3. Aniyatakaṇḍaṃ3. 不確定の章
1. Paṭhamaaniyatasikkhāpadaṃ
1. 第一の不確定の戒律
Ime kho panāyasmanto dve aniyatā dhammā
長老方よ、これらの二つの不確定の法(dhamma)が
Uddesaṃ āgacchanti.
挙げられる。
443. Tena samayena buddho bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā udāyī sāvatthiyaṃ kulūpako hoti, bahukāni kulāni upasaṅkamati. Tena kho pana samayena āyasmato udāyissa upaṭṭhākakulassa kumārikā aññatarassa kulassa kumārakassa dinnā hoti. Atha kho āyasmā udāyī pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena taṃ kulaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā manusse pucchi – ‘‘kahaṃ itthannāmā’’ti? Te evamāhaṃsu – ‘‘dinnā, bhante, amukassa kulassa kumārakassā’’ti. Tampi kho kulaṃ āyasmato udāyissa upaṭṭhākaṃ hoti. Atha kho āyasmā udāyī yena taṃ kulaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā manusse pucchi – ‘‘kahaṃ itthannāmā’’ti? Te evamāhaṃsu – ‘‘esāyya, ovarake nisinnā’’ti. Atha kho āyasmā udāyī yena sā kumārikā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā tassā kumārikāya saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappesi kālayuttaṃ samullapanto kālayuttaṃ dhammaṃ bhaṇanto.
443. その時、世尊(buddha)は舎衛城(sāvatthi)の祇園精舎(jetavana)に、須達多長者(anāthapiṇḍika)の庭園に滞在されていた。その時、長老優陀夷(udāyī)は舎衛城(sāvatthi)で、家々を訪ねる者(kulūpako)であった。多くの家々を訪ねていた。その時、長老優陀夷(udāyī)の支援者である家庭に、娘が他の家庭の息子に嫁ぐことになっていた。そこで長老優陀夷(udāyī)は、朝、身支度を整え、托鉢の鉢と衣(pattacīvara)を持って、その家へ行った。家に着くと、人々は「〇〇さんはどこですか?」と尋ねた。彼らは「長老、〇〇という方の息子さんに嫁ぐことになっています」と答えた。その家庭もまた、長老優陀夷(udāyī)の支援者であった。そこで長老優陀夷(udāyī)は、その家へ行った。家に着くと、人々は「〇〇さんはどこですか?」と尋ねた。彼らは「彼女は、部屋の中に座っています」と答えた。そこで長老優陀夷(udāyī)は、その娘のところへ行った。娘のところへ行くと、その娘と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、時を過ごし、言葉を交わし、法(dhamma)を説きながら過ごした。
Tena kho pana samayena visākhā migāramātā bahuputtā hoti bahunattā arogaputtā aroganattā abhimaṅgalasammatā. Manussā yaññesu chaṇesu ussavesu visākhaṃ migāramātaraṃ paṭhamaṃ bhojenti. Atha kho visākhā migāramātā nimantitā taṃ kulaṃ agamāsi. Addasā kho visākhā migāramātā āyasmantaṃ udāyiṃ tassā kumārikāya saddhiṃ ekaṃ ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisinnaṃ. Disvāna āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘idaṃ, bhante, nacchannaṃ nappatirūpaṃ yaṃ ayyo mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappeti. Kiñcāpi, bhante, ayyo anatthiko tena dhammena, apica dussaddhāpayā appasannā manussā’’ti. Evampi kho āyasmā udāyī visākhāya migāramātuyā vuccamāno nādiyi. Atha kho visākhā migāramātā nikkhamitvā bhikkhūnaṃ etamatthaṃ ārocesi. Ye te bhikkhū appicchā…pe… te ujjhāyanti khiyyanti vipācenti – ‘‘kathañhi nāma āyasmā udāyī mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappessatī’’ti! Atha kho te bhikkhū āyasmantaṃ udāyiṃ anekapariyāyena vigarahitvā bhagavato etamatthaṃ ārocesuṃ…pe… ‘‘saccaṃ kira tvaṃ, udāyi, mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappesī’’ti? ‘‘Saccaṃ, bhagavā’’ti. Vigarahi buddho bhagavā…pe… kathañhi nāma tvaṃ, moghapurisa, mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappessasi! Netaṃ, moghapurisa, appasannānaṃ vā pasādāya…pe… evañca pana, bhikkhave, imaṃ sikkhāpadaṃ uddiseyyātha –
その時、弥伽羅母(migāramātā)のヴィシャーカ(visākhā)は、多くの息子と多くの孫がおり、皆健やかで、幸運に恵まれていた。人々は、祭りの時、祝祭の時、ヴィシャーカ(visākhā)を最初に供養していた。そこでヴィシャーカ(visākhā)は、招かれてその家に行った。ヴィシャーカ(visākhā)は、長老優陀夷(udāyī)が、その娘と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、一人で過ごしているのを見た。長老優陀夷(udāyī)を見て、こう言った。「長老、これはふさわしくないことです。長老が女性(mātugāmena)と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、一人で過ごすことは。長老、もし長老がその行為に無関心であっても、不信心な人々、信心のない人々は(誤解します)」と。長老優陀夷(udāyī)は、ヴィシャーカ(visākhā)にこのように言われても、聞き入れなかった。そこでヴィシャーカ(visākhā)は立ち去り、比丘たちにこの件を報告した。少数欲(appicchā)の比丘たちは…(省略)…彼らは非難し、怒り、反論した。「長老優陀夷(udāyī)が、なぜ女性(mātugāmena)と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、一人で過ごすのか!」そこで、それらの比丘たちは、長老優陀夷(udāyī)を様々な方法で非難し、世尊(bhagavā)にこの件を報告した…(省略)…「本当か、優陀夷よ、女性(mātugāmena)と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、一人で過ごしたのか?」「はい、世尊」と。世尊(bhagavā)は非難された…(省略)…なぜ、愚か者よ、女性(mātugāmena)と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、一人で過ごしたのか!これは、愚か者よ、不信心な人々の信心を増すことではない…(省略)…それゆえ、比丘たちよ、この戒律を唱えなさい-
444. **‘‘Yo pana bhikkhu mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappeyya, tamenaṃ saddheyyavacasā upāsikā disvā tiṇṇaṃ dhammānaṃ aññatarena vadeyya – pārājikena vā saṅghādisesena vā pācittiyena vā, nisajjaṃ bhikkhu paṭijānamāno tiṇṇaṃ dhammānaṃ aññatarena kāretabbo – pārājikena vā saṅghādisesena vā pācittiyena vā yena vā sā saddheyyavacasā upāsikā vadeyya, tena so bhikkhu kāretabbo. Ayaṃ dhammo aniyato’’**ti.
444. 「もし比丘が女性(mātugāmena)と一緒に、隠された場所にある、行為可能な座席で、一人で過ごすならば、それを信じる在家信者(upāsikā)が(その場面を)見て、三つの法(dhamma)のいずれか(で非難)するであろう-波羅夷(pārājika)か、僧伽迪沙(saṅghādisesa)か、波逸提(pācittiya)か。座って過ごしたことを認める比丘は、三つの法(dhamma)のいずれか(で罰せられる)-波羅夷(pārājika)か、僧伽迪沙(saṅghādisesa)か、波逸提(pācittiya)か。その信じる在家信者(upāsikā)が言うところの(罪)によって、その比丘は罰せられるべきである。これが不確定の法(dhamma)である。」
445. Yo panāti yo yādiso…pe… bhikkhūti…pe… ayaṃ imasmiṃ atthe adhippeto bhikkhūti.
445. もし(yo panāti)とは、もし~である者…(省略)…比丘(bhikkhūti)とは…(省略)…この件における比丘である。
Mātugāmo nāma manussitthī, na yakkhī na petī na tiracchānagatā. Antamaso tadahujātāpi dārikā, pageva mahattarī.
女性(mātugāmo)とは、人間の女性であり、鬼(yakkhī)でも、餓鬼(petī)でも、畜生(tiracchānagatā)でもない。たとえ生まれたばかりの少女であっても、(女性として)数えられる。ましてや年配の女性は言うまでもない。
Saddhinti ekato.
信じる(saddhinti)とは、一人で(いること)。
Eko ekāyāti bhikkhu ceva hoti mātugāmo ca.
一人で(eko ekāyāti)とは、比丘と女性(mātugāmo)がいることである。
Raho nāma cakkhussa raho, sotassa raho. Cakkhussa rahonāma na sakkā hoti akkhiṃ vā nikhaṇīyamāne bhamukaṃ vā ukkhipīyamāne sīsaṃ vā ukkhipīyamāne passituṃ. Sotassa rahonāma na sakkā hoti pakatikathā sotuṃ.
隠された(raho)とは、視界から隠れていること、聴覚から隠れていることである。視界から隠れているとは、目の中に針を刺す、眉毛を上げる、頭を上げるのを見ることができないことである。聴覚から隠れているとは、普通の会話を聞くことができないことである。
Paṭicchannaṃ nāma āsanaṃ kuṭṭena vā kavāṭena vā kilañjena vā sāṇipākārena vā rukkhena vā thambhena vā kotthaḷiyā vā yena kenaci paṭicchannaṃ hoti.
隠された座席(paṭicchannaṃ āsanaṃ)とは、壁(kuṭṭena)、扉(kavāṭena)、蝶番(kilañjena)、あるいは狭い通路(sāṇipākārena)、木(rukkhēna)、柱(thambhena)、あるいは壁(kotthaḷiyā)によって隠されている座席のことである。
Alaṃkammaniyeti sakkā hoti methunaṃ dhammaṃ paṭisevituṃ.
行為可能(alaṃkammaniyeti)とは、性的な行為(methunaṃ dhammaṃ)を行うことができることである。
Nisajjaṃ kappeyyāti mātugāme nisinne bhikkhu upanisinno vā hoti upanipanno vā. Bhikkhu nisinne mātugāmo upanisinno vā hoti upanipanno vā. Ubho vā nisinnā honti ubho vā nipannā.
座って過ごす(nisajjaṃ kappeyyāti)とは、女性(mātugāme)が座っている時に、比丘が座っているか、あるいは横たわっているかである。比丘が座っている時に、女性が座っているか、あるいは横たわっているかである。あるいは、二人が座っているか、あるいは二人が横たわっているかである。
Saddheyyavacasā nāma āgataphalā abhisametāvinī viññātasāsanā.
信じる在家信者(saddheyyavacasā)とは、結果を得た者、悟りを開いた者、教えを理解した者である。
Upāsikā nāma buddhaṃ saraṇaṃ gatā, dhammaṃ saraṇaṃ gatā, saṅghaṃ saraṇaṃ gatā.
在家信者(upāsikā)とは、仏(buddha)に帰依した者、法(dhamma)に帰依した者、僧伽(saṅgha)に帰依した者である。
Disvāti passitvā.
見た(disvāti)とは、見ることである。
Tiṇṇaṃ dhammānaṃ aññatarena vadeyya – pārājikena vā saṅghādisesena vā pācittiyena vā. Nisajjaṃ bhikkhu paṭijānamāno tiṇṇaṃ dhammānaṃ aññatarena kāretabbo – pārājikena vā saṅghādisesena vā pācittiyena vā. Yena vā sā saddheyyavacasā upāsikā vadeyya tena so bhikkhu kāretabbo.
三つの法(dhamma)のいずれか(で非難)するであろう-波羅夷(pārājika)か、僧伽迪沙(saṅghādisesa)か、波逸提(pācittiya)か。座って過ごしたことを認める比丘は、三つの法(dhamma)のいずれか(で罰せられる)-波羅夷(pārājika)か、僧伽迪沙(saṅghādisesa)か、波逸提(pācittiya)か。その信じる在家信者(upāsikā)が言うところの(罪)によって、その比丘は罰せられるべきである。
446. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘saccāhaṃ nisinno, no ca kho methunaṃ dhammaṃ paṭisevi’’nti, nisajjāya kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘nāhaṃ nisinno, apica kho nipanno’’ti, nipajjāya kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘nāhaṃ nisinno apica kho ṭhito’’ti, na kāretabbo.
446. 「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。もし「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た。座っていたが、密接な関係は結んでいない」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。もし「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た。座っていたが、横たわっていた」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。もし「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た。座っていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
447. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nipanno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nipanno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘saccāhaṃ nipanno, no ca kho methunaṃ dhammaṃ paṭisevi’’nti, nipajjāya kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nipanno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘nāhaṃ nipanno, apica kho nisinno’’ti, nisajjāya kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nipanno mātugāmassa methunaṃ dhammaṃ paṭisevanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘nāhaṃ nipanno apica kho ṭhito’’ti, na kāretabbo.
447. 「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。もし「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た。横たわっていたが、密接な関係は結んでいない」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。もし「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た。横たわっていたが、座っていた」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。もし「あの人が女性と密接な関係を結んでいるのを見た。横たわっていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
448. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmena saddhiṃ kāyasaṃsaggaṃ samāpajjanto’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo…pe… saccāhaṃ nisinno no ca kho kāyasaṃsaggaṃ samāpajjinti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno apica kho nipannoti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
448. 「あの人が女性と肉体的な接触をしているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。…(中略)…「座っていたが、肉体的な接触はしていない」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、横たわっていた」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nipanno mātugāmena saddhiṃ kāyasaṃsaggaṃ samāpajjanto’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo…pe… saccāhaṃ nipanno, no ca kho kāyasaṃsaggaṃ samāpajjinti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho nisinnoti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
「あの人が女性と肉体的な接触をしているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、肉体的な接触はしていない」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、座っていた」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
449. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisinno’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno apica kho nipannoti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
449. 「あの人が女性と二人きりで、隠された場所で、装飾された椅子に座っているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、横たわっていた」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
450. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nipanno’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho nisinnoti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
450. 「あの人が女性と二人きりで、隠された場所で、装飾された椅子に横たわっているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、座っていた」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
Aniyatoti na niyato, pārājikaṃ vā saṅghādiseso vā pācittiyaṃ vā.
不明瞭であるとは、明確でないこと。つまり、パーラージカ、あるいはサンガーディセーサ、あるいはパーチッティヤ。
451. Gamanaṃ paṭijānāti, nisajjaṃ paṭijānāti, āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ paṭijānāti, nisajjaṃ na paṭijānāti, āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ paṭijānāti, nisajjaṃ paṭijānāti, āpattiṃ na paṭijānāti, nisajjāya kāretabbo. Gamanaṃ paṭijānāti, nisajjaṃ na paṭijānāti, āpattiṃ na paṭijānāti, na kāretabbo.
451. 移動したことを認め、座っていたことを認め、罪を認めるなら、罪となる。移動したことを認め、座っていたことを認めず、罪を認めるなら、罪となる。移動したことを認め、座っていたことを認め、罪を認めないなら、座っていたことに対して罪となる。移動したことを認め、座っていたことを認めず、罪を認めないなら、罪とならない。
Gamanaṃ na paṭijānāti, nisajjaṃ paṭijānāti, āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā
移動したことを認めず、座っていたことを認め、罪を認めるなら、罪となる。
Kāretabbo. Gamanaṃ na paṭijānāti, nisajjaṃ na paṭijānāti, āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ na paṭijānāti, nisajjaṃ paṭijānāti, āpattiṃ na paṭijānāti, nisajjāya kāretabbo. Gamanaṃ na paṭijānāti, nisajjaṃ na paṭijānāti, āpattiṃ na paṭijānāti, na kāretabboti.
罪となる。移動したことを認めず、座っていたことを認めず、罪を認めるなら、罪となる。移動したことを認めず、座っていたことを認め、罪を認めないなら、座っていたことに対して罪となる。移動したことを認めず、座っていたことを認めず、罪を認めないなら、罪とならない。
Paṭhamo aniyato niṭṭhito.
第一の不明瞭なる戒法は完了。
2. Dutiyaaniyatasikkhāpadaṃ
2. 第二の不明瞭なる戒法
452. Tena samayena buddho bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tena kho pana samayena āyasmā udāyī – ‘‘bhagavatā paṭikkhittaṃ mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho paṭicchanne āsane alaṃkammaniye nisajjaṃ kappetu’’nti tassāyeva kumārikāya saddhiṃ eko ekāya raho nisajjaṃ kappesi kālayuttaṃ samullapanto kālayuttaṃ dhammaṃ bhaṇanto. Dutiyampi kho visākhā migāramātā nimantitā taṃ kulaṃ agamāsi. Addasā kho visākhā migāramātā āyasmantaṃ udāyiṃ tassāyeva kumārikāya saddhiṃ ekaṃ ekāya raho nisinnaṃ. Disvāna āyasmantaṃ udāyiṃ etadavoca – ‘‘idaṃ, bhante, nacchannaṃ nappatirūpaṃ yaṃ ayyo mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nisajjaṃ kappeti. Kiñcāpi, bhante, ayyo anatthiko tena dhammena, apica dussaddhāpayā appasannā manussā’’ti. Evampi kho āyasmā udāyī visākhāya migāramātuyā vuccamāno nādiyi. Atha kho visākhā migāramātā nikkhamitvā bhikkhūnaṃ etamatthaṃ ārocesi. Ye te bhikkhū appicchā…pe… te ujjhāyanti khiyyanti vipācenti – ‘‘kathañhi nāma āyasmā udāyī mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nisajjaṃ kappessatī’’ti! Atha kho te bhikkhū āyasmantaṃ udāyiṃ anekapariyāyena vigarahitvā bhagavato etamatthaṃ ārocesuṃ …pe… ‘‘saccaṃ kira tvaṃ, udāyi, mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nisajjaṃ kappesī’’ti? ‘‘Saccaṃ bhagavā’’ti. Vigarahi buddho bhagavā…pe… kathañhi nāma tvaṃ, moghapurisa, mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nisajjaṃ kappessasi! Netaṃ, moghapurisa, appasannānaṃ vā pasādāya…pe… evañca pana, bhikkhave, imaṃ sikkhāpadaṃ uddiseyyātha –
452. その時、世尊は舎衛城の祇陀林、無単長者の園に滞在されていた。その時、尊者優陀夷は、「世尊によって、女性と二人きりで、隠された場所で、装飾された椅子に座ることは禁じられている」と(思って)いたが、その娘と二人きりで、隠された場所で、会合の時を選んで座っていた。二度目に、耆婆長者の娘が招かれてその家に行った。耆婆長者の娘は、尊者優陀夷がその娘と二人きりで隠された場所に座っているのを見た。見て、尊者優陀夷にこう言った。「長老、これはふさわしくないことです。長老が女性と二人きりで隠された場所に座っていらっしゃるのは。長老は、そのことについて意欲がないかもしれませんが、疑い深く、信心のない人々は。」尊者優陀夷は、耆婆長者の娘にこう言われたが、聞かなかった。そこで耆婆長者の娘は、出て行って、比丘たちにこのことを報告した。欲の少ない比丘たち…(中略)…は不平を言い、叱り、非難した。「なんと尊者優陀夷が女性と二人きりで隠された場所に座っていらっしゃるのか!」そこで、それらの比丘は尊者優陀夷を様々な方法で非難し、世尊にこのことを報告した…(中略)…「本当に、優陀夷よ、あなたは女性と二人きりで隠された場所に座っていたのか?」 「はい、世尊。」世尊は尊者優陀夷を非難し…(中略)…「なんと愚かな者よ、あなたは女性と二人きりで隠された場所に座っていたのか!これは、愚かな者よ、信心のない人々の信心を増やすためではなく…(中略)…そして、比丘たちよ、この戒法を誦してください。」
453. ‘‘Na heva kho pana paṭicchannaṃ āsanaṃ hoti nālaṃ kammaniyaṃ, alañca kho hoti mātugāmaṃ duṭṭhullāhi vācāhi obhāsituṃ. Yo pana bhikkhu tathārūpe āsane mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nisajjaṃ kappeyya, tamenaṃ saddheyyavacasā upāsikā disvā dvinnaṃ dhammānaṃ aññatarena vadeyya – saṅghādisesena vā pācittiyena vā. Nisajjaṃ bhikkhu paṭijānamāno dvinnaṃ dhammānaṃ aññatarena kāretabbo – saṅghādisesena vā pācittiyena vā. Yena vā sā **saddheyyavacasā upāsikā vadeyya tena so bhikkhu kāretabbo. Ayampi dhammo aniyato’’**ti.
453. 「隠された場所ではないが、装飾された椅子である。しかし、女性が下品な言葉で誘惑できるような場所である。もし比丘がそのような場所に女性と二人きりで座っていたならば、それを信じる篤信の在家信者がそれを見て、二つの戒法のうちどちらか、すなわちサンガーディセーサかパーチッティヤかで訴えるだろう。座っていたことを認める比丘は、二つの戒法のうちどちらか、すなわちサンガーディセーサかパーチッティヤかで罪を問われるだろう。もしその篤信の在家信者が訴えたなら、その比丘は罰せられるだろう。これもまた、不明瞭なる戒法である」と。
454. Na heva kho pana paṭicchannaṃ āsanaṃ hotīti appaṭicchannaṃ hoti kuṭṭena vā kavāṭena vā kilañjena vā sāṇipākārena vā rukkhena vā thambhena vā kotthaḷiyā vā yena kenaci appaṭicchannaṃ hoti.
隠された場所ではないとは、壁や扉、あるいは布や木の陰、あるいは柱や隙間などで隠されていない場所である。
Nālaṃ kammaniyanti na sakkā hoti methunaṃ dhammaṃ paṭisevituṃ.
装飾された椅子とは、肉体的な関係を結ぶことができない場所である。
Alañca kho hoti mātugāmaṃ duṭṭhullāhi vācāhi obhāsitunti sakkā hoti mātugāmaṃ duṭṭhullāhi vācāhi obhāsituṃ.
女性が下品な言葉で誘惑できるような場所とは、女性が下品な言葉で誘惑できるような場所である。
Yo panāti yo yādiso…pe… bhikkhūti…pe… ayaṃ imasmiṃ atthe adhippeto bhikkhūti.
もし〜なら、とは、もし〜であるなら…(中略)…比丘とは…(中略)…この文脈で意図されている比丘である。
Tathārūpe āsaneti evarūpe āsane.
そのような場所とは、そのような場所である。
Mātugāmo nāma manussitthī, na yakkhī na petī na tiracchānagatā, viññū paṭibalā subhāsitadubbhāsitaṃ duṭṭhullāduṭṭhullaṃ ājānituṃ.
女性とは、人間であり、鬼や餓鬼や畜生ではなく、賢明で、良い言葉と悪い言葉、下品な言葉とそうでない言葉を理解できる者である。
Saddhinti ekato.
篤信とは、一心に。
Eko ekāyāti bhikkhu ceva hoti mātugāmo ca.
一人と一人の、とは、比丘と女性のことである。
Raho nāma cakkhussa raho, sotassa raho. Cakkhussa raho nāma na sakkā hoti akkhiṃ vā nikhaṇīyamāne bhamukaṃ vā ukkhipīyamāne sīsaṃ vā ukkhipīyamāne passituṃ. Sotassa raho nāma na sakkā hoti pakatikathā sotuṃ.
隠れてとは、目から隠れて、耳から隠れて。目から隠れてとは、目玉をくり抜かれたり、眉を上げたり、頭を上げたりしても見ることができないこと。耳から隠れてとは、普通の会話を聞くことができないこと。
Nisajjaṃ kappeyyāti mātugāme nisinne bhikkhu upanisinno vā hoti upanipanno vā. Bhikkhu nisinne mātugāmo upanisinno vā hoti upanipanno vā. Ubho vā nisinnā honti ubho vā nipannā.
座っていたとは、女性が座っている時、比丘も座っているか、あるいは横たわっている。比丘が座っている時、女性も座っているか、あるいは横たわっている。あるいは、二人が座っているか、あるいは二人が横たわっている。
Saddheyyavacasā nāma āgataphalā abhisametāvinī viññātasāsanā.
篤信とは、現世での果報を得た者、悟りを開いた者、教えを理解した者である。
Upāsikā nāma buddhaṃ saraṇaṃ gatā, dhammaṃ saraṇaṃ gatā, saṅghaṃ saraṇaṃ gatā.
在家信者とは、仏を帰依し、法を帰依し、僧を帰依した者である。
Disvāti passitvā.
見て、とは、見て。
Dvinnaṃ dhammānaṃ aññatarena vadeyya saṅghādisesena vā pācittiyena vā. Nisajjaṃ bhikkhu paṭijānamāno dvinnaṃ dhammānaṃ aññatarena kāretabbo – saṅghādisesena vā pācittiyena vā. Yena vā sā saddheyyavacasā upāsikā vadeyya, tena so bhikkhu kāretabbo.
二つの戒法のうちどちらか、すなわちサンガーディセーサかパーチッティヤかで訴えるだろう。座っていたことを認める比丘は、二つの戒法のうちどちらか、すなわちサンガーディセーサかパーチッティヤかで罪を問われるだろう。もしその篤信の在家信者が訴えたなら、その比丘は罰せられるだろう。
455. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmena saddhiṃ kāyasaṃsaggaṃ samāpajjanto’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nisinno mātugāmena saddhiṃ kāyasaṃsaggaṃ samāpajjanto’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘saccāhaṃ nisinno, no ca kho kāyasaṃsaggaṃ samāpajji’’nti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho nipannoti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
455. 「あの人が女性と肉体的な接触をしているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。もし「あの人が女性と肉体的な接触をしているのを見た。座っていたが、肉体的な接触はしていない」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、横たわっていた」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho nipanno mātugāmena saddhiṃ kāyasaṃsaggaṃ samāpajjanto’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo…pe… saccāhaṃ nipanno, no ca kho kāyasaṃsaggaṃ samāpajjinti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho nisinnoti, nisajjāya kāretabbo …pe… nāhaṃ nipanno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
「あの人が女性と肉体的な接触をしているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、肉体的な接触はしていない」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、座っていた」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyassa mayā sutaṃ nisinnassa mātugāmaṃ duṭṭhullāhi vācāhi obhāsantassā’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyassa mayā sutaṃ nisinnassa mātugāmaṃ duṭṭhullāhi vācāhi obhāsantassā’’ti, so ce evaṃ vadeyya – ‘‘saccāhaṃ nisinno, no ca kho duṭṭhullāhi vācāhi obhāsi’’nti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho nipannoti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
もし「あの人が座っていて、女性が下品な言葉で誘惑しているのを聞いた」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。もし「あの人が座っていて、女性が下品な言葉で誘惑しているのを聞いた。座っていたが、下品な言葉で誘惑はしていない」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、横たわっていた」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyassa mayā sutaṃ nipannassa mātugāmaṃ duṭṭhullāhi vācāhi obhāsantassā’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo…pe… saccāhaṃ nipanno no ca kho duṭṭhullāhi vācāhi obhāsinti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho nisinnoti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
もし「あの人が横たわっていて、女性が下品な言葉で誘惑しているのを聞いた」と言うなら、もしそれが事実なら、罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、下品な言葉で誘惑はしていない」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、座っていた」と言うなら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「横たわっていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
456. Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nisinno’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho nipannoti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nisinno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
456. 「あの人が女性と二人きりで座っているのを見た」と言うなら、もしそれが事実なら、座っていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、横たわっていた」と言うなら、横たわっていたことに対して罪となる。…(中略)…「座っていたが、立っていた」と言うなら、罪とならない。
Sā ce evaṃ vadeyya – ‘‘ayyo mayā diṭṭho mātugāmena saddhiṃ eko ekāya raho nipanno’’ti, so ca taṃ paṭijānāti, nipajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho nisinnoti, nisajjāya kāretabbo…pe… nāhaṃ nipanno, apica kho ṭhitoti, na kāretabbo.
もし「長老は、私の母親たちと親密に、一人で、ひっそりと座っているのを見た」と言うなら、そして彼がそれを認めるならば、座っていたことで罪になる。…(略)…座っていません、立っていました、ということであれば、罪にはならない。
Ayampīti purimaṃ upādāya vuccati.
これもまた、先のものを引き継いで言われる。
Aniyatoti na niyato, saṅghādiseso vā pācittiyaṃ vā.
「不定」とは、定まっていないこと、すなわち、サンガディセーサ(僧団破り)か、パーチッティヤー(単独懺悔)か、ということである。
457. Gamanaṃ paṭijānāti nisajjaṃ paṭijānāti āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ paṭijānāti nisajjaṃ na paṭijānāti āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ paṭijānāti nisajjaṃ paṭijānāti āpattiṃ na paṭijānāti, nisajjāya kāretabbo. Gamanaṃ paṭijānāti nisajjaṃ na paṭijānāti āpattiṃ na paṭijānāti, na kāretabbo.
457. 移動したことを認め、座っていたことを認め、罪を認めるならば、罪として扱われる。移動したことを認め、座っていたことを認めず、罪を認めるならば、罪として扱われる。移動したことを認め、座っていたことを認め、罪を認めないならば、座っていたことで罪になる。移動したことを認め、座っていたことを認めず、罪を認めないならば、罪にはならない。
Gamanaṃ na paṭijānāti nisajjaṃ paṭijānāti āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ na paṭijānāti nisajjaṃ na paṭijānāti āpattiṃ paṭijānāti, āpattiyā kāretabbo. Gamanaṃ na paṭijānāti nisajjaṃ paṭijānāti āpattiṃ na paṭijānāti, nisajjāya kāretabbo. Gamanaṃ na paṭijānāti nisajjaṃ na paṭijānāti āpattiṃ na paṭijānāti, na kāretabboti.
移動したことを認めず、座っていたことを認め、罪を認めるならば、罪として扱われる。移動したことを認めず、座っていたことを認めず、罪を認めるならば、罪として扱われる。移動したことを認めず、座っていたことを認め、罪を認めないならば、座っていたことで罪になる。移動したことを認めず、座っていたことを認めず、罪を認めないならば、罪にはならない。
Dutiyo aniyato niṭṭhito.
二番目の「不定」は終わった。
458. Uddiṭṭhā kho āyasmanto dve aniyatā dhammā. Tatthāyasmante pucchāmi – ‘‘kaccittha parisuddhā’’? Dutiyampi pucchāmi – ‘‘kaccittha parisuddhā’’? Tatiyampi pucchāmi – ‘‘kaccittha parisuddhā’’? Parisuddhetthāyasmanto; tasmā tuṇhī, evametaṃ dhārayāmīti.
458. 上記に挙げた二つの「不定」の法について、尊者たちに尋ねます。――「尊者たちは清らかですか?」二度目に尋ねます。――「尊者たちは清らかですか?」三度目に尋ねます。――「尊者たちは清らかですか?」尊者たちは清らかです。それゆえ、沈黙をもって、このように記憶しておきます。
Tassuddānaṃ –
その要約は――
Alaṃ kammaniyañceva, tatheva ca naheva kho;
行為もまた、そのように、それもまたそうではない。
Aniyatā supaññattā, buddhaseṭṭhena tādināti.
不定で、よく定められた、最も優れた仏陀によるものである。
Aniyatakaṇḍaṃ niṭṭhitaṃ.
「不定」の章は終わった。