面から降りて唾液が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、唾液は唾液の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように唾液を色などから規定する。
Tato paraṃ sarīre siṅghāṇikā vaṇṇato setā taruṇatālamiñjavaṇṇāti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānā, sedetvā sedetvā nāsāpuṭe nirantaraṃ pakkhittavettaṅkurasaṇṭhānātipi eke. Disato uparimāya disāya jātā. Okāsato nāsāpuṭe pūretvā ṭhitāti. Na cesā ettha sadā sannicitā hutvā tiṭṭhati, kintu seyyathāpi nāma puriso paduminipatte dadhiṃ bandhitvā heṭṭhā paduminipattaṃ kaṇṭakena vijjheyya, atha tena chiddena dadhipiṇḍaṃ gaḷitvā bahi papateyya; evameva yadā sattā rodanti, visabhāgāhārautuvasena vā sañjātadhātukkhobhā honti, tadā antosīsato pūtisemhabhāvaṃ āpannaṃ matthaluṅgaṃ gaḷitvā tālumatthakavivarena otaritvā nāsāpuṭe pūretvā tiṭṭhati.
次に、身体における鼻水を、色において白く若いヤシの髄の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。ある者は、何度も蒸して鼻孔に隙間なく詰め込まれた籐の若芽の形状であるともいう。方向について、上の方向に生じる。場所について、鼻孔を満たして留まっている。これはここに常に蓄積して留まっているわけではないが、あたかも人が蓮の葉にヨーグルトを包んで下から蓮の葉を棘で刺し、その穴からヨーグルトの塊が流れ出て外に落ちるように、衆生が泣くとき、あるいは不適当な食べ物や季節によって要素が乱れたとき、頭の中の腐った痰のようになった脳髄が流れ出し、口蓋の上の穴を通り抜けて降りてきて、鼻孔を満たして留まるのである。
Tattha yathā sippikāya pakkhittaṃ pūtidadhi na jānāti ‘‘ahaṃ sippikāya ṭhita’’nti, napi sippikā jānāti ‘‘mayi pūtikaṃ dadhi ṭhita’’nti; evameva na siṅghāṇikā jānāti ‘‘ahaṃ nāsāpuṭesu ṭhitā’’ti, napi nāsāpuṭā jānanti ‘‘amhesu siṅghāṇikā ṭhitā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato siṅghāṇikā siṅghāṇikabhāgena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametissā sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ siṅghāṇikaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、貝殻に入れられた腐ったヨーグルトが「私は貝殻に留まっている」と知ることがなく、貝殻もまた「私に腐ったヨーグルトが留まっている」と知ることがないように、鼻水も「私は鼻孔に留まっている」と知ることがなく、鼻孔もまた「私たちに鼻水が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、鼻水は鼻水の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように鼻水を色などから規定する。
Tato paraṃ antosarīre lasikāti sarīrasandhīnaṃ abbhantare picchilakuṇapaṃ. Sā vaṇṇato kaṇikāraniyyāsavaṇṇāti vavatthapeti. Saṇṭhānato okāsasaṇṭhānā. Disato dvīsu disāsu jātā. Okāsato aṭṭhisandhīnaṃ abbhañjanakiccaṃ sādhayamānā asītisatasandhīnaṃ abbhantare ṭhitāti. Yassa cesā mandā hoti, tassa uṭṭhahantassa nisīdantassa abhikkamantassa paṭikkamantassa samiñjantassa pasārentassa aṭṭhikāni kaṭakaṭāyanti, accharikāsaddaṃ karonto viya vicarati, ekayojanadviyojanamattampi addhānaṃ gatassa vāyodhātu kuppati, gattāni dukkhanti yassa pana cesā bahukā hoti, tassa uṭṭhānanisajjādīsu na aṭṭhīni kaṭakaṭāyanti, dīghampi addhānaṃ gatassa na vāyodhātu kuppati, na gattāni dukkhanti.
次に、身体の内部において関節滑液とは、身体の関節の内部にある粘り気のある汚物である。それを、色においてカンニカーラの樹液の色であると規定する。形状について、存在する場所の形状である。方向について、二つの方向に生じる。場所について、骨の関節を潤滑する働きを果たしつつ、百八十の関節の内部に留まっている。これが少ない者は、立ち上がるとき、座るとき、前に進むとき、後ろに退くとき、曲げるとき、伸ばすときに骨がポキポキと鳴り、指を鳴らす音を立てているかのように歩き、一由旬や二由旬ほどの道のりを歩いただけで風の要素が乱れ、四肢が痛む。一方、これが多くある者は、立ち上がったり座ったりする際にも骨がポキポキと鳴らず、長い道のりを歩いても風の要素が乱れず、四肢が痛むこともない。
Tattha yathā abbhañjanatelaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ akkhaṃ abbhañjitvā ṭhita’’nti, napi akkho jānāti ‘‘maṃ telaṃ abbhañjitvā ṭhita’’nti; evameva na lasikā jānāti ‘‘ahaṃ asītisatasandhiyo abbhañjitvā ṭhitā’’ti, napi asītisatasandhiyo jānanti ‘‘lasikā amhe abbhañjitvā ṭhitā’’ti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato lasikā lasikabhāgena paricchinnāti vavatthapeti. Ayametissā sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ lasikaṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
そこで、潤滑油が「私は車軸を潤滑して留まっている」と知ることがなく、車軸もまた「油が私を潤滑して留まっている」と知ることがないように、関節滑液も「私は百八十の関節を潤滑して留まっている」と知ることがなく、百八十の関節もまた「関節滑液が私たちを潤滑して留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、関節滑液は関節滑液の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように関節滑液を色などから規定する。
Tato paraṃ antosarīre muttaṃ vaṇṇato māsakhārodakavaṇṇanti vavatthapeti. Saṇṭhānato udakaṃ pūretvā adhomukhaṭhapitaudakakumbhaantaragataudakasaṇṭhānaṃ. Disato heṭṭhimāya disāya jātaṃ. Okāsato vatthissabbhantare ṭhitanti. Vatthi nāma vatthipuṭo vuccati, yattha seyyathāpi nāma candanikāya pakkhitte amukhe peḷāghaṭe candanikāraso pavisati, na cassa pavisanamaggo paññāyati; evameva sarīrato muttaṃ pavisati, na cassa pavisanamaggo paññāyati nikkhamanamaggo eva tu pākaṭo hoti, yamhi ca muttassa bharite ‘‘passāvaṃ karomā’’ti sattānaṃ āyūhanaṃ hoti. Tattha yathā candanikāya pakkhitte amukhe peḷāghaṭe ṭhito candanikāraso na jānāti ‘‘ahaṃ amukhe peḷāghaṭe ṭhito’’ti, napi peḷāghaṭo jānāti ‘‘mayi candanikāraso ṭhito’’ti; evameva muttaṃ na jānāti ‘‘ahaṃ vatthimhi ṭhita’’nti, napi vatthi jānāti ‘‘mayi muttaṃ ṭhita’’nti. Ābhogapaccavekkhaṇavirahitā hi ete dhammā…pe… na puggaloti. Paricchedato vatthiabbhantarena ceva muttabhāgena ca paricchinnanti vavatthapeti. Ayametassa sabhāgaparicchedo, visabhāgaparicchedo pana kesasadiso evāti evaṃ muttaṃ vaṇṇādito vavatthapeti. Evamayaṃ imaṃ dvattiṃsākāraṃ vaṇṇādito vavatthapeti.
次に、身体の内部における尿を、色において豆の灰汁の色であると規定する。形状について、水を満たして下向きに置かれた水瓶の中の水の形状である。方向について、下の方向に生じる。場所について、膀胱の内部に留まる。膀胱とは膀胱袋のことであり、そこではあたかも汚水溜まりに入れられた口のない籠や壺に汚水が入り込み、その入り口がどこかわからないように、身体から尿が入り込み、その入り口はわからないが出口だけは明らかであり、尿が満たされたとき衆生に「小便をしよう」という欲求が生じるのである。そこで、汚水溜まりに入れられた口のない籠や壺に留まっている汚水が「私は口のない籠や壺に留まっている」と知ることがなく、籠や壺もまた「私に汚水が留まっている」と知ることがないように、尿も「私は膀胱に留まっている」と知ることがなく、膀胱もまた「私に尿が留まっている」と知ることがない。これらは注意も観察も欠いた法であり…(中略)…人ではないからである。境界について、膀胱の内部と尿の領域によって区切られていると規定する。これがその同類の境界であり、異類の境界は髪と同じである。このように尿を色などから規定する。このように、この三十二の身体の部位を色などから規定するのである。
Tassevaṃ imaṃ dvattiṃsākāraṃ vaṇṇādivasena vavatthapentassa taṃ taṃ bhāvanānuyogaṃ āgamma kesādayo paguṇā honti, koṭṭhāsabhāvena upaṭṭhahanti. Tato pabhuti seyyathāpi nāma cakkhumato purisassa dvattiṃsavaṇṇānaṃ pupphānaṃ ekasuttaganthitaṃ mālaṃ olokentassa sabbapupphāni apubbāpariyamiva pākaṭāni honti; evameva ‘‘atthi imasmiṃ kāye kesā’’ti imaṃ kāyaṃ satiyā olokentassa sabbe te dhammā apubbāpariyamiva pākaṭā honti. Kesesu āvajjitesu asaṇṭhahamānāva sati yāva muttaṃ, tāva pavattati. Tato pabhuti tassa āhiṇḍantā manussatiracchānādayo ca sattākāraṃ vijahitvā koṭṭhāsarāsivaseneva upaṭṭhahanti, tehi ca ajjhohariyamānaṃ pānabhojanādi koṭṭhāsarāsimhi pakkhippamānamiva upaṭṭhātīti.
このようにこの三十二の身体の部位を色などによって規定する者にとって、それぞれの修習の努力を通じて髪などの部位が熟達し、部位としての性質をもって現れる。それ以降、あたかも目の見える人が三十二色の花を一本の糸で繋いだ花輪を見たとき、すべての花が前後の区別なく同時に明らかになるように、「この身体には髪がある」とこの身体を念(サティ)をもって観察する者にとって、それらすべての法が前後の区別なく同時に明らかになる。髪に注意を向けると、留まることなく念が尿に至るまで一気に進む。それ以降、彼が歩き回る際、人間や動物などの衆生の姿は消え去り、ただの部位の集まりとしてのみ現れ、彼らが飲み食いする飲食物なども、部位の集まりに投げ込まれるかのように現れるのである。
Etthāha ‘‘athānena tato paraṃ kiṃ kātabba’’nti? Vuccate – tadeva nimittaṃ āsevitabbaṃ bhāvetabbaṃ bahulīkātabbaṃ suvavatthitaṃ vavatthapetabbaṃ. Kathaṃ panāyaṃ taṃ nimittaṃ āsevati bhāveti bahulīkaroti suvavatthitaṃ vavatthapetīti? Ayañhi taṃ kesādīnaṃ koṭṭhāsabhāvena upaṭṭhānanimittaṃ āsevati, satiyā alliyati bhajati upagacchati, satigabbhaṃ gaṇhāpeti. Tattha laddhaṃ vā satiṃ vaḍḍhento taṃ bhāvetīti vuccati. Bahulīkarotīti punappunaṃ satisampayuttaṃ vitakkavicārabbhāhataṃ karoti. Suvavatthitaṃ vavatthapetīti yathā suṭṭhu vavatthitaṃ hoti, na puna antaradhānaṃ gacchati, tathā taṃ satiyā vavatthapeti, upadhāreti upanibandhati.
ここで「では、彼はその後何をすべきか」という問いがある。答えられる。その同じ対象(相)を繰り返し実践し、修習し、多くなし、正しく規定し、規定し続けなければならない。では、どのようにしてその対象を繰り返し実践し、修習し、多くなし、正しく規定し、規定し続けるのか。彼は髪などの部位の性質として現れる対象を実践し、念をもって近づき、親しみ、接近し、念の胎に入らせる。そこで得られた念を増長させながら、それを修習するという。多くなすとは、何度も念と結びつき、尋と伺を伴わせて行うことである。正しく規定し、規定し続けるとは、それがしっかりと規定され、二度と消え去ることがないように、念をもってそれを規定し、保持し、結びつけることである。
Atha vā yaṃ pubbe anupubbato, nātisīghato, nātisaṇikato, vikkhepappahānato, paṇṇattisamatikkamanato, anupubbamuñcanato, lakkhaṇato, tayo ca suttantāti evaṃ dasavidhaṃ manasikārakosallaṃ vuttaṃ. Tattha anupubbato manasikaronto āsevati, nātisīghato nātisaṇikato ca manasikaronto bhāveti, vikkhepappahānato manasikaronto bahulī karoti, paṇṇattisamatikkamanādito manasikaronto suvavatthitaṃ vavatthapetīti veditabbo.
あるいは、以前に順序に従うこと、早すぎないこと、遅すぎないこと、散乱を断つこと、概念を超えること、順次に手放すこと、特相によること、そして三つの経典というように、十種の作意の巧みさが説かれた。その中で、順序に従って作意することを実践し、早すぎず遅すぎずに作意することを修習し、散乱を断って作意することを多くなし、概念を超えることなどから作意することを正しく規定し規定し続けることであると知るべきである。
Etthāha ‘‘kathaṃ panāyaṃ anupubbādivasena ete dhamme manasi karotī’’ti? Vuccate – ayañhi kese manasi karitvā tadanantaraṃ lome manasi karoti, na nakhe. Tathā lome manasi karitvā tadanantaraṃ nakhe manasi karoti, na dante. Esa nayo sabbattha. Kasmā? Uppaṭipāṭiyā hi manasikaronto seyyathāpi nāma akusalo puriso dvattiṃsapadaṃ nisseṇiṃ uppaṭipāṭiyā ārohanto kilantakāyo tato nisseṇito papatati, na ārohanaṃ sampādeti; evameva bhāvanāsampattivasena adhigantabbassa assādassa anadhigamanato kilantacitto dvattiṃsākārabhāvanāto papatati, na bhāvanaṃ sampādetīti.
ここで「では、どのようにして順序などの方法でこれらの法を作意するのか」という問いがある。答えられる。彼は髪を作意した後、続いて毛を作意し、爪を作意しない。同様に毛を作意した後、続いて爪を作意し、歯を作意しない。この方法がすべてに適用される。なぜか。順序に逆らって作意すると、あたかも不器用な人が三十二段の梯子を順序を飛ばして登ろうとし、体が疲れてその梯子から落ち、登りきることができないように、修習の完成によって得られるはずの喜びを得られずに心が疲れ、三十二の身体の部位の修習から脱落し、修習を完成させることができないからである。
Anupubbato manasikarontopi ca kesā lomāti nātisīghatopi manasi karoti. Atisīghato hi manasikaronto seyyathāpi nāma addhānaṃ gacchanto puriso samavisamarukkhathalaninnadvedhāpathādīni magganimittāni upalakkhetuṃ na sakkoti, tato na maggakusalo hoti, addhānañca parikkhayaṃ neti; evameva vaṇṇasaṇṭhānādīni dvattiṃsākāranimittāni upalakkhetuṃ na sakkoti, tato na dvattiṃsākāre kusalo hoti, kammaṭṭhānañca parikkhayaṃ neti.
順序に従って作意する際にも、髪、毛と早すぎずに作意する。早すぎずに作意するのはなぜか。あたかも道を歩く人が、平坦な道、険しい道、木、陸地、窪地、分かれ道などの道の目印を観察することができず、その結果、道に精通することなく旅を終えることができないように、色や形状などの三十二の身体の部位の対象を観察することができず、その結果、三十二の身体の部位に精通することなく、業処を終えることができないからである。
Yathā ca nātisīghato, evaṃ nātisaṇikatopi manasi karoti. Atisaṇikato hi manasikaronto seyyathāpi nāma puriso addhānamaggaṃ paṭipanno antarāmagge rukkhapabbatataḷākādīsu vilambamāno icchitappadesaṃ apāpuṇanto antarāmaggeyeva sīhabyagghādīhi anayabyasanaṃ pāpuṇāti; evameva dvattiṃsākārabhāvanāsampadaṃ apāpuṇanto bhāvanāvicchedena antarāyeva kāmavitakkādīhi anayabyasanaṃ pāpuṇāti.
早すぎないことと同様に、遅すぎずにも作意する。遅すぎずに作意するのはなぜか。あたかも道を歩く人が、途中の道にある木、山、池などで時間を潰し、目的の場所に到達できずに、途中でライオンや虎などの災難に遭うように、三十二の身体の部位の修習の完成に到達できずに、修習の中断によって途中で欲念などの災難に遭うからである。
Nātisaṇikato manasikarontopi ca vikkhepappahānatopi manasi karoti. Vikkhepappahānato nāma yathā aññesu navakammādīsu cittaṃ na vikkhipati, tathā manasi karoti. Bahiddhā vikkhepamānacitto hi kesādīsveva asamāhitacetovitakko bhāvanāsampadaṃ apāpuṇitvā antarāva anayabyasanaṃ āpajjati takkasilāgamane bodhisattassa sahāyakā viya. Avikkhipamānacitto pana kesādīsveva samāhitacetovitakko bhāvanāsampadaṃ pāpuṇāti bodhisatto viya takkasilarajjasampadanti. Tassevaṃ vikkhepappahānato manasikaroto adhikāracariyādhimuttīnaṃ vasena te dhammā asubhato vā vaṇṇato vā suññato vā upaṭṭhahanti.
遅すぎずに作意する際にも、散乱を断って作意する。散乱を断ってとは、他の建築工事などに心を散らすことなく作意することである。外に向かって心が散乱している者は、髪などにおいて心が定まらず、修習の完成に到達することなく、途中で災難に遭う。タッカシラーに向かった菩薩の友人のようにである。一方、心を散らさない者は、髪などにおいて心が定まり、修習の完成に到達する。タッカシラーの王位を得た菩薩のようにである。このように散乱を断って作意する者にとって、修行と信解の力によって、これらの法は不浄として、あるいは色として、あるいは空として現れるのである。
Atha paṇṇattisamatikkamanato te dhamme manasi karoti. Paṇṇattisamatikkamanatoti kesā lomāti evamādivohāraṃ samatikkamitvā vissajjetvā yathūpaṭṭhitānaṃ asubhādīnaṃyeva vasena manasi karoti. Kathaṃ? Yathā araññanivāsūpagatā manussā aparicitabhūmibhāgattā udakaṭṭhānasañjānanatthaṃ sākhābhaṅgādinimittaṃ katvā tadanusārena gantvā udakaṃ paribhuñjanti, yadā pana paricitabhūmibhāgā honti, atha taṃ nimittaṃ vissajjetvā amanasikatvāva udakaṭṭhānaṃ upasaṅkamitvā udakaṃ paribhuñjanti, evamevāyaṃ kesā lomātiādinā taṃtaṃvohārassa vasena paṭhamaṃ te dhamme manasākāsi, tesu dhammesu asubhādīnaṃ aññataravasena upaṭṭhahantesu taṃ vohāraṃ samatikkamitvā vissajjetvā asubhāditova manasi karoti.
そして、概念を超えることからこれらの法を作意する。概念を超えることとは、髪、毛といった言葉の表現を超えて手放し、現れた不浄などのありのままに作意することである。どのようにか。森に住むようになった人々が、その土地に不慣れであるため、水場を知るために枝を折るなどの目印を作り、それに従って行って水を利用するが、その土地に慣れたときには、その目印を手放して気に留めることなく水場に赴き水を利用するように、この者も「髪」「毛」といった言葉の表現によって最初はこれらの法を作意したが、それらの法の中に不浄などのいずれかが現れたとき、その言葉の表現を超えて手放し、不浄などの観点からのみ作意するのである。
Etthāha ‘‘kathaṃ panassa ete dhammā asubhādito upaṭṭhahanti, kathaṃ vaṇṇato, kathaṃ suññato vā, kathañcāyamete asubhato manasi karoti, kathaṃ vaṇṇato, kathaṃ suññato vā’’ti? Kesā tāvassa vaṇṇasaṇṭhānagandhāsayokāsavasena pañcadhā asubhato upaṭṭhahanti, pañcadhā eva ayamete asubhato manasi karoti. Seyyathidaṃ – kesā nāmete vaṇṇato asubhā paramappaṭikūlajegucchā. Tathā hi manussā divā pānabhojane patitaṃ kesavaṇṇaṃ vākaṃ vā suttaṃ vā disvā kesasaññāya manoramampi pānabhojanaṃ chaḍḍenti vā jigucchanti vā. Saṇṭhānatopi asubhā. Tathā hi rattiṃ pānabhojane patitaṃ kesasaṇṭhānaṃ vākaṃ vā suttaṃ vā phusitvā kesasaññāya manoramampi pānabhojanaṃ chaḍḍenti vā jigucchanti vā. Gandhatopi asubhā. Tathā hi telamakkhanapupphadhūmādisaṅkhārehi virahitānaṃ kesānaṃ gandho paramajeguccho hoti, aggīsu pakkhittassa kesassa gandhaṃ ghāyitvā sattā nāsikaṃ pidhenti, mukhampi vikujjenti. Āsayatopi asubhā. Tathā hi nānāvidhena manussāsucinissandena saṅkāraṭṭhāne taṇḍuleyyakādīni viya pittasemhapubbalohitanissandena te ācitā vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ gamitāti. Okāsatopi asubhā. Tathā hi saṅkāraṭṭhāne viya taṇḍuleyyakādīni paramajegucche lomādiekatiṃsakuṇaparāsimatthake manussānaṃ sīsapaliveṭhake allacamme jātāti. Esa nayo lomādīsu. Evaṃ tāva ayamete dhamme asubhato upaṭṭhahante asubhato manasi karoti.
ここで「では、どのようにしてこれらの法が不浄として現れ、どのように色として、どのように空として現れるのか。また、どのようにこれらを不浄として作意し、どのように色として、どのように空として作意するのか」という問いがある。髪は彼にとって、色、形状、匂い、よりどころ、場所の五つの観点から不浄として現れる。そして五つの観点からこれらを不浄として作意する。すなわち、髪は色において不浄であり、極めて嫌悪すべきものである。人々は昼間、飲食物に落ちている髪の色の樹皮や糸を見て、「髪だ」と思って美味しそうな飲食物でも捨てるか、嫌悪するからである。形状においても不浄である。人々は夜、飲食物に落ちている髪の形状の樹皮や糸に触れて、「髪だ」と思って美味しそうな飲食物でも捨てるか、嫌悪するからである。匂いにおいても不浄である。油塗りや花、香などの装飾のない髪の匂いは極めて嫌悪すべきものであり、火に投げ込まれた髪の匂いを嗅ぐと、人々は鼻をつまみ、顔をしかめるからである。よりどころにおいても不浄である。さまざまな人間の不浄の分泌物があるゴミ捨て場に生えるヒユなどのように、胆汁、痰、膿、血の分泌物によってそれらは積み重なり、成長し、増大するからである。場所においても不浄である。ゴミ捨て場のような極めて嫌悪すべき毛などの三十一の死骸の集まりの頂上である、人間の頭部を覆う湿った皮膚に生えるからである。この方法は毛などにも適用される。このように、これらの法が不浄として現れたとき、不浄として作意する。
Yadi panassa vaṇṇato upaṭṭhahanti, atha kesā nīlakasiṇavasena upaṭṭhahanti. Tathā lomā dantā odātakasiṇavasenāti. Esa nayo sabbattha. Taṃtaṃkasiṇavaseneva ayamete manasi karoti, evaṃ vaṇṇato upaṭṭhahante vaṇṇato manasi karoti. Yadi panassa suññato upaṭṭhahanti, atha kesā ghanavinibbhogavavatthānena ojaṭṭhamakasamūhavasena upaṭṭhahanti. Tathā lomādayo, yathā upaṭṭhahanti. Ayamete tatheva manasi karoti. Evaṃ suññato upaṭṭhahante suññato manasi karoti.
もし彼に色として現れるならば、髪は青遍処(青色の対象)として現れる。同様に毛や歯は白遍処として現れる。この方法がすべてに適用される。それぞれの遍処の観点からこれらを作意し、このように色として現れたとき、色として作意する。もし彼に空として現れるならば、髪は固まりを分解して規定することによって、八つの要素の集まりとして現れる。同様に毛など、現れた通りにである。彼はこれらをその通りに作意する。このように空として現れたとき、空として作意する。
Evaṃ manasikaronto ayamete dhamme anupubbamuñcanato manasi karoti. Anupubbamuñcanatoti asubhādīnaṃ aññataravasena upaṭṭhite kese muñcitvā lome manasikaronto seyyathāpi nāma jalūkā naṅguṭṭhena gahitappadese sāpekkhāva hutvā tuṇḍena aññaṃ padesaṃ gaṇhāti, gahite ca tasmiṃ itaraṃ muñcati, evameva kesesu sāpekkhova hutvā lome manasi karoti, lomesu ca patiṭṭhite manasikāre kese muñcati. Esa nayo sabbattha. Evaṃ hissa anupubbamuñcanato manasikaroto asubhādīsu aññataravasena te dhammā upaṭṭhahantā anavasesato upaṭṭhahanti, pākaṭatarūpaṭṭhānā ca honti.
このように作意しながら、これらの法を順次に手放すことによって作意する。順次に手放すこととは、不浄などのいずれかの観点で現れた髪を手放して毛を作意することであり、あたかもヒルが尾で掴んだ場所を気にしながら口で別の場所を掴み、そこを掴んだときにもう一方を放すように、髪を気にしながら毛を作意し、毛に作意が定着したときに髪を手放すことである。この方法がすべてに適用される。このように順次に手放すことによって作意する者にとって、不浄などのいずれかの観点でそれらの法が現れ、余すところなく現れ、より明確な現れとなるのである。
Atha yassa te dhammā asubhato upaṭṭhahanti, pākaṭatarūpaṭṭhānā ca honti, tassa seyyathāpi nāma makkaṭo dvattiṃsatālake tālavane byādhena paripātiyamāno ekarukkhepi asaṇṭhahanto paridhāvitvā yadā nivatto hoti kilanto, atha ekameva ghanatālapaṇṇapariveṭhitaṃ tālasuciṃ nissāya tiṭṭhati; evameva cittamakkaṭo dvattiṃsakoṭṭhāsake imasmiṃ kāye teneva yoginā paripātiyamāno ekakoṭṭhāsakepi asaṇṭhahanto paridhāvitvā yadā anekārammaṇavidhāvane abhilāsābhāvena nivatto hoti kilanto. Atha yvāssa kesādīsu dhammo paguṇataro caritānurūpataro vā, yattha vā pubbe katādhikāro hoti, taṃ nissāya upacāravasena tiṭṭhati. Atha tameva nimittaṃ punappunaṃ takkāhataṃ vitakkāhataṃ karitvā yathākkamaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ uppādeti, tattha patiṭṭhāya vipassanamārabhitvā ariyabhūmiṃ pāpuṇāti.
そして、それらの法が不浄として現れ、より明確な現れとなった者にとって、あたかも猿が三十二本のヤシの木がある林で猟師に追われ、一つの木にも留まれずに逃げ回り、疲れ果てて立ち止まったとき、ただ一本のヤシの葉が密に茂った木を頼りにして留まるように、心の猿が三十二の部位のあるこの身体において、その修行者によって追われ、一つの部位にも留まれずに逃げ回り、多くの対象に走り回る欲求がなくなって疲れ果てて立ち止まったとき、髪などのうちでどの法が熟達しているか、性質に合っているか、あるいは以前に修行したことがあるかに基づいて、それに頼って近行定の状態で留まる。そして、その同じ対象を繰り返し尋と伺の対象とし、順次に初禅を生じさせ、そこに定着してヴィパッサナーを始めて聖者の境地に到達するのである。
Yassa pana te dhammā vaṇṇato upaṭṭhahanti, tassāpi seyyathāpi nāma makkaṭo…pe… atha yvāssa kesādīsu dhammo paguṇataro caritānurūpataro vā, yattha vā pubbe katādhikāro hoti, taṃ nissāya upacāravasena tiṭṭhati. Atha tameva nimittaṃ punappunaṃ takkāhataṃ vitakkāhataṃ karitvā yathākkamaṃ nīlakasiṇavasena pītakasiṇavasena vā pañcapi rūpāvacarajjhānāni uppādeti, tesañca yattha katthaci patiṭṭhāya vipassanaṃ ārabhitvā ariyabhūmiṃ pāpuṇāti.
また、それらの法が色として現れる者にとっても、あたかも猿が…(中略)…髪などのうちでどの法が熟達しているか、性質に合っているか、あるいは以前に修行したことがあるかに基づいて、それに頼って近行定の状態で留まる。そして、その同じ対象を繰り返し尋と伺の対象とし、順次に青遍処や黄遍処として五つの色界禅を生じさせ、そのいずれかに定着してヴィパッサナーを始めて聖者の境地に到達するのである。
Yassa pana te dhammā suññato upaṭṭhahanti, so lakkhaṇato manasi karoti, lakkhaṇato manasikaronto tattha catudhātuvavatthānavasena upacārajjhānaṃ pāpuṇāti. Atha manasikaronto te dhamme aniccadukkhānattasuttattayavasena manasi karoti. Ayamassa vipassanānayo. So imaṃ vipassanaṃ ārabhitvā yathākkamañca paṭipajjitvā ariyabhūmiṃ pāpuṇātīti.
さらに、それらの法が空として現れる者は、特相から作意し、特相から作意しながら、四界の規定によって近行定に到達する。そして作意しながら、これらの法を無常、苦、無我の三つの経典に基づいて作意する。これが彼のヴィパッサナーの方法である。彼はこのヴィパッサナーを始め、順次実践して聖者の境地に到達するのである。
Ettāvatā ca yaṃ vuttaṃ – ‘‘kathaṃ panāyaṃ anupubbādivasena ete dhamme manasi karotī’’ti, taṃ byākataṃ hoti. Yañcāpi vuttaṃ – ‘‘bhāvanāvasena panassa evaṃ vaṇṇanā veditabbā’’ti, tassattho pakāsito hotīti.
以上によって、「では、どのようにして順序などの方法でこれらの法を作意するのか」と述べられたことが説明された。また、「修習の観点からこのように説明を知るべきである」と述べられたことの意味も明らかになったのである。
Pakiṇṇakanayo
雑多な方法
Idāni imasmiṃyeva dvattiṃsākāre vaṇṇanāparicayapāṭavatthaṃ ayaṃ pakiṇṇakanayo veditabbo –
さて、この三十二の身体の部位についての説明と修習の熟達のために、この雑多な方法が知られるべきである。
‘‘Nimittato lakkhaṇato, dhātuto suññatopi ca;
「対象から、特相から、要素から、そして空からも、
Khandhādito ca viññeyyo, dvattiṃsākāranicchayo’’ti.
蘊などから、三十二の身体の部位の決定は知られるべきである」と。
Tattha nimittatoti evaṃ vuttappakāre imasmiṃ dvattiṃsākāre saṭṭhisataṃ nimittāni honti, yesaṃ vasena yogāvacaro dvattiṃsākāraṃ koṭṭhāsato pariggaṇhāti. Seyyathidaṃ – kesassa vaṇṇanimittaṃ, saṇṭhānanimittaṃ, disānimittaṃ, okāsanimittaṃ, paricchedanimittanti pañca nimittāni honti. Evaṃ lomādīsu.
そこで、対象からとは、このように述べられたこの三十二の身体の部位には百六十の対象があり、それに基づいて修行者は三十二の身体の部位を部分的に把握する。すなわち、髪の色の対象、形状の対象、方向の対象、場所の対象、境界の対象という五つの対象がある。このように毛などについても同様である。
Lakkhaṇatoti dvattiṃsākāre aṭṭhavīsatisataṃ lakkhaṇāni honti, yesaṃ vasena yogāvacaro dvattiṃsākāraṃ lakkhaṇato manasi karoti. Seyyathidaṃ – kesassa thaddhalakkhaṇaṃ, ābandhanalakkhaṇaṃ, uṇhattalakkhaṇaṃ, samudīraṇalakkhaṇanti cattāri lakkhaṇāni honti. Evaṃ lomādīsu.
特相からとは、三十二の身体の部位には百二十八の特相があり、それに基づいて修行者は三十二の身体の部位を特相から作意する。すなわち、髪の堅さの特相、結合の特相、熱の特相、動揺の特相という四つの特相がある。このように毛などについても同様である。
Dhātutoti dvattiṃsākāre ‘‘chadhāturo, bhikkhave, ayaṃ purisapuggalo’’ti (ma. ni. 3.343-344) ettha vuttāsu dhātūsu aṭṭhavīsatisataṃ dhātuyo honti, yāsaṃ vasena yogāvacaro dvattiṃsākāraṃ dhātuto pariggaṇhāti. Seyyathidaṃ – yā kese thaddhatā, sā pathavīdhātu; yā ābandhanatā, sā āpodhātu; yā paripācanatā, sā tejodhātu; yā vitthambhanatā, sā vāyodhātūti catasso dhātuyo honti. Evaṃ lomādīsu.
要素からとは、三十二の身体の部位には、「比丘たちよ、この人は六つの要素からなる」というところで述べられた要素の中に百二十八の要素があり、それに基づいて修行者は三十二の身体の部位を要素から把握する。すなわち、髪の堅さは地界であり、結合は水界であり、成熟は火界であり、支持は風界であるという四つの要素がある。このように毛などについても同様である。
Suññatoti dvattiṃsākāre aṭṭhavīsatisataṃ suññatā honti, yāsaṃ vasena yogāvacaro dvattiṃsākāraṃ suññato vipassati. Seyyathidaṃ – kese tāva pathavīdhātu āpodhātvādīhi suññā, tathā āpodhātvādayo pathavīdhātvādīhīti catasso suññatā honti. Evaṃ lomādīsu.
空からとは、三十二の身体の部位には百二十八の空性があり、それに基づいて修行者は三十二の身体の部位を空として観察する。すなわち、髪において地界は水界などから空であり、同様に水界などは地界などから空であるという四つの空性がある。このように毛などについても同様である。
Khandhāditoti dvattiṃsākāre kesādīsu khandhādivasena saṅgayhamānesu ‘‘kesā kati khandhā honti, kati āyatanāni, kati dhātuyo, kati saccāni, kati satipaṭṭhānānī’’ti evamādinā nayena vinicchayo veditabbo. Evañcassa vijānato tiṇakaṭṭhasamūho viya kāyo khāyati. Yathāha –
蘊などからとは、三十二の身体の部位である髪などが蘊などの観点からまとめられる際、「髪はいくつの蘊であり、いくつの処であり、いくつの界であり、いくつの諦であり、いくつの念処であるか」といった方法で決定が知られるべきである。このように知る者には、身体は草や木の集まりのように見える。このように言われている。
‘‘Natthi satto naro poso, puggalo nūpalabbhati;
「衆生はなく、人間も、人も、補特伽羅も見出されない。
Suññabhūto ayaṃ kāyo, tiṇakaṭṭhasamūpamo’’ti.
この身体は空であり、草や木の集まりに等しい」と。
Athassa yā sā –
そして彼に次のことがある。
‘‘Suññāgāraṃ paviṭṭhassa, santacittassa tādino;
「空室に入り、心が静まり、そのような状態にある者が、
Amānusī rati hoti, sammā dhammaṃ vipassato’’ti. –
法を正しく観察するとき、人間を超えた喜びが生じる」と。
Evaṃ amānusī rati vuttā, sā adūratarā hoti. Tato yaṃ taṃ –
このように人間を超えた喜びが説かれており、それは極めて近いものとなる。それによって、
‘‘Yato yato sammasati, khandhānaṃ udayabbayaṃ;
「人が五蘊の生滅を観察するたびに、
Labhatī pītipāmojjaṃ, amataṃ taṃ vijānata’’nti. (dha. pa. 373-374) –
喜びと歓喜を得る。それはそれを知る者にとっての不死である」と。
Evaṃ vipassanāmayaṃ pītipāmojjāmataṃ vuttaṃ. Taṃ anubhavanto na cireneva ariyajanasevitaṃ ajarāmaraṃ nibbānāmataṃ sacchikarotīti.
このようにヴィパッサナーから生じる喜び、歓喜、不死が説かれている。それを経験する者は、遠からずして聖者が親しむ、老いも死もない不死なる涅槃を証するのである。
Paramatthajotikāya khuddakapāṭha-aṭṭhakathāya
パラマッタ・ジョーティカー(勝義光明)小誦経註における
Dvattiṃsākāravaṇṇanā niṭṭhitā.
三十二の身体の部位の解説、終わり。